Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Tieto veci, ktoré boli spomenuté pani Remišovou a hlavne tieto konkrétne prípady, ktoré sú spomínané, podľa mňa mali byť riešené v privatizačnej zmluve, keď sa robili zmluvy o odpredaji takýchto pozemkov, kde boli tie, nazvem to, štátne environmentálne záťaže, a tým pádom by sme boli za vodou. Ale tie zmluvy sme nerobili ani my, ale ani vy, takže ťažko už teraz plakať nad rozliatym mliekom, až to tam teda upravené nebolo.
Tento zákon môže mnohým pomôcť, ale dá sa vykladať aj takto, ale vaše tvrdenia sú pravdepodobne len taký nástrel, ktorý môže mať na míle od pravdy, ale dá sa to takto politicky využívať.
Ale existujú aj iné veci. Sú vlastníci pôd, malí súkromne hospodáriaci roľníci alebo malé družstvá, ktorí si vzali späť pôdu. Na týchto pôdach, parcelách boli niekedy v minulosti, a to hovorím konkrétne veci, skládky stovák aj tisícov ton umelých hnojív a tie tam vlastne sčasti zostali a pomaly kontaminujú spodné vody. Naozaj si myslíme, že toto má likvidovať terajší vlastník? Ten drobný vlastník pôdy? Nespamätal by sa z toho.
Takže áno, toto čo hovoríte, možnože existuje jedna malá vec, ktorá by sa dala takto vypichnúť, ale ste povedali, tých environmentálnych záťaží je na tisíce, a tým ostatným to pomôcť môže.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem pekne. No ono keby to bolo tak, ako to bolo počuť, nárast príjmov o 27 % by bol, tak by som aj ja uznal, že toto opatrenie možno nemá opodstatnenie. Avšak tak ako 75 % zhruba pracujúcich nedosahuje priemernú mzdu v národnom hospodárstve, tak predpokladám, že ani 70 % ľudí pracujúcich, im nestúpla mzda za posledné tri roky o 27 %. Treba brať ale do úvahy aj fakt, že reálne mzdy klesli. Darmo nominál stúpol o 27 %, keď náklady enormne vybehli. To znamená, že napriek aj keby to ten nárast bol pravdivý 27 %, zostáva v peňaženkách menej, lebo zdraželi veci najmä dennej spotreby, potraviny, drogéria, pohonné hmoty, to, čo najviac, najvyššie výdavky a sú prioritné v rodinách. Len poddotaz, lebo už to tu tretíkrát bolo tu spomenuté, jedno percento že ľudí nespláca. No myslím si, že každá normálna rodina, keď je aspoň kus zodpovedná, tak urobí všetko preto, aby svoj hypoúver splácala, lebo opak by ich položil na dlhé roky finančne.
Takže to si každý rozmyslí, že a čo nesplácať a čo teda? Čo by potom nastalo? Prídu o bývanie alebo, alebo o obrovské peniaze, ktorých aj tak nemajú dosť, takže áno, budú to ťahať aj za cenu rapídneho poklesu životnej úrovne.
Ďakujem.

Pán Viskupič, ďakujem pekne. Pán Viskupič, vaše pripomienky sú z istého pohľadu opodstatnené, najmä keď ten uhol pohľadu môže byť opozičný. Avšak k meritu veci. Aké majú dnes mladí ľudia možnosti, keď si chcú založiť rodinu a chcú opustiť mama-hotel, majú možnosti ísť do seriózneho nájomného bývania? Minulý týždeň sa vám tu, sa nám tu vykrikovalo, že sme podviedli ľudí vo voľbách a neplníme sľuby. Po troch týždňoch už nás bilancujete. A dnes kritizujete zase, že plníme sľub.
Spomeňme si ale na vaše programové vyhlásenie vlády v súvislosti s nájomným bývaním. Kde je tých 20-tisíc nájomných bytov ročne postavených na Slovensku? Koľko sa ich reálne postavilo? Áno, viem, žiadna vláda to uspokojivo neriešila. Ale práve tá vaša si na tom postavila časť volebnej agendy. Keby bol dostatok nájomných bytov, či už štátnych alebo mestských, vaše pripomienky by boli plne oprávnené. Ale nie sú postavené. A ísť do nájomného bývania do súkromných nájmov? Tie sú finančné mrzačenie všetkých tých najslabších mladých ľudí. Do takých podmienok majú ľudia privádzať deti? Keď nemajú žiadnu istotu, kedy a o koľko sa im zvýši nájom, kedy príde žiadosť k vyprataniu bytu, k uvoľneniu a výmene nájomníka. Toto sú dnes smutné reálie mladých ľudí.
Takže táto pomoc má opodstatnenie aj s tým, že je limitovaná tým 1,6-násobkom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, spomenuli ste zneužívanie tragických udalostí, ale všetky, ktoré boli spomenuté, podľa mňa majú jedného spoločného menovateľa a mne sa zdá, že spolu súvisia. Tých udalostí bolo viacero a relatívne v krátkom časovom období, takže mnohým sa asi oprávnene nechce veriť, že to mohla byť len náhoda.
Ale nikto však toľko nezneužíval tragické udalosti ako práve terajšia opozícia, či je to už najznámejšia tragédia Jána a Martiny, lebo od začiatku sa pripisuje na náš vrub, aj keď vy, právnička, poznáte, že quo bene (správne „cui bono“, pozn. red.), a nám určite toto nesadlo, ale aj pred mnohými rokmi udalosť Hedvigy Malinovej, takže vy robíte podobné kroky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Krúpa, povedali ste mnohé veci, nedokážem sa vyjadriť určite k všetkým, ale zobral som si ten začiatok, takže aj vy, pán Krúpa, aj ostatní vaši kolegovia z vášho tábora sa sťažujú a niekoľko dní poukazujú, poukazovali na to teda a sťažovali sa, že nediskutujeme. Deväťdesiat percent času od utorka do dneska a taktiež minulý týždeň pri PVV-čku štyri dni. Minulý týždeň ste rozprávali vy, no nie vy osobne, samozrejme, ale celá opozícia a opakovali ste do úmoru to isté. Váš kolega, učiteľ, náhodou pán poslanec Matovič povedal, že to je opakovanie - matka múdrosti. My sme sa snažili trpezlivo vás počúvať. Dnes sa už ale sťažujete, že ste hovorili málo a napriek tomu, že budete mať priestor, aj ste mali priestor niekoľko hodín aj dneska, tak ešte niekoľko hodín bude toho priestoru. Čo teda vlastne chcete. Máte v tom jasno? Lebo to nielen vy ste spomenuli, to aj ostatní predrečníci, že akosi nemajú priestor.
Veď všetci ste inteligentní ľudia, okrem výnimky jednej v hornom roku, tak teda ako sa máme chovať, aby sme vám vyhoveli? Mimochodom, takmer všetci vaši odišli, keď ste začali hovoriť, to mi je dosť čudné. Oni nechcú hovoriť, keďže už majú priestor?
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister, metódy prístupu k vyšetrovaniu, ktorého jasným cieľom a tomuto cieľu aj posväteným všetkým prostriedkom, ktoré ste tu vy a aj pán premiér spomenuli, ani náhodou nepripomína demokratické zriadenie a vyšetrovanie v zmysle súčasne platných zákonov. Ale tieto metódy pripomínajú skôr stredovek a inkvizíciu. Schňapnúť najslabších, najlabilnejších, obviniť, vypočúvať, zastrašiť, vymámiť udanie a ísť pre ďalšieho. Presne takto to robila inkvizícia.
Dnes keď kolegovia podali návrh na odvolanie ministra Šutaja Eštoka, sa im zrejme zdá, týmto kolegom, že tvoja práca je hrubá, avšak dopustili ste, vážení kolegovia, hrubú dieru v právnom štáte a to si vyžaduje aj hrubú záplatu. A práve túto hrubú záplatu prišíva pán minister Šutaj Eštok. Teda, pán minister, stojím za vami, pokiaľ sa stretávam s ľuďmi, a stretávam sa, stoja za vami obyvatelia Slovenskej republiky, takže držím palce v ďalšej práci. Takto to treba robiť.
Ďakujem.