Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán podpredseda, tak tento návrh je opäť len dôkazom, že reálnou prioritou tejto vládnej koalície je ona sama. Celý tento deň to dokazuje. Už sa to síce tu trošku rozpadlo, ale bola tu pomerne disciplína. Bolo tu aj pomerne veľa predsedov výborov. Sedia pomerne plné poslanecké lavice. A pri takýchto návrhoch ste schopní sa brutálne zmobilizovať. Je tu disciplína. Zapájate sa do diskusie, lebo väčšinou pri iných dôležitých legislatívnych návrhoch sa tu v opozícii bavíme sami so sebou. Ja som fakt nevidela, že pri niečom inom, čo ľudí skutočne trápi, by sme tu viedli takéto výmeny názorov a diskusie a že by vás tu toľko bolo. Určite nie pri školstve, pri bývaní, pri daňovo-odvodovom zaťažení. Nebili ste sa takto za mladých ľudí, ktorí odchádzajú zo Slovenska, lebo tu nevidia perspektívu. A ja som bola jednou z nich. Takisto presne som patrila do tejto kategórie, pretože nepoznám nič iné takmer za svoj život než vlády Smeru. Nechcela som tu kvôli tomu zostávať a je mi skutočne veľmi, veľmi ľúto, že ste ani mňa, ani podľa mňa nikoho z mojich rovesníkov nepresvedčili o tom, že to viete robiť aj lepšie a nepresvedčili ste ma o opaku. No a, bohužiaľ, dnes sme prišli do bodu, ktorý priamo, ja použijem teda slovo, nahlodáva základné právo občanov Slovenskej republiky, a to právo voliť. Rušenie voľby poštou zo zahraničia nie je len nejaká malá technická zmena, ako sa to tu snažíte prezentovať a zahladiť verejnosť. V posledných parlamentných voľbách prišlo takmer 73 000 žiadostí o voľbu poštou. Už sme to tu počuli a doručených bolo 59 000 obálok, teda naspäť, čo bol historický rekord. A to nie je pár stoviek expatov, ale je to veľmi veľká skupina obyvateľov Slovenska, ktorým na budúcnosti Slovenska záleží a teda chceli by vyjadriť svoj názor. A ja si myslím, že úspešná a dobre riadená krajina by sa naozaj mala snažiť vyjsť svojim občanom čo najviac v ústrety a platí to dvojnásobne o výkone možností, teda o výkone a možnosti naplnenia základných práv. Takto to robia napríklad v Čechách, kde voľbu na ambasádach nedávno doplnili aj o voľbu poštou, ktorú, mimochodom, majú aj v takom Rakúsku, Nemecku, Holandsku. Jednoducho v mnohých krajinách únie. Ale áno, samozrejme, táto vládna koalícia znovu prišla na niečo, na čo nikto iný neprišiel a prišla na dôvody, prečo je to taký strašne vážny problém. A mňa fakt pobavilo to, keď to tu pán Gašpar prezentoval, že vlastne vy to zrušenie voľby zo zahraničia považujete pomaly za nejaké konsolidačné opatrenie. To je fakt vau. A ďalšia vec, obmedzovať zahraničným Slovákom a Slovenkám právo voliť je navyše historický nezmysel. To už tu tiež dnes zaznelo, ale chcem sa k tomu vrátiť, pretože boli to práve ľudia v exile, ako aj samotný Milan Rastislav Štefánik, ktorí budovali základy našej štátnosti. A očakávala by som od takto pronárodnej koalície, že bude rozumieť, že vlastenectvo nekončí na hraniciach štátu, no realita je iná. Koalícia trestá vlastných občanov za to, že žijú za hranicami. A je to smutná vizitka pronárodnej politiky. Ja si myslím, že, ak by vám Milan Rastislav Štefánik neskazil prieskumy, tak zrejme by ste aj jemu obmedzili možnosť voliť. Pán podpredseda Gašpar tu zároveň ako predkladateľ spomínal diskusie so študentmi a je mi naozaj veľmi ľúto, že na nich myslíte len vtedy, keď si do nich idete kopnúť za nejaké manipulovanie volieb alebo volebné podvody alebo ešte prípadne, keď im pán premiér Fico na jeho diskusiách vykladá o tom, ako nemajú študovať humanitné odbory, ako majú všetci zobrať lopatu do ruky a podobné veci. Ak takto hrubo zrušíte voľbu poštou zo zahraničia, bude to mať fatálne dopady práve na mladých ľudí, z ktorých mnohí študujú mimo Slovenska a možno by sa po škole chceli vrátiť a preto im záleží na vývoji politickej situácie doma. Podotýkam, že o tej sa pán Miezga zo zásady s tými študentmi nebaví. Asi nemá odpovede na stav ekonomiky, nedostupnosť bývania či neatraktívne školstvo a iné veci, ktoré mladých ľudí naozaj trápia. No a len si zopakujme, že celkovo je počet slovenských študentov v zahraničí vyšší ako 30 000, čo nás radí medzi krajiny s najvyšším podielom vysokoškolákov v zahraničí. Znamená to, že každý piaty vysokoškolák študuje mimo Slovenska. Určite sú to aj deti mnohých z vás alebo vaši mladší súrodenci. Napríklad v Nórsku a Dánsku, kde rezort diplomacie len nedávno zrušil svoje ambasády, študujú tisíce slovenských študentov. Tak ja sa pýtam, či to znamená, že na to, aby mohli ísť voliť, si budú musieť kúpiť drahé letenky do Štokholmu či Berlína. Asi netreba tu opakovať, už to tu fakt zaznelo veľakrát, ale bežný študent nemá peňazí nazvyš na takéto cestovanie a nieto ešte, keď študuje v zahraničí. A nehovoriac o študentoch, ktorí študujú v USA, v Kanade, v Austrálii, v týchto krajinách, kde takéto cestovanie je naozaj veľmi drahé. Ja som si schválne pozerala približné ceny leteniek zo západného pobrežia na východné a dnes to vychádza okolo 300 – 400 € na spiatočnú letenku. Nehovoriac o tom, že človek sa na to letisko musí aj nejako dostať, takže dokopy ho to pokojne môže vyjsť 500 € a viac. A to má z môjho pohľadu pekne ďaleko od rovnosti, čo je teda ústavný princíp pri výkone volebného práva. A naozaj vás prosím, prestaňte s tými urážlivými komentármi a poznámkami, že keď si sem ľudia vedia prísť robiť zuby a vedia sem prísť čokoľvek iné robiť, môžu prísť aj voliť. Ja mám kopu rodiny, ktorá žije v zahraničí, chodia poctivo každý rok na návštevu, ale chodia v takom čase, väčšinou cez letné prázdniny, práve kvôli tomu, že majú malé deti, ktoré sú školopovinné. Ak sú to študenti, tak chodia cez letné prázdniny práve preto, že vtedy majú voľno. Naozaj nediktujme tu ľuďom, kedy sa hodí a nehodí a kedy by mali a nemali chodiť na Slovensko. Mne to príde naozaj extrémne urážlivé a príde mi to ako totálny výsmech týmto ľuďom, z ktorých, mimochodom, mnohí stále platia dane na Slovensku, pretože sú to buď živnostníci, rôzni freelanceri, ľudia, ktorí žijú mimo Slovenska. A stále tu majú mnoho takýchto aj ekonomických vzťahov, je ich strašne veľa. Po škole sa na Slovensko vráti len 41 % všetkých študentov v zahraničí, čiže menej ako polovica. Máme vážny problém a bude ešte vážnejší udržať si mladých ľudí na Slovensku doma a namiesto toho, aby sme im dávali čo najviac cítiť, že patria na Slovensko, že majú právo rozhodovať o jeho budúcnosti, tak im toto idete skomplikovať. Je to podľa mňa hazard s budúcnosťou tejto krajiny. A nakoniec sa sem môže naozaj o chvíľu vracať ešte menej než tých chatrných 41 %. Povedzme si úprimne, poslednú stratégiu tohto štátu, ktorá chcela prilákať talent naspäť na Slovensko, tak to bola jedna z prvých vecí, ktorú sám premiér hodil do koša ešte na začiatku jeho mandátu. Asi tak veľmi mu záleží na mladých ľuďoch. Je to presný opak toho, čo Slovensko potrebuje a je to presný opak toho, čo chceme aj my v Progresívnom Slovensku mladým, ale nielen mladým ľuďom ponúknuť, pretože nielen, že sú a budú budúcnosťou, ale mali by spolu tvoriť aj súčasnosť. A toto všetko vy veľmi dobre viete, koaliční poslanci a poslankyne. Vám v skutočnosti záleží na tom, aby práve aj oni v týchto voľbách nehlasovali, aby ste im to čo najviac skomplikovali, pretože nevolia vás. Váš koaličný kolega, pán Micheľko, sa netají tým, že dôvodom pre zrušenie voľby poštou zo zahraničia je znevýhodniť opozíciu. Takéto slová sú síce konečne pravdivé, ale sú maximálne hanebné. A ešte raz, nejde tu o žiadnu technokratickú zmenu, ani o zabránenie možným akýmsi manipuláciám, ani o tajnosť samotného hlasovania, ale o to, že tento spôsob je, citujem, extrémne výhodný pre opozíciu. A ja sa pýtam, a takisto to tu už pán Dubéci povedal, prečo sa teda neupravuje napríklad voľba do prenosnej urny v domovoch sociálnych služieb a rôzne inde? Ako tam garantujete tú bezpečnosť a integritu volieb? Pretože pokiaľ viem, tam tiež nebýva plenta. A mne dokonca na sociálnych sieťach napísali dve sociálne pracovníčky, ktoré boli svedkami toho, ako, keďže sú títo ľudia, najmä v tých domovoch sociálnych služieb, naozaj v ťažkých zdravotných stavoch, im museli radiť a ukazovať, ako voliť, ako krúžkovať, koho. Ja nevravím, že to bolo zneužité, ale nevieme, ako to tam presne prebieha práve z týchto dôvodov. Takže teda majme nejaký jednotný meter. Jednoducho chcete meniť pravidlá hry, chcete zmanipulovať kampaň, chcete čo najviac znevýhodniť opozíciu, zabetónovať sa pri moci, pretože viete, že ide o všetko a ja sa fakt bojím, že toto rušenie voľby poštou je len začiatok. Po vyše 20 rokoch, odkedy je možné voliť poštou zo zahraničia, vám táto voľba zrazu prekáža, príde vám to ako problém, pretože vám hrozí prehra. Viete čo? Ľudia vám to podľa mňa brutálne zrátajú, lebo vy ste sa tu prerátali a ja verím a som presvedčená, že tento krok bude mať úplne opačný efekt, ako chcete, a príde ešte viacej ľudí. Prídu, prídu naschvál, prídu ten hlas hodiť a prídu ho hodiť opozícii. Našu už dnes slávnu petíciu proti rušeniu voľby poštou zo zahraničia podpísalo takmer 100 000 ľudí. Odmietajú takúto zmenu bez verejnej diskusie, pretože Slovensko nie je diktatúra. A treba dodať, že Slovensko v najnovšom indexe, dnes to vyšlo, v indexe demokracie od The Economist sa umiestnilo na 48. mieste a patrí do kategórie tzv. nedokonalých demokracií. Je to pokles o šesť miest oproti minulému roku a je to naše najhoršie hodnotenie od začiatku tohto projektu od roku 2006. A ja sa pýtam, koho je to vizitkou, kto tu vládne najdlhšie? Všakže. No, tak títo istí ľudia sa rozhodli riešiť naliehavé problémy demokracie tak, aby Slováci žijúci v zahraničí mali čo najväčšie komplikácie pri účasti na voľbách. Lebo kto iný tu už len ohrozuje našu demokraciu viac ako naši vlastní občania, ktorí sa náhodou nenachádzajú na tom správnom mieste, kde majú trvalé bydlisko. Mimochodom, opakujem, mnohí títo ľudia stále platia na Slovensku dane. Ja si osobne nesmierne vážim, že napriek tomuto hodnoteniu žijem, myslím si, že žijem v ako-tak demokratickej krajine a chcem, aby takou Slovensko zostalo. Chcem, aby sa tieto rebríčky zlepšovali a nie naopak. A ja vás preto ešte raz vyzývam, tak ako sme to tu už mnohí povedali. Vyzývam každého poslanca a poslankyňu, aby ste tento návrh nepodporili, lebo je to naozaj tá cesta do pekla, ktorú tu už pán Miezga spomínal. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
