Videokanál poslanca

Peťo, vystihol si všetky veci, ktoré sme posledný týždeň navnímali z diskusií so sektorom, ktorý sa problematike liekovej politiky venuje. Aj z tohto miesta treba povedať, že ani jeden z nás, čo tu sedí Ďakujem veľmi pekne. Peťo, vytiahol si všetky veci, ktoré sme posledný týždeň navnímali z diskusií so sektorom, ktorý sa problematike liekovej politiky venuje. Aj z tohto miesta treba povedať, že ani jeden z nás, čo tu sedí, a nie je špičkový odborník na liekovú politiku. Takýto asi ani jeden nie je. Treba otvorene povedať, že sa tejto problematike venujeme tým, že sa rozprávame s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike venujú roky. Ale tie otázky a tie naše, naše, by som povedal, pripomienky sú, myslím, že oprávnené. A ja prijmem, že potom pán minister si zoberie záverečné slovo a to vysvetlí nie aj faktickou poznámkou, ale si zoberie slovo a bude sa to snažiť vysvetliť. Pardon. Ospravedlňujem sa. A skúsil by som ešte jednu dôležitú vec, ktorú som, ktorú som tu z tohto navnímal. Minulý týždeň sme schválili zákon, alebo lepšie povedané, vy ste schválili zákon, že chcete oddávať poslanci Národnej rady, že budú oddávať nevesty a že budeme robiť svadby. A teraz sa schváli zákon o tom, že budú môcť kozmetické salóny vpichovať botox. Ja za tým vidím takú zvláštnu konšpiráciu, že niekto tu ide niečo riešiť so svadbami a dúfam, že sa nikto z poslancov nejde hlásiť alebo z predstaviteľov vlády do Mama o, že ma alebo niečo také. Takže pevne verím, že s týmito návrhmi zákonov, ktoré ste za posledné dva týždne predstavili, ste skončili a toto je nosný zákon tejto vlády, ktorý pán minister zdravotníctva predstavil. Ďakujem.

Peťo, vystihol si všetky veci, ktoré sme posledný týždeň navnímali z diskusií so sektorom, ktorý sa problematike liekovej politiky venuje. Aj z tohto miesta treba povedať, že ani jeden z nás, čo tu sedí Ďakujem veľmi pekne. Peťo, vytiahol si všetky veci, ktoré sme posledný týždeň navnímali z diskusií so sektorom, ktorý sa problematike liekovej politiky venuje. Aj z tohto miesta treba povedať, že ani jeden z nás, čo tu sedí, a nie je špičkový odborník na liekovú politiku. Takýto asi ani jeden nie je. Treba otvorene povedať, že sa tejto problematike venujeme tým, že sa rozprávame s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike venujú roky. Ale tie otázky a tie naše, naše, by som povedal, pripomienky sú, myslím, že oprávnené. A ja prijmem, že potom pán minister si zoberie záverečné slovo a to vysvetlí nie aj faktickou poznámkou, ale si zoberie slovo a bude sa to snažiť vysvetliť. Pardon. Ospravedlňujem sa. A skúsil by som ešte jednu dôležitú vec, ktorú som, ktorú som tu z tohto navnímal. Minulý týždeň sme schválili zákon, alebo lepšie povedané, vy ste schválili zákon, že chcete oddávať poslanci Národnej rady, že budú oddávať nevesty a že budeme robiť svadby. A teraz sa schváli zákon o tom, že budú môcť kozmetické salóny vpichovať botox. Ja za tým vidím takú zvláštnu konšpiráciu, že niekto tu ide niečo riešiť so svadbami a dúfam, že sa nikto z poslancov nejde hlásiť alebo z predstaviteľov vlády do Mama o, že ma alebo niečo také. Takže pevne verím, že s týmito návrhmi zákonov, ktoré ste za posledné dva týždne predstavili, ste skončili a toto je nosný zákon tejto vlády, ktorý pán minister zdravotníctva predstavil. Ďakujem.

Situácia je veľmi vážna, keď už pán predseda vystúpil v pléne Národnej rady. To myslím v dobrom. Pán predseda, budem súhlasiť s veľa vecami, ktoré ste teraz povedali a tá diskusia, ktorá bola pri tejto liekovej reforme, bola naozaj široká. To nikto tu ani nespochybňuje a na veľa stretnutí sme boli pozvaní aj my ako opozícia, čiže to je, myslím si, dobrý krok, aby návrh zákona sa u neho vyladilo čo najviac chýb. Bolo tam dostatočné MPK, veľa, veľa pripomienok sa akceptovalo, veľa sa neakceptovalo, ale keď chcete pripravovať liekovú reformu, tak niekomu, nie všetci budú spokojní. To s tým súhlasím, ale nie, čo hovorím za seba ešte raz, chýba mi ten finančný dopad. To je jednoducho to, čo si aj prečítal Zdenko Sova a ty, tak to je paragrafové znenie, ale jednoducho financie na to, aby v budúcnosti, keď tie nožnice utvoríme, jednoducho nebudú. A chýba mi tam to, čo by malo byť kľúčové, že čo chce vlastne štát liečiť a do čoho chce investovať peniaze. To je to, po čom voláme a to by malo povedať ministerstvo, že a touto liekovou politikou by sa potom malo pokračovať aj ďalej. Nemôže to fungovať tak, že každú chvíľu si niekto bude meniť tú liekovú politiku, ako uzná za vhodné. Ak chceme naozaj mať nejaké dáta, nejaké výsledky, tak to budeme musieť merať dlhodobo a škoda, že nemáme zmerané to, čo som ja vravel v svojej rozprave, že nemáme zmerané lieky, ktoré do dnešného dňa boli preplácané a aký benefit mali, aký benefit mali pre pacienta. Možno by sme boli prekvapení, že kopec tých liekov mali len kozmetickú úpravu a, bohužiaľ, pre pacienta neprinášali žiadny benefit. Ďakujem. Pán poslanec Dvořák?

Pán predseda, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne. Vidím, že tá debata sa začína zase zvrhávať na politiku a kto čo spravil v minulosti a kto čo nespravil v minulosti. Ja poviem za seba aj za KDH, budem hovoriť, že zákon, ktorý pripravuje, pripravilo Ministerstvo zdravotníctva, prešlo medzera za tým pri mojom konaní, čo je dobré? Ale, kolegovia, treba povedať aj za seba, že kopec iných návrhov, ktoré ste tu predstavovali, čo sa týka zdravotníctva, šli v skrátenom legislatívnom konaní a priniesli ste ich tak, že tu chudák Zdenko Svoboda, kolega, tu nosil pozmeňováky v druhom čítaní a častokrát ani nevedel, chudák, čo tu musí čítať, čiže za to ho úprimne obdivujem, že to všetko takto zvláda, lebo častokrát ani nevedel, čo číta, a musel to tu prečítať, aby niečo pripravil, ale dnes ho musím pochváliť, že toto tu už dáva trošku väčší zmysel. Poďme, aby sme od tej politiky odišli, ale poďme k tomu, kvôli čomu sa tento návrh zákona pripravuje. Ja si myslím, že budete so mnou súhlasiť, pán minister, že ambíciou tohto zákona je, aby pacienti dostali to najlepšie, ten najlepší liek pri tom svojom ochorení, ktoré majú. Myslím, že to je asi ambíciou vašou. A či sa to týmto návrhom zákona podarí spraviť, si zatiaľ ešte nemyslím, ale veď je prvé čítanie. A poviem to z jednoduchého dôvodu, že nám sa tu bije päť skupín, hej? Máme tu pacienta alebo a rodičov detí, ktorí bojujú s nejakým závažným ochorením, lebo tu sa bavíme o inovatívnych liekoch, hej? Lebo ostatné druhy liečby, aj podľa toho, čo aj pán predseda Baláž rozprával na zdravotníckom výbore, máme v podstate poriešenú, hej? Čiže bavíme sa o liekoch, ktoré sú inovatívne, a tie ostatné skupiny liekov tí pacienti dostávajú pri onkologických ochoreniach a tak ďalej a tak ďalej. Čiže bavíme sa o liekoch, ktoré tu vlastne sú možno niektorý krát čaj na bežné? Na Slovensku nám už v podstate 2 roky niektoré druhy liekov sme nevedeli schvaľovať, lebo dlho trvá schválenie konkrétnych daných liekov a toto by to malo všetko podľa vášho návrhu urýchliť. Čiže pacienti chcú, keď majú veľmi závažné ochorenie, aby tú druhú šancu na to svoje ochorenie mali, dostali, aby mali možno nie šancu prežiť, lebo častokrát to sú tie lieky, ktoré len predlžujú život. To treba otvorene povedať, že sú to lieky, ktoré niektoré len predlžujú život. Oni tie lieky nevyliečia úplne pacienta, ale predĺžia jeho bytie na tomto svete možno niekedy o pol roka, o rok. Škoda, že nemáme niektoré spätné štatistiky, že ako niektoré lieky, ktoré tu vlastne boli a boli schvaľované takýmto spôsobom, priniesli benefit pre toho pacienta. Ja si myslím, že to by bolo veľmi dôležité, aby sme niektoré skupiny liekov aj takto možno konkrétne aj identifikovali, že či to bola pridaná hodnota, že keď to stálo toľko a toľko peňazí, či to pre tých pacientov malo aj pridanú hodnotu tým, že prežili o rok, o dva, o tri mesiace a tak ďalej a tak ďalej. Potom tu máme skupinu lekár, ktorý vlastne chce tomu pacientovi pri tom jeho ochorení poskytnúť čo najlepšiu možnú liečbu, aká momentálne je k dispozícii, buď na základe guidelineov, ktoré sú schválené, alebo na základe možno inovatívnych prístupov, ktoré sú v zahraničí. Potom prichádzame k tým, ktorí to vlastne budú platiť. A to sú vlastne poisťovne, a tam narážame vlastne na problém, že niektoré lieky poisťovne preplácať chcú a niektoré jednoducho lieky alebo liekové skupiny preplácať jednoducho nechcú. A posledným štvrtým je vlastne farma biznis. Je to vlastne biznis, ktorý a to kto to Lieky poisťovne preplácať chcú a niektoré jednoducho lieky alebo liekové skupiny preplácať jednoducho nechcú. A posledným štvrtým je vlastne farma biznis. Je to vlastne biznis, ktorý do tohto, do inovatívnych liekov a vlastne do farma biznisu investuje veľké peniaze, ale samozrejme má z toho aj veľké zisky a ich záujem je samozrejme jasný, aby sa tu predávalo čo najviac liekov, čo za čo najvyššiu cenu. Do toho vstupuje vlastne Ministerstvo zdravotníctva, ktoré to všetko má regulovať a nájsť tú správnu cestu, aby sme v tom našom, by som povedal, že veľmi zlom finančnom nastavení krajiny celkovo aj teraz, našli ten balans, čo vlastne pacientom preplácať dané poisťovne budú. A čo vlastne im preplácať už nebudú? A to si myslím, že je veľmi ťažká situácia, aby to ministerstvo na základe aj ministra možno zdravotníctva alebo aj skupín... Tak to rozumiem. Prichádzam o tom, že ste sa s tým mnohí stretli, prichádza tzv. mediálny tlak, že častokrát sa do médií dostávajú informácie o tom, že niektoré skupiny ľudí alebo niektoré skupiny daných diagnóz sa prezentujú, že to je teraz tá najdôležitejšia vec, ktorá má byť, aby bola preplatená a že proste sa robia tlaky, aby poisťovne dané skupiny liekov preplácali. A tu ja vidím najväčší problém, ten, a z tohto miesta by som to aj chcel otvorene povedať, že my jednoducho nemáme kapacitu v našej krajine na to, ani finančnú, ani ekonomickú na to, aby sme niektoré skupiny liekov, ktoré predĺžia určitú časť života alebo zlepšia nejaký benefit a stoja milióny eur, uhrádzali zo zdravotného poistenia a nedávali tie lieky pacientom, ktorí nielen že sa vyliečia, ale ich dokonca zachránime. To je dôležité povedať. Z toho všetkého, čo som ja navnímal a napočúval pri tých stretnutiach, ktoré organizoval pán predseda zdravotníckeho výboru pán Baláž. A to teraz nechcem povedať, čo na tých stretnutiach bolo, lebo ja si myslím, že bolo tam veľa politiky, ale počúvať tie dané skupiny bolo dobré v tom, že sme si mohli urobiť nejaký taký ucelený obraz, hej? Každý, myslím si, z tých skupín, ktoré na tom zdravotníckom výbore boli, má nejaký záujem, ale my ako zákonodarcovia máme z toho vybrať to, čo by bolo na konci dňa najlepšie pre pacientov. A tu poviem, že tie financie nie sú. A ja si myslím, že problém tohto návrhu zákona, pán minister, je ten, že on naozaj nemá finančné krytie. A ja si myslím, že urobíme v budúcej vláde, to je jedno, kto tu bude sedieť, sekeru, ktorú nebude vedieť zaplatiť a ten daný minister, ktorý tu bude o dva roky, o rok, o tri, bude musieť povedať, že jednoducho na tieto skupiny liekov nemáme peniaze a nebudeme ich mať z rozpočtu kde nájsť. A vytvoríme u pacientov nádej. To je ten problém, že my vytvoríme u pacientov nádej, že oni si na to teraz momentálne zvyknú, lebo sa tie nožnice teraz otvoria. A jednoducho my vytvoríme nádej, že toto tu zlepší stav pri tých najťažších ochoreniach, na ktoré momentálne sú inovatívne lieky. A tí pacienti si na to jednoducho zvyknú a potom im bude veľmi ťažké povedať, že na to jednoducho peniaze nie sú alebo nebudú. A ja očakávam od vás, že to vlastne vysvetlíte, ako je to finančne kryté. Lebo aj teraz tie skupiny liekov, ktoré ešte stále nie sú schválené, ale čakajú na schvaľovanie alebo už platenie od zdravotných poisťovní, nemáme ich v rozpočte kryté, aký balík peňazí je momentálne nekrytý a aký bude v budúcnosti potrebný, aby sa našli peniaze v štátnom rozpočte. Lebo, aby sme si to vysvetlili takým jednoduchým spôsobom, tak ja vám len také dáta poviem, aby ste si to vedeli predstaviť. By som to povedal v číslach: tak 1,8 miliardy ide momentálne do liekovej politiky a Ministerstvo kultúry má 1,4 miliardy rozpočtu. Ministerstvo životného prostredia má 1,8 miliardy rozpočtu, čiže je to obrovský balík peňazí, ktorý musí podľa mňa byť čo najúčelnejšie a najtransparentnejšie daný do systému. A to, čo som sa pýtal aj v predchádzajúcej rozprave, keď rozprával pán Kadužák, že mne tu chýba to, čo je priorita vlastne ministerstva alebo čo je priorita Ministerstva zdravotníctva alebo Slovenskej republiky, akých pacientov liečiť. Či liečiť onkologických, liečiť kardio, neurológie alebo proste aká je priorita. Na čo sa chceme konkrétne zamerať, lebo z tohto návrhu vôbec nie je jasné, čo je cieľom tej liekovej politiky. Preplácať všetky lieky, preplácať všetky lieky na rakovinu alebo preplácať všetky lieky, ktoré majú detské ochorenia. Proste ja z toho návrhu naozaj neviem, lebo ja si myslím, že na to všetko momentálne peniaze nemáme, aby sme mohli preplácať všetko všetkým. Mali by sme si povedať, čo má prioritu a čo prioritu nemá. Ak mi viete povedať, pán minister, že to tam je, tak mi to tam ukážte, lebo ja to tam naozaj nevidím v tom návrhu, že máme tu prioritné skupiny liekov, ktoré jednoducho preplácať chceme. A tam ja vidím ten najväčší problém, lebo my ideme teraz otvoriť takto nožnice, ktoré sme aj v roku 2002 za seba aj s kolegom Stachurov kritizovali v preplácaní. Tak už dnes je aj deficit štátneho rozpočtu, aby sa zdvihol takto vysoko. Takže ja za seba poviem, že vidím tam tieto riziká. A budem očakávať, že pán minister na tieto otázky skúsi zodpovedať, aby sme jasne dodefinovali to, že pacient dostane v tej najťažšej situácii to, čo dostať má, a nebudeme platiť lieky, ktoré sú drahé a neprinášajú žiadny benefit pre pacienta. Aby sa z toho naozaj nestalo to, že lieky, ktoré nemajú žiadny benefit pre pacienta, sú preplácané a stoja, nie že 100-tisíc, stoja milióny eur zo štátneho rozpočtu. Keď samozrejme prebehne rozprava k tomuto prvému čítaniu, tak samozrejme budeme si ten celý návrh vypracovávať a aby sme možno pripravili aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by sme samozrejme odkonzultovali s Ministerstvom zdravotníctva, ale riziká, ktoré si myslím, že sú veľmi dôležité, pán minister... A pani poslankyňa Špánik tu nie je, ale ona mala celkom taký dobrý návrh. Pán predseda Baláž to počul, že tým, že my sme veľmi malý trh, tak máme naozaj veľký problém s tým, že sme nezaujímaví možno pre niektoré farmafirmy aj pre niektoré skupiny liekov, ktoré by tu na Slovensku mali byť, lebo tá cena je veľmi nízka. Či nie, pán minister, či náhodou nie je, môžem na chvíľočku, pán minister? Len otázka jedna, že či nie je aj vašou ambíciou, aby sa napríklad vo V4 nakupovali spoločné lieky. Takže toto je ambíciou, lebo toto si myslím, že môže pomôcť Slovensku tým, že by sa nakupovali niektoré lieky vo V4 spoločne, lebo ten náš trh je malý, nezaujímavý aj tým, že máme naozaj jednu z najnižších cien v Európe, lebo takto máme dané, tak sme v podstate nezaujímaví pre niektoré skupiny alebo niektoré farmafirmy. Takže keď na túto otázku odpoviete, budem tiež vďačný. Čiže dve otázky, pán minister: finančné krytie. Druhá je, či sa neuvažuje o tom, aby sme spoločne nakupovali vo V4 lieky a aký to bude mať celkový dopad na štátny rozpočet? Ďakujem vám pekne. Na vaše vystúpenie zatiaľ jedna faktická.

Pán predseda, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne. Vidím, že tá debata sa začína zase zvrhávať na politiku a kto čo spravil v minulosti a kto čo nespravil v minulosti. Ja poviem za seba aj za KDH, budem hovoriť, že zákon, ktorý pripravuje, pripravilo Ministerstvo zdravotníctva, prešlo medzera za tým pri mojom konaní, čo je dobré? Ale, kolegovia, treba povedať aj za seba, že kopec iných návrhov, ktoré ste tu predstavovali, čo sa týka zdravotníctva, šli v skrátenom legislatívnom konaní a priniesli ste ich tak, že tu chudák Zdenko Svoboda, kolega, tu nosil pozmeňováky v druhom čítaní a častokrát ani nevedel, chudák, čo tu musí čítať, čiže za to ho úprimne obdivujem, že to všetko takto zvláda, lebo častokrát ani nevedel, čo číta, a musel to tu prečítať, aby niečo pripravil, ale dnes ho musím pochváliť, že toto tu už dáva trošku väčší zmysel. Poďme, aby sme od tej politiky odišli, ale poďme k tomu, kvôli čomu sa tento návrh zákona pripravuje. Ja si myslím, že budete so mnou súhlasiť, pán minister, že ambíciou tohto zákona je, aby pacienti dostali to najlepšie, ten najlepší liek pri tom svojom ochorení, ktoré majú. Myslím, že to je asi ambíciou vašou. A či sa to týmto návrhom zákona podarí spraviť, si zatiaľ ešte nemyslím, ale veď je prvé čítanie. A poviem to z jednoduchého dôvodu, že nám sa tu bije päť skupín, hej? Máme tu pacienta alebo a rodičov detí, ktorí bojujú s nejakým závažným ochorením, lebo tu sa bavíme o inovatívnych liekoch, hej? Lebo ostatné druhy liečby, aj podľa toho, čo aj pán predseda Baláž rozprával na zdravotníckom výbore, máme v podstate poriešenú, hej? Čiže bavíme sa o liekoch, ktoré sú inovatívne, a tie ostatné skupiny liekov tí pacienti dostávajú pri onkologických ochoreniach a tak ďalej a tak ďalej. Čiže bavíme sa o liekoch, ktoré tu vlastne sú možno niektorý krát čaj na bežné? Na Slovensku nám už v podstate 2 roky niektoré druhy liekov sme nevedeli schvaľovať, lebo dlho trvá schválenie konkrétnych daných liekov a toto by to malo všetko podľa vášho návrhu urýchliť. Čiže pacienti chcú, keď majú veľmi závažné ochorenie, aby tú druhú šancu na to svoje ochorenie mali, dostali, aby mali možno nie šancu prežiť, lebo častokrát to sú tie lieky, ktoré len predlžujú život. To treba otvorene povedať, že sú to lieky, ktoré niektoré len predlžujú život. Oni tie lieky nevyliečia úplne pacienta, ale predĺžia jeho bytie na tomto svete možno niekedy o pol roka, o rok. Škoda, že nemáme niektoré spätné štatistiky, že ako niektoré lieky, ktoré tu vlastne boli a boli schvaľované takýmto spôsobom, priniesli benefit pre toho pacienta. Ja si myslím, že to by bolo veľmi dôležité, aby sme niektoré skupiny liekov aj takto možno konkrétne aj identifikovali, že či to bola pridaná hodnota, že keď to stálo toľko a toľko peňazí, či to pre tých pacientov malo aj pridanú hodnotu tým, že prežili o rok, o dva, o tri mesiace a tak ďalej a tak ďalej. Potom tu máme skupinu lekár, ktorý vlastne chce tomu pacientovi pri tom jeho ochorení poskytnúť čo najlepšiu možnú liečbu, aká momentálne je k dispozícii, buď na základe guidelineov, ktoré sú schválené, alebo na základe možno inovatívnych prístupov, ktoré sú v zahraničí. Potom prichádzame k tým, ktorí to vlastne budú platiť. A to sú vlastne poisťovne, a tam narážame vlastne na problém, že niektoré lieky poisťovne preplácať chcú a niektoré jednoducho lieky alebo liekové skupiny preplácať jednoducho nechcú. A posledným štvrtým je vlastne farma biznis. Je to vlastne biznis, ktorý a to kto to Lieky poisťovne preplácať chcú a niektoré jednoducho lieky alebo liekové skupiny preplácať jednoducho nechcú. A posledným štvrtým je vlastne farma biznis. Je to vlastne biznis, ktorý do tohto, do inovatívnych liekov a vlastne do farma biznisu investuje veľké peniaze, ale samozrejme má z toho aj veľké zisky a ich záujem je samozrejme jasný, aby sa tu predávalo čo najviac liekov, čo za čo najvyššiu cenu. Do toho vstupuje vlastne Ministerstvo zdravotníctva, ktoré to všetko má regulovať a nájsť tú správnu cestu, aby sme v tom našom, by som povedal, že veľmi zlom finančnom nastavení krajiny celkovo aj teraz, našli ten balans, čo vlastne pacientom preplácať dané poisťovne budú. A čo vlastne im preplácať už nebudú? A to si myslím, že je veľmi ťažká situácia, aby to ministerstvo na základe aj ministra možno zdravotníctva alebo aj skupín... Tak to rozumiem. Prichádzam o tom, že ste sa s tým mnohí stretli, prichádza tzv. mediálny tlak, že častokrát sa do médií dostávajú informácie o tom, že niektoré skupiny ľudí alebo niektoré skupiny daných diagnóz sa prezentujú, že to je teraz tá najdôležitejšia vec, ktorá má byť, aby bola preplatená a že proste sa robia tlaky, aby poisťovne dané skupiny liekov preplácali. A tu ja vidím najväčší problém, ten, a z tohto miesta by som to aj chcel otvorene povedať, že my jednoducho nemáme kapacitu v našej krajine na to, ani finančnú, ani ekonomickú na to, aby sme niektoré skupiny liekov, ktoré predĺžia určitú časť života alebo zlepšia nejaký benefit a stoja milióny eur, uhrádzali zo zdravotného poistenia a nedávali tie lieky pacientom, ktorí nielen že sa vyliečia, ale ich dokonca zachránime. To je dôležité povedať. Z toho všetkého, čo som ja navnímal a napočúval pri tých stretnutiach, ktoré organizoval pán predseda zdravotníckeho výboru pán Baláž. A to teraz nechcem povedať, čo na tých stretnutiach bolo, lebo ja si myslím, že bolo tam veľa politiky, ale počúvať tie dané skupiny bolo dobré v tom, že sme si mohli urobiť nejaký taký ucelený obraz, hej? Každý, myslím si, z tých skupín, ktoré na tom zdravotníckom výbore boli, má nejaký záujem, ale my ako zákonodarcovia máme z toho vybrať to, čo by bolo na konci dňa najlepšie pre pacientov. A tu poviem, že tie financie nie sú. A ja si myslím, že problém tohto návrhu zákona, pán minister, je ten, že on naozaj nemá finančné krytie. A ja si myslím, že urobíme v budúcej vláde, to je jedno, kto tu bude sedieť, sekeru, ktorú nebude vedieť zaplatiť a ten daný minister, ktorý tu bude o dva roky, o rok, o tri, bude musieť povedať, že jednoducho na tieto skupiny liekov nemáme peniaze a nebudeme ich mať z rozpočtu kde nájsť. A vytvoríme u pacientov nádej. To je ten problém, že my vytvoríme u pacientov nádej, že oni si na to teraz momentálne zvyknú, lebo sa tie nožnice teraz otvoria. A jednoducho my vytvoríme nádej, že toto tu zlepší stav pri tých najťažších ochoreniach, na ktoré momentálne sú inovatívne lieky. A tí pacienti si na to jednoducho zvyknú a potom im bude veľmi ťažké povedať, že na to jednoducho peniaze nie sú alebo nebudú. A ja očakávam od vás, že to vlastne vysvetlíte, ako je to finančne kryté. Lebo aj teraz tie skupiny liekov, ktoré ešte stále nie sú schválené, ale čakajú na schvaľovanie alebo už platenie od zdravotných poisťovní, nemáme ich v rozpočte kryté, aký balík peňazí je momentálne nekrytý a aký bude v budúcnosti potrebný, aby sa našli peniaze v štátnom rozpočte. Lebo, aby sme si to vysvetlili takým jednoduchým spôsobom, tak ja vám len také dáta poviem, aby ste si to vedeli predstaviť. By som to povedal v číslach: tak 1,8 miliardy ide momentálne do liekovej politiky a Ministerstvo kultúry má 1,4 miliardy rozpočtu. Ministerstvo životného prostredia má 1,8 miliardy rozpočtu, čiže je to obrovský balík peňazí, ktorý musí podľa mňa byť čo najúčelnejšie a najtransparentnejšie daný do systému. A to, čo som sa pýtal aj v predchádzajúcej rozprave, keď rozprával pán Kadužák, že mne tu chýba to, čo je priorita vlastne ministerstva alebo čo je priorita Ministerstva zdravotníctva alebo Slovenskej republiky, akých pacientov liečiť. Či liečiť onkologických, liečiť kardio, neurológie alebo proste aká je priorita. Na čo sa chceme konkrétne zamerať, lebo z tohto návrhu vôbec nie je jasné, čo je cieľom tej liekovej politiky. Preplácať všetky lieky, preplácať všetky lieky na rakovinu alebo preplácať všetky lieky, ktoré majú detské ochorenia. Proste ja z toho návrhu naozaj neviem, lebo ja si myslím, že na to všetko momentálne peniaze nemáme, aby sme mohli preplácať všetko všetkým. Mali by sme si povedať, čo má prioritu a čo prioritu nemá. Ak mi viete povedať, pán minister, že to tam je, tak mi to tam ukážte, lebo ja to tam naozaj nevidím v tom návrhu, že máme tu prioritné skupiny liekov, ktoré jednoducho preplácať chceme. A tam ja vidím ten najväčší problém, lebo my ideme teraz otvoriť takto nožnice, ktoré sme aj v roku 2002 za seba aj s kolegom Stachurov kritizovali v preplácaní. Tak už dnes je aj deficit štátneho rozpočtu, aby sa zdvihol takto vysoko. Takže ja za seba poviem, že vidím tam tieto riziká. A budem očakávať, že pán minister na tieto otázky skúsi zodpovedať, aby sme jasne dodefinovali to, že pacient dostane v tej najťažšej situácii to, čo dostať má, a nebudeme platiť lieky, ktoré sú drahé a neprinášajú žiadny benefit pre pacienta. Aby sa z toho naozaj nestalo to, že lieky, ktoré nemajú žiadny benefit pre pacienta, sú preplácané a stoja, nie že 100-tisíc, stoja milióny eur zo štátneho rozpočtu. Keď samozrejme prebehne rozprava k tomuto prvému čítaniu, tak samozrejme budeme si ten celý návrh vypracovávať a aby sme možno pripravili aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by sme samozrejme odkonzultovali s Ministerstvom zdravotníctva, ale riziká, ktoré si myslím, že sú veľmi dôležité, pán minister... A pani poslankyňa Špánik tu nie je, ale ona mala celkom taký dobrý návrh. Pán predseda Baláž to počul, že tým, že my sme veľmi malý trh, tak máme naozaj veľký problém s tým, že sme nezaujímaví možno pre niektoré farmafirmy aj pre niektoré skupiny liekov, ktoré by tu na Slovensku mali byť, lebo tá cena je veľmi nízka. Či nie, pán minister, či náhodou nie je, môžem na chvíľočku, pán minister? Len otázka jedna, že či nie je aj vašou ambíciou, aby sa napríklad vo V4 nakupovali spoločné lieky. Takže toto je ambíciou, lebo toto si myslím, že môže pomôcť Slovensku tým, že by sa nakupovali niektoré lieky vo V4 spoločne, lebo ten náš trh je malý, nezaujímavý aj tým, že máme naozaj jednu z najnižších cien v Európe, lebo takto máme dané, tak sme v podstate nezaujímaví pre niektoré skupiny alebo niektoré farmafirmy. Takže keď na túto otázku odpoviete, budem tiež vďačný. Čiže dve otázky, pán minister: finančné krytie. Druhá je, či sa neuvažuje o tom, aby sme spoločne nakupovali vo V4 lieky a aký to bude mať celkový dopad na štátny rozpočet? Ďakujem vám pekne. Na vaše vystúpenie zatiaľ jedna faktická.

Ďakujem pekne. Tomáš, ja si myslím, že si v podstate zhrnul celý, celý návrh zákona svojím spôsobom. Si myslím, že niektoré veci, ktoré hovoríš ty, budem komentovať aj ja, ale nie so všetkým, samozrejme, budem súhlasiť, lebo samozrejme, že ty máš názor na niektoré zdravotnícke veci inak, ale to takto má byť. Eeh, pán minister, vy ste na začiatku svojej rozpravy hovorili takú jednu dosť dôležitú vec, že by sa tu neriešili nejaké politické veci a aby sa k tomuto návrhu zákona pristupovalo čisto tak odborne. A my sme si, myslím, tú domácu úlohu splnili. Snažili sme sa chodiť na všetky rokovania, ktoré boli. A ja to potom aj v rozprave skúsim tak viac vysvetliť, že keď sme sa stretávali s jednotlivými skupinami v zdravotníctve, ktoré zastupujú buď NIHO alebo zastupuje Ministerstvo zdravotníctva, alebo zastupovali farma priemysel, tak každý nám hovoril niečo iné. Tak ja som na konci dňa potom nevedel, že či tá zhoda na konci dňa je. Lebo NIHO nám, pán predseda Baláž, to asi nie je, hovoril o niečo iné a že ich požiadavky a ich pripomienky vôbec neboli akceptované na konci a že ten návrh zákona, ktorý dnes ide, tak nakoniec nie je to, čo bolo. Ale preto sa budem pýtať, ja hovorím, že ešte raz, veď ja mám rád, keď sa tu môžeme aspoň odborne baviť, lebo na zdravotníckom výbore ste neboli, takže sme sa vás to tam pýtať nemohli. E a otázka pre mňa taká najdôležitejšia z toho celého, čo si, Tomáš, presne ty povedal, je, že vieme vôbec na Ministerstve zdravotníctva, akú skupinu ochorení chceme vlastne podporovať? Lebo ja z tohto návrhu neviem, čo chceme vlastne podporovať, či chceme podporovať onkolieky alebo chceme podporovať kardio alebo neurológiu, lebo nevieme. A to, podľa mňa, vieme, hej? Keď vieme, dobre, tak si, pán minister, potom vysvetlí, tak budem čakať na tú odpoveď, lebo ja si myslím, že toto je hlavný bod úrazu alebo kameň úrazu, že čo vlastne chceme tými

Veľmi pekne, pán minister. Túto výzvu určite prijmeme. Chceme sa na tom určite zúčastniť. Pevne verím, že to všetko dopadne tak, ako ste aj teraz povedali, že to pôjde v takých zákonných intenciách, ako ste to teraz povedali a záver bude ten, že pre január 2027 už neuvidíme na Slovensku ani jeden takýto automat, ktorý, zopakujem ešte raz, predávajú grázli, ktorí ničia zdravie a budúcnosť našich detí. A takisto, ako ste povedali na záver, poviem to, že pevne verím, že ak to bude napísané dobre a bude to riešiť tento parlament, sa nájde široká podpora koalície a opozície a v tomto pevne verím, že tu nikto nebude nič politikárčiť, ale spravíme jeden poctivý a dobrý zákon, ktorý bude ochraňovať naše deti a ich budúcnosť. Ďakujem.

Vážení páni, poprosím vás, vážení páni ministri. Nebudem dlho hovoriť, ale téma, ktorú sme vlastne otvorili teraz pri tomto návrhu zákona, ktorý pán minister vypravuje v MPK, a to je vlastne návrh, ako chceme riešiť automaty na drogy, ktoré sa na Slovensku veľmi, veľmi rozmohli, je veľmi dôležitá. A ja som, a ja teraz si poviem, že ja som aj z tohto mesta rád, že pán minister je otvorený diskusii a že sa otvorene s viacerými z nás na túto tému bavil. A myslím si, že spôsob, aký našiel, že to pôjde normálne, klasicky v MPK, je pre mňa správny. Je to treba otvorene povedať, že to je správna vec. Je možno, čo by som povedal ako výtku, že trvá to trošku dlhšie. A ja budem zase veľmi kritický k tým ľuďom, ktorí tieto automaty prevádzkujú. A robia to takýmto, poviem to rovno, grázlovským spôsobom, lebo inak to ani nazvať neviem. Neviem, či sa niektorí z vás, kolegovia poslanci, poslankyne, stretli s tým, o čom teraz momentálne v rokovacej sále hovoríme. Sú to automaty, ktoré vyzerajú, sú označené možno ružovou farbou. Častokrát sú tam také detské motívy, ružové sloníky a tak ďalej a proste z diaľky, keď si to všimnete, tak to dosť láka našu mladšiu a mladšiu generáciu, deti a tak, lebo si myslia, že to je možno nejaká hračka, niečo podobné. Viacerí z nich, ktorí argumentujú, keď som sa bavil aj s tými, čo to predávajú, že veď tam je automat, ktorým sa dá otvoriť ten automat na tie drogy, lebo inak to ani nazvať neviem, lebo je to obchádzanie zákona. Sú to syntetické drogy, tak vám stačí občiansky preukaz. Funguje to tak, že niekto z tej partie má 18 rokov a predáva to svojim mladším kolegom. Tie drogy sú silnejšie, ako keď podľa zloženia, ako marihuana, ktorá je takýmto spôsobom bežne nelegálna. A čo mňa najviac, ako človeka, ktorý je záchranár a celý život sa venuje tejto problematike, trápi, je to, že pribúdajú nám prípady k výjazdom k týmto deťom, ktoré majú pokusy o samovraždu, majú sklon k sebapoškodzovaniu, majú sklon k suicidálnym sklonom a to všetko súvisí s tým, že jednoducho tá droga, ktorá je predávaná v týchto automatoch, normálne dostupná 24 hodín denne, je to, ja to poviem za seba, u nás, my to máme dokonca na námestí v Poprade. Máme to tam, kde prechádzajú denne desiatky detí, dospelých, ktorí to vidia takýmto značením ružového sloníka. Tam sa tie deti dostávajú k tomu blízko do kontaktu a, hovorím, pribúdajú nám prípady. Ja som sa rozprával aj s viacerými primármi, ktorí sú na záchrannej zdravotnej službe alebo pracujú na urgentných príjmoch a tých prípadov je dokonca štatistika z Banskej Bystrice z urgentného príjmu, kde jeden takýto prípad denne donesie záchranná zdravotná služba. Takýchto detí, ktoré sú predávkované alebo majú predávkovanie touto látkou, ktorú užijú v spoločnosti svojich kamarátov alebo svojich blízkych. A z tohto miesta musíme jasne všetci, ktorí sme, myslím, že tu, musíme jasne odmietnuť takýto prístup. Ja to poviem rovno, obchádzanie zákona, lebo títo grázli, ja to inak ani neviem nazvať, obchádzajú zákon tým, že keď sa v parlamente alebo vo vyhláške niečo zmenilo, takto rýchlo zmenili to zloženie tej látky a potom tieto automaty ďalej mohli fungovať, tak ako fungujú. Polícia tie viaceré automaty zobrala na rozbor, ale keďže tá legislatíva nie je pružná, hej, to treba otvorene povedať, že už je po funuse, tak tie automaty potom musela tým daným prevádzkovateľom vrátiť a tí ďalej prevádzkujú a predávajú takýmto spôsobom nelegálne drogy deťom. A preto vítam legislatívu, ktorú pán minister pripravuje aj v MPK. Ja pevne verím, že sa to naozaj podarí, že v septembri to do parlamentu pôjde. A že sa tu nebudú robiť žiadne menenia, lebo ja si myslím, že je to aj, keď som počul z úst vášho pána predsedu strany, aj vás konkrétne, je veľký záujem, aby toto skončilo, lebo ja si myslím, že nikto v Národnej rade tu hádam nesedí, kto chce, aby sa deťom predávali takýmto spôsobom drogy. Čiže a veľmi som zvedavý, ako dopadne to MPK a pevne verím, že keďže v septembri sme to schválili, tak na tej poslednej schôdzi v decembri alebo tak, že to bude definitívne schválené a od 1. januára 2027 už takáto možnosť nebude a tieto automaty zmiznú z našich ulíc, z našich miest a to všetko raz a navždy skončí, lebo tí, ja to zase musím zopakovať ešte raz, to sú grázli, ktorí obchodujú a predávajú deťom drogy a tvária sa, že to je legálne. Je to len obchádzanie zákona, nášho nepružného zákona, nič iné. A tie prípady toho sebapoškodzovania detí, samovrážd pribúdajú. Deti to nevedia vyhodnotiť, je to obrovská dávka tej zakázanej látky, ktorú užijú a proste to nevedia vstrebať, nevedia to vyhodnotiť a dochádza, hovorím, k pokusom o samovraždu, dochádza k zdravotným komplikáciám, ktoré skončia v nemocniciach. Našťastie, zopakujem ešte raz, sa nestala tragédia a pevne verím, že sa ani nestane a že toto tu raz a navždy na Slovensku skončí. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, treba uznať gesto aj pána podpredsedu parlamentu, že sa ospravedlnil. To sa v dnešnom parlamente už len tak nevidí, takže treba to uznať. A my sme prišli vyčerpaní. Peťo Sachura v podstate vystihol, že ten návrh zákona, ktorý ste, pán minister, pripravili, je dobrý. A ja si myslím, že keby tam nebol ten návrh na to vypustenie tohto paragrafového znenia, by sme ho asi aj celá opozícia podporili. Čiže nemusíte sa, pán minister, báť. To dopredu vám hovorím, že keby náhodou ten pozmeňovák pána Lučanského neprešiel, tak vám zákon neprejde. Prejde vám, my v KDH za to určite zahlasujeme. Takže nemusíte sa toho báť. Naozaj, lebo nám ide o dobrú vec a tá vec, ten váš návrh zákona, je dobrá vec. A ja si myslím, že to ustanovenie, ktoré ste tam predtým mali, nemali ste ho len tak pre srandu, ale je to dôležitá vec. Pánovi podpredsedovi Dankovi poviem teda iba jednu vec, že súhlasím s vami, že tu nikto nemá z nás hovoriť o tom, čo je zlé v kozmetických salónoch alebo nie je zlé. Myslím si, že tá profesia je ťažká a tie ženy, ktoré to robia, si myslím, že si zaslúžia aj úctu, aj pochopenie. To rovno poviem. Ale poviem aj B, že sa to, čo Oskar Dvořák hovoril, naozaj na Slovensku deje. Ale je to trestné. Ja s vami súhlasím, ale deje sa to. Deje sa to a jednoducho my na to nemáme možnosti to kontrolovať, lebo ministerstvo zdravotníctva, Úrad pre dohľad na to nemá kapacitu, aby takéto možnosti v týchto salónoch robil. Čiže sa to deje. To, čo Oskar hovoril, to sú reálne fakty, ktoré sa v kozmetických salónoch dejú. A jednoducho deje sa aj to, čo hovoril takisto Oskar, že tu príde, teraz nechcem povedať, že kozmetička, príde niekto, ktorý sa tvári, že to robiť môže, ale ona na to nemá vzdelanie. To si treba jednoducho povedať ako holý fakt. A práve týmto návrhom zákona, keď ho z tadiaľ vyhodíte, tak to vlastne zlegalizujete, že takáto kontrola nad tým nebude. Kde. A toto jednoducho nemôžeme dopustiť, hej? Kľudne, veď toto je prvé čítanie, že poďme sa o tom baviť, aby sme to upravili, aby ten návrh zákona mal hlavu a pätu. Veď tých možností je veľa, ale nevypúšťajte to z tadiaľ, pán podpredseda. Nechajte to v takom znení, ako to je, nech sa pripraví pravdepodobne aj vyhláška, aby bolo jasne dané. My sme za to, aby to napríklad nerobili len lekári, ale aby to robili aj zdravotné sestry, ale aby sa na to vytvorilo aj certifikované štúdium aj estetickej medicíny, že by mali na to napríklad kompetenciu sestry to robiť samostatne. V tom nevidím žiadny problém. Lebo pán Lučanský tu splietal dve veci. On tu hovoril prvé o kozmetických salónoch, potom tu hovoril o zdravotných sestrách. To sú dve rozdielne veci, lebo zdravotnícky pracovník je človek, ktorý má vzdelanie a má kompetenciu na to, aby daný výkon mohol robiť alebo nemohol. A môže to byť kľudne aj sestra, môže to byť kľudne aj lekár. V tomto sa zhodneme, ale vy to idete úplne vypustiť tým, že nad tým nebude žiadna kontrola. A tam ja vidím veľký problém, pán podpredseda, a preto vám hovorím, že poďme z tejto kratšej cesty naspäť. Vráťme ten návrh zákona, ako je. Len doprecizujte vyhlášku tak, aby bolo jasne dané, čo chceme a čo nechceme urobiť. Nech kozmetičky kľudne podnikajú v tom, čo robia. Tu myslím, že nikto z nás nie je, aby tu teraz bojoval proti živnosti, ktorá tu na Slovensku funguje a roky robí, ale nemôžeme sa dostať do takého štádia, že budeme robiť výkony, ktoré nemôžu robiť zdravotnícki alebo nezdravotnícki pracovníci, hej, lebo to sú nezdravotnícki pracovníci. Že si tu bude niekto niekde robiť tak, ako ste povedali, lebo je to trestný čin, ale kto to reálne skontroluje? Kým sa tej pacientke nič nestane alebo nebude mať nejaké zdravotné problémy, tak ona to nikde nenahlási, lebo tí ľudia častokrát nevedia, že ten výkon, to podanie, tú injekciu alebo ten chirurgický zákrok nemôže robiť nezdravotnícky pracovník. Ona povie, že ona to robiť vie, že má nejaké certifikačné štúdium alebo bola na nejakom školení a už tým pádom je to pre tú ženu alebo toho pacienta alebo toho človeka dané, že si to dá urobiť. Čiže tam vidím ten problém a z tohto miesta by sme, pán minister, boli, aby ste sa za to postavili, že to nevyhadzujte z tohto návrhu. Vôbec, nechajte to tam a radšej to doprecizujte vo vyhláške alebo v nejakom podobnom predpise. Je to z tohto dôvodu, že, ak to vyhodíme, ten stav, ktorý je teraz, bude pokračovať a vy sám, pán minister, takisto viete, že sa to deje. Lebo vy na to, nie že kompetenciu, kompetenciu na to máte, ale nemáme na to kapacitu, ani Úrad pre dohľad a už vôbec nie ministerstvo, aby kontroloval salóny alebo živnosti, ktoré proste túto činnosť jednoducho na Slovensku robia. Nebudeme si hovoriť, že sa to nedeje. Deje sa to a začína to pribúdať. Takže ja sa z tohto miesta chcem opýtať, aké riešenie na to navrhujete, lebo vyhodiť to nie je cesta. Nie je cesta, aby sa to z toho vyhodilo, a preto vám vravím, že nechajte to ustanovenie, nech pánovi Lučanskému ten pozmeňujúci návrh neprejde. Ja hovorím za seba aj za náš klub KDH, že, ak to nevyhodíte z tadiaľ, nechajte to tam, tak za návrh zákona zahlasujem, aby prešiel, lebo je dôležitý, lebo je tam veľmi veľa dobrých ustanovení, ktoré môžu pomôcť slovenskému zdravotníctvu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán Pročko, za vaše vystúpenie podľa mňa k mimoriadne veľmi dôležitej téme, ktorou je hazard a ničenie rodín. Kto nemal skúsenosť v rodine s tým, tak podľa mňa nevie, o čom hovorí. Ja som vtedy, keď sme tu bojovali proti hazardným hrám v noci, keď tu pán Huliak obhajoval herne v Bratislave, tak som vtedy vystúpil a povedal som svoj príbeh, ktorý som vtedy mal ako chlapec, ktorého otec hral automaty. A viem, čo všetko naša mama musela kvôli tomu obetovať a koľko prác musela robiť, aby nás štyroch súrodencov uživila. Hazard ničí životy, hazard ničí rodiny. Ak kto si myslí, že to nie je pravda, tak nech sa ide na tie rodiny pozrieť.
Môžeme si tu hovoriť, že to je slobodné rozhodnutie. Je. Ani môjho otca nikto nenútil. Ale príležitosti, ktoré herne vytvárajú a sú tak blízko obydlí, sú blízko miest, dokonca škôl, tak umožňujú tým ľuďom, aby tam hrali a míňali peniaze a obrábali peniaze svojich detí, svojich manželiek, svojich rodín. Musíme hazard obmedziť a ja by som ho najradšej aj zrušil. Hazard nemá čo robiť v tejto krajine. Ak ho nevieme zrušiť, tak ho zdaňme, aby sa tie peniaze vracali naspäť do systému. Hazard neprináša nič dobré. Choďte sa tam pozrieť, do hociktorej herne, koľko smutných ľudí vidíte z herne odchádzať a koľko ešte viac smutných ľudí vidíte doma, ktorí nemajú čo jesť, nemajú si čo kúpiť, lebo ich otec alebo dokonca aj ich mama, lebo hrajú už aj ženy, prehral.
Ďakujem, pán Pročko, za vaše vystúpenie a takisto aj kolegovi Šipošovi za otvorenie tejto témy. Je to vážna vec a ja si myslím, že keď sa na niečom táto, tento parlament zhodnúť, tak je to, že hazard by vôbec v tejto krajine nemal byť.
Ďakujem.