Ďakujem pekne za slovo.
Začnem trochu netradične, pán minister, ospravedlňuje sa za, za hlasovanie, lebo som povedal niečo iné, čiže je to dohoda klubov a ja som slušný človek a za svojím slovom si stojím, čiže ospravedlňujem sa, že som povedal, že budem hlasovať za skrátené legislatívne konanie, dohoda poslaneckých klubov bola iná, čiže prijmite moje ospravedlnenie. To je na margo toho, ako sme hlasovali.
No a teraz, poďme k zákonu. Čiže ako som to vravel aj v tej prvej rozprave, to skrátené legislatívne konanie, ja by som ho podporil, lebo si myslím, že je dôležité, aby naozaj prešlo, aby bolo a naozaj je to dôležitá vec. Mala prísť skôr, ale dnes už naozaj inú situáciu, inú možnosť ani nemáme. To treba otvorene povedať, že dnes už inú možnosť nemáme, každý na vašom mieste by jednoducho tú situáciu riešil takto. To, čo tomu predchádzalo, som aj vravel v skrátenom legislatívnom konaní, keď som tu vystupoval, že tieto veci vôbec tu nemuseli, tieto veci tu vôbec nemuseli nastať, mohli sme sa o nich baviť skôr, mohli sme prijať, mohli ste prijať naše pozmeňujúce návrhy. Mohli ste kľudne prijať viac našich návrhov. Keďže sa ale stále v zdravotníctve hráme na koalíciu, opozíciu a tí, ktorí sú proti a ktorí sú za, ja si myslím, že zdravotníctvu že absolútne nepomáhame. Lebo myslím, že každá opozičná strana, ktorá tu je, má svojich odborníkov v radoch v zdravotníctve, tak sú ľudia, ktorí sa naozaj že zdravotníctvu venujú roky, majú, si myslím, že dobré nápady a majú tie nápady veľmi dobré riešenia pre zdravotníctvo, lebo my len odďaľujeme tie problémy. Povedali sme to aj vašej kolegyni pani ministerke Dolinkovej, že tieto problémy, ktoré ona nerieši, budete riešiť vy a budú ich, bohužiaľ, riešiť ďalší a ešte oveľa horšie. Oveľa, oveľa horšie, lebo všetko to, čo sa teraz na nás bude sypať, bude naozaj mať obrovský problém.
Čo sa týka zákona, ktorý vlastne teraz je už v prvom čítaní, sú tam veci, ktoré naozaj budeme podporovať a to je naozaj že kriminalizácia zdravotníkov. Jednoducho musí z toho byť vypustená, ako sme vraveli aj vtedy, toto vôbec, táto situácia nemala nastať. My sme sa nemali dostať ani do štádia, že sme tu vôbec hlasovali o tom, že ideme kriminalizovať zdravotníkov za to, že dávajú výpovede. Vraveli sme vám to tiež vtedy, že je to zlá cesta a budete musieť z tej cesty z kratšej zísť dole. Naozaj máme na Slovensku veľmi silné odbory, čo sa týka lekárskych odborov, ale ja si tiež nemyslím, že toto má byť nejaký diktát, že my sa, my to chceme tak a inak to ani nebude. Takto nemôže fungovať systém, že my niečo chceme tak a inak to nebude a vy s tým nebudete súhlasiť. Ja nemám vo veľa veciach, nemyslím si, že vo veľa veciach, ktoré prešli predtým v memorande alebo ktoré sa nedodržiavali, že sa nejako výrazne, alebo by som povedal, že celkovo zlepšila zdravotná starostlivosť. Ja sa bavím s pacientami, bavím sa s kolegami z nemocníc a je to naozaj že z roka na rok horšie. Naozaj je to z roka na rok horšie a my nemáme na to ani konkrétne dáta. My dneska nevieme namerať, že či sa o tých pacientov staráme lepšie, či operujeme viacej, my jednoducho nevieme robiť s dátami, ktoré tu jednoducho nemáme ani k dispozícii. My nemôžeme riadiť, riadi zdravotníctvo bez dát. Toto je, pán minister, aj akože hovorím, že veď sám vidíte, že ste tu štyri mesiace, ste tu štyri mesiace a toto je naozaj že, toto je naozaj že problém, keď nebudeme mať dáta, nebudeme vedieť, ako nám reálne zdravotníctvo funguje.
Preto som aj keď sme sa bavili o tom skrátenom legislatívnom konaní chcel opýtať, že ako ste vlastne mysleli tých 37,5 hodiny tam, že je, dali ste tam možnosť, lebo je to úplne iný zákon, ako ste prijali na vláde, dali ste tam slovíčko že možno. Vraveli ste mi, že vlastne je to, môže sa to vysvetliť tak, že časť slovenských nemocníc to bude musieť dodržiavať vaším príkazom, čiže štátne nemocnice to dodržiavať budú musieť a neštátne to nebudú musieť robiť a bude to v takom režime. Čiže neviem, čo bolo zámerom odborárov, ale ja si myslím, že oni chceli pritlačiť aj to, že by to mali robiť aj súkromné nemocnice, a myslím, že cieľom bolo zamerať sa na súkromné nemocnice, aby tu niektoré veci dodržiavali a zlepšili podmienky lekárom v nemocniciach súkromných. Nestalo sa tak, lebo možno slovíčko možno znamená, že to niekto bude a nebude dodržiavať. Neviem, neviem, či to je správna cesta, preto vravím, že mali sme k tomu pripravený pozmeňovák, ale keďže tam je slovíčko možno. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, ja rozumiem tomu, ale ja za to nemôžem, že súkromný sektor funguje tak, ako funguje, ale hovorím, máte tam to slovíčko možno, čiže tým pádom ten zákon alebo ten návrh toho zákona v podstate nič nevyriešil, nič ani nerieši ani nebude, ani, ani nič nevyrieši.
S čím ale mám problém, máme celkovo problém, je ten personálny normatív. To by ste aj ľudia, ktorí sa trošku zdravotníctvu nevenujete, je, že máme naozaj na oddeleniach nejaké personálne normatívy. Niečo iné na internom oddelení, niečo iné na chirurgii a máme tam daný počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí tam majú na jednotlivých zmenách byť. Každý o tom hovorí, že sa to počíta inak, niekto to hovorí, že sa to vraj má počítať na počet lôžok, niekto hovorí, že sa to má počítať na počet pacientov a máme tie normatívy v podstate už asi cca 18 rokov staré. Osemnásť rokov staré, aj keď sa niektoré časti menili, ale máme ich 18 rokov staré, hej? A ja sa ešte raz z tohto miesta pýtam, pán minister, že odborári to chcú dať do zákona a my to máme vo vyhláške, ktorá je dneska, je možnosť kontrovať, môžete si ju meniť podľa potreby a podľa mňa by sme ju mali upgradnúť, lebo aj situácia v medicíne sa mení a výrazným spôsobom sa mení. Na niektorých oddeleniach jednoducho už nepotrebujú takýto personál, nepotrebujú takýto personál, ani toľko ľudí a nepotrebujú ani toľko lekárov, lebo sa robotizuje, prichádzajú nové spôsoby, nové, nové metódy, ale my ideme stále podľa starého. Čiže ja som za, veď urobme tú zmenu, ale najprv si urobme audit a poďme sa baviť s odborníkmi jednotlivých oddelení, ktorých máme na Slovensku, či urológia, gastro, to je jedno, vyberte si, akého chcete odborníka, hlavne odborníkov a poďme sa o tom baviť, že chceme zmeniť personálny normatív na urológii, na gynekológii, na traumatológii, to je jedno kde, také sú dneska postupy na svete a takto prichádza k tomu svet, lebo svet sa pripravuje na zdravotnícku krízu, lebo celý svet má problémy so zdravotnými sestrami. Nehrajme sa, že my na Slovensku sme ojedinelá krajina, celý svet má problémy v slovenskom zdravotníctve, zdravotníctve so sestrami. Nebavme sa stále o lekároch, bavme sa, že máme problém so sestrami. Lebo oddelenia sa už nezatvárajú kvôli lekárom, ale zatvárajú sa kvôli sestrám, a zatvárať sa kvôli sestrám aj naďalej budú, lebo jednoducho nám ich chýba cez 15-tisíc a bude nám ich naozaj pribúdať.
Vezmime si, že dneska je priemerný vek sestry 50 a viac rokov. Tá sestra v tej nočnej službe je sama alebo tam je poprípade so sanitárkou a stará sa o 15 pacientov alebo o 20 pacientov, podľa toho, ako má. Má naozaj veľmi ťažkú prácu. Ale my sa stále posledné štyri mesiace bavíme len o lekároch, ale lekári nie sú problém. Ja nehovorím o vás. Ja hovorím, že lekári, dnes ich máme stabilizačne, máme, máme ich stabilizovaných. A ja som rád, že sa prijalo vtedy to memorandum, že sa zvýšili platy a že tí lekári dnes zostávajú, ale musíme hovoriť o sestrách. Musíme hovoriť o nich, lebo bez nich nám hocijaká ambulancia, hocijaká nemocnica skolabuje. Sestry sú dnes kľúčové, jedno z najdôležitejších povolaní na Slovensku. Jedno z najdôležitejších a top povolaní, ktoré dneska musíme o ňom hovoriť. Ja som sa dneska bavil so zástupca, zástupkyňami sestier a tie mi povedali, že ony si nevedia reálne predstaviť, že čo, čo keď sa to prejde v zákone, veď my dnes nevieme garantovať tú sestričku na tom oddelení, kto bude vlastne zodpovedať za tú, za tú sestričku, ktorá bude sa, a mali tam byť dve, riaditeľ, primár, vrchná sestra, keď to bude v zákone. Nie, poďme opačne, poďme sa baviť o tom, ako to urobiť normálne, ľudským spôsobom. Urobme si audity, urobme si nové opatrenia, odborné usmernenia, ktoré nám majú určite zlepšiť zdravotnú starostlivosť a povedzme si, že tuná nemusí byť toľko sestier, tu nemusí byť toľko lekárov, namiesto tejto zdravotnej sestry tam môže byť praktická sestra a poďme niektorých ľudí takto nahrádzať. A v dobrom to hovorím, lebo je dôležité, že by tam ten personál bol, aby sa postaral. Ale ak my dnes nevieme do niektorých nemocníc dostať že žiadny zdravotnícky personál, že žiadny, tak aká je tam tá bezpečnosť pacienta? Lebo ten pacient tam potom v noci príde a oňho sa nemá kto postarať. Lekár je na telefóne poprípade, sestrička tam je sama, má 25 pacientov, ako ďalej? Toto nie je správna cesta, lebo tá bezpečnosť, aj tá bezpečnosť, musíme o nej hovoriť. Musíme hovoriť o týchto veciach.
Čiže ja preto hovorím, že nie som za personálne normatívy, aby boli v zákone. Máme ich vo vyhláške, vieme ich kedykoľvek meniť a naozaj to nie je tak, že vy sa rozhodnete na ministerstve, že zmeníte personálny normatív a zajtra je zmenený. Veď to má nejaký postup. Keď to bude v zákone, bude to nepružné, si myslím, nebude to fungovať, nebude to podľa mňa správne, lebo budete potrebovať poslancov, jak presne vravel aj kolega Szalay, tu zase budú prílepky ku tým zákonom, že tu bude 700-tisíc pozmeňovákov ku nejakému pozmeňováku ďalšiemu. Čiže načo to je dobré? Ministerstvo riadiť zdravotníctvo, sú tam odborníci, ktorí majú byť zodpovední za to, ako to vyzerá. Máme odborné spoločnosti, ktoré majú povedať, áno, myslím si, že na danom oddelení nemusí byť toľko sestier, môže tam byť praktická sestra. Myslím si, že na danom oddelení nemusí byť toľko chirurgov, lebo tam máme, operujeme robotom alebo iným spôsobom. A to všetko si ale pripravme a potom sa o tom poďme baviť. Nieže dnes ideme silou mocou nátlakom zmeniť a dať do zákona, hlavne dať do zákona personálny normatív. S tým absolútne nesúhlasíme a preto hovorím, budeme mať pozmeňovák, aby toto z toho vypadlo, lebo naozaj v tom zákone máte veľmi veľa dobrých vecí, s 98 % vecami súhlasíme. A ja si zas myslím, že odborári odviedli aj kus dobrej roboty, lebo o niektorých veciach by sa nerozprávalo, nerozprávalo by sa, keby, keby nebol nátlak. Ale ja si nemyslím, že to má byť taký nátlak, že všetci teraz budeme ticho, ako nám tu bolo odkázané, a nemáme tu robiť našu robotu. My sme poslanci Národnej rady a venujme sa zdravotníctvu a máme tu zlepšovať slovenské zdravotníctvo a nikto nám tu nebude zakazovať, čo máme a čo nemáme hovoriť.
Čiže ešte raz, za nás je dôležité povedať to, že nesúhlasíme s personálnym normatívom, budeme žiadať, aby to stamaď vypadlo, ale za ostatné veci sme za. Sú tam dobré veci a poďme sa baviť o ďalších, ja som za, pán minister, aby naozaj toto tuná sa upokojilo a poďme riešiť veci, lebo tých problémov sa nám za tie štyri mesiace vám nakopilo veľmi veľa a sa nerozpráva teraz momentálne o nich, rozpráva sa len o tom, že či lekári dajú výpoveď alebo nedajú lekári výpovede. Ja budem rád, keď lekári nedajú výpovede, ostanú pracovať a budú pomáhať zlepšovať slovenské zdravotníctvo, ale nielen lekári, aj sestry, sanitári, záchranári, lebo to nie je celok, je, že lekár je samostatný celok. Nie, my sme všetci jeden kolektív, jeden tím ľudí, ktorý naozaj má tu byť pre pacienta. Na konci dňa všetkých nás, čo tu sme, 150 poslancov, má byť spokojný pacient. Spokojný pacient tu má byť na konci dňa. Lebo my sa stále bavíme, že či budú mať lekári toľko peňazí, sestry toľko. Nie, pacient má byť spokojný. Pacient tu platí dane, pacient, z pacientových peňazí idú z odvodov, oni sa starajú o túto krajinu, tak sa začnime tomu venovať. Nechali sme to zdravotníctvo zájsť do takého štádia. Predchádzajúce vlády sa tomu zdravotníctvu že absolútne nevenovali. Spravil sa z toho Klondike, ale toto musí skončiť. Zdravotníctvo má obrovské problémy, ale nemôžeme sa tu vyhrážať jedným, druhým, tretím, štvrtým, že takto to nebude fungovať. Keď všetkým ide o vec, tak si za ten stôl sadnime, rozprávajme sa o tom a hľadajme riešenia, ktoré podporí aj opozícia. Ja som za, veď my sa vieme o tom baviť. Ja myslím, že aj kolegovia z ostatných strán sa vedia baviť o normálnych veciach, ktoré budeme podporovať. Lebo naozaj to zdravotníctvo už nemá čas. Naozaj ono už nemá čas. My tie sestry dneska nenaklonujeme. Sestry nám jednoducho do systému a do takto zlého systému nebudú chodiť. Päťdesiatpäť, robili sme si analýzu, 50 % sestier, ktoré končia strednú zdravotnícku školu, ide preč zo systému. Ide preč celkovo zo zdravotníctva. Prečo to tak je? Lebo nemajú podmienky. Majú podmienky lepšie v zahraničí, toto je to, čo sme mali tu rozprávať dnes. O tom sme sa tu dneska mali baviť.
Takže, ako som vravel na začiatku, máme pripravené pozmeňováky, budeme ich o nich hovoriť a ak nám neprejdú, nebudeme hlasovať za tento zákon.
Ďakujem pekne, pán minister.
