Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.2.2024 o 12:16 hod.

Mgr.

Ľubomír Galko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.2.2024 14:44 - 15:04 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky alebo faktické pripomienky.
Ja som použil ten osobný prípad alebo prípad našej rodiny, lebo, z viacerých dôvodov. Jeden je ten, že som chcel vlastne vylíčiť nielen teda tuto poslancom, ktorí tu sedia, takto v piatok už poobede ich je tu naozaj poskromne.
Ale v podstate celej slovenskej verejnosti, lebo nič si nenahovárajme, veľmi veľa ľudí toto rokovanie aj pozerá, že, že o kom vlastne my tu hovoríme, hej? Že o akom návrhu zákona a hlavne pre koho tento návrh zákona my sme do Národnej rady Slovenskej republiky priniesli a komu tým chceme pomôcť. Lebo ja som naozaj presvedčený, že aj v dnešnej dobre napriek tomu, že tá doba je už úplne niekde inde a úplne posunutá, existuje ešte tak isto veľa podobných rodín, ako bola tá naša, jednoducho tá obetavá matka robí všetko pre to, aby to, ten nespočetný kŕdeľ tých svojich detí vychovala a dá nabok úplne všetko. Dá nabok kariéru, nechodí na žiadne školenia, nespraví si ani vysokú školu, lebo jednoducho tá rodina a tie deti sú pre ňu na prvom mieste. A potom áno, povedzme si to otvorene, samozrejme, potom pre ňu zostane tá menej lukratívna práca, povedzme tá, tá jednoduchšia práca.
Ale to neznamená, že ten, tá žena, že je niečo menej, práve naopak. My by sme mali dať jasne najavo, že takéto ženy, ktoré vychovávajú svoje deti a seba vlastne obetujú, podstúpia tú obetu, tak že sú pre nás niečo viac.
A to že je tu ten apel, no však uvidíme, ako sa ten utorok zachovajú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.2.2024 14:15 - 14:15 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Dobre teda, no, ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím sa vám priznať, že nie som dostatočne pripravený na toto vystúpenie, lebo pôvodne som očakával, že tento návrh zákona, ku ktorému som sa chcel a chcem sa k nemu vyjadriť, príde na pretras až v utorok, ale viete, keď všelijakí michelkovia a podobní konšpirátorskí exoti nechodia do roboty a prepadajú im body, tak potom sa to tu trošku zrýchlilo, a tým pádom som si rýchlo urobil niekoľko poznámok. A budem sa snažiť teda aj na mojom osobnom živote a na veciach, ktoré som prežil, a na mojich skúsenostiach alebo našich skúsenostiach našej rodiny, povedať, že prečo napriek tomu, že sa pokladám za umierneného liberála a ekonomického liberála, tak prečo si myslím, že toto je dobrý návrh zákona a prečo si myslím, že rodiny treba podporovať.
Už to tu viacerí rečníci spomínali, alebo predrečníci spomínali, ono je to objektívny fakt, že ženy, ktoré sa rozhodnú stať matkami, ktoré vychovávajú svoje deti, lebo my si tu môžme rozprávať, čo chceme o nejakej emancipácii, máme veľmi veľa šikovných žien, máme veľmi veľa alebo mnoho mužov, ktorí pomáhajú, ktorí sú dokonca na materských dovolenkách, ale v zásade je stále tá situácia taká, že je to gro tej práce alebo gro toho poslania pri výchove detí, malých detí, je na pleciach žien, na pleciach matiek. A je to proste objektívny fakt, že podstatnú časť svojho života, alebo dlhú časť svojho života strávia doma s deťmi a že ich pracovná kariéra a aj potom to finančné ohodnotenie je týmto, samozrejme, poznačené. A niekto tu už spomínal 16,6, alebo 17 % priemerne zarábajú, zarábajú menej a je to objektívny fakt.
Tých prístupov k tomu z hľadiska štátu je, samozrejme, viacero. My by sme mohli ísť možno cez nejaké kvóty, alebo, alebo nejakým zákonom tu prikazovať zamestnávateľom, aby dávali za rovnakú prácu, však to hádam aj platí, za rovnakú prácu rovnaké peniaze ženám a mužom, ale vieme dobre, ako to proste v praxi funguje, hej? Funguje to tak, že to nefunguje. A kvóty by tiež nefungovali, ak by sme ich mali.
Viete, ono je to tak, že ja zastupujem platformu umiernených liberálov v hnutí OĽANO, ale to neznamená, že som nejaký, nejaký, nejaká chodiaca kalkulačka alebo nejaký sociálny cynický netvor a aj pri tej rovnej dani, ktorú teda ja osobne preferujem, aj pri tom mojom postoji osobnom, že čo najmenej výnimiek v daňovom systéme, je zrovna toto vec, za ktorú kedykoľvek bez problémov dvihnem ruku bez akéhokoľvek rozmýšľania a kedykoľvek sa za ňu postavím.
Ja by som len chcel teraz povedať niečo o mojom osobnom prípade, o našom osobnom prípade, ako sme my vyrastali, z akej rodiny pochádzam, ono je to nie zasa až také známe, niektorí to vedia. Ja pochádzam zo siedmich detí a veľmi ťažko sme žili. Veľmi ťažko, lebo v podstate jedno dieťa nasledovalo za druhým, hej, prvých šesť detí bolo vždy pekne po dvoch rokoch, moja mama mala ešte taký úraz, keď bola mladá. Samozrejme, otec sa snažil, hej, zarobiť, zarobiť na rodinu, ale nebolo to teda nijak jednoduché, my sme žili v dvojizbovom dome bez, bez vody a bez ústredného kúrenia a ja neviem, bez plynu a bez čoho všetkého. Ale tu sme a mama nás, myslím si, že veľmi poctivo vychovala. A preto hovorím, že mama nás poctivo vychovala, lebo otec nám zomrel, keď sme boli všetci ešte školopovinní. Ten najmladší brat, ktorý vlastne bol jediný, ktorý nebol po dvoch rokoch, on bol po desiatich, po deviatich rokoch, o deväť rokov je mladší odo mňa, ostatní všetci boli po dvoch rokoch, tak on vlastne mal dva roky, keď, keď sa mama musela začať starať o nás sama.
A dnes, keď to rozprávam či svojim dcéram alebo proste nejakým ľuďom, mladším, tak na mňa pozerajú, že či vlastne toto mohlo fungovať a jak to fungovalo, ale fungovalo to a fungovalo to len preto, lebo tá naša mama bola mimoriadne, mimoriadne obetavá. A keď sme sa teda presťahovali už potom do Bratislavy sem, tak ona je krásny príklad aj pre tento návrh zákona, ktorý prerokúvame, lebo fungovalo to tak, že ona ráno vstala, pekne nám urobila raňajky, obriadila si nás, odviedla nás do školy, starší sa odviedli sami, mladších odviedla ona a už potom, samozrejme, pracovala, hej? Keď aj ten mladší, jednak, jednak časť úseku medzi tým najmladším bratom a medzi mnou a potom, keď vlastne už ten mladší brat dovŕšil tie dva-tri alebo koľko rokov, tak začala pracovať, aby sme mali z čoho žiť. Tak ona ráno vyriešila tie raňajky, potom išla pracovať, ona robila na plavárni, kde robila všetko možné, lebo však pri tých deťoch nevyštudovala, predávala v bufete, alebo tam robila tie masáže podvodné, alebo upratovala tam. Kde bola do nejakej štvrtej, piatej alebo dokedy a potom sa vrátila domov, kde sme sa teda my všetci zbehli, ona nám friško navarila, dala nám večeru a potom išla do druhej práce. Išla upratovať, si vybavila buď od siedmej do deviatej, alebo od ôsmej do desiatej chodila upratovať do školy alebo do jedného úradu.
A toto robila imrvére dlhé-dlhé roky tak, aby proste sme nejakým spôsobom dokázali vyjsť. Ak by vtedy jej za to, vtedy boli ešte koruny, ak by jej vtedy za to dal niekto sto korún mesačne navyše, tak nám by to strašne pomohlo. Strašne by to ohodnotilo, ohodnotilo tú obetu, ktorú ona vlastne pre našu rodinu priniesla počas svojho života a dnes, keď teda už aj tu nie je medzi, tak vám môžem povedať, že my ako rodina veľmi držíme spolu. Veľmi držíme spolu, všetci súrodenci. A aj to je jeden z dôvodov týchto mojich postojov, ktoré napriek tomu, že sa pokladám za umierneného liberála, sa možno nekryjú s tými úplne že klasickými, takými ekonomickými, čiste kalkulačkovými liberálmi.
To, čo som len chcel povedať, aby ste trošku to nejakým spôsobom pochopili, lebo ja som presvedčený, že aj dnes sú také mamy, hej? Možno o nich nevieme, ale určite sú na Slovensku takéto matky, ktoré, ktoré by proste ocenili, keby sme im niečo ako spoločnosť dali. Pracujúce matky, ktoré tiež možno chodia do dvoch robôt a veľmi ťažko žijú. Ja osobne si myslím, že aj v podstate z toho takého nejakého morálneho hľadiska v tejto dobe, keď, keď koniec koncov ministri si nadelili veľké peniaze. Ja neviem presne, koľko to je, o koľko, o koľko tisíc si zvýšili.
Ja som sa to na to pýtal, ale nevedeli sme presne. Zvýšili si to v čistom, paušálne náhrady. Tak, tak obzvlášť aj v dnešnej dobe, ja som to nejak až nekritizoval, nešiel som vyslovene po tom, ale aj v dnešnej dobe, keď oni si takýmto obrovským spôsobom pridali, tak pridať tým, tým matkám, ktoré takto pracujú 100 eur mesačne, si myslím, že, že z toho morálneho hľadiska to, to priam naša povinnosť by mala byť alebo teda povinnosť ľudí, ktorí, ktorí môžu o tom rozhodnúť.
Chcem popritom všetkom spomenúť ešte aj ekonomický pohľad alebo taký ekonomický efekt. Lebo čo spravia tí ministri s tými dve, tri alebo ja neviem, koľko tisíc dostanú mesačne navyše? No čo myslíte, čo urobia? Tak ja neviem, kúpia si v nejakej nemeckej alebo rakúskej cestovke zájazd, dovolenku kdesi na Mauríciuse alebo, alebo na Bali a tie peniaze vyvezú von, tam ich minú a Slovensko z toho nebude mať vôbec nič.
Čo spraví tá matka, tá žena s tými 100 eurami? No ona ich minie na deti. V 99 % ich minie na deti. Buď ich minie na jedlo, hej, že si doprajú viacej jedla, alebo ich minie na školské potreby pre deti. Vieme dobre, jak, jak to šialene letí všetko hore. Však to koniec koncov niekto tu o tom z mojich predrečníkov aj hovoril.
Alebo deťom kúpi častejšie nové topánky, alebo ja neviem, úbor na cvičenie. Čiže ona tá matka všetky tieto peniaze minie doma, tu na Slovensku, a takže tam bude aj pozitívny efekt na podnikateľské prostredie, lebo tie peniaze sa vlastne budú točiť ďalej tu na Slovensku.
Druhá vec, o ktorej som presvedčený, že toto opatrenie by prinieslo, to je sociálno-psychologický efekt. Ono 100 eur nie je veľa pre ministrov, hej, alebo pre poslancov. Možnože aj pre niektoré dobre zarábajúce manažérky, ženy nie je veľa 100 eur, ale určite pre niektoré a pre mnohé je to dosť veľa peňazí. Ale zároveň, keď odhliadneme, dáme nabok tú hodnotu tých peňazí, tak je tu ten efekt, ten pocit toho mladého dievčaťa, ktoré sa rozhoduje, že si založí rodinu, že bude mať deti a ono si povie, že aha, tak ten štát na mňa myslí, nevykašlal sa na mňa, poskytol mi niečo naviacej, podporil ma, chce ma podporiť za to, že mám tie deti, alebo budem mať tie deti, za to, že chcem žiť v rodine, zakladám si tú rodinu, za to, že sa tým deťom mojim venujem. A oni raz budú tvoriť tie hodnoty, ktoré táto spoločnosť potrebuje na to, aby bolo na dôchodky a podobne. Oplatí sa mi ísť do toho. Nie je to veľa peňazí, ale ten štát, tá spoločnosť ma takýmto spôsobom podporuje. Toto, samozrejme, by malo nespochybniteľne pozitívny vplyv aj na demografickú situáciu. Ale aby som teraz nehovoril len o svojej mame a o našej rodine, ja viem napríklad, že aj tu v tomto pléne, aj teraz tu sedia medzi nami dvaja poslanci, jeden koaličný a jeden opozičný, ktorí majú veľa detí, hej? Jeden má štyri deti, druhý má šesť detí a to je úžasné. A chcem povedať, že to je proste úžasné v dnešnej dobe, takýto počet detí mať a vychovávať ich a venovať sa im, to je, to je niečo krásne a určite na Slovensku je veľa takýchto rodín. A nie všetci alebo drvivá väčšina z nich nemá také, také mzdy a také platy ako vy dvaja.
To znamená, že žijú z oveľa, oveľa menších peňazí. Čiže podporte ich. Aj ten poslanec z tej koalície, podporte ich, tie matky a tie rodiny. Určite na Slovensku je viacej takých rodín, veľa rodín.
Ja som o tom už hovoril, že zastupujem tu platformu umiernených liberálov, ale podpora rodín je vec, za ktorú sa proste postavím vždy. Vždy sú veci, na ktorých sa ja nezhodnem s mojimi priateľmi a kolegami konzervatívnymi v klube SLOVENSKO, ale toto je téma, kde proste sa, sa zhodneme vždy a ja akýkoľvek takýto návrh podporím.
A ja som presvedčený, že nie je to hanba ani pre mňa ako pre umierneného liberála povedať, že je super žiť 34 rokov s tou istou ženou, vychovávať svoje dve deti v láske, tak aby oni potom vychovávali ďalšie generácie.
A kedykoľvek aj ako umiernený liberál, budem tieto rodiny podporovať, aj ženy budem podporovať, matky. Ak mám možnosť im cez nejaký návrh zákona dať 100 eur na daniach, tak proste za to vždy zdvihnem ruku, aj za 200 eur by som zdvihol ruku, nebudem váhať proste ani minútu.
Chcem ešte zopár argumentov použiť tiež opäť zo života, zo svojho okolia, s ktorými som sa stretol, či už priamo my, alebo, alebo členovia našej rodiny, alebo priatelia, známi. Zoberte si, jak strašne šialene sú drahé dnes súkromné škôlky. U nás v Stupave nie je jednoduché dostať dieťa do štátnej škôlky, to tam dostanete možno ten posledný rok, ale tie matky, ktoré vlastne idú pracovať po druhom, treťom roku, alebo kedy proste idú pracovať, tak oni potrebujú niekde tie deti umiestniť a tie súkromné škôlky to sú, to tú šialené peniaze. Ja nechcem teraz hovoriť tú, tú sumu, aby som nepovedal zle, ale to sú obrovské peniaze, obrovské peniaze. Tak aj na toto by mohli tie matky tých sto eur, keby dostali, by mohli použiť. Aby proste jednoducho si dokázali zaplatiť tú súkromnú škôlku, keď už do tej štátnej nevedia to svoje dieťa dostať. Hypotéky, však to všetci vieme, kto má dnes hypotéky. No hypotéky majú predovšetkým mladé rodiny, tie úroky letia hore, však sme tu koniec koncov čosi aj prejednávali, aj schválili, podľa mňa to je slabé, ten návrh zákona, hlavne to nebude fungovať, a hlavne to za chvíľu skončí. To znamená, že aj na vykrytie, veď pre niektorých je to aj niekoľko 100 eur mesačne, ten nárast. A to opäť vlastne by týchto sto eur im významne pomohlo, tým mladým rodinám na to, aby si trošku uľahčili tú svoju životnú situáciu.
Tretí argument, hovoril som už aj, hovoril som o tých škôlkach, sú cestovné náklady. Tí, ktorí chodia, však my sa, veľa z nás sa vozíme autami, ale ľudia bežne chodia ešte stále do roboty mestskou hromadnou dopravou, aj medzimestskou hromadnou dopravou. A veľmi dobre vieme, akým spôsobom stále sú, proste zdražie, všetko zdražie a opäť tie matky častokrát chodia tými dopravnými prostriedkami a tiež by z toho mohli vykryť tieto zvýšené náklady na cestu do práce a na cestu z práce.
Štvrtá vec, dane z nehnuteľností, lokálne dane. Však tí, ktorí máme vlastné bývanie a však všetci asi máme, alebo väčšina má, tak vieme dobre, akým spôsobom tie dane z nehnuteľností každú chvíľu sú zvyšované. To je tak isto náklad, ktorý v prvom rade, v prvom rade postihuje mladé rodiny. Lebo keď si zoberiete, že koľko, keď mladá rodina má malý príjem a jej dvihnú daň z nehnuteľností, ja neviem, o 50 % alebo o koľko %, tak, a potom ju porovnáte s niekým iným, kto má ďaleko vyšší príjem, ďaleko viacej zarába a percentuálne spočítate tie náklady, tak je to obrovský nárast pre tú mladú rodinu, ktorá musí zrazu platiť tie vyššie dane z nehnuteľností. Rôzne množstvo poplatkov. Však kolega Jakab v podstate tu mal veľmi kvalitný príspevok, keď sme ten návrh zákona prejednávali, pri ktorom táto vláda dramatickým spôsobom navýšila obrovské množstvo poplatkov. To sú tiež financie, ktoré významným spôsobom zasiahli do rodinných rozpočtov mladých ľudí, do rodinných rozpočtov rodín, a tak isto to zvýšenie o tých 100 eur by im pomohlo nejakým spôsobom aspoň čiastočne zmierniť tento rast tých poplatkov.
Zdravotníctvo napríklad, hej? Vieme, že veľké množstvo liekov sa dopláca, aj pre deti sa doplácajú lieky. Veľké množstvo zákrokov sa dnes nejakým spôsobom hradí. Aká je situácia, častokrát matky radšej ten liek nekúpia, alebo to nejako, nejaký lacnejší kúpia, menej kvalitný, alebo ja neviem čo, len preto, lebo si nemôžu to dovoliť.
Tak aj toto je vec, že čo sa týka toho zdravotníctva a toho zdravotného stavu obyvateľstva a detí a mladých rodín, tak tam by to tak isto malo významný pozitívny efekt, že tie matky by si možno mohli dovoliť častejšie, keď už nie lieky, tak možno nejaké vitamíny alebo nejaké ďalšie veci, o ktorých dnes mnohé ani len nerozmýšľajú. Lebo nemajú na základné potreby, alebo vychádzajú naozaj z výplaty do výplaty horko-ťažko, tak aby zaplatili nájomné a náklady spojené s bývaním a so stravou a na nejaké vitamíny alebo zdravé potraviny, alebo niečo také im jednoducho už financie nezostávajú.
Čiže je iks vecí, iks ďalších vecí, kde by mladé rodiny a kde by naozaj matky, ktoré proste vychovávajú deti, vedeli veľmi rozumne naložiť s týmito financiami, ak by teda sme sa na to dali a ak by sme tento krok, podľa mňa dobrý krok, urobili a keď by sme tento návrh schválili. Ja by som bol rád, ak by sa tento návrh schválil, pretože je to dobrý návrh zákona. Rozpočet, štátny rozpočet to utiahne a o tých efektoch na, na rôzne spoločenské oblasti nášho života som už hovoril v rámci svojho vystúpenia v rámci tejto rozpravy.
Myslím si, že toto je téma, kde naozaj by sa mohli nejakým spôsobom odložiť stranícke tričká a kde naozaj ak by sme sa nad tým zamysleli, že čo vlastne ten návrh v sebe obnáša, tak by sme si možno uvedomili, alebo celkom iste uvedomili, že je to to najmenej, čo môžeme pre matky, ktoré vychovávajú svoje deti, urobiť. Takže vás chcem poprosiť o podporu tomuto návrhu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.2.2024 12:32 - 12:32 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za tie pripomienky, mňa mrzí, že som to nestihol celé prečítať, ale snáď možno kolega Julo Jakab niečo z tej druhej časti vám ešte odcituje a aký to malo potom celé ďalší vývoj. A potom sa vám možno bude zdať zrozumiteľnejšia tá naša snaha takpovediac vrátiť ten stav do tej situácie, ktorá bola.
Ale ja ešte jednu vec chcem aj v reakcii na to, čo tu zaznieva, povedať, že keď ste si všimli, tak ja pri tejto téme, ja tu nejak nespomínam ani, ani generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ani, ani proste nejakých ďalších ľudí, lebo podľa mňa ten správny pohľad, ktorý by sme mali uplatňovať, je ten, že sa ukázalo, že nejaké pravidlo nie je dobré. A keď sa ukázalo, že nejaké pravidlo nie je dobré, tak jednoducho sme tu na to, aby sme ho skúsili napraviť, bez ohľadu na to, že sme to mohli urobiť pred rokom, pred tromi, pred piatimi.
Čo sa týka tých persón generálnej prokuratúry, veď ja som všelikoho prežil. Ja som tu štvrté volebné obdobie s prestávkou, ja som prežil aj toho Trnku, ktorý behal pomedzi novinárov a vykrikoval, že, že ide, ide Galka zavrieť do basy a dnes je Trnka tam a ja som tu. A prežil som aj Kováčika, ktorý tu sa mi vysmieval spoza tej ohrádky a nazýval ma tu morálnou ikonou, keď som si dovolil namietať, že čo to tam stvára a prečo sa neodsúdil, alebo teda nestíhal tých ľudí, čo trebárs hokejistu Šatana obrali o pozemky v tom obrovskom škandále v Báči. A Kováčik je tam a ja som stále tu.
To znamená, že preto sa k tomuto tak staviam, že my neriešme to, že kto momentálne sedí na tej generálnej prokuratúre, ale riešme to, že sa ukázalo, že to pravidlo, tá 363 jednoducho nie je dobrá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.2.2024 12:16 - 12:16 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja skúsim trošku vôbec tej histórie, že ako to celé prebiehalo okolo toho § 363 a prečo vlastne chceme mu vrátiť to jeho pôvodné poslanie. Neviem, že či to celé stihnem, ale však uvidíme, čo stihnem.
Zrušenie tých právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené zákonom č. 301/2005 Z. z., to je Trestný poriadok, a to za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy tento súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. Podľa vtedajšej dôvodovej správy k Trestnému poriadku spočíva zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu, alebo ktorým bolo zastavené, alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor Slovenskej republiky. Podrobnosti o postupe pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní upravuje príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Tento príkaz pôvodne výslovne neuvádzal napr. uznesenie o vznesení obvinenia ako jedno z rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušiť. V čl. 7 ods. 2 a 3 príkazu sa uvádzalo, že právoplatným rozhodnutím sa rozumie najmä uznesenie, ktorým sa rozhodlo:
a) podľa § 29 ods. 2 Trestného poriadku o výške náhrady a odmeny tlmočníka a prekladateľa,
b) podľa § 50 ods. 4 Trestného poriadku o zaistení nároku poškodeného,
c) podľa § 64 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku o žiadosti obvineného o navrátenie lehoty,
d) podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku o uložení poriadkovej pokuty,
e) podľa § 97 a § 98 Trestného poriadku o vrátení veci,
f) podľa § 142 ods. 1 a § 147 ods. 1 Trestného poriadku o znaleckej činnosti,
g) podľa § 156 Trestného poriadku o prehliadke a pitve mŕtvoly a o jej exhumácii,
h) podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku o postúpení veci,
i) podľa § 215 ods. 1 až 3 Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania, ak bolo vznesené obvinenie,
j) podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
k) podľa § 217 ods. 1 alebo podľa § 219 ods. 1 Trestného poriadku o osvedčení sa obvineného alebo o tom, že sa v trestnom stíhaní pokračuje,
l) podľa § 218 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
m) podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku o schválení zmieru,
n) podľa § 227 ods. 2 Trestného poriadku o odovzdaní peňažnej sumy štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi poskytovanú podľa osobitného zákona.
V prípade iného uznesenia, ako je uvedené v písmenách a) až o), oprávnenie možno použiť len na pokyn generálneho prokurátora alebo ním určeného prokurátora.
Odhliadnuc od toho, že by bolo vhodnejšie, ak by priamo zákon výslovne uvádzal, ktoré právoplatné rozhodnutia podliehajú preskúmaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 363 Trestného poriadku, príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky z roku 2006 bol zmenený novým príkazom č. 3/2012 generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 29. februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod por. č. 4/2006 z 31. januára 2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch, na základe ktorého sa do zoznamu právoplatných rozhodnutí doplnilo aj uznesenie podľa § 206 Trestného poriadku o vznesení obvinenia. Zároveň sa zaviedlo pravidlo, že v čase konania podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v V. diele II. hlavy druhej časti Trestného poriadku, ani podať obžalobu, čo už bolo prekonané nedávnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Doplnenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia do zoznamu rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor Slovenskej republiky napadnúť podľa § 363 Trestného poriadku bolo bezprostrednou reakciou na zavedenie zákazov vydávania negatívnych pokynov zo strany nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi podľa § 6 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej, keďže takáto legislatívna úprava zamedzoval "zametaniu trestných káuz pod koberec".
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prostredníctvom zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého tak v roku 2012 urobila napriek tomu, že neuspela so svojím podaním napádajúcim zákaz negatívnych pokynov na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý v náleze ÚS 105/2011 uvádza, že: „Napadnutá právna úprava nevytvára stav, v rámci ktorého nemožno korigovať rozhodnutie podriadeného prokurátora – táto možnosť zostáva zachovaná aj naďalej s tým rozdielom, že dochádza k obmedzeniu možnosti uložiť prokurátorovi povinnosť nevykonať niektoré úkony, napríklad nezačať trestné stíhanie, nevzniesť obvinenie, alebo vykonať niektoré úkony, postúpiť vec na prejednanie inému orgánu, zastaviť trestné stíhanie. Takéto pokyny by sa mohli priečiť právnemu názoru a presvedčeniu prokurátora a založiť vnútorný konflikt vo vzťahu k osobnej zodpovednosti prokurátora za iniciatívny, spravodlivý a nestranný postup pri plnení svojich povinností. Zákonná úprava však súčasne bezprostredne nadriadenému prokurátorovi, nie však každému nadriadenému prokurátorovi, zachováva právo vykonať úkony vymedzené v § 6 ods. 8 a 9 zákona o prokuratúre namiesto podriadeného prokurátora, a to vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zákonodarcom zvolený model posilňuje podľa Ústavného súdu integritu vedomia a svedomia prokurátora príslušného vo veci konať pri uplatňovaní ústavy, ústavných zákonov, zákonov, medzinárodných zmlúv vyhlásených spôsobom ustanovených zákonom a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, dotvára systém záruk pred potenciálne nezákonným alebo nenáležitým zasahovaním do činnosti prokurátorov v jednotlivých veciach, pričom nepredstavuje ani popretie princípu, podľa ktorého v štruktúre orgánov prokuratúry pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Umožňuje totiž zvrátiť potenciálne nesprávne, resp. nezákonné rozhodnutie či postup
prokurátora bezprostredne nadriadeným prokurátorom.“.
Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto uznesení konštatoval, že princíp nestrannosti rozhodovania ako súčasť záruk základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vylučuje, aby generálny prokurátor Slovenskej republiky preskúmal na základe návrhu obvineného postupom podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sám vydal.
Ústavný súd rešpektuje právomoc generálneho prokurátora interpretovať § 363 a nasledujúceho Trestného poriadku, zo znenia ktorého výslovne nevyplýva, proti ktorým rozhodnutiam ho možno použiť. Z poslednej vety § 363 ods. 1 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo vo veci, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých náprava už nemôže byť zabezpečená inými prostriedkami. Takýto výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k § 363 Trestnému poriadku ( zákon č. 300/2005 Z. z.), v ktorej sa uvádza a potom je tu presne rozpísané, že aké sú tam vlastne dôvody.
V tej druhej časti som chcel, lebo toto bolo vystúpenie pripravené do písomnej rozpravy, prejsť celú tú anabázu, čo sa potom dialo v rokoch 2015 – 2018, a prečo vlastne chceme takpovediac vrátiť ten stav do roku 2005. Ale nemám už na to čas, čiže ak niekto z vás budete mať záujem, tak vám to písomne poskytnem alebo potom v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.2.2024 12:08 - 12:10 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
No, ďakujem pekne. Ďakujem za vystúpenie.
Ja by som sa chcel dotknúť dvoch častí. Prvá vec, hovoril o nej Michal Šipoš a v podstate viackrát to tu zaznelo. Aby teda sme rozumeli, že čo vlastne prerokúvame. Toto nie je zrušenie § 363, ale, práve naopak, to je, povedal by som, takpovediac vylepšenie a vrátenie toho pôvodného zmyslu, ktorý, ktorý ten § 363 mal, keď ho vlastne zákonodarca v tom roku 2005 uvádzal do života. Tam ten, tam ten rozdiel je úplne jasný, hej? Proste, keď sa to nejakým spôsobom vymyslelo a sa to odsúhlasilo v tom 2005, tak ten pôvodný úmysel bol, aby generálny prokurátor alebo teda Generálna prokuratúra, generálny prokurátor vedeli zasiahnuť v nejakých extrémnych, mimoriadnych prípadoch, keď, keď príde k podstatnému pochybeniu zo strany vyšetrujúceho orgánu a vyšetrovateľa. A toto jednoducho v tom 2015, však aj o tom potom budem bližšie hovoriť aj v rozprave, vypadlo.
No a dnes sa ukázalo, že to nie je dobre, že to odtiaľ vypadlo. To znamená, že to nie je hanba si povedať teraz znova po niekoľkých rokoch, že no tak nefunguje nám to, tak ako, ako sme asi chceli. Tak ako vlastne ten zákonodarca to mal v úmysle, keď to zavádzal, no tak poďme to vrátiť naspäť.
A, a preto aj odmietam také niečo, však ste to mali urobiť minulé tri roky, no tak ja som tu napríklad ani nebol minulé tri roky. Ale aj keby som tu bol, veď iks zákonov sa tu prijme až po určitom období, keď je na to politická vôľa.
Čiže tento argument by som dal úplne, úplne bokom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 16:06 - 16:08 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, Marek, ďakujem za tvoje vystúpenie, lebo bolo veľmi dôležité. Bolo fundované, bolo faktografické, plné argumentov a plné čísel a konkrétnosti a dovolím si povedať, že presne identifikovalo pre mňa osobne dva články v predmetnom uznesení, ktoré pán poslanec Kéry navrhol, ktoré prerokúvame a pre ktoré hnutie SLOVENSKO nemôže podporiť predmetné uznesenie ani ho nepodporí. Veď ono, vieš, aj ono... alebo viete, kolegovia, ono to je taká nie pekná taktika, ktorú tu kolegovia teraz predvádzajú a ktorú predviedli za účelom zľahčenia tých teroristických útokov Hamasu. To to, to... to je, to je diskusia, argumentácia typu, že no dobre, že však toto sa stalo, ale v Amerike bijú černochov, s prepáčením.
Filozofia aj toho nášho uznesenia, ktoré sme predtým predložili, bolo odsúdenie bezprecedentného teroristického útoku hnutia Hamas na Izrael. A viete, ono to pripomína, tak ako keď trebárs sme boli svedkami toho hnusného, obrovského a smutného masakru v Buči, hej, na Ukrajine, a hneď sa ozvali mierotvorcovia a povedali no tak áno, tak ono je to smutné, že tam, zomreli tam nejakí ľudia v tej Buči, ale Ukrajinci urobili toto a toto, najlepšie pred 30 alebo 40, alebo ja neviem, koľkými rokmi. Alebo vyjadrenia typu, ja nemám nič proti Ukrajine, ale... a opäť sa tí ľudia snažia niekde odviesť pozornosť.
Čiže toto tvoje vystúpenie bolo veľmi veľmi dôležité a ja som presvedčený, že to naše uznesenie, ktoré sme navrhli, je uznesenie, za ktoré by sa Národná rada Slovenskej republiky mala postaviť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.2.2024 15:21 - 15:23 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za príspevky v rozprave. Ja mám tri poznámky len k tomu, čo som si vypočul.
Prvá vec je, že chcem ešte jedenkrát alebo teda veľmi krátko vysvetliť, že prečo vlastne teraz toto uznesenie predkladáme. Ja som nebol teraz viac ako tri roky v politike, to znamená, že sledoval som, samozrejme, no však kto už raz v tej politike je, tak už vlastne to sleduje potom celý život, sledoval som to dianie a napriek všetkým tým negatívam, ktoré tu zažívame od, od toho októbra, alebo teda odkedy sme sa, nový parlament kreoval, tak ja si myslím, že, že z hľadiska geopolitiky, že sme lepší parlament, ako tu bol ten, čo tu bol predchádzajúce volebné obdobie, pretože nie sú tu nejakí totálni extrémisti alebo radikáli, ktorí by tu vyslovene štvali spoločnosť za vystúpenie z NATO a z Európskej únie, a je veľmi dobre, že predstavitelia tých strán, ktoré tu v tom minulom volebnom období robili dusno, že, že tu nie sú.
Napriek tomu alebo možno práve preto, alebo napriek tomu máme možnosť vidieť, že sa vyskytujú určité rozporuplné kroky aj u predsta... alebo teda obzvlášť u predstaviteľov vládnej moci, u koalície, stačí, keď si zoberiete Roberta Fica, ale aj niektorých iných predstaviteľov, že, že ako rozprávajú vonku a ako rozprávajú potom, potom doma, hej, pred voličmi. Alebo aké kroky vonku urobia, a potom doma hovoria niečo úplne iné, konajú úplne inak. Robia politiku a určitý marketing, vnútropolitický marketing pri téme, kde proste to je neprípustné, kde je dôležité, aby Slovensko malo absolútne jasný a zásadný postoj. Absolútne jasný a zásadný postoj, a preto toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, a preto teraz, lebo si myslím, že my ako poslanci, ako Národná rada Slovenskej republiky by sme mali mať viac rozumu možno ako ľudia, ktorí sú v exekutíve a robia si tam a hrajú si tam nejaké svoje hry smerom k voličom, a hlavne by sme mali mať viacej hrdosti a mali by sme sa za takéto uznesenie všetci do jedného, jak sme tu, postaviť.
Druhá poznámka k tomu, čo hovoril Gábor Grendel, teda že čo ho oslovilo a za čo zahlasuje a čo sa mu nepáči, ono k tomu sa veľmi ťažko je vyjadrovať, lebo my nemáme len koalíciu podvodníkov a klamárov, ale toto je aj koalícia zbabelcov. Proste to je, že ja, ja som to nevidel ešte, takýchto zbabelcov, akých my máme teraz vo vláde, to podľa mňa tu nebolo ešte, odkedy Slovensko tu existuje, aby takýmto spôsobom si vyberali diskutérov do televíznych diskusií. Príde minister obrany, hej, do, do, do diskusie a, a on, on urobí, že všecko pre to, aby, aby tam nešiel ani jeden z bývalých ministrov obrany, ani, ani, ani len člen branno-bezpečnostného výboru a pozve si tam niekoho, niekoho takého, že, že predpokladá, že vlastne ten človek nebude tak silný v tej diskusii. A to je len minister obrany, ale ix ďalších, minister vnútra a ďalší a ďalší. To je nonsens, aby ja som mal ísť za nášho poslanca k Trestnému zákonu do sobotných dialógov, nakoľko on ochorie, a... a tam poslanec z koalície (povedané so smiechom) pustí do gatí a povie, že on s Galkom nepôjde do diskusie. No, lebo sa bojí, že by som mu tam kládol nepríjemné otázky a že by som argumentoval. Akože ja som toto ešte nevidel. Ja som toto ešte nevidel, proste takýchto strachopudov, akože my tu máme relatívne mier a si predstavte, že by teraz títo ľudia tu mali rozhodovať o nejakých vážnych veciach, že by Slovensku naozaj niečo, že tí by sa prví zbalili a utekali by a bohviekde by skončili títo ministri, čo sú teraz vo vláde, keď on sa bojí sa posadiť do televízie s nejakým diskutérom. Akože to je, že ne... to je neuveriteľné. Ako chápem, chápem, keď niekto nechce ísť trebárs s poslancom Blahom do diskusie, že sa bojí, že sa niečím infikuje, mentálnym, nie moc dobrým, ale, ale toto, čo sa deje je neuveriteľné. A tak vlastne vyzerajú aj tie hodiny otázok. Ako tu sa aj pán Eštok postaví, dostane otázku, odpovie na niečo úplne iné, vynadá tu, tu povie niekomu, že je pudlík, no len nech dôjde mne do očí povedať, že som pudlík niekoho, tak najbližšie dva mesiace to nikomu hovoriť nebude. Bude to môcť len písať.
Hej, čiže rozumiete, akože ja sa nečudujem, že si k tomu vystúpil, lebo si bol toho, toho priamym aktérom. Ja už sme nechodím cez tú hodinu otázok, lebo som tu bol raz, keď Peťo Pollák dal úplne, že serióznu otázku Robertovi Ficovi ohľadne jeho výroku. Už si nepamätám, presne čo povedal niekde v Davose o Rómoch, že nechcú robiť, či ťažko chcú robiť, že nevieme ich prinútiť robiť. Ja už neviem, čo to bolo, a on sa ho spýtal, že prečo vlastne ten výrok. No tak ten sa sem postavil, nakydal tu zľava, sprava naňho, na Rómov, na neviemkoho. A on, teda ten Peter tu sedel a na konci mu dal tú doplňujúcu otázku, že, pán premiér, a že prečo vy nenávidíte nás, tak prečo nás tak nenávidíte. No a ten mu naložil znovu. No a tak toto je akože toto len zbabelec urobí. Bezcharakterný zbabelec toto urobí a ja konštatujem aj v nadväznosti na to, čo Gábor hovoril, že takúto vládu, takýchto bezcharakterných zbabelcov Slovenská republika a jej história ešte nepamätá.
No a na záver pani spravodajkyni, pani Turčanovej by som chcel poďakovať za to prečítanie, lebo ja som to teda vlastne neprečítal na začiatku, ale aj z toho, čo prečítala to uznesenie, dovolím si ja povedať, že to je naozaj štátnické uznesenie svojbytného, hrdého parlamentu, pre ktoré alebo za ktoré by sa za štandardných okolností 150 ľudí tohto zákonodarného zboru malo úplne bez problémov postaviť. Tak uvidíme, že ako to dopadne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.2.2024 15:11 - 15:15 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii. O čo vlastne ide a prečo pokladáme za potrebné takéto uznesenie prijať?
Navrhujeme prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá v duchu zásad, na ktorých je Slovenská republiky postavená a ktoré presadzuje smerom dovnútra aj navonok, potvrdí svoju zahraničnopolitickú a obrannú príslušnosť k Severoatlantickej aliancii, a zároveň bude deklarovať dôležitosť členstva Severoatlantickej aliancii, ako aj to, že Severoatlantickú alianciu považuje za garanta svojej bezpečnosti a obranyschopnosti.
Vieme, že Slovenská republika sa stala členskou krajinou NATO 29. marca 2004. Je nespochybniteľné, že vstupom Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie sa výrazne zvýšila obranyschopnosť Slovenskej republiky, a to vďaka čl. 5 Severoatlantickej zmluvy, citujem:
„Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo v Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu uznanú článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú vrátane použitia ozbrojenej sily s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť v Severoatlantickej oblasti.“
Ako bývalý minister obrany a človek, ktorý sa témam obrany a zahraničnej politike, politiky dlhší čas venuje, si trúfam konštatovať, že od vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie získala Slovenská republika množstvo schopností a spôsobilostí od ďalších členských štátov v oblasti obrany a bezpečnosti a mier sa stal samozrejmosťou každodenného života občanov Slovenskej republiky.
Je pochopiteľné, že aj keď Severoatlantickú alianciu v súčasnosti tvorí 31 členských štátov, pri niektorých témach môžu mať rôzne záujmy, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch vzájomne nezlučiteľné, takže sa nevylučuje to, že Slovenská republika ako hrdý a suverénny členský štát bude naďalej aj prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky presadzovať svoje záujmy v súlade so zásadami a princípmi, na ktorých je Severoatlantická aliancia založená.
Chcem veriť, že táto Národná rada Slovenskej republike a jej poslanci si uvedomujú bezpečnosť, ktorú nám členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii prináša, a preto budú naďalej ako zodpovedný partner s rešpektom pristupovať aj k záväzkom a povinnostiam, ktoré nám z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú. Je žiaduce, aby sa Národná rada Slovenskej republiky a jej poslanci hlásili k členstvu Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii a nevyvíjali žiadne aktivity, ktoré by naše členstvo spochybňovali, alebo dokonca priamo vyzývali na vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie.
Prijatím predmetného návrhu a schválením uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky a jej poslanci prejavia a potvrdia svoj nespochybniteľný a zásadový postoj zodpovedného člena Severoatlantickej aliancie. Kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu k nášmu návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 11:54 - 11:54 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Už len veľmi krátko. Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie kolegovi Mareka Krajčímu, to naozaj bolo veľmi zaujímavé počúvať všetky tie podrobnosti, ktoré tu zazneli.
Ja by som na záver vás chcel naozaj vyzvať, aby sme podporili tento návrh uznesenia, pretože to je, v podstate ten návrh uznesenia je, prakticky ideme doslovný preklad toho, čo podporil Robert Fico v októbri, čo sa týka záverov Európskej Rady v októbri 2023.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Kéry, ja by som rád povedal, že práve také nejaké odbáčanie smerom k tomu, že či sa ten Izrael bráni adekvátne alebo neadekvátne a čo sa tam vlastne ďalej deje v tej reakcii, nie je predmetom tohto uznesenia. Tam práve, práve preto je to uznesenie, si myslím, že akceptovateľné širokým spektrom politických strán a síl nielen na Slovensku, ale aj v Európe, že tam sa jasne píše, že Národná rada Slovenskej republiky dôrazne podčiarkuje, že Izrael má právo brániť sa v súlade s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom, a vyzýva Hamas, aby okamžite a bezpodmienečne prepustil všetkých rukojemníkov. To je jeden bod, ktorý sa toho týka.
A v ďalšom, že Národná rada Slovenskej republiky zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nepretržitú ochranu všetkých civilistov v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. Vyjadruje poľutovanie nad všetkými stratami na životoch civilistov.
To znamená, že ja si myslím, že toto uznesenie, ktoré navrhujeme a ktoré naozaj je de facto prekladom tých záverov Európskej rady, ktoré podporil a podpísal sa pod to aj pán predseda vlády Slovenskej republiky, je uznesenie, ktoré by sme mali podľa môjho názoru jednohlasne v tomto parlamente prijať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.2.2024 11:25 - 11:27 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa pripája k záverom zo zasadnutia Európskej rady z dní 26. a 27. októbra 2023, ktoré za Slovenskú republiku podporil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, vo veci odsúdenia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a odsúdenia Hamasu za brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky v Izraeli.
Tento návrh uznesenia napriek tomu, že bol presunutý z predchádzajúcej schôdze z minulého roka, je naďalej aktuálny, je dôležitý, a preto je dobré, že ho prerokujeme.
To, čo v ňom navrhujeme, je prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá v duchu zásad, na ktorých je Slovenská republika postavená a ktoré presadzuje smerom dovnútra aj navonok potvrdí svoju civilizačnú a hodnotovú príslušnosť k Západu a odsúdi útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a teroristické útoky Hamas na štát Izrael.
Treba na tomto mieste uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky v minulom volebnom období prijala niekoľko uznesení, ktorými odsúdila útočnú vojnu, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine. A preto teraz navrhujeme, aby aj novozložená Národná rada Slovenskej republika vyjadrila svoj postoj k tejto vojne. Zároveň je všeobecne známa skutočnosť, že hnutie Hamas zaútočilo na štát Izrael a pri teroristických útokoch zabili stovky civilistov, pričom k týmto skutkom Národná rada Slovenskej republiky zatiaľ neprijala žiadne uznesenie, a preto v druhej časti predmetného uznesenia navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila postoj aj k tejto skutočnosti.
Schválenie predmetného uznesenia vyšle jasný signál našim partnerom, ako aj zúčastneným stranám, že aj novozvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú proti zmenám hraníc na základe vojenskej sily, odsudzujú útočné vojny a rovnako tak teroristické útoky na civilistov a vyzývajú na prísne dodržiavanie medzinárodného práva.
Uznesenie vychádza zo záverov zasadnutia Európskej rady z 26. a 27. októbra 2023, za ktoré hlasoval aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Národná rada Slovenskej republiky sa tak schválením tohto uznesenia, ak ho teda schváli, pripojí k záverom zasadnutia Európskej rady. Prípadné neschválenie daného uznesenia by de facto znamenalo aj vyjadrenie politickej nedôvery samotnému predsedovi vlády Slovenskej republiky a jeho krokom na zasadnutí Európskej rady.
Kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis