Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem opäť povedať, že KDH dôrazne odsudzuje akýkoľvek druh násilia voči politickým predstaviteľom vrátane nedávneho incidentu útoku na predsedu strany SMER – SD Roberta Fica, ktorý sa odohral 15. mája v Handlovej. Násilie bez ohľadu na jeho motiváciu nemá miesto v demokratickej spoločnosti a je neprípustné ako prostriedok riešenia politických alebo osobných konfliktov.
Naša strana pevne verí v hodnoty demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, a preto KDH bude naďalej presadzovať hodnoty, ktoré vedú k mierovej, stabilnej a prosperujúcej spoločnosti, kde sú práva a dôstojnosť každého jednotlivca chránené a rešpektované. Násilie nemôže a nesmie byť prostriedkom na dosahovanie politických cieľov. Sme toho názoru, že je potrebné prijať adekvátne opatrenia na zabezpečenie ochrany všetkých verejných činiteľov, čím sa zabráni podobným incidentom v budúcnosti. Politici by mali mať možnosť vykonávať svoje funkcie bez strachu z fyzických útokov alebo zastrašovania.
Taktiež požadujeme rýchle a spravodlivé vyšetrenie tohto incidentu príslušnými orgánmi, aby bol páchateľ, páchatelia postavení pred spravodlivosť a zabezpečilo sa, že podobné incidenty sa nebudú opakovať, a najmä aby výsledky vyšetrovania boli podkladom na nastavenie opatrení smerujúcich k zvýšeniu bezpečnej, bezpečnostnej situácie na Slovensku. Aj preto celá spoločnosť očakávala, aké opatrenia budú predložené vládnou koalíciou a následne prijaté.
Predložený vládny návrh, ktorý má závisieť... ktorý má zaviesť opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, považujeme za návrh, ktorý svojím obsahom nedokáže zvýšiť a zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku. Myslím, že je dôležité v tak vypätej situácii, ako sa Slovensko nachádza teraz, v čase po spáchaní atentátu na predsedu vlády, čo považujeme za bezprecedentný počin konkrétneho individuálneho človeka, ale treba pripustiť a nezakrývať si oči ani pred tým, čo tomuto činu predchádzalo. Naša spoločnosť sa nachádza v ľudsky rozvrátenom stave, kde sa ľudia navzájom kvôli politike ani nerozprávajú a politika ľudí nesmierne rozdeľuje. Je úplne prirodzené, že máme každý z nás rozdielne pohľady na svet, na riešenie problémov na to, ako chceme tvoriť svet podľa našich predstáv, avšak vo veľmi výraznej miere do tohto boja preniklo podnecovanie nenávisti. Sila polopravdy a zahmlievanie skutočnosti, vytváranie akéhosi sveta alternatívnej pravdy spôsobili, že ľudia prestali veriť reprezentantom tohto štátu, teda nám politikom.
Do dnešného dňa nedisponujeme závermi, prečo sa atentát na predsedu vlády stal, prečo sa to stalo, kto zlyhal a podobne, preto nie je ani možné vyvodiť závery z uvedeného činu a zmysluplne predložiť návrh, ktorý by reflektoval na tento skutok v záujme prijať také opatrenia, aby sa to v budúcnosti už nikdy nezopakovalo. Slovenská spoločnosť teda nevie a nebolo to zrozumiteľne vysvetlené, prečo je treba prijať zákon, ktorý, opakujem, má zaviesť opatrenie na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Predložené návrhy, ktoré ani nie je možné považovať za opatrenia, minuli pointu zlepšenia situácie.
Najväčšie výhrady máme v troch oblastiach: po prvé zhromažďovacie právo, po druhé prenos zodpovednosti na samosprávy a po tretie takzvaná renta.
Zhromažďovacie právo alebo právo na pokojné zhromažďovanie je základné ľudské právo, ktoré je zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. My v KDH máme svoje postoje a názory týkajúce sa zhromažďovacieho práva, ktoré sú v súlade s demokratickými princípmi a hodnotami, ktoré si vážime ako prejav demokratickej vyspelosti krajiny. Boli to práve prívrženci neskoršieho KDH, ktorí sa svojimi činmi a prejavmi zaslúžili o to, aby tento výdobytok demokracie sme mali hlboko zakorenený v našom právnom poriadku. KDH je síce strana presadzujúca konzervatívne hodnoty, ale zároveň sme moderná strana, ktorá reflektuje na potreby súčasnej doby. Ak prax, rozhodovacia činnosť príslušných súdov alebo činy, ktoré sa v spoločnosti dejú a sú všeobecne neakceptovateľné práve z dôvodu prekonania právnej úpravy, a potreby jej opätovne posúdenia, preskúmania a, samozrejme, vylepšenia preukážu potrebu úpravy práva na zhromažďovanie, asi by bolo namieste sa týmto zaoberať. Avšak vláda predložila zákon, ktorý z nášho pohľadu v časti zhromažďovacieho práva neprimeraným spôsobom zasahuje do tohto výdobytku demokracie. Snahou je zaviesť neurčité, ľahko zneužiteľné atribúty, ktorými by bolo možné v praxi výrazným spôsobom do práva zhromažďovať sa zasahovať a najmä neprimerane obmedzovať.
Čo nám chýba, je kontext potreby navrhovanej úpravy a spoločenskej požiadavky. To, že sa stal atentát na predsedu vlády, samo osebe nemôže byť dôvod na úpravu demokratických práv najmä preto, že je prípustné, že atentát na predsedu vlády sa neudial v rozpore so slobodným výkonom práva zhromažďovať sa. Toto nebolo preukázané. My dodnes nevieme, prečo sa to stalo, kto zlyhal a čo je potrebné napraviť.
Chýba nám aj súvislosť medzi opatrením zaviesť tzv. doživotnú rentu pre predsedu vlády a predsedu Národnej rady a v tejto súvislosti aký to má vplyv na zvýšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Možno nastal čas, kedy by sme sa mohli zaoberať aj otázkou zabezpečenia vyslúžilých politikov. Bolo by správne, ak zo strany vlády by bola vyvolaná diskusia medzi politikmi, odborníkmi a samotnou verejnosťou a nastavenie pravidiel zabezpečenia pre predsedu vlády a predsedu parlamentu po ukončení ich mandátov by malo byť výsledkom celospoločenskej dohody. Preto považujeme a navrhujeme, aby ustanovenia o vyplácaní doživotnej renty a poskytnutie ochrany, ochranky a vozidla boli vypustené ako zjavne nesúvisiace riešenie, ktoré nemá nič so zvýšením bezpečnostnej situácie na Slovensku.
Ešte by som v krátkosti, sa v krátkosti dotkol ďalších bodov vládneho návrhu, s ktorými absolútne nesúhlasíme a navrhované ustanovenia nesledujú samotný účel zákona, a to opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Navrhovaná právna úprava dopĺňa kompetencie SIS a v dôvodovej správe chýba zdôvodnenie, pre to, potreby tejto právnej úpravy. Taktiež ohľadom na charakter informácie je predpoklad zneužívania takto získaných informácií, čo môže spôsobovať neprimeraný zásah do súkromia dotknutých osôb. Nesúhlasíme a sme zásadne proti, aby nesplnenie sankcie pokuty sa stalo trestným činom, tak ako je to navrhované v čl. VII vládneho návrhu.
Nakoniec považujeme za neadekvátne a neprimerané, aby boli podniky poskytujúce verejné siete alebo verejné dostupné služby povinné poskytovať údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie v prípade objasňovania priestupkov. Uvedené ustanovenia opäť nie sú predložené faktami, ktoré by dôsledne odôvodňovali nevyhnutnosť uloženia povinnosti podnikom, tak ako je to v návrhu uvedené.
Na základe tohto, čo som uviedol, chcem, pán predsedajúci, predniesť pozmeňujúci návrh a žiadam, aby sa potom o jednotlivých bodoch hlasovalo samostatne.
Ďakujem, poprosím vás zastaviť čas.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milan Majerský, Igor Janckulík, Marián Čaučik, Andrea Turčanová, Martina Holečková, Jozef Hajko, Ján Horecký, František Mikloško, Peter Stachura, Branislav Škripek, Martin Šmilňák k vládnemu návrhu o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364.
Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 1.
2. V čl. I doterajší bod 5 znie:
„§ 8 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak má Policajný zbor informácie nasvedčujúce tomu, že existujú dôvody na zákaz zhromaždenia, bez zbytočného odkladu prostriedkami elektronickej komunikácie o takýchto dôvodoch informuje obec."."
3. V čl. I doterajšom bode 6 v § 10 ods. 2 písm. e) sa slová „existuje dôvodná obava" nahrádzajú slovom "hrozí".
4. V čl. I doterajšom bode 6 v § 10 ods. 2 písmeno f) sa vypúšťa.
5. V čl. I doterajší bod 9 znie:
„§ 14 vrátane nadpisu znie:
㤠14
Priestupok proti zhromažďovaciemu právu
(1) Priestupku proti zhromažďovaciemu právu sa dopustí ten, kto
a) zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť, usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa tohto zákona,
b) neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám bráni v plnení ich povinností,
c) neoprávnene a úmyselne sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie alebo im v tom bráni,
d) neoprávnene vnikne do zhromaždenia,
e) neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,
f) bráni účastníkom, aby sa pokojne rozišli,
g) ako účastník zhromaždenia má pri sebe strelnú zbraň alebo výbušninu, chladnú zbraň alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, okrem prípadov, keď sú súčasťou rovnošaty, historického alebo národného kroja alebo výstroja a výzbroje ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo ozbrojených bezpečnostných zborov,
h) svojím konaním naruší priebeh zhromaždenia a tento prestane byť riadny a pokojný, alebo k takému konaniu podnecuje,
i) ako účastník zhromaždenia má svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a na odkrytie tváre ho príslušník Policajného zboru vyzval.
(2) Za priestupok podľa odseku 1
a) písm. a) až f) sa uloží pokuta do 165 eur,
b) písm. g) až k) sa uloží pokuta od 165 do 1 650 eur.
(3) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,3)."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
„3) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov."
6. V čl. I sa doterajšie body 10, 11 a 12 vypúšťajú.
7. Čl. III sa vypúšťa.
8. V čl. IV sa vypúšťajú body 3, 5 a 8.
Nasledujúce novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
9. V čl. V doterajší bod 5 znie:
§ 72a znie:
㤠72a
(1) Policajný zbor zaisťuje počas výkonu funkcie osobnú bezpečnosť
a) prezidentovi Slovenskej republiky,
b) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
c) podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
d) poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,
e) predsedovi vlády Slovenskej republiky,
f) predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g) generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky,
h) podpredsedovi vlády Slovenskej republiky,
i) ministrovi.
(2) Policajný zbor zaisťuje po skončení výkonu funkcie osobnú bezpečnosť
a) prezidentovi Slovenskej republiky doživotne,
b) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi vlády Slovenskej republiky, ktorí vykonávali túto funkciu najmenej jedno úplné, neskrátené volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky počas 2 rokov od skončenia posledného výkonu funkcie.
(3) Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia výkonu funkcie
a) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
b) predsedovi vlády Slovenskej republiky,
c) predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,
d) ministrovi vnútra, ministrovi obrany Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.
(4) Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie
a) podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
b) poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,
c) podpredsedovi vlády Slovenskej republiky,
d) inému ministrovi než podľa odseku 3 písm. d),
e) generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
(5) Policajný zbor zaisťuje po dobu výkonu funkcie a po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie určenej osoby podľa odseku 1 písm. a) a podľa odseku 3 osobnú bezpečnosť ich dieťaťu a manželovi alebo blízkej osobe žijúcej s nimi v domácnosti, ak o to určená osoba podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 3 požiada.
(6) Pri súbehu nároku na zaistenie osobnej bezpečnosti počas výkonu funkcie a po jej skončení sa osobná bezpečnosť zaisťuje formami a metódami ako počas výkonu funkcie určenej osoby.
(7) Určená osoba okrem určených osôb podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) počas výkonu funkcie môže zaisťovanie osobnej bezpečnosti písomne odmietnuť, a to na určitú dobu alebo natrvalo.
(8) Určená osoba, ktorej Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť podľa odseku 2 až 4, okrem určenej osoby podľa odseku 2 písm. a) po skončení výkonu funkcie môže zaisťovanie osobnej bezpečnosti písomne odmietnuť, a to na určitú dobu alebo do ukončenia doby zaistenia osobnej bezpečnosti.
(9) Právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin spáchaný osobou, ktorej sa osobná bezpečnosť zaisťovala.
(10) Policajný zbor písomne informuje určenú osobu o podmienkach, rozsahu a formách zaisťovania osobnej bezpečnosti a ochrany určeného objektu.
(11) Ak dôjde k porušeniu podmienok na zaistenie osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu určenou osobou alebo k neposkytnutiu súčinnosti určenou osobou pri zaisťovaní osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu, Policajný zbor informuje ministra vnútra.
(12) O formách a metódach zaisťovania osobnej bezpečnosti určenej osoby rozhoduje Policajný zbor.
(13) Policajný zbor a ministerstvo priebežne hodnotia bezpečnostnú situáciu vo vzťahu k jednotlivým určeným osobám, ktorým sa zaisťuje osobná bezpečnosť."
10. V čl. V sa vypúšťa bod 7.
11. Čl. VII sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
12. Čl. VIII sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, skončil som a poprosím, aby sa potom hlasovalo samostatne o každom bode. Ďakujem.
