Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Tak ja by som sa chcela opýtať, keď teda majú byť, povedali ste, že systémové opatrenia sú tie, ktorým sa minister venuje. Tak, viete, vedel by povedať tie systémové? Keď ich nevie povedať krátkodobé? (koniec doplňujúcej otázky.)

Ďakujem pekne. Tak ja by som sa chcela opýtať, keď teda majú byť, povedali ste, že systémové opatrenia sú tie, ktorým sa minister venuje. Tak, viete, vedel by povedať tie systémové? Keď ich nevie povedať krátkodobé? (koniec doplňujúcej otázky.)

Ďakujem za slovo. Vážená vládna koalícia, vážený pán minister, Výročná správa za rok 2024 hovorí jasne, napriek tomu teda tu o tom vedieme diskusiu. Jasné je to, že Slovensko zle hospodári a fakt sa to nedá zvaliť na nepriaznivé okolnosti alebo na niektorú predchádzajú vládu. Deficit verejnej správy je päť a pol percenta HDP. To znamená, štát minul o 7,16 miliardy eur viac ako vybral a je to obrovská suma, kebyže si to prepočítame na obyvateľov, tak je to ako keby každý Slovák a Slovenka dlžili štátu zhruba 1 300 eur. Limit Európskej únie sú 3 % HDP, takže pri päť a pol sme naozaj hlboko v problémoch. Celkový dlh Slovenska dosiahol takmer 78 miliárd eur, je to 59,7 % toho, čo celá krajina za rok vyrobí. Približujeme sa k nebezpečnej hranici 60 % HDP čo je limit Európskej únie. No a potom tretie číslo, ktoré je dôležité, je štrukturálne saldo. Je to kľúčové, lebo ukazuje deficit očistený od vonkajších vplyvov a znamená to, že aj keby bola perfektná ekonomická situácia, dobrá ekonomická situácia a žiadne krízy, tak štát by stále míňal o 4,8 % HDP viac než má. A je to dôležité, lebo to štrukturálne saldo dokazuje, že ide o systematicky zlé hospodárenie súčasnej vlády. Míňate príliš veľa a nekontrolovateľne bez ohľadu na príjmy a popritom sa konsoliduje tak, že sa šetrí na ľuďoch, nie, štát nešetrí na sebe. Rozpočtové organizácie napríklad, čo sú ministerstvá, úrady, štátne inštitúcie, namiesto šetrenia sa tam výdavky na mzdy zvýšili o približne 250 miliónov eur. Čiže aj štátne podniky napríklad, železnice, energetické firmy, Slovenská pošta sú zároveň v strate. Čiže opäť to znamená neefektívne hospodárenie, lebo zaťažujú štátny rozpočet a namiesto príjmov generujú neustále výdavky. No a keď vláda hovorí o konsolidácii a potrebe šetriť a súčasne nafukuje vlastný aparát a ja neviem, toleruje straty štátnych firiem, bremeno úsporných opatrení, tak očividne nie sú občania a občianky. Konsolidácia má aspoň teda to tak vnímam ja, ale myslím si, že to tak vnímame viacerí, že konsolidácia má zmysel iba vtedy, ak štát zároveň dokáže ochrániť verejné financie a verejné peniaze pred rozkrádaním. No a ja mám zároveň pocit, že toto je teda jediný aspekt vládnutia, kde vlastne vláda prináša systémové riešenia. Nie však tie, ktoré by verejné zdroje chránili, ale také, ktoré skôr umožňujú ich rozkrádanie. Gratulujem. A to si nevymýšľam, to hovorí generálny prokurátor, ktorý za minulý rok konštatuje približne 70 % prepad návrhov na obžalobu pri korupcii a nulu pri odhalených prípadoch korupcie na najvyšších miestach štátu. Hlavná vizitka tejto vlády pri tomto všetkom, minister Šutaj Eštok, ktorý teda vlastne sa k tejto žalostnej situácii nepostavil pred verejnosť so žiadnym vysvetlením, či nebodaj opatreniami na nejaké zlepšenie situácie. Našiel si čas v tom istom, v tom istom čase si našiel čas na tlačovku o sedemnástich nových policajných autách kúpených z peňazí daňových poplatníkov. A ono bolo strašne milé na tom videu, ktoré minister publikoval, vidieť jeho radosť keď, keď mu policajti tam zapli tie blikajúce majáky. No, nám skôr blikajú všetky kontrolky, pretože Slovensko sa opäť prepadlo v rebríčku vnímania korupcie na 61. miesto. A je naozaj hanba a je to smutné, že minister vnútra si nenašiel čas na riešenie korupcie. Potom prezidentka Policajného zboru pani Maškarová mala tlačovú besedu. Asi je tiež extrémne zaneprázdnená, no ale prišla pred médiá odprezentovať vlastné čísla a verejnosť a novinárov presviedčala, že polícia korupciu vyšetruje, dokonca, že je jej prioritou a potom nezodpovedala viacero otázok od novinárov. Napríklad, prečo pani prezidentka hovorí, že sa vyšetrujú činy, ktoré získavajú policajti z vlastného vyšetrovania. Prečo tam nie sú žiadne oznámenia od občanov. Že by preto lebo nedôverujú polícií, že bude náležito vyšetrovať a objasňovať aj korupčnú trestnú činnosť. A podľa mňa si rovnako ľudia zaslúžia vidieť a vedieť odpovede na otázky, prečo sa Slovensko stalo eldorádom na podvody s DPH a daňovými únikmi ako tu už bolo spomenuté. Ešte aj zo stavu korupcie si, si očividne spravili ja neviem, PR PowerPoint prezentáciu ak som tomu správne porozumela a vybrali si, si tam nejaké mäkké ukazovatele. Šikovne presunuli porovnávacie roky tak, aby to opticky nevyzeralo ako prepad, lenže prosím vás, ako ľudí fakt nezaujíma nejaký PR graf, to zvládne vyrobiť aj, aj, aj ja, kebyže chcem akýkoľvek. Zaujíma ľudí realita a realitou je, že koľko vecí sa dotiahne do obžalôb a či sú úspešne stíhaní ľudia aj na najvyšších miestach štátu. No a kým polícia maľuje realitu na ružovo, generálny prokurátor tu jasne ukázal veľmi vážne čísla a povedal čo je podstatné, že keď dramaticky klesajú obžaloby a na najvyšších miestach štátu nie je odhalený ani jeden prípad korupcie, tak to znamená, že je to fatálne zlyhanie štátu. Nie je to niečo čím sa chváliť. Jedine teda pokiaľ, ak, ak vy veríte, že Slovensko je tou jedinou krajinou na svete, kde neexistuje korupcia na najvyšších miestach, ak to tak je, tak no už nám asi nič nepomôže. Preto je toto celé výsmech. Ľudia si majú uťahovať opasky, konsolidovať, znášať dôsledky vášho hospodárenia, kým štát nedokáže presvedčivo ukázať, že vie zastaviť korupciu a ochrániť peniaze občanov. A zároveň sa teda niet čo diviť, že v takejto ekonomike logicky sa najviac darí korupčníkom a daňovým podvodníkom, a že slušní ľudia majú čoraz menej záujem tvoriť v takejto krajine hodnoty. A je to smutné. A je to nebezpečné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja mám interpeláciu na pána ministra Šaška, ktorý tu teda nie je a nebol tu ani pri svojom odvolávaní včera, ani vlastne celú noc. Ja som v tejto budove momentálne už niečo viac ako 30 hodín a teda je to veľká hanba, že sa tu pán minister neukázal za celú tú dobu ani raz. Vizitkou pána Šaška sa stal záchrankový tender, tender za miliardu eur, ktorý mal byť symbolom modernizácie a zlepšenia záchrannej zdravotnej služby. Namiesto toho sa z nej stal symbol netransparentnosti.
Pán minister, vy možno, ak to náhodou počúvate, tak veríte, že ste postupovali správne, ale problém je v tom, že ste vytvorili situáciu, v ktorej nikto nevie, čomu a komu má veriť a to je pri miliardovom tendri, pri záchrannej službe naozaj absolútne neprijateľné. No a kým sa tu mesiace rieši tender a spory, a tam budú smerovať aj moje otázky, tak sa prehlbuje jedna z najväčších kríz dneška, ktorá sa práve vášho rezortu priamo týka. Je to kríza duševného zdravia. Týka sa špeciálne mladých ľudí a je to zároveň jedna z oblastí, ktorá je pre nás v Progresívnom Slovensku, mimoriadne ju považujeme za podstatnú a dôležitú. Dlhodobo sa jej venujú kolegovia Sabo, ale aj Oskar Dvořák a iní. Mladí ľudia dnes žijú pod permanentným tlakom na výkon, tlakom sociálnych sietí a tlakom drahoty a inflácie, ktorá v podstate vytvára úplne novú generáciu večných nájomníkov a večných dlžníkov. Generáciu, ktorá sa začína báť budúcnosti a štát im na to ponúka, čo presne? Pán minister, máme žalostný nedostatok psychologických a psychiatrických ambulancií s čakačkou na dlhé mesiace, ak máte šťastie a niekoho vôbec nájdete. Pomoc, ktorá často nepríde vtedy, keď ju najviac treba, lebo pokiaľ vám ide o život a je vám najhoršie, tak naozaj nemôžete čakať mesiace.
No a minister zdravotníctva na toto dodnes nemá odpoveď a ten problém pod povrchom buble, odborníci a odborníčky dlhodobo prízvukujú, že štát zlyháva v systematickom riešení radikalizácie mladých ľudí. Na Slovensku je alarmujúci nedostatok školských psychológov a v praxi štát zväčša presúva problémových žiakov z jednej školy do druhej. Tragickým mementom k tomu je tragédia zo Spišskej Starej Vsi. Včera v Novom Meste nad Váhom opäť otriasol podobný prípad Slovenskom, pretože šiestak počas prestávky postrelil svojich spolužiakov airsoftovou zbraňou. Mohol ich naozaj veľmi vážne zraniť napriek tomu, že to teda nie sú ostré náboje.
Pán minister, ak teda chcete so svojimi kolegami a kolegyňami chrániť rodiny a deti, tak ochrana pred radikalizáciou naozaj nesmie zostávať témou na nejaké odborné konferencie, no a, žiaľ, ja mám pocit, že ministerstvo zdravotníctva k tomu tak dlhodobo pristupuje a nie vďaka nám, teda, pardon, nie vďaka vám, ale, ale vďaka neziskovkám, na ktoré sa spoliehate. Spoliehate sa na to, že vašu prácu urobia iní a občianske iniciatívy, dúfate, že budú suplovať to, čo má robiť štát. Vďaka nim sa mladí ľudia alebo ľudia všeobecne, ktorí potrebujú, vôbec niekam dovolajú, keď je im najhoršie. Sú to organizácie, ktoré často fungujú len vďaka grantom, len vďaka donorom a ľuďom, ktorí tam buď pracujú zadarmo, alebo za sumy, za ktoré by v komerčnej sfére naozaj nikto ani nezdvihol telefón. A vy ste si z nich spravili lacnú barličku. Keď treba, potichu sa o nich opriete, aby systém úplne neskolaboval. Keď sa to politicky hodí, tak vám prekážajú. Keď sa opovážia náhodou kritizovať vládu, tak na ne občas nakydáte, spochybňujete ich financovanie, robíte z nich terč, naznačujete, že sú tieto organizácie politicky angažované a podobné veci. A je to podľa mňa úplne cynické a absolútne nezodpovedné. Štát nemôže fungovať tak, že nechá základné služby upadať a potom sa tvári, že to majú zachraňovať dobrovoľníci, donori a nejakých pár preťažených ľudí na preťažených linkách pomoci.
Vážený pán minister, vy ste v októbri ako minister zdravotníctva podpísali memorandum o spolupráci s modelovým parlamentom Slovenska. A pri tejto príležitosti ste sa verejne alebo teda ste verejne deklarovali, že duševné zdravie mladých ľudí je jednou z priorít vášho ministerstva a že memorandum otvára priestor pre aktívny dialóg s mladou generáciou. Vo svojom vyhlásení ste konkrétne uviedli, že aj spoločným partnerstvom vytvárate platformu, kde mladí ľudia môžu spolu rozhodovať, prinášať svoje skúsenosti a nápady na zlepšenie preventívnych programov, dostupnosti psychologickej pomoci a zvyšovanie povedomia o starostlivosti o duševné zdravie a že spolupráca nie je len formálna, ale je to záväzok počúvať, konať a spolupracovať. No situácia duševného zdravia mladých ľudí na Slovensku je podľa dát z rokov 2024 a 2025 kritická a vyžaduje si okamžité riešenia. Len organizácia IP-čko v roku 2025 eviduje 73 % kontaktov práve od ľudí do 30 rokov a zároveň v roku 2025 dokázali odpovedať len na štvrtinu volaní o pomoc cez telefón a chat.
Takže v súvislosti s týmto vaším záväzkom, pán minister, by som sa chcela opýtať, aké konkrétne aktivity a stretnutia sa uskutočnili v rámci memoranda o spolupráci s modelovým parlamentom Slovenska od jeho podpísania, kedy sa konali pracovné stretnutia, koľko zástupcov mladých ľudí sa na nich zúčastnilo, aké konkrétne témy boli prerokúvané.
Moja druhá otázka s podotázkami teda znie, ktoré konkrétne návrhy a podnety vzišli od mladých ľudí v rámci tejto platformy a ako boli zapracované do politík ministerstva zdravotníctva? Či sa prípadne nejako zmenila dostupnosť psychologickej pomoci pre mladých ľudí za toto obdobie, alebo boli prijaté nejaké iné kroky na zlepšenie preventívnych programov.
Tretia otázka je, akým spôsobom ministerstvo zabezpečuje, že mladí ľudia skutočne spolurozhodujú, ako ste napísali, a ich hlas je rešpektovaný pri tvorbe politík, ako je zabezpečená takáto nejaká spätná väzba o implementácii ich podnetov.
Štvrtá otázka je, aký je počet finančných prostriedkov, resp. aký, aký je rozpočet na aktivity spojené s touto spoluprácou a aké konkrétne výsledky priniesla k tomuto mesiacu, k januáru 2026, táto spolupráca v oblasti zlepšenia starostlivosti o duševné zdravie mladých ľudí.
Vážený pán minister, takéto verejné vyhlásenia vzbudzujú u mladých ľudí nádej a mladí ľudia sú naozaj skupina občanov a občianok, ktoré veľmi intenzívne čelia problémom s duševným zdravím. A práve preto je nevyhnutné, aby sme vedeli, či za týmito slovami nasledujú aj nejaké konkrétne činy. Mladí ľudia si naozaj v tejto krajine okrem formálnych gest zaslúžia najmä skutočné riešenia a teda reálnu účasť na rozhodovaniach, keď už ich k tomu prizvete na rozhodovanie, špeciálne v oblastiach, ktoré ovplyvňujú ich životy.
Ďakujem veľmi pekne za vaše odpovede a teda interpeláciu vám doručím aj písomne.

Ďakujem za slovo. Ja doplním kolegov, lebo už, už to tu v podstate aj zaznelo, čo som ja pôvodne chcela povedať, ale naozaj, pán Richter, nie je vám to trápne a, a také neviem, hlúpe, vyťahovať tu nejaké čísla, ktoré absolútne nepopisujú tú realitu ktorú ľudia žijú. Všetkým nám to tu zabralo pár minút si vlastne vyhľadať čísla, ktoré vám to vyvrátia. Ja som napríklad našla pomerne novú analýzu od Konfederácie odborových zväzov, a oni vlastne vychádzajú aj, aj z európskych štatistík, ale aj o informácií s rodinných účtov a Štatistického úradu Slovenskej republiky, takže realita slovenských domácností, pán Richter, 47,4 % výdavkov slovenských domácností ide na základné prežitie, čo je bývanie, energia, potraviny, a je to tretí najhorší výsledok v EÚ. Krajiny s vyššími výdavkami na potraviny ako Slovensko majú potom podpriemerné výdavky na bývanie a Slovensko je jediné, kde sa vlastne kumuluje vysoká záťaž z obidvoch strán, čiže aj, aj potraviny aj energia a bývanie, čo si Slováci nemôžu dovoliť. 40 % ľudí je pod hranicou chudoby a nemôže si dovoliť jedno s mäsom alebo rastlinnou alternatívou každý druhý deň, je to najhorší výsledok v EÚ. A 13,2 % všetkých obyvateľov, nielen tých pod hranicou chudoby, ale celkovo na Slovensku si nemôže dovoliť mäsité jedno každý druhý deň, a je to tretie najhoršie číslo, predbehli nás Rumuni a Bulhari ako tu už bolo spomenuté. Dalo by sa pokračovať, ale teda, naozaj nerozumiem ako sa tu môžete postaviť a hovoriť o nejakej dobrej sociálnej politike, keď nič to nepotvrdzuje.

Ďakujem za slovo a ďakujem, kolega Krúpa, za, za vaše vystúpenie.
Ja by som chcela nadviazať na to okliešťovanie dialógu, pretože, a nedá mi to tu ešte raz nespomenúť, ja som to spomínala aj vo svojom vystúpení, vo štvrtok sa udial veľký študentský protest, kde študenti sa zmobilizovali, čo vieme, že sa deje už len, keď je situácia v krajinách naozaj, naozaj vážna, je to veľkým varovným signálom, keď sa občianska spoločnosť, študenti, naprieč spektrom spájajú a kritizujú, čo sa v krajine deje, a teda ich hlavným argumentom alebo teda to, čo tam zaznievalo aj v Žiline, aj v Martine, aj v Bratislave najviac, bolo, že sme pripravení s vami diskutovať, ak ste aj vy, neváhajte a ozvite sa nám, ukážte nám, že viete viesť kultivovaný a slušný dialóg, nielen monológ na vami stanovené témy a ukážte nám tak, že beriete študentov ako rovnocenných partnerov v dialógu o budúcnosti Slovenska.
A, samozrejme, študenti tu v parlamente diskutovať nemôžu, diskutujú tu za nich ich zástupcovia, ktorých si zvolili, a takých je mnoho aj v rámci opozície naprieč poslaneckými klubmi. A toto okliešťovanie dialógu a diskusie v parlamente súvisí aj s týmto. Čiže vy okrem toho, že ste absolútne nijako, teda aspoň ja som nezachytila žiadne vyjadrenie zo strany koalície k týmto protestom, tak pokračujete v tom, čo tam tí študenti niekoľkokrát kritizovali hneď prvou, prvým návrhom, ktorý na prvej schôdzi prerokovávame, a to je obmedzovanie diskusie a vlastne ďalšia rana pre demokraciu. Takže ja naozaj vás prosím aj teda, kolegovia, ktorí tu ste, že či by ste toto mohli nejako okomentovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem za faktické poznámky. Ďakujem aj teda, pán Radačovský, neviem či sa chystáte vstúpiť do PS alebo čo, bol to taký veľmi akože liberálny prejav a som veľmi rada, že teda sa stotožňujete s mojimi slovami, len teda som zvedavá, že či tak budete aj hlasovať.
A ešte by som možno chcela doplniť, že ako je možné, že sú problémom nálepky, že je problémom rolák, a pamätám si, ako tu pán podpredseda Národnej rady obhajoval svojho syna, ktorý má vytetovaného mafiána, a teda obhajoval toto tetovanie, tak to akože iba, iba v kontexte aj toho etického kódexu, že či je toto v poriadku.
A mrzí ma, že nikto vlastne iný z koaličných kolegov sa neprihlásil, a teda nijako, nijako sa nevyjadril. Budem rada, ak to možno urobíte neskôr na vystúpenia mojich kolegov a kolegýň. Áno, to je za mňa všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Nie som si istá, kde presne som skončila, ale teda nadviažem na to, že vlastne aj náš pán podpredseda parlamentu Dubéci ráno povedal, že mať dlhé diskusie v tomto parlamente vlastne vôbec nie je štandardom a deje sa to len pri tých najzávažnejších veciach. Bolo to pri zrušení prokuratúry, ktorá má vyšetrovať najvážnejšie zločiny, zmeny trestných kódexov, ktoré zabezpečia beztrestnosť pre vás a vašich ľudí, či zrušenie fungujúcej inštitúcie, ktorá slúži demokracii, kvôli neschopnosti jedného ministra. Takže ak teda to chceme nazvať obštrukciou, tak obštrukciu sme robili preto, že sa tu deje do očí bijúce krivenie spravodlivosti, právneho štátu, právneho poriadku tejto krajiny a tieto veci vyhnali do ulíc desaťtisíce ľudí. My sme tu na to, aby sme týchto ľudí rešpektovali, aby sme ich názory vypočuli, a vy ich teraz chcete umlčať. A, vážení kolegovia a kolegyne, teda vlastne pardon, iba kolegovia, sedí tu jeden, v poriadku, vy ste už túto taktiku tiež použili, nepoužili ste ju na ochranu právneho štátu, použili ste ju na ochranu Roberta Fica.
Takže keď sa na to pozrieme objektívne, tak vďaka tomu, že sme sa o predlžovanie diskusie, ak to tak chcete nazvať, pokúsili, tak sme aspoň čiastočne zabránili ekonomickým škodám, ktoré Slovensku hrozili kvôli vážnemu porušovaniu európskeho práva a aspoň čiastočne sme zmiernili dôsledky vašich nedopracovaných, narýchlo ušitých zákonov a ušitých na mieru pre vašich ľudí, nie pre ľudí na Slovensku. Ak by ste dodržiavali štandardný legislatívny proces, ak by ste vypočuli tých, ktorí majú čo povedať k návrhom, vypočuli pripomienky, tak, tak by sme vlastne vôbec túto tému nemuseli teraz riešiť. Lenže názory tých, koho sa zákony týkajú, ste de facto pochovali, tak diskusiu preniesli aspoň na pôdu parlamentu v zastúpení opozície, a aj tú teraz idete oklieštiť.
O skutočnej kultivácii politickej diskusie, ktorou argumentujete v tomto návrhu, sme hovorili už na začiatku volebného obdobia. Moji kolegovia a kolegyne to tu už tiež spomenuli, Progresívne Slovensko predkladalo návrh etického kódexu, kde boli jasné pravidlá a štandardy, ktoré boli rovnaké pre všetkých. Toto ste odmietli a teraz nám tu o parlamentnej kultúre prednáša ten istý politik, ktorý si prílepkom mení Trestný zákon vo vlastný prospech, ten istý politik, ktorý chce trestať kritikov aj za to, čo povedia v televíznych diskusiách alebo na protestoch, čiže mimo parlamentu. Takže podľa tejto logiky môžu poslanci pretláčať promafiánske prílepky, pokiaľ sú pri tom dobre oblečení a používajú slušný slovník, vau, alebo dokonca chodiť do práce opití, stačí, že majú peknú košeľu. Ak máme moc, tak môžeme všetko.
Predseda parlamentu totiž na častú otázku o konzumácii alkoholu v parlamente tvrdí, že sa tu rozhodne nekonzumuje, tak o to menej dáva zmysel, že prečo vám prekáža kontrola. Podľa toho, čoho sme tu boli v decembri svedkom, svedkami, tak ja sa prikláňam k tomu, že to proste nie je pravda, hej, a niečo tu nie je v poriadku. A keď je predsa takáto pochybnosť v spoločnosti, keď sa na to opakovane pýtajú novinári, tak o to viac by som sa predsa snažila preukázať, že, že nič také sa nedeje, nastavila nejaké jasné pravidlo a transparentnú kontrolu. Ak chcete obnoviť aspoň trochu dôveru ľudí, tak sa to robí konaním a nie slovami, ideálne triezvym konaním. Ja by som naozaj rada vedela, kto konkrétne, kolegovia, s tým má problém, akože fakt že prihláste sa, povedzte prečo, ako, už sme sa tu na to viacerí pýtali, stále sme nedostali odpoveď. Alebo to zase dopadne ako s korupciou, ktorá vraj na najvyšších miestach neexistuje?
Ak neumožníme o kauzách opozícii hovoriť, oklieštime im priestor na diskusiu, kauzy existovať nebudú, to mi vlastne vychádza ako, ako výsledok tejto rovnice. A nie je to podľa mňa kultivácia politickej diskusie, je to pokrytectvo, ohýbate základnú podstatu demokracie, ktorú vedia deti na základnej škole, že ňou je diskusia, a snažíte sa presadiť nejakú myšlienku, že keďže máme krehkú väčšinu, tak ostatní nech sú ticho a tak to má byť. Argumentujete tiež efektivitou, že vraj rokovania trvajú dlho. Lenže efektivita neznamená skrátenie rozpravy, efektivita znamená lepšia príprava, lepšia diskusia s odborníkmi, menej chaosu, menej improvizácie, ktorej dopady majú vplyv na tisíce ľudí. Vôbec to tu nie je o nejakom našom vyplakávaní, že sa tu chceme a máme záujem striedať jeden po druhom od rána do večera za rečníckym pultom. Ide o to, že dôsledky tohto návrhu znovu výrazne pocítia občania, lebo čím menej sa diskutuje v odbornej verejnosti aj v parlamente, tým horšie zákony vznikajú. Nedávna minulosť nám dáva za pravdu. Novela Trestného zákona – chaos. Konsolidácia – chaos. A potom sa to prejavuje na zlej ekonomike, na zvýšenej kriminalite, na tom, že ľudia masívne zatvárajú svoje podnikania. Menej diskusie neznamená lepšiu legislatívu, znamená to horšiu legislatívu a zlé zákony znamenajú zlú kvalitu života ľudí na Slovensku.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja si tiež úprimne prajem dôstojný parlament, ale teda ak je zámerom upraviť rokovací poriadok, tak prečo to nerobíme tak, aby to čo najviac posilnilo dôveru verejnosti, tak aby sa ľudia cítili čo najviac chránení a nie čo najviac odstrihnutí od zákonodarnej moci. Táto novela je náhubok pre opozíciu, nevidím v nej službu občanom, vidím v nej službu pohodliu moci a vyzerá to tak, že ticho naozaj vyhovuje len tým, ktorí v slušnej debate absolútne neobstoja.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o pravidlách, ktoré majú chrániť dôstojnosť parlamentu a zároveň chrániť právo občanov vedieť, čo sa tu deje, prečo sa to deje a komu to slúži. A ľudia na Slovensku dnes fakt nepotrebujú parlament, ktorý hlasuje a koná rýchlejšie, než myslí. Dovolila by som si predpokladať, že naozaj rovnako nevyžadujú parlamentnú módnu políciu. Ľudia na Slovensku fakt potrebujú parlament, ktorý rieši ich problémy, kde sa poctivo hľadajú riešenia a hlavne potrebujú vidieť transparentný štát viac než kedykoľvek, ktorý odpovedá na otázky. Ľudia majú právo nás kontrolovať, im sa zodpovedáme.
A pre mňa je z pohľadu mladého človeka strašne smutné vidieť, že v situácii, kedy sa Slovensko trápi s extrémne zlou ekonomickou situáciou, masovo ľudia odchádzajú, ľudí zaťažujú odvody, zatvárajú svoje podnikania, tak my na prvej schôdzi v januári riešime rokovací poriadok a riešime, ako upraviť pravidlá diskusie. Absolútne si nenárokujem hovoriť v mene všetkých mladých ľudí, ale je to zároveň skupina, s ktorou som najčastejšie v kontakte prirodzene. Sú to moji priatelia, je to môj mladší brat, je to jeho partia, počúvam ich, mali by ste aj vy. Odkázali vám pred pár dňami na Hviezdoslavovom námestí, citujem: "Je to hlavne arogancia moci, ktorú nám dennodenne dokazuje súčasná vláda. Zákony, ktoré si prijímajú v parlamente, sú priamym ohrozením našej demokracie." Preto ak schválite aj tento návrh a zmeníte rokovací poriadok tak, že zmenšíte priestor na otázky a na kontrolu, tak znovu vlastne iba vysielate signál mladým generáciám, týmto ľuďom, ktorí vyzývali na protestoch na zmenu, dávate im ďalší dôvod neveriť, že ich hlas má význam. A to by podľa mňa malo trápiť nás všetkých, ak mladí ľudia budú mať tento pocit, bez ohľadu na to, do ktorého klubu alebo do ktorej politickej strany patríme.
Krajina a krajiny, v ktorých mladí ľudia prestali veriť, že má zmysel usilovať o zmenu, sú krajiny, ktoré upadajú a už medzi ne patrí aj Slovensko, pretože upadajú rezignáciou, cynizmom, únavou z nespravodlivosti. A to sú najväčší nepriatelia demokracie. Neokliešťujete len práva opozície, okliešťujete práva všetkých tých ľudí, občanov a občianok, ktorí dali nám, členom opozície, mandát a v ich zastúpení ten mandát vykonávame.
Ja chápem, že je nepríjemné tu počúvať kritiku. No ja fakt verím, že aj v koalícii medzi vami sedia ľudia, ktorí majú svedomie a ktorí pri niektorých rozhodnutiach fakt cítia vnútorný nepokoj, ktorým nie je jedno, že štát tu ohýba všetky princípy demokracie, všetky princípy normálneho fungovania v prospech úzkej skupiny. Zopakujem, nezvolila vás politická strana, zvolili vás občania aj vaši susedia, vaši známi, ľudia, s ktorými sa stretávate. A oni sledujú, ako ich zastupujete, a teda ja sa pýtam, že či im toto vyhovuje. Viete, a ráno to tu povedal aj pán podpredseda Dubéci, že mať dlhé diskusie tu v parlamente, to vôbec nie je niečo, čo sa tu deje pravidelne. Deje sa to fakt len pri tých najzávažnejších veciach - zrušenie prokuratúry, ktorá má vyšetrovať najvážnejšie zločiny, zmena trestných kódexov, ktoré zabezpečia beztrestnosť pre vašich ľudí, či zrušenie fungujúcej inštitúcie, ktorá slúži demokracii kvôli nešikovnosti jedného ministra. Takže viete, prečo sme viedli tie dlhé diskusie. Lebo je to do očí bijúce krivenie právneho štátu a do očí bijúce krivenie právneho poriadku tejto krajiny. A vyhnalo to desaťtisíce ľudí na námestia. A my sme tu nato, aby sme týchto ľudí rešpektovali, aby sme ich počúvali, aby sme ich tu zastupovali, aby sme ich tu vypočuli, a vy ich chcete umlčať.
Vážení kolegovia a kolegyne z koalície, vy už ste navyše túto taktiku tiež použili, ktorú teda podľa vás nazývate obštrukciou, urobili ste presne to isté no s jedným veľkým rozdielom. Nie s úmyslom ochrániť právny štát, ale s úmyslom ochrániť Roberta Fica. Tak keď sa na to pozrieme trošku objektívne, práve vďaka tomu, čo teda vy nazývate obštrukciou, sa podarilo zabrániť značným ekonomickým škodám z dôvodu porušenia európskeho práva, podarilo sa zabrániť dôsledkom vašich nepodarkov zákonov, ktoré boli šité na mieru pre vašich ľudí a podarilo sa nám vás aspoň upozorniť na tie najzávažnejšie pochybenia v týchto návrhoch. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, kolegyňa, aj tebe za príspevok a ja sa vlastne tiež pýtam, že čo si z toho majú odniesť občania a občianky, teda dnes, že súdy nie sú kompetentné, lebo generálny prokurátor Maroš Žilinka napísal na svojej sociálnej sieti, že považuje tento pozmeňujúci návrh za škodlivý a vecne nenáležitý. Minister spravodlivosti tento návrh napriek tomu podporuje a tvrdí, že ide len o procesné pravidlo do budúcnosti, ktoré má umožniť súdu lepšie posudzovať dôveryhodnosť kajúcnikov.
No tak neviem, keď je tu takýto konflikt, tak nieže by minister hovoril o tom, že to treba prepracovať, pozastaviť, viesť nejakú diskusiu, proste jednoducho sa to tu prehluší politickým záujmom a koalícia to v parlamente väčšinou odklepne, žiadna logika právneho štátu. Tu asi platí fakt už len logika moci.
Ja rozmýšľam, že napríklad takým študentom práva odkazujete vlastne, že, že učte sa, študujte to, ale zapamätajte si, že v trestnom práve sa vždy dá nájsť cesta, že poradíte svojmu klientovi, aby sa stal poslancom Národnej rady a potom síce účelový prílepok zmenil Trestný zákon vo svoj prospech. Ako, ja neviem, ja sa na to ako mladý človek tak pozerám, že toto je fakt odkaz, ktorý tu chcete zanechať na záver poslednej schôdze roka, že namiesto rovnosti pred zákonom tu rozhodujú politické funkcie a schopnosť ohnúť pravidlá podľa politického záujmu? Akože okej, wau!