Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda jeden, druhý, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod svojej rozpravy by som sa chcel zastať dvoch kolegýň zo strany SMER, ktoré myslím, že sú v tomto parlamente veľmi slušné aj voči našim kolegom, myslím si, že si nezaslúžia, aby sa takto k nim chovali ostatní kolegovia zo strany nás. Čiže to na úvod treba povedať. (Potlesk.)
Teraz ale sa už vrátim k tomuto zákonu, pán minister, budem rozprávať k vám, keďže ste tu viackrát v tejto rozprave použili slovo o výpalníkoch a tom, že my tu podporujeme hazard a že sme ničitelia rodín v strane KDH, neviem, čo všetko čo ste tu už dnes narozprávali. Ja som ale od vás ani raz nepočul slovo, že ako s týmto zákonom chcete pomôcť rodinám. Neviem, či ste si uvedomili, ale vy ste tu ostali sám. Z koalície sa vás nikto nezastáva, fakt že nikto. Ste tu ostali sám, z koalície sa vás nikto nezastáva, lebo všetci si podľa mňa uvedomujú, čo dnes ideme v noci, a to treba otvorene povedať, že tu o desiatej rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o tom, že ideme ničiť ľudské životy a ideme podporovať hazard na Slovensku. Nepozeraj sa tak na mňa. Ideme ničiť a podporovať hazard na Slovensku. A ja vám poviem sto dôvodov, prečo to tak je, sto dôvodov, prečo to tak je a vy ani na jednu otázku nebudete vedieť odpovedať. Ja sa vás teraz opýtam z tohto miesta a zodpovedzte mi to kľudne potom, sa nebudem tu s vami hádať, čo spravíte s tými licenciami, ktoré teraz končia, keď si ich zoberie Tipos. Poveríte tých, ktorí sú teraz? Poveríte ich, sa vás pýtam teraz, z tohto miesta sa vás pýtam, poveríte tých istých, čo sú teraz? Nie, alebo áno? Poveríte tých istých, čo sú teraz? Čiže hazard v Bratislave bude ďalej pokračovať, aj keď mesto Bratislava, aj keď ostatné mestá sa rozhodli, že to nechcú? O čom sa tu bavíme? Sa smejete, bavte sa. Vy keď ste boli poslanec, ja som si myslel, že vy máte gule. Ale normálne, že máte gule, že buchnete po stole a že bude urobené. Ale vy tu, ešte raz, vy ste si vybojovali trafiku, vy ste si vybojovali trafiku, ale vy nerobíte toto tuná, že idete teraz podporovať, idete podporovať rozpočet cez hazard, alebo že idete niekoho chrániť. Nie, nie, toto je biznisplán. To treba tu normálne z tohto miesta povedať, že toto je biznisplán pre určité skupiny, ktoré dnes idete v noci, treba si otvorene povedať, že my tu v noci rokujeme o desiatej večer kvôli čomu? Kvôli hazardu, kvôli hracím automatom a kasínam, kde ľudia míňajú peniaze, kde manželia rodín, alebo otcovia rodín vyberajú peniaze zo svojho rodinného rozpočtu kvôli tomu, aby to hádzali do tých automatov, do tých herní? To ideme dnes v noci, toto je tá úžasná vec, ktorú sme museli dnes v Národnej rade riešiť o desiatej večer a budeme tu do polnoci sedieť, lebo my sme, v noci ideme zachrániť krajinu, od zajtra sa tu spadne svet. Prečo? A normálne sa postavte a povedzte, ja som ten Rudo Huliak, ktorý tu ide bojovať. A za koho? Za hazard? Ja sa normálne pýtam, že vy idete za koho bojovať. Za hazard? Za to, že sa v herniach ničia ľudské životy, rodiny sa tam ničia. Ja si nemyslím, že tu niekto je, fakt že tu niekto je v sále, ktorý s tým súhlasí. Ak s tým niekto súhlasí, tak je normálne o tom presvedčený, že hazard je úžasná vec. Ale hazard nie je úžasná vec. Hazard ničí rodiny. Ja vám nebudem rozprávať, pán Huliak, príbehy, to, že niekto niekam napísal. Ja vám poviem svoj príbeh, lebo ja som to zažil. Môj otec mal s tým problém. Môj otec hral automaty, môj otec bral peniaze z nášho rozpočtu a my sme kvôli tomu žili veľmi zle. Naša mamka musela robiť dve roboty, aby nás uživila, lebo otec hral automaty. A každému jednému to poviem, že kto podporuje automaty, neni u mňa žiadny chlap. Vy ste u mňa neni žiadny chlap. Kto podporuje automaty nemá čo tu robiť. Ja som to zažil, ja viem, čo to je, keď nemáte peniaze na nič, keď sa musíte pozerať svojim spolužiakom do očí, že nemáte na základné veci. Ja som to všetko zažil. Všetko som to zažil, preto vám to hovorím otvorene, nebudem tu chodiť poza chrbát, je to fakt, hazard ničí rodiny a my máme dnes ho zničiť, aby na Slovensku nebol. Ale vy sa tu tvárite, že vy idete zachraňovať štátny rozpočet. V čom, sa vás pýtam, idete zachraňovať štátny rozpočet? V tom, že tam budú ďalej hrať tí ľudia? Vy dneska neviete odpovedať na základnú otázku, že to kasíno bude pokračovať, tie herne budú pokračovať na Slovensku. Vy si nevážite rozhodnutie jednotlivých miest. Nevážite si to a vám to je jedno, lebo je to biznis. Toto treba otvorene povedať, že hazard na Slovensku je biznis. Je to, to duševné zdravie, ktoré zničilo mnoho rodín, mnoho rodín, mnoho rodín, zopakujem ešte raz, ničí ľudské životy. A vy sa neviete ani postaviť tu, útočíte na každého jedného z nás, že čo tu my tu rozprávame, že, neviem, piate cez deviate. Nie, vy odpovedzte na základnú otázku, ak im skončia licencie, čo sa v tejto krajine stane, čo sa stane v tejto krajine? Zajtra nebude slnko svietiť, čo sa stane? Ani na to neviete odpovedať. Čo sa stane, keď zajtra, v pondelok, lepšie povedané, končia tým kasínam licencie? Mali by sme tie kasína, herne, všetko obmedzovať.
Ja viem, o čom hovorím, pán Huliak, mňa tu nebudete presviedčať, že to je úžasná vec, najlepšia na svete, ja som to zažil ako malý chlapec. A poviem to každému, že nikomu to neprajem, nikomu to neprajem, aby sa nevedeli ste mať základné veci, aby ste sa nevedeli svojim spolužiakom pozrieť do očí, že nemáte veci, lebo váš otec hraje automaty. Mne to nemusíte rozprávať, že, že vy ste ten borec a vy ste ten úžasný chlap, lebo vy tu idete zachrániť štátny rozpočet a budete všetkým tu nakladať. Toto mne rozprávať do očí nikdy nebudete, nikdy mi to rozprávať nebudete, lebo ja som to zažil. A som proti hazardu a mali by sme sa všetci, tento zákon stiahnuť, všetci, čo sme v parlamente, lebo, hovorím, zopakujem ešte raz, ničí to ľudské životy. Viac ani nebudem rozprávať, vy s tým budete žiť. Ja budem proti, aj celá strana KDH bude proti.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

.

Ďakujem pekne.
Martin, zareagujem prv na teba, máš úplnú pravdu. Ak občania tejto krajiny sledujú aj na čo všetko sa míňajú peniaze, aké nákupy sa robia, čo všetko sa v poslednom čase obstaralo, ako sa to obstaralo, samozrejmé, že neveria, že to s tou konsolidáciou myslíme vážne. 7,4 miliardy euro sa za tri konsolidácie vybralo, ale nič, nič to nezmenilo, deficit nám neklesá. Neklesá nám, ľudia sú stále, stále viac nahnevaní, podráždení, lebo všetko ide hore, ale vidia, čo sa deje vo vláde. Nešetria na sebe. Už pred, pred dvoma mesiacmi pán minister Kamenický povedal, že to bude pol na pol, že 1,2 miliardy budú znášať, bude znášať vláda. Teraz sa dokonca hovorí aj o nejakých 500 miliónov euro, ani to možno nebude reálne, že na konci dňa to bude. Takže neveria tomu. Neveria, že to myslia úprimne. A všetko sa prenáša naozaj na bežných ľudí, na bežných pracujúcich ľudí, ktorí denno-denne chodia do práce.
Pán kolega Mikulec, vy ste vraveli o rezignácii. To je presne to slovo, ktoré tu v spoločnosti máme. My proste sme rezignovali, vláda rezignovala na reformy. Dnes mala jedinečnú možnosť reformovať zdravotníctvo, reformovať školstvo, reformovať iné, spájať ministerstvá, spájať ministerstvá mohla. Nie rozširovať kvôli tomu, že by sme tu vytvárali trafiky a oni si z toho urobili ďalšie dane z hazardu a vytvárali nejaké národné kasína, ale spájať ministerstvá. Dnes sa mohli spájať ministerstvá. Viete, čo sa robí v Českej republike? Sme boli pred týždňom na takej diskusii, kde sa hovorí o tom, že spoja ministerstvo zdravotníctva s ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. My sme tu vytvorili ďalšie ministerstvá. Pozrite sa, kam sa posúvajú iné krajiny. Nerozširujú sa. Spájajú sa, lebo svet sa mení. Ale my to nerobíme, my tu rozdávame trafiky. Toto je problém. Preto tomu ľudia neveria.

v nemocniciach. Skoro cez miliardu máme už dlh na nemocniciach, ktoré budeme zase musieť oddlžiť. Miliarda je zase dlh. A nič, nič pre to nerobíme. Je nám to jedno.
Teraz bola jedinečná šanca urobiť reformu v ambulantnej sfére. V nemocniciach. Takisto v poplatkoch. Veď to nie je možné, aby sme takéto poplatky vyberali a robili si, čo chceme. Nelegálnym spôsobom, podotýkam, lebo poplatky sú nelegálne. Začnime ľuďom rozprávať pravdu. Ak tú pravdu budeme rozprávať, ľudia pochopia veci, že ak zlepšíme zdravotnú starostlivosť, tak to bude pridaná hodnota pre všetkých pacientov.
Pán minister, ďakujem veľmi pekne, pekný deň prajem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som včera v noci vystupoval k rozpočtu a zameral som sa na viac vecí, ale nebol tu včera minister zdravotníctva, bol tu pán minister športu, cestovného ruchu a neviem čoho všetkého, ktoré ministerstvo by podľa mňa nebolo byť keďže máme konsolidovať. Ale ja som mal na pána ministra viac otázok. Čiže keď dnes tu bude, budem rád keď si to bude písať, aby vedel občanom odpovedať čo konkrétne v slovenskom zdravotníctve dostávajú za to, že ide rekordný počet, rekordný počet peňazí. Zopakujem ešte raz to čo som včera povedal v roku 2014 bol štátny rozpočet na zdravotníctvo v objeme 4,4 mld. euro. V 2024 to bolo 8,8 mld. euro, čiže o 100 % viac dáme do slovenského zdravotníctva a ďalší, na tento rok, je to dokonca suma cez 10 mld. eur. Cez 10 mld. eur dáme do slovenského zdravotníctva a občania tejto krajiny sa právo pýtajú čo sa túto službu dostávajú. Aká je pridaná hodnota, že dávame dvojnásobok za posledných 8 rokov do zdravotníctva a čo za to všetko majú. Ja si myslím, že tu nikto v tejto sále nie je kto so mnou bude, keď dvihne ruku, že slovenské zdravotníctvo je v poriadku a že bežný človek, bavme sa o bežných ľuďoch, že dnes, keď príde k svojmu obvodnému lekárovi, ktorý ho vyšetrí, keď si nájde naňho termín, keď nejakého nájde, lebo sú regióny kde máme problém vôbec všeobecných lekárov nájsť alebo detských a diagnostikuje uňho onkologické ochorenie, že sa dostane včas na termín na CT alebo na MR-ko. Ja vám garantujem, že v tejto sále nebudete ani jeden ktorý povie, že takto to existuje, takto to je. Ľudia, ktorí nemajú známosti, nepoznajú nikoho v nemocniciach, čakajú na termín u lekára na vyšetrenie pol roka a viac. Ja sa pýtam ešte raz, 10 mld. dávame do zdravotníctva a naspäť pridaná hodnota pre človeka, ktorý celý život platil dane, odvody, chodil do práce je žiadna. Za pol roka, keď máte onkologické ochorenie, sa nedostanete včas na termín, nemáte žiadnu šancu prežiť to ochorenie.
Ja som čakal, že minister zdravotníctva pritom že nalieva do zdravotníctva viac peňazí, ja som rád, že do zdravotníctva ide viac peňazí, ale že bude robiť a tlači na ministra zdravotníctva, aby začal robiť aj opatrenia. O troch veciach stačí keby začal riešiť tri základné veci a dostal by naspäť viac peňazí a zistil by, že kde sa dalo aj viacej šetriť. Dnes je jedinečná šanca robiť konkrétne reformy v slovenskom zdravotníctve. Kedy keď nie keď je konsolidácia. Myslím si, že nikto v tejto sále nepovedal, ani jeden z poslancov myslím opozície nepovedal, že konsolidácia nie je potrebná, nikto to nepovedal. My len kritizujeme akým spôsobom ju robíte a že nič za tie peniaze, ktoré ľudia na tú konsolidáciu, na ktorej ste ľudí preniesli, lebo toto mal otvorene povedať, to čo mal v predchádzajúcom vystúpení pán poslanec Jakab, že to je dohromady 7,4 mld. euro za tri konsolidácie. 7.4 mld. euro sme preniesli na ľudí, na firmy, na podnikateľov, živnostníkov, bežné rodiny a oni sa právom pýtajú, že čo za to majú dostať. V slovenskom zdravotníctve za to nedostávajú nič. Slovenské nemocnice sú poloprázdne. Obsadenosť lôžok v nemocniciach je na 55 %. 55 % sú obsadené, pred sme sa nevrátili ani na výkony pred covidom, čo sa týka operácií. Pracuje sa menej a právom sú ľudia nahnevaní, že čakajú dlho na termíny. Ale nikto na to netlačí, nikto netlačí na výkon. nikto netlačí na výkon. V poplatkoch, v poplatkoch v ambulanciách si lekári urobili, urobili takzvané poplatkové eldorádo, ako to nazval pán Dobrovodský.
Dnes si lekári, keďže to je nezákonné, to treba otvorene povedať, že je nezákonné vyberať poplatky v ambulanciách, si vyberajú poplatky za hocičo. Administratívny, taký, taký, ľudia sú z toho zmagorení. Majú platiť, nemajú platiť, prečo. Ja sa pýtam, prečo v tom nespravíme poriadok a povieme čo áno a čo nie. Prečo nekontrolujeme, že či tí lekári majú potvrdenia, či majú potvrdenia za to, že vydávajú poplatky a či sa tie peniaze zdaňujú, to treba otvorene povedať. Dneska keď sa opýtate pacientov, ktorí vám povedia, že ja vlastne nemám ani doklad že som zaplatil u lekára. Ja nemá doklad že som zaplatil. Tak na jednej strane tí ľudia, tí ľudia prispievajú do zdravotného poistenie, veď vznikla nová daň o 1 % je vyšší odvod, ale nejde do slovenského zdravotníctva, vybrali ste to na iné položky. Hovoríme, že aktívni občania, ktorí v tejto krajine pracujú budú platiť viac zo zdravotných odvodov, ale nedostávate tú službu žiadnu naspäť. Ja sa aj pýtam pána ministra, že prečo netlačí na reformy, ktoré sú potrebné v slovenskom zdravotníctve. Na liekovú politiku, na ambulantnú sféru, na nemocnice. To sú tri kľúčové veci, ktorého sa každého z nás dotýkajú. Ak nám budú fungovať efektívne nemocnice, tak pacienti nebudú čakať, nebudú čakať na tak dlho hospitalizácie, na operáciu. Ak nám bude fungovať ambulantná sféra, budeme tlačiť, tlačiť na nových mladých lekárov do regiónov, tak ten pacient bude mať čas zdravotnú starostlivosť u seba. Veď to všetko so všetkým súvisí. Ale my to nerobíme, my to nechceme robiť. My len jednoducho povieme, že dáme vám 1,4 mld. eur na budúci rok, ale nič viac za to nechceme od pána ministra zdravotníctva. Veď musíme byť k tomu ..., ten pacient, ten konečný, ja to stále hovorím, ten človek, ktorí na konci dňa toho je, veď pre neho to tu robíme v slovenskom zdravotníctve, pre neho to robíme. Za to vzniklo ministerstvo zdravotníctva že je tam pre pacienta, je pre pacienta, je pre tých zdravotníkov, lekárov, ktorí tam denno-denne v tých ťažkých podmienkach pracujú. Ale my nič nekontrolujeme, my nemáme žiadnu pridanú hodnotu. My nič nemeráme. Toto funguje roky samospádom. Dnes bola jedinečná príležitosť, pán minister Kamenický mohol buchnúť po stole a povedať, nie začnite robiť reformy, začnite robiť reformy, začnite spájať nemocnice, začnite spájať nefunkčné oddelenia, aby fungovali celky.
Si vezmite, že v niektorých regiónoch máte v okruhu 20 km štyri nemocnice, z toho sú štyri poloprázdne. Nemáte detských lekárov, nemáte ambulantných lekárov, nemáte špecialistov. Netlačíme to toho aby sa to zlepšilo, lebo sa na to roky zanedbávalo. Ale to musí niekto povedať, že toto je cesta po ktorej sa ideme vybrať. Bude to bolieť, ale na konci dňa musí byť spokojný pacient, ktorý tu celý život odvádzal tejto krajine dane, odvody platil tu. Nemôžeme dostávať, si vezmite že nám, dostávame, dáme 10,4 mld. na budúci rok a nám zomiera o 6 tis. ľudí viacej ako v Čechách, v Českej republike, 6 tisíc ľudí viacej, veď to je jedna veľká dedina, nám umiera viacej. Zomiera nám o 140 viac dojčiat ako v Českej republike. To nie sú čísla ktoré sú vymyslené, to sú dáta oficiálne, že proste za tie peniaze nám dávajú menej zdravotnej starostlivosti našim občanom. To treba otvorene povedať, ale my sa tvárime že to je v poriadku, že to tak má byť. Šesťtisíc ľudí zomiera, viac ako v Českej republike a nikoho to tu netrápi, šesťtisíc ľudí. 140 dojčiat ročne navyše oproti Českej republike, ktorá dáva porovnateľné peniaze do svojho zdravotníctva. Pán minister Kamenický mal buchnúť po stole a povedať, nie, budete robiť reformy aby sme zlepšili zdravotnú starostlivosť. Viac peňazí do zdravotníctva, dobre že by sa rekonštruovali nemocnice, ale musia sa robiť aj reformy, musia sa robiť reformy v slovenskom zdravotníctve. Bez toho to bude zase len zaplátavanie dier. Si pozrite aký je dlh na nemocniciach. Skoro cez miliardu máme už dlh na nemocniciach, ktoré budeme zase musieť oddlžiť. Miliarda je zase dlh. A nič preto nerobíme, je nám to jedno. Teraz bola jedinečná šanca urobiť reformu v ...
=====

Ďakujem pekne.
Nebudem reagovať na to, že či môžme tu riešiť zdravotný stav alebo nemáme, nemáme tu riešiť zdravotný stav nikoho. Myslím si, že každý z nás je zodpovedný na to, aby vedel, že keď má nejaké ochorenie, tak nemal by tu vôbec čo robiť a byť.
Všetci ste rozprávali v podstate to isté, ja to len zhrniem v jednej krátkej vete. Štát zlyháva pri tých najslabších, stará sa len o svojich ľudí, zlyháva pri tých najslabších. Jeden milión ľudí je na hranici chudoby. Jeden milión ľudí je na hranici chudoby, sú to ľudia, ktorí prežívajú dennodenne útrapy svojho života tým, že nemajú už ani na základné veci. Štát sa pri tejto konsolidácii nijak o nich nepostaral. Tak ako som to povedal ráno pri rozprave kolegu Jozefa Hajka, táto vláda nevie, nevie, nevie, nevie robiť konsolidáciu a ak chce pán minister Kamenický ísť do Grécka, nech ide na dovolenku, ale nech tam neťahá Slovensko.
Ďakujem pekne.