Videokanál poslanca

Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milý Igor (reakcia z pléna), všetky, všetci, plus-mínus, už som k tejto téme vystupoval v prvom čítaní a v zásade nebudem sa opakovať. Možno zvýrazním jednu dôležitú vec, ktorá za tie mesiace, čo sme spolu neboli, nejakým spôsobom vykvasila a sa ukázali nové skutočnosti. Ako som povedal, myslím si, že tento zákon je veľmi dobrý, ale ako býva zvykom, dokonca už aj dnes sa to ukázalo, zákon, ktorý má deliverovať alebo doručiť občanom niečo, čo je moderné, nazvime to progresívne, niečo, čo kopírujeme po západnej Európe alebo teda po vyspelých krajinách, tak vždycky do toho zamixujeme niečo, čo je taká, ako kebyže bomba, ktorú si mnoho ľudí nevšimne.
Tento zákon, aj ako ho pani ministerka teraz predstavovala v tých piatich minútach alebo troch minútach, hovorila o tom, že ako to pomôže zeleným energiám, potom jednou vetou povedala, že to aj pomôže aj jadrovej energetike a potom pokračovala v banských a neviem akých iných veciach. Len v skutočnosti myslím si, že tento zákon ovplyvní našu budúcnosť, budúcnosť našej krajiny, našich detí aj vnúčat práve v tej časti, ktorú ste tam dali o jadrovej energetike. V zásade sa to tam dostalo tak trošku potajomky a možno aj preto, lebo momentálne vláda nie veľmi transparentne podľa mňa, nie veľmi verejne rokuje o novom jadrovom zdroji s jedným dodávateľom. Stále tvrdí, že je len jeden možný, napriek tomu, že my vieme, že sú dvaja možní a je to také veľmi zvláštne. Prečo to spomínam?
Ja tu nie som nejaký protikorupčný aktivista a tak ďalej, ale som tu ako reprezentant voličov a voličiek zo Slovenka, ktorí do veľkej miery budú splácať dlhy tejto vlády ešte niekoľko rokov. Špeciálne pri tom, ako som povedal, tento zákon pootvára dvere na novú jadrovú elektráreň, ktorú budeme, ako veľmi dobre Karol Galek spomínal, vlastne nejakým spôsobom dotovať cez mechanizmus o vyrovnávacom režime.
Hovoríme, vážené dámy, vážení páni, o pätnástich miliardách eur. A znova, najprv bolo číslo dvanásť, potom trinásť, pätnásť, ale my vieme, že pri jadrovom zdroji, a nie preto, že by chcel niekto to ľudovo povedané obabrať, sa proste tá suma vždycky navýši práve preto, lebo je to taká zložitá investícia, taká zložitá koordinácia všetkých dodávateľov, že vlastne sa to časovo predĺži a keď sa niečo časovo predĺži, tak sa vlastne navýšia aj náklady. Za pätnásť miliónov eur sa dá (reakcia navrhovateľa), pardon miliárd, ďakujem, Štefan, sa dá postaviť desať veľkých nemocníc, stoviek kilometrov diaľnic. Nehovorím, že netreba nám ďalšiu jadrovú elektráreň, ale prečo to robíme takýmto netransparentným spôsobom a prečo sa o jadrovej elektrárni bavíme pri zákone, ktorý má podporovať obnoviteľné zdroje hlavne, hej, lebo vlastne to je ako kebyže zákon, ktorý znova umožňuje jadro, teda obnoviteľným zdrojom sa dostať do výhodnejšej pozície.
Podľa mňa tým, že neexistuje debata a že sa otvorene hovorí len o jednom možnom dodávateľovi a že vlastne existujú už s ním pokročilé debaty, je to podľa mňa veľmi nebezpečný, by som povedal, mix, ktorý do veľkej miery môže ovplyvniť budúcnosť Slovenska špeciálne v období, kedy vláda v týchto momentoch oznamuje ďalší konsolidačný balíček 2,7 miliardy eur, na ktorom v zásade všetci občania Slovenskej republiky utrpia. Budú sa zvyšovať odvody, budú sa rušiť dni pracovného pokoja a tak ďalej a tak ďalej a zároveň ešte takto bez záujmu poslancov a poslankýň - ďakujem všetkým tým, ktorí ste tu - sa vlastne v skutočnosti otvárajú dvere pre ďalšie veľmi zvláštne stavanie jadrového zdroja, ktorý nie je dostatočne konzultovaný s odbornou verejnosťou ani s poslancami a poslankyňami. Preto veľmi vítam, že sa konečne teda zriadi pod hospodárskym výborom skupina, ktorá bude o tomto rozprávať a verím, že nejakým spôsobom budeme mať oveľa väčší prístup ku informáciám, v akom je procese v zásade celá táto dohoda s potenciálnym dodávateľom jadrovej elektrárne alebo technológie na jadrovú elektráreň.
Možno len na záver si myslím, že to, akým spôsobom sa vlastne odštartuje tento proces a tento zákon tomu dáva ako kebyže prvú zelenú, nazvime to, na ceste, tak bude tento projekt a, nazvime to, celý tento proces vnímaný verejnosťou do budúcnosti. Myslím si, že aj dodávatelia, či už americkí alebo potenciálni francúzski, alebo možno iní, keby dodávali túto technológiu, tak nebudú chcieť, aby sa ich technológia spájala s nejakým nie veľmi transparentným, alebo ak nechcem použiť silné slovo, nie transparentným, tak nie veľmi otvoreným spôsobom komunikácie s verejnosťou a možno by asi chceli, aby sa do kontroly, resp. do diskusie a dialógu s dodávateľmi, ale aj s odberateľmi zapojili aj zástupcovia verejnosti či už s občianskych združení, ale aj zástupcovia verejnosti sme aj my, poslankyne a poslanci.
Takže ja vás prosím, pani ministerka, prosím stranu HLAS, aj možno teda ostatné strany, ktoré sú vo vládnej koalícii, aby si tento moment uvedomili, lebo možno teraz dva roky to nejak ako kebyže zbúchate, opečiatkujete a odštartujete, ale celý ten projekt môže byť poškvrnený zlým štartom, zlou komunikáciou a podozrením z nie veľkej otvorenosti, ak nemám hovoriť netransparentnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, my sme si aj mysleli, že budete hodnotiť, že koľko nás bude, preto sme išli do polovice. To znamená, že ani nie celé, ani nie prázdne. Proste polovica, nejaký priemer, aby ste nemali tie argumenty také silné. Viete, keď sa prijímal najdôležitejší zákon alebo novelizoval najdôležitejší zákon tejto republiky, ústava, tak som vám to dvakrát odfotil, aj v prvom čítaní, aj v druhom čítaní. Celá štátotvorná strana SMER tu nebola. Proste nebola tu, takže vy ste sa vykašľali na ústavu a keby sme išli vaším smerom, tak minimálne my sme sa napolovicu vykašľali na nášho hrdinu Martina Dubéciho. Ale nie je to pravda. Ostrosť ceruzky by som nechal na členov PS-ka a nie na členov SMER-u. Myslím, že Martin je človek, ktorý sa pre túto funkciu narodil. Vie viacej o parlamentarizme, ako veľká väčšina v tejto sále. Možno sa môže zrovnávať s Ondrom Dostálom.
Takže my sme si povedali, že to je človek, ktorý sa tu hodí a ktorý vie veľmi správne komentovať, resp. moderovať, resp. riadiť tento parlament.
Takže ako pri ústave mám pocit, že strašne málo energie do toho dávate. Skrátka vyberiete si bezobsažnú kritiku, vyberiete si zlých speakrov, skrátka ja nerozumiem, že ten SMER stráca energiu a stráca ducha. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Po prvé, pán Danko, ja sa naozaj necítim povýšenecký a arogantný a myslím, že ani nie som. Tak buď menujte, alebo nehovorte o všetkých PS-károch.
Pán Danko, neviem, že či ste vaším, počkám, kým dovoláte, pán Danko, neviem, že či ste KDH a celej tejto veci viac nepoškodili týmto vystúpením, naozaj, lebo ako keby ústava je vážna vec, hej, a podľa mňa aj keby mala vedomie, tak už je niekde na hranici s Bergom alebo možno aj ďalej. Lebo proste takto znehodnotiť vážnu debatu o ústave, v zásade ste nepovedali skoro nič o ústave. Ste rozprávali o PS-ku ako takej, myslím si, že pán predsedajúci to mal prerušiť a mal povedať, že sa má vyjadrovať k téme, tak ako to bolo v minulosti. Proste o ústave sa nedá rozprávať ako Ander z Košíc, proste my sa bavíme o základnom texte, okolo ktorého chodíme každý deň, keď prichádzame do roboty. A proste vy ste túto vec skrátili na dva dni debaty a podľa mňa majú z toho občania skôr srandu ako vážnu vec. To znamená, povedali ste, že poďme sa baviť o právach. Toto ja už počúvam 20 rokov, ale vždycky to hovoríte vtedy, keď niekto chce dať práva utláčaným. Vždycky poviete, poďme sa brániť o nejakých právach a tak ďalej, nikdy nedefinujete kedy, nikdy nedefinujete s kým a kedy sa ideme baviť. Vždycky to poviete, len keď ste v úzkych, to znamená, že definujte time plan alebo časový plán, kedy sa o tomto budeme baviť, odložme túto debatu o ústavách, ktoré v zásade potláčajú práva našich občanov a potom sa bavme o ústave.
Ďakujem.

Ďakujem ti veľmi pekne, Zori, za tvoju presnú, hĺbkovú a historickú analýzu toho, čo sa dnes deje. Naozaj veľmi oceňujem aj ten kultúrny aj historický rozmer a dokonca oceňujem aj citáty z velikánov slovenských dejín, a dokonca aj tie biblické. Dovolím si ťa ešte ale v niečom doplniť. Správne si pomenovala, že hľadá sa tu nejaká identita. Pripomeniem historicky, že vždy keď sa hľadala identita vylučovaním iných, smerovali krajiny alebo kontinenty ku tragédii. Spomeniem to, čo sa dialo Slovákom po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, spomeniem nacistický režim, spomeniem fašistický režim, spomeniem slovenský štát vtedy, kedy ľudia, normálne poslanci vylučovali iných svojich spoluobčanov z bežného života práve preto, aby burcovali vášne a aby im poškodili.
Zároveň ale zase vždy, keď identita rozširovala, tak sme boli svedkami prosperity. Napríklad rozšírená identita je Európska únia, obrovský mierový projekt, kde krajiny, ktoré sú v ňom združené, nezažili vojnu medzi sebou, kde rástol ekonomický blahobyt a dokonca aj sociálny alebo ekologický blahobyt. Dokonca aj to OSN, ktoré je teraz v nejakej miere spochybňované, bola kolektívna identita sveta, kde sa stanovili nejaké pravidlá mierového spolužitia a keby tu to OSN nebolo, tak by asi bolo oveľa horšie.
Preto ja sa veľmi, veľmi čudujem kolegom hlavne z HLAS-u, ale aj teda ostatným z koaličných strán, že chcú budovať identitu Slovákov na vylučovaní.

Mám procedurálny návrh, keďže rokujeme o ústave, ktorá je najdôležitejším zákonom našej krajiny a nikto z koalície nesedí v poslaneckých laviciach okrem tých, ktorí sú dôležití pre rokovanie, tak ja by som navrhoval počkať na nich.

Ďakujem veľmi pekne. Priznám sa, že aj druhá obhajoba tohto ústavného zákona ma strašne sklamala.
Pán Podmanický, čakal som oveľa viacej. V skutočnosti ste sa nevyjadrovali k tomu, že prečo takúto ústavu treba, ale vlastne vy ste hovorili o tom, že prečo my sa pýtame KDH, prečo s vami spolupracuje. No je to preto, lebo my vám prikladáme zlý úmysel. Váš predseda pán Fico povedal, že chce vykostiť KDH. A práve preto my sa pýtame KDH, že prečo na svojom vlastnom vykostení spolupracuje, o tomto to je. A nás to veľmi mrzí.
Druhá vec je, spomínali ste prieskum SANEP, no a že čo chcú občania. Pán Podmanický, ale keby sa tou istou metodikou SANEP pýtal občanov, že či chcú, aby sa im rozpadávali mosty, alebo aby im neplesneli nemocnice, alebo aby neboli rozdelené rodiny, lebo ľudia odchádzajú za prácou, aby nebolo násilie páchané na ženách, tak som presvedčený, že by to percento bolo vyššie ako tých 70 % či koľko, ktoré hovorí, že žena a muž v ústave. Spomenuli ste nútené prezliekanie do šiat? Pán Podmanický, to čo je za výmysel? Kedy niekto obhajoval nejaké nútené prezliekanie do šiat? Ja o takomto nemám žiadnu vedomosť a podľa mňa chodíte na stránky, ktoré by ste nemali.
A ešte jedna vec. Pán Podmanický, ste tu za stranu, ktorá sa volá SMER-SD. Bola 20 rokov v Strane európskych socialistov. Všetky tieto témy, ktoré my tu teraz obraňujeme, mali oni v Strane európskych socialistov. Väčšiu slobodu, neutláčanie slabých ľudí a tak ďalej a tak ďalej. Vy ste schizofrenik, pán Podmanický. (Potlesk.)

Pán minister, veľmi pozorne som vás počúval. Povedali ste takú úvodnú vetu, že ústava je niečo, čo sme si priniesli do EÚ. Áno, je to úplná pravda. My sme si ju priniesli do EÚ, prišli sme do klubu pánov s kravatou. Len čo vy teraz robíte, je, že už keď ste v tom klube, tú kravatu si silou mocou chcete dať dole. To znamená, že vy po vstupe do Európskej únie meníte ústavu, to je ten problém, to je to. To znamená, že vaša prvá premisa vôbec neplatí. A ešte raz si to zapamätajme, v ústave je niečo, čo sme si priniesli do EÚ a vy ju meníte.
Teraz sa vraciame niekoľko rokov dozadu, možno aj desiatky rokov dozadu, takýmto hlúpym definovaním pohlaví do ústavy. Ako som hovoril, kľudne definujme aj rozmery futbalového ihriska, ktoré sme mali v histórii na Slovensku. A vy ste hovorili, že máte problém s nadmerným zasahovaním európskych orgánov do vnútorných záležitostí na Slovensku. No, samozrejme, máte s tým problém, lebo viete, že chystáte veci, ktoré sa budú čím ďalej tým viac vzďaľovať od Európskej únie a tohoto sa obávate.
A ešte raz, pán minister, som očakával od vás viac ako príklad so šľachtickým titulom, ktorý v Rakúsku platí a v Nemecku neplatí. Tak to už ak chcete, tak nabudúce vám ja ako keby že neprávnik navrhnem plno iných vecí, ktoré sú zaujímavejšie v tejto oblasti ako nejaký šľachtický titul. Ako my sa tu bavíme o veciach, ktoré ovplyvňujú Slovensko. V Slovensku asi traja ľudia majú nejaký šľachtický titul a ani toho sa nevedia dopátrať alebo dovolať a vy argumentujete pri zmene slovenskej ústavy so šľachtickým titulom. Pán minister, myslím si, že by ste si to mali viacej pripraviť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh v znení: "Ústava je najdôležitejší zákon Slovenskej republiky, navrhujem zabezpečiť aspoň jednu tretinu účasti klubov SNS, KDH a HLAS." Z každej z tých strán je tu jeden poslanec, aj SLOVENSKO vidím, že jeden. To znamená, že ja si myslím, že ústava si vyžaduje oveľa väčšiu účasť týchto poslancov a oveľa väčšiu vážnosť. Naposledy, keď sme sa bavili o ústave, sme tu boli len my za Progresívne Slovensko a celá koalícia bola niekde v autobuse a išla niekde, to znamená, že ja si myslím, že toto nie je úplne férové a dôstojné, baviť sa o ústave v takomto zložení. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolega Hargaš, veľmi správne si poznamenal to, že, nepovedal si to tak, ale myslím si, že si to tak myslel, že inštitúcia by mala byť rada, že je kontrolovaná. Lebo keď robí dobre, tak potom dostane akože pečiatku, že nepochybila a že vlastne šetrí peniaze na sociálne výdavky napríklad tejto vlády. Problém je v tom, že keď dostane ten zlý punc, že vlastne má strašne veľa pochybení, tak v zásade uberá peniaze na tie sociálne výdavky a uberá peniaze možno na štrnásty dôchodok, ktorý možno bude v ďalšej kampani.
Dám takú ako keby, taký príklad z iného sektoru. Vznikol taký portál o hodnotení lekárov. A zo začiatku tí lekári strašne proti tomu vystupovali, lebo povedali, že hocikto im tam píše a že oni sa s tým nestotožňujú a tak ďalej. Ale začali zlepšovať tie svoje služby a tak ďalej a teraz si píšu na dvere tí lekári, koľko dostali bodov z toho hodnotenia z toho portálu. A toto je ako keby výsledok práce, takže možno, pán predseda, mohlo by ste, mohli by ste bodovať, mohli by ste dávať akože nálepky na inštitúcie, že ako uspeli vo vašich kontrolách a tak ďalej a možno by sa niektoré ako keby také progresívnejšie inštitúcie sa začali snažiť a vyplňovať tie vaše, vaše formuláre alebo, alebo spolupracovať s vami lepšie.
A nedá mi nespomenúť, kolega Hargaš, že si spomenul tú aroganciu a v zásade tú ignoráciu všetkých týchto, všetkých týchto kritík. Ja proste stále tvrdím, že myslím si, že sme v roku 1996-1997, kde vlastne už je úplne jedno vládnej moci, že čo sa o nej hovorí, proste ide si svoje a všetko, čo niekto povie proti nej, je zahra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vlado, mal si výborný príhovor a povedal si mi, že nesúhlasíš s kolegami z PS, ale veľmi si nedefinoval prečo, niečo si tam hovoril o tom, že je rozdelená krajina, východ a juh a tak ďalej. No ale však my sme stretli v tvojej obci Spišský Hrhov, kde sme pred deviatimi rokmi zakladali PS-ko nie teda v tej obci, ale v tom období, kde teda keď si ešte nebol v ZA ĽUDÍ, a sme sa bavili o tom, že ako keby najväčší problém Slovenska je práve rozdelená krajina a jedna z tých vecí, čo musíme spraviť, je, vlastne ako ju spojiť, aby proste ľudia z východu a z juhu neodchádzali do Bratislavy. Takže toto by som ťa poprosil potom vysvetliť.
Ale úplne súhlasím s tebou, že si ty vlastne urobil ako keby dobrú paralelu, že vlastne tento zákon zákon definuje rozpočty pre regióny, ktoré, ktoré majú problémy a ktoré tie rozpočty sú menšie ako nejaká priemerná nadácia na Slovensku. Že proste komerčné nadácie majú viac peňazí na pomoc ako toto ministerstvo alebo tento, tento návrh. A, samozrejme, dobre si to ilustroval aj touto vládnou korupciou, ktorá proste pobehuje po krajine a rozdáva svojim starostom peniaze.
Takže máš pravdu, mne tento zákon, a ospravedlňujem sa, pán Migaľ, prišli ste podať ruku a všetko a veľmi vám veľmi držím palce, aby ste tam uspeli, ale tento zákon mne trošku pripadá skôr ako metodická príručka a nie ako zákon, hej, lebo proste je tam metodika, ale nie je tam obsah. Nečítal som tam, že čo vlastne chcete konkrétne dosiahnuť. Ste len napísali, že akým spôsobom to budete robiť, ale nevidel som tam cieľ.
Ďakujem veľmi pekne.