Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda jeden, druhý, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod svojej rozpravy by som sa chcel zastať dvoch kolegýň zo strany SMER, ktoré myslím, že sú v tomto parlamente veľmi slušné aj voči našim kolegom, myslím si, že si nezaslúžia, aby sa takto k nim chovali ostatní kolegovia zo strany nás. Čiže to na úvod treba povedať. (Potlesk.)
Teraz ale sa už vrátim k tomuto zákonu, pán minister, budem rozprávať k vám, keďže ste tu viackrát v tejto rozprave použili slovo o výpalníkoch a tom, že my tu podporujeme hazard a že sme ničitelia rodín v strane KDH, neviem, čo všetko čo ste tu už dnes narozprávali. Ja som ale od vás ani raz nepočul slovo, že ako s týmto zákonom chcete pomôcť rodinám. Neviem, či ste si uvedomili, ale vy ste tu ostali sám. Z koalície sa vás nikto nezastáva, fakt že nikto. Ste tu ostali sám, z koalície sa vás nikto nezastáva, lebo všetci si podľa mňa uvedomujú, čo dnes ideme v noci, a to treba otvorene povedať, že tu o desiatej rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o tom, že ideme ničiť ľudské životy a ideme podporovať hazard na Slovensku. Nepozeraj sa tak na mňa. Ideme ničiť a podporovať hazard na Slovensku. A ja vám poviem sto dôvodov, prečo to tak je, sto dôvodov, prečo to tak je a vy ani na jednu otázku nebudete vedieť odpovedať. Ja sa vás teraz opýtam z tohto miesta a zodpovedzte mi to kľudne potom, sa nebudem tu s vami hádať, čo spravíte s tými licenciami, ktoré teraz končia, keď si ich zoberie Tipos. Poveríte tých, ktorí sú teraz? Poveríte ich, sa vás pýtam teraz, z tohto miesta sa vás pýtam, poveríte tých istých, čo sú teraz? Nie, alebo áno? Poveríte tých istých, čo sú teraz? Čiže hazard v Bratislave bude ďalej pokračovať, aj keď mesto Bratislava, aj keď ostatné mestá sa rozhodli, že to nechcú? O čom sa tu bavíme? Sa smejete, bavte sa. Vy keď ste boli poslanec, ja som si myslel, že vy máte gule. Ale normálne, že máte gule, že buchnete po stole a že bude urobené. Ale vy tu, ešte raz, vy ste si vybojovali trafiku, vy ste si vybojovali trafiku, ale vy nerobíte toto tuná, že idete teraz podporovať, idete podporovať rozpočet cez hazard, alebo že idete niekoho chrániť. Nie, nie, toto je biznisplán. To treba tu normálne z tohto miesta povedať, že toto je biznisplán pre určité skupiny, ktoré dnes idete v noci, treba si otvorene povedať, že my tu v noci rokujeme o desiatej večer kvôli čomu? Kvôli hazardu, kvôli hracím automatom a kasínam, kde ľudia míňajú peniaze, kde manželia rodín, alebo otcovia rodín vyberajú peniaze zo svojho rodinného rozpočtu kvôli tomu, aby to hádzali do tých automatov, do tých herní? To ideme dnes v noci, toto je tá úžasná vec, ktorú sme museli dnes v Národnej rade riešiť o desiatej večer a budeme tu do polnoci sedieť, lebo my sme, v noci ideme zachrániť krajinu, od zajtra sa tu spadne svet. Prečo? A normálne sa postavte a povedzte, ja som ten Rudo Huliak, ktorý tu ide bojovať. A za koho? Za hazard? Ja sa normálne pýtam, že vy idete za koho bojovať. Za hazard? Za to, že sa v herniach ničia ľudské životy, rodiny sa tam ničia. Ja si nemyslím, že tu niekto je, fakt že tu niekto je v sále, ktorý s tým súhlasí. Ak s tým niekto súhlasí, tak je normálne o tom presvedčený, že hazard je úžasná vec. Ale hazard nie je úžasná vec. Hazard ničí rodiny. Ja vám nebudem rozprávať, pán Huliak, príbehy, to, že niekto niekam napísal. Ja vám poviem svoj príbeh, lebo ja som to zažil. Môj otec mal s tým problém. Môj otec hral automaty, môj otec bral peniaze z nášho rozpočtu a my sme kvôli tomu žili veľmi zle. Naša mamka musela robiť dve roboty, aby nás uživila, lebo otec hral automaty. A každému jednému to poviem, že kto podporuje automaty, neni u mňa žiadny chlap. Vy ste u mňa neni žiadny chlap. Kto podporuje automaty nemá čo tu robiť. Ja som to zažil, ja viem, čo to je, keď nemáte peniaze na nič, keď sa musíte pozerať svojim spolužiakom do očí, že nemáte na základné veci. Ja som to všetko zažil. Všetko som to zažil, preto vám to hovorím otvorene, nebudem tu chodiť poza chrbát, je to fakt, hazard ničí rodiny a my máme dnes ho zničiť, aby na Slovensku nebol. Ale vy sa tu tvárite, že vy idete zachraňovať štátny rozpočet. V čom, sa vás pýtam, idete zachraňovať štátny rozpočet? V tom, že tam budú ďalej hrať tí ľudia? Vy dneska neviete odpovedať na základnú otázku, že to kasíno bude pokračovať, tie herne budú pokračovať na Slovensku. Vy si nevážite rozhodnutie jednotlivých miest. Nevážite si to a vám to je jedno, lebo je to biznis. Toto treba otvorene povedať, že hazard na Slovensku je biznis. Je to, to duševné zdravie, ktoré zničilo mnoho rodín, mnoho rodín, mnoho rodín, zopakujem ešte raz, ničí ľudské životy. A vy sa neviete ani postaviť tu, útočíte na každého jedného z nás, že čo tu my tu rozprávame, že, neviem, piate cez deviate. Nie, vy odpovedzte na základnú otázku, ak im skončia licencie, čo sa v tejto krajine stane, čo sa stane v tejto krajine? Zajtra nebude slnko svietiť, čo sa stane? Ani na to neviete odpovedať. Čo sa stane, keď zajtra, v pondelok, lepšie povedané, končia tým kasínam licencie? Mali by sme tie kasína, herne, všetko obmedzovať.
Ja viem, o čom hovorím, pán Huliak, mňa tu nebudete presviedčať, že to je úžasná vec, najlepšia na svete, ja som to zažil ako malý chlapec. A poviem to každému, že nikomu to neprajem, nikomu to neprajem, aby sa nevedeli ste mať základné veci, aby ste sa nevedeli svojim spolužiakom pozrieť do očí, že nemáte veci, lebo váš otec hraje automaty. Mne to nemusíte rozprávať, že, že vy ste ten borec a vy ste ten úžasný chlap, lebo vy tu idete zachrániť štátny rozpočet a budete všetkým tu nakladať. Toto mne rozprávať do očí nikdy nebudete, nikdy mi to rozprávať nebudete, lebo ja som to zažil. A som proti hazardu a mali by sme sa všetci, tento zákon stiahnuť, všetci, čo sme v parlamente, lebo, hovorím, zopakujem ešte raz, ničí to ľudské životy. Viac ani nebudem rozprávať, vy s tým budete žiť. Ja budem proti, aj celá strana KDH bude proti.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

.

Ďakujem pekne.
Martin, zareagujem prv na teba, máš úplnú pravdu. Ak občania tejto krajiny sledujú aj na čo všetko sa míňajú peniaze, aké nákupy sa robia, čo všetko sa v poslednom čase obstaralo, ako sa to obstaralo, samozrejmé, že neveria, že to s tou konsolidáciou myslíme vážne. 7,4 miliardy euro sa za tri konsolidácie vybralo, ale nič, nič to nezmenilo, deficit nám neklesá. Neklesá nám, ľudia sú stále, stále viac nahnevaní, podráždení, lebo všetko ide hore, ale vidia, čo sa deje vo vláde. Nešetria na sebe. Už pred, pred dvoma mesiacmi pán minister Kamenický povedal, že to bude pol na pol, že 1,2 miliardy budú znášať, bude znášať vláda. Teraz sa dokonca hovorí aj o nejakých 500 miliónov euro, ani to možno nebude reálne, že na konci dňa to bude. Takže neveria tomu. Neveria, že to myslia úprimne. A všetko sa prenáša naozaj na bežných ľudí, na bežných pracujúcich ľudí, ktorí denno-denne chodia do práce.
Pán kolega Mikulec, vy ste vraveli o rezignácii. To je presne to slovo, ktoré tu v spoločnosti máme. My proste sme rezignovali, vláda rezignovala na reformy. Dnes mala jedinečnú možnosť reformovať zdravotníctvo, reformovať školstvo, reformovať iné, spájať ministerstvá, spájať ministerstvá mohla. Nie rozširovať kvôli tomu, že by sme tu vytvárali trafiky a oni si z toho urobili ďalšie dane z hazardu a vytvárali nejaké národné kasína, ale spájať ministerstvá. Dnes sa mohli spájať ministerstvá. Viete, čo sa robí v Českej republike? Sme boli pred týždňom na takej diskusii, kde sa hovorí o tom, že spoja ministerstvo zdravotníctva s ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. My sme tu vytvorili ďalšie ministerstvá. Pozrite sa, kam sa posúvajú iné krajiny. Nerozširujú sa. Spájajú sa, lebo svet sa mení. Ale my to nerobíme, my tu rozdávame trafiky. Toto je problém. Preto tomu ľudia neveria.

v nemocniciach. Skoro cez miliardu máme už dlh na nemocniciach, ktoré budeme zase musieť oddlžiť. Miliarda je zase dlh. A nič, nič pre to nerobíme. Je nám to jedno.
Teraz bola jedinečná šanca urobiť reformu v ambulantnej sfére. V nemocniciach. Takisto v poplatkoch. Veď to nie je možné, aby sme takéto poplatky vyberali a robili si, čo chceme. Nelegálnym spôsobom, podotýkam, lebo poplatky sú nelegálne. Začnime ľuďom rozprávať pravdu. Ak tú pravdu budeme rozprávať, ľudia pochopia veci, že ak zlepšíme zdravotnú starostlivosť, tak to bude pridaná hodnota pre všetkých pacientov.
Pán minister, ďakujem veľmi pekne, pekný deň prajem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som včera v noci vystupoval k rozpočtu a zameral som sa na viac vecí, ale nebol tu včera minister zdravotníctva, bol tu pán minister športu, cestovného ruchu a neviem čoho všetkého, ktoré ministerstvo by podľa mňa nebolo byť keďže máme konsolidovať. Ale ja som mal na pána ministra viac otázok. Čiže keď dnes tu bude, budem rád keď si to bude písať, aby vedel občanom odpovedať čo konkrétne v slovenskom zdravotníctve dostávajú za to, že ide rekordný počet, rekordný počet peňazí. Zopakujem ešte raz to čo som včera povedal v roku 2014 bol štátny rozpočet na zdravotníctvo v objeme 4,4 mld. euro. V 2024 to bolo 8,8 mld. euro, čiže o 100 % viac dáme do slovenského zdravotníctva a ďalší, na tento rok, je to dokonca suma cez 10 mld. eur. Cez 10 mld. eur dáme do slovenského zdravotníctva a občania tejto krajiny sa právo pýtajú čo sa túto službu dostávajú. Aká je pridaná hodnota, že dávame dvojnásobok za posledných 8 rokov do zdravotníctva a čo za to všetko majú. Ja si myslím, že tu nikto v tejto sále nie je kto so mnou bude, keď dvihne ruku, že slovenské zdravotníctvo je v poriadku a že bežný človek, bavme sa o bežných ľuďoch, že dnes, keď príde k svojmu obvodnému lekárovi, ktorý ho vyšetrí, keď si nájde naňho termín, keď nejakého nájde, lebo sú regióny kde máme problém vôbec všeobecných lekárov nájsť alebo detských a diagnostikuje uňho onkologické ochorenie, že sa dostane včas na termín na CT alebo na MR-ko. Ja vám garantujem, že v tejto sále nebudete ani jeden ktorý povie, že takto to existuje, takto to je. Ľudia, ktorí nemajú známosti, nepoznajú nikoho v nemocniciach, čakajú na termín u lekára na vyšetrenie pol roka a viac. Ja sa pýtam ešte raz, 10 mld. dávame do zdravotníctva a naspäť pridaná hodnota pre človeka, ktorý celý život platil dane, odvody, chodil do práce je žiadna. Za pol roka, keď máte onkologické ochorenie, sa nedostanete včas na termín, nemáte žiadnu šancu prežiť to ochorenie.
Ja som čakal, že minister zdravotníctva pritom že nalieva do zdravotníctva viac peňazí, ja som rád, že do zdravotníctva ide viac peňazí, ale že bude robiť a tlači na ministra zdravotníctva, aby začal robiť aj opatrenia. O troch veciach stačí keby začal riešiť tri základné veci a dostal by naspäť viac peňazí a zistil by, že kde sa dalo aj viacej šetriť. Dnes je jedinečná šanca robiť konkrétne reformy v slovenskom zdravotníctve. Kedy keď nie keď je konsolidácia. Myslím si, že nikto v tejto sále nepovedal, ani jeden z poslancov myslím opozície nepovedal, že konsolidácia nie je potrebná, nikto to nepovedal. My len kritizujeme akým spôsobom ju robíte a že nič za tie peniaze, ktoré ľudia na tú konsolidáciu, na ktorej ste ľudí preniesli, lebo toto mal otvorene povedať, to čo mal v predchádzajúcom vystúpení pán poslanec Jakab, že to je dohromady 7,4 mld. euro za tri konsolidácie. 7.4 mld. euro sme preniesli na ľudí, na firmy, na podnikateľov, živnostníkov, bežné rodiny a oni sa právom pýtajú, že čo za to majú dostať. V slovenskom zdravotníctve za to nedostávajú nič. Slovenské nemocnice sú poloprázdne. Obsadenosť lôžok v nemocniciach je na 55 %. 55 % sú obsadené, pred sme sa nevrátili ani na výkony pred covidom, čo sa týka operácií. Pracuje sa menej a právom sú ľudia nahnevaní, že čakajú dlho na termíny. Ale nikto na to netlačí, nikto netlačí na výkon. nikto netlačí na výkon. V poplatkoch, v poplatkoch v ambulanciách si lekári urobili, urobili takzvané poplatkové eldorádo, ako to nazval pán Dobrovodský.
Dnes si lekári, keďže to je nezákonné, to treba otvorene povedať, že je nezákonné vyberať poplatky v ambulanciách, si vyberajú poplatky za hocičo. Administratívny, taký, taký, ľudia sú z toho zmagorení. Majú platiť, nemajú platiť, prečo. Ja sa pýtam, prečo v tom nespravíme poriadok a povieme čo áno a čo nie. Prečo nekontrolujeme, že či tí lekári majú potvrdenia, či majú potvrdenia za to, že vydávajú poplatky a či sa tie peniaze zdaňujú, to treba otvorene povedať. Dneska keď sa opýtate pacientov, ktorí vám povedia, že ja vlastne nemám ani doklad že som zaplatil u lekára. Ja nemá doklad že som zaplatil. Tak na jednej strane tí ľudia, tí ľudia prispievajú do zdravotného poistenie, veď vznikla nová daň o 1 % je vyšší odvod, ale nejde do slovenského zdravotníctva, vybrali ste to na iné položky. Hovoríme, že aktívni občania, ktorí v tejto krajine pracujú budú platiť viac zo zdravotných odvodov, ale nedostávate tú službu žiadnu naspäť. Ja sa aj pýtam pána ministra, že prečo netlačí na reformy, ktoré sú potrebné v slovenskom zdravotníctve. Na liekovú politiku, na ambulantnú sféru, na nemocnice. To sú tri kľúčové veci, ktorého sa každého z nás dotýkajú. Ak nám budú fungovať efektívne nemocnice, tak pacienti nebudú čakať, nebudú čakať na tak dlho hospitalizácie, na operáciu. Ak nám bude fungovať ambulantná sféra, budeme tlačiť, tlačiť na nových mladých lekárov do regiónov, tak ten pacient bude mať čas zdravotnú starostlivosť u seba. Veď to všetko so všetkým súvisí. Ale my to nerobíme, my to nechceme robiť. My len jednoducho povieme, že dáme vám 1,4 mld. eur na budúci rok, ale nič viac za to nechceme od pána ministra zdravotníctva. Veď musíme byť k tomu ..., ten pacient, ten konečný, ja to stále hovorím, ten človek, ktorí na konci dňa toho je, veď pre neho to tu robíme v slovenskom zdravotníctve, pre neho to robíme. Za to vzniklo ministerstvo zdravotníctva že je tam pre pacienta, je pre pacienta, je pre tých zdravotníkov, lekárov, ktorí tam denno-denne v tých ťažkých podmienkach pracujú. Ale my nič nekontrolujeme, my nemáme žiadnu pridanú hodnotu. My nič nemeráme. Toto funguje roky samospádom. Dnes bola jedinečná príležitosť, pán minister Kamenický mohol buchnúť po stole a povedať, nie začnite robiť reformy, začnite robiť reformy, začnite spájať nemocnice, začnite spájať nefunkčné oddelenia, aby fungovali celky.
Si vezmite, že v niektorých regiónoch máte v okruhu 20 km štyri nemocnice, z toho sú štyri poloprázdne. Nemáte detských lekárov, nemáte ambulantných lekárov, nemáte špecialistov. Netlačíme to toho aby sa to zlepšilo, lebo sa na to roky zanedbávalo. Ale to musí niekto povedať, že toto je cesta po ktorej sa ideme vybrať. Bude to bolieť, ale na konci dňa musí byť spokojný pacient, ktorý tu celý život odvádzal tejto krajine dane, odvody platil tu. Nemôžeme dostávať, si vezmite že nám, dostávame, dáme 10,4 mld. na budúci rok a nám zomiera o 6 tis. ľudí viacej ako v Čechách, v Českej republike, 6 tisíc ľudí viacej, veď to je jedna veľká dedina, nám umiera viacej. Zomiera nám o 140 viac dojčiat ako v Českej republike. To nie sú čísla ktoré sú vymyslené, to sú dáta oficiálne, že proste za tie peniaze nám dávajú menej zdravotnej starostlivosti našim občanom. To treba otvorene povedať, ale my sa tvárime že to je v poriadku, že to tak má byť. Šesťtisíc ľudí zomiera, viac ako v Českej republike a nikoho to tu netrápi, šesťtisíc ľudí. 140 dojčiat ročne navyše oproti Českej republike, ktorá dáva porovnateľné peniaze do svojho zdravotníctva. Pán minister Kamenický mal buchnúť po stole a povedať, nie, budete robiť reformy aby sme zlepšili zdravotnú starostlivosť. Viac peňazí do zdravotníctva, dobre že by sa rekonštruovali nemocnice, ale musia sa robiť aj reformy, musia sa robiť reformy v slovenskom zdravotníctve. Bez toho to bude zase len zaplátavanie dier. Si pozrite aký je dlh na nemocniciach. Skoro cez miliardu máme už dlh na nemocniciach, ktoré budeme zase musieť oddlžiť. Miliarda je zase dlh. A nič preto nerobíme, je nám to jedno. Teraz bola jedinečná šanca urobiť reformu v ...
=====

Ďakujem pekne. Nebudem reagovať na to či môžme tu riešiť zdravotný stav alebo nemáme, nemáme tu riešiť zdravotný stav nikoho. Myslím si, že každý z nás je zodpovedný na to, aby vedel, že keď má nejaké ochorenie, tak nemal by tu vôbec čo robiť a byť. Všetci ste rozprávali v podstate to isté, ja to len zhrniem v jednej krátkej vete. Štát zlyháva pri tých najslabších, stará sa len o svojich ľudí, zlyháva pri tých najslabších. Jeden milión ľudí je na hranici chudoby. Jeden milión chudoby je na hranici chudoby, sú to ľudia, ktorí prežívajú, prežívajú dennodenne útrapy svojho života tým, že nemajú už ani na základné veci. Štát sa pri tejto konsolidácii nijak o nich nepostaral. Tak ako som to povedal ráno pri rozprave kolegu Jozefa Hajka, táto vláda nevie, nevie, nevie, nevie robiť konsolidáciu a ak chce pán minister Kamenický ísť do Grécka, nech ide na dovolenku, ale nech tam neťahá Slovensko. Ďakujem pekne.

zákona. Toto všetko, toto všetko je dopad toho všetkého, čo sme sa tu vtedy pred tými dvoma rokmi bili tu viacerí a robili sme tu nočné rokovania a neviem, čo všetko. Tu je dôsledok. Tu je dôsledok všetko to, týchto konaní. Ale doplácajú a ešte raz, na to nedoplácate možno vy, na to doplácajú tí ľudia v tých regiónoch, vaši voliči, ktorí vám uverili, že to myslíte dobre. Ale oni na to doplácajú každý deň, oni sa na to musia pozerať, oni tam žijú, oni tam fungujú, oni tam, oni tam vychovávajú svoje deti. Teraz sme mohli pomôcť týmto hasičom, policajtom, záchranárom. Nespravili sme to tak. Načo? Netreba. Šesťdesiat euro k platu, netreba. My sme si zvoli... vláda si zvýšila dvojnásobné platy, my sme vám ukázali, jak sa povie, ako si vás vážime. Potom sa stane vlakové nešťastie a prídeme sa všetci odfotiť, poďakovať. Vy si vôbec viete predstaviť reálne, čo zažívajú tí ľudia, keď sa takéto nešťastie stane? Boli ste pri nejakom nešťastí? Tak si to vážme, že takýchto ľudí máme. Ale nielen statusmi a lajkami a facebookovými ďakovaniami, ale tým, že im tu pomôžeme. Pomôžeme tým najslabším, ako sú jednoosoboví rodičia.
Prejdem teraz plynule k téme, kde, kde som chcel poukázať na to, ako funguje štátny rozpočet a načo je míňaný. Viacerí z vás ste tu už druhé, druhé, niektorí ste tu možno tretie obdobie, tak si možno pamätáte, že v roku 2014, keď budem hovoriť teraz o zdravotníctve, sme dávali zo štátneho rozpočtu 4,4 miliardy eur na zdravotníctvo. Viete, koľko dávame dnes? Sto percent, 8,8 miliardy eur. Neverím tomu, že niekto z vás tu má pocit, že slovenské zdravotníctvo je na tom lepšie. Ak tak je, tak nech zdvihne ruku. Podľa mňa nikto z vás nedvihne ruku, lebo to tak nie je, lebo to tak nie je. Pacient je stratený. Jeho tá konsolidácia, sa tvárime, že sme do slovenského zdravotníctva dali viac peňazí, ale on to necíti nijak.
Ja vám poviem teraz svoj, svoj príbeh a pamätáte si ten záchrankový tender, ktorý sme tu riešili celá opozícia, hej? Celé leto sme to to riešili, sa spojila celá opozícia, za dve miliardy euro tender. Nesúhlasím s pánom predsedom, že došlo by tam k nejakému ušetreniu, lebo aj keby to robil štát, tak to robí za také isté peniaze. Ale ja som dal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, aby sa to vyšetrilo. Dnes som sa, chcel ísť preveriť, som si chcel ísť pozrieť spis, čo sa stalo? Vyšetrovateľ mi povedal, že mu prokurátorka zobrala spis a pridelila ho niekomu, kto tam je tri týždne aj s cestou. Vyzerá to, že ten prípad ide do stratena. Takže takto chceme vyšetrovať kauzy, kde sme sa tu hrdili, že my vyšetríme, pán minister Kamil Šaško hovoril, že to je dobré, že ste dali, veď to treba vyšetriť. Ako môže vyšetrovať jedno ministerstvo, ktoré patrí tej istej strane? Veď to nevyšetrí nikto. A keď tam boli ešte ľudia napojení zo strany HLAS, tak to nikdy nikto nevyšetrí. Ja proste tomu neverím. Ja tomu proste nevi... ja neverím, že to vyšetrí. Ja hovorím, že sa to nevyšetrí. Ale aj tak sme si splnili svoju povinnosť. Ide o občanov tejto krajiny. To je tender za dve miliardy euro.
Pán poslanec (rečník sa obrátil na spravodajcu), môžte kývať s hlavou, za dve miliardy euro, veď to je vážna vec. A my sme teraz, viete, čo sa teraz deje v záchranke, že nikto nevie, čo bude. Nikto nevie, čo bude. Nikto nevie, že či to bude pokračovať, či čo, počúvame tu hocijaké návrhy od politikov. Neúprimné. Dve miliardy euro zo štátneho rozpočtu nevieme.
Štátny rozpočet v zdravotníctve sme rozdelili po kapitolách. Ide tam viac peňazí. Teraz si vezmite takého bežného človeka, ktorý nemá žiadny kontakt, nemá komu zavolať, sedí, sedí doma a dostane nejaké ochorenie, že čo spraví, hej? Tak zavolá svojmu obvodnému lekárovi, ten mu povie, že nemá voľný termín, lebo bude mať voľný termín až o týždeň, lebo má obsadené, keď nejaký má. Ak tam príde, urobí mu nejaké odbery, zistí mu nejaké vyšetrenia a povie mu, že no, že máte zlé výsledky, mali by ste ísť na CT-čko, na MR-ko. Ak nikoho nepozná, termín tri až pol roka. Tri až pol roka je na vyšetrenie. Chápete ma, o čom sa bavíme? Že keď má niekto onkologické ochorenie, niekto má onkologické ochorenie, tak on čaká tri až pol roka na vyšetrenie. To je neuveriteľné pre mňa, že sa tu vôbec bavíme o tom, že my tu necháme ľudí, ktorí celý život v tejto krajine pracovali, všetci, kopec tých ľudí pracovalo viac ako 40 rokov pre túto krajinu vo fabrikách, v prevádzkach, na úradoch, hocikde inde, a ten človek sa nevie, komu sa má dovolať. Nevie. Za pol roka, viete, čo sa stane s tým človekom, keď príde za pol roka na vyšetrenie? Niektorí sa toho ani nedožijú, keď majú onkologické ochorenie. A my dávame do slovenského zdravotníctva o sto percent viacej. Na budúci rok to bude skoro 10 miliárd. Desať miliárd. Si vezmite, že čo sú to za peniaze, čo dávame?
My dávame porovnateľné peniaze do slovenského zdravotníctva, ako dávajú iné krajiny okolo nás, ale máme horšie prežívanie. Aby ste si to vedeli predstaviť na dátach, nám zomrie o šesťtisíc ľudí viac na odvrátiteľné úmrtia. Šesťtisíc, to je jedna veľká dedina. Tí, ktorí ste z regiónov, viete, čo to je, šesťtisíc ľudí nám zomrie na odvrátiteľné úmrtia. Zomrie nám o 143 dojčiat viac ako v iných krajinách okolo nás. Chápete ma, že o čom sa bavíme? A dávame skoro desať miliárd do zdravotníctva. Kde skončia tie peniaze? Sme videli, kde. My sme odovzdali zdravotníctvo skupinám. A mne nevadia, ešte raz opakujem z tohto miesta, že sú tu, že sú tu skupiny. To ja nebojujem proti skupinám. Ja len hovorím, že štát má byť regulátor. Štát má hovoriť. Štát má hovoriť, aké sú pravidlá. Štát má hovoriť, že toto nie - toto áno. A štát to nerobí. Všetci si vyberajú zo zdravotníctva len hrozienka. Si vezmite teraz, že vy ste po nejakej nehode, po nejakom ochorení a máte ísť na dlhodobú hospitalizáciu alebo dlhodobú liečbu. Kam pôjdete? Veď týchto pacientov nikto nechce. Do toho sa neinvestuje, lebo to nie je zaujímavé.
Desať miliárd euro dávame do slovenského zdravotníctva a nedostávame za to to, čo by sme mali dostať. To je neskutočné. A tak je to so všetkým. Ja som dnes čakal, že minister Kamenický povie ministrovi zdravotníctva, že dávame ti síce väčšie peniaze, ale ty začni robiť reformy. Začni robiť reformy. Veď máme po... my máme nemocnice, ktoré sú poloprázdne. Máme nemocnice v regiónoch, ktoré sú poloprázdne a nevieme spájať oddelenia, lebo sa bojíme tým ľuďom povedť pravdu, že takto to fungovať dlhodobo nemôže, lebo nemáme zdravotné sestry, nemá sa kto o tých ľudí postarať. Namiesto toho, že by sme spájali celky a vytvárali jednak špičkové a kvalitné nemocnice, tak máme rozfŕkané celé Slovensko, kde sú piati-šiesti lekári a 15 sestier a nefunguje to. A my nechceme tým ľuďom povedať pravdu, že je lepšie, keď budete mať jednu centrálnu nemocnicu, kde vás záchranka privezie, bude to pre vás lepšie. My to nechceme povedať tým ľuďom. My budeme radšej hovoriť, že toto je správna cesta. To tak nemôže fungovať a dlhodobo to je neudržateľné. My takto, my takto slovenské zdravotníctvo zničíme za chvíľočku. Ale my to tým ľuďom nechceme povedať.
Viete, čo je najlepšie na slovenskom zdravotníctve? Poplatky. Eldorado. Dneska sa platí v ambulanciách, súkromných, halabala, a pritom sú poplatky nezákonné. Tam by mal takisto pán minister Kamenický povedať, haló, priatelia, ukážte mi, či máte e-kasy. Za čo, za čo tu vy vyberáte poplatky? Prečo to ide do čiernej ekonomiky? Prečo to nejde niekam inam? Tam by ste mali ďalšie peniaze. Ale nie, my sa tvárime, že všetko je v poriadku, je tu zmier, nech to takto funguje.
Ja sa pýtam ešte raz, aká je pridaná hodnota toho bežného človeka, ktorý celý život platil dane? V slovenskom zdravotníctve. V sociálnej oblasti. V školstve. Aká je pridaná hodnota? Ja nevidím žiadnu. A to neberte v zlom, veď my tu za dva roky sme dali desať návrhov zákonov. Desať návrhov zákonov. Ani jeden neprešiel. Keby si ich dakto osvojil, pomôžu ľuďom v tejto krajine. Lebo (reakcia z pléna), máte pravdu.
Čo ďalej s rozpočtom? Tento rozpočet, ako povedal kolega Hajko ráno, ak prejde, budeme konsolidovať ďalšie štyri roky. Taká je holá pravda. Lebo je, lebo vy na sebe nijak nešetríte. Toto je holý fakt. Budeme tu ďalšie štyri roky ľuďom rozprávať, že si utiahnite opasky, ale z čoho si tí ľudia, bežní, majú utiahnuť opasky? Veď niektorí už majú utiahnuté opasky tak, že sa už môžu za nich zavesiť. To je na tom to najhoršie.
Môžeme sa tu teraz baviť, smiať, rozprávať si, že nech si tu porozprávajú, veď pohodička, je tu, je desať hodín večer, veď nech sa tu rozpráva do rána. Ale treba rozprávať ľuďom pravdu. Pravdu. Fakty. Pravdu. A tá nie je.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som na úvod som tu už dnes v rozprave ráno, keď vystupoval kolega Hajka, povedal, kolega Hajko povedal, že ak chce ísť pán minister Kamenický na dovolenku do Grécka, nech kľudne ide, ale nech tam neťahá Slovensko.
Ja budem hovoriť trochu o tom, ako prebieha konsolidácia na Slovensku za dva roky vlády Roberta Fica. Za dva roky sme občanom tejto krajiny zobrali 7,4 mld. euro. 7,4 mld. euro boli doterajšie konsolidácie, keď si načítate jednu, druhú, tretiu. Čo sa ale deje s deficitom? Ten neklesá, naopak stúpa a výdavky štátu sa z roka na rok zvyšujú. My nešetríme, ale zdierame ľudí. Zdierame firmy, zdierame ľudí, ktorí prinášajú hodnoty, zdierame živnostníkov, zamestnaných, zdierame ľudí, ktorí každý jeden deň chodia do práce, platia odvody, tých všetkých ľudí konsolidáciou za posledné dva roky zdierame. Zopakujem ešte raz, vláda za dva roky zobrala ľuďom, firmám 7,4 mld. euro. Nie je pravdou, čo sa hovorí, že teraz 1,2, všetky tri konsolidácie si musíte spočítať, všetky tri konsolidácie si musíte spočítať, lebo ony nekončia, ony neustále pokračujú. Zvýšili sme dépeháčku, zvýšili sme odvody, zvýšili sme daň za poistenca. 7,4 mld. euro a ľuďom na Slovensku sa žije horšie. Čo vidia dnes, lebo o tom sa stále nehovorí, my si tu hovoríme, nakla... si tu osobné útoky, ten urobil to, ten urobil to. My sme volení poslanci, aby sme tu rozprávali veci, čo zažívajú ľudia bežne. Ja si myslím, že sa s tými ľuďmi stretávate všetci. A vám to takisto povedia, že sa naozaj žije v našej krajine horšie. Že nemáme lacnejšie potraviny, ako sme sľubovali. Že nemáme lacnejšie energie, že nemáme lacnejší život. Všetko sa z roka na rok zdražuje. Firmy zvažujú, čo budú robiť budúci rok, či vôbec budú ešte investovať do nejakých vecí, alebo budú prepúšťať svojich zamestnancov. To všetko sa stalo za posledné dva roky. Nikto z nás v opozícii nepovedal, že konsolidovať netreba. Nikto to nepovedal, ja som takého človeka ani jedného z poslancov nepočul, že by povedal, že konsolidovať netreba. My len hovoríme, že to robíte zle. Že to robíte zle a mali ste to robiť inak.
Ja som sa tešil pred mesiacom, keď som počul pána ministra Kamenického, keď povedal, že vláda bude šetriť polovicu nákladov na budúci rok pri konsolidácii na sebe. Aká je realita dnes? Je to, ani je to ani 500 mil. eur. Aj to nevieme, že či bude vôbec reálnych. Vláda na sebe nijak nešetrí, zase to všetko zoberie pracujúcim ľuďom. Ľudom, zopakujem ešte raz, ktorí dennodenne chodia do práce a robia za oveľa menšie platy, ako robíme my. Tí ľudia majú problém už si zaplatiť hypotéky. Tí ľudia majú problém zaplatiť svojim deťom krúžky. Tí ľudia majú problém zaplatiť bežné veci, ktoré predtým platili. Veď v našej krajine je jeden milión ľudí na hranici chudoby. O akých opatreniach sa tu bavíme? Prosím vás, o akých opatreniach sa tu bavíme, keď jeden milión ľudí je na hranici chudoby. Hovoríme, že pomáhame tým, tým. Viete, ktorá skupina je na Slovensku najohrozenejšia? Sú to jednoosoboví rodičia. Sú to rodičia, ktorí sami vychovávajú svoje deti. Tí sú najohrozenejší. A my sme im pri tejto konsolidácii nijako nepomohli. Tí rodičia budú mať drahšie potraviny, drahší život, drahšie krúžky, drahšie energie, budú mať, budú mať drahší život a oni už dnes rozmýšľajú, že čo ďalej, ako svojim deťom zabezpečíme tie veci, čo budeme robiť? Vláda na nich vôbec nijak nemyslela. Hovoríme tu stále, že pomáhame, sme sociálna vláda, nie, my nepomáhame tým najohrozenejším, ľuďom, jednoosobovým rodičom. Nikto o nich nehovorí. Veď sú tu nejakí, tak veď dobre, niečo bolo, nejak je. Nie, zabudli ste na nich. Zabudli ste na nich a na nich najviac doľahne konsolidácia. Povedzte mi, že to tak nie je, skúste mi to niekto vyvrátiť, že to tak nie je. Je to tak. Nehrajme sa, že sme tu nejakí sociálni, že tu je nejaká sociálnosť, lebo na tých najslabších ste zabudli. Tí ľudia musia chodiť denne do práce, keď ešte budú mať na budúci rok nejakú prácu, ak ich nejaký zamestnávateľ, nejaká automobilka alebo nejaký veľký koncern neprepustí, čo ďalej potom s týmito ľuďmi? Ste znížili príspevok v nezamestnanosti, z deviatich na pol roka. Čo bude s tými ľuďmi? Ja sa pýtam. Keď vidia všetko, čo sa deje, že 1,2 mld. ideme šetriť na zamestnávateľoch, na zamestnancoch a na sebe vláda ide šetriť 500 mil. euro, aj to nevie ako. Zabudli ste na nich. To treba otvorene povedať.
Ja sa budem ďalej rozprávať, videli ste včera vyjadrenie Únie miest Slovenska, že potrebujú pomoc so zabezpečením bezpečnosti na Slovensku. Že v mestách nám prepuká kriminalita. Keď sme to rozprávali pred rokom, vraveli ste, že tu klameme, že zavádzame, že to tak nie je. Ale keď sa rozprávate s policajtmi, ktorých je čoraz menej a menej hlavne v regiónoch na východnom Slovensku, tak vám povedia, že sú preťažení, že nikto nechce robiť ísť na obvodné oddelenia. A čo sa stalo, ako sme tým policajtom pomohli, aby sme ich prácu motivovali? Mali sľúbených 5 % navýšenie valorizácie. Zrazu sa sľub zo dňa na deň vytratil. Nikto sa nevie, nechce k tomu prihlásiť. Päť percent na ľuďoch, aby ste si vedeli reálne predstaviť, o akých peniazoch sa tu bavíme, je to 60 euro. Šesťdesiat euro sme nechceli dať policajtom, hasičom a horským záchranárom, ktorí dennodenne zachraňujú ľudské životy. Potom sa stane tragédia, ktorá sa stala pred dvoma dňami, a všetci politici úžasné statusy, hrdinovia skvelí, sme s vami, tlieskame vám, zachránili ste ľudský život, paráda, sme na vás hrdí. Ale nie vtedy, keď sa niečo deje, lebo títo ľudia sú pripravení každý jeden deň nasadiť svoj život, každý jeden deň chodia do tých osád tí policajti, tí záchranári, tí hasiči, každý jeden deň sa naťahujú s opilcami, každý jeden deň sa nechávajú urážať od ľudí, ktorí im nadávajú, každý jeden deň to robia, ale nikto pre nich nič nespraví. Minister vnútra je ticho a o nich viac nikto nerozpráva. Ja sa pýtam prečo? Keď hovoríme o nich, že sú hrdinovia, keď nám to vyhovuje, keď potrebujeme fotky, lajky. Oni sú hrdinovia stále. Šesťdesiat euro tvorila by 5-percentná valorizácia, keby ste dodržali to, čo ste im sľúbili. Nie, nedáme im to, nech robia. Viete, aký je nástupný plat policajta, hasiča? Tisícdvesto euro v hrubom. Priatelia, 1 200 euro, veď, preboha, veď to akože nikto za tie peniaze vám v Bratislave alebo tuná na západnom Slovensku robiť nebude. Taký je plat. A my sa tvárime, že sa nás to netýka, že všetko je v pohode, že život je gombička. Chýbajú nám policajti, chýbajú nám hasiči a mestá sa právom ohradzujú na štát, že potrebujú pomoc od štátu. Koho sa majú pýtať, keď štát nevie zabezpečiť základnú zložku, a to je bezpečnosť občanov? Sa choďte pozrieť v niektorých častiach na východnom Slovensku, že večer, večer už niektorí ľudia nechodia ani von. A to nie je že ja tu rozprávam, veď tu stačí vyjsť odtiaľto z Národnej rady, zobrať auto a treba sa ísť pozrieť, choďte sa prejsť do niektorých miest na východnom Slovensku večer, nestretnete tam nikoho, lebo ľudia sa boja, dochádza k drobným krádežiam. Keď prídete na drobnú krádež, že vám zmizne bicykel zo záhrady alebo vám zmizne, zmizne vám nejaký záhradný tento, policajti prídu, je to do 700 euro, vybavené, nikoho sa na to netýka, ideme preč. Toto je to, čo sme dosiahli tou, tou novelou Trestného zákona. Toto všetko je dopad toho všetkého, čo sme sa tu vtedy pred tými dvoma rokmi bili tu viacerí a robili sme tu nočné rokovania a neviem, čo všetko. Tu je dôsledok. Tu je dôsledok všetko týchto konaní. Ale doplácajú, a ešte raz, na to nedoplácate možno vy, na to doplácajú tí ľudia v tých regiónoch, vaši voliči...
=====

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Pročko, ja by som sa aj pobavil, len je to taká smutná realita tohto dňa, čo ste zhrnuli vo vašej rozprave. Ale keďže tu máme ministra Huliaka, mňa naozaj na tom jedna vec zaujala. Pán minister viete prečo, pán minister Huliak, pán minister Huliak, ďakujem. Viete prečo nemáme na Slovensku, že národnú tabatierku a nevyrábame si vlastný tabak? Viete prečo nemáme vlastnú alkoholovú, že si nevyrábame vlastný alkohol a máme tu firmy? A prečo ich zdaňujeme? Prečo by sme nemali mať národné, národné kasína? Mali by sme viac ten hazard zdaňovať, aby to ľudia nerobili. Aby to ľudia jednoducho nerobili. Viete koľko životov je zničených pri kasínach a pri hrách? Koľko peňazí, koľko zničených ľudských životov, veď ste z regiónu? Ja sa vám normálne čudujem, že vy to v pohode beriete. Veď my tu máme hazard zdaňovať. To bol aj náš návrh spred roku, ktorý sme tu hovorili. Veď to sú zničené ľudské životy, a my sa tu tvárime, že to je v pohode, že budeme mať národné kasína. My sme tu mali všetko, zvyšovať im dane, aby tu neboli, aby neničili ľudské životy. Ale my to ideme robiť ďalej. Prečo zdaňujeme alkohol, lebo je dobrý? Nie, preto lebo ľudia alkohol používajú a musíme ho zdaňovať lebo potom idú peniaze na prevenciu, lebo ľudia potom majú zdravotné problémy. Či pri fajčení, či pri alkohole. Tak sa vás pýtam, veď potom vytvorte aj národnú tabatierku, aj národnú výrobňu alkoholu, keď chceme mať národné kasína. Ďakujem.