Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia.
Ďakujem, Vladka, za naozaj dôležitú rozpravu a dôležitý zákon, ktorý vlastne naozaj v Národnej rade predkladáš. Je mi naozaj, poviem, že smutno z toho, aj by som povedal, že sa hanbím, že vôbec v 21. storočí vôbec takýto zákon ešte vôbec v Národnej rade na Slovensku ešte vôbec riešime, že to už dávno nemáme, že to už dávno nemáme a že vôbec riešime to, že vôbec dieťa má mať...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia.
Ďakujem, Vladka, za naozaj dôležitú rozpravu a dôležitý zákon, ktorý vlastne naozaj v Národnej rade predkladáš. Je mi naozaj, poviem, že smutno z toho, aj by som povedal, že sa hanbím, že vôbec v 21. storočí vôbec takýto zákon ešte vôbec v Národnej rade na Slovensku ešte vôbec riešime, že to už dávno nemáme, že to už dávno nemáme a že vôbec riešime to, že vôbec dieťa má mať schválené to... lebo tu nejde o to, zákon o tom, že rodič má mať prístup, ale dieťa má mať, o to v tom zákone ide, že dieťa má mať sprístupnené to, aby bolo so svojím rodičom pri hospitalizácii alebo svojím zákonným zástupcom, alebo ako to nazveme, to je jedno, a že tu vôbec takúto vec riešime takto. Toto by mala byť naozaj celospoločenská dohoda napriek politickým spektrom, lebo tu nejde o to, veď aj koaliční poslanci, opoziční poslanci máme rodiny, máme deti, máme vnúčatá a do tejto situácie naozaj sa môže dostať každý jeden z nás.
Ja niekedy naozaj mám možno o to ťažšie, by som povedal, že je to možno že moja nevýhoda oproti možno iným kolegom poslancom, ktorí nemajú ten zážitok, ktorý ja mám, lebo potom sa na niektoré veci musím pozerať aj cez emócie, aj cez to, že naozaj, že toto tu je ťažká situácia. Ja som naozaj na Slovensku bol asi v každej jednej detskej nemocnici a vozil som pacientov z, nedonosených k inkubátorom po celom Slovensku a je hanbou, v akých, akých podmienkach naozaj sa o naše deti staráme, a je hanbou, že vo veľa prípadoch tam nemôžu byť naozaj s nimi rodičia.
Ja, naopak, ďakujem nemocniciam, oddeleniam, ktoré to umožňujú aj napriek tomu, že to je naozaj niekedy komplikované a ťažké, lebo, lebo chcú vyjsť tým rodičom v ústrety, chcú im pomôcť, lebo je to naozaj, to dieťa, treba to naozaj povedať, že to dieťa nejde na výlet, to dieťa nejde do kina, to dieťa nejde na, na prázdniny k starým rodičom, to dieťa ide, to dieťa ide do nemocnice, kde ide so svojím zdravotným problémom, kde ho to bolí, má traumu z toho, že ho to bolí. Ďalšiu traumu má z toho, že ho vytrhneme z jeho domáceho prostredia, kde, kde sa cíti bezpečne, kde to má rád, kde má, zo svojej detskej izby, a vytrhneme ho ešte od jeho najbližších, od jeho rodičov alebo starých rodičov, lebo niekedy to môžu byť aj starí rodičia, ktorí s ním môžu byť hospitalizovaní v nemocnici. A je tam samo v tej nemocnici a musí ten stav tam prežiť a ja si myslím, že to má aj vplyv na jeho zdravotný stav, že tá hospitalizácia naozaj trvá dlhšie. Keď sa bavíme aj o ekonomike, tak bude to trvať dlhšie, lebo to dieťa, aj keď je v pokoji a v kľude, tak určite sa mu ten zdravotný stav bude lepšie, lepšie stavovať.
Čiže tieto, všetky tieto aspekty, ktoré sme si tu povedali aj si tu hovoríme, mali prísť, mali prejsť naozaj veľkou celospoločenskou diskusiou a mali sme sa o tom baviť už dávno-dávno predtým, ale je, bohužiaľ, situácia taká, že to tu máme dnes. A ja ďakujem, Vladka tebe, že sa naozaj o to štyri roky zaujímaš, že sa o to staráš a že riešiš to, lebo, lebo si mama, si poslankyňa, a je to našou úlohou aj všetkých poslancov, ktorí máme alebo nemáme deti, že by sme tú situáciu v našom zdravotníctve zlepšovali. Ja som rád, že pán predseda povedal, že je to cestou a že to je cieľom to urobiť, ale toto tu sme mali urobiť vo väčšej miere a naozaj na tom trvať, lebo keď teraz sa len o tom budeme zase rozprávať a nedajbože, ja si ani neviem predstaviť, že tento zákon by neprešiel, lebo chcel by som vidieť poslanca v Národnej rade, ktorý za toto nezahlasuje, lebo to... ale keď uvidím, tak klobúk dole. Naozaj potom klobúk dole, ten poslanec, ktorý za to nezahlasuje, tak potom nerozumiem, že načo tu potom v Národnej rade sme. Ale veď budem prekvapený, veď už som bol viackrát tu prekvapený.
Ale ja mám tiež k tomu pár vecí, ktoré naozaj som si tú rozpravu tvoju z minulého roka pozeral a nebudem už riešiť to, čo riešili poslanci, lebo si tu o veľa veciach vysvetľovala. Tá vykonávacia vyhláška, pre mňa osobne škoda, že som ju nevidel skôr, je to dôležitá vec, mohli sme ju mať skôr a mohli sme sa o nej viacej baviť odborne, lebo je to dôležitá vec. Ja zas poviem na margo toho, že ty sa bavíš o Česku. Česko je úplne niekde inde, čo sa týka zdravotníctva. Tie ich nemocnice sú úplne inak spravené. My máme v strašnom stave nemocnice. Čiže bude to trvať, a to treba otvorene povedať, že bude to trvať nejaké obdobie, keď, kým tie nemocnice zrekonštruujú tie detské oddelenia, ale som za to, aby sme to, aby sme to schválili, aj celý náš poslanecký klub KDH bude jednoznačne za to hlasovať. A bavme sa o tom, ako, ako nastaviť to, že odkedy tá účinnosť má byť platná, aby sme potom nedostávali ani nemocnice do toho, do ťažkej situácie, že sa nejaký rodič bude domáhať, že teraz ja musím, lebo je to v zákone, jedno s druhým.
Čiže bavme sa o týchto veciach, to otvorene hovorím, a bavme sa o tom, že, že čo je teraz priorita, že aby sme sa dohodli, či je tam len tá prítomnosť a vy ste vravela, že len tá stolička, ja si myslím, že to má byť naozaj príprava na to, že tie oddelenia aj tie izby budú pripravené na to, že tí rodičia tam môžu normálne fungovať, že budú mať tam normálne základné epidemiologické podmienky, lebo treba asi povedať to, že je komplikované, keď máš detskú izbu, kde sú traja pacienti a tam má rodič medzi tým ležať, medzi jedným ro... medzi jedným pacientom a druhým, a ten, druhé dieťa má inú diagnózu, čiže v tomto je komplikovaná tá situácia, že teraz tu môžeš byť pri lôžku. Potom sú komplikované aj detské JIS-ky, hej, že tam máš naozaj úplne iný režim a, a takisto je komplikované aj to, že ak si to v zákone aj tu hovorila, alebo je to v tom zákone, keď sa, že z pova... že čo je tá nevyhnutná miera, hej? Ty si hovorila, že ten návrh vyhlášky ani dnes... teraz si ho predniesla, že to legislatívne nastavenie môže byť v praxi problém, pretože spojenie "nevyhnutná miera" nie je nikde definované. V praxi to bude asi obmedzenie prítomnosti v priestore ako napríklad operačná sála, ale to bude na výklade konkrétneho lekára. Ak si to zákon... (reakcia navrhovateľky), v dôvodovej správe to bude písané, dobre.
Lebo, ja takisto, ja poviem za seba, že vždy, keď som mal možnosť aj pri zásahoch a boli tam zranení detskí pacienti, tak som vždy umožňoval, a robia to väčšina zdravotníkov, aby sme mohli aj toho rodiča previesť sanitkou alebo vrtuľníkom, aby to dieťa nebolo traumatizované. Ak sme to umožnili vo vrtuľníku a v sanitke, tak si myslím, že je možné to umožniť aj, aj v nemocnici, v nejakej miere to určite urobiť a dokázať to spraviť.
Ale neviem si predstaviť a v tomto, v tomto vidím problém, že, iba jeden, ak by som teraz mal pichnúť detskému pacientovi intraoseálny prístup, pre laikov vysvetlím, že je to zavádzanie kovovej ihly do kosti, je to život zachraňujúci výkon pri detskom pacientovi, keď mu nevieme napichnúť žilový prístup, a že by sa na to mal pozerať jeho rodič, lebo naozaj aj pre mňa ako rodiča by bolo naozaj ťažké to tomu, tak sa na to pozerať, keď by som videl, že niekto ide a kvázi môjmu dieťaťu ublížiť, čiže tam by som naozaj mal, aby ten lekár alebo ten zdravotník mal možnosť povedať, počkajte, vystúpte vonku, aby to zas nebolo to, že niektorí rodičia si to budú zle vysvetľovať a budú sa domáhať tohto prístupu. Čiže tieto veci, ktoré, ktoré si naozaj v tej vykonávacej vyhláške aj povedala a sú dôležité, aby sme naozaj o nich hovorili, aby sa naozaj premietli do praxe, a preto, hovorím, že je škoda, že to nemám ani komu povedať, lebo sú tu, je nás tu málo, že som za to, aby sme tento zákon dali do druhého čítania a poďme sa baviť ale naozaj aj, ale to nie je politicky, poďme sa naozaj baviť odborne, odborne o tom a ako to čo najrýchlejšie spraviť. Lebo táto téma mala už dávno byť urobená, mala byť schválená a my sme dnes mali len riešiť to, že dávame ďalšie peniaze do ďalšieho detského oddelenia, do ďalšej detskej nemocnice, aby sme zlepšili podmienky pre našich najmenších, najmenších hovorím, hej, najmenších, našu budúcnosť v našej krajine, aby naozaj tie deti v tých nemocniciach tým, že majú diagnózu a trpia, tým, že majú svoje ochorenia a trpia, aby netrpeli kvôli tomu, že tam nebude môcť byť s nimi otec, mama, ich príbuzný, dedko, babka, je to jedno, aby naozaj tú traumu, ktorú majú z tej hospitalizácie, aby nemali.
Čiže, Vlaďka, ďakujem ti veľmi pekne a ako som povedal, za klub KDH budeme jednoznačne ten návrh podporovať, aby prešiel do druhého čítania. A v druhom čítaní sa bavme o tom, ale hovorím, bol by som rád, keby sa o tom bavili aj poslanci z koalície, všetky poslanecké kluby, lebo toto by mala byť naozaj zhoda napriek celým spektrom, toto nie je politika, toto je, pre boha živého, základná vec mať rodiča pri sebe pri hospitalizáciách, lebo to dieťa, zopakujem ešte raz, tam nejde na výlet, nejde do kina, ale ide sa liečiť.
Ja vám ďakujem veľmi pekne a prosím ešte raz o zahlasovanie za tento zákon a poďme sa naozaj baviť odborne, aby sme to čo najskôr zlepšili pre našich najmenších pacientov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis