Videokanál poslanca

Dobrý večer, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja vždycky so záujmom počúvam svojich, by som povedal, skúsenejších a starších kolegov, ktorí naozaj sa snažia veľa vecí naozaj v tomto pléne povedať. Ja som človek, ktorý má rád vecné veci, a teraz takisto aj v tejto rozprave sa budem snažiť vecne vystupovať a, aby sme naozaj porozumeli tomu, čo tu, o čom sa tu bavíme, lebo myslím si, že veľa z nás si pletie dve veci a je možno trošku chybou aj ministerstva, že spojilo dve veci dokopy, lebo kategorizáciu nemocníc musíme vyriešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Za tým si stojím, lebo ak sa to nespraví teraz, tak bude problém s tým, že kate... nemocnice prvého typu, ktoré mali byť urobené už v roku 2022, neboli spravené a hrozí nám to, že tie nemocnice jednoducho nebudú môcť právne, ani poisťovne ich nebudú môcť zazmluvniť poskytovať zdravotnú starostlivosť. A to je, myslím si, na skrátené legislatívne konanie.
Problém je v tom, že toto mali riešiť, toto sa malo riešiť už dva roky predtým. Dva roky sa tu naozaj čakalo a ja teraz by som hovoril zo svojej pozície, že som to dva roky riešil s predchádzajúcimi ministrami a mám pocit, že sa to hádzalo jak keby na stenu, jak sa vraví, že hrach na stenu hádzal, že sa to neriešilo. A tento problém, teraz sa nezastávam pani ministerky, ale poviem, ako to je, že ona tento problém, čo sa týka opti... kategorizácie nemocníc a optimalizácie siete nemocníc, zdedila. A ona to musí posunúť.
Takže aby som bol vecný, vláda, som čítal, že vláda Slovenskej republiky pri predkladaní tohto skráteného legislatívneho konania k zákonu č. 540 odôvodňuje potrebu prijatia novely zákona z dôvodu zabezpečenia práva na ochranu zdravia ako ústavného práva vyplývajúceho z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky. Znie to dosť všeobecne, ale vážne zároveň. Ak skutočne ide o akútnu potrebu, treba chrániť ústavné práva, preto jej požiadavka na skrátené konanie mala byť legitímna. Uvedený návrh zákona odstraňuje chybu súčasnej platnej legislatívy. Tak sa to uvádza v texte.
Uvedený návrh zákona vôbec neodstraňuje chybu súčasnej právnej úpravy, ale odstraňuje nekonanie predchádzajúcich ministrov. Treba to otvorene povedať, tak to je, to je holý fakt. To, že už dva riadky nižšie priznáva aj súčasná vláda, opäť citujem: "navrhovaná právna úprava upravuje možnosť ministerstva zdravotníctva vydať rozhodnutia, ktorými sa má zabezpečiť dostupnosť a kontinuita poskytnutia zdravotnej starostlivosti, a ktorých vydanie pre absenciu predošlej praxe v súvislosti s kategorizáciou ústavnej starostlivosti nebolo v zákonnej lehote realizované". Jednoducho, my máme päť kategórií nemocníc. Máme päťku, ktorá je vysoko špecializovaná nemocnica a jednotku kategórie, ktoré sú regionálne nemocnice, kde sa riešia starostlivosť o dlhodobo chorých, jednodňové výkony, rehabilitácie. Poznáme ich z našich malých okresných miest. Tam sa tie nemocnice nachádzajú.
Ministerstvo zdravotníctva spravilo prvý zoznam 31. januára 2022. A druhý zoznam mal byť zverejnený 31. októbra 2023. To sa nestalo, hej? To treba otvorene povedať. To sa nestalo. Preto ten, preto je toto skrátené legislatívne konanie podľa mňa v poriadku. A je dobré, že sa, že sa to ide teraz robiť, lebo ak sa to nestane, týmto skráteným legislatívnym konaním, budeme naozaj mať nemocnice, ktoré nebudú patriť do žiadnej kategórie, hej, ide o nemocnice okresné prvej kategórie. Ak by nedošlo narýchlo k prijatiu zmeny zákona rozhodnutých o týchto nemocniciach do 31. 12. 2023, tak tieto nemocnice by po právnej stránke v kontexte reformy siete nemocníc pravdepodobne od nového roka prestali existovať. Preto je to legislatívne konanie v poriadku.
V čo ja vidím problém, že sa spájajú dve veci a nevidím návrh na skrátené legislatívne konanie, čo sa týka čakacích dôb. Tam vidím naozaj obrovský problém. A toto si myslím, že to skrá... nemal by tento zákon tak ostať, takisto byť spojený, preto takisto, aj čo povedala pani, pán poslanec Dostál aj pani poslankyňa Cigániková, mali by sme to prerokovať až v decembrovej, v decembrovej, v decembrovom rokovaní, lebo sa to naozaj musí odborne a jasne vysvetliť, čo sa momentálne teraz jednoducho nedeje.
Reforma nemocníc je naozaj kľúčová téma a je potrebné, aby sa naozaj spravila, či to budeme volať optimalizácia siete nemocníc, alebo ako chcete, je potrebná, lebo naozaj bez tejto reformy sa jednoducho v zdravotníctve zdravotníci, ľudia a v konečnom dôsledku pacient, nikam nepohneme. Jednoducho tí pacienti potrebujú vedieť a potrebujú od nás vedieť signál, že vieme tieto veci riešiť a vieme ich hlavne riešiť odborne. Nie nadávať si, ale riešiť ich odborne. Reforma nemocníc bola vytvorená preto, aby sa pacient dostal včas ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Na tom trvám a verím tomu, že tuná v tomto pléne sa budeme baviť čisto odborne k tejto téme.
V čom ale problém vidím, jak som vravel, je posunutie čakacích dôb o rok. Ja takisto súhlasím s názorom aj mojich kolegov, ktorí tu už boli predrečníci, že poisťovne mali dostatok času, aby sa to zrealizovalo a myslím si, že čakacia doba o rok posunutia je podľa mňa veľmi neskoro. Z praxe, nebudem hovoriť o onkologických pacientoch, poviem klasický príklad z praxe, ktorý podľa mňa každý jeden z nás pozná. Ja mám vo svojom okolí troch kamarátov, ktorí sú po štyridsiatke, začali mať problém pri športovaní s bedrovými kĺbami, boli u svojho doktora a doktor im povedal, že musia sa nechať operovať na, výmena bedrového kĺbu totálna. Keď poviem také čakacky, čakačky, ktoré dostali, takže... Jedna nemocnica 881 dní. Druhá nemocnica 892 dní. Ďalšia nemocnica 712 dní. Poviete si, dobre, veď on môže nejak fungovať, môže nejak žiť. Ale sú to dva roky, kde ten človek berie tabletky, prežíva bolesť, nemôže športovať so svojimi deťmi, nemôže chodiť na výlety so svojou rodinou. A to všetko mu naozaj spôsobuje diskomfort a tieto čakacie doby to mali odstrániť. V tom ja naozaj vidím problém, že sa nezrealizujú a že ich odkladáme až o rok.
Preto by sme sa naozaj mali, aj, pani ministerka, na to mali zamyslieť, že či sa to nedá náhodou skrátiť o pol roka skôr alebo nejako iným skorším termínom. Aj na zdravotníckom výbore analytici hovorili, že je to možné, že sú pripravení to urobiť o pol roka. Preto by som aj, pani ministerka, vás možno z tejto strany vyzval, aby sme to skúsili ešte viac urýchliť, lebo naozaj, že ja sa bojím, že ak teraz schválime to predĺženie o rok, že sa to, ten zákon dá celý do stratena a si myslím, že s tým ani Kresťanskodemokratické hnutie, ani my poslanci, ktorí sme v zdravotníckom výbore, nemôžeme súhlasiť, lebo naozaj na konci dňa musí byť spokojný pacient a ten môže byť len vtedy, keď naozaj dostane včas zdravotnú starostlivosť, aj operácie, aj veci a nebude čakať 892 dní na výmenu bedrového kĺbu, ale menej, lebo naozaj že sú to, ja poviem zo svojej skúsenosti, mladí ľudia, ktorí majú 42 rokov, chcú športovať, chcú pracovať, chcú tráviť čas so svojou rodinou a nemôžu.
Čiže ako som povedal na začiatku, vidím tu dve rozdielne veci. Skrátené legislatívne konanie o OSN-ke (o optimalizácii siete nemocníc, pozn. red.) je v pohode, ale spojilo sa to s čakacími dobami a za to jednoducho nemôžeme v takomto znení to podporiť. Preto by som bol rád, keby sa to naozaj rozdelilo a prešlo tak isto, ako navrhovali kolegovia, až do tretieho čítania na december.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefunko, dávno som nepočul prejav tak humorne, slušne povedané, naozaj ďakujem, dá sa to naozaj kultivovane. A k merítku veci, páčila sa mi naozaj jedna myšlienka, keby sa zo všetkých strán zobrali tie dobré veci, aká by sme boli dobrá krajina, keby sme to pretavili do, naozaj do zákonov, do riešení pre našu krajinu a toto by bola veľká vec, keby sa to podarilo. Ďakujem vám za váš veľmi slušný, humorný a veľmi odborný prejav.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Pán poslanec Janckulík, vy ste prototyp poslanca, ktorý dlhé roky bojuje za svoj región a tak by to naozaj malo vyzerať na všetkých frontoch. Veľmi si vážim váš boj za dopravu a za región ako taký, a kvalitná doprava nám môže spôsobiť to, že bude kvalitnejšia a hlavne dostupná zdravotná starostlivosť, lebo na nekvalitnej infraštruktúre nemôže byť dobrá dostupná zdravotná starostlivosť. A to je i výzva, myslím si, že pre celé Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, podpredseda, za slovo.
Pani kolegyňa, veľmi si vážim, že ste vystúpili, veľmi si vážim, že zastupujete komunitu, ktorej hlas je potrebné, aby bolo počuť, lebo to nie je len v Národnej rade, ale aj to je vo veľa inštitúciách na Slovensku, je problém s tým, aby ste mali bezbariérové prístupy a nie je to len o bezbariérových prístupoch, ale je to, ako si spoločnosť váži vás všetkých, čiže ak budete čokoľvek potrebovať z vašej strany, vám vždycky budeme radi pomáhať. Držte sa, všetko dobré. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec Sabo, už dávno som nepočul tak, taký dobrý prejav pri ochrane životného prostredia, ďakujem vám za to. Naozaj v Národnej rade takýto prejav chýbal a je dôležité, aby sme hovorili o ochrane. Vyzdvihujem kolegov aj, aj z koalície, že chcú viesť vecný dialóg, lebo toto je kľúčové. Toto musí byť spoločná téma aj koalície, aj opozície, lebo planétu, životné prostredie máme len jedno, iné nebude a premárnený čas bude poškodzovať, nám už nie, ale naše deti to už budú ťažko potom znášať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pekný dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že kolega Stachura vyviedol alebo rozviedol takú dobrú diskusiu o zdravotníctve, lebo je naozaj kľúčová a aj dneska na zdravotníckom výbore sme videli, že vieme nájsť spoločnú cestu vo veľa veciach a vieme sa o tom rozprávať. A to si myslím, že to bude asi prvýkrát taký zdravotnícky výbor, kde sa vieme rozprávať odborne a kultivovane, lebo tak si myslím, že tak by to malo v politike vyzerať.
Ja som človek z urgentnej medicíny, človek, ktorý sa vie rozhodovať rýchlo, človek, ktorý sa vie rozhodovať pod stresom. Som človek, ktorý vie si priznať chybu, a som človek, ktorý naozaj hľadá iba v tomto zdravotníctve riešenia. Ja nič iné v tomto zdravotníctve nehľadám, nemám žiadny iný záujem. Takže poďme k faktom.
Preto ma prekvapilo, že to programové vyhlásenie vlády je naozaj podľa mňa veľmi vážny, kľúčový dokument. Je to veľmi vážny a kľúčový dokument a ukazuje nám, akým smerom sa bude slovenské zdravotníctvo uberať, nielen ono, ale aj iné oblasti, ktoré sa dotýkajú každého jedného občana v našej krajine, a je kľúčové, ako budú spracované. Preto ma veľmi milo pre... nemilo prekvapilo, ako rýchlo bolo spracované programové vyhlásenie vlády a myslím si, že bolo, je napísané bez konkrétnych cieľov. A mne to naozaj chýba, lebo sú to veci, ktoré naozaj potrebujeme, aby sme mali. My potrebujeme vedieť, že kedy sa bude robiť to, kedy sa bude robiť hentamto a kedy chceme spustiť to. Ja chápem, ja to vo svojom príspevku aj budem hovoriť, že prečo to už dneska sa nepoužíva, lebo v predchádzajúcich programových vyhláseniach to tam bolo, jednoducho sa to nesplnilo. Na to nesmieme zabúdať, že kopec vecí, ktoré dnes riešime, už mali byť dávno-dávno spravené, priatelia. Už dávno sme mali mať DRG, už dávno sme mali mať aj kopec iných vecí, ktoré jednoducho dnes v zdravotníctve chýbajú.
Je to možno aj tým, že niektoré, poviem, strany, ktoré ak nie sú v parlamente, nemali, čo sa týka programu zdravotníctva, skoro nič. Ja sa budem baviť len o zdravotníctve dnes a jednoducho chýbala, tie veci, ktoré jednoducho mali by byť. My sme mali v programe KDH 188 konkrétnych riešení, ktoré sme mohli dnes dať priniesť do Národnej rady a priniesť ich pre slovenských občanov a slovenských pacientov, lebo toto by malo byť podľa mňa pre všetkých nás, ktorí tu sme, kľúčová vec, aby sme pomohli na konci dňa tým pacientom.
To, čo hovoril kolega Stachura, je, to zažíva každý jeden zdravotník. Dnes každý jeden lekár, každá jedna sestra alebo každý jeden človek, ktorý v zdravotníctve sa pohybuje, že mu denne volajú ľudia, že nevedia vybaviť to alebo nevedia vybaviť hentamto. Treba si povedať jednu základnú vec, že toto tu, čo sa tu dnes budeme baviť, je kľúčová téma. Zdravotníctvo by mala byť premiérska téma a mala by byť téma ministra financií. Ja som preto naozaj sklamaný, že v programovom vyhlásení vlády nevidíme žiadnu sumu, koľko ideme dať do zdravotníctva. My to dnes nevieme, že koľko ideme dať do zdravotníctva. Všetci, ktorí v zdravotníctve pôsobíme, hovoríme, že v zdravotníctve chýbajú peniaze. A my to dnes nevieme povedať, že koľko im tam ideme dať? Lebo to, čo sa financovalo v minulom roku, to nebude stačiť. To nebude stačiť ani na základ. Naozaj tie peniaze zdravotníctvo potrebuje a potrebuje ich súrne, akútne, lebo my si už nemôžeme dovoliť ďalšie roky, že tu budeme len tak pretláčať pred seba ten kameň, ktorý naše zdravotníctvo tlačí pred sebou, je obrovský. Je obrovský. A naozaj každý, kto tu z nás sedí, mal dotyk so slovenským zdravotníctvom. Netvárme sa, že nie. Keď nie osobne, tak naši blízki, naši rodinní príslušníci, naše deti, naši rodičia. A všetci chceme mať slovenské zdravotníctvo pre našich rodičov, pre naše deti to najlepšie, aké máme, tak sa, prosím vás, preto snažme sa to robiť, snažme pre to všetko robiť, aby to tak naozaj bolo.
Mňa prekvapilo, všetci ste zachytili, aj noví poslanci, aj starí, že veľkou témou od marca tohto roku bola ambulantné pohotovosti. Nemáte ani jednu zmienku v programovom vyhlásení vlády, vôbec nič. Mala tu byť mimoriadna schôdza pred... pred týmto, nestalo sa nič. Dnes pani ministerka vyrokovala, ale tento problém sa jednoducho tlačí pred sebou. Nám jednoducho tí ambulantní lekári chýbajú. A vy ambulantného detského lekára neviete nájsť zajtra ani dnes a bude to trvať niekoľko rokov, kým tých lekárov vychováme. Jednoducho tento problém sa zanedbáva. Ja sa do minulosti preto nerád vraciam ani sa vracať nechcem, chcem, aby sme na to nezabudli, keď tu budeme riešiť veci v parlamente o zákonoch, ktoré sú kľúčové. Kľúčové preto, aby sme slovenské zdravotníctvo posunuli ďalej.
Potešilo ma, že ministerstvo zdravotníctva chce riešiť personálnu stabilizáciu v zdravotníctve. Hovoríme to takisto roky. Chýbajú nám lekári, chýbajú nám sestry, chýbajú nám záchranári. Ja sa pýtam, kto sa bude starať o slovenských pacientov, keď našich zdravotníkov vyháňame do Česka. My ich naozaj vyháňame. Nielen finančným ohodnotením, lebo to už dnes nie je taká téma, lepšie finančné ohodnotenie, ale vyháňame ich pracovnými podmienkami, ktoré tu dnes jednoducho nemajú. Jednoducho nemajú. Keď si vezmete, že mladý lekár má ísť pracovať do slovenskej nemocnice, tak nepôjde. Pôjde pracovať do Česka. Nemá tam žiadnu jazykovú bariéru, dajú mu podmienky, dajú mu príspevok na bývanie a tie všetky iné veci, ktoré jednoducho by mal mať. A tu to nemá. Tak radšej pôjde do Česka. Odsťahuje tam celú rodinu a nám odchádzajú mozgy do Českej republiky a do iných krajín Európskej únie. A to sa jednoducho musí zastaviť.
Ja sa chcem opýtať, veď, nemáme tu, samozrejme, pani ministerku zdravotníctva, ale, ani ministra školstva, ale máme my vôbec dáta, koľko lekárov nám skončí ročne a koľko ich skončí v slovenských nemocniciach? Máme tieto dáta niekde? Lebo ja som ich doteraz nikde nezachytil. A to sú veci, ktoré naozaj my potrebujeme vedieť, lebo ak naozaj máme, lebo sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, že chceme navyšovať počet lekárov v slovenských univerzitách. Ale ak zistíme naozaj, že ten počet, ktorý naozaj nám končí a 80 % nám odchádza mimo Slovenska, tak problém nie je v tom, že my máme navýšiť počet lekárov. Ale problém je ten, že by tí lekári ostávali u nás na Slovensku v zdravotníctve. Aby nikam neodchádzali. Aby tu jednoducho boli. Veď my sme ich tu vychovali na Slovensku, tu nech pracujú, tu im vytvorme podmienky. Tu ich potrebujeme. Potrebujeme tak isto kvalitné zdravotné sestry. Tu ich potrebujeme na Slovensku. Nie v Českej republike, nie v Rakúsku, nie v Nemecku. Tu ich potrebujeme. My všetci, čo sme tu, ich potrebujeme a budeme ich potrebovať. Potrebujeme kvalitných zdravotníckych záchranárov. Ja budem hovoriť aj za našu komunitu. Nám odchádzajú záchranári ročne do Českej republiky a do Anglicka. Nechcú tu ostávať. Prečo? Ja sa pýtam prečo. Lebo tu nemáme dobré podmienky pre nich. Vyháňame ich z tohto systému. Toto sa jednoducho musí zastaviť a to hovorím zase, nechcem sa vracať, že to bolo, že to je chyba predchádzajúcich vlád, lebo to už jednoducho čiaru musíme naštartovať od dnes novú. Je nová štartovacia čiara, tie chyby, ktoré sa stali, jednoducho my, čo sme tu dnes, už to jednoducho zmeniť nevieme. Ale musíme sa pozerať do budúcnosti. Všetci.
Jednu vec kľúčovú, ktorú som tak isto chcel pospomenúť, je v programovom vyhlásení vlády, budem teraz citovať, je, "zadefinujeme výšku celkových zdrojov vrátane úhrady za poistencov štátu na základe kvalitných a kvantitatívnych očakávaní, vychádzajúc predovšetkým z dopytu po zdravotnej starostlivosti, plánovaných reforiem, dlhu nemocníc a kapitálových potrieb". Vrátane úhrady za poistencov štátu. A to je takisto kľúčová vec, ktorá jednoducho... my, pani ministerka, teraz sa jej zastanem, aj keď tu nie je, ona musí mať podporu ministra financií a tak isto premiéra. Lebo bez toho to ona nespraví. Naozaj ona to nespraví. Bez finančných tokov, ktoré pôjdu do zdravotníctva, to jednoducho nebudeme vedieť spraviť. Naozaj sa nad tým, všetci kompetentní, treba jednoducho zamyslieť, že to zdravotníctvo sa už nedá ďalej odkladať ďalej. Naozaj, ono už, ono už je podľa mňa v klinickej smrti, ako sa hovorí. My ho teraz momentálne oživujeme, ak ho neoživíme do pár mesiacov alebo do roka, ono jednoducho zomrie, lebo tuná to nám spadne celé. Každý deň to vidieť v slovenskom zdravotníctve. Preto vás prosím, naozaj sa tomu začnime poctivo všetci venovať, tí, ktorí sa tomu chceme venovať.
Veľmi oceňujem, že v programovom vyhlásení vlády sa pani ministerka venuje aj téme záchrannej zdravotnej služby, na ktorú je naozaj naviazaný aj plán obnovy, a poviem, kvôli čomu to je taká kľúčová téma. Každému, ja som zažil 11 ministrov zdravotníctva za svoje pôsobenie, som hovoril to isté a budem to hovoriť aj pani ministerke to isté. Vy dnes, všetci čo sme tu, si jednoducho nevieme vybrať, keď sa nám niečo stane, že ktorý záchranár príde a za ako skoro nám príde záchranná zdravotná služba. Nikto z vás si to nevie vybrať. Vy si dnes viete vybrať len to, že ku akému lekárovi pôjdete obvodnému a kto vás bude operovať. Ale záchrannú službu si nikto z vás nevie vybrať. Nikto, kto tu je. Jednoducho vy zavoláte a neviete, za koľko vám tá pomoc príde, ako skoro a ako bude vybavené to auto a kto v ňom bude sedieť. Preto reforma urgentnej zdravotnej starostlivosti je kľúčová preto, aby sme boli naozaj včas pri pacientovi. S najkvalitnejším materiálom, aký dnes máme, aby sme takýmto spôsobom mohli zachrániť čo najviac ľudí. Lebo chceme naozaj, aby sme pomáhali, zachraňovali, lebo nám naozaj ročne umiera, ako to povedal pán Stachura, stovky ľudí na neodvratné úmrtia, ktorí jednoducho nemuseli zomrieť. Jednoducho oni, tí ľudia, nemuseli zomrieť a zomreli len kvôli tomu, že nám nefunguje systém, ktorý by mal fungovať, lebo je platený z verejného zdravotného poistenia všetkých nás, čo sme tu.
Poslednou témou, ktorou sa dotknem zdravotníctva, je elektronizácia. My sme tu všetci, niektorí aj pamätníci zažili, že bude skoro DRG, eHealth a všetky veci, ktoré tam mali byť. Naliali sme do toho milióny euro a nič nám jednoducho nefunguje. EHealth, o eHealthe sa hovorí už skoro 17 rokov. A nie je vybudovaný, nefunguje. Na tom všetkom sa jednoducho, na to všetko sa musíme pozrieť čo najskôr, ja nezávidím, poviem rovno, pani ministerke zdravotníctva, čo všetko ju čaká, ale ako povedal kolega Stachura a myslím, že aj kolegovia, ktorí tu dnes nie sú zo zdravotníckeho výboru, že budeme robiť všetko pre to, aby sa zdravotníctvo posunulo dopredu. Návrhmi a konkrétnymi riešeniami, lebo každý z nás, čo tu sedí za zdravotnícky výbor, tých riešení má. A chceme ich jednoducho posunúť vám, lebo na konci dňa má byť spokojný pacient, pacient tejto krajiny, chorý človek, ktorý potrebuje mať kvalitné zdravotné, starostlivosť, starostlivosť.
Ďakujem.
Ak môžem využiť, som rád, že tu je minister dopravy. Pán minister, dobrý deň. Ja pevne verím, že po štyroch rokoch, ktoré vás čakajú, sa naozaj podarí diaľnica z Košíc, pardon, z Bratislavy do Košíc. Je taká známa pesnička, že od Tatier k Dunaju, z Košíc do Popradu už diaľnicu nepotrebujeme, ale potrebujeme ju z Bratislavy do Popradu a verím, že vám to vyjde. Tak isto treba urobiť čo najskôr obchvat Ružomberka, ktorý je tranzitnou dopravou pre celé Slovensko a v tomto vám veľmi držím palce.
Kolegovia, ďakujem za pozornosť a nezabudnite naozaj, čo som chcel na začiatku povedať a zopakujem to ešte raz. Zdravotníctvo potrebuje naozaj všetkých poslancov. Buďme zodpovední a naozaj robme riešenia také, ktoré budú naozaj prinášať benefit pre pacienta.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, v jedálni som hľadal slovenské národné jedlá. Našiel som tam ako jedlo č. 1 talianske tagliatelle. Nestihol som ho zjesť, ale verím, že aspoň zopár poznámkami poukážem na to, čo som sa dočítal v programovom vyhlásení vlády.
Predstavte si bujarú silvestrovskú noc, po ktorej sa ľudia zobudia a začnú si dávať novoročné predsavzatia. Začnú rozprávať o tom, ako chcú viac športovať, menej fajčiť, prečítať viac kníh, viac kíl zhodiť alebo sa chcú začať viac venovať rodine, či stretávať s priateľmi. A nakoniec prejde pár dní, pár týždňov a zisťujú, že z týchto novoročných predsavzatí nie je nič. Všetky svoje dobré úmysly zahodili za hlavu a z toho menej fajčenia sa pridala každý deň jedna nová cigareta, z viac odšportovaných, odbehaných či odbicyklovaných hodín z toho je viac presedených hodín a času pri telke. Nechcem hovoriť o tom, čo tam nie je, ale o tom, čo tam je. Všetci sme, všetci vieme, ako to je s tými novoročnými predsavzatiami a tak mi to pripadá aj s týmto programovým vyhlásením vlády. Každý, kto si ho prečítal, chápe, že je tam veľa textu, ale minimum obsahu. Dočítali sme sa množstvo vznešených fráz, myšlienok, ale víziu, ako chce vláda posunúť túto krajinu dopredu, z neho vyčítať nevieme.
Očakával by som, že v 21. storočí nám vláda, ktorá nie je nováčikom, ale ktorá už vládla niekoľkokrát, dá víziu a pohľad na to, ako postaviť Slovensko na nohy. Očakával som, že vláda, ktorá tu vládla niekoľkokrát, urobí z niekdajšieho ekonomického tigra Európy naozaj aj Slovensko, ktoré prinesie nové vízie, nové pohľady a nový rozvoj. Obavám sa a mám naozaj strach, že Slovensko ostane lenivou perzskou mačkou. V KDH sme očakávali, že programové vyhlásenie bude obsahovať jasné ciele a míľniky, ktoré sa budú dať jasne odmerať, jasne skontrolovať a jasným spôsobom poukázať na to, čo sa po štyroch rokoch podarilo.
Nič z toho však programové vyhlásenie vlády neobsahuje. Vyzerá to, že bolo šité horúcou ihlou len preto, aby si vláda splnila čo najskôr svoju povinnosť. Úprimne poviem, že sa tomu ani nečudujem, keďže dve z troch vládnych strán nemali svoj vládny program. A keď nemáte program, nemáte na čom stavať. Ak nemáte odborné, expertné skupiny, ktoré by ho napísali, nemáte z čoho čerpať. Preto sa tomu ani nečudujem.
V posledných dňoch sme boli svedkami, že vláde nechýba akčnosť v čistkách polície a pri dosadzovaní svojich nominantov, ale chýba jej väčšia vôľa a ambícia robiť reformy, ktoré Slovensko potrebuje ako soľ. Reformy, ktoré posunú Slovensko smerom k vyspelým krajinám, za ktorými čoraz viac zaostávame. Koalícia sľubovala zmenu politickej kultúry a čakal som, že naozaj príde. Výsledkom je, že programové vyhlásenie vlády sa písalo na kolene a opozícia sa k nemu dostala len pár hodín pred samotným schvaľovaním programového vyhlásenia vlády. Vo vyspelých krajinách by tak dôležitému dokumentu, ako je programové vyhlásenie vlády, predchádzala debata a diskusia s odbornými kruhmi, s verejnosťou, ale aj s opozíciou. Žiaľ, nestalo sa to tak.
Programové vyhlásenie vlády začína názvom ´lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť´, čo nás v KDH aj teší, lebo mottom predvolebnej kampane KDH bolo práve to slovíčko ´lepšie´. Lepšie Slovensko. Ale ako môže byť lepšie Slovensko, ako môže byť lepšia táto krajina, ako môže byť lepšie aj toto programové vyhlásenie vlády, keď začíname práve tým horším spôsobom. Nie sú tam konkrétne opatrenia z nášho programu. Nie sú tam konkrétne opatrenia ani z toho jedného programu či alebo z pár bodov tých ostatných politických strán. Preto to nemôže byť lepšie. A nemôže to ani viesť k lepšiemu životu.
Poďme do konkrétností. V oblasti ekonomiky a verejných financií jasne vidíme, že vláda nepredstavila, ako chce zabezpečiť udržateľnosť verejných financií a ich krytie. Programové vyhlásenie vlády sa financiám venuje len okrajovo, aj keď je to jedna z najdôležitejších tém. Zároveň chýba vízia, ako chce vláda rozprúdiť ekonomiku a veľmi negatívne vnímame cieľ vlády zvyšovať dane fyzickým osobám, ale aj firmám. Skrývajú to za slovíčko solidarita. Avšak takéto zvyšovanie daní je len snaha vybrať od ľudí čo najviac peňazí, aby sa za ne mohli kúpiť, aby si za ne mohli kúpiť priazeň dôchodcov a rozdávať z nášho spoločného.
KDH na druhej strane vidí priestor, aby sme zohľadnili bankový odvod. My sme to mali nazvané v programe KDH, tzv. bankový odvod solidarity. Je to cesta, ako prísť k financiám do štátneho rozpočtu. Ale dôležité bude a chceme o tom vedieť, akú podobu to bude mať. Vítame však aj dôraz na dostupnosť energií aj pre tých najchudobnejších a najohrozenejších. Áno, mali sme to aj my v programe KDH a je to aj v programovom vyhlásení vlády. Ale čakáme, že naozaj príde na stôl tu do Národnej rady zákon o energetickej chudobe, ktorý bude jasným spôsobom definovať, ako chceme ľuďom pomôcť, aby sme pomohli tým najchudobnejším a tým, ktorí naozaj sú na pomoc odkázaní.
Programové vyhlásenie vlády neobsahuje jasnú špecifikáciu, ako chce vláda všetky opatrenia pomoci a programy financovať, preto vôbec nie je jasné, čo všetko vláda aj zrealizuje. V sociálnej oblasti vidíme veľké rezervy v prorodinnej politike. Slovensko starne a rodí sa nedostatok detí, vláda však na to nereflektuje a neponúka riešenia, ako zvýšiť populačnú krivku. V programovom vyhlásení vlády chýba vôľa pomáhať jednorodičovským domácnostiam, ktoré sú ťažko skúšané vysokými cenami energií a potravín. Takmer nič sa nedočítame o pomoci zdravotne znevýhodneným ľuďom, koalícia je rovnako skúpa na slovo v oblasti práce s Rómami.
Zdravotníctvo. V oblasti zdravotníctva vidíme snahu o odpolitizovanie rezortu a snahu o rýchle rozhodnutia o budúcnosti národnej univerzitnej nemocnice. Snahu spraviť audit poplatkov a doplatkov, reformu špecializovanej ambulantnej starostlivosti a pokračovanie v reforme všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Negatívom však je aj to, že v oblasti zdravotníctva je programové vyhlásenie vlády príliš všeobecné. Nevidíme presné plány, ako chce vláda navýšiť počet slovenských študentov v rezidenčnom programe, v medicínskych povolaniach tak, aby zachovali kvalitu. V celom programovom vyhlásení vlády sa nedočítate nič o tom, ako chce táto vláda dobudovať Rázsochy. Nespomína sa ani raz reforma urgentnej a záchrannej starostlivosti. Chýba nám väčší dôraz na zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, chýba aj odvaha na zásadnú reformu napríklad vzdelávania, zmeny finančných nastavení v zdravotníctve.
Školstvo. Dôležitá oblasť. Oceňujeme, že pán minister chce pokračovať v diele, ktoré začal jeho predchodca bývalý minister školstva Ján Horecký. Kurikulárna reforma je to, od čoho sa dá naozaj odpichnúť, aby sme mali dobré a kvalitné vzdelávanie, aby sme mali dobré a kvalitné školstvo.
Zásadné reformy o štátnej správe a školskej samospráve. Ako dosiahnuť, ako ich dosiahnuť, to bude kľúčové v oblasti školstva. Neviem však, ako chce vláda vyriešiť spôsob financovania škôl pri prekresľovaní kompetencií jednotlivých aktérov v školstve. Nevidíme cieľ prideľovať školské kluby pod školy a nie pod obce a vláda nekonkretizuje, ako chce vysporiadať, ako sa chce vysporiadať s konkretizovaním, ktoré školy a školské zariadenia majú prejsť z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy. To sú veci, ktoré sa veľmi dotýkajú samospráv. Vítame však vôľu aj pána ministra školstva, ale aj pani ministerky zdravotníctva diskutovať aj s odborníkmi a s odbornými kruhmi a opozičnými poslancami a prajem si, aby im to vydržalo až do konca.
V oblasti spravodlivosti a právneho štátu vítame vôľu pokračovať v modernizácii trestného práva tak, ako ju začal aj náš expert KDH a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas. A to napríklad v oblasti alternatívnych trestov, ako aj v oblasti prvopáchateľov. KDH však nepodporí žiadne účelové novely, ktoré sa budú snažiť pomôcť trestne stíhaným osobám s napojením na predošlé vlády. Očakávali sme naozaj novú politickú kultúru.
Zahraničná politika je to, čo je veľmi dôležité a v programovom vyhlásení vlády sa spomína. Ale sme sklamaní, že keď sa táto vláda prihlási k Európskej únii a k NATO, že podpredseda národnej vlády nemá problém jeden zo symbolov Európskej únie schovať za skriňu. Toto nie je nová politická kultúra a očakávam aj od predsedu Národnej rady, že s pánom podpredsedom Národnej rady bude o novej politickej kultúre naozaj rozprávať.
Doprava. Áno, teší ma aj to, že táto vláda myslí na východ. Rýchlostná cesta R4 je to, ak sa táto vláda nevrhne na jej budovanie, hrozí nám medzinárodná blamáž. Maďari a Poliaci pokračujú, Maďari majú hotovo, Poliaci budú mať hotovo do dvoch rokov, na Slovensku sa stojí. Skúste sa prísť pozrieť na východ. Aj tam žijú ľudia. Aj tam potrebujú mať dobré a kvalitné cesty. Ja som rád, že to tam je, som smutný z toho, že nie je tam termín a čas dobudovania D1. Vyspelé Slovensko bude vtedy vyspelým, ak bude mať dobrú dopravnú infraštruktúru.
Na záver mi dovoľte povedať pár slov k téme, ktorá mi je srdcu blízka. Rozvoj regiónov, rozvoj zaostalých častí Slovenska, prerozdeľovanie eurofondov a všetkého toho, čo keď fungovalo v zahraničí vo vyspelých krajinách, prinieslo to profit pre celú krajinu. Ak hovoríte o tom, že viac eurofondov má ísť na regióny, tak treba povedať aj B. Nestačí posunúť podľa poľského modelu viac peňazí na regióny, treba im dať aj kompetenciu, aby si, tak ako v Poľsku, mohli vyššie územné celky vypisovať vlastné výzvy. Bude to rýchlejšie, akčnejšie a garantujem vám, že ľudia vedia, čo potrebujú, vedia to aj rýchlejšie zrealizovať. Keď chcete, aby ste presunuli eurofondy, treba presunúť aj kompetencie a financie. Subsidiarita a decentralizácia, to sú veci, ktoré vyspelé krajiny urobili vyspelými, pretože sa nebáli posunúť kompetencie na regióny. Nebáli sa posunúť kompetencie ľuďom. A tu ma vystrašil pojem, ktorého sa bojím, silný štát. Ak chcete, aby tento štát bol silný, musí byť silný občan. Ak chcete, aby tento štát bol silný, dobre rozvinutý, potrebujete dať viac kompetencií občanovi.
Volebné obvody. Nestačí zvolať odborné skupiny. Ja som bol svedkom aj toho, ako predchádzajúca vláda to mala v programe. Niekoľko politických strán. Žiaľ, prišlo volebné obdobie a ústavnou väčšinou povedali, že stačí nám jeden volebný obvod. Sme poslednou krajinou v Európskej únii, ktorá má jeden jediný volebný obvod. Už väčšia obec má viac volebných obvodov. Sedia tu primátori, starostovia a vedia, že to tak je. Sme jediná krajina v Európskej únii, ktorá má jeden volebný obvod. Spusťme, spusťte, prosím vás, členovia vlády, odbornú diskusiu o viac volebných obvodoch. Nech sa prihlásia do tejto odbornej skupiny politické strany, odborníci, ale garantujem vám, že tento parlament nebude zložený z prevažnej väčšiny z Bratislavčanov. Mám rád Bratislavu, ale tu majú byť zastúpené regióny tak, ako to je v ostatných krajinách Európskej únie.
Na záver. Všetko, čo som doteraz povedal, vysvetľuje, prečo podľa KDH programové vyhlásenie vlády je nedostatočné a šité horúcou ihlou. Javí sa, akoby sa vláde ani nechcelo mať lepšie Slovensko, akoby mu na ňom nezáležalo. Obávam sa, že to bola iba povinná jazda. Programové vyhlásenie vlády si vyžaduje výraznú, výrazné dopracovanie.
Preto aj napriek tomu, že tam bolo veľa dobrých a užitočných vecí pre Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie svojimi hlasmi toto programové vyhlásenie vlády nepodporí.
Ďakujem. (Potlesk.)