Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som rada upozornila aj na to, že to, o čom sa bavíme, nebude mať dopad len na majetkovú ekonomickú kriminalitu a mafiánov, ale bude to mať dopad aj na kriminalitu, o ktorom, pri ktorej som niekoľko rokov bojovala o to, aby sa dostala z krajov na špecializovanú sústavu orgánov činných v trestnom konaní, pretože kým nikto zo súčasnej teda koaličnej zostavy nemá duncu v skutočnosti, netuší nič o tom, koľko naozaj reálnych porušení ľudských práv nastáva a koľko teda bude odvrátených vďaka týmto novelám, tak ja, naopak, viem veľmi presne povedať, že koľko ľudských životov bude zničených, ak sa extrémistická kriminalita znova vráti tam, odkiaľ sme ju zobrali.
Môžem takto tu, akože keby som bola Igor Matovič, tak tiež nosím tie debničky, ale nebudem to tu robiť a zahádžem tu, normálne že, že koberec môžem urobiť z uznesení, ktoré dokazujú, ako sa týmto ľuďom nedostala spravodlivosť, ako napríklad aj tu, čo mám pred sebou, ako mladý muž, nad ktorým skupina ľudí hajlovala, ako mu dorantala sánku, kľúčne kosti, otras mozgu, obstál s tým, že to nebolo vyhodnotené ani ako priestupok, a my to nazad ideme opakovať.
Tak znovu sa pýtam to, čo predtým, ktorá právna úprava porušuje ľudské práva a ktorá ich teda odvracia, lebo ja mám pocit, že my korigujeme fiktívne porušenie ľudských práv tým, že vytvárame skutočné porušenie ľudských práv. To je niečo neakceptovateľné!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som sa chcela spýtať, že čo si myslíte, ktorá právna úprava v skutočnosti naozaj ohrozuje ľudské práva. V tej súčasnej platí, že priľah... poľahčujúce a priťažujúce okolnosti môže sudca zohľadniť len spomedzi tých, ktoré sú uvedené v Trestnom zákone. Nedovoľujeme mu, aby si svojvoľne vymýšľal akékoľvek ďalšie. Pre trestné právo je to mimoriadne dôležité, lebo to neni právne odvetvie, ktoré upravuje handrkovanie sa na trhu o kile, o cene nakladačiek.
Teraz v novej právnej úprave sa povoľuje, aby sudca zvážil najmä z tých, ktoré sú uvedené, a ponechávame mu možnosť, aby sám vymyslel, doplnil a zaimprovizoval, aké iné možné ďalšie poľahčujúce, priťažujúce okolnosti použije. Čiže my doslova vytvárame, otvárame priestor pre, pre potenciálnu svojvôľu.
Takže čo presne ohrozuje ľudské práva? Tá úprava, ktorá je dnes? Ktorá zabezpečuje predvídateľnosť práva? A bráni proti tomu, aby si mohol sudca alebo ktokoľvek iný dosadzovať do vecí, ktoré nie sú v trestnom zákone? Alebo úprava, ktorá to umožňuje, ako je tá predkladaná?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Oceňujem na predošlom teda vystúpení to, že sa pán poslanec Čaučík naozaj zmienil o tom, čo je podľa mňa že meritom tohto návrhu, ktorý si zaslúži našu pozornosť možno ešte vo väčšej miere, než je to samotné ministerstvo. Chápem, že to pre svoju absurditu dáva väčší priestor možno k trochu vtipnejším a nadľahčenejším hodnoteniam, ale práve to, čo spomenul aj pán poslanec, toho takého právno-technického, právno-teoretického charakteru, ktoré súvisí s vnútornou architektúrou orgánov štátnej správy, je to, je to naozaj dôležité. Ja som to začala už v predošlej faktickej poznámke a dovolím si to rozvinúť aj v tejto.
To, čo sa vlastne deje, je, že štát, resp. vláda dostáva do svojho područia tú časť ústredných orgánov štátnej správy, ktorá dovtedy si zachovávala nejakú časť nezávislosti práve pre svoj proces kreácie vedenia. To teda odpadá. A zároveň dostáva na túto istú úroveň Slovenskú informačnú službu. A teraz si, prosím vás, povedzme, je Slovenská informačná služba typickým orgánom štátnej správy alebo bezpečnostný zbor? Je Policajný zbor orgánom štátnej správy, ústredným orgánom štátnej správy alebo bezpečnostný zbor? Je VOS-ka takisto bezpečnostný zbor alebo je to typický ústredný orgán štátnej správy? Preto aj SIS-ka, ak si bude zachovávať tú úlohu, ktorú dnes má, a plniť tie úlohy, ktoré má, je stále bezpečnostným zborom. A bezpečnostné zbory sú kontrolovateľné osobitným mechanizmom formou inšpekcie. To, čo sa teraz stane, ak teda prejde takýto návrh zákona, že sa dostáva SIS-ka medzi subjekty kontrolovateľné vládou, pretože my tu máme zákon z deväťdesiateho šiesteho o kontrole vlá... o kontrole štátnej správy, ktorý v § 1 hovorí, že plnenie úloh štátnej správy má na starosti vláda. Čiže bude vláda kontrolovať SIS-ku? Vedia nám na to kolegovia predkladajúci odpovedať?
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
No, napriek tomu, že táto časť návrhu sa konotuje s osobou pána poslanca Tibora Gašpara, ja by som rada sa vrátila k tomu, čo som povedala, a v duchu konzistentnosti podotkla, že pre mňa toto nie je to meritum problému, pretože keď hovorím, že nemáme reformovať inštitúciu podľa toho, kto tvorí jej personálnu reprezentáciu, tak by sme nemali ani odmietať zmenu nejakého inštitútu alebo jeho kompetencie s ohľadom na to, kto ho bude zastupovať. To, to je proste personálne podmieňovanie pôsobnosti. To, čo by nás možno viac malo na tomto viesť k väčšej debate, je neuvedomenie si, že prečo vlastne z hľadiska teda chápania teórie správneho práva nemôže byť SIS-ka súčasťou ústredného orgánu štátnej správy. Pretože na ústredný orgán štátnej správy sa vzťahujú špecifické kontrolné mechanizmy. Ono to proste musí podliehať, hej, nejakým úplne iným typom konaní, rozhodnutia môžu byť preskúmavané súdom, môže byť vyvodzovaná zodpovednosť za škodu spáchanú orgánom verejnej moci a tak ďalej a tak ďalej. Ako by sme mohli takéto inštitúty uplatňovať vo vzťahu k SIS-ke, ktorej konanie, obsah, postupy podliehajú nejakému utajovaniu? Rozumiete, že ja keby som sa teda chcela uchádzať o previerku na bezpeč... na Národnom bezpečnostnom úrade, tak materiály, ktoré tam poskytne SIS-ka, ja by som teda akože, byť SIS-ka teda kontro... byť ústredný orgán, mala právo nejakým spôsobom teda rozporovať, ale faktom je že sa o tých materiáloch ani nikdy nedozviem.
Čiže z povahy vecí, aká je pôsobnosť tohoto orgánu a čo robí, s akými informáciami pracuje, nie je možné a nevykazuje kompatibilitu s ostatným typom orgánov, ktoré radíme k ústredným orgánom štátnej správy. Nemôžme nad nimi vykonávať tento typ kontroly, aký sa vzťahuje na nich.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj kolegyni Lucii Plavákovej za to, že sa jej podarilo aj tým, čo všetko spomenula, ilustrovať ďalšie príklady toho, ako vláda aj skrze tento zákon pribíja ďalšie klinčeky do rakvy právneho štátu. Jemu je totiž úplne proste kardinálne, a to je to, jedno z jeho, jeden z jeho pilierov, že existuje teda systém checks and balances a existujú nezávislé orgány, tzv. sui generis, ktoré sú v istej nezávislosti od vlády. A tento návrh to prelamuje, a teda dostáva riadenie týchto nezávislých organizácií alebo ústredných orgánov štátnej správy pod vplyv vlády, čo je, čo je proste niečo nevídané.
Viaceré tie veci, ktoré poslankyňa Plaváková spomenula, sú niečo, čo nazývam, že je taký podkarpatský spôsob reformátorstva. To znamená, že my meníme inštitúcie, ich pôsobnosť, spôsob, akým sa teda obsadzuje ich riadenie, nie podľa merita veci, ale podľa osôb. A my si neuvedomujeme a možno ani teda, ja neviem, vláda si asi myslí, že, že jej sa to netýka, ale tiež tu nebude naveky, nebude tu ako ako Tutanchamon, hej? Čiže jedného dňa sa to zmení a tie brány do pekla, ktoré otvára teraz, cez ne prejde raz niekto ďalší. Aj keby nás chcela čisto iluzórne ubezpečovať, že ona tieto novozriadené mechanizmy nezneužije, môže cez tieto, cez tieto otvorené brány prísť zostava, ktorá je dnes ich oponujúca, čo by bol ten menší problém, ale aj antisystémové sily. Teda pozorujúc, pozorujúc dianie v globálnom merítku, to nie je niečo, čo je, čo je vylúčené. A neuvedomujú si tú zodpovednosť, že nie sú tu naveky, menia veci, ktoré sa budú ťažko zvracovať nazad a budú jedného dňa zneužiteľné aj proti nim.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem kolegovi Michalovi Sabovi, že pripomenul, že ak my artikulujeme požiadavku adresnosti, tak to neznamená, že nechceme dopriať ostatným, ale naopak, podčiarkujeme význam toho, aby sme pomáhali práve tým najnúdznejším. A teda o mne je všeobecne známe, netreba to tabuizovať, ja teda ako tá ľavičiarka som prvá za to, aby sa ten, hej, dáždnik mohol rozprestierať pred, nad čo najviac postihnutými ľuďmi. A za normálnych okolností by som bola naozaj odporkyňou adresnosti, lebo v 21. storočí má mať čo najviac ľudí prístup k čo najväčšej sociálnej ochrane. A tento moment, kedy sa ten dáždnik naozaj mohol rozprestierať a nemuseli sme sa tu baviť o adresnosti, bol práve v čase vlád strany SMER-u a teda ich koaličných partnerov, lebo to boli tie časy hojnosti. Tam to bolo úplne na mieste, ale tam to paradoxne, ako som už hovorila vo svojom prvom vstupe, sa cielilo naozaj že do absurdných, hej, absurdného okliešťovania sociálnej pomoci na dávkarov v hmotnej núdzi. A ja vám poviem, ktorí ostali opomenutí. Dávkarov v hmotnej núdzi je 56-tisíc ľudí, 500-tisíc ľudí je v pásme chudoby, to je naozaj, tie kritériá sú brutálne prísne. A potom tu máme pásmo ľudí, zhruba 750-tisíc, 800-tisíc, z roka na rok sa to kolíše, ktoré sú ohrozené chudobou.
Takže už tuná, hej, bol priestor na to, aby sme nemuseli mať debaty o tom, že či adresnosť a neadresnosť a ktoré z toho je lepšie, bol priestor na to, aby sa, aby sa ten dáždnik rozprestrel a aby sme nemuseli byť naozaj striktne adresný tak, ako si to žiada, žiaľ, súčasná ekonomická situácia, keď sme naozaj na krachu kolapsu verejných financií. V čase, keď sme neboli, paradoxne vlády tento dáždnik nerozprestierali. Nechali tých ľudí napospas. Proste bojovali s chudobnými miesto toho, aby bojovali proti chudob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem aj Petrovi Pollákovi, že vniesol do tejto témy naozaj veľmi dôležitý kontext a rozmer a naozaj má pravdu v tom, že už dnes je v ponuke viacero odskúšaných, odpilotovaných projektov, ktoré ak by si vláda odskúšala, tak by naozaj mohli byť veľmi dôležitým a užitočným stimulom, dokonca aj od tých fuj-fuj, terénnych mimovládok, ktoré ich naozaj v teréne poctivo odskúšali a majú s nimi výborné výsledky.
Ak by teda napriek tomu neboli predstavitelia koaličných strán ochotní sa akýmkoľvek návrhom tohto typu riadiť a veď je to ich právo, tak potom mám možno ešte jeden jednoduchší typ a radu, čo by mohli urobiť naozaj hneď a nestojí to žiadne náklady a síce, aby sa prestali vyjadrovať o Rómoch ako o parazitoch, prepáčte za výraz, prežieračoch dávok a podobným jazykom, pretože to, čo tu na konci dňa robí, že to vytvára dojem, proti ktorému proste sa, hej, ani nemôžeme čudovať, že sa ľudia a potenciálni zamestnanci, zamestnávatelia obrňujú a nechcú ich zamestnávať. Tým pádom nerozbieha sa to, o čom, o čom Peter hovoril, že by sa rozbiehať malo na prospech ekonomiky. Ostávajú kdesi na periférii s tou stigmou tých akože kriminálnikov, vyžieračov, a tým, ktorým sa nechce pracovať. A pritom je to len nejaký étos a rétorika a stigma, ktorá najčastejšie prichádza práve od tých, ktorých je naviac počuť, a to sú politici a političky. Takže keď už nie je vôľa osvojiť si niektoré typy programov, tak aspoň toto, pre lásku božiu na nebi, by sme si osvojiť mohli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Veľakrát sa tu teda spomenula tá výhrada k adresnosti, k neadresnosti. Dovoľte mi, aby som možno túto vec načrtla aj trochu z iných perspektív, ktorá tu doteraz nezaznela. Je totiž zaujímavé, že ako teda predkladajúci vedeli byť veľmi adresní, pokiaľ šlo o reštriktívne opatrenia voči Rómom a Rómkam a pod pláštikom boja proti parazitizmu okresávali dávky štátnej pomoci. Príklad nevídanej adresnosti, ktorú by ani Kužma s Kaníkom si nedovolili, predviedli vtedy, keď na poberateľov dávky v hmotnej núdzi predviedli povinnosť si ju odpracovať. Boli až tak adresní, že podľa terénnych prieskumov, ktoré máme k dispozícii, táto povinnosť zhodou náhodou zaťažovala akurát, akurát Rómov.
Ono totiž to tá povinnosť nezaťažovala všetkých plošne, teda všetkých tých, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, ale podľa toho, koho úrady práce označili zrejme na princípe pozriem a vidím za, za vhodného adepta na to, aby si šiel právo na život, lebo tá dávka je ekvivalentom práva na život, aby si ju išiel odpracovať. Čiže títo štátni otroci neboli pri výkone dávky v hmotnej núdze ani chránení Zákonníkom práce, a tá najväčšia skrivodlivosť, že si odpracovávali 60-eurovú dávku, prosím pekne, 2 eurá za deň, prácami, ktorými vlastne vyjadrovali, že právo na život nepatrí všetkým, treba si ju odpracovať. Lenže právo na život patrí aj recidivistom, aj tí majú právo, aby dostali v kriminále hodnotu ekvivalentnú teda 2 eurám, alebo už koľko, pretože právo na život neznamená len, že vás štát nezabije, ale vám pomôže prežiť. A tá najsociálnejšia vláda zo všetkých zrovna v čase hojnosti zaviazala tých najchudobnejších, záhadne zvládla tú adresnosť veľmi výborne a zaviazala ich k tomu, že nie, ich právo na život nie je také hodnotné a musia si tú dávku v hmotnej núdzi odpracovať. A toto platí dodnes. Naj... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. So mnou je to trochu jednoduchšie, však?
Ja musím teda vysloviť, že je to na jednej strane vskutku dojemné, s akým útlocitom sa zrazu vláda snaží vysporiadať naozaj vlastne s historicky pretrvávajúcim problémom, ako sú environmentálne záťaže, aj keď teda má to byť iba v prospech niektorých cieľových skupín, tak mi dovoľte povedať, že predsa len tento, v úvodzovkách, útlocit nie je dostatočný dôvod na to, aby sme sa o tejto téme naozaj bavili v skrátenom legislatívnom konaní, preto by som na svojich predrečníkov chcela nadviazať najmä v tej kritike procesnej stránky a doslova vlastne otvoriť tému legitimity takéhoto procesu. Viete, ja nie som zvyknutá takto pracovať, ja som zvyknutá pracovať tak, že ak hľadáme naozaj to najsprávnejšie možné riešenie vo verejnom záujme, tak máme naozaj debatu, v ktorej sme otvorení odborným argumentom. Tento proces, túto debatu a odborné argumenty, ktoré, som si istá, že moji kolegovia, kolegyne z Progresívneho Slovenska majú čo ponúknuť a majú ich teda naozaj, naozaj dosť na to, aby mohli viesť takýto typ diskusie, sú zhodené zo stola a tento typ debaty je vylúčený.
A keď hovorím o pochybnostiach o legitimite takéhoto procesu, tak mi dovoľte oprieť sa aj o stanovisko Ústavného súdu Českej republiky, budem z neho citovať, ktoré je, myslím, absolútne použiteľné aj pre tento prípad, aj pre teda nasledujúce ďalšie skrátené konania, ktoré nás čakajú budúci týždeň. Budem citovať, budem to prekladať z češtiny: "Vyhlásenie stavu legislatívnej núdze a prerokovanie návrhu zákona na skrátenej schôdzi zásadne mení štruktúru legislatívneho procesu. Obmedzuje jeho podstatu na skutočné vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu. Je neprijateľné využívať tento mimoriadny inštitút ako spoločný nástroj na obmedzenie legislatívneho postupu parlamentnou väčšinou vždy, keď predpokladá nesúhlas a oponujúce stanovisko opozície alebo ak opozícia využije možnosti da... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Dobre, ja sa takisto prikláňam k tej obave, že smerujeme niekam, ale to, čo to programové vyhlásenie naznačuje, je taká miera kreativity, ktorú, si myslím, že ešte neprekonali ani tie tradičné, tradičné krajiny, ktoré si spájame s diktatúrou. A ja na tomto mieste si dovolím vyzývať všetkých tých, ktorým záleží na demokracii, všetkých tých, a to myslím aj poslancov a poslankyne a viem a verím, že ich je tu väčšina, aby sme ostali ostražití, hej, aby sme aj voči sebe uplatňovali tie regulatívne mechanizmy a kontrolovali sme sa, hej, v tom, že kam presne ideme a kde je ten mantinel, kam až môžeme zájsť. Lebo dneska sa to zdá pekné, že no veď možno zomelie tamtých, ale tie vlády sa menia, hej? Tu nikto neni Tutanchamón, kto tu zostane naveky. A raz takto nastavené parametre tej rozpínavosti štátnej moci môžu zomlieť aj tých, ktorí ich tvorili a mysleli si, že ich sa to jedného dňa nikdy nedotkne.
Ďakujem. (Potlesk.)