Videokanál poslanca

Um. A ďakujem aj za tvoj príspevok. Ja som chcela, ako keby, keďže celé je to tu už také strašne kuriózne, tak poukázať na niektoré kuriozity a paradoxy, ktoré sa týkajú voľby poštou. A napríklad astronauti NASA majú od roku 1997 zákonné právo voliť z vesmíru. Ich hlasovací lístok putuje ako taký zašifrovaný PDF súbor do Houstonu. Takže toľko. A ďalej krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Portugalsko majú dokonca v parlamente vyhradené špeciálne kreslá pre poslancov, ktorí zastupujú výhradne občanov žijúcich v zahraničí. V niektorých krajinách, napríklad v Brazílii, je voľba zo zahraničia nielen povolená, ale dokonca povinná pre všetkých dospelých občanov, inak im hrozia pokuty. A Austrálčania žijúci v zahraničí, ak sa na voľbách nezúčastnia, tak štát od nich vyžaduje písomné zdôvodnenie, že prečo. Takže Slovensko patrí momentálne do skupiny krajín, ktoré sú v tejto otázke totálne konzervatívne. Á, ó. Írsko napríklad a Malta sú jedny z mála demokratických krajín v EÚ, ktoré majú veľmi prísne pravidlá. Túto voľbu zo zahraničia neumožňujú. A naopak všetky ostatné krajiny tieto voľby rozširujú kvôli znásobeniu účasti, vníma sa to ako demokratický regres, ak sa takáto voľba obmedzuje, pretože všetci vieme, že moderná spoločnosť je čoraz mobilnejšia a hranice štátov nám dávno nedefinujú to, kam človek patrí a kde sa cíti ako doma a ku ktorej krajine nejakým spôsobom cíti súdržnosť. K tomu. Ďakujem. Pán poslanec Čaučík, nech sa páči.

Za tvoj príspevok. Úplne súhlasím a ja teda doplním, že mňa mimoriadne zaujala včerajšia konferencia členov Smeru, kde teda vraveli, že oni presne vedia, ako to s tými študentmi v zahraničí funguje. Povedali síce, že teda v tej situácii neboli, ale že presne vedia, ako to chodí a väčšinou po takejto vete nasleduje absolútny nezmysel a tak tomu aj bolo. Ja som zhodou okolností bola členkou týchto rôznych komunít v zahraničí, v rôznych krajinách. Viem Povedali, že oni presne vedia, ako to s tými študentmi v zahraničí funguje. Povedali síce, že teda v tej situácii neboli, ale že presne vedia, ako to chodí, a väčšinou po takejto vete nasleduje absolútny nezmysel a tak tomu aj bolo. Ja som zhodou okolností bola členkou týchto rôznych komunít v zahraničí, v rôznych krajinách. Viem, ako to funguje. No ale teda oni tam tvrdili, že si týchto študentov v podstate obiehajú, ja neviem, nejakí svedkovia progresívni, ktorí im tam akože berú tie volebné lístky a div nie akože nekrúžkujú za nich. A ako, nehnevajte sa na mňa, ale pre mňa, mne to pripadá tak extrémne absurdné a je to tak strašný výsmech týmto ľuďom. Ako 10 000 ľudí, ktorí hlasujú zo zahraničia, že sú tu súčasťou nejakej masovej manipulácie, to naozaj chcete presviedčať, že sú tak nesvojprávni, že tam potrebujú mať, ja neviem, či sú to naši agenti, alebo koho agenti vyslaní, aby im hovorili, koho tam majú krúžkovať. A teda sa pýtam, čo bude ďalej? Tak nemáme hľadať takýchto agentov v domovoch dôchodcov, v kluboch šachistov? Nemáme zakázať šachistom voliť, lebo sa tam objavilo nejaké takéto podozrenie? Máme automaticky spochybňovať teraz hlas rôznych takýchto kategórií ľudí? Ako ja neviem, možno to v Smere a v Hlase a vo vašich stranách takto funguje, že ste zvyknutí na to, že vás niekto zmanipuluje do rozhodnutia a neprebieha u vás žiadna diskusia a žiadne nejaké normálne svojprávne rozhodovanie, ale ja, na rozdiel od vás, som sa s týmto absolútne nikdy nestretla. A ja vyzývam týchto ľudí v zahraničí, prosím vás, ak ste niečo takéto videli a zažili, napíšte nám to. Ja to tu veľmi rada odprezentujem, ak vás obiehal nejaký svedok progresívny. Ďakujem. Pán poslanec Grendel.

Za tvoj príspevok. Úplne súhlasím a ja teda doplním, že mňa mimoriadne zaujala včerajšia konferencia členov Smeru, kde teda vraveli, že oni presne vedia, ako to s tými študentmi v zahraničí funguje. Povedali síce, že teda v tej situácii neboli, ale že presne vedia, ako to chodí a väčšinou po takejto vete nasleduje absolútny nezmysel a tak tomu aj bolo. Ja som zhodou okolností bola členkou týchto rôznych komunít v zahraničí, v rôznych krajinách. Viem Povedali, že oni presne vedia, ako to s tými študentmi v zahraničí funguje. Povedali síce, že teda v tej situácii neboli, ale že presne vedia, ako to chodí, a väčšinou po takejto vete nasleduje absolútny nezmysel a tak tomu aj bolo. Ja som zhodou okolností bola členkou týchto rôznych komunít v zahraničí, v rôznych krajinách. Viem, ako to funguje. No ale teda oni tam tvrdili, že si týchto študentov v podstate obiehajú, ja neviem, nejakí svedkovia progresívni, ktorí im tam akože berú tie volebné lístky a div nie akože nekrúžkujú za nich. A ako, nehnevajte sa na mňa, ale pre mňa, mne to pripadá tak extrémne absurdné a je to tak strašný výsmech týmto ľuďom. Ako 10 000 ľudí, ktorí hlasujú zo zahraničia, že sú tu súčasťou nejakej masovej manipulácie, to naozaj chcete presviedčať, že sú tak nesvojprávni, že tam potrebujú mať, ja neviem, či sú to naši agenti, alebo koho agenti vyslaní, aby im hovorili, koho tam majú krúžkovať. A teda sa pýtam, čo bude ďalej? Tak nemáme hľadať takýchto agentov v domovoch dôchodcov, v kluboch šachistov? Nemáme zakázať šachistom voliť, lebo sa tam objavilo nejaké takéto podozrenie? Máme automaticky spochybňovať teraz hlas rôznych takýchto kategórií ľudí? Ako ja neviem, možno to v Smere a v Hlase a vo vašich stranách takto funguje, že ste zvyknutí na to, že vás niekto zmanipuluje do rozhodnutia a neprebieha u vás žiadna diskusia a žiadne nejaké normálne svojprávne rozhodovanie, ale ja, na rozdiel od vás, som sa s týmto absolútne nikdy nestretla. A ja vyzývam týchto ľudí v zahraničí, prosím vás, ak ste niečo takéto videli a zažili, napíšte nám to. Ja to tu veľmi rada odprezentujem, ak vás obiehal nejaký svedok progresívny. Ďakujem. Pán poslanec Grendel.

V prvom rade teda opozičným kolegom za pochvalu a teda v prvom rade by som chcela ešte raz ten index demokratický, respektíve index Democracy pripomenúť. Odporúčam ho kolegom z koalície si ešte raz prečítať a hlavne vám, pani Matejičková, pretože tam máte presne popísané. Je síce pekné, že sme boli medzi prvými dávno-dávno, lenže odvtedy už veľa rokov prešlo a v tom prieskume to teda bohvieako nevyzerá, takže môžete si tam presne tie dôvody prečítať. Ja som niektoré z nich spomenula. Pán Kéry, ja som nekritizovala to, že sa tie ambasády ako také zrušili, aj keď aj o tom by sme sa mohli baviť, to by nebol až taký problém, lenže v tejto situácii je to obmedzenie to, čo teda, respektíve to, že tam tie ambasády nie sú, je ešte ďalšie obmedzenie pre tých ľudí, ktorí tam žijú kvôli zákazu tej voľby poštou, ktorú ste sem priniesli vy. Takže kvôli tomu som o tom hovorila a hovorili sme o tom viacerí. Takže naozaj, ako ja neviem, vy mi, prosím vás, kolegovia, neodporúčajte, čomu ja sa mám alebo nemám venovať. To myslím, že už síce som mladá, ale mám pomerne dosť veľa rokov, aby som si toto vyhodnotila sama. A áno, dôverujem pánovi Šimečkovi a ja som takisto nijako nedehonestovala naše vysoké školy. Ja si všetkých pedagógov veľmi vážim aj všetkých ľudí, ktorí tu vyštudovali a priala by som im teda oveľa väčší záujem zo strany všetkých týchto vlád, aby tie podmienky, v ktorých študujú, v ktorých robia výskum, mali stokrát lepšie, pretože presne ako ste povedali, sú to kvalitní ľudia a zaslúžili by si to a takýmto spôsobom o nich prídeme. Takže ďakujem vám veľmi pekne. Pani poslankyňa, nech vystupuje v rozprave.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán podpredseda, tak tento návrh je opäť len dôkazom, že reálnou prioritou tejto vládnej koalície je ona sama. Celý tento deň to dokazuje. Už sa to síce tu trošku rozpadlo, ale bola tu pomerne disciplína. Bolo tu aj pomerne veľa predsedov výborov. Sedia pomerne plné poslanecké lavice. A pri takýchto návrhoch ste schopní sa brutálne zmobilizovať. Je tu disciplína. Zapájate sa do diskusie, lebo väčšinou pri iných dôležitých legislatívnych návrhoch sa tu v opozícii bavíme sami so sebou. Ja som fakt nevidela, že pri niečom inom, čo ľudí skutočne trápi, by sme tu viedli takéto výmeny názorov a diskusie a že by vás tu toľko bolo. Určite nie pri školstve, pri bývaní, pri daňovo-odvodovom zaťažení. Nebili ste sa takto za mladých ľudí, ktorí odchádzajú zo Slovenska, lebo tu nevidia perspektívu. A ja som bola jednou z nich. Takisto presne som patrila do tejto kategórie, pretože nepoznám nič iné takmer za svoj život než vlády Smeru. Nechcela som tu kvôli tomu zostávať a je mi skutočne veľmi, veľmi ľúto, že ste ani mňa, ani podľa mňa nikoho z mojich rovesníkov nepresvedčili o tom, že to viete robiť aj lepšie a nepresvedčili ste ma o opaku. No a, bohužiaľ, dnes sme prišli do bodu, ktorý priamo, ja použijem teda slovo, nahlodáva základné právo občanov Slovenskej republiky, a to právo voliť. Rušenie voľby poštou zo zahraničia nie je len nejaká malá technická zmena, ako sa to tu snažíte prezentovať a zahladiť verejnosť. V posledných parlamentných voľbách prišlo takmer 73 000 žiadostí o voľbu poštou. Už sme to tu počuli a doručených bolo 59 000 obálok, teda naspäť, čo bol historický rekord. A to nie je pár stoviek expatov, ale je to veľmi veľká skupina obyvateľov Slovenska, ktorým na budúcnosti Slovenska záleží a teda chceli by vyjadriť svoj názor. A ja si myslím, že úspešná a dobre riadená krajina by sa naozaj mala snažiť vyjsť svojim občanom čo najviac v ústrety a platí to dvojnásobne o výkone možností, teda o výkone a možnosti naplnenia základných práv. Takto to robia napríklad v Čechách, kde voľbu na ambasádach nedávno doplnili aj o voľbu poštou, ktorú, mimochodom, majú aj v takom Rakúsku, Nemecku, Holandsku. Jednoducho v mnohých krajinách únie. Ale áno, samozrejme, táto vládna koalícia znovu prišla na niečo, na čo nikto iný neprišiel a prišla na dôvody, prečo je to taký strašne vážny problém. A mňa fakt pobavilo to, keď to tu pán Gašpar prezentoval, že vlastne vy to zrušenie voľby zo zahraničia považujete pomaly za nejaké konsolidačné opatrenie. To je fakt vau. A ďalšia vec, obmedzovať zahraničným Slovákom a Slovenkám právo voliť je navyše historický nezmysel. To už tu tiež dnes zaznelo, ale chcem sa k tomu vrátiť, pretože boli to práve ľudia v exile, ako aj samotný Milan Rastislav Štefánik, ktorí budovali základy našej štátnosti. A očakávala by som od takto pronárodnej koalície, že bude rozumieť, že vlastenectvo nekončí na hraniciach štátu, no realita je iná. Koalícia trestá vlastných občanov za to, že žijú za hranicami. A je to smutná vizitka pronárodnej politiky. Ja si myslím, že, ak by vám Milan Rastislav Štefánik neskazil prieskumy, tak zrejme by ste aj jemu obmedzili možnosť voliť. Pán podpredseda Gašpar tu zároveň ako predkladateľ spomínal diskusie so študentmi a je mi naozaj veľmi ľúto, že na nich myslíte len vtedy, keď si do nich idete kopnúť za nejaké manipulovanie volieb alebo volebné podvody alebo ešte prípadne, keď im pán premiér Fico na jeho diskusiách vykladá o tom, ako nemajú študovať humanitné odbory, ako majú všetci zobrať lopatu do ruky a podobné veci. Ak takto hrubo zrušíte voľbu poštou zo zahraničia, bude to mať fatálne dopady práve na mladých ľudí, z ktorých mnohí študujú mimo Slovenska a možno by sa po škole chceli vrátiť a preto im záleží na vývoji politickej situácie doma. Podotýkam, že o tej sa pán Miezga zo zásady s tými študentmi nebaví. Asi nemá odpovede na stav ekonomiky, nedostupnosť bývania či neatraktívne školstvo a iné veci, ktoré mladých ľudí naozaj trápia. No a len si zopakujme, že celkovo je počet slovenských študentov v zahraničí vyšší ako 30 000, čo nás radí medzi krajiny s najvyšším podielom vysokoškolákov v zahraničí. Znamená to, že každý piaty vysokoškolák študuje mimo Slovenska. Určite sú to aj deti mnohých z vás alebo vaši mladší súrodenci. Napríklad v Nórsku a Dánsku, kde rezort diplomacie len nedávno zrušil svoje ambasády, študujú tisíce slovenských študentov. Tak ja sa pýtam, či to znamená, že na to, aby mohli ísť voliť, si budú musieť kúpiť drahé letenky do Štokholmu či Berlína. Asi netreba tu opakovať, už to tu fakt zaznelo veľakrát, ale bežný študent nemá peňazí nazvyš na takéto cestovanie a nieto ešte, keď študuje v zahraničí. A nehovoriac o študentoch, ktorí študujú v USA, v Kanade, v Austrálii, v týchto krajinách, kde takéto cestovanie je naozaj veľmi drahé. Ja som si schválne pozerala približné ceny leteniek zo západného pobrežia na východné a dnes to vychádza okolo 300 – 400 € na spiatočnú letenku. Nehovoriac o tom, že človek sa na to letisko musí aj nejako dostať, takže dokopy ho to pokojne môže vyjsť 500 € a viac. A to má z môjho pohľadu pekne ďaleko od rovnosti, čo je teda ústavný princíp pri výkone volebného práva. A naozaj vás prosím, prestaňte s tými urážlivými komentármi a poznámkami, že keď si sem ľudia vedia prísť robiť zuby a vedia sem prísť čokoľvek iné robiť, môžu prísť aj voliť. Ja mám kopu rodiny, ktorá žije v zahraničí, chodia poctivo každý rok na návštevu, ale chodia v takom čase, väčšinou cez letné prázdniny, práve kvôli tomu, že majú malé deti, ktoré sú školopovinné. Ak sú to študenti, tak chodia cez letné prázdniny práve preto, že vtedy majú voľno. Naozaj nediktujme tu ľuďom, kedy sa hodí a nehodí a kedy by mali a nemali chodiť na Slovensko. Mne to príde naozaj extrémne urážlivé a príde mi to ako totálny výsmech týmto ľuďom, z ktorých, mimochodom, mnohí stále platia dane na Slovensku, pretože sú to buď živnostníci, rôzni freelanceri, ľudia, ktorí žijú mimo Slovenska. A stále tu majú mnoho takýchto aj ekonomických vzťahov, je ich strašne veľa. Po škole sa na Slovensko vráti len 41 % všetkých študentov v zahraničí, čiže menej ako polovica. Máme vážny problém a bude ešte vážnejší udržať si mladých ľudí na Slovensku doma a namiesto toho, aby sme im dávali čo najviac cítiť, že patria na Slovensko, že majú právo rozhodovať o jeho budúcnosti, tak im toto idete skomplikovať. Je to podľa mňa hazard s budúcnosťou tejto krajiny. A nakoniec sa sem môže naozaj o chvíľu vracať ešte menej než tých chatrných 41 %. Povedzme si úprimne, poslednú stratégiu tohto štátu, ktorá chcela prilákať talent naspäť na Slovensko, tak to bola jedna z prvých vecí, ktorú sám premiér hodil do koša ešte na začiatku jeho mandátu. Asi tak veľmi mu záleží na mladých ľuďoch. Je to presný opak toho, čo Slovensko potrebuje a je to presný opak toho, čo chceme aj my v Progresívnom Slovensku mladým, ale nielen mladým ľuďom ponúknuť, pretože nielen, že sú a budú budúcnosťou, ale mali by spolu tvoriť aj súčasnosť. A toto všetko vy veľmi dobre viete, koaliční poslanci a poslankyne. Vám v skutočnosti záleží na tom, aby práve aj oni v týchto voľbách nehlasovali, aby ste im to čo najviac skomplikovali, pretože nevolia vás. Váš koaličný kolega, pán Micheľko, sa netají tým, že dôvodom pre zrušenie voľby poštou zo zahraničia je znevýhodniť opozíciu. Takéto slová sú síce konečne pravdivé, ale sú maximálne hanebné. A ešte raz, nejde tu o žiadnu technokratickú zmenu, ani o zabránenie možným akýmsi manipuláciám, ani o tajnosť samotného hlasovania, ale o to, že tento spôsob je, citujem, extrémne výhodný pre opozíciu. A ja sa pýtam, a takisto to tu už pán Dubéci povedal, prečo sa teda neupravuje napríklad voľba do prenosnej urny v domovoch sociálnych služieb a rôzne inde? Ako tam garantujete tú bezpečnosť a integritu volieb? Pretože pokiaľ viem, tam tiež nebýva plenta. A mne dokonca na sociálnych sieťach napísali dve sociálne pracovníčky, ktoré boli svedkami toho, ako, keďže sú títo ľudia, najmä v tých domovoch sociálnych služieb, naozaj v ťažkých zdravotných stavoch, im museli radiť a ukazovať, ako voliť, ako krúžkovať, koho. Ja nevravím, že to bolo zneužité, ale nevieme, ako to tam presne prebieha práve z týchto dôvodov. Takže teda majme nejaký jednotný meter. Jednoducho chcete meniť pravidlá hry, chcete zmanipulovať kampaň, chcete čo najviac znevýhodniť opozíciu, zabetónovať sa pri moci, pretože viete, že ide o všetko a ja sa fakt bojím, že toto rušenie voľby poštou je len začiatok. Po vyše 20 rokoch, odkedy je možné voliť poštou zo zahraničia, vám táto voľba zrazu prekáža, príde vám to ako problém, pretože vám hrozí prehra. Viete čo? Ľudia vám to podľa mňa brutálne zrátajú, lebo vy ste sa tu prerátali a ja verím a som presvedčená, že tento krok bude mať úplne opačný efekt, ako chcete, a príde ešte viacej ľudí. Prídu, prídu naschvál, prídu ten hlas hodiť a prídu ho hodiť opozícii. Našu už dnes slávnu petíciu proti rušeniu voľby poštou zo zahraničia podpísalo takmer 100 000 ľudí. Odmietajú takúto zmenu bez verejnej diskusie, pretože Slovensko nie je diktatúra. A treba dodať, že Slovensko v najnovšom indexe, dnes to vyšlo, v indexe demokracie od The Economist sa umiestnilo na 48. mieste a patrí do kategórie tzv. nedokonalých demokracií. Je to pokles o šesť miest oproti minulému roku a je to naše najhoršie hodnotenie od začiatku tohto projektu od roku 2006. A ja sa pýtam, koho je to vizitkou, kto tu vládne najdlhšie? Všakže. No, tak títo istí ľudia sa rozhodli riešiť naliehavé problémy demokracie tak, aby Slováci žijúci v zahraničí mali čo najväčšie komplikácie pri účasti na voľbách. Lebo kto iný tu už len ohrozuje našu demokraciu viac ako naši vlastní občania, ktorí sa náhodou nenachádzajú na tom správnom mieste, kde majú trvalé bydlisko. Mimochodom, opakujem, mnohí títo ľudia stále platia na Slovensku dane. Ja si osobne nesmierne vážim, že napriek tomuto hodnoteniu žijem, myslím si, že žijem v ako-tak demokratickej krajine a chcem, aby takou Slovensko zostalo. Chcem, aby sa tieto rebríčky zlepšovali a nie naopak. A ja vás preto ešte raz vyzývam, tak ako sme to tu už mnohí povedali. Vyzývam každého poslanca a poslankyňu, aby ste tento návrh nepodporili, lebo je to naozaj tá cesta do pekla, ktorú tu už pán Miezga spomínal. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja podávam interpeláciu na ministra školstva Tomáša Druckera, ale veľmi by ma na túto tému v skutočnosti zaujímal názor všetkých vás a myslím si, že je dôležité, aby to tu zaznelo aj takto ústne. Tak, vážený pán minister, obraciam sa na vás vo veci diania na pôde fakulty Univerzity Komenského, a teda právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá vyvoláva vážne otázky o rovnakom prístupe k odborným a verejným diskusiám, o zachovávaní akademickej neutrality a o možnom zneužívaní akademickej pôdy na podporu konkrétnych politických či osobných záujmov. Možno si spomínate, že pred dvoma rokmi nebola študentom a študentkám umožnená odborná diskusia o novele trestného zákona. Jej súčasťou bolo aj teda rušenie Špeciálnej prokuratúry. Túto diskusiu odporučil zorganizovať aj akademický senát. Nebola umožnená vedením univerzity s odôvodnením, že legislatívny proces v Národnej rade ešte nebol ukončený a takáto debata by zároveň predstavovala politizáciu školy. No a predvčerom, teda v utorok 21. apríla, sa však na pôde Univerzity Komenského konala diskusia k návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktorý ešte taktiež neprešiel riadnym, ukončeným legislatívnym procesom v Národnej rade, a to navyše s výraznou inštitucionálnou podporou univerzity. Táto diskusia bola propagovaná na sociálnych sieťach samotnej univerzity. Konala sa priamo v aule fakulty, vysielala sa Ukončeným legislatívnym procesom v Národnej rade, a to navyše za výraznou inštitucionálnou podporou univerzity. Táto diskusia bola propagovaná na sociálnych sieťach samotnej univerzity. Konala sa priamo v aule fakulty. Vysielala sa v jednej z najsledovanejších televízií na Slovensku To dá. Tí, čo sa zúčastnili, dostali dekanské voľno. No a celá situácia vyvoláva o to väčšie pochybnosti, že diskusia sa koná pod vedením osoby, ktorá je hlavným autorom vládneho návrhu a zároveň kandidátom na tretie znovuzvolenie do funkcie rektora Univerzity Komenského. No a takýto postup vyvoláva otázky, či univerzita pristupuje k obdobným situáciám nestranne, alebo či pri posudzovaní údajnej politizácie používa dvojaký meter podľa témy, osôb či aktuálnej politickej situácie. A, vážený pán minister, preto sa vás pýtam, či považujete za súladné s princípmi akademickej neutrality a rovnakého prístupu, ak univerzita alebo jej fakulta v jednom prípade zakáže odbornú diskusiu k neukončenému legislatívnemu procesu s odôvodnením, že by išlo o politizáciu školy, no v inom veľmi podobnom prípade toto umožní a aktívne podporí debatu o neukončenom vládnom návrhu zákona. Považujete za vhodné, aby verejná vysoká škola poskytovala výraznú inštitucionálnu podporu podujatiu, ktoré sa týka neukončeného legislatívneho procesu a zároveň je spojené s osobou hlavného autora vládneho návrhu, ktorý je súčasne kandidátom vo voľbe na významnú akademickú funkciu. Bude Ministerstvo školstva, výskumu a vývoja mládeže, teda vývoja a mládeže, pardon, od vedenia Univerzity Komenského požadovať vysvetlenie, na základe akých pravidiel teda a kritérií rozhodnutí bol v týchto dvoch prípadoch zvolený totálne odlišný postup a prístup. A aké kroky plánujete podniknúť na to, aby na verejných vysokých školách nedochádzalo k selektívnemu uplatňovaniu pravidiel, ktoré môže vytvárať dojem ideologickej zaujatosti, účelovosti alebo zneužívania akademickej pôdy na podporu konkrétnych osôb alebo konkrétnej politickej agendy. Žiadam vás o vecnú a úplnú odpoveď. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja podávam interpeláciu na ministra školstva Tomáša Druckera, ale veľmi by ma na túto tému v skutočnosti zaujímal názor všetkých vás a myslím si, že je dôležité, aby to tu zaznelo aj takto ústne. Tak, vážený pán minister, obraciam sa na vás vo veci diania na pôde fakulty Univerzity Komenského, a teda právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá vyvoláva vážne otázky o rovnakom prístupe k odborným a verejným diskusiám, o zachovávaní akademickej neutrality a o možnom zneužívaní akademickej pôdy na podporu konkrétnych politických či osobných záujmov. Možno si spomínate, že pred dvoma rokmi nebola študentom a študentkám umožnená odborná diskusia o novele trestného zákona. Jej súčasťou bolo aj teda rušenie Špeciálnej prokuratúry. Túto diskusiu odporučil zorganizovať aj akademický senát. Nebola umožnená vedením univerzity s odôvodnením, že legislatívny proces v Národnej rade ešte nebol ukončený a takáto debata by zároveň predstavovala politizáciu školy. No a predvčerom, teda v utorok 21. apríla, sa však na pôde Univerzity Komenského konala diskusia k návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktorý ešte taktiež neprešiel riadnym, ukončeným legislatívnym procesom v Národnej rade, a to navyše s výraznou inštitucionálnou podporou univerzity. Táto diskusia bola propagovaná na sociálnych sieťach samotnej univerzity. Konala sa priamo v aule fakulty, vysielala sa Ukončeným legislatívnym procesom v Národnej rade, a to navyše za výraznou inštitucionálnou podporou univerzity. Táto diskusia bola propagovaná na sociálnych sieťach samotnej univerzity. Konala sa priamo v aule fakulty. Vysielala sa v jednej z najsledovanejších televízií na Slovensku To dá. Tí, čo sa zúčastnili, dostali dekanské voľno. No a celá situácia vyvoláva o to väčšie pochybnosti, že diskusia sa koná pod vedením osoby, ktorá je hlavným autorom vládneho návrhu a zároveň kandidátom na tretie znovuzvolenie do funkcie rektora Univerzity Komenského. No a takýto postup vyvoláva otázky, či univerzita pristupuje k obdobným situáciám nestranne, alebo či pri posudzovaní údajnej politizácie používa dvojaký meter podľa témy, osôb či aktuálnej politickej situácie. A, vážený pán minister, preto sa vás pýtam, či považujete za súladné s princípmi akademickej neutrality a rovnakého prístupu, ak univerzita alebo jej fakulta v jednom prípade zakáže odbornú diskusiu k neukončenému legislatívnemu procesu s odôvodnením, že by išlo o politizáciu školy, no v inom veľmi podobnom prípade toto umožní a aktívne podporí debatu o neukončenom vládnom návrhu zákona. Považujete za vhodné, aby verejná vysoká škola poskytovala výraznú inštitucionálnu podporu podujatiu, ktoré sa týka neukončeného legislatívneho procesu a zároveň je spojené s osobou hlavného autora vládneho návrhu, ktorý je súčasne kandidátom vo voľbe na významnú akademickú funkciu. Bude Ministerstvo školstva, výskumu a vývoja mládeže, teda vývoja a mládeže, pardon, od vedenia Univerzity Komenského požadovať vysvetlenie, na základe akých pravidiel teda a kritérií rozhodnutí bol v týchto dvoch prípadoch zvolený totálne odlišný postup a prístup. A aké kroky plánujete podniknúť na to, aby na verejných vysokých školách nedochádzalo k selektívnemu uplatňovaniu pravidiel, ktoré môže vytvárať dojem ideologickej zaujatosti, účelovosti alebo zneužívania akademickej pôdy na podporu konkrétnych osôb alebo konkrétnej politickej agendy. Žiadam vás o vecnú a úplnú odpoveď. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Kolega, dostal za tvoj príspevok. Súhlasím a ja by som sa chcela venovať hlavne teda tomu predĺženiu obdobia volebného v Národnej rade. Prečítam jeden citát. Toto sú témy, ktoré SNS asi dáva preto, aby zaujala pozornosť. Takýmto témam sa treba venovať seriózne, nie tak, aby sme odkláňali pozornosť od kľúčových vecí. Toto tvrdí pani Kramplová, váš vlastný koaličný partner a minister školstva Tomáš Drucker. A akože k tomu asi ani úplne nebolo treba ďalší komentár, ale predsa chcem dodať, že podľa eurobarometra z roku 2024 z konca roka je až 62 % Slovákov nespokojných so stavom demokracie. To je nárast o 9 % bodov oproti jari toho istého roka. Parlamentu dôveruje len 32 % obyvateľov a tento pocit ohrozenia demokracie je najvýraznejší u mladých, vzdelaných a ľudí žijúcich v mestách. Keby to bolo naopak a všetci sú spokojní, tak možno by táto diskusia aj dávala zmysel. No, nedáva. A navyše až 61 % mladých Slovákov má pocit, že ich hlas v politike nič neznamená. Teda veľká časť novej generácie si kladie otázku, načo vlastne voliť. A vy teraz prídete a hovoríte, že poďme voliť ešte menej často. Úprimne, ja sa tiež SNS ani veľmi nečudujem, že prichádzate práve s takýmto návrhom. Keď sa človek pozerá na vaše percentá, na váš výkon a teda na to, čo sa vám tu podarilo presadiť, čo predvádzajú vaši ministri, tak je vám asi jasné, že predstava, že sa k moci dostanete znova na základe nejakej reálnej politickej súťaže a dôvery ľudí je asi dosť nereálna. V podstate si chcete pripraviť systém tak, aby, ak sa tam znovu náhodou dostanete, tak účet za vaše zlyhania, aby prichádzal čo najneskôr. Napríklad taký váš pán minister Taraba je taký obrovský úspech, že ho podľa aktuálnych pán poslanec Dostál

A ďakujem, Bea, za tvoj príspevok. Ja aj tým, že mám vyštudovanú európsku politiku, tak toto naozaj veľmi citlivo vnímam. Pomenovala si aj jeden zásadný paradox súčasnej slovenskej politiky a to je ten, že vláda a verejnosť ťahajú v otázke EÚ úplne diametrálne opačným smerom. Vyše 80 % obyvateľov Slovenska považuje členstvo v EÚ za výhodné pre Slovensko. Dôvera v úniu je na historickom maxime za posledných 15 rokov, viac ako priemer Európskej únie a takmer dvojnásobok dôveryhodnosti slovenskej vlády. Vyše 80 % ľudí považuje členstvo za výhodné, voľný pohyb osôb podporuje až 90 % obyvateľov. Ak by sa konalo referendum o členstve v EÚ, za zotrvanie by hlasovali 3/4 oprávnených voličov, vrátane 68 % priaznivcov SMER-u a SNS a viac ako 80 % voličov HLAS-u. Za výhodné voľný pohyb osôb považuje až 90 % obyvateľov. Ak by sa konalo referendum o členstve v EÚ, za zotrvanie by hlasovali 3/4 oprávnených voličov, vrátane 68 % priaznivcov SMER-u a SNS a viac ako 80 % voličov HLAS-u. Čo robí naša vláda namiesto toho? V závere roka 24 odmietla finančnú zodpovednosť za spoločný úver, 90-miliardovú pôžičku Ukrajine, čím sa Robert Fico zaradil po boku Viktora Orbána a Andreja Babiša do klubu tzv. čiernych pasažierov. Ďalej Ficova cesta do Moskvy odštartovala sériu rozhodnutí, ktoré dokazujú, že vláda Európsku úniu vníma možno ako nejaký vítaný bankomat a fackovacieho panáka na odlákanie pozornosti od vlastných zlyhaní. Vládni politici dnes nie sú schopní povedať nič pozitívne o tom, čo členstvo pre Slovensko znamená. Zaznieva len kritika. Pani Maňky Judita Laššáková aktívne chodí po školách a hovorí žiakom o možnosti vystúpenia Slovenska z EÚ. Nie o výhodách členstva, ale o jeho ukončení, a to mladým ľuďom, ktorí EÚ považujú za svoj svet, za svoj prirodzený priestor, lebo sa do nej mnohí aj narodili. Ako, naozaj je mi to strašne ľúto a cynickejší obraz súčasného SMER-u si len ťažko možno predstaviť. Ja sa len pýtam, koho teda reprezentujete?

A ďakujem, Bea, za tvoj príspevok. Ja aj tým, že mám vyštudovanú európsku politiku, tak toto naozaj veľmi citlivo vnímam. Pomenovala si aj jeden zásadný paradox súčasnej slovenskej politiky a to je ten, že vláda a verejnosť ťahajú v otázke EÚ úplne diametrálne opačným smerom. Vyše 80 % obyvateľov Slovenska považuje členstvo v EÚ za výhodné pre Slovensko. Dôvera v úniu je na historickom maxime za posledných 15 rokov, viac ako priemer Európskej únie a takmer dvojnásobok dôveryhodnosti slovenskej vlády. Vyše 80 % ľudí považuje členstvo za výhodné, voľný pohyb osôb podporuje až 90 % obyvateľov. Ak by sa konalo referendum o členstve v EÚ, za zotrvanie by hlasovali 3/4 oprávnených voličov, vrátane 68 % priaznivcov SMER-u a SNS a viac ako 80 % voličov HLAS-u. Za výhodné voľný pohyb osôb považuje až 90 % obyvateľov. Ak by sa konalo referendum o členstve v EÚ, za zotrvanie by hlasovali 3/4 oprávnených voličov, vrátane 68 % priaznivcov SMER-u a SNS a viac ako 80 % voličov HLAS-u. Čo robí naša vláda namiesto toho? V závere roka 24 odmietla finančnú zodpovednosť za spoločný úver, 90-miliardovú pôžičku Ukrajine, čím sa Robert Fico zaradil po boku Viktora Orbána a Andreja Babiša do klubu tzv. čiernych pasažierov. Ďalej Ficova cesta do Moskvy odštartovala sériu rozhodnutí, ktoré dokazujú, že vláda Európsku úniu vníma možno ako nejaký vítaný bankomat a fackovacieho panáka na odlákanie pozornosti od vlastných zlyhaní. Vládni politici dnes nie sú schopní povedať nič pozitívne o tom, čo členstvo pre Slovensko znamená. Zaznieva len kritika. Pani Maňky Judita Laššáková aktívne chodí po školách a hovorí žiakom o možnosti vystúpenia Slovenska z EÚ. Nie o výhodách členstva, ale o jeho ukončení, a to mladým ľuďom, ktorí EÚ považujú za svoj svet, za svoj prirodzený priestor, lebo sa do nej mnohí aj narodili. Ako, naozaj je mi to strašne ľúto a cynickejší obraz súčasného SMER-u si len ťažko možno predstaviť. Ja sa len pýtam, koho teda reprezentujete?