Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Čaučík, chcel by som reagovať na tú časť vášho prejavu, kde ste sa vrátili k tej včerajšej situácii, kedy vám bolo znemožnené dočítať faktickú poznámku. Chcem sa k tomu vrátiť v tom zmysle, že treba sa pozrieť, čo hovorí zákon o rokovacom poriadku a podľa mňa ste v práve a zákon vám dáva za pravdu, že ste včera mali dočítať ten prejav, ktorý ste mali pripravený. Pretože zákon o rokovacom poriadku v § 33 ods. 1 hovorí: Poslanci majú v rozprave právo na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka. To ste podľa mňa splnili. Reagovali ste jednou faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka. Faktickou poznámkou nemožno reagovať na inú faktickú poznámku a vy ste nereagovali na inú faktickú poznámku, vy ste včera reagovali svojou faktickou, faktickou poznámkou na vystúpenie rečníka. Už čo bolo obsahom vašej faktickej poznámky, pokiaľ to nebola reakcia na inú faktickú poznámku, tak to malo byť úplne v poriadku a mali vám nechať dočítať v rámci dvojminútového rozsahu, samozrejme, vašu faktickú poznámku.
Čiže myslím si, že vám bol skrátený čas, bolo vám odobraté slovo v rozpore s tým, čo hovorí zákon o rokovacom poriadku, v rozpore s § 33 ods. 1 a že by vám mali vrátiť dodatočne ten čas a umožniť to, aby ste plnohodnotne v rozsahu dvoch minút povedali vo faktickej poznámke čokoľvek, to je reakciou na rečníka a nie je reakciou na inú faktickú poznámku, lebo to je jediná podmienka, ktorá je stanovená v tomto zákone. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Budem citovať jeden z nálezov Ústavného súdu, pretože často sa tu argumentuje nálezmi Ústavného súdu, takže nález III ÚS 242/2023-80, Ústavný súd rozhodol. Postupom a prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 18. novembra 2022 v časti, v ktorej Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prešetrila podnet sťažovateľa týkajúci sa spôsobu, akým sú zabezpečované návštevy s priamym kontaktom v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, bolo porušené základné právo sťažovateľa na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa článku 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na súkromný a rodinný život podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prípis Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 18. novembra 2022 v rozsahu, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie práv sťažovateľa, zrušuje vec v rozsahu zrušenia, vracia Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na ďalšie konanie, sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 6-tisíc eur, ktoré je generálna prokuratúra povinná zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Inými slovami, máme tu konkrétny príklad toho a mám tých príkladov viac, ako generálna prokuratúra porušila ústavou garantované práva sťažovateľovi, dokonca sťažovateľovi bola priznaná náhrada škody 6-tisíc eur a v zmysle logiky návrhu novely Trestného zákona by teraz mal prísť Boris Susko a navrhnúť zrušenie generálnej prokuratúry. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za všetky faktické poznámky. Budem reagovať na dvoch poslancov.
Pán poslanec Szalay si tiež položil otázky, či je možné Petrovi Pellegrinimu veriť a či je možné tento zákon vylepšiť. Priklonil sa k tomu, že sa Petrovi Pellegrinimu veriť nedá a že sa návrh vylepšiť nedá okrem iného aj preto, lebo parlamentná rozprava nikdy nenahradí medzirezortné pripomienkové konanie. Táto poznámka mi pripomenula, že Peter Pellegrini, ako vôbec prvý politik už pred voľbami verejne hovoril o tom, že Úrad špeciálnej prokuratúry splnil svoje historické poslanie, čo nie je pravda, korupcia je, boj proti korupcii je naozaj beh na dlhé trate, a to si pred voľbami nedovolil ani Robert Fico. Kým Robert Fico pred voľbami zahmlieval, Peter Pellegrini najotvorenejšie naznačoval, že je za zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
Pán poslanec Dvořák naznačil možnosť, že by koalícia sekla rozpravu alebo zaviedla nové časové limity na vystúpenia poslancov v rozprave, tak k tomu by som chcel povedať, že politický vzor niektorých koaličných ministrov a poslancov, Tomio Okamura, včera na mimoriadnej schôdzi českej snemovne rečnil 10 hodín 44 minút bez prestávky a podobne niekoľko hodín na tej istej mimoriadnej schôdzi rečnil aj ďalší politický vzor koaličných politikov Andrej Babiš.
U nás v Národnej rade je už teraz limitovaný čas na vystúpenia v rozprave na 20 minút v písomnej a 10 minút v ústnej rozprave, a to je limit, ktorý zaviedla veľmi podobná zostavička tej dnešnej v mierne odlišnom zložení počas tretej Ficovej vlády. Preto by ma tiež neprekvapilo, takisto ako pána poslanca Dvořáka, keby nám úplne zalepili ústa a opäť by tým zapreli to, že chcú zosúladiť pravidlá slovenské s okolitým svetom na... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dnes je to piaty deň, čo už podľa návrhu ministra Suska, nemala existovať špeciálna prokuratúra. Kazíme plán ministrovi Suskovi, kazíme plán premiérovi Ficovi, kazíme plán ich trestne stíhaným kolegom a ich trestne stíhaným kamarátom. Každý ďalší deň, o ktorý sa nám podarí oddialiť zrušenie špeciálnej prokuratúry, je úspech. Je to náš spoločný úspech, za čo vám, kolegyne, kolegovia z opozície, úprimne ďakujem.
Stará indiánska múdrosť hovorí. Ak vám niekto povie, že ste opitý, pošlite ho kade ľahšie. Ak vám to povedia traja, zamyslite sa nad sebou. Ak vám to povedia desiati, choďte si ľahnúť. Vážený pán minister spravodlivosti, koľko ľudí vám ešte musí povedať, že ste opitý? Koľko ľudí vám musí ešte povedať, že novela Trestného zákona, ktorú predkladáte, je škodlivá? Škodíte svojej vlasti, škodíte jej občanom. Na to, že tento zákon ublíži právnemu štátu, upozornili hlavná európska prokurátorka Laura Kövesi, eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders, 496 poslancov Európskeho parlamentu, predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, Rada prokurátorov Slovenskej republiky, predseda Rady prokurátorov Slovenskej republiky pán Stanislav Jakubčík, bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas, bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Peter Sepeši alebo včera prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Toto je siedmy deň rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu a za tých sedem dní ste neuviedli ani jeden jediný konkrétny dôvod, prečo ste obišli riadny legislatívny proces, prečo ste obišli medzirezortné pripomienkové konanie, prečo ste neumožnili, aby odborníci z iných ministerstiev či ústredných orgánov štátnej správy, alebo verejnosť pripomienkovali tento zákon.
Včera vás aj prezidentka Slovenskej republiky usvedčila z toho, že pri odôvodnení skráteného legislatívneho konania, slušne povedané, zavádzate. Zuzana Čaputová potvrdila, že neexistujú žiadne desiatky rozhodnutí Ústavného súdu, ako ste to tu opakovane tvrdili, o tom, že by Úrad špeciálnej prokuratúry porušoval ľudské práva a že by jeho zachovaním hrozilo ďalšie porušovanie ľudských práv. Namiesto desiatok rozhodnutí Ústavného súdu našla prezidentka šesť rozhodnutí a ani jeden z tých šiestich rozhodnutí nespochybňuje opodstatnenosť vzneseného obvinenia voči sťažovateľom. Tento návrh nedokáže vláda obhajovať inak ako klamstvami. Niektoré z nich včera odhalila vo svojom vystúpení v Národnej rade aj Zuzana Čaputová.
Klamstvo číslo jeden. Existuje len šesť rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré sa týkajú špeciálnej prokuratúry.
Klamstvo číslo dva. To, že netreba medzirezortné pripomienkové konanie, že netreba legislatívny proces, lebo v parlamente je dostatočná diskusia, je klamstvo číslo dva. Rozprava v parlamente je na rozdiel od medzirezortného pripomienkového konania obmedzená len na poslancov a členov vlády a toto, čo sa tu deje, nie je žiadna diskusia. S nami tu nikto nediskutuje. Rozprávame sa sami so sebou.
Klamstvo číslo tri. Klamete aj o zosúladení slovenských pravidiel s okolitými štátmi a s vyspelou Európou. Počuli sme v prejave prezidentky republiky konkrétne príklady z Českej republiky, z Rakúska, z Nemecka.
Toto sú len tri najväčšie klamstvá, ktoré identifikovala aj prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom včerajšom prejave. V celej diskusii o zrušení špeciálnej prokuratúry zaznela pravda zo strán predkladateľov len jeden jediný krát. Bolo to vtedy, keď premiér Fico na chvíľu stratil komunikačnú ostražitosť a priznal sa, že ide o obyčajné mocenské rozhodnutie. A presne tým je povedané všetko. Práve preto, že ide o jasné mocenské rozhodnutie, treba brať reči o údajnom vylepšení zákona v druhom čítaní s veľkou rezervou. Aj pani prezidentka vo svojom prejave ocenila toto avízo od predsedu parlamentu, ktorý sľubuje vylepšenie návrhu. Ja by som však taký optimista nebol. Hovoríme o tom predsedovi parlamentu, ktorý dnes mohol byť predsedom vlády, mal možnosť stať sa premiérom, keby si vybral inú koalíciu. Ale on uprednostnil stranu SMER a Slovenskú národnú stranu, uprednostnil spoločenstvo s Robertom Ficom, s Andrejom Dankom. Neverím Petrovi Pellegrinimu, že chce úprimne vylepšiť Trestný zákon. Ja mu neverím. Tento zákon sa totižto vo svojej podstate vylepšiť nedá. Tento zákon treba hodiť do koša.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Keď človek nemá argumenty, začne osobne útočiť, to je obvyklá stratégia Roberta Fica. Urobil to študentovi právnickej fakulty, ktorý sa ničím neprevinil a chcel len zorganizovať verejnú diskusiu na tému zrušenia špeciálnej prokuratúry, a teraz toto isté urobil Robert Fico aj vo vzťahu k Zuzane Čaputovej. Namiesto toho, aby vysvetlil nejaké vecné dôvody, ktoré ho vedú, okrem toho, že je to mocenské rozhodnutie, ktoré ho vedú k zrušeniu špeciálnej prokuratúry, tak opäť nič iné nerobí, len osobne útočí a konšpiruje.
Ale nielen prezidentka upozorňuje na to, čo tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní spôsobí. Napríklad ešte v decembri minulého roka na to upozornil aj predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala, ktorý povedal, že prokurátorom na krajských prokuratúrach pribudne po zrušení špeciálnej prokuratúry a prevzatí spisov na kraje 540 pojednávacích dní. Prokurátori z ôsmich krajských prokuratúr od Prešova po, cez Žilinu po Bratislavu a tak ďalej budú musieť chodiť na pojednávania do Banskej Bystrice a do Pezinka na Špecializovaný trestný súd.
A ešte zacitujem Jána Hrubalu: "U nás sa pojednáva väčšinou od rána do večera. A keď ide prokurátor na pojednávania, nie je to len o tom, že tam sedí a trávi svoj pracovný čas. On musí ten pracovný čas tráviť so znalosťou spisu a ten si bude musieť prelistovať a naštudovať, pričom nie jeden spis u nás má desaťtisíce strán." Koniec citátu. A potom sa premiér Fico, minister Susko a generálny prokurátor Žilinka čudujú, že to rada prokurátorov kritizuje. Jasné, že to kritizuje, pretože to je nesystémové rozhodnutie.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Šipoš, spomínal si reakcie európskych orgánov. Naozaj niet európskej inštitúcie, ktorá sa venuje právu a ktorá by si nevšimla to, čo sa na Slovensku v oblasti trestného práva deje, najmä čo sa týka zrušenia špeciálnej prokuratúry, čo bude mať praktický dopad na ústavné práva tak poškodených, ako aj obvinených osôb, pretože ako na to poukázala dnes vo svojom prejave v Národnej rade aj pani prezidentka Zuzana Čaputová, na Úrade špeciálnej prokuratúry je otvorených viac ako 1 300 prípadov. Tieto prípady prejdú na krajské prokuratúry, kde si ich budú musieť noví prokurátori nanovo si všetko naštudovať, a to nie sú tzv. žiletkové spisy. Špeciálna prokuratúra v drvivej väčšine dozoruje závažné ekonomické trestné činy a trestné činy organizovaného zločinu, teda sú to prípady, ktorých spisy majú aj tisícky strán. Okrem toho sú to prípady, kde plynú rôzne lehoty, na ktoré si treba dávať pozor, ktoré si treba ustrážiť, a aj to bude úlohou tých nových prokurátorov na krajských prokuratúrach. A to ešte v Európe neriešia, možno si to nevšimli, že minister vnútra ide rozbiť Národnú kriminálnu agentúru.
Čiže oni idú úplne od podlahy zlikvidovať spravodlivosť, zbavia sa vyšetrovateľov, zbavia sa prokurátorov, súd síce ponechajú, ale keďže nebude mať kto vyšetrovať a nebude mať kto dozorovať, súd nakoniec nebude mať čo súdiť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Prejav pani prezidentky Zuzany Čaputovej dnes bude určite široko komentovaný. Spomenul si ten prejav aj ty, pán poslanec Krúpa. Mne z jej prejavu rezonuje jedna veta, ktorá dokonale vystihuje absolútne farizejstvo toho, čo Ficova vláda v tejto veci robí. A tá veta z prezidentkinho prejavu znie: Keby toto robili iní, bili by ste na poplach. Presné, stručné, výstižné. Keby akákoľvek iná vláda klamala pri odôvodňovaní skráteného legislatívneho konania a Boris Susko by bol opozičný poslanec, ako prvý by sa zapísal do písomnej rozpravy a citoval by tu judikáty, prečo sa to nemá robiť takto a ako sa to má robiť. Keby bol Robert Fico opozičný poslanec, ako prvý by sa sťažoval Európskej komisii, čo sa to na Slovensku deje.
Len k jednej maličkosti, tá veta pani prezidentky nie je úplne presná. To, čo robí táto vláda so špeciálnou prokuratúrou, to by si žiadna iná vláda nedovolila. To, čo robí táto vláda s trestnými sadzbami, by si žiadna iná vláda nedovolila. To, čo robí táto vláda s úpravami škôd, by si žiadna iná vláda nedovolila. A ani to, čo robí táto vláda s premlčacími lehotami, by si žiadna iná vláda takto nedovolila. Neviem si predstaviť inú vládu, ktorá by takto hazardovala s bezpečnosťou vlastných občanov len preto, lebo nijako inak nedokáže minister spravodlivosti napísať zákon, ktorým by udelil svojim kamarátom beztrestnosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Krátky, aj mňa pobavilo vyjadrenie dekana právnickej fakulty Univerzity Komenského a predsedu štátnej volebnej komisie za stranu HLAS pána Burdu, ktorý je ochotný diskutovať so svojimi študentami o zrušení špeciálnej prokuratúry až po tom, čo bude špeciálna prokuratúra zrušená. To je akoby minister Susko povedal, že bude k zrušeniu špeciálnej prokuratúry medzirezortné pripomienkové konanie, ale až po tom, čo bude špeciálna prokuratúra zrušená. Lenže po zrušení špeciálnej prokuratúry už bude, pán dekan, taká diskusia, ako sa hovorí, na dve veci. Teraz to treba vysvetliť. Teraz to treba vyargumentovať. Teraz to treba obhájiť. Teraz treba verejnosti vysvetliť, čo je dobré na tom, že za okrádanie ľudu, ľudí budú súdy udeľovať už len symbolické tresty.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Krátky, aj mňa pobavilo vyjadrenie dekana právnickej fakulty Univerzity Komenského a predsedu štátnej volebnej komisie za stranu HLAS pána Burdu, ktorý je ochotný diskutovať so svojimi študentami o zrušení špeciálnej prokuratúry až po tom, čo bude špeciálna prokuratúra zrušená. To je akoby minister Susko povedal, že bude k zrušeniu špeciálnej prokuratúry medzirezortné pripomienkové konanie, ale až po tom, čo bude špeciálna prokuratúra zrušená. Lenže po zrušení špeciálnej prokuratúry už bude, pán dekan, taká diskusia, ako sa hovorí, na dve veci. Teraz to treba vysvetliť. Teraz to treba vyargumentovať. Teraz to treba obhájiť. Teraz treba verejnosti vysvetliť, čo je dobré na tom, že za okrádanie ľudu, ľudí budú súdy udeľovať už len symbolické tresty.
Ešte jedna poznámka k tomu patrónovi skorumpovaných politikov. Je to očividne slepý patrón. Je to očividne slepý patrón, lebo nevidí, čo spôsobí, a možno by to chcelo už trošku silnejšie dioptrie alebo aspoň žalúdok. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Pollák, ďakujem, že si spomenul aj tú rezolúciu, ktorú schválil Európsky parlament. Je to dôležitý krok, pretože Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a je úplne prirodzené, že Európska únia sa zaujíma o to, či jej členský štát bude aj naďalej právnym štátom, alebo nebude právnym štátom. A tá hrozba tu očividne je. Svedčí o tom nielen obsah zákona, o ktorom budeme rokovať potom v prvom a druhom čítaní aj v treťom asi, ale svedčí o tom aj forma, ako návrh vznikol a ako tento návrh koalícia pretláča v parlamente.
A sú štyri také okolnosti, ktoré charakterizujú tú hrozbu. Prvá je, že zákon písali nie ministerskí úradníci, ale trestne stíhaní advokáti trestne stíhaných politikov. To sa ešte nikdy nestalo. A druhá okolnosť je, že tento zákon zaručí presne týmto trestne stíhaným advokátom a trestne stíhaným politikom beztrestnosť. Tretia okolnosť je, že zákon vznikol bez medzirezortného pripomienkového konania, to znamená bez toho, aby ho mohli odborníci, ale aj verejnosť pripomienkovať. A tá štvrtá okolnosť je, že tento zákon zavádza symbolické tresty aj za rozkrádanie eurofondov, teda peňazí európskych daňových poplatníkov. A za týchto okolností je úplne samozrejmé, že sa o tento zákon Európska únia zaujíma, že sa o to Európsky parlament zaujíma. Ak by sa o to nezaujímali, stali by sa spolupáchateľmi, pretože podľa Trestného zákona aj ten, kto má vedomosť o tom, že sa ide páchať trestný čin, a nezabráni tomu, tak je spolupáchateľom. (Potlesk.)