Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. No ja neviem, že či sme tu nespôsobilí sa navzájom počúvať. Ja som - je tu snáď dostatok svedkov na to, aby to potvrdili - nehovorila nič o tom, čo ste vy interpretovali z mojej faktickej poznámky na pána poslanca Dušenku. Ja som len doplnila, že to, čo on namieta, nie je anomália, ktorú sem vnáša tento návrh, ale to judikované právo väzňa na pornografický materiál je judikované rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva. Punktum. To za prvé.
Za druhé. Ak ste sa ma teda pýtali, že či si myslím, že je normálne, aby si mohli dvakrát, neviem čo, nakupovať horalku, no ono je to tak, že tí bohatí si tam tú horalku nakupujú dnes aj päťkrát. Aj horšie a aj drahšie, aj majú hrubé a tenké palacinky a neviem čo. To sa určite zhodneme. Ja si práveže myslím, že nech je ten systém transparentný, nech teda každý má právo za daných legislatívne vymedzených podmienok zabezpečiť si štandard takýmto a takýmto spôsobom v takejto a takejto sume za takýchto a takýchto podmienok. Lebo dnes sa to deje, akurát že je to väčšinou tak, že si túto, hej, toto privilégium uzurpujú tí silnejší a, prepáčte za výraz, orazenejší vagabundi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážených nie viac ako desať poslaneckých kolegov a kolegýň, trošku cítim déja vu, keďže sa v druhom čítaní teda ocitám v rozprave po mojom kolegovi Dušenkovi, ale oceňujem, že vieme mať aj kultivovaný a nesúhlasný typ politickej diskusie.
Ja preto cítim aj potrebu, aby som na začiatok možno deklarovala pár hodnotových postojov alebo, ako sa tomu dneska v new speaku hovorí, že kultúrno-etických, pretože ja si myslím, že ľudskoprávne postavenie odsúdených osôb je naozaj lakmusovým papierom toho, do akej miery sme schopní chápať univerzálnosť ľudských práv, do akej miery sme schopní byť spravodliví a schopní vyhýbať sa takej tej selektívnej spravodlivosti a je oveľa presnejším lakmusovým papierikom v našom hodnotovom kompase než je eticko-kultúrna téma zakotvenia dvoch pohlaví v ústave, pretože tá nemá nič ani s etikou a už vôbec nie s kultúrou a nepreveruje žiaden morálny kompas, ale možno nanajvýš nejaké počtárske schopnosti v rámci prirodzených čísel od jedna do dva. Čiže ja osobne sa naozaj, naozaj plne stotožňujem s tým, že osoby odsúdené na trest odňatia slobody majú mať priznané a legislatívne priznané ústavné, ústavné práva, podčiarkujem ich potrebu a legitímny nárok na to, aby trest odpykali v poľudštených podmienkach. Napokon to, do akej miery sú tie podmienky humánne, a to, do akej miery poskytujú priestor pre nápravu, sa potom, samozrejme, že odráža aj v tom, či trest naplnil alebo nenaplnil svoj účel. Akokoľvek, samozrejme, že morálne, ľudsky, právne a politicky odsudzujeme a ja, samozrejme, všetkými desiatimi odsudzujem ten skutok, za ktorý osoba proste musí znášať tento trest, ale to neznamená, že sa prestanem na ňu pozerať ako na ľudskú bytosť, ktorej stále, naďalej prináleží proste právo na ľudskoprávne garancie, právo na naplnenie základných potrieb, ktoré jej priznávajú medzinárodné dohovory a ústava. Rovnako tak nemôžeme ignorovať fakt, že s tým súvisí aj určité potenciálne riziká, ktoré sa s ňou budú tiahnuť po tom, čo teda odpyká trest odňatia slobody a ocitne sa na slobode a teda možnosti, ktoré jej vie systém poskytnúť na integráciu či na pracovný trh alebo do prospešne sociálneho prostredia, budú do veľkej miery determinovať to, či sa v tomto prostredí ocitne znovu a či my ako spoločnosť a štát sa budeme musieť znovu vysporadúvať s následkami jej trestnej činnosti a teda aj nákladov, ktoré, samozrejme, že generuje, ak je vo výkone trestu odňatia slobody.
Je teda v záujme nás všetkých, aby osoby vo výkone trestu odňatia slobody, tobôž vo výkone väzby, neboli okrem slobody pozbavení aj elementárnej ľudskej dôstojnosti a neboli ponechaní napospas vplyvu patologického prostredia. Aby trest odňatia slobody plnil aspoň do nejakej miery takýto účel, tak musí byť vykonávaný v podmienkach spôsobom, ktorý strategicky, cielene a kvalifikovane odbúrava faktory kriminálneho správania, samozrejme, s ohľadom na konkrétneho páchateľa. Ilustračne, ak ide o osobu, ktorá, ja neviem, je drogovo závislá, tak, samozrejme, že cieľom, ktorý by sme mali počas tej nápravy dosiahnuť alebo na ktorý by sme mali ašpirovať, je to, že ešte pred tým, než teda vyprší alebo uplynie trest, aby bola nejakým spôsobom napojená na sociálne väzby, ktoré ju pomôžu dostať do úplne iného prostredia než by sa mala zase chronicky ocitnúť v tom prostredí alebo v tej sociálnej komunite, v ktorej teda nemá, nemá nič iné ako príležitosť znovu sa stať závislou osobou. Ak ide o osoby, ktoré si odpykávajú trest odňatia slobody pre ekonomickú kriminalitu, tak ten cieľ, ktorý by sme mali sledovať, je, aby jej v tomto zariadení bola poskytnutá možnosť možno, ja neviem, lepšej spôsobilosti uplatniť sa na trhu práce, aby z toho nebolo, tak ako už som to tu spomínala v prvom čítaní, ako hovoril môj nebohý pán profesor trestného práva, procesného Kolesár, aby z toho nebola vysoká škola zločinecká, kedy sa tam ten odsúdený naučí akurát tak lepším a zdatnejším technikám, ako si teda zabezpečovať životné potreby kradnutím.
Náprava resocializácia páchateľa sa skrátka nesmie obmedzovať na to, že bude mať prístup k duchovnému a že bude môcť dvíhať v tom zariadení činky. Ak má toto všetko spĺňať trest odňatia slobody, tak, samozrejme, zákon, ktorý teda aj dnes tu prerokúvame, by mal byť a musel byť komplexnejší, ambicióznejší, zrejme by musel novelizovať viaceré s tým spojené zákony. Mal by teda indikovať nejaký jasný plán a sled krokov, ako sa k takýmto cieľom, cieľom teda, ktoré má trest odňatia slobody dosiahnuť, ako sa k nemu priblížiť. No a to je podľa mňa ten kľúčový problém a nedostatok tohto zákonu, že nič takéto v ňom nie je. Ja už som to hovorila v prvom čítaní, nebudem sa opakovať, na tomto mieste to možno len zhrniem, že tie koncepčné výhrady, ktoré ja k tomu mám, je, že, viete, že tá restoratívna justícia sa naozaj nevyčerpáva tým, že znížime trestné sadzby, skrátime premlčacie lehoty a na trestné činy s hornou hranicou trestu odňatia slobody desať rokov dáme náramky. Tam, a zvlášť v tomto kontexte máme na zreteli, že osoba, ktorá sa ocitla vo výkone trestu odňatia slobody, je tam teda v kontexte ustanovenia alebo zásad .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.) na sankcii podľa súčasného znenia Trestného zákona v tomto zariadení preto, lebo zrejme teda nebola spôsobilá zaplatiť peňažný trest a nejakým spôsobom sanovať spôsobené škody tam, kde, tam, kde má zmysel sa o tom baviť. No a teda ostáva otvorená otázka, že legislatívna otázka, ako sa takáto osoba potom podieľa na sanácii tých následkov. Ten zákon v podstate neponúka alebo nenaznačuje nejakú možnosť, ja neviem, nejakého reparačného plánu, ospravedlnenia alebo možno, neviem, nadviazať na nejakého kontaktu s osobou poškodeného a tak ďalej a tak ďalej, lebo áno, teda implicitne z toho vyplýva, že táto osoba nenahradila škodu, ktorú spôsobila.
Takisto pokiaľ ide o nápravu páchateľa, tak, tak zákon nemení kvalitu a dostupnosť vzdelávania či pracovných programov vo výkone trestu. Ja by som na tomto mieste rada podčiarkla, že my sa nemôžeme spoliehať alebo nemôžeme túto vec odbiť tým, že máme tu národný projekt Šanca na návrat, ktorý je financovaný z európskych zdrojov, ak sa nemýlim, má, myslím, že platnosť do roku 2029 a ktorý ak vyprší, tak nemáme kontinuitu. To, čo by som ja od tohoto zákona očakávala, je práve to, že tie aktivity a tie skúsenosti, ktoré sú naberané v tomto programe, sa systematizujú a teda celoplošne integrujú do legislatívy tohto typu, aby sme vedeli, ak skončí tento program, na to kontinuálne nadviazať.
Čiže, čiže toto je to, čo, to, čo mne tam chýba. Aj tá zložka resocializácie, že príprava na prepustenie, hej, že to ja si uvedomujem, že ako je to mimoriadne ťažké zvlášť v dobe konsolidácie, zvlášť, že to sa na konci dňa dotkne aj iných rezortov a bude si to vyžadovať spoluprácu teda aj s inými, hej, teda partnermi a je nevyhnutné, aby predtým než osoba opustí zariadenie, vedela, že kam má ísť, ako bude mať vysporiadané dlhy, ako bude naďalej, hej, pôsobiť v akej komunite a tak ďalej a tak ďalej, to všetko, čo by malo byť nejakou súčasťou prípravy na prepustenie a na reintegráciu. (Rečníčka sa obrátila na navrhovateľa.) Prepáčte, mala som pocit, že mi niečo hovoríte.
Čiže toto sú také tie zásadné, zásadné konceptuálne výhrady, sú tam potom, samozrejme, ešte rôzne technicko tie praktické, tiež už som ich spomínala v prvom čítaní, nechcem, nechcem to znova opakovať, koniec-koncov tie artikuloval aj verejný ochranca práv, ktorý napr. tomuto návrhu vyčíta, že áno, to, čo som povedala aj predtým, že nemá väčšie ambície a povedzme, že sa nepokúša o to, aby mali osoby vo výkone trestu odňatia slobody a niektoré také veci, ktoré naozaj možno nestoja veľa, iba, iba vec, vec vôle, a síce, že či sa budú, hej, môcť sprchovať dvakrát alebo trikrát do týždňa, či budú mať prístup do civilných zdravotníckych zariadení, či je možné vybaviť ich cely nejakým oddeleným kútom, kde teda budú môcť chodiť na toaletu, aby to naozaj, naozaj malo aspoň, aspoň nejakú šancu na zachovanie, zachovanie dôstojnosti napriek teda tomu, že sú osobami, ktoré si odpykávajú trest.
No a v neposlednom rade, a to už, to už vlastne zaznelo aj z toho, ako tu predo mnou teda prednášala pozmeňujúci návrh kolegyňa Zuzana Števulová, ale aj pán poslanec Lučanský, v návrhu sa objavilo ustanovenie, ktoré by neprešlo testom proporcionality, ktoré podľa mňa zbytočne invazívne zasahuje do práv osoby vo výkone trestu odňatia slobody, tobôž osoby vo výkone väzby, ktorá je teda de iure nevinná. Ten návrh, ktorý sme teda predniesli a ktorý je totožný aj s tým, čo navrhoval pán poslanec Lučanský, v podstate zodpovedá aj požiadavkám na vysokú úroveň ochrany osobných údajov v trestnom konaní podľa čl. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady z roku 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov na účely trestného konania. Čiže zhrnúť to a podčiarknuť, ja vítam, že sa konečne dostal na rad aj tento, hej, tento typ legislatívy, dokonca by som očakávala, že toto malo byť to prvé, čo predchádzalo, čo by malo predchádzať prijatiu trestných kódexov, lebo ak sme tu začínali túto diskusiu, hej, o reforme trestného práva, tak bola častokrát argumentovaná práve tým, že prichádzalo ku justičným .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.) down, že toto prostredie je naozaj doslova stvorené na rôzne šikanózne správanie, na potupovanie dôstojnosti odsúdených alebo osôb vo výkone trestu odňatia slobody, že sú tam nehumánne podmienky, napokon my, ktorí sme teda pôsobili v ľudskoprávnom sektore, sme tieto zistenia mali už prvšie z rôznych monitorovacích správ, aj teda verejného ochrancu práv a tak ďalej. Čiže, čiže ja vítam, že sme sa konečne po dvoch rokoch dopracovali aj k tomu, čo malo byť tým legitimizačným naratívom pre prijatie trestných kódexov, len teda aj s ohľadom a byť si vedomá toho, že áno, je to náročné, je to nákladné, je to nepopulárne, nikto o tých odsúdených vlastne nedbá a nikomu na tom veľmi nesejde, čiže politicky to nie je veľmi atraktívna téma, si myslím, že by to, naozaj tá úprava mala byť oveľa ambicióznejšia, lebo kto iný ako minister spravodlivosti by mal mať na srdci to, ako sa im v tých zariadeniach darí plniť a dosahovať účel trestu odňatia slobody.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, ja by som nerada nejak veľmi prehlbovala túto zvláštnu bizardnú diskusiu, len si neodpustím vecný komentár, že právo na prístup k porno časopisom judikoval ESLP a priznal ju ako vec, na ktorú majú odsúdení väzni právo. Čiže nie je to úplne nejaká anomália, ktorá sa neštandardne objaví, alebo má objaviť v našom právnom poriadku.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory navedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj obom mojim, obom mojim kolegom. Áno, ten útok zľava, presne ako, ako si to, Ivo, povedal, je, samozrejme, v mojom prípade autentický. Ja sa nemusím prispôsobovať, tak ako to dnes robí Robert Fico, nejakej voličskej skupine, ako to teda dnes on robí vo vodách a v rybníkoch Mariána Kotlebu a dnes teda skôr rybníkoch Republiky. My sme naozaj prišli o, o celú generáciu ľudí, ktorá dnes mohla byť niekde úplne inde práve kvôli tej, hej, dopytovo-stimulovanej ekonomike, ktorú ste sľubovali, práve kvôli tomu, čo, hej, dnes to nazývate, že to sú také tie európske, hej, ľavicové modely a vy ste tí rustikálni, ktorí, hej, takýmito vecami pohŕdajú. Neviem, čo je, hej, hodné pohŕdania na, na tom, ak bojujete za, za rovnosť, za sociálnu spravodlivosť a presne tie veci, od ktorých ste vy úplne vy abstrahovali a na ktoré ste rezignovali.
Naozaj presne, ako povedala kolegyňa Tina Gažovičová, to všetci si zaslúžia istoty, sa naozaj zmenilo iba na to, že iba tí naši si zaslúžia istoty, ale v kontexte teda rozpočtu ja pripomínam, že, že spomeňte si, ako ste robili tlačovky, kde ste nadávali Matovičovi, že málo míňa, hej, a keď dával návrhy na míňanie, tak ste za nich vy hlasovali, to nebol Ódor, to nebol Šimečka, to vy ste tu odhlasovávali a vy ste tlačili na helikoptérové peniaze. Spomeňte si na to, ako ste podkopali príjmovú stránku rozpočtu a teda prosím vás, hej, prestaňte už akože v záujme príčetnosti tejto diskusie s rečami o tom, kto za to môže.
Ďakujem.

euro a tam v tých veľkých číslach pri rozpočtovej súvahe to možno nezabolí. No sakra zabolí. Môžem vám povedať o pár konkrétnych iba ilustračných príkladov. Napríklad trestný čin daňového podvodu podľa § 277 Trestného zákona, si predstavte, že spodná hranica trestnosti, ktorá bola predtým ustanovená na hranicu 2 660 eur, ste zdvihli na 20-tisíc eur. To znamená, že ak niekto spácha tento podvod o hranici 20-tisíc eur, nie je postihovaný trestnými normami. Jediné, čo sa môže ako mu stať, že dostane nejakú pokutu v rámci správneho deliktu. Ešte ten, ten nerozum, že ten štát nedostane tie peniaze, hej, dôjde o tú, o tých, o tú škodu, ktorá vznikla, a ešte musí zaplatiť úradníkov, na ktorých teraz padá tá ťarcha riešiť tieto priestupky, aby mu dali nejakú banálnu, banálnu pokutu, hej? A teda áno, mohli by ste si povedať, veď to je iba strata nejakých 20-tisíc eur. No tak poďme ďalej.
Potom tu máme rozpätie od 20 001 euro do 250-tisíc eur. Dvestopäťdesiat tisíc euro, dámy a páni, škoda, áno, pri podvode. A viete, čo sa stane páchateľovi, ktorý sa jej dopustí? Dostane šesť mesiacov, nanajvýš tri roky. To je prečin, ktorý sa riešil v skrátenom legislatívnom konaní na obvodnom oddelení, a tuto neviem, v Dúbravke alebo v Karlovke, áno? Teda pri všetkej úcte k policajtom, kapacitami, ktoré dovtedy riešili výtržnosti, alkohol za volantom a žiadne takéto karuselové a neviem aké zložité podvody. A áno, tá politika, ktorá je ustanovená, zásada ukladania trestov je nastavená tak, že páchateľ aj pri takejto sume, bavíme sa o škode do 250-tisíc, môže vyjsť s bagateľnou desaťtisícovou pokutou, ktorú ak zaplatí, dokonca sa mu to vymaže z registra trestov.
Vám tie peniaze nechýbajú, pán minister? Ak ste tak úzkostlivo a úpenlivo hľadali to látanie dier, mňa naozaj udivuje, že ako prvé, hej, ja teda som, sa považujem za polo... hej, teda znalú ekonomických všetkých procesov a možností, som trestno-právna právnička, ale už aj teda tým sedliackym rozumom je normálne, že ak máte hrniec, z ktorého vám tečie, a tak môžete tam dávať všelijaké ingrediencie, ale kým nezalátate tú dieru, tak, hej, tá polievka odteká, no tak stále tam bude ten, ten deficit a stále, hej, nedostanete, nedostanete na tanier, keď budete z toho hrnca nakladať, takmer nič. Môžem to, čo som teraz hovorila, ilustrovať na veľmi konkrétnych nedávnych rozsudkoch.
Mám tu prípad, kedy páchatelia fingovali podmienky na získanie dotácie na baliacu linku v hodnote 120-tisíc eur. Viete, aký dostali trest? Päťtisíc eur. Preto, lebo v tej trestnej novele sa, hej, vydupala poľahčujúca okolnosť, že ak sa prípad vliekol, no tak sa môže teda dať nejaká symbolická sankcia. Vlastne celá tá politika, hej, mám tu ďalší prípad, kedy sa machinovala zákazka v zdravotníctve za 670-tisíc, páchateľ si zobral 10-percentný úplatok 67-tisíc, dostal desaťtisícový trest. Proste my, že neoplatí sa to skúsiť? Čo je toto za, za vlastne akože fiškálnu politiku štátu, kde vy odkazujete páchateľom, že veď poď to skúsiť, čo sa ti najhoršie stane? Tak buď budeš mať 67-tisíc, alebo nanajvýš, hej, tak nebudeš mať desať možno. A ešte sa ti to aj zahladí a nebudeš mať žiadny záznam v registri. Veď to je normálne že pozvánka, pozvánka ku kriminalite, nehovoriac o tom, čo tu už kolega pán, pán Jaro Spišiak hovoril o tom, že ste úplne vygumovali ten odstrašujúci element, ktorý je kardinálnou súčasťou trestného práva, že musí odstrašiť páchateľa, hej? Toto ste úplne vygumovali a potom teda áno, hľadáme peniaze, kde by sme práve, hej, mali hľadať spôsob, ako tým, ktorí sú najviac zaťažení, skôr pomôcť. Pre mňa je toto naozaj že ako ľavičiarku, to je, to je anomália, ktorej je schopná asi iba rustikálna, rustikálna ľavica.
Viete, to, ono, o čom hovorím, nie je len vec dopadov na rozpočet a súvahu v, teda pri tej celej konsolidačnej matematike. Ono je to aj nejaký, nejaký odkaz na spravodlivosť, hej, lebo keď si aj tí ostatní podnikatelia hovoria, že tak ako za to platím ako blázon, od nevidím do nevidím, a vidím, že tuto sa niekomu krútia, hej, položky, lebo sa mu oplatí robiť nejaký subvenčný podvod, no tak isteže to aj tých poctivých demoralizuje, a povie si, no tak v takomto spravodlivom štáte ja nebudem niečo odvádzať? Služby veškeré žádné a ešte aj ten, čo podvádza, sa má lepšie. Čiže on tam má naozaj oveľa širší, širší dopad.
Poslednú vec, ktorú chcem zmieniť, je oblasť sociálnych následkov, a tu budem možno trochu osobná. Viete, ja som dieťa transformácie. Ja som mala obidvoch rodičov onkologicky chorých, keď som začala študovať, vychovali ma na pôžičkách a ja si veľmi dobre pamätám a veľmi ťažko som znášala Dzurindove vlády, hej? A Kaníkove reformy a neviem čo. V tom čase som bola mladá, mladá ľavičiarka, ktorá som si myslela, že tuto tí, hej, noví politici, ktorí v tom čase na billboarde svietili, si pamätám pani Moniku Beňovú a Roberta Fica, ktorí artikulovali problémy, ktorými sme my naozaj vtedy žili, hej? Moji rodičia presne prežívali to, čo táto generácia vtedajších, hej, nových sociálnych ľavičiarov proste sľubovala. Viete, koľko je dneska takých Ireny Bihariových, ktorí sa pozerajú práve na túto vládu, tak ako som sa ja pozerala na tú Dzurindovu? Že vy si neuvedomujete tú obrovskú zodpovednosť, ktorú máte, ktorú má premiér, že s ním tu žije už niekoľko proste ľudí, nech aj jedna celá generácia si pamätá aj jeho a sú tu pamätníci, ktorí vyrastali v nádeji, že on prinesie tú sociálnu zmenu pre tých a pre tie a pre tú celú generáciu, ktorá, ktorá proste neprišla, hej, z prostredia podnikateľského, nemali sme teda tých šuštiakových podnikateľov, nemali sme rodinu disidentov a čakali sme, že príde nejaká naozaj sociálne spravodlivá vláda. A ja, ja som proste rozčarovaná z toho, že ja tu dnes stojím a používam tú istú argumentáciu proti vláde, ktorá sa označuje za, za sociálnu a za ľavicovú, tú istú, ako som nadávala a hromžila na, na Kaníka, že to je, prepáčte, to je pre mňa absolútne neuveriteľné.
Viete, lebo keď vláda zaťaží pracujúcich, ale odbremení od daňovej povinnosti, resp. zníži daň z dividend bohatým, tak to je, prisámbohu, už načisto stratila cit pre sociálnu spravodlivosti. Táto vláda nemá nijaké právo používať slovo sociálny ani, a ani v tom názve, ani v nijakom materiáli, ktorým tu operuje v akomkoľvek prejave a keď chce čokoľvek obhájiť, lebo toto je naozaj to, to je, ja neviem, to je naozaj taká tá rustikálno-extrémistická ľavica. Je to rovnaké, ako keď ľavica podkopáva kúpyschopný dopyt, hej, všetci vieme, že aký má vplyv na HDP, a celkovo, však aj ľavičiar je v tom ideologickom, hej, veď kúpyschopný dopyt a podstata kúpyschopného dopytu bol vždy ten mozog emisiánskej (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) ekonomiky, na ktorom stála vlastne vôbec tá ľavicová perspektíva. A my tu dnes robíme proste tak niečo také, že, že my ho podkopávame a rozprestierame červený koberec tým najbohatším a tým podvodníkom. Povedzte mi, čo je na tom to ľavicové, čo je na tom to spravodlivé? Kde ste nechali ten kompas, dámy a páni?
A opakujem, naozaj, je tu, je tu generácia ľudí, ktorí kedysi na začiatku vo svojej mladosti verili a dôverovali, že práve z vás sa stanú tí, ktorí tú krajinu naozaj oslobodia od, od nezmyselných kecov, že chudobnejší si majú najviac uťahovať opasky. A sme v situácii, že dnes im to odkazujete vy.
Viete, ak má byť Slovensko slušná európska krajina, tak prestaňme posielať účty opatrovateľkám, šoférom alebo nejakým drobným živnostníkom. Začnime ich doručovať tam, kde, kde vznikajú. Nie preto, že to je ľahké. Ale preto, že to je spravodlivé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké kolegyne, ctení poslaneckí kolegovia, dovoľte mi začať tým, čím začína väčšina diskusií, ak teda ju majú konsolidáciu obhájiť, či už predstavitelia koaličných poslaneckých klubov alebo sám minister. A to je, že kto za to môže. Ja však nechcem ísť tou líniou, že ideme hľadať vinníka a teraz sa prekárať o tom, že na koho nalepiť tú vinu. Ja skôr sa pokúsim sformulovať tri úplne jednoduché otázky a bola by som veľmi rada keby sme sa nejakým spôsobom dopracovali k odpovedi. Nie pre mňa, pre Irenu Bihariovú, skôr pre tých ľudí, ktorí budú musieť zaplatiť následky konsolidácie.
Tá prvá je vlastne otázka úprimnosti. Mňa by veľmi zaujímalo, že kde ste boli v čase, keď ste boli opozícia a vláda Igora Matoviča, teda rozoberala verejné financie? Lebo ja si nepamätám, že vy by ste boli zrovna tí, ktorí by stáli pred rezortom financií, že tam by ste robili protesty, že by ste sa naozaj hádzali o zem, ako veľmi tou politikou a tým finančným bačovaním teda, ktoré dnes kritizujete, že predvádzala vláda Igora Matoviča, že toto by bol ten váš džihád, ktorý by ste ako opozičná strana v tom čase viedli. Naopak, vy ste viedli dva možno najviac také tri základné odbojové línie. Ten prvý bol úplne podlý. Politicky, nezmyselný boj s prezidentkou, ktorá s tým absolútne nič nemala. Môžeme si domýšľať, iba teda, že čo bol ten iný otvorene nepomenovaný dôvod. Druhý, že ste teda, ak sa zapojili do protestov, tak to boli protesty kde ste povzbudzovali ľudí, aby nedodržiavali proti pandemické opatrenia. No, a ten tretí bol boj za proste vaše záujmy. Boli ste vlastne vy sami prví, kto písal umrnčané listy Európskej únii. Kde ste vy prví okiadzali slovenské justičné orgány, teda pred orgánmi Európskej únie a potom ste z toho neskôr obviňovali práve nás.
Druhá moja otázka by sa dala teda položiť ako otázka zodpovednosti. V roku 2023 ste to boli vy, nie my, hej, kto hlasoval pri tzv. legislatívnej smršti. Mňa dodnes udivuje, že keď som v diskusii s niektorým koaličným poslancom, tak mi hovoria, že váš premiér. A ja sa vždy pýtam, že počkajte, počkajte, ktoré voľby sme vyhrali? Kedy sme mali premiéra? Normálne tu teraz nám povedzte, ktoré voľby sme vyhrali? Lebo inak robíte z 5 mil. ľudí proste hlupákov, ktorí sa zrazili s koňom alebo majú výpadky pamäti a nevedia ako teda, kto vyhral voľby, kedy sme mali premiéra. Povedia, že no lebo Ódor. A ja sa pýtam, to bol nominant Progresívneho Slovenska? Ako sa dá stať premiérom, teda bez toho, aby ste si tam mohli voľbami obsadiť lídra strany alebo teda ak sa bavíme o úradníckej vláde, aby bol nominantom našej strany. No, ak by tak hej, bola takáto situácia, tak asi by sme nominovali predsedu našej strany pána Šimečku, a to nie je dištancovanie sa od pána Ódora, ale to je iba poukazovanie na to čo, viete ako my v Trnave hovoríme, že lolky, hej. Že sa snažíte nájsť už tak zúfalú obranu, že vyťahujete človeka, ktorý ako už niekoľkokrát sám povedal pán Ódor, že v tom čase Michala Šimečku ani nepoznal. To je tak zúfalá obrana. Ale, čo je v tomto a prepáčte teraz nachvíľku musí vytiahnuť telefón, lebo dala som si tú námahu, že teda ako ste sa naozaj stavali k tomu, keď sa tu diali tie rôzne, ako to dnes nazývate rozhadzovačné balíčky. Mám tu pár citácií premiéra, ktorý reagoval na to, ako funguje pomoc počas pandémie v kontexte sanácie ekonomických následkov.
26.5.2020 Pravda: "Ľuďom ste mali rozdať peniaze, ste amatéri.".
29.9.Hospodárske noviny brífing: "Treba naliať jednoducho helikoptérové peniaze.".
29.9.2020 Aktuality, tlačovka Smeru: "Treba naliať helikoptérové peniaze na udržanie pracovných miezd.".
11.10.2020 po RTVS O 5 minút 12 :"Ľudia potrebujú najmä helikoptérové peniaze, výzvy, ktoré sa robia sú veľmi komplikované.". Tu sú teda potom ešte ďalšie, ktoré to aj teda kontextujú, to si prepnem sem, sekundu.
Podľa Fica v súčasnej situácii potrebujú, najmä ľudia najmä helikoptérové peniaze, pričom výzvy, ktoré sa robia sú veľmi komplikované. My tu máme stále zavedené mechanizmy, ktoré sú veľmi účinné oponoval Heger, Fico kritizoval, že vláda sa nevenuje podpore niektorých oblastí, ako je šport, kultúra, či cestovný ruch. Naznačil, že novelizáciou zákona z roku 2019 o podpore športu, by mala vláda okamžite k dispozícii dať 20 mil. eur na prekonanie ťažkého obdobia pre športovcov. Takouto istou dikciou hej ste oponovali tej predošlej vláde, že majú dať na gastro, že majú tam, tam, tam sanovať ekonomické následky. Ja, ako ľavičiarka absolútne by som tieto výhrady podčiarkala. Lenže na rozdiel od vás mám ten chochmes, že potom neprídem o dva roky, rozprávať, že, ale veď tuto to Progresívne Slovensko, ktoré v tom čase ani nemalo vládu a nemalo ani teda s výnimkou pána poslanca Valáška žiadne zastúpenie v parlamente. Nebudem to váľať na stranu, ktorá v tom času bola brechajúcou čivavou spoza plota, symbolicky myslenou. Teda mimo politickom mimo parlamentnom ringu. Takže toľko možno k tej zodpovednosti.
No, a tá tretia otázka, ktorú by možno naozaj sa patrilo občanom zodpovedať je že, aké ste mali priority? Pretože, ak ste vedeli už v tom čase, keď ste nastupovali do vlády, v akom dezolátnom stave sú verejné financie, ja jednej veci nerozumiem. Prečo ste nezačali robiť okamžité opatrenia, teda na záchranu rozpočtu, ale vy ste vyplytvali takmer rok času na to, aby ste presadili takú trestnú politiku, ktorá na konci dňa poškodzuje príjmovú stránku rozpočtu. Doslova legalizuje podvody, a to nie sú nejaké bagateľné, že tuto 10 eur, tuto 5000 euro, tuto možno hej niečo nejakých 50 000 eur a tam v tých veľkých číslach pri rozpočtovej súvahe to možno nezabolí. No sakra zabolí. Môžem vám povedať o pár konkrétnych iba ilustračných príkladoch. Napríklad trestný čin daňového podvodu podľa § 277 Trestného zákona, si predstavte, že spodná hranica trestnosti, ktorá bola predtým ustanovená na hranicu na 2600.....
=====

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som sa chcela trochu k tomu, čo si načala, k tým absurditám pri hodine otázok, v podstate pridať takou ďalšou anomáliou, čo v tom badám, je, že si z toho vládni poslanci proste robia priestor na to, aby sem prišiel premiér a ministri zneužívať tento pultík na vlastnú propagáciu. Nahádžu tam 40 otázok toho istého znenia a sú všetky teda ladené tak, aby sa toto miesto zneužívalo na propagačnú exhibíciu členov vlády. Ja týmto nechcem nejako upierať právo poslancov a poslankýň klásť otázky aj teda, samozrejme, slobodne ich formulovať, ak je možné v zmysle § 29a obmedziť rozpravu tak, že nedostanú k slovu všetci poslanci a poslankyne, musí si to klub rozdeliť, tak aj tu by sme mohli zvážiť, či si teda klub nevyberie piatich-desiatich poslancov a poslankyne, ktoré v tomto štvrtku dostanú priestor položiť otázku, každý inú a nech je to férové súťaženie, nech potom aj tie odpovede majú zmysel. Lebo ja si myslím, že hodina otázok je presne ten inštitút, ktorým plní parlament tú kontrolnú úlohu vo vzťahu k vláde. A my tu miesto toho máme z hodiny otázok exhibíciu premiéra, raritne, keď príde, prípadne ministrov na to, aby tliachali na účelovo položené otázky koaličných poslancov. Čiže toto dávam tiež ako návrh na zváženie, že obmedziť, hej, možnosť, aby sa tam nahádzalo 50 otázok a vyberalo sa to naozaj tak, aby to prinášalo konštruktívnu diskusiu a plnilo ten účel, ktorý tento inštitút má.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V čom musím s vami a veľmi rada súhlasiť, je to, kde porovnávate osoby, ktoré sú teda v nejakom tom dávkovom systéme a povinnosť ich aktivizácie vo vzťahu k nákladom, teda k životným nákladom nevyhnutým na biologické prežitie, ktoré sú zabezpečené osobám vo výkone či už väzby alebo trestu odňatia slobody s tým rozdielom, že ja si myslím, že obe strany, pokiaľ ide o náklady na existenčné minimum, zabezpečujúce biologické prežitie nesmú, a priori nesmú byť podmienené aktivizáciou. To je to, čo teraz dávame na Ústavný súd, návrh ministra práce, ktorý presne toto robí. A tu je to pekne vidieť, to ste spomenuli, tak niekto, kto je naozaj teda recidivista a páchateľ nejakej škodnej činnosti pre občanov alebo štát ako taký, má zabezpečené základné biologické prežitie a teda do istej miery z toho, ako to vyčíslujete, aj istú, možno oproti núdznym, nadštandard, si to nemusí povinne odpracovať pod hrozbou, že príde o túto existenčnú dávku alebo zabezpečenie existenčných potrieb. Kdežto osoby, ktoré sú v rôznych regiónoch, kde naozaj objektívne je nekompatibilita medzi ich osobnou kvalifikáciou a pracovnými ponukami, sú dohnaní k tomu, že im úrad vyberie nejaké podľa nich vhodné pracovné miesto, ktoré ak odmietnu, nedostanú nič. Stratia vlastne právo na život. Štát rezignuje na plnenie pozitívneho záväzku chrániť život. A to je teda taká tá veľmi smutná diskrepancia medzi tým, ako je chránené právo na život u odsúdenej osoby a ako je chránené právo na život u núdznej osoby.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za, aj za reakcie.
Teda začnem odpoveďami pre teda, Richard. K tej prvej otázke, áno, tá formulácia je tam naozaj taká, že súd po zvážení môže uložiť aj tento typ trestu pri trestných činoch, kde horná hranica neprevýši desať rokov trestu odňatia slobody, čo je ale naozaj teda, ja som tu niekde mala aj takú celú tabuľku, že som si to vypísala, akých konkrétnych trestných činov by sa to týkalo a teda, samozrejme, bavíme sa aj o násilných a, áno, bavíme sa aj o takej absurdite, ja si uvedomujem, že je to asi, reálne by k tomu snáď, preboha, nedošlo, že by mohol byť uložený osobe, ktorá je odsúdená za týranie blízkej a zverenej osoby a dostane náramok, aby bola v tej spoločnej domácnosti. Lenže ako som povedala, my tu nemôžeme tvoriť trestné právo na systéme že judge made law, veď sudca to vyrieši. No tak hovorím, potom dajme 0 až 100 rokov a nech to sudca vyrieši. My nemáme taký systém, tu musí zákonodarca dať jasné guidelines a v tomto prípade dal takéto, to si tu povedzme otvorene.
Tá druhá otázka, prepáč, tam bolo, aha, to bolo o tom priestore a súvisí to trošku teda aj s tým, čo hovoril vo faktickej poznámke pán kolega. No, my by sme sa nemali dostať do situácie, že ideme núdznosť prestreľovať núdznosťou iného, hej. Že tie podmienky sú naozaj katastrofálne, to je objektívne, ja som sa teda naozaj držala aj vyjadrení, aj zistení z prieskumov verejného ochrancu práv, to naozaj to nie je luxus, hej, že áno, ja rozumiem, že aj tie deti v škôlke majú menší priestor na osobu, ale zároveň nemajú ten priestor v takých podmienkach, v akých hoci teda vo väčšom, hej, čo do metrov štvorcových priestore majú väzni. A ja hovorím, tu nejde o luxus, tu ide o prevýchovu. Toto to má splniť.