Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, evokovali ste svojim vystúpením vo mne dve také otázky. Prvá je, k memorandu ako takému. Memorandum 22 nazvime ho. A chcem len na úvod povedať, že memorandum je prejav vôle, nie je to žiadna záväzná listina, nie je to zmluva. A ja sa pýtam, že prečo sa od roku 2022 dodnes nikto nezaujímal o plnenie memoranda. Lebo 7 z 8 požiadaviek, tam bolo 8 požiadaviek, alebo je, sa neplnilo. Naplnila sa iba jedna, tá ktorá sa týka platov.
Chcem oceniť prístup pána ministra, ktorý je v úrad zhruba dva mesiace a dokáže slušne komunikovať napriek tomu, že je neustále provokovaný viacerými predstaviteľmi či už tu v parlamente alebo aj v rámci tých rôznych inštitúcií. A konkrétne spomeniem pani Kaveckú, ktorá tu s nami sedela minulé funkčné obdobie v radoch poslaneckého klubu OĽANO a teraz predstavuje nejakú, nejakú organizáciu.
No a teraz druhá otázka. Druhú otázku vo mne evokuje tých nových 19 požiadaviek, ktoré prišlo v nedeľu, ako si správne povedal. A bola by možná taká skúška správnosti, bolo by možné urobiť, že čo by sa stalo, keby si zabezpečila, alebo keby vláda zabezpečila splnenie požiadavky č. 13, to znamená platy, hej, doplatiť, ale ostatné by sa nesplnili. Naďalej by trvali odborári na tom, že nestiahnu, lebo však oni tie výpovede nakoniec dávali, nestiahnu výpovede. Toto je otázka, ktorú si tiež kladiem v tejto súvislosti. Ďakujem.

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, kolegovia z finančného výboru, za vaše príspevky a tiež sa prikláňam k tomu, že sa zhodujeme v potrebe konsolidácií, nie celkom sa zhodujeme na spôsobe, ale to už je vec prístupu. S niektorými vecami, samozrejme, ktoré ste povedali, môžem súhlasiť, ale s niektorými nemôžem súhlasiť, pretože ak sme tu hovorili o tom, že sa nediskutovalo o forme konsolidácie, tak ja si myslím, že sa diskutovalo, veď sme to tu mali. A pokiaľ, samozrejme, sa nemá diskutovať takpovediac jalovo, viete, platí pravidlo, že pokiaľ niečo neviete povedať za desať minút, tak potom vás už nikto nepočúva a potom je to diskusia pre diskusiu.
O tom deficite, o ktorom sme, ste tu hovorili, tu bola voľba, buď pôjdeme k tým 3 % za sedem rokov, čo by bola tiež možnosť, ale vláda sa rozhodla ísť za štyri roky, a preto ten cieľ 3 % ´27 je, myslím, že dobrý.
Príklad Malty, asi máš naštudované Marián Viskupič, je možné, že sú tam podmienky, neviem, v akom, v akej výške Malta konsoliduje, ale nezdá sa mi byť reálne, že by Slovensko mohlo konsolidovať 2,7 mld. eur v roku 2025 formou, formou škrtania iba výdavkov, a preto je dobré mať aj tieto informácie, ale bolo by to treba rozdiskutovať.
Takže ďakujem pekne ešte raz a teším sa na diskusiu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v úvode diskusie k najdôležitejšiemu zákonu roka krátko zhodnotil priebeh prerokúvania štátneho rozpočtu alebo návrhu štátneho rozpočtu vo výbore pre financie a rozpočet, teda v gestorskom výbore, ktorému predsedám.
Ale ešte predtým pripomeniem, že rozpočet pre rok 2025 musíme nazvať konsolidačným. Áno, musíme, či chceme, alebo nie. Ak nám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky záleží na občanoch, ktorí nás sem poslali, ak nám záleží na ich deťoch, ak nám záleží na tejto krajine, na Slovenskej republike, tak musíme konsolidovať. Zhodujú sa na tom ekonomickí experti, zhoduje sa na tom koalícia s opozíciou a z rozhovorov, ktoré vediem s ľuďmi, mám pocit, že to uznávajú aj občania. O to viac ma mrzí, keď od niektorých kolegov či už na výbore, alebo tu v pléne počúvam kritiku za konsolidáciu a jej formu napriek tomu, že vina za dieru v štátnej kase je aj na ich rukách. Nezabudnime na to, že počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Richarda Sulíka a ďalších bola zaťatá sekera 24 miliónov eur (správne "24 miliárd eur", pozn. red.). Aj keď od jedného kolegu som sa už stretol s názorom, že už sám pán Matovič konsolidoval verejné financie. Chápem, bola kríza, covid, vojna. Tá je nakoniec aj teraz. Bolo potrebné vynaložiť zvýšené náklady, akurát že nevidím, kde tie náklady vynaložené boli. Lebo testovacie atómovky ani očkovacie lotérie a ani MOM-ky vtedajších štátnych tajomníkov blahobyt v podobe desiatok miliárd eur tejto krajine zjavne nepriniesli. Práve naopak. Ak by sme dnes nerobili tieto nepopulárne kroky, ak by sme dnes neotáčali ekonomické smerovanie našej vlasti späť do bezpečných vôd, tak by naša republika skrachovala. Neboli by sme schopní platiť svoje záväzky, neboli by sme schopní vyplácať dôchodky, sociálne príspevky, nevedeli by sme posielať platy policajtom, vojakom, lekárom, úradníkom a tak ďalej. Bol by to len ten najčernejší scenár, aký si len viete predstaviť.
Preto sa vám dnes prihováram, kolegyne, kolegovia, poslanci a poslankyne, pamätajte, že robíme nepopulárny krok. Dnes nás zaň málokto pochváli. Ale za niekoľko rokov, keď krajina naďalej bude žiť svojím životom a služby štátu budú naďalej funkčné, tak vy sa budete môcť pozrieť do zrkadla a povedať si, že to celé dávalo zmysel.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tak samotný vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, ako aj príslušné rozpočtové kapitoly. Počas rokovania výboru prebehla rozsiahla odborná a vecná diskusia za účasti pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pána predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale hlavne samotného pána ministra financií. Viacdňové rokovanie viedlo k prijatiu pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Tieto sú výsledkom zhodnotenia finančných dopadov schválených zákonov aj návrhov zákonov z dielne ministerstva financií aktuálne prerokúvaných na prebiehajúcej schôdzi. Z týchto návrhov by som spomenul napríklad úpravu sadzby dane z pridanej hodnoty na úroveň 5 % na bezlepkový chlieb a pečivo vhodné pre celiatikov, ktorých počet neustále rastie. Ide o ľudí, ktorí nemajú na výber a musia konzumovať len také pečivo, a teda určite išlo o dobrú a dôležitú správu.
Pri transakčnej dani napríklad dochádza k oslobodeniu celého spektra subjektov a organizácií, ktoré veľakrát plnia úlohy štátu. Slovenský Červený kríž, Spišská katolícka charita, rovnako tak vedecké, vzdelávacie a kultúrne ustanovizne ako Matica slovenská, Slovenská akadémia vied, vysoké školy a ďalšie organizácie budú od tejto dane uchránené.
Opakujem, nejde o populárne opatrenia, ale myslite na to, že zachraňujeme loď, na ktorej sedíme my všetci, naše deti, deti našich detí a ktorú naši predchodcovia nasmerovali na útesy.
Počas rokovania výboru pre financie a rozpočet došlo k vzneseniu výhrad pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu k rozpočtovému nastaveniu kapitoly tohto úradu. Ja osobne si veľmi vážim prácu tejto inštitúcie a so záujmom si čítam každú ich správu a hodnotenie. Preto sme na výbore prerušili konanie v tomto bode a vytvorili tak dostatočný priestor, časový priestor na prejednanie výhrady s pánom ministrom financií. Výsledkom dodatočných diskusií je schválenie uznesenia výboru, ktoré zaväzuje pána ministra financií, ako aj pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu do konca januára budúceho roku nájsť riešenie, ktoré zabezpečí pokračovanie nezávislej a efektívnej činnosti úradu.
V neposlednom rade by som sa chcel rovnako krátko venovať aj novému prvku v rámci rozpočtu verejnej správy, ktorým sú limity verejných výdavkov ako jeden z rozpočtových nástrojov na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Plénum Národnej rady prvý rok schvaľuje vládou navrhované limity, a to na každý rok volebného obdobia osobitne. Výdavkové limity by mali spolu s konsolidáciou verejných financií prispieť k postupnému ozdraveniu verejných financií, ku ktorému sa vláda zaviazala vo viacerých strategických dokumentoch. Zároveň limity verejných výdavkov sú prepojené aj s plánom obnovy a odolnosti Slovenska a ich schválenie bolo podmienkou na uvoľňovanie ďalšej platby, uvoľnenie ďalšej platby pre Slovensko.
Tu je nesmierne dôležité pripomenúť, že výdavkové limity sa v praxi počas predchádzajúcich rokov neuplatňovali, keďže sa uplatnila výnimka z dôvodu pandémie a energetickej krízy spôsobenej vojnou. S nadsázkou dodám, ľahko sa ministrovi pánovi Matovičovi a Hegerovi... ministrovalo pánovi Matovičovi a Hegerovi bez limitov, ale tak to aj dopadlo. Presne v rokoch 2020 až ´23 sa výrazne zhoršil stav verejných financií v oblasti deficitu aj štátneho dlhu.
To nie je politika, to sú fakty, kolegyne, kolegovia. Od roku 2024 však žiadna výnimka nie je a my musíme a aj budeme tí zodpovední. Naše výdavkové limity tak korešpondujú a budú korešpondovať s plánom postupného zníženia deficitu verejnej správy na úroveň pod 3 % HDP do roku 2027 a následným znižovaním dlhu Slovenskej republiky.
Na konsolidáciu a jednotlivé opatrenia môžeme mať všetci rôzny názor. Niekto by, niekto by pridal tam, ubral inde. Výsledok však musí byť rovnaký. Presne tie 3 % HDP, ktoré som spomenul pred chvíľou. Mohli by sme polemizovať, rozprávať celé dni a týždne a aj sme sa rozprávali a v tomto pléne sa aj ďalej budeme rozprávať. Tak to má byť. Výsledok však musí stále byť tie 3 % a musíme konať hneď, lebo tá viackrát skloňovaná loď sa potopí.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, želám vám konštruktívnu diskusiu so zreteľom na to, čo som v mojom príspevku viackrát opakoval.
Ďakujem vám.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dámy, páni, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol informáciu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, tlač 497a. (Rečník sa otočil dozadu.) Pán Dubéci, mohli by ste nerušiť?
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 584 z 21. októbra 2024 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických a osobitných výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona podali. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025, tlač 583.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov a
b) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami vyjadril jeden výbor, a to gestorský.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písm. a) a písm. b) spoločnej správy. Spoločná správa v časti III obsahuje spolu šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2025, ako aj návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až ´27 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť.
Spoločná správa obsahuje v časti IV aj odporúčanie a požiadavku celkovo 13 výborov Národnej rady, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2025 s odporúčaním gestorského výboru aj túto požiadavku schváliť.
Na záver konštatujem, že návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval a schválil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 179 na 36. schôdzi dňa 26. novembra 2024.
Výbor ma určil za spravodajcu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, v ktorej by som chcel ako spravodajca krátko na úvod vystúpiť.

Ďakujem. Zvolávam výbor pre financie a rozpočet na 12.30 h v miestnosti 31. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel požiadať, v hlasovaní 143 som hlasoval za a systém ma vyhodnotil, že som nehlasoval. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dostál, vy ste tu poukázali na dôležitosť týchto dvoch zákonov vzhľadom k tomu, že sa jedná o 2,7 mld. euro, že to nie je také časté, aby sme tu v pléne o takýchto čiastkach rozhodovali.
Ja len chcem pripomenúť, že, možno novým kolegom, ktorí tu neboli v minulom volebnom období, že sme mali takéto čiastky raz takú istú takmer a potom sme tu rozhodovali o 8 mld. eur na tie známe atómovky, ktoré viedli ku kríze verejných financií, tak ako ju dneska evidujeme. (Rečník si odkašlal.) Pardon.
A druhú poznámku ešte, čo sa týka (rečník si odkašlal), pardon, čo sa týka ustálenej praxe, ako ste ho pomenovali, tak zrejme teraz bude priestor, pretože sa chystá novelizácia zákona o rokovacom poriadku, aby sa tieto procesy, ktoré sa medzičasom vyvinuli a stali sa ustálenými takpovediac, dostali do toho rokovacieho poriadku, aby ten spravodajca, ktorý práve sedí na mieste spravodajcu, aby mohol kedykoľvek vystúpiť, čo sa mi zdá úplne logické, a treba to v tom novom rokovacom poriadku zrejme presne upraviť. My sme vystúpili dvaja, sú dva zákony, takže malo by to byť teda v poriadku, aj keď výklad si môže urobiť každý po svojom, takže asi toľko z mojej strany k týmto, k vášmu vystúpeniu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán kolega Štefunko, ja len dve poznámky. Vy ste opäť vytiahli tu ten náklad na jednu trojčlennú rodinu tisíc eur, ktorý sa tak všeobecne zaužíval, a že máte k tomu teda prepočty. Ja by som, ak teda máte, ja by som ich rád videl, lebo ja to stále spochybňujem, že to nie je taká výška, že 330 euro na jedného, na osobu. To je jedna vec.
A druhá vec, chcem pripomenúť, neviem, či ste zaregistrovali, ale včera tu padali aj niektoré pozmeňujúce návrhy a pán kolega Viskupič, podpredseda nášho výboru finančného, navrhol okrem iného aj zníženie sadzby, daň z dividend, z 10 na nula, hej, len, aby bolo jasno.
Tu sa, tu sa robí z 10 za 7, čo ešte prijateľné, ale kolega dal pozmeňujúci návrh z 10 na nula.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega Bartek, za naozaj fundovanú faktickú poznámku. Viete, ono pri tom rozhodovaní, keď išli zobrať pre rok 2023 750 mil. mestám, obciam a vyšším územným celkom, darmo sme tu argumentovali, že nech to nerobia, lebo príde nejaká zlá doba, ale ja si myslím, že to je aj preto, že nepoznajú alebo ste nepoznali v tom čase tú problematiku tých samospráv, nepoznali detaily, pretože jedna vec je, že sú nejaké peniaze na účtoch, veď samosprávy tie peniaze používajú na dofinancovanie mnohých europrojektov. Nebyť samospráv, tak čo sa tu vybuduje? Zoberte si, ako sa samosprávy pričinili o rozvoj miest a obcí. Choďte po Slovensku, ja som teraz po východnom Slovensku trošku pobehal, každá materská škola je vynovená. Aj úrady sú zateplené, kultúrne domy, niečo úžasné, a to všetko je z eurofondov a na to treba ten, na to treba projekty zaplatiť a na to treba potom to spolufinancovanie. Takže ja mnohokrát cítim aj od takých mladších kolegov, že logicky, a teraz nemám na mysli teba, lebo ty to nekritizuješ, ale niektorí iní, že nemajú tie skúsenosti, proste hovoria o niečom, do čoho celkom nevidia, a potom to vyzerá tak, že suverénny prednes je viac ako poznanie samotnej podstaty problému.
Ďakujem pekne ešte raz a toľko asi k tomu vystúpeniu.