Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Keď bola debata o tejto dani v parlamente pred pár mesiacmi, tak akože ľavičiari z HLAS-u a zo SMER-u hovorili, že to nie je daň, ktorá postihne ľudí, ale postihne firmy. Ako keby že nevedeli ako táto ekonomika funguje, že keď sa zvýšia náklady firme, ktorá ma štyridsať alebo päťdesiat zamestnancov, tak niekde sa to prejaví v tom, že buď tá firma šetrí na benefitoch pre zamestnancov alebo dokonca šetrí na zamestnancoch tak, že vlastne jedného alebo dvoch prepustia. To je presne to, čo moji kolegovia teraz hovoria čo sa udialo na Orave vo firme, ktorú sme navštívili, ktorá je úplne super. Ale čuduj sa svete, tá firma nechce, aby sme ju spomínali preto, lebo nechce mať kontroly, nechce mať perzekúcie a to už nehovorím o poľnohospodároch a tak ďalej. To znamená, že v zásade tí ľudia sa ani nemôžu sťažovať na to akým spôsobom ste im sťažili život, lebo sa boja perzekúcií cez úrady a rôzne inštitúcie, ktoré ovládate. A druhá vec je, že ono v skutočnosti tí ľudia, ktorí sú buď prepustení alebo ktorí nie sú zamestnávaní do kvalitných pracovných miest, tak tí ľudia odchádzajú z tejto krajiny. A presne znova ešte spomeniem tú Oravu. Tam je strašne veľa mužov, ktorí odchádzajú do zahraničia a s kvalifikáciou výťahára, murára a rôznou inou kvalifikáciou robia v okolitých krajinách za niekoľko násobne väčší plat. To znamená, že matky sú doma s deťmi, tým pádom sa rozpadávajú rodiny. A vaša odpoveď na to je, že idete zmeniť ústavu žena a muž. Takže to je vlastne ako keby až totálny akože neschopnosť pochopiť, že ako to táto spoločnosť funguje. A radšej keby ste vedeli radšej byť ticho a nie meniť ...

Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, milý predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne, Michal, za tento návrh, ktorý si predložil do Národnej rady, lebo tento návrh vyzerá ako niečo, čo je malé, ale v skutočnosti pre malé a stredné podniky, ktoré bojujú dennodenne s rôznymi problémami, je to veľmi dôležitá záležitosť. Vysvetlím trošku prečo. 86-2
Na Slovensku nielen pre inovatívne podniky, ale celkovo pre podniky ako také, je veľmi málo možností ich financovania. Skrátka na Slovensku sú banky veľmi konzervatívne, väčšinou sú to dcéry dcér zahraničných bánk, a preto nemajú až takú veľkú škálu financovať rôzne podnikateľské plány rôznych firiem na Slovensku. Majú, nazvime to, zviazané ruky. Zároveň na Slovensku, sme už to hovorili niekoľkokrát či už pri tejto rozprave, alebo rôznych iných rozpravách, zažívame veľmi veľa byrokracie. Byrokracia, ktorá je zo strany štátu, ale povedzme aj iných verejných orgánov veľmi intenzívna a podnikatelia častokrát nerobia nič iné, len komunikujú s orgánmi štátnej a verejnej správy namiesto toho, aby sa sústredili na svoje podnikanie, a tým pádom na tvorbu hodnôt, zamestnávanie ľudí a v zásade na zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska.
Zároveň tu zápasíme, ako už som tu niekoľkokrát povedal za týmto pultíkom, s odchodom talentu. Skrátka naši podnikatelia a zamestnávatelia majú čím ďalej tým väčší problém nájsť talentovaných a schopných pracovníkov, lebo mnohí z nich už odišli či už keď boli na škole, alebo aj po škole, a tým pádom sa vlastne deje to, že nevedia nájsť schopných zamestnancov.
Nehovorím už ani o tom, aká galiba, aká katastrofa vlastne nastáva s tým, že ste včera schválili, alebo teda neschválili zrušenie transakčnej dane, hlúpej Ficovej transakčnej dane, ktorá vlastne znova ešte postihuje kvalitných a niekedy aj nekvalitných podnikateľov, lebo proste pri každom jednom výdavku alebo pri každom jednom pohybe na účte sa vlastne štát na tomto priživí, a tým pádom mi až tak nevadí, že by sa štát priživil, ale vlastne sa zníži, zníži konkurencieschopnosť podnikateľov a neskôr vlastne cez náklady aj spotrebiteľov. To znamená, že to okrem toho, že to je protipodnikateľská daň, tak je to aj antisociálna daň, a tým pádom vlastne znova pripomínam, že túto daň schvaľuje akože sociálnodemokratická vláda.
No a pri všetkých týchto piatich nešťastiach, ktoré sa valia na slovenských podnikateľov, tak v zásade by sme mohli aspoň v jednej veci, ktorá je v zásade nie veľmi náročná pre štát, vyhovieť podnikateľom. To znamená, že by sme im mohli nechať ich dane, ktoré v zásade majú zaplatiť až na konci daňového roku, aby si s tými daňami proste pracovali, aby vedeli investovať do svojho, do svojho povedzme skladu, alebo aby mohli zamestnať lepších pracovníkov, alebo aby mohli svojim kvalitným pracovníkom zvýšiť platy, ktorí by vytvorili väčšiu hodnotu a potom by pravdepodobne tá daň, ktorú by zaplatili štátu, bola ešte väčšia.
To znamená, že, vysvetľujem, že to, čo vlastne ty, Michal, navrhuješ, je vlastne len to, aby tie peniaze, ktoré majú zaplatiť až neskôr, nech zaplatia neskôr a aby im ako keby priebežne štát tie preddavky nebral. A vysvetlím aj prečo je to rozumné pre štát, lebo vlastne štát si požičiava za oveľa lacnejšie, ako si požičiavajú podnikatelia, a teda ľudia, štát si požičiava o niekoľko percentuálnych bodov lacnejšie, lebo keď si požičiava podnikateľ, tak si požičiava cez banky alebo povedzme to financuje, častokrát som počul, že podnikatelia financujú svoje zásoby alebo svoj cash-flow cez svoju súkromnú kreditnú kartu, pri ktorej je niekoľkonásobne väčší percentuálny úrok, ako majú podnikateľské subjekty. Tento nápad nie je úplne nový, však sa o ňom rozprávame v inovatívnom podnikateľskom prostredí už niekoľko rokov a vlastne už sme aj komunikovali s rôznymi štátnymi úradníkmi a povedzme dokonca až na úrovni štátnych tajomníkov a ministrov, problém bol v tom, že si vlastne nevedeli predstaviť, akým spôsobom by to spravili, lebo vlastne tvrdili, že sú takí a takí podnikatelia a niektorí sú takí, na ktorých sa nedá spoľahnúť vraj a niektorí sú takí, na ktorých sa dá spoľahnúť. No len my už máme dnes efektívny spôsob, ako povedzme mať rating spoľahlivosti podnikateľa. Mnohí viete, že každý rok, keď je spoľahlivý podnikateľ, tak dostáva v zásade taký papier, alebo ako sa to volá, Darina, certifikát spoľahlivého daňovníka, to znamená, že my vieme, ktorý daňovník zaplatí nakoniec tie dane a ktoré nie. To znamená, že je to len o ochote štátu v skutočnosti vyhovieť podnikateľom a vlastne uľahčiť im podnikať v tejto krajine.
Ale ja mám pocit, že odkedy v zásade ja som v tomto parlamente, tak každé dva mesiace, myslím, že to tak vychádza, že každé dva mesiace zasadíme nejaký úder podnikateľom a myslíme si, že v zásade sa to nikde neprejaví, že vlastne tým pádom vlastne len podnikateľov ničíme, ale v skutočnosti akože ľudí sa to nedotkne. Ale nezabúdajte, my máme na Slovensku strašne veľa živnostníkov, ktorí sú podnikatelia, máme strašne veľa spoluvlastníkov malých, malých spoločností s ručením obmedzeným a tak ďalej. To znamená, že ten konzument a podnikateľ sa častokrát proste spája v jednu osobu, dokonca do budúcnosti to bude tak, že ľudia budú aj zamestnanci, aj podnikatelia, lebo vlastne tá nová doba bude prinášať rôzne príležitosti, kde niekto môže byť aj zamestnanec, aj popritom podnikateľ. To znamená, že keď my nezídeme z cesty, kde budeme naozaj sa na podnikateľov pozerať takým spôsobom, že to je potenciálny človek, ktorý chce len na štáte získať a nie mu niečo dať, tak sa vlastne z tejto špirály nedostaneme.
Ja teda vyzývam koaličných kolegov, mnohí ste podnikatelia, viete, o čom to je, že skúste si premyslieť, že či náhodou práve aspoň túto bezbolestnú časť s preddavkami by ste nechceli podnikateľom dať ako kompenzáciu za všetky tie katastrofy, ktoré ste pre nich pripravili za posledných 18 mesiacov.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, milý predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne, Michal, za tento návrh, ktorý si predložil do Národnej rady, lebo tento návrh vyzerá ako niečo, čo je malé, ale v skutočnosti pre malé a stredné podniky, ktoré bojujú dennodenne s rôznymi problémami, je to veľmi dôležitá záležitosť. Vysvetlím trošku prečo. 86-2
Na Slovensku nielen pre inovatívne podniky, ale celkovo pre podniky ako také, je veľmi málo možností ich financovania. Skrátka na Slovensku sú banky veľmi konzervatívne, väčšinou sú to dcéry dcér zahraničných bánk, a preto nemajú až takú veľkú škálu financovať rôzne podnikateľské plány rôznych firiem na Slovensku. Majú, nazvime to, zviazané ruky. Zároveň na Slovensku, sme už to hovorili niekoľkokrát či už pri tejto rozprave, alebo rôznych iných rozpravách, zažívame veľmi veľa byrokracie. Byrokracia, ktorá je zo strany štátu, ale povedzme aj iných verejných orgánov veľmi intenzívna a podnikatelia častokrát nerobia nič iné, len komunikujú s orgánmi štátnej a verejnej správy namiesto toho, aby sa sústredili na svoje podnikanie, a tým pádom na tvorbu hodnôt, zamestnávanie ľudí a v zásade na zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska.
Zároveň tu zápasíme, ako už som tu niekoľkokrát povedal za týmto pultíkom, s odchodom talentu. Skrátka naši podnikatelia a zamestnávatelia majú čím ďalej tým väčší problém nájsť talentovaných a schopných pracovníkov, lebo mnohí z nich už odišli či už keď boli na škole, alebo aj po škole, a tým pádom sa vlastne deje to, že nevedia nájsť schopných zamestnancov.
Nehovorím už ani o tom, aká galiba, aká katastrofa vlastne nastáva s tým, že ste včera schválili, alebo teda neschválili zrušenie transakčnej dane, hlúpej Ficovej transakčnej dane, ktorá vlastne znova ešte postihuje kvalitných a niekedy aj nekvalitných podnikateľov, lebo proste pri každom jednom výdavku alebo pri každom jednom pohybe na účte sa vlastne štát na tomto priživí, a tým pádom mi až tak nevadí, že by sa štát priživil, ale vlastne sa zníži, zníži konkurencieschopnosť podnikateľov a neskôr vlastne cez náklady aj spotrebiteľov. To znamená, že to okrem toho, že to je protipodnikateľská daň, tak je to aj antisociálna daň, a tým pádom vlastne znova pripomínam, že túto daň schvaľuje akože sociálnodemokratická vláda.
No a pri všetkých týchto piatich nešťastiach, ktoré sa valia na slovenských podnikateľov, tak v zásade by sme mohli aspoň v jednej veci, ktorá je v zásade nie veľmi náročná pre štát, vyhovieť podnikateľom. To znamená, že by sme im mohli nechať ich dane, ktoré v zásade majú zaplatiť až na konci daňového roku, aby si s tými daňami proste pracovali, aby vedeli investovať do svojho, do svojho povedzme skladu, alebo aby mohli zamestnať lepších pracovníkov, alebo aby mohli svojim kvalitným pracovníkom zvýšiť platy, ktorí by vytvorili väčšiu hodnotu a potom by pravdepodobne tá daň, ktorú by zaplatili štátu, bola ešte väčšia.
To znamená, že, vysvetľujem, že to, čo vlastne ty, Michal, navrhuješ, je vlastne len to, aby tie peniaze, ktoré majú zaplatiť až neskôr, nech zaplatia neskôr a aby im ako keby priebežne štát tie preddavky nebral. A vysvetlím aj prečo je to rozumné pre štát, lebo vlastne štát si požičiava za oveľa lacnejšie, ako si požičiavajú podnikatelia, a teda ľudia, štát si požičiava o niekoľko percentuálnych bodov lacnejšie, lebo keď si požičiava podnikateľ, tak si požičiava cez banky alebo povedzme to financuje, častokrát som počul, že podnikatelia financujú svoje zásoby alebo svoj cash-flow cez svoju súkromnú kreditnú kartu, pri ktorej je niekoľkonásobne väčší percentuálny úrok, ako majú podnikateľské subjekty. Tento nápad nie je úplne nový, však sa o ňom rozprávame v inovatívnom podnikateľskom prostredí už niekoľko rokov a vlastne už sme aj komunikovali s rôznymi štátnymi úradníkmi a povedzme dokonca až na úrovni štátnych tajomníkov a ministrov, problém bol v tom, že si vlastne nevedeli predstaviť, akým spôsobom by to spravili, lebo vlastne tvrdili, že sú takí a takí podnikatelia a niektorí sú takí, na ktorých sa nedá spoľahnúť vraj a niektorí sú takí, na ktorých sa dá spoľahnúť. No len my už máme dnes efektívny spôsob, ako povedzme mať rating spoľahlivosti podnikateľa. Mnohí viete, že každý rok, keď je spoľahlivý podnikateľ, tak dostáva v zásade taký papier, alebo ako sa to volá, Darina, certifikát spoľahlivého daňovníka, to znamená, že my vieme, ktorý daňovník zaplatí nakoniec tie dane a ktoré nie. To znamená, že je to len o ochote štátu v skutočnosti vyhovieť podnikateľom a vlastne uľahčiť im podnikať v tejto krajine.
Ale ja mám pocit, že odkedy v zásade ja som v tomto parlamente, tak každé dva mesiace, myslím, že to tak vychádza, že každé dva mesiace zasadíme nejaký úder podnikateľom a myslíme si, že v zásade sa to nikde neprejaví, že vlastne tým pádom vlastne len podnikateľov ničíme, ale v skutočnosti akože ľudí sa to nedotkne. Ale nezabúdajte, my máme na Slovensku strašne veľa živnostníkov, ktorí sú podnikatelia, máme strašne veľa spoluvlastníkov malých, malých spoločností s ručením obmedzeným a tak ďalej. To znamená, že ten konzument a podnikateľ sa častokrát proste spája v jednu osobu, dokonca do budúcnosti to bude tak, že ľudia budú aj zamestnanci, aj podnikatelia, lebo vlastne tá nová doba bude prinášať rôzne príležitosti, kde niekto môže byť aj zamestnanec, aj popritom podnikateľ. To znamená, že keď my nezídeme z cesty, kde budeme naozaj sa na podnikateľov pozerať takým spôsobom, že to je potenciálny človek, ktorý chce len na štáte získať a nie mu niečo dať, tak sa vlastne z tejto špirály nedostaneme.
Ja teda vyzývam koaličných kolegov, mnohí ste podnikatelia, viete, o čom to je, že skúste si premyslieť, že či náhodou práve aspoň túto bezbolestnú časť s preddavkami by ste nechceli podnikateľom dať ako kompenzáciu za všetky tie katastrofy, ktoré ste pre nich pripravili za posledných 18 mesiacov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, Beáta, vlastne ukázala si takú ako kebyže veľmi dobrý a metodický prístup, že si rozanalyzovala rôzne texty, ku ktorým sa prihlásili poslanci SMER-u a HLAS-u a vlastne predpokladáš, že sa ku tvojmu vyhláseniu z rôznych dôvodov neprihlásia. Ja by som len vlastne reagoval na tú časť, kde si naznačovala, že my by sme teda naozaj si mali teda vybrať stranu a možno by som s tebou ako kebyže polemizoval, že by som, keď si zdôrazňovala, že z toho budeme mať aj nejaké ekonomické benefity. 76-2
Ja si nemyslím, že keď Churchill a povedzme rôzni iní ľudia bránili Európu pred fašizmom, lebo pripomínam, že Rusko ešte bolo vtedy jedna ruka s Hitlerom, tak že mali v hlave takú tú, takú tú vypočítavú energiu, že dobre, tak ja teraz budem brániť Československo alebo Poľsko a za to by som niečo možno do budúcnosti mal ako kontrakty na Ukrajine, hej? To proste prichádza až neskôr a možno to prichádza aj podvedome pre tých, ktorí boli akože oslobodení, takže ja veľmi podporujem toto vyhlásenie. Myslím si, že by sme sa mali k tomu zachovať humanisticky a tvrdím, že len slabí lídri a vypočítavci vlastne nakoniec prehrajú. Lebo ešte pripomínam, že chodíte tu síce oslavovať SNP a volať, a ja neviem, rôzne víťazstvá nad fašizmom s fašistami, čo je sranda, ale v skutočnosti, keby bol niekto tak priposratý sa postaviť na stranu obetí, ako to robíte vy, tak by žiadne SNP nebolo úspešné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Beáta, vlastne ukázala si takú ako kebyže veľmi dobrý a metodický prístup, že si rozanalyzovala rôzne texty, ku ktorým sa prihlásili poslanci SMER-u a HLAS-u a vlastne predpokladáš, že sa ku tvojmu vyhláseniu z rôznych dôvodov neprihlásia. Ja by som len vlastne reagoval na tú časť, kde si naznačovala, že my by sme teda naozaj si mali teda vybrať stranu a možno by som s tebou ako kebyže polemizoval, že by som, keď si zdôrazňovala, že z toho budeme mať aj nejaké ekonomické benefity. 76-2
Ja si nemyslím, že keď Churchill a povedzme rôzni iní ľudia bránili Európu pred fašizmom, lebo pripomínam, že Rusko ešte bolo vtedy jedna ruka s Hitlerom, tak že mali v hlave takú tú, takú tú vypočítavú energiu, že dobre, tak ja teraz budem brániť Československo alebo Poľsko a za to by som niečo možno do budúcnosti mal ako kontrakty na Ukrajine, hej? To proste prichádza až neskôr a možno to prichádza aj podvedome pre tých, ktorí boli akože oslobodení, takže ja veľmi podporujem toto vyhlásenie. Myslím si, že by sme sa mali k tomu zachovať humanisticky a tvrdím, že len slabí lídri a vypočítavci vlastne nakoniec prehrajú. Lebo ešte pripomínam, že chodíte tu síce oslavovať SNP a volať, a ja neviem, rôzne víťazstvá nad fašizmom s fašistami, čo je sranda, ale v skutočnosti, keby bol niekto tak priposratý sa postaviť na stranu obetí, ako to robíte vy, tak by žiadne SNP nebolo úspešné.
Ďakujem.

24-2
Nejdem teda opakovať to, čo hovorila kolegyňa Stohlová, vysvetlila presne, že čo v tom navrhujeme a ja by som iba spomenul jednu vec, na ktorej budeme trvať a myslím, že na ktorej by ste mali trvať aj vy, kolegovia zo SMER-u a kolega z HLAS-u, že proste Útvar hodnoty za peniaze, to nie je žiadna mimovládka, proti ktorej bojujete alebo nie je to ani Sorosova pobočka a nie je to, je to proste jeden veľmi kompetentný útvar, stále kompetentný útvar na ministerstve financií, teda pod tutelou SMER-u, ktorý vie posudzovať komplexne nejaký, nejaký výdavok zo štátneho rozpočtu, respektíve nejaké zadlženie do budúcnosti. A presne toto pri Málinci sa ukázalo ako ten, to posudzovanie chýba.
Takže ja by som len chcel podporiť a vás poprosiť o podporu. Myslím, že nič ako keby že nič sa vám nestane, ak za to zahlasujete, lebo vlastne my tam nijakým spôsobom neokypťujeme ten váš zákon, len sme sa poučili po roku fungovania, že akým spôsobom by sa to diať nemalo. A pripomínam, že to nie je žiadna hanba po roku, po nejakej skúsenosti zmeniť nejaký zákon, lebo vlastne vám sa to stáva veľmi často, keď v skrátenom legislatívnom konaní proste dáte nejaký zákon a vlastne už za mesiac, za dva mesiace, za tri mesiace ho niekoľkokrát novelizujeme.
My vám v tomto ponúkame spoluprácu. Ide nám o Slovensko, ide nám o občanov a občianky tejto krajiny a v tomto prípade napríklad ide nám o to, aby bezmocní občania Málinca a okolia mali svoje zbrane, obranné zbrane v rukách, keď na to príde. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda Národnej rady, ďakujem veľmi pekne mojej kolegyni Tamare Stohlovej, aj pánovi Galkovi, aj pani Jurík, je veľmi zložito rozprávať po takýchto vyčerpávajúcich a veľmi obsahovo správnych vyjadreniach, takže ja som vlastne odsúdený len na glosovanie viacerých vecí, ale veď to je výborné, lebo je super, keď máte kvalifikovanejších kolegov, ako ste vy. Ja som v prvom rade strašne rád, že takto ďalší týždeň v piatok, keď sme sa bavili pred týždňom v piatok o ústave, ktorú navrhol SMER, resp. KDH, tak je tu viac ľudí zo SMER-u ako pri zákone o ústave. Takže ďakujem vám veľmi pekne, drahí kolegovia zo SMER-u, že vám to takto záleží vlastne na životnom prostredí a na strategických investíciách, teda viac ako na dvoch pohlaviach a rôznych blbostiach, ktoré vlastne ste navrhovali. Takže vyjadrujem vám v tomto vďaku.
Zároveň by som chcel povedať, že my sme vlastne presne takto pred rokom sa bavili o strategických investíciách, bol to apríl, pamätám si ten apríl. Bol to taký, že trošku šialený apríl a my sme ako Progresívne Slovensko sa snažili ako povedzme nováčikovia v parlamente trošičku humornejšie rozprávať o tom, že prečo ten zákon o strategických investíciách je urýchlený, prečo by to nemalo byť cez skrátené legislatívne konanie. A upozorňovali sme minimálne na tri veci, ktoré sme si mysleli, že sa udejú a ja som tak trošku vtipkoval, že predstavte si, že možno SMER-u a HLAS-u, ktorí to berú trošičku vážnejšie túto Národnú radu ako ich koaličný partner SNS, ktorý to, samozrejme, vtedy nikto nebol, že čo keď napr. to SNS navrhne niekde na strednom Slovensku nejaký kolotoč a vyhlási to za strategickú investíciu, a tým pádom v rámci nejakých koaličných dohôd to budú musieť koaliční partneri akceptovať.
No a vlastne nebol som až tak úplne ďaleko od pravdy, lebo vlastne takýto kvázi kolotoč navrhli títo naši drahí členovia vládnej koalície zo strany SNS, alebo teda zo strany ŽIVOT, lebo vlastne navrhli niečo, čo ten región po prvé, nepotrebuje, po druhé, mu to vadí a po tretie, nie je infraštruktúra na to, aby sme to vedeli využívať.
Kolega Galko spomínal rôzne fakty alebo elementy, že prečo rôzne odborné inštitúcie sa vyjadrujú voči Málincu a prečo v zásade ten proces, ako sa posudzujú strategické investície, nie je dostatočný. A v zásade ja sa tu nechcem baviť o Málinci, len ten Málinec je trošičku taký lakmusový papierik toho, ako to bol zle napísaný a narýchlo napísaný zákon.
My sme hovorili, že my sme ochotní podporiť tento zákon, keď sa znova vráti posudzovanie nejakého kompetentnejšieho orgánu, v tomto prípade Útvaru hodnoty za peniaze a sme poprosili pána Ráža, že keby to tam vrátil, tak vlastne my by sme možno aj za to zahlasovali. Samozrejme, to tam nevrátili, a tým pádom si ako keby kvalifikovanosť tohoto návrhu posudzuje ministerstvo samo. A tým pádom, ako keď si posudzuje samo ministerstvo svoj vlastný návrh, tak viete si predstaviť, že by mali nejakú schizofréniu? Asi nie. Proste posúdia to pozitívne. To znamená, že si vlastne minister Taraba presadil svoju vlastnú hračku ako strategickú investíciu. A ja som to hovoril presne pred rokom, že keď je strategickou investíciou všetko, tak nie je strategickou investíciou nič. Keď je priorita všetko, tak potom priorita nie je nič. Momentálne máme na stole 30 strategických investícií.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, 30 strategických investícií. Každé ministerstvo chce mať svoju vlastnú strategickú investíciu. 30 strategických investícií za 11 mld. eur.
Vítam kolegu z HLAS-u, ďakujem veľmi pekne, že aj HLAS sa zaujíma o strategické investície a 11 mld. eur je vlastne znova niečo, čo zadlží túto krajinu na také dlhé obdobie, keby sa teda, samozrejme, všetky zrealizovali, že vlastne ďalšie vlády a ďalšie generácie budú platiť len faktúry. Nebudú rozhodovať o svojej budúcnosti, budú len platiť faktúry a na toto sme upozorňovali. My sme dokonca vlastne sa, ak sa dobre pamätám, zdržali pri tom zákone, lebo sme verili, že ten zákon nebudete nadužívať, resp. ho budete využívať zodpovedne. Samozrejme, sa to nestalo, a práve preto s kolegyňou Stohlovou a s pánom kolegom Galkom sme navrhli túto novelizáciu.

Tiež by som dal pánovi Richterovi ešte pár sekúnd, aby dopovedal tie veci, ale okej.
Pán Richter, absolútne odmietam tvrdenie, že pre PS-ko platí princíp, že čím horšie, tým lepšie. Viete dobre, že sme veľmi konštruktívna opozícia, ixkrát sme vám podporili rôzne návrhy, dokonca aj v skrátenom legislatívnom konaní a tak ďalej, takže to, to si fakt že vyprosujem, aby sme toto tvrdili o PS-ku, to je prvá vec.
Druhá vec je, že povedali ste jednu veľmi zábavnú vec, takto naráno ma to pobavilo, že však dajte šancu tej Ficovej vláde, však akože z tých slobodných predčasných volieb (povedané so smiechom), ako ste to pomenovali. Lenže Ficova vláda to nie je nepopísaný list, to je štvrtá Ficova vláda priemernosti, neschopnosti, neschopnosti doručiť diaľnicu, neschopno.... Do roku 2010, povedal Robert Fico, že bude diaľnica. Veď to je akože neuveriteľné, že takú, taký slabý, použijem anglicizmus, track record nemá žiadny premiér a ešte tak dlho slúžiaci premiér, ktorý si to mohol rozložiť na niekoľko období, dokonca mal jednofarebnú vládu. A vlastne videli sme len priemernosť, slabé témy, slabý výkon a tak ďalej.
Vo všetkých pozitívnych parametroch sa Slovensko za tých 14 rokov, čo tu vládla akože nepopísaná Ficova vláda, sa potopilo Slovensko na spodok, úplne na spodok. A ja nechcem už ani hovoriť krajiny, nad ktorými sme sa pred 15 rokmi vyvyšovali, ako sú to ako zaostalé krajiny, ako nás vo všetkých pozitívnych trendoch predbehli.
To znamená, že nehovorte tu o nejakej ako novej úžasnej novinke v podobe Ficovej vlády.

Ďakujem veľmi pekne.
Chcel som sa prihovoriť kolegovi Ľuptákovi, ktorý povedal a odišiel. Ako mne je to ľúto, lebo vlastne chcel som s ním diskutovať, skrátka ešte raz teda zopakujem, ten zákon, ktorý sa urobil pred desiatimi rokmi, ktorý som spomínal vlastne reálne favorizuje len vlastne zahraničné akciové trhy, lebo na Slovensku sa na slovenskej burze, myslím, že do 10 titulov obchoduje. To znamená, že slovenské firmy sa na akcie... ako kebyže akciových trhoch regulovaných neobchodujú, a to som kritizoval, že vlastne smerácka vláda vlastne umožnila nezdaňovanie ziskov z akciových trhov, a zároveň 38,5 % zdaňuje rozdiel medzi kúpou a predajom podielov slovenských firiem. O tomto vám rozprávam. Myslím, že, že toto by sa malo do budúcnosti zmeniť kvôli tomu, lebo proste ľudia strácajú motiváciu zakladať firmy a nechať ich rásť, a naopak, vlastne ak to robia, tak tu majú tie firmy, tak berú z nich relatívne veľké dividendy, lebo sú akože tie dividendy menej zdaňované, a nemajú motiváciu nechať tie firmy rásť, ale to možno raz na chodbe niekde vysvetlím pánovi Ľuptákovi, ak si nájde čas a pochopí ma.