Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja skúsim trošku vôbec tej histórie, že ako to celé prebiehalo okolo toho § 363 a prečo vlastne chceme mu vrátiť to jeho pôvodné poslanie. Neviem, že či to celé stihnem, ale však uvidíme, čo stihnem.
Zrušenie tých právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené zákonom č. 301/2005 Z. z., to je Trestný poriadok, a to za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy tento súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. Podľa vtedajšej dôvodovej správy k Trestnému poriadku spočíva zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu, alebo ktorým bolo zastavené, alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor Slovenskej republiky. Podrobnosti o postupe pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní upravuje príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Tento príkaz pôvodne výslovne neuvádzal napr. uznesenie o vznesení obvinenia ako jedno z rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušiť. V čl. 7 ods. 2 a 3 príkazu sa uvádzalo, že právoplatným rozhodnutím sa rozumie najmä uznesenie, ktorým sa rozhodlo:
a) podľa § 29 ods. 2 Trestného poriadku o výške náhrady a odmeny tlmočníka a prekladateľa,
b) podľa § 50 ods. 4 Trestného poriadku o zaistení nároku poškodeného,
c) podľa § 64 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku o žiadosti obvineného o navrátenie lehoty,
d) podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku o uložení poriadkovej pokuty,
e) podľa § 97 a § 98 Trestného poriadku o vrátení veci,
f) podľa § 142 ods. 1 a § 147 ods. 1 Trestného poriadku o znaleckej činnosti,
g) podľa § 156 Trestného poriadku o prehliadke a pitve mŕtvoly a o jej exhumácii,
h) podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku o postúpení veci,
i) podľa § 215 ods. 1 až 3 Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania, ak bolo vznesené obvinenie,
j) podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
k) podľa § 217 ods. 1 alebo podľa § 219 ods. 1 Trestného poriadku o osvedčení sa obvineného alebo o tom, že sa v trestnom stíhaní pokračuje,
l) podľa § 218 ods. 1 Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
m) podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku o schválení zmieru,
n) podľa § 227 ods. 2 Trestného poriadku o odovzdaní peňažnej sumy štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi poskytovanú podľa osobitného zákona.
V prípade iného uznesenia, ako je uvedené v písmenách a) až o), oprávnenie možno použiť len na pokyn generálneho prokurátora alebo ním určeného prokurátora.
Odhliadnuc od toho, že by bolo vhodnejšie, ak by priamo zákon výslovne uvádzal, ktoré právoplatné rozhodnutia podliehajú preskúmaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 363 Trestného poriadku, príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky z roku 2006 bol zmenený novým príkazom č. 3/2012 generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 29. februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod por. č. 4/2006 z 31. januára 2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch, na základe ktorého sa do zoznamu právoplatných rozhodnutí doplnilo aj uznesenie podľa § 206 Trestného poriadku o vznesení obvinenia. Zároveň sa zaviedlo pravidlo, že v čase konania podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v V. diele II. hlavy druhej časti Trestného poriadku, ani podať obžalobu, čo už bolo prekonané nedávnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Doplnenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia do zoznamu rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor Slovenskej republiky napadnúť podľa § 363 Trestného poriadku bolo bezprostrednou reakciou na zavedenie zákazov vydávania negatívnych pokynov zo strany nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi podľa § 6 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej, keďže takáto legislatívna úprava zamedzoval "zametaniu trestných káuz pod koberec".
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prostredníctvom zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého tak v roku 2012 urobila napriek tomu, že neuspela so svojím podaním napádajúcim zákaz negatívnych pokynov na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý v náleze ÚS 105/2011 uvádza, že: „Napadnutá právna úprava nevytvára stav, v rámci ktorého nemožno korigovať rozhodnutie podriadeného prokurátora – táto možnosť zostáva zachovaná aj naďalej s tým rozdielom, že dochádza k obmedzeniu možnosti uložiť prokurátorovi povinnosť nevykonať niektoré úkony, napríklad nezačať trestné stíhanie, nevzniesť obvinenie, alebo vykonať niektoré úkony, postúpiť vec na prejednanie inému orgánu, zastaviť trestné stíhanie. Takéto pokyny by sa mohli priečiť právnemu názoru a presvedčeniu prokurátora a založiť vnútorný konflikt vo vzťahu k osobnej zodpovednosti prokurátora za iniciatívny, spravodlivý a nestranný postup pri plnení svojich povinností. Zákonná úprava však súčasne bezprostredne nadriadenému prokurátorovi, nie však každému nadriadenému prokurátorovi, zachováva právo vykonať úkony vymedzené v § 6 ods. 8 a 9 zákona o prokuratúre namiesto podriadeného prokurátora, a to vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zákonodarcom zvolený model posilňuje podľa Ústavného súdu integritu vedomia a svedomia prokurátora príslušného vo veci konať pri uplatňovaní ústavy, ústavných zákonov, zákonov, medzinárodných zmlúv vyhlásených spôsobom ustanovených zákonom a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, dotvára systém záruk pred potenciálne nezákonným alebo nenáležitým zasahovaním do činnosti prokurátorov v jednotlivých veciach, pričom nepredstavuje ani popretie princípu, podľa ktorého v štruktúre orgánov prokuratúry pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Umožňuje totiž zvrátiť potenciálne nesprávne, resp. nezákonné rozhodnutie či postup
prokurátora bezprostredne nadriadeným prokurátorom.“.
Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto uznesení konštatoval, že princíp nestrannosti rozhodovania ako súčasť záruk základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vylučuje, aby generálny prokurátor Slovenskej republiky preskúmal na základe návrhu obvineného postupom podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sám vydal.
Ústavný súd rešpektuje právomoc generálneho prokurátora interpretovať § 363 a nasledujúceho Trestného poriadku, zo znenia ktorého výslovne nevyplýva, proti ktorým rozhodnutiam ho možno použiť. Z poslednej vety § 363 ods. 1 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo vo veci, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých náprava už nemôže byť zabezpečená inými prostriedkami. Takýto výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k § 363 Trestnému poriadku ( zákon č. 300/2005 Z. z.), v ktorej sa uvádza a potom je tu presne rozpísané, že aké sú tam vlastne dôvody.
V tej druhej časti som chcel, lebo toto bolo vystúpenie pripravené do písomnej rozpravy, prejsť celú tú anabázu, čo sa potom dialo v rokoch 2015 – 2018, a prečo vlastne chceme takpovediac vrátiť ten stav do roku 2005. Ale nemám už na to čas, čiže ak niekto z vás budete mať záujem, tak vám to písomne poskytnem alebo potom v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

No, ďakujem pekne. Ďakujem za vystúpenie.
Ja by som sa chcel dotknúť dvoch častí. Prvá vec, hovoril o nej Michal Šipoš a v podstate viackrát to tu zaznelo. Aby teda sme rozumeli, že čo vlastne prerokúvame. Toto nie je zrušenie § 363, ale, práve naopak, to je, povedal by som, takpovediac vylepšenie a vrátenie toho pôvodného zmyslu, ktorý, ktorý ten § 363 mal, keď ho vlastne zákonodarca v tom roku 2005 uvádzal do života. Tam ten, tam ten rozdiel je úplne jasný, hej? Proste, keď sa to nejakým spôsobom vymyslelo a sa to odsúhlasilo v tom 2005, tak ten pôvodný úmysel bol, aby generálny prokurátor alebo teda Generálna prokuratúra, generálny prokurátor vedeli zasiahnuť v nejakých extrémnych, mimoriadnych prípadoch, keď, keď príde k podstatnému pochybeniu zo strany vyšetrujúceho orgánu a vyšetrovateľa. A toto jednoducho v tom 2015, však aj o tom potom budem bližšie hovoriť aj v rozprave, vypadlo.
No a dnes sa ukázalo, že to nie je dobre, že to odtiaľ vypadlo. To znamená, že to nie je hanba si povedať teraz znova po niekoľkých rokoch, že no tak nefunguje nám to, tak ako, ako sme asi chceli. Tak ako vlastne ten zákonodarca to mal v úmysle, keď to zavádzal, no tak poďme to vrátiť naspäť.
A, a preto aj odmietam také niečo, však ste to mali urobiť minulé tri roky, no tak ja som tu napríklad ani nebol minulé tri roky. Ale aj keby som tu bol, veď iks zákonov sa tu prijme až po určitom období, keď je na to politická vôľa.
Čiže tento argument by som dal úplne, úplne bokom.

Ďakujem pekne, Marek, ďakujem za tvoje vystúpenie, lebo bolo veľmi dôležité.
Bolo fundované, bolo faktografické, plné argumentov a plné čísel a konkrétností a dovolím si povedať, že presne identifikovalo pre mňa osobne dva články v predmetnom uznesení, ktoré pán poslanec Kéry navrhol, ktoré prerokúvame a pre ktoré hnutie SLOVENSKO nemôže podporiť predmetné uznesenie ani ho nepodporí. Veď ono, vieš, aj ono... alebo viete, kolegovia, ono to je taká nie pekná taktika, ktorú tu kolegovia teraz predvádzajú a ktorú predviedli za účelom zľahčenia tých teroristických útokov Hamasu. To to, to... to je, to je diskusia a argumentácia typu, že no dobre, že však toto sa stalo, ale v Amerike bijú černochov, s prepáčením.
Filozofia aj toho nášho uznesenia, ktoré sme predtým predložili, bolo odsúdenie bezprecedentného teroristického útoku hnutia Hamas na Izrael. A viete, ono to pripomína, tak ako keď trebárs sme boli svedkami toho hnusného, obrovského a smutného masakru v Buči, hej, na Ukrajine, a hneď sa ozvali mierotvorcovia a povedali, no tak áno, tak ono je to smutné, že tam, zomreli tam nejakí ľudia v tej Buči, ale Ukrajinci urobili toto a toto, najlepšie pred 30 alebo 40, alebo, ja neviem, koľkými rokmi. Alebo vyjadrenia typu Ja nemám nič proti Ukrajine, ale... a opäť sa tí ľudia snažia niekde odviesť pozornosť.
Čiže toto tvoje vystúpenie bolo veľmi, veľmi dôležité a ja som presvedčený, že to naše uznesenie, ktoré sme navrhli, je uznesenie, za ktoré by sa Národná rada Slovenskej republiky mala postaviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za príspevky v rozprave. Ja mám tri poznámky len k tomu, čo som si vypočul.
Prvá vec je, že chcem ešte jedenkrát, alebo teda veľmi krátko vysvetliť, že prečo vlastne teraz toto uznesenie predkladáme. Ja som nebol teraz viac ako tri roky v politike, to znamená, že sledoval som, samozrejme, no však kto už raz v tej politike je, tak už vlastne to sleduje potom celý život, sledoval som to dianie a napriek všetkým tým negatívam, ktoré tu zažívame od, od toho októbra, alebo teda odkedy sme sa, nový parlament kreoval, tak ja si myslím, že, že z hľadiska geopolitiky, že sme lepší parlament, ako tu bol ten, čo tu bol predchádzajúce volebné obdobie, pretože nie sú tu nejakí totálni extrémisti alebo radikáli, ktorí by tu vyslovene štvali spoločnosť za vystúpenie z NATO a z Európskej únie, a je veľmi dobre, že predstavitelia tých strán, ktoré tu v tom minulom volebnom období robili dusno, že, že tu nie sú.
Napriek tomu alebo možno práve preto, alebo napriek tomu máme možnosť vidieť, že sa vyskytujú určité rozporuplné kroky aj u predsta... alebo teda obzvlášť u predstaviteľov vládnej moci, u koalície, stačí, keď si zoberiete Roberta Fica, ale aj niektorých iných predstaviteľov, že, že ako rozprávajú vonku a ako rozprávajú potom, potom doma, hej, pred voličmi. Alebo aké kroky vonku urobia, a potom doma hovoria niečo úplne iné, konajú úplne inak. Robia politiku a určitý marketing, vnútropolitický marketing pri téme, kde proste to je neprípustné, kde je dôležité, aby Slovensko malo absolútne jasný a zásadný postoj. Absolútne jasný a zásadný postoj, a preto toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, a preto teraz, lebo si myslím, že my ako poslanci, ako Národná rada Slovenskej republiky by sme mali mať viac rozumu možno ako ľudia, ktorí sú v exekutíve a robia si tam a hrajú si tam nejaké svoje hry smerom k voličom, a hlavne by sme mali mať viacej hrdosti a mali by sme sa za takéto uznesenie všetci do jedného, jak sme tu, postaviť.
Druhá poznámka k tomu, čo hovoril Gábor Grendel, teda že čo ho oslovilo a za čo zahlasuje a čo sa mu nepáči, ono k tomu sa veľmi ťažko je vyjadrovať, lebo my nemáme len koalíciu podvodníkov a klamárov, ale toto je aj koalícia zbabelcov. Proste to je, že ja, ja som to nevidel ešte, takýchto zbabelcov, akých my máme teraz vo vláde, to podľa mňa tu nebolo ešte, odkedy Slovensko tu existuje, aby takýmto spôsobom si vyberali diskutérov do televíznych diskusií.
Príde minister obrany, hej, do, do, do diskusie a, a on, on urobí, že všecko pre to, aby, aby tam nešiel ani jeden z bývalých ministrov obrany, ani, ani, ani len člen branno-bezpečnostného výboru a pozve si tam niekoho, niekoho takého, že, že predpokladá, že vlastne ten človek nebude tak silný v tej diskusii. A to je len minister obrany, ale ix ďalších, minister vnútra a ďalší a ďalší. To je nonsens, aby ja som mal ísť za nášho poslanca k Trestnému zákonu do Sobotných dialógov, nakoľko on ochorie, a... a tam poslanec z koalície (povedané so smiechom) pustí do gatí a povie, že on s Galkom nepôjde do diskusie. No, lebo sa bojí, že by som mu tam kládol nepríjemné otázky a že by som argumentoval.
Akože ja som toto ešte nevidel. Ja som toto ešte nevidel, proste takýchto strachopudov, akože my tu máme relatívne mier a si predstavte, že by teraz títo ľudia tu mali rozhodovať o nejakých vážnych veciach, že by Slovensku naozaj niečo, že tí by sa prví zbalili a utekali by. A bohviekde by skončili títo ministri, čo sú teraz vo vláde, keď on sa bojí sa posadiť do televízie s nejakým diskutérom. Akože to je, že ne... to je neuveriteľné. Ako chápem, chápem, keď niekto nechce ísť trebárs s poslancom Blahom do diskusie, že sa bojí, že sa niečím infikuje, mentálnym, nie moc dobrým, ale, ale toto, čo sa deje je neuveriteľné.
A tak vlastne vyzerajú aj tie hodiny otázok. Ako tu sa aj pán Eštok postaví, dostane otázku, odpovie na niečo úplne iné, vynadá tu, tu povie niekomu, že je pudlík, no len nech dôjde mne do očí povedať, že som pudlík niekoho, tak najbližšie dva mesiace to nikomu hovoriť nebude. Bude to môcť len písať.
Hej, čiže rozumiete, akože ja sa nečudujem, že si k tomu vystúpil, lebo si bol toho, toho priamym aktérom. Ja už sem nechodím cez tú hodinu otázok, lebo som tu bol raz, keď Peťo Pollák dal úplne že serióznu otázku Robertovi Ficovi ohľadne jeho výroku. Už si nepamätám, presne čo povedal niekde v Davose o Rómoch, že nechcú robiť, či ťažko chcú robiť, že nevieme ich prinútiť robiť. Ja už neviem, čo to bolo, a on sa ho spýtal, že prečo vlastne ten výrok. No tak ten sa sem postavil, nakydal tu zľava, sprava naňho, na Rómov, na neviemkoho. A on, teda ten Peter tu sedel a na konci mu dal tú doplňujúcu otázku, že, pán premiér, a že prečo vy nenávidíte nás, tak prečo nás tak nenávidíte. No a ten mu naložil znovu. No a tak toto je, akože toto len zbabelec urobí, bezcharakterný zbabelec toto urobí. A ja konštatujem aj v nadväznosti na to, čo Gábor hovoril, že takúto vládu, takýchto bezcharakterných zbabelcov Slovenská republika a jej história ešte nepamätá.
No a na záver pani spravodajkyni, pani Turčanovej by som chcel poďakovať za to prečítanie, lebo ja som to teda vlastne neprečítal na začiatku, ale aj z toho, čo prečítala, to uznesenie, dovolím si ja povedať, že to je naozaj štátnické uznesenie svojbytného, hrdého parlamentu, pre ktoré alebo za ktoré by sa za štandardných okolností 150 ľudí tohto zákonodarného zboru malo úplne bez problémov postaviť. Tak uvidíme, že ako to dopadne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii. O čo vlastne ide a prečo pokladáme za potrebné takéto uznesenie prijať?
Navrhujeme prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá v duchu zásad, na ktorých je Slovenská republika postavená a ktoré presadzuje smerom dovnútra aj navonok, potvrdí svoju zahraničnopolitickú a obrannú príslušnosť k Severoatlantickej aliancii, a zároveň bude deklarovať dôležitosť členstva Severoatlantickej aliancii, ako aj to, že Severoatlantickú alianciu považuje za garanta svojej bezpečnosti a obranyschopnosti.
Vieme, že Slovenská republika sa stala členskou krajinou NATO 29. marca 2004. Je nespochybniteľné, že vstupom Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie sa výrazne zvýšila obranyschopnosť Slovenskej republiky, a to vďaka čl. 5 Severoatlantickej zmluvy, citujem:
„Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo v Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu uznanú článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť v severoatlantickej oblasti.“
Ako bývalý minister obrany a človek, ktorý sa témam obrany a zahraničnej politike, politiky dlhší čas venuje, si trúfam konštatovať, že od vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie získala Slovenská republika množstvo schopností a spôsobilostí od ďalších členských štátov v oblasti obrany a bezpečnosti a mier sa stal samozrejmosťou každodenného života občanov Slovenskej republiky.
Je pochopiteľné, že aj keď Severoatlantickú alianciu v súčasnosti tvorí 31 členských štátov, pri niektorých témach môžu mať rôzne záujmy, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch vzájomne nezlučiteľné, takže sa nevylučuje to, že Slovenská republika ako hrdý a suverénny členský štát bude naďalej aj prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky presadzovať svoje záujmy v súlade so zásadami a princípmi, na ktorých je Severoatlantická aliancia založená.
Chcem veriť, že táto Národná rada Slovenskej republike a jej poslanci si uvedomujú bezpečnosť, ktorú nám členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii prináša, a preto budú naďalej ako zodpovedný partner s rešpektom pristupovať aj k záväzkom a povinnostiam, ktoré nám z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú. Je žiaduce, aby sa Národná rada Slovenskej republiky a jej poslanci hlásili k členstvu Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii a nevyvíjali žiadne aktivity, ktoré by naše členstvo spochybňovali, alebo dokonca priamo vyzývali na vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie.
Prijatím predmetného návrhu a schválením uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky a jej poslanci prejavia a potvrdia svoj nespochybniteľný a zásadový postoj zodpovedného člena Severoatlantickej aliancie.
Kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu k nášmu návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Už len veľmi krátko. Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie kolegovi Marekovi Krajčímu, to naozaj bolo veľmi zaujímavé počúvať všetky tie podrobnosti, ktoré tu zazneli.
Ja by som na záver vás chcel naozaj vyzvať, aby sme podporili tento návrh uznesenia, pretože to je, v podstate ten návrh uznesenia je, prakticky ideme doslovný preklad toho, čo podporil Robert Fico v októbri, čo sa týka záverov Európskej Rady v októbri 2023.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Kéry, ja by som rád povedal, že práve také nejaké odbáčanie smerom k tomu, že či sa ten Izrael bráni adekvátne, alebo neadekvátne a čo sa tam vlastne ďalej deje v tej reakcii, nie je predmetom tohto uznesenia. Tam práve, práve preto je to uznesenie, si myslím, že akceptovateľné širokým spektrom politických strán a síl nielen na Slovensku, ale aj v Európe, že tam sa jasne píše, že Národná rada Slovenskej republiky dôrazne podčiarkuje, že Izrael má právo brániť sa v súlade s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom, a vyzýva Hamas, aby okamžite a bezpodmienečne prepustil všetkých rukojemníkov. To je jeden bod, ktorý sa toho týka.
A v ďalšom, že Národná rada Slovenskej republiky zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť nepretržitú ochranu všetkých civilistov v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. Vyjadruje poľutovanie nad všetkými stratami na životoch civilistov.
To znamená, že, ja si myslím, že toto uznesenie, ktoré navrhujeme a ktoré naozaj je de facto prekladom tých záverov Európskej rady, ktoré podporil a podpísal sa pod to aj pán predseda vlády Slovenskej republiky, je uznesenie, ktoré by sme mali podľa môjho názoru jednohlasne v tomto parlamente prijať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa pripája k záverom zo zasadnutia Európskej rady z dní 26. a 27. októbra 2023, ktoré za Slovenskú republiku podporil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, vo veci odsúdenia útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a odsúdenia Hamasu za brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky v Izraeli.
Tento návrh uznesenia napriek tomu, že bol presunutý z predchádzajúcej schôdze z minulého roka, je naďalej aktuálny, je dôležitý, a preto je dobré, že ho prerokujeme.
To, čo v ňom navrhujeme, je prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá v duchu zásad, na ktorých je Slovenská republika postavená a ktoré presadzuje smerom dovnútra aj navonok, potvrdí svoju civilizačnú a hodnotovú príslušnosť k Západu a odsúdi útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a teroristické útoky Hamas na štát Izrael.
Treba na tomto mieste uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky v minulom volebnom období prijala niekoľko uznesení, ktorými odsúdila útočnú vojnu, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine. A preto teraz navrhujeme, aby aj novozložená Národná rada Slovenskej republika vyjadrila svoj postoj k tejto vojne. Zároveň je všeobecne známa skutočnosť, že hnutie Hamas zaútočilo na štát Izrael a pri teroristických útokoch zabili stovky civilistov, pričom k týmto skutkom Národná rada Slovenskej republiky zatiaľ neprijala žiadne uznesenie, a preto v druhej časti predmetného uznesenia navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila postoj aj k tejto skutočnosti.
Schválenie predmetného uznesenia vyšle jasný signál našim partnerom, ako aj zúčastneným stranám, že aj novozvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú proti zmenám hraníc na základe vojenskej sily, odsudzujú útočné vojny a rovnako tak teroristické útoky na civilistov a vyzývajú na prísne dodržiavanie medzinárodného práva.
Uznesenie vychádza zo záverov zasadnutia Európskej rady z 26. a 27. októbra 2023, za ktoré hlasoval aj predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. Národná rada Slovenskej republiky sa tak schválením tohto uznesenia, ak ho teda schváli, pripojí k záverom zasadnutia Európskej rady. Prípadné neschválenie daného uznesenia by de facto znamenalo aj vyjadrenie politickej nedôvery samotnému predsedovi vlády Slovenskej republiky a jeho krokom na zasadnutí Európskej rady.
Kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu nášho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Rovnako, ako to urobil Igor Matovič na začiatku vo svojom vystúpení, aj ja opakovanie vyzývam predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a poslal okamžite novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.
Peter Pellegrini je explicitným dôkazom toho, že Slovensko doslova akútne potrebuje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Super luxusný a mimoriadne drahý byt Petra Pellegriniho v Zuckermandli. Odparkované lietadlo v hangári v Trenčíne a kopa ďalších vecí, to je majetok, na ktorý by Peter Pellegrini počas jeho pôsobenia v politike, teda v prostredí, v ktorom sa pohybuje celý život, nezarobil, ani keby žil tri životy a nie jeden. Dnes existuje naozaj veľmi silná spoločenská objednávka na to, aby ľudia, podobne ako zmienený Peter Pellegrini, ktorí zjavne žijú nad svoje pomery a nemohli na svoje majetky poctivo a legálne zarobiť, čelili prešetreniu a preukazovaniu svojich príjmov a majetku, či sú v súlade s ich oficiálnymi príjmami.
Tento zákon je mimoriadne dôležitý a my sa netvárme, že ak bude prijatý, tak bude uplatnený len na poslancov parlamentu alebo ministrov. Je mnoho regionálnych politikov, šéfov štátnych úradov, štátnych podnikov vlastnených štátom, ktorým doslova rozprávkovo narástli ich majetky počas tých rokov, čo pôsobia vo verejných funkciách. Ak to niekto myslí so stransparentnením verejného života vážne, tak proste musí tento návrh podporiť.

Ďakujem pekne.
Kolega Pollák upozornil na mimoriadne dôležitý aspekt a síce, že v spoločnosti čím ďalej, tak tým viacej sa prehlbuje taká téza, že kradnúť, podvádzať a žiť nepoctivým spôsobom života sa de facto oplatí. Už len keď si zoberieme tú poslednú škandalóznu legislatívnu normu, ktorú prijala po teda dosť veľkom odpore aj laickej, aj odbornej verejnosti, koniec koncov aj nás tu v parlamente, táto koalícia, mám na mysli novelu Trestného zákona, ktorú schválila a ktorú teraz zhodou okolností Peter Pellegrini, ktorý by mal byť medzi prvými, ktorí by mali byť preverovaní, čo sa týka jeho majetku, tak to tu teraz drží a nechce ju pustiť z ruky a nechce ju zverejniť v Zbierke zákonov. Tak aj táto škandalózna novela de facto umocňuje tento pocit u ľudí, pretože významným spôsobom znižuje premlčacie doby. Významným spôsobom dáva, dáva možnosť zločincom alebo potenciálnym zločincom nádejať sa, že za svoje podvody, za svoje krádeže, za korupciu nebudú nikdy potrestaní, vydržia niekoľko rokov, dovtedy sa to premlčí a oni jednoducho nebudú niesť za svoje konanie zodpovednosť.
Aj preto predmetný návrh zákona, ktorý predložila kolegyňa Remišová, je veľmi dôležitý. Existuje mimoriadne silná spoločenská objednávka, aby ľudia, ktorí disponujú luxusným majetkom, jednoducho zdokladovali, odkiaľ ho získali a ako ho dostali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Na úvod chcem podobne ako aj Veronika Remišová opätovne veľmi dôrazne vyzvať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, aby prestal robiť handru z Ústavného súdu a aby okamžite poslal novelu Trestného zákona na zverejnenie v Zbierke zákonov.
Kolegyňa Remišová hovorila o smrti Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Smrť Jána Kuciaka bol odporný čin. Je správne si pripomenúť ale, čo tomuto ohavnému činu, tejto úkladnej vražde predchádzalo. Predchádzala jej jeho práca. On mapoval podozrivé finančné toky u politikov, zisťoval a zadokumentovával rôzne korupčné škandály. To, že návrh tohto zákona o preukazovaní pôvodu majetku my predkladáme práve teraz, to je náhoda, hej? Je to symbolické, ale je to náhoda, pretože kto mohol čakať, že tu budeme vlastnými telami musieť brániť niekoľko týždňov až mesiacov spravodlivosť a demokraciu pred koalíciou, ktorá ich chce novelou Trestného zákona rozmlátiť na cimpr-campr.
Druhá poznámka, ktorú chcem povedať, je, lebo častokrát to tu zaznelo, že prečo práve teraz, prečo to nebolo prijaté počas vlády Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera počas minulých troch rokov. Musím povedať, že vysvetlenie, ktoré som dostal od Veroniky Remišovej a síce, že tú normu, keď vám torpéduje nejaký koaličný partner alebo vám ju blokuje, obštruuje, tak to nedokážete presadiť. Ale to neznamená, že nemáme presadzovať správnu vec a že máme rezignovať na správnu vec. Veď veľké množstvo zákonov sme tu prijali takých, kde by bolo vhodné, aby boli prijaté už v minulosti. To znamená, že nie je žiaden dôvod, aby sme teraz tento návrh zákona neprijali.