Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, lex politické bolestné pre ministra Šutaja Eštoka. Takto sa premiér Fico rozhodol vyriešiť aktuálnu koaličnú krízu. Namiesto odvolania ministra vnútra, ktorý svojou neschopnosťou za dva roky pravdepodobne prekonal všetkých svojich predchodcov, spoločne zaútočili na ďalšiu nezávislú inštitúciu. Návrh na zrušenie a následnú transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov na vládu predložil sám minister Šutaj Eštok. Člen vlády, ktorý je v priamom konflikte záujmov, ktorému úrad otvorene prekážal. Práve jeho rezort prehral súdy s prepustenými policajtami, nakoľko nemal súhlas tohto úradu. A dnes práve tento fungujúci úrad likvidujú, resp. idú ho nahradiť akousi atrapou, kde si budú môcť dosadiť vlastného poslušného človeka. A vláda ani nepredstiera, že zrušením, alebo teda dôvodom na zrušenie je akési pochybenie úradu alebo to, že by nefungoval. Ja som si istá, že ak by úrad fungoval, tak vláde vôbec neprekáža. Ale skutočný problém je, že úrad funguje a funguje dobre, plní si svoju úlohu, a to táto vláda neodpúšťa. Koalícia otvára reformu úradu práve v čase, keď sa naň obracia historicky najviac ľudí. Úrad sám informoval, že eviduje rekordný počet podnetov, kým v minulých rokoch sa čísla pohybovali okolo 170 až 190 ročne, tento rok ich bolo už za prvých deväť mesiacov približne 250. Zároveň uložil rekordný počet pokút a vybavil najviac žiadostí o súhlas s pracovnoprávnymi úkonmi voči chráneným oznamovateľom. Inými slovami, práve vtedy, keď úrad reálne chráni ľudí, má byť uprataný.
Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom tento zákon teda pretláčate, a úprimne, pán minister, sedíte tu, tak cítila som celkom prenesený pocit hanby, keď ste dnes na tlačovej konferencii ani na opakované otázky novinárov nevedeli odpovedať alebo teda uviesť jediné konkrétne rozhodnutie, ktorým by tento úrad porušil ľudské práva, okrem prípadu tzv. čurillovcov, v ktorom ste napokon prehrali súd. Náhodička? Napriek tomu práve toto používate ako zámienku, prečo dnes v zrýchlenom režime potrebujete tento úrad fakticky zlikvidovať. To si naozaj myslíte, že vám mladí ľudia, ale nielen mladí ľudia, ktorí dúfajú, že sa tu niečo zmení, a všetci vzdelaní ľudia, že vám túto náhodičku uveria? A pre mňa je strašne zaujímavé, ako dlho vláde trvalo zmeniť napríklad novelizovaný Trestný zákon, resp. aspoň tú časť, ktorá má riešiť recidívu drobných krádeží. Bol to takmer rok.
Ešte raz, cítim prenesený pocit hanby za túto vládu, pretože výhrady k tomuto, k tejto novele trestných kódexov zazneli takmer okamžite po predstavení návrhu. Mne sa podarilo nájsť, že 11. 1. 2024 sa o novele predseda rady prokurátorov Stanislav Jakubčík vyjadril, že na slobode sa ocitne oveľa viac recidivistov, ktorí budú zas páchať trestné činy. Tlačová správa Iniciatívy slovenských maloobchodníkov z dňa dvadsiateho prvého, 29. 1. 2024, novela Trestného zákona povedie k nárastu kriminality v obchodoch. A tu ste, koaliční kolegovia a kolegyne, najprv prišli s tým, že klesá počet trestných činov. No prečo asi? Lebo ste z krádeží urobili priestupky. Potom ste ľuďom hovorili, že je to ich pocit, že sa viac kradne, konečne pred pár týždňami ste pripustili, že tu problém je, ale nie vinou novely zákona, ale vinou opozície a médií. Minister Susko dokonca tvrdí, že podľa neho nebolo chybou, že pri zmene trestných kódexov bol tento paragraf postihujúci drobné krádeže vypustený, a vravel aj to, že neverí, že sa jeho obnovením problémy vyriešia. Tak prečo teda v skrátenom legislatívnom konaní neschvaľujete iné urgentné riešenia tohto problému? Ohrozenie majetku a bezpečnosť občanov nie je dostatočná priorita? Keď ide o likvidáciu nezávislého úradu, vláda sa vie zísť v sobotu na obed, tam ide všetko zrazu rýchlo a hladko.
Samotné opatrenie je priamym útokom na princípy právneho štátu. Týmto krokom totiž vláda oslabuje nezávislosť úradu a zároveň vytvára reálne riziko úniku dát ľudí, ktorí sa odvážili nahlásiť nezákonné konanie. Účelová výmena ľudí vo vedení, práve tých, ktorí budú mať prístup k najcitlivejším informáciám o oznamovateľoch, je zásahom do integrity celého úradu a narušením dôvernosti doterajších konaní. Ako majú mladí ľudia, ktorí zo Slovenska odišli, ako majú mať dôvod sa sem vracať, keď ako majú veriť štátu, ktorý si mení pravidlá vždy podľa toho, aká je práve politická potreba? Ako si majú oznamovatelia byť istí, že ich osobné údaje a podanie nebudú napríklad raz použité ako politická zbraň voči nim? A táto vláda sa týmto krokom vysmieva aj Európskej komisii. To, čo robí s Úradom na ochranu oznamovateľov, je učebnicový príklad zníženia štandardu boja proti korupcii a dôvod na ďalšie konanie proti Slovenskej republike. Lebo ak má byť nejaký orgán nezávislý, aj stredoškoláci vedia, že ním určite nie je ten, ktorému vláda s vlastnými korupčnými škandálmi mení vedenie tak, aby sa jej to lepšie hodilo.
Dianie okolo rušenia útvaru na ochranu oznamovateľov sa zároveň nedá čítať inak, ako politický obchod v tej najhoršej podobe. Premiér Robert Fico si najprv kopol do HLAS-u, keď odvolal ministra Kmeca a teraz, aby si udobril jeho predsedu ministra Šutaja Eštoka, ktorý sa topí v problémoch a prehratých súdnych sporoch, hľadá spôsob, ako obísť odvolávanie ministra dopravy Ráža. Je to priehľadné a je to cynické.
Pripomeňme si ešte jednu vec. Strana HLAS má vo vláde sedem ministerstiev a už troch ministrov museli vymeniť. Bola to ministerka Dolinková, minister Raši, teraz minister Kmec. SMER si v rámci tejto stabilnej koalície, kde že vraj všetko funguje, zo svojho partnera očividne robí fackovacieho panáka a raz za čas teda predsedovi HLAS-u podhodí liek na uľavenie od podráždeného ega, napríklad že si môže zrušiť nejaký úrad. A ja sa pýtam, či by teda HLAS nemal rovno položiť všetky svoje rezorty premiérovi Ficovi na stôl, veď ak v tejto strane skutočne vymieňate aj tie posledné zvyšky politickej hrdosti za možnosť pomstiť sa za prehry svojho predsedu pred úradom, ktorý mimochodom vznikol ešte za vlády Petra Pellegriniho, keď bol sám minister Šutaj Eštok vedúcim Úradu vlády, tak sa len zbytočne trápite a obťažujete tým celú krajinu.
A na záver, vážené pani poslankyne, páni poslanci, kolegovia, pán minister, to si naozaj myslíte, že to ľudia nevidia, veď je to také okaté, ničíte inštitúcie, ktoré fungujú z dvoch dôvodov. Buď aby ste prekryli vlastnú neschopnosť, alebo aby ste pomohli svojim ľuďom, alebo oboje dohromady, nie občanom a občiankam tejto krajiny, nie preto, aby sa tu žilo lepšie, nie preto, aby sa zastavil alarmujúci odliv mozgov, aby sa sem ľudia chceli vrátiť. Opäť raz tu dnes celý deň, teraz je 20.46 h, neriešime skutočné problémy ľudí, riešime ďalší politický obchod, ďalší útok na nezávislý úrad, ďalší zákon, ktorý nikomu nepomôže, možno ochráni vaše funkcie, vaše kauzy, vaše ego, ale určite neochráni ľudí, ktorí vám ešte stále nejakým spôsobom veria, že ste tu pre nich. A ak si myslíte, že sa to dá donekonečna maskovať tlačovkami a propagandou, a mýlite sa. Možno dnes umlčíte oznamovateľov, ale neumlčíte realitu tam vonku, ani ľudí, ktorí ju žijú, ktorí to so Slovenskom ešte nevzdali, a je ich veľa, a ktorí budú aj naďalej žiadať slušný, spravodlivý a právny štát.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Ja som teda veľmi rada, že na jednej strane zas som veľmi frustrovaná, že vôbec tu o tom tak dlho a vôbec teda musíme diskutovať, ale som rada, že máme zhodu aspoň naprieč opozíciou a naozaj tie problémy jasne sa dajú pomenovať a je ich vidno. Pán minister tu celú dobu sedí, tak ja si len prajem, že aby možno sa niečo z tohto dostalo aj do klubu SNS.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, veď to je zdravý rozum. Považujete za zdravé, keď povieme, že niekto je lampa alebo pes, alebo mačka, alebo nevie čo je? Povedal Robert Fico po schválení novely ústavy. Len prednedávnom tu koaliční poslanci podľa ich slov zachránili tradičnú rodinu pred hrozbou LGBTI ľudí. Do ústavy ste zakotvili dve pohlavia, aby slovenské rodiny, aby slovenské deti boli v bezpečí a dnes tu máme v skrátenom legislatívnom konaní na stole zákon na ochranu a rozvoj hazardu v slovenských mestách a obciach. Ja nepoznám prípad, kedy by LGBTI komunita rozbila rodinu. Vieme však narátať tisíce prípadov, kedy hazard zničil životy, rozbil rodiny, zobral deťom možnosť vyrastať v normálnych pomeroch. V skrátenom legislatívnom konaní, bez riadnej odbornej diskusie, bez poctivého pripomienkovania, bez analýz dopadov na obce, rodiny, komunity, rýchlym procedurálnym valcom sa obchádza verejná kontrola aj hlasy tých, ktorí s následkami hazardu zápasia v praxi, samosprávy, školy, sociálne služby, terapeuti, kliniky adiktologie a tak ďalej. Ak teda hovoríte o zdravom rozume, tak ten podľa mňa káže skôr spomaliť, otvoriť debatu a zvážiť všetky dôsledky takejto legislatívy. Z ciest po Slovensku viem, že ľudia tu majú rôzne vážne problémy, no pri žiadnej príležitosti mi nikto nepovedal, že má obavy, že jeho syn alebo dcéra sa bude chcieť stať lampou. Vieme však, že ľudí trápi chudoba, spoločenská situácia, agresia v spoločnosti, nárast kriminality, málo príležitostí, to, že mladí ľudia vo veľkom odchádzajú, hľadajú budúcnosť v zahraničí a ich starí rodičia ich počujú raz do týždňa možno cez videohovor, ale teda riešenie týchto všetkých pálčivých problémov našej krajiny bude musieť počkať, na Slovensku v skrátenom legislatívnom konaní riešime hazard.
Slováci v roku 2024 prehrali 1,45 mld. eur. Úrad pre reguláciu hazardných hier realizoval presne pred dvomi rokmi prieskum. Z výsledkov vyplýva, že skúsenosť s hazardnými hrami má 90 % populácie. Čo sa týka mladých ľudí vo veku od 25 do 34 rokov, títo uvádzali častejšiu osobnú skúsenosť práve s výhernými hrami v kasínach. Európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách, tzv. ESPAD, ukázal, že na Slovensku 14 % 15- až 16-ročných detí malo skúsenosť s hazardom aspoň raz do roka a 7 % hazardovalo často. U chlapcov sú tie čísla ešte vážnejšie, bolo to 24 % aspoň raz, 12 % často. Toto už nie je okrajový jav. Vieme dobre, že mladí ľudia majú automaty priamo v telefóne, stávky na pár klikov, tzv. free spiny, ktoré síce znejú nevinne, ale učia reflex stav prehráš, skús to znova, a kde to končí? No končí to tam, že začiatkom roka bolo v registri vylúčených osôb už približne 120-tisíc ľudí na Slovensku. Medzi nimi sú teda závislí hráči, dlžníci na výživnom, ľudia v hmotnej núdzi. Za každou touto jednotkou v štatistike je konkrétna rodina, rozbitý rozpočet, zrušené krúžky detí, hádky o peniaze, strach zo zvonenia exekútora a tak ďalej.
Takže ak hovoríme o ochrane detí a rodiny alebo detí a rodín, tak práve tu je realita a nie v nejakých vašich ideologických naťahovačkách o slovíčka v ústave. Bavme sa tu o tomto nenápadnom postupnom a každodennom účinku hazardu, ktorý berie čas, pozornosť, peniaze, zdravie tým, ktorí si to väčšinou môžu dovoliť najmenej. Takže, prosím vás, ja sa vás chcem spýtať všetkých kolegov a kolegýň, poslancov z HLAS-u, poslankýň z HLAS-u, SMER-u a SNS, kedy ste sa teda rozhodli prestať chrániť rodinu a deti? Alebo pýtam sa aj, teda pán premiér tu dnes nie je, ale pýtala by som sa aj jeho, že či mu toto príde zdravé. Pýtam sa vás, vážení kolegovia a kolegyne, ak je teda zdravý rozum váš kompas, čo hovorí, keď vidíte matky, ktoré splácajú pôžičky po otcoch, manželoch, ktorí prehrali všetky výplaty. Čo keby ste tú rodinu aspoň raz ochránili pred reálnym problémom a nie vymyslenými slamenými panákmi? To naozaj súhlasíte s podporou hazardu na Slovensku? Mne to skôr príde, že ste dostali z centrál pokyn, že teraz treba zdvihnúť ruku a tie vaše tradičné slovenské, kresťanské, neviem aké hodnoty vlastne teraz netreba riešiť. Chcem len pripomenúť, že každý, kto podporí tento zákon, ponesie spoluzodpovednosť za každú rodinu, za každé dieťa, ktorých hazard stiahne do ťažkej životnej situácie. Svojím hlasom podporíte ochranu a rozvoj hazardu, tak sa ten zákon volá. Takže ja vás naozaj žiadam aj v mene mladých Slovákov a Sloveniek, chráňte rodiny, ako to vravíte, a nepodporte tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakciu, pán Bartek. Takto, ja veľmi dobre viem, v ktorej strane som. A asi k tomu všetkému, čo ste tu povedali, tak my všetci dlhodobo hovoríme, že všetky tieto veci vrátane príspevkov sa dajú spraviť adresne. Nikto nechce nikomu nič brať, ale dá sa to spraviť tak, aby to nebolo absolútne nelogické a bez nejakého zmyslu. Takže, a ani neviem, na tie ostatné vaše klamstvá asi nebudem už reagovať.
Ďakujem.

108-2
Tohtoročnou konsolidáciou a rozpočtom, ktorý na nej vyrástol, vláda ani netají, že nemá energiu, chuť a záujem sa pozerať ďalej ako za svoj obmedzený mandát. Dáva jasne najavo, že celá krajina sa musí prispôsobiť jedinému cieľu, zaistiť ďalší rok tejto vláde pri moci, bez zmeny k lepšiemu, každý sa musí poskladať na sociálne istoty okolia vládnej koalície.
No je tu jeden obrovský rozdiel. Kým vláda sociálnych neistôt si môže dovoliť všetku svoju energiu investovať do jediného cieľa, ďalší rok sa udržať pri moci, krajina si to dovoliť nemôže. Pretože za každý rok bez vízie, za každý rok bez zmeny k lepšiemu, za každý rok bez reforiem platíme obrovskú cenu. A áno, platiť ju budú aj budúce generácie. Prejedené investície do školstva, infraštruktúry a nemocníc nám tu zostanú ako dlžoba s úžerníckym úrokom. Áno, a to aj v čase, keď predstavitelia tejto vlády budú na zaslúženom oddychu napríklad v tom spomínanom Chorvátsku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes síce zdanlivo hovoríme o súbore čísel, hovoríme o miliónoch eur pre budúci rok, no nedajme sa mýliť. V prvom rade hovoríme o súbore jednotlivých ľudských osudoch, z ktorých je zložená táto krajina a hovoríme tým pádom len o 5,5 miliónoch obyvateľov našej krajiny. Predložený rozpočet, ktorý vychádza z extrémne nešťastne nastavenej konsolidácie, nemá víťazov, má len porazených. Nemá zmysel tu teraz rozoberať kapitolu po kapitole, už tu toho veľa zaznelo aj od mojich kolegov a kolegýň. Sústreďme sa na to podstatné, čo vláda týmto rozpočtom odkazuje budúcim generáciám.
Táto krajina nie je pre mladých, aspoň nie, kým je táto vláda pri moci. Rozpočet aj samotná konsolidácia má totiž jeden jediný cieľ, zachovať status quo, udržať sa pri moci, preklenúť ďalší rok, na budúcnosť teraz nie je čas. Vládni narkomani moci radi hovoria o sociálnych istotách, no zabúdajú povedať, že o svojich sociálnych istotách, svojom osobnom komforte, pozerajú sa po krajine ako po rozpadnutom dome, v ktorom hľadajú, čo by ešte bolo možné speňažiť, aby si dopriali luxus zostať ďalší rok pri moci. Jeden príklad za všetkých. Viete, koľko dnes štát dáva napríklad na celodennú stravu šesťročného dieťaťa v centrách pre deti a rodiny? Presne tri eurá a 55 centov. To sú deti, za ktoré štát prevzal zodpovednosť a napriek drvivej inflácii, ktorá dusí celú krajinu, je to teda táto suma. Na porovnanie, ministerka Šimkovičová si objednala letenky do Spojených štátov za 16 000 eur z verejných zdrojov, za pár hodín sa tak minula suma, ktorá podľa vlády sociálnych istôt stačí na celodennú vyváženú a zdravú stravu pre viac ako 4 500 detí odkázaných výlučne na pomoc štátu. A áno, tieto maloleté deti ešte nemajú volebné právo a raz až budú môcť zodpovedať za túto krajinu, sa už táto koalícia pravdepodobne bude slniť vo svojich vilách napríklad v Chorvátsku.
Teda v príkladoch bezbrehého utrácania pre sociálne istoty vládneho okolia by sme mohli pokračovať celú túto schôdzu na samotný návrh rozpočtu, ktorý je krásnym zhrnutím tejto slovenskej sociálnej politiky. Vláda dodnes verejnosti nepredložila jasný, verejne kontrolovateľný plán, kde a ako šetriť plánuje vo vlastných rezortoch, každý jeden občan už vie, z akého dôvodu si bude musieť siahnuť hlbšie do vrecka, kde sa bude musieť obmedziť, na čom ušetrí, čoho sa vzdá a verejnosť napriek tomu ani netuší, v ktorej konkrétnej oblasti a koľko konkrétne ušetrí vláda a jalové vyhlásenia o úsporách v administratíve či o odkladoch kúpy vozidiel fakt nestačia. Viete napríklad, koľko domácností na Slovensku si nemôže dovoliť kúpiť auto a aký stres títo ľudia zažívajú, že ak sa im náhodou auto, čo majú, pokazí, tak sa nedostanú do práce, nedostanú deti do školy? Premiér môže útočiť na opozíciu, môžte všetci útočiť na médiá, na mimovládky, že kvôli nim sa verejnosť neraduje zo zdražovania, ožobračovania a vlády sociálnej neistoty. Možno by však získal viac rešpektu, ak by sám predstúpil pred verejnosť a spravil to isté a ukázal kde a koľko jeho vláda ušetrí.
Po takmer troch rokoch vlády má Slovensko historicky najvyšší dlh. Už tento rok štátny dlh presiahne 60 % po dvoch rokoch vašej vlády a zbabraných konsolidáciách. Evidujeme prepad vo výbere daní. Za rok 2025 je oproti rozpočtu nižší o 1,3 miliardy a už aj Národná banka Slovenska a samotné ministerstvo financií pripúšťa neistý ekonomický vývoj do budúcnosti. Vláda prežíva na úkor budúcnosti a nastupujúcim generáciám hádže polená pod nohy. Dámy a páni, podľa dát jedného bankového domu na Slovensku sú náklady na bežný život vysokoškolského študenta na Slovensku 450 eur mesačne. Internáty, okrem toho, že sú mnohé v žalostnom stave, nestíhajú pokryť dopyt po ubytovaní a študenti sú tak odkázaní na bývanie na privátoch. Opäť pripomeniem, aktuálna priemerná cena bytov v Bratislave na prenájom je v októbri 920 eur, v Banskej Bystrici 713 eur a v Košiciach 728 eur a bavíme sa o študentoch.
Vláda zároveň rok pripravuje adresnú energopomoc z eurofondov za približne 500 miliónov eur. Nakoniec to dopadlo, ako aj už aj mnohí kolegovia zopakovali, a teda ako sme pri tejto vláde zvyknutí. Adresná energopomoc z eurofondov bude takmer pre všetkých a zo štátneho rozpočtu. Ostáva teda len veriť, že to aspoň bude nejaká pomoc. V každom prípade 500 miliónov spálime v kotloch. Prerátajme si, koľko študentov vysokých škôl by si za ušetrenú sumu mohlo pokryť napríklad mesačné náklady na štúdium, koľko stresu by ušetrili ich rodičia. Mnohé rodiny na Slovensku dneska zažívajú obrovskú úzkosť či vôbec dokážu ufinancovať štúdium svojich detí, nehovoriac o tom, ak súbežne študujú dve či tri deti v rodine. Zraniteľných rodín celkovo nie je málo. Dnes je milión ľudí na Slovensku ohrozených chudobou a do tejto situácie sa vláda rozhodne skomplikovať život ešte aj študentom, ktorí buď chcú, alebo musia popri štúdiu pracovať a privyrábať si napríklad živnosťou. Áno, rozumiem, vláda sociálnej neistoty nehodlá investovať do budúcej generácie. Prečo by si táto vláda mala lámať hlavu, koľko vzdelaných talentov o pár rokov nastúpi na trh práce, posunú krajinu ďalej, vnesú nové impulzy do ekonomiky?

Ďakujem. Ďakujem, pán Viskupič, už tu zaznelo, kto bude z tejto adresnej energopomoci najviac profitovať. Mne to trošku pripadá, že vlastne vláda si tu robí bankomat z ľudí najprv pri konsolidácii a teraz vlastne z daňových poplatníkov v celej Európskej únii pri energopomoci a my vlastne zatiaľ ani nevieme, či nám to Európska komisia dovolí. Ale keby to teda aspoň celé malo elementárnu logiku, presne ako to tu už povedal pán poslanec Hlina, že keď niekto pomoc potrebuje, nech si o ňu požiada a teda ministerstvo nech vyhodnotí, či je to správne a adekvátne. Ale nie, my tu máme opäť adresnosť pre všetkých 90 %, ktorých ste tam teda neviem, ako vypočítali. Opäť sa prepisuje význam slov, ako už je to pri tejto vláde zvykom, ale čo mňa celkom hnevá, je, že vlastne každé toto euro viazané na energopomoc treba reprogramovať z iných vecí, napríklad z rozvoja regiónov, škôl, inovácií alebo bývania, vrátane rozvoja mnohých projektov pre mladých ľudí. Takže neviem, no nazývate to adresná pomoc, ale bez dát a kritérií mi to skôr príde ako taká rýchla, rýchla výplata z cudzieho rozpočtu. Takže čerešnička na torte tejto zbabranej konsolidácie.
Ďakujem.

Ďakujem.
A ďakujem, Michal, za tvoje slová. Ja by som k tomu rada iba doplnila, že za mňa to, čo vláda predkladá, sa ani nedá vlastne nazvať konsolidáciou, ale skôr rezignáciou na budúcnosť Slovenska. A súhlasím s tebou, že je výsledkom absolútnej nekompetentnosti. Myslím, že vláda Fica už nemá vôbec predstavu, čo ďalej, žiadnu víziu, žiadnu ambíciu okrem jedinej a tou je asi prežiť najbližší rok pri moci.
Ale zároveň ja by som chcela uznať vláde jedno pozitívum, a to je to, že v podstate dokázali nemožné a zjednotili odborárov so zamestnávateľmi, odborníkov s laikmi, mladých ľudí so staršími. A myslím, že to je preto, že vlastne všetkým okrem asi pána ministra Kamenického musí byť jasné, že čo táto vláda a s touto konsolidáciou prináša, je chudoba a úpadok a vlastne trestanie ekonomickej aktivity a pracovitosti. Takže vláda sa už vlastne ani neusiluje zakrývať, že neverí v budúcnosť pre túto krajinu. A ja som presvedčená, že spoločne s kolegami a kolegyňami v budúcnosť veríme, a teda dúfam, že všetci, čo, čo veríte tiež, tak sa dnes stretneme na námestiach.
Ďakujem.

Sľubujem. (Potlesk.)