Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto správa má v sebe názov pokrok, ale teda keby sme jej dali pravdivý názov, volala by sa Asi, že po troch konsolidáciách ľudia platia viac, štát je stále v mínuse a prorastové opatrenia sa zmenili na stabilizačné. Takže, ak tomu správne rozumiem, tak do veľkej miery stabilizujú tú mizériu. Toto vôbec nie je správa o pokroku, ale skôr priznanie vlády, že hospodárska politika, tak ako je dnes nastavená, nefunguje. A ja sa v žiadnom prípade nechcem hrať na ekonómku, lebo ňou nie som, ale teda napriek tomu verím, že sa k tomu vieme viacerí vyjadriť z rôznych uhlov pohľadu, pretože všetci mesiace počúvame, že štát konsoliduje. Ľudia musia znášať vyššiu DPH, vyššie odvody, transakčnú daň. Život je drahší, lebo vraj zachraňujete verejné financie. No potom si človek otvorí túto správu o pokroku a vidíme tam, že deficit zostáva aj v roku 2026 na úrovni 4,3 %, 4,3 %, pardon. V roku 2027 má byť stále 4,2 %. V roku 2028 stále 4,1 %, čiže ani po troch konsolidačných balíkoch sa vláda nedostáva pod 3 %. Tento cieľ sa odsúva a odsúva sa za horizont volebného obdobia. Takže povedzme si to jednoducho. Ľudia platia účet dnes, ale výsledok má prísť niekedy potom, možno raz. A ja toto nepovažujem za zodpovednú politiku. Vládna garnitúra má plné ústa suverenity, ale robíte zo Slovenska suverénne unavenú krajinu, ktorá berie ľuďom viac a štát pritom nefunguje lepšie. A problém vôbec nie je len deficit, problém je aj rast. Táto správa hovorí, že slovenská ekonomika má v roku 2026 rásť len o 1 %. 1 % a aj to má ťahať najmä končiaci plán obnovy. Čiže žiadna veľká prorastová stratégia, žiadne moderné reformy, žiadne lepšie podnikateľské prostredie, ale európske peniaze, ktoré sa míňajú a, keď sa minú, tak ja sa pýtam, že, že, čo príde. Ďalšie výhovorky. Transakčnú daň napríklad ste zaviedli ako veľké konsolidačné opatrenie. Podnikateľov ste ňou zaťažili. A dnes sa tvárite, že jej rušenie bude prorastovým opatrením. To je ako keby niekomu stojíte na nohe a potom čakáte poďakovanie za to, že tú nohu zdvihnete. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to pomenovala veľmi jasne. Vláda odkladá priblíženie deficitu k 3 % za horizont volebného obdobia. A dlh má podľa vládneho scenára rásť až na 66,2 % HDP v roku 2028. Takže, kde okrem názvu tohto dokumentu je ten pokrok? Lebo v živote, v životoch ľudí ho podľa mňa nevidno. Nevidí ho mladá rodina, ktorá platí drahší nájom a každý nákup v obchode ju stojí viac. Žiadni živnostníci, ani podnikatelia, ktorým ste naložili vyššie náklady a potom im hovoríte, že im raz možno pomôžete. Alebo ľudia, ktorí sa rozhodujú, či po škole zostanú na Slovensku, alebo si radšej zbalia kufor do Brna, Viedne, Kodane a tak ďalej. Ja som bola pred niekoľkými týždňami na podujatí mládežníckych organizácií. A v jednej úlohe tam mali mladí ľudia napísať päť vecí, ktoré ich na Slovensku najviac trápia. A v každej skupine sa objavilo zlé podnikateľské prostredie. A nie ako nejaká fráza z ekonomickej debaty, ale ako reálna obava z budúcnosti. Tí mladí ľudia sa pýtajú, či sa tu oplatí pracovať, či sa tu oplatí podnikať, či sa tu oplatí založiť rodinu a oplatí veriť, že Slovensko bude modernou európskou krajinou. A vaša odpoveď je: vyššia DPH, transakčná daň, slabý rast a deficit, ktoré sa, ktorý sa pod 3 % možno dostane až po vás. Tak ja neviem, či sa s tými ľuďmi skutočne rozprávate, ale vysvetlite im, že na státisícové obrazovky popri tomto všetkom v kukurici sú, že na papalášske výjazdy peniaze sú, že na politické trafiky peniaze sú, že na vašich ľudí sa vždy niekde nejako nájde. A ešte k tomu. Stále počúvame tú istú pesničku, že za to môže niekto iný. Predchádzajúca vláda, opozícia, liberáli, novinári, Brusel, mimovládky, Šimečka, ktorý nikdy nebol vo vláde a nikdy nerozhodoval o štátnych financiách. Vy sa veľmi radi vyhovárate na predchádzajúcu vládu, lenže toto ste občanom nesľubovali. Ja si naozaj nepamätám billboardy, na ktorých by bolo napísané: „Ekonomická situácia je zlá, zvýšime vám dane a odvody.“ Výsledok nebude žiadny a potom sa budeme ďalšie štyri roky vyhovárať na predchádzajúce vlády. Ja si pamätám billboardy o lacnejších potravinách, o sociálnych istotách, o tom, ako vy údajne viete riadiť štát. Tak sa pýtam, ja mám veľmi rada Pelíšky, kde urobili súdruhovia z NDR chybu? Lebo lacnejšie potraviny neprišli, nižšie náklady neprišli, stabilnejšie verejné financie neprišli, prišli len vyššie dane, vyššie odvody, transakčná daň a najmä nekonečné výhovorky. A týmto ľudia faktúry skutočne nezaplatia, nezaplatí ich ani táto krajina. Nezaplatí to ani tým, že znova vytiahnete príbeh o prázdnej špajzi. A, keď už hovoríme o prázdnej špajzi, tak po vás podľa mňa ani len tá špajza nezostane. Zostane rozbitá kuchyňa a účet na stole, ktorý budú splácať dnešní maturanti a ešte aj ich deti. Štát neinvestuje do budúcnosti, ani skutočnej modernej práce s mládežou, ani do kvalitného vzdelávania, ani do dostupného bývania. Pri školstve, výskume, vývoji a mládeži je to vidieť úplne konkrétne. Ja som si pozrela tú kapitolu ministerstva školstva z toho záverečného účtu, o ktorom tu tiež budeme diskutovať. Konkrétne v časti o európskych zdrojoch, ktoré mali smerovať do vedy, výskumu a modernizácie našich univerzít. Miera čerpania v tejto kľúčovej rozvojovej kapitole je na úrovni tragických 33 %. Čiže číslami z plánovaných 356 miliónov €, ktoré mali byť investíciou do našej konkurencieschopnosti, napríklad ste dokázali pre krajinu využiť len 120 miliónov. Čiže 236 miliónov je nevyužitý potenciál, ktorý sme mohli investovať do našich mladých ľudí. V Brne napríklad postavili z európskych peňazí jedno z najlepších vedeckých centier v strednej Európe. V Poľsku masívne dotujú vedecké granty a vy tieto peniaze nedokážete čerpať. Použitý potenciál, ktorý sme mohli investovať do našich mladých ľudí. V Brne napríklad z európskych peňazí jedno z najlepších vedeckých centier v strednej Európe. V Poľsku masívne dotujú vedecké granty a vy tieto peniaze nedokážete čerpať a ešte ich aj pre celú krajinu ohrozujete opakovane. Napriek tomu, že sme na to upozorňovali, že vás na to mnohí upozorňovali. Ja rozumiem, že konsolidácia je z princípu nepríjemná, ale beriem to tak, že ak je robená zodpovedne, má priniesť aj nejaký výsledok. Zdravšie verejné financie, stabilnejší dlh, lepší štát, nejaký jasný plán rastu. No táto vláda ľuďom zobrala viac a nedala im za to nič späť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rastúci dlh, deficit nad 4 %, odložený cieľ pod 3 % a mladí ľudia, ktorí čoraz častejšie nevidia dôvod tu zostať. Toto nie je správa o pokroku, ale je to faktúra za neschopnosť tejto vlády. Takto by podľa mňa nemal vyzerať prehľad o hospodárení vlády, ktorá myslí na budúcnosť. Vypýtali ste si od ľudí viac, nedostávajú za to nič späť a tento záverečný účet a aj táto správa o pokroku to len potvrdzuje a niet divu, skutočne niet divu, že šikovní, talentovaní ľudia z tejto krajiny odchádzajú a nevidia dôvod zostať tu, vracať sa sem a tvoriť tu akékoľvek hodnoty. Ďakujem. Tri faktické na vaše vystúpenie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto správa má v sebe názov pokrok, ale teda keby sme jej dali pravdivý názov, volala by sa Asi, že po troch konsolidáciách ľudia platia viac, štát je stále v mínuse a prorastové opatrenia sa zmenili na stabilizačné. Takže, ak tomu správne rozumiem, tak do veľkej miery stabilizujú tú mizériu. Toto vôbec nie je správa o pokroku, ale skôr priznanie vlády, že hospodárska politika, tak ako je dnes nastavená, nefunguje. A ja sa v žiadnom prípade nechcem hrať na ekonómku, lebo ňou nie som, ale teda napriek tomu verím, že sa k tomu vieme viacerí vyjadriť z rôznych uhlov pohľadu, pretože všetci mesiace počúvame, že štát konsoliduje. Ľudia musia znášať vyššiu DPH, vyššie odvody, transakčnú daň. Život je drahší, lebo vraj zachraňujete verejné financie. No potom si človek otvorí túto správu o pokroku a vidíme tam, že deficit zostáva aj v roku 2026 na úrovni 4,3 %, 4,3 %, pardon. V roku 2027 má byť stále 4,2 %. V roku 2028 stále 4,1 %, čiže ani po troch konsolidačných balíkoch sa vláda nedostáva pod 3 %. Tento cieľ sa odsúva a odsúva sa za horizont volebného obdobia. Takže povedzme si to jednoducho. Ľudia platia účet dnes, ale výsledok má prísť niekedy potom, možno raz. A ja toto nepovažujem za zodpovednú politiku. Vládna garnitúra má plné ústa suverenity, ale robíte zo Slovenska suverénne unavenú krajinu, ktorá berie ľuďom viac a štát pritom nefunguje lepšie. A problém vôbec nie je len deficit, problém je aj rast. Táto správa hovorí, že slovenská ekonomika má v roku 2026 rásť len o 1 %. 1 % a aj to má ťahať najmä končiaci plán obnovy. Čiže žiadna veľká prorastová stratégia, žiadne moderné reformy, žiadne lepšie podnikateľské prostredie, ale európske peniaze, ktoré sa míňajú a, keď sa minú, tak ja sa pýtam, že, že, čo príde. Ďalšie výhovorky. Transakčnú daň napríklad ste zaviedli ako veľké konsolidačné opatrenie. Podnikateľov ste ňou zaťažili. A dnes sa tvárite, že jej rušenie bude prorastovým opatrením. To je ako keby niekomu stojíte na nohe a potom čakáte poďakovanie za to, že tú nohu zdvihnete. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to pomenovala veľmi jasne. Vláda odkladá priblíženie deficitu k 3 % za horizont volebného obdobia. A dlh má podľa vládneho scenára rásť až na 66,2 % HDP v roku 2028. Takže, kde okrem názvu tohto dokumentu je ten pokrok? Lebo v živote, v životoch ľudí ho podľa mňa nevidno. Nevidí ho mladá rodina, ktorá platí drahší nájom a každý nákup v obchode ju stojí viac. Žiadni živnostníci, ani podnikatelia, ktorým ste naložili vyššie náklady a potom im hovoríte, že im raz možno pomôžete. Alebo ľudia, ktorí sa rozhodujú, či po škole zostanú na Slovensku, alebo si radšej zbalia kufor do Brna, Viedne, Kodane a tak ďalej. Ja som bola pred niekoľkými týždňami na podujatí mládežníckych organizácií. A v jednej úlohe tam mali mladí ľudia napísať päť vecí, ktoré ich na Slovensku najviac trápia. A v každej skupine sa objavilo zlé podnikateľské prostredie. A nie ako nejaká fráza z ekonomickej debaty, ale ako reálna obava z budúcnosti. Tí mladí ľudia sa pýtajú, či sa tu oplatí pracovať, či sa tu oplatí podnikať, či sa tu oplatí založiť rodinu a oplatí veriť, že Slovensko bude modernou európskou krajinou. A vaša odpoveď je: vyššia DPH, transakčná daň, slabý rast a deficit, ktoré sa, ktorý sa pod 3 % možno dostane až po vás. Tak ja neviem, či sa s tými ľuďmi skutočne rozprávate, ale vysvetlite im, že na státisícové obrazovky popri tomto všetkom v kukurici sú, že na papalášske výjazdy peniaze sú, že na politické trafiky peniaze sú, že na vašich ľudí sa vždy niekde nejako nájde. A ešte k tomu. Stále počúvame tú istú pesničku, že za to môže niekto iný. Predchádzajúca vláda, opozícia, liberáli, novinári, Brusel, mimovládky, Šimečka, ktorý nikdy nebol vo vláde a nikdy nerozhodoval o štátnych financiách. Vy sa veľmi radi vyhovárate na predchádzajúcu vládu, lenže toto ste občanom nesľubovali. Ja si naozaj nepamätám billboardy, na ktorých by bolo napísané: „Ekonomická situácia je zlá, zvýšime vám dane a odvody.“ Výsledok nebude žiadny a potom sa budeme ďalšie štyri roky vyhovárať na predchádzajúce vlády. Ja si pamätám billboardy o lacnejších potravinách, o sociálnych istotách, o tom, ako vy údajne viete riadiť štát. Tak sa pýtam, ja mám veľmi rada Pelíšky, kde urobili súdruhovia z NDR chybu? Lebo lacnejšie potraviny neprišli, nižšie náklady neprišli, stabilnejšie verejné financie neprišli, prišli len vyššie dane, vyššie odvody, transakčná daň a najmä nekonečné výhovorky. A týmto ľudia faktúry skutočne nezaplatia, nezaplatí ich ani táto krajina. Nezaplatí to ani tým, že znova vytiahnete príbeh o prázdnej špajzi. A, keď už hovoríme o prázdnej špajzi, tak po vás podľa mňa ani len tá špajza nezostane. Zostane rozbitá kuchyňa a účet na stole, ktorý budú splácať dnešní maturanti a ešte aj ich deti. Štát neinvestuje do budúcnosti, ani skutočnej modernej práce s mládežou, ani do kvalitného vzdelávania, ani do dostupného bývania. Pri školstve, výskume, vývoji a mládeži je to vidieť úplne konkrétne. Ja som si pozrela tú kapitolu ministerstva školstva z toho záverečného účtu, o ktorom tu tiež budeme diskutovať. Konkrétne v časti o európskych zdrojoch, ktoré mali smerovať do vedy, výskumu a modernizácie našich univerzít. Miera čerpania v tejto kľúčovej rozvojovej kapitole je na úrovni tragických 33 %. Čiže číslami z plánovaných 356 miliónov €, ktoré mali byť investíciou do našej konkurencieschopnosti, napríklad ste dokázali pre krajinu využiť len 120 miliónov. Čiže 236 miliónov je nevyužitý potenciál, ktorý sme mohli investovať do našich mladých ľudí. V Brne napríklad postavili z európskych peňazí jedno z najlepších vedeckých centier v strednej Európe. V Poľsku masívne dotujú vedecké granty a vy tieto peniaze nedokážete čerpať. Použitý potenciál, ktorý sme mohli investovať do našich mladých ľudí. V Brne napríklad z európskych peňazí jedno z najlepších vedeckých centier v strednej Európe. V Poľsku masívne dotujú vedecké granty a vy tieto peniaze nedokážete čerpať a ešte ich aj pre celú krajinu ohrozujete opakovane. Napriek tomu, že sme na to upozorňovali, že vás na to mnohí upozorňovali. Ja rozumiem, že konsolidácia je z princípu nepríjemná, ale beriem to tak, že ak je robená zodpovedne, má priniesť aj nejaký výsledok. Zdravšie verejné financie, stabilnejší dlh, lepší štát, nejaký jasný plán rastu. No táto vláda ľuďom zobrala viac a nedala im za to nič späť. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rastúci dlh, deficit nad 4 %, odložený cieľ pod 3 % a mladí ľudia, ktorí čoraz častejšie nevidia dôvod tu zostať. Toto nie je správa o pokroku, ale je to faktúra za neschopnosť tejto vlády. Takto by podľa mňa nemal vyzerať prehľad o hospodárení vlády, ktorá myslí na budúcnosť. Vypýtali ste si od ľudí viac, nedostávajú za to nič späť a tento záverečný účet a aj táto správa o pokroku to len potvrdzuje a niet divu, skutočne niet divu, že šikovní, talentovaní ľudia z tejto krajiny odchádzajú a nevidia dôvod zostať tu, vracať sa sem a tvoriť tu akékoľvek hodnoty. Ďakujem. Tri faktické na vaše vystúpenie.

Ďakujem za slovo a ďakujem ti za tvoj príspevok. Ty si spomenula Tibora Gašpara, ktorý teda hovoril o tom ovplyvňovaní, ja som o tom Ďakujem za slovo a ďakujem ti za tvoj príspevok. Ty si spomenula Tibora Gašpara, ktorý teda hovoril o tom ovplyvňovaní, ja som o tom v mojom príspevku dávnejšie hovorila tiež, vtedy som to nazvala, že teda aj som ľudí vyzvala, že, ak ich obiehajú nejakí svedkovia progresívni, nech nám to, prosím, dajú vedieť, lebo naozaj by ma to zaujímalo. A druhá vec, o ktorej si hovorila, je, že títo ľudia mnohí žijúci v zahraničí, ktorí volia zo zahraničia, stále na Slovensku platia dane. O tom som ja tiež vtedy rozprávala a prišla mi správa od pána, ktorý napísal: „Sledujem živý prenos zo zahraničia a ďakujem za váš príspevok do rozpravy. Povedali ste jednu dôležitú vec, že občania SR, ktorí pracujú v zahraničí, na Slovensku stále platia dane a ja som ich platil, už nie. Rozhodol som sa, že nechcem podporovať Ficovu plutokraciu.“ A toto je presne to. Bojíte sa ľudí, ktorí videli, že štát môže fungovať aj inak, aj lepšie ako ten, ktorý tu vy dnes budujete. Nejde vám o žiadne technické problémy, o nejakú bezpečnosť, nejde vám ani o rozpočet, ani o logistiku. Je to čistý politický kalkul. Vidíte, že to ľudí hnevá, tak horko-ťažko do toho aspoň dávate tú, alebo teda novelizujete to o tie konzuláty. Súčasná vláda sa vedome vzdáva tých veľmi šikovných vzdelaných ľudí, ktorí naozaj v tom zahraničí zbierajú kontakty, zbierajú know-how, zbierajú vedomosti, mohli by ich doniesť na Slovensko. Majú nádej, že ich budú môcť raz doniesť naspäť na Slovensko. Vy im tú nádej takto beriete, likvidujete, cynicky im kladiete prekážky a naozaj namiesto toho, aby ste týmto ľuďom vytvárali nejaké podmienky, aby ich návrat na Slovensko bol čo najjednoduchší, tak tu trávime čas tým, že ich cynicky trestáte a mňa už to fakt nebaví. Je piatok 15:46 a my sme sa nikam nepohli, nepočuli sme od vás žiadne nové argumenty a je to fakt hanba. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem ti za tvoj príspevok. Ty si spomenula Tibora Gašpara, ktorý teda hovoril o tom ovplyvňovaní, ja som o tom Ďakujem za slovo a ďakujem ti za tvoj príspevok. Ty si spomenula Tibora Gašpara, ktorý teda hovoril o tom ovplyvňovaní, ja som o tom v mojom príspevku dávnejšie hovorila tiež, vtedy som to nazvala, že teda aj som ľudí vyzvala, že, ak ich obiehajú nejakí svedkovia progresívni, nech nám to, prosím, dajú vedieť, lebo naozaj by ma to zaujímalo. A druhá vec, o ktorej si hovorila, je, že títo ľudia mnohí žijúci v zahraničí, ktorí volia zo zahraničia, stále na Slovensku platia dane. O tom som ja tiež vtedy rozprávala a prišla mi správa od pána, ktorý napísal: „Sledujem živý prenos zo zahraničia a ďakujem za váš príspevok do rozpravy. Povedali ste jednu dôležitú vec, že občania SR, ktorí pracujú v zahraničí, na Slovensku stále platia dane a ja som ich platil, už nie. Rozhodol som sa, že nechcem podporovať Ficovu plutokraciu.“ A toto je presne to. Bojíte sa ľudí, ktorí videli, že štát môže fungovať aj inak, aj lepšie ako ten, ktorý tu vy dnes budujete. Nejde vám o žiadne technické problémy, o nejakú bezpečnosť, nejde vám ani o rozpočet, ani o logistiku. Je to čistý politický kalkul. Vidíte, že to ľudí hnevá, tak horko-ťažko do toho aspoň dávate tú, alebo teda novelizujete to o tie konzuláty. Súčasná vláda sa vedome vzdáva tých veľmi šikovných vzdelaných ľudí, ktorí naozaj v tom zahraničí zbierajú kontakty, zbierajú know-how, zbierajú vedomosti, mohli by ich doniesť na Slovensko. Majú nádej, že ich budú môcť raz doniesť naspäť na Slovensko. Vy im tú nádej takto beriete, likvidujete, cynicky im kladiete prekážky a naozaj namiesto toho, aby ste týmto ľuďom vytvárali nejaké podmienky, aby ich návrat na Slovensko bol čo najjednoduchší, tak tu trávime čas tým, že ich cynicky trestáte a mňa už to fakt nebaví. Je piatok 15:46 a my sme sa nikam nepohli, nepočuli sme od vás žiadne nové argumenty a je to fakt hanba. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, za tvoj príspevok, za váš príspevok. Ospravedlňujem sa. Vy ste hovorili o nepresnosti dát a ja by som rada trošku aj nadviazala, lebo ono to súvisí o tom, čo sme sa tu bavili predtým. A pán predsedajúci povedal, že tu šírime demagógiu o odchode mladých ľudí. No a tie aktuálne tvrdenia Úradu vlády, ja som si ich tiež pozrela, videla som ten príspevok o náraste návratov Slovákov zo zahraničia verzus odchodov, sú teda predpoklad, lebo nikde to neuvádzajú, ale vyvodzované z pozitívneho migračného salda. No a ako inak narážajú na chýbajúcu analytickú hĺbku, pretože síce áno, štatistiky za rok 2024 potvrdzujú, že počet prisťahovaných ľudí na Slovensko prevýšil počet vysťahovaných. No takýmto ukazovateľom, keď sa na to logicky pozriete, predsa nemôžete tvrdiť, že je to nejaký dôkaz o návrate domov, lebo toto migračné saldo je ovplyvnené napríklad veľmi výrazne konfliktom, teda vojnou na Ukrajine, a do veľkej miery sú to iné osoby prichádzajúce za prácou na Slovensko a teda bez detailného členenia dát, ktoré ja som nenašla podľa štátnej príslušnosti, nie je možné vyvádzať takýto záver z toho, že tí ľudia, čo sa vracajú, sú práve V tom teda vojnou na Ukrajine. A do veľkej miery sú to iné osoby prichádzajúce za prácou na Slovensko, a teda bez detailného členenia dát, ktoré ja som nenašla podľa štátnej príslušnosti, nie je možné vyvádzať takýto záver z toho, že tí ľudia, čo sa vracajú, sú práve slovenskí občania. No a okrem toho, keď sa pozrieme na demografickú štruktúru týchto návratov, tak tá odhaľuje totálny kvalitatívny rozpor, pretože zatiaľ čo sa vracajú ľudia, najmä starší, v strednom veku, ktorí sú, áno, motivovaní rastúcimi nákladmi na život v zahraničí alebo blížiacim sa dôchodkom, tak Slovensko stále čelí chronickému odlivu mozgov. Približne 19 % všetkých slovenských vysokoškolákov, to je každý piaty, študuje mimo Slovenska. Máme 32 000 študentov v zahraničí a v rámci EÚ a OECD patríme k špičke.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, za tvoj príspevok, za váš príspevok. Ospravedlňujem sa. Vy ste hovorili o nepresnosti dát a ja by som rada trošku aj nadviazala, lebo ono to súvisí o tom, čo sme sa tu bavili predtým. A pán predsedajúci povedal, že tu šírime demagógiu o odchode mladých ľudí. No a tie aktuálne tvrdenia Úradu vlády, ja som si ich tiež pozrela, videla som ten príspevok o náraste návratov Slovákov zo zahraničia verzus odchodov, sú teda predpoklad, lebo nikde to neuvádzajú, ale vyvodzované z pozitívneho migračného salda. No a ako inak narážajú na chýbajúcu analytickú hĺbku, pretože síce áno, štatistiky za rok 2024 potvrdzujú, že počet prisťahovaných ľudí na Slovensko prevýšil počet vysťahovaných. No takýmto ukazovateľom, keď sa na to logicky pozriete, predsa nemôžete tvrdiť, že je to nejaký dôkaz o návrate domov, lebo toto migračné saldo je ovplyvnené napríklad veľmi výrazne konfliktom, teda vojnou na Ukrajine, a do veľkej miery sú to iné osoby prichádzajúce za prácou na Slovensko a teda bez detailného členenia dát, ktoré ja som nenašla podľa štátnej príslušnosti, nie je možné vyvádzať takýto záver z toho, že tí ľudia, čo sa vracajú, sú práve V tom teda vojnou na Ukrajine. A do veľkej miery sú to iné osoby prichádzajúce za prácou na Slovensko, a teda bez detailného členenia dát, ktoré ja som nenašla podľa štátnej príslušnosti, nie je možné vyvádzať takýto záver z toho, že tí ľudia, čo sa vracajú, sú práve slovenskí občania. No a okrem toho, keď sa pozrieme na demografickú štruktúru týchto návratov, tak tá odhaľuje totálny kvalitatívny rozpor, pretože zatiaľ čo sa vracajú ľudia, najmä starší, v strednom veku, ktorí sú, áno, motivovaní rastúcimi nákladmi na život v zahraničí alebo blížiacim sa dôchodkom, tak Slovensko stále čelí chronickému odlivu mozgov. Približne 19 % všetkých slovenských vysokoškolákov, to je každý piaty, študuje mimo Slovenska. Máme 32 000 študentov v zahraničí a v rámci EÚ a OECD patríme k špičke.

Za vystúpenie, a presne ako si vravela, je to jeden zlý, zlý úmysel. Je to žiadna ochrana volieb, ale maximálne tak ochrana koaličných percent. Ako myslím, že už je to všetkým úplne jasné. Pri tejto novele sa koalícia tvári, že nejde o obmedzovanie, že sa voľba zo zahraničia nekončí, len sa mení spôsob. Takže áno, presne ako aj Dana teraz vravela, ľudia sa budú musieť dostaviť na zastupiteľské úrady. Spravili ste im to tak komplikované, ako sa len dalo a touto novelou sa snažíte robiť nejaký damage control a je to podľa mňa naozaj trápne. A SMER a SNS sú teda aspoň trošku transparentní v tomto. Oni sa netvária, že im ide o nejaké dobro veci. Proste videli, ako ľudia zo zahraničia volili a nepáči sa im to a Hlas sa tu stále trošku hrá na nejakú akože umiernenejšiu časť koalície. A na tých zodpovedných a naozaj je to priehľadné. A mňa veľmi mrzí, že ľuďom rušíte funkčný, jednoduchý, dostupný spôsob hlasovania a nahrádzate ho systémom, ktorý bude omnoho komplikovanejší. Už vám to tu mnohí vytkli, ale naozaj takto sa to nerobí, pokiaľ raz taká možnosť existuje, ak od nej ustupujete. Je to veľmi nedemokratické a nedáva to zmysel. Nie je to podľa žiadnych odporúčaní. Mohli ste tým ľuďom, ktorí odišli, ktorí v tom zahraničí podnikajú, ktorí vidia, ako môže fungovať funkčný systém, ktorí tam naberajú skúsenosti a majú vzťah k Slovensku, pravidelne chodievajú na Slovensko domov, aspoň dať tú nádej, že majú stále šancu niečo meniť a že môžu sa raz vrátiť a tí ľudia sledujú, čo sa tu deje. Ja mám tiež mnoho rodiny, ktorá žije v zahraničí a naozaj je to cynické.

Ďakujem za slovo. Zuzka ty si hovorila aj o dôvere a ďakujem ti, že si teda aj toto spomenula, lebo ja to naozaj považujem za strašne dôležitú súčasť celej tejto diskusie a naozaj sa pýtam, že či si, kolegovia, uvedomujete, akú obrovskú cenu za toto všetko budeme platiť, a ja tým nemyslím len tých 50 000 alebo koľko to vlastne je, o ktorých sa tu dohadujeme, ale tou, tou oveľa vyššou cenou je, že strácame dôveru špeciálne mladej generácie a mami na to dáte. A vieme, že mladí ľudia nielen, že sú nahnevaní, ale sú totálne frustrovaní a nie je to, nie je, že sú apolitickí. To je proste totálna frustrácia z toho, ako tie inštitúcie fungujú. 84 % z nich stále verí, že demokracia je síce najlepší systém, ako usporiadať spoločnosť, no len 35 % verí, že majú šancu niečo reálne ovplyvniť. A dáta z jari, tejto jari, od Úradu komisára pre deti sú za mňa absolútne mrazivé. Až 75 % mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov zvažuje odchod zo Slovenska, pričom takmer polovica z nich sa už teraz rozhodla, že sa domov nevráti. To je odliv mnohých talentovaných ľudí, ktorí našej krajine neveria. A prečo odchádzajú? Vôbec to nie je o platoch. 70 % z nich je nespokojných s fungovaním štátu a úradov. A keď vidia, že parlament namiesto riešenia napríklad krízy bývania, ktorú ako problém vníma 69 % z nich, alebo modernizácie školstva, alebo akýchkoľvek iných reálnych problémov ľudí, ktoré žijú každý deň, rieši nekonečné zmeny rokovacieho poriadku a ochranu vlastných káuz, tak ja neviem, akože aký je to signál, že tento systém sa o vás absolútne nezaujíma. A ja sa naozaj len bojím, že my sa čoskoro zobudíme v krajine, ktorú už budú fakt formovať len tí, ktorí v tie inštitúcie a hlavne v demokraciu prestali veriť a mám z toho naozaj

Slovo. Ja by som sa rada dopýtala na moju interpeláciu, ktorá má číslo tlače 1303. A no, práve odišiel pán minister, bola teda zaslaná ministrovi školstva, pánovi Druckerovi, pretože teda jeho odpovede v tejto interpelácii nepovažujem za dostatočné. Len teda, keď tu pán minister nie je, tak mu ju budem musieť opätovne zaslať, ale každopádne, vážený pán minister, v mojej predchádzajúcej interpelácii som sa pýtala na propagáciu slovenských univerzít a vysokých škôl v zahraničí, pretože z plánu obnovy bolo... Pani poslankyňa, chcem vás poprosiť, keďže máte viac tých reakcií, keby ste povedali číslo tlače. 303. Ale čisto prosím odpovede by som chcel vedieť. Číslo tlače odpovede je tu 1303 na stránke. Neviem vám iné číslo povedať, lebo je tu iba toto uvedené. Máme číslo tlače, ktorú máme ako vedenú ako interpelácie a vy odpovedáte 303? Aha, áno, pardon. Nech sa páči, pokračujte. Áno, a teda táto interpelácia sa týkala slovenských univerzít a vysokých škôl v zahraničí a teda ich propagácie. Z plánu obnovy bolo na toto vyčlenených 12,5 milióna €, čo je naozaj vysoká suma a záväzkom Slovenskej republiky voči Európskej komisii je podľa tej výzvy podpora najmenej 28 projektov zameraných na internacionalizáciu vysokých škôl alebo výskumných inštitúcií. Cieľom výzvy bola účasť vysokých škôl na zahraničných vzdelávacích veľtrhoch a náborových podujatiach. V odpovedi na moju interpeláciu ohľadom propagácie som sa pýtala, na ktorých medzinárodných zahraničných veľtrhoch sa teda mali naše univerzity a vysoké školy zúčastniť. A v odpovedi uvádzate, že sa mali zúčastniť šiestich podujatí, a to v Austrálii, v New Orleans v USA, v San Diegu v USA, vo Švédsku, v Indii a vo Francúzsku. No a z vašej odpovede nie je vôbec jasné, prečo ste ako priority zvolili práve takto vzdialené destinácie a nie napríklad medzinárodné veľtrhy v bližších krajinách, regiónoch, geograficky, kultúrne aj jazykovo, predsa len neviem, no príde mi zvláštne ako keby robiť nejakú propagáciu slovenským univerzitám práve v týchto krajinách. Sú mnohé iné veľtrhy v strednej Európe, kde si myslím, že pre Slovensko je omnoho reálnejšia šanca osloviť študentov, ktorí sem aj skutočne prídu. A samozrejme, by takéto zahraničné cesty určite nestáli takéto milióny eur, ako teda napríklad tie do USA. Vážený pán minister, preto moje doplňujúce otázky sú, že na základe akých konkrétnych dát alebo analýz alebo kritérií ste sa rozhodli, že práve tieto krajiny ako India, Austrália, USA sú pre Slovensko najefektívnejšie pri získavaní zahraničných študentov. A zároveň ste mi vôbec neodpovedali na niekoľko otázok, ktoré súviseli s tým, koľko toto celé Slovenskú republiku stálo, respektíve koľko financií na to bolo z plánu obnovy použitých a preto sa vás opakovane dopytujem, koľko osôb sa z jednotlivých slovenských univerzít alebo vysokých škôl na týchto zahraničných cestách zúčastnilo a aké boli celkové náklady na účasť týchto osôb. Podľa zverejnených príspevkov na sociálnych sieťach sa zúčastnilo týchto pracovných ciest alebo veľtrhov aj mnoho alebo teda niekoľko zamestnancov ministerstva školstva. Niekde ste boli fotografovaní aj vy osobne. Taktiež by som chcela vedieť, koľko takýchto zamestnancov cestovalo a aké boli náklady ministerstva na ich účasť. Akým spôsobom ministerstvo vyhodnocuje efektivitu týchto pracovných ciest? Vy ste mi odpovedali, že počet zahraničných študentov na Slovensku stúpa. Ale ako viete, že je to vďaka týmto konkrétnym aktivitám, máte nejako merané, či sú študenti z Austrálie, zo Švédska a z USA, či ich počet stúpa? A posledná otázka, plánuje ministerstvo zverejniť vyhodnotenie návratnosti týchto aktivít vrátane nejakého prehľadu tých vysokých škôl, počtu oslovených uchádzačov alebo počtu nadviazaných nejakých nových partnerstiev, pretože v pôvodnej odpovedi ste sa odvolali na domáce a európske inštitúcie, ktorým teda údaje poskytujete. Ale ja si myslím, že aj my a teda slovenská verejnosť pri takto vysokých sumách by sme mali mať právo vedieť, ako boli vynaložené tieto prostriedky, špeciálne v oblasti, akou je vysoké školstvo, o ktorej vieme, že na Slovensku je dlhodobo podfinancovaná. A naozaj, myslím si, že tieto milióny mohli byť použité aj inak, ale teda veľmi ma zaujíma vaša odpoveď. Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Gažovičová.

Slovo. Ja by som sa rada dopýtala na moju interpeláciu, ktorá má číslo tlače 1303. A no, práve odišiel pán minister, bola teda zaslaná ministrovi školstva, pánovi Druckerovi, pretože teda jeho odpovede v tejto interpelácii nepovažujem za dostatočné. Len teda, keď tu pán minister nie je, tak mu ju budem musieť opätovne zaslať, ale každopádne, vážený pán minister, v mojej predchádzajúcej interpelácii som sa pýtala na propagáciu slovenských univerzít a vysokých škôl v zahraničí, pretože z plánu obnovy bolo... Pani poslankyňa, chcem vás poprosiť, keďže máte viac tých reakcií, keby ste povedali číslo tlače. 303. Ale čisto prosím odpovede by som chcel vedieť. Číslo tlače odpovede je tu 1303 na stránke. Neviem vám iné číslo povedať, lebo je tu iba toto uvedené. Máme číslo tlače, ktorú máme ako vedenú ako interpelácie a vy odpovedáte 303? Aha, áno, pardon. Nech sa páči, pokračujte. Áno, a teda táto interpelácia sa týkala slovenských univerzít a vysokých škôl v zahraničí a teda ich propagácie. Z plánu obnovy bolo na toto vyčlenených 12,5 milióna €, čo je naozaj vysoká suma a záväzkom Slovenskej republiky voči Európskej komisii je podľa tej výzvy podpora najmenej 28 projektov zameraných na internacionalizáciu vysokých škôl alebo výskumných inštitúcií. Cieľom výzvy bola účasť vysokých škôl na zahraničných vzdelávacích veľtrhoch a náborových podujatiach. V odpovedi na moju interpeláciu ohľadom propagácie som sa pýtala, na ktorých medzinárodných zahraničných veľtrhoch sa teda mali naše univerzity a vysoké školy zúčastniť. A v odpovedi uvádzate, že sa mali zúčastniť šiestich podujatí, a to v Austrálii, v New Orleans v USA, v San Diegu v USA, vo Švédsku, v Indii a vo Francúzsku. No a z vašej odpovede nie je vôbec jasné, prečo ste ako priority zvolili práve takto vzdialené destinácie a nie napríklad medzinárodné veľtrhy v bližších krajinách, regiónoch, geograficky, kultúrne aj jazykovo, predsa len neviem, no príde mi zvláštne ako keby robiť nejakú propagáciu slovenským univerzitám práve v týchto krajinách. Sú mnohé iné veľtrhy v strednej Európe, kde si myslím, že pre Slovensko je omnoho reálnejšia šanca osloviť študentov, ktorí sem aj skutočne prídu. A samozrejme, by takéto zahraničné cesty určite nestáli takéto milióny eur, ako teda napríklad tie do USA. Vážený pán minister, preto moje doplňujúce otázky sú, že na základe akých konkrétnych dát alebo analýz alebo kritérií ste sa rozhodli, že práve tieto krajiny ako India, Austrália, USA sú pre Slovensko najefektívnejšie pri získavaní zahraničných študentov. A zároveň ste mi vôbec neodpovedali na niekoľko otázok, ktoré súviseli s tým, koľko toto celé Slovenskú republiku stálo, respektíve koľko financií na to bolo z plánu obnovy použitých a preto sa vás opakovane dopytujem, koľko osôb sa z jednotlivých slovenských univerzít alebo vysokých škôl na týchto zahraničných cestách zúčastnilo a aké boli celkové náklady na účasť týchto osôb. Podľa zverejnených príspevkov na sociálnych sieťach sa zúčastnilo týchto pracovných ciest alebo veľtrhov aj mnoho alebo teda niekoľko zamestnancov ministerstva školstva. Niekde ste boli fotografovaní aj vy osobne. Taktiež by som chcela vedieť, koľko takýchto zamestnancov cestovalo a aké boli náklady ministerstva na ich účasť. Akým spôsobom ministerstvo vyhodnocuje efektivitu týchto pracovných ciest? Vy ste mi odpovedali, že počet zahraničných študentov na Slovensku stúpa. Ale ako viete, že je to vďaka týmto konkrétnym aktivitám, máte nejako merané, či sú študenti z Austrálie, zo Švédska a z USA, či ich počet stúpa? A posledná otázka, plánuje ministerstvo zverejniť vyhodnotenie návratnosti týchto aktivít vrátane nejakého prehľadu tých vysokých škôl, počtu oslovených uchádzačov alebo počtu nadviazaných nejakých nových partnerstiev, pretože v pôvodnej odpovedi ste sa odvolali na domáce a európske inštitúcie, ktorým teda údaje poskytujete. Ale ja si myslím, že aj my a teda slovenská verejnosť pri takto vysokých sumách by sme mali mať právo vedieť, ako boli vynaložené tieto prostriedky, špeciálne v oblasti, akou je vysoké školstvo, o ktorej vieme, že na Slovensku je dlhodobo podfinancovaná. A naozaj, myslím si, že tieto milióny mohli byť použité aj inak, ale teda veľmi ma zaujíma vaša odpoveď. Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Gažovičová.