Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, po necelých dvoch mesiacov od vymenovania štvrtej vlády Roberta Fica sa nám začína kryštalizovať, aká budúcnosť čaká Slovenskú republiku kvôli prioritám tejto vládnej koalície a kvôli politike tejto vládnej koalície. Zatiaľ sa vykryštalizovali také tri charakteristiky, ako to s touto krajinou bude počas vlády Roberta Fica vyzerať.
Po prvé, za Ficovej vlády bude na Slovensku drahšie. Pred voľbami síce sľubovali lacnejšie potraviny, ale teraz už máme po voľbách a ako vieme, potraviny nezlacneli. Pred voľbami sľubovali lacnejšie energie. Máme po voľbách a vieme, že ani energie lacnejšie nebudú. Nič nie je lacnejšie, zato budú drahšie pasy, občianske preukazy, vodičské preukazy, evidenčné tabuľky a prakticky všetky správne a súdne poplatky. Viac ako 900 rôznych poplatkov zdražie, ale to, samozrejme, pred voľbami nesľubovali, ani teraz sa k tomu príliš nepriznávajú. Za tejto vlády bude na Slovensku drahšie ako za predchádzajúcej a môže za to len a len koaličná väčšina v tomto parlamente, ktorá to schváli.
Druhá charakteristika. Za štvrtej Ficovej vlády sa na Slovensku zhorší bezpečnosť. Okrem toho, že nič nezlacnie a poplatky zdražejú, sa na Slovensku zhorší bezpečnosť. Koalícia ide vyslovene pozývať ľudí, aby páchali ekonomickú trestnú činnosť, aby uplácali alebo prijímali úplatky, pretože po zmene Trestného zákona a Trestného poriadku bude ľuďom za tieto trestné činy hroziť len symbolický trest. A jedna z mála inštitúcií, ktoré v boji proti korupcii, proti ekonomickým trestným činom a proti hrubokrkej mafii naozaj fungujú, špeciálna prokuratúra, zanikne. A za to, že za tejto vlády sa na Slovensku zhorší bezpečnosť, nebude môcť nikto iný ako koaliční poslanci, ktorí to tu odhlasujú.
No a tretia charakteristika, za Ficovej vlády sa oslabí nezávislosť inštitúcií, oslabia sa právomoci prezidenta alebo prezidentky a posilní sa moc vlády. Kompetenčný zákon, o ktorom práve rokujeme, narúša systém bŕzd a protiváh. Tento systém má v rôznych situáciách zabrániť prílišnej koncentrácii moci napríklad aj tým, že ak do čela nejakého úradu navrhuje predsedu jedna zložka štátnej moci, vymenovanie alebo odmietnutie je v kompetencii inej zložky štátnej moci. Uplatňuje sa to aj v prípadoch, ktoré ide vládna koalícia zmeniť v tejto novele. Zatiaľ sa to týka štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale nejaké pokusy zahryznúť sa do protimonopolného úradu si vyskúšala koalícia cez príslušný parlamentný výbor, to im zatiaľ nevyšlo, a v hre by mohla byť aj Slovenská informačná služba, ktorá na rozdiel od iných zložiek štátu dodnes nemá vymenovaného riaditeľa. Tento zákon je lex koncentrácia moci. Oslabuje moc prezidenta štátu a koncentruje viac moci do rúk vlády.
Začnem štatistickým úradom. Podľa aktuálneho platného znenia § 6 zákona 540/2001 o štátnej štatistike predsedu štatistického úradu menuje a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu úradu je päť rokov. Súčasný predseda štatistického úradu Peter Peťko bol vymenovaný v septembri minulého roka. Jeho funkčné obdobie sa teda podľa zákona skončí v septembri 2027. Ak si koalícia schváli zmenu kompetenčného zákona, tak vláda ho bezdôvodne oberie o štyri roky funkčného obdobia a nikto jej v tom nezabráni. Najmä v tom nezabráni prezidentka, ktorej ide koalícia zobrať kompetenciu menovať a odvolávať predsedu štatistického úradu.
A viete, čím odôvodňuje vláda túto zmenu v dôvodovej správe ku kompetenčnému zákonu? Vo všeobecnej časti dôvodovej správy nenapísala vláda k tejto zmene nič. Žiadne argumenty. V osobitnej časti dôvodovej správy je čarovná formulka "navrhuje sa". Navrhuje sa, aby predsedu štatistického úradu menovala a odvolávala vláda. Zdôvodnenie, ako sa patrí.
Keďže dôvodová správa neponúka žiadne dôvody okrem "navrhuje sa" na koncentráciu moci do rúk vlády pri menovaní a odvolávaní predsedu štatistického úradu, jediný dôvod, ktorý sa ponúka, je, že koalícia ide politicky ovládnuť štatistický úrad. A treba dodať, že politické ovládnutie štatistického úradu je pre koalíciu väčšia priorita ako prerokovanie štátneho rozpočtu na rok 2024. Hoci sme pred chvíľou ústretovo ponúkli koalícii, aby parlament prerušil rokovanie o kompetenčnom zákone a prešiel na ďalší bod, ktorým je štátny rozpočet, náš ústretový návrh bol odmietnutý.
Rovnako to vyzerá s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa § 22 ods. 2 zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou predsedu úradu vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády, ktorý schvaľuje Národná rada. A ako sa to zmení? Rovnako ako pri štatistickom úrade. Odobratie právomoci prezidentovi republiky a koncentrácia moci do rúk vlády. Aj súčasná predsedníčka úradu má päťročné funkčné obdobie, takže bez tejto novely by zostala vo funkcii do apríla 2025, ak dobre počítam. Koalícia sa však tohto termínu nevie dočkať, a preto ide predsedníčku odpáliť zhruba v polovici jej funkčného obdobia. A dôvod? Opäť žiadne relevantné argumenty v dôvodovej správe, vo všeobecnej časti ani ťuk a v osobitnej časti sa spomína len cieľ, ale nie dôvod tohto návrhu. Keďže dôvodová správa neponúka žiadne dôvody na koncentráciu moci do rúk vlády pri menovaní a odvolávaní predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, jediný dôvod, ktorý sa ponúka, je, že koalícia ide politicky ovládnuť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A treba dodať, že politické ovládnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je pre koalíciu väčšia priorita ako prerokovanie štátneho rozpočtu na rok 2024, hoci sme pred chvíľou ústretovo ponúkli, aby parlament prerušil rokovanie o kompetenčnom zákone a prešiel na ďalší bod, ktorým je návrh štátneho rozpočtu, tento náš ústretový návrh bol odmietnutý.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poslal poslancom Národnej rady 11-bodový zoznam svojich ústavnoprávnych pripomienok... (rečník sa pozrel na tabuľu s časom), koľko stihnem, toľko prečítam, nie je to zoznam 900 rôznych poplatkov, takže minimálne v písomnej a ústnej časti by som to mohol stihnúť. Takže pripomienky úradu pre dohľad, pripomienka č. 1.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol zriadený zákonom o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon mu zveril široký okruh právomocí, ktorých spoločným menovateľom je vykonávanie efektívneho dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ochrana verejného záujmu v zdravotníctve. V prostredí poskytovania zdravotnej starostlivosti z povahy veci sú prítomné rôzne záujmy zúčastnených aktérov, ktoré by pri nedostatočnom dohľade mohli skĺznuť k tomu, že bude ohrozený hlavný cieľ celého systému, ktorým je poskytovanie kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti obyvateľstvu.
Pripomienka č. 2. Uvedeného si bol vedomý aj zákonodarca, ktorý už od počiatku vložil do zákona formuláciu obsiahnutú v § 18 ods. 2, citujem: "Pri plnení úloh, ktoré patria do pôsobnosti úradu, postupuje úrad nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie právnické osoby alebo fyzické osoby nesmú neoprávnene zasahovať do činnosti úradu." Koniec citátu. Úrad bol teda od počiatku koncipovaný ako nezávislý, t. j. nepodriadený žiadnemu inému orgánu verejnej moci.
Pripomienka č. 3. S ohľadom na koncept nezávislosti úradu bolo možné hodnotiť ako nevyhovujúci pôvodný systém ustanovovania jeho predsedu, ktorého menovala vláda na návrh ministra zdravotníctva. Hoci tento koncept nebol nikdy z pohľadu ústavnosti napadnutý, resp. právne relevantným spôsobom spochybnený, možno vysloviť veľmi vážne pochybnosti, či bol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústava totiž v čl. 102 ods. 1 písm. h) pri výpočte právomocí prezidenta republiky zakotvuje, že prezident vymenúva vyšších štátnych funkcionárov v prípade ustanovených zákonom. Naproti tomu v čl. 119 písm. m) pri výpočte právomocí vlády ústava hovorí, že vláda vymenúva štátnych funkcionárov. Je pritom významné a nie vecou náhody, že ústava rozlišuje medzi vyššími štátnymi funkcionármi a štátnymi funkcionármi.
Bod 4. Rozdiel medzi pojmami vyšší štátny funkcionár a štátny funkcionár veľmi jasne vysvetlil prostredníctvom konkrétnych rozlišovacích kritérií Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý z neho vyvodil aj dôsledky v podobe konštatovania protiústavnosti zákona. V náleze spisová značka PL. ÚS. 32/95 zo 7. novembra 1996 Ústavný súd konštatoval, citujem: "Kým za štátneho funkcionára je potrebné považovať každého pracovníka štátneho orgánu s istými, hoci minimálnymi rozhodovacími kompetenciami vyššieho štátneho funkcionára by mali charakterizovať najmä tieto znaky: je spravidla na čele ústredného orgánu, z titulu svojho postavenia zabezpečuje zachovávanie ústavy a zákonov a ich ochranu, presadzuje a chráni prioritné záujmy štátu i občanov doma i v zahraničí, je do svojej funkcie ustanovovaný na základe ústavy alebo zákona, pokiaľ je jeho pôsobnosť teritoriálne vymedzená, musí sa vzťahovať na celé územie republiky.
Bod č. 5. Z vyššie citovaných záverov Ústavného súdu možno jednoznačne vyvodiť, že ak ide o takého štátneho funkcionára, ktorý spĺňa kritériá stanovené pre vyšších štátnych funkcionárov, zákon nemôže jeho menovanie a odvolanie zveriť vláde, ale musí ho zveriť prezidentovi, inak sa dostane do rozporu s ústavou.
Bod č. 6. Berúc do úvahy postavenie a kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jeho predsedu, je aj bez nutnosti podrobného odôvodňovania zrejmé, že predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jednoznačne patrí medzi vyšších štátnych funkcionárov, pretože spĺňa kumulatívne všetky kritériá vytýčené Ústavným súdom. Preto v zmysle záverov Ústavného súdu jeho menovanie musí byť zverené prezidentovi republiky.
Keďže sa nám blíži trinásta hodina, tak pri bode č. 7 preruším pripomienky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a pred tým, ako preruším svoje vystúpenie o 13. hodine, ešte raz zopakujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ja vás nechám dohovoriť, pán poslanec, v kľude skončite svoje vystúpenie.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Máme výbory, pán predseda. Radšej naozaj o tej trinástej, prosím, prerušme schôdzu.
A zatiaľ len zopakujem, že za tejto vlády bude na Slovensku drahšie, zhorší sa bezpečnosť a vláda naruší systém bŕzd a protiváh, aby skoncentrovala viac moci do svojich rúk. A budem vo svojom prejave pokračovať po štrnástej hodine. (Potlesk.)