Videokanál poslanca

Ďakujem. Tiež ma vyrušil ten zvonček.
Takže považujem za veľmi dôležité, aby aj Slovenská republika, veď sme sa potom rozdelili s Čechmi na Českú a Slovenskú republiku, mala, si uctila sviatok slobody a boja proti totalite.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Hovorí sa, že tie naozaj najcennejšie, najvzácnejšie veci na svete sú zadarmo. Niečo na tom bude a váš návrh zákona, pani Záborská, za ktorý ďakujem, je ukážkou alebo príkladom takej situácie, pretože naozaj predkladáte návrh zákona, ktorý nezaťažuje štátny rozpočet ani nikoho, pretože to nebude deň pracovného pokoja.
Ale prečo štátny sviatok? Pretože to bol moment skutočného stretu dvoch civilizácií. Civilizácie, ktorá je totalitná, ktorá sa neštíti použiť hrubé násilie voči bezbranným a slabým, a civilizácie, ktorá vyznáva pokoj a dobro. Jednoducho to nebolo len modlitebné stretnutie veriacich, na ktorých bez násilia, bez provokácie boli použité vodné delá a obušky. Bolo to stretnutie ľudí, ktorí verili v literu slova, verili v ústavu, kde bolo, ako ste spomínali, len ako zástierka pre zahraničie uvedená náboženská sloboda.
Ak... neviem si predstaviť, že by akýkoľvek slobodomyseľný človek, ktorý rešpektuje individuálnu slobodu ľudí a právo človeka veriť či neveriť, právo človek mať vlastný svetonázor a môcť ho prejaviť, aby nepodporil takýto návrh zákona, zvlášť keď uvážim, že oproti, že tieto udalosti sa odohrali rok pred tým, že na Národní tříde sa stretli so študentmi a občanmi policajné zložky v Prahe (v rokovacej sále zvoní mobilný telefón), tak v Bratislave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som na objasnenie ešte ukázať niekoľko kontextuálnych príkladov a okomentovať ďalšími poznatkami tento návrh zákona.
Tak najskôr, v predchádzajúcom období, kedy som chvíľku bol ministrom školstva, tak počas tej doby sme zrekonštruovali z európskych peňazí jednu škôlku, aby teda aj ministerstvo urobilo niečo konkrétne, v Petržalke. A túto škôlku sme na kľúč ponúkali niekoľkým starostom, ktorí v meste jednoducho pôsobia a zriaďujú škôlky. A hoci po jednej stránke sme počúvali v médiách tlak, že 12-tisíc, 9-tisíc miest nebude stačiť po celom Slovensku, tak títo starostovia odmietli zobrať túto škôlku od štátu, prakticky zadarmo, z jednoduchého dôvodu, že si urobili vlastné analýzy, poznajú si lepšie ako štát svoje obyvateľstvo. Urobili si štatistiky, kedy videli, aký je počet nie len živonarodených detí a ako sa vyvíja demografická krivka, ale aj aká je štruktúra veková a pohlavná obyvateľstva. Keď si pozreli počet žien vo fertilnom veku a pozreli si štatistiky, ktoré hovoria o tom, že nám na jednu ženu pripadá 1,2 alebo 1,3, už neviem presne, narodených detí, tak jednoducho videli, že v horizonte 10, 15, 20 rokov alebo aj kratšom nebudú potrebovať tie zvýšené kapacity v takej miere. Dokonca, nebudem menovať tých pánov starostov, jeden z nich hovoril, že bude zatvárať jednu škôlku, ktorú má.
To sa netýka zase satelitných miest okolo Bratislavy, ktoré vyrástli v tomto kraji tak, že boli budované tie projekty bez infraštruktúry, bez občianskej vybavenosti, a ľudia, ktorí potrebujú sem prísť pracovať a bývať, tak jednoducho sa ocitli v situácii, že nemajú dostatočné kapacity pre nie len predprimárne, ale často aj pre vzdelávanie základné, takže už len tu v tomto kraji na západe je situácia odlišná, či sa bavíme o hlavnom meste, alebo sa bavíme o satelitoch okolo mesta.
Nehovoriac o tom, že na východe Slovenska som nielen počas toho krátkeho pôsobenia, ale aj ako šéf stavovskej organizácie cirkevných škôl, kde som dlhé roky slúžil, tak sme veľakrát prosili aj cirkev na východe, aby pomohla a zriaďovala škôlky, zvlášť pre ľudí, ktorí si želajú takúto výchovu a vzdelávanie, pretože tam naozaj je situácia taká, ako ste ju opisovali, že sú tam lokality, v ktorých neexistuje, nieže máme problém s kapacitou, ale neexistujú tie kapacity. Tí ľudia sú naozaj vylúčení aj geograficky, dostupnosťou, aj tou infraštruktúrou a jednoducho stavom tých regiónov, takže tá, tá ten problém je komplexný a navrhovaný zákon, to už bolo viackrát povedané, teraz navrhovaný zákon vami, nerieši túto otázku komplexne, ale to, čo rieši, aspoň tak som to pochopil, keď som si naštudoval váš zákon, návrh zákona je, že tie prostriedky, ktoré boli, tie dvere, ktoré boli otvorené a ktorými tie peniaze majú smerovať k týmto rodičom, tým vlastne poslaneckým návrhom z dielne pána Erika Tomáša v minulom volebnom období, tak jednoducho váš návrh zákona sa snaží, aby tie prostriedky, tak to chápem, boli účelovo vynaložené na... odkontrolovateľným spôsobom na predprimárne vzdelávanie v zariadeniach, ktoré zriadil iný zriaďovateľ než obec, ktorá môže na to nemať, aj pri dobrej vôli postarať sa o svojich občanov môže im na to chýbať personálna, odborná, finančná, akákoľvek kapacita.
A teraz, ak máme vojsť do tejto situácie s tým, že umožníme rodičom zo štátnych peňazí, aby platili v podstate predprimárne vzdelávanie pre svoje deti v neštátnych zariadeniach, tak, samozrejme, ten mechanizmus musí byť nepriestrelný alebo čo najlepší, ako ho vieme vytvoriť.
Máme, žiaľ, negatívne skúsenosti s účelovým zriaďovaním niekedy školských zariadení, ktoré sa ukázali ako, poviem to veľmi jemne a veľmi diplomaticky, ako neefektívni poberatelia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a je to nešvár, s ktorým sa v tejto spoločnosti musíme vysporiadať. Viete, oveľa menšie sumy, než je deklarovaný strop 450-eurový príspevok, oveľa menšie sumy, napríklad príspevky na dopravné, na hmotnú núdzu, na stravu sa administrujú, poviem úprimne, až, až obťažujúcim spôsobom. A tuto sa bavíme o takýchto sumách, a pokiaľ nechceme vytvoriť eldorádo pre podvodníkov, tak musíme naozaj precízne preskúmať tento návrh zákona, a preto sa mi páči, že v tejto druhej časti v tomto bode, ktorý, o ktorom rokujeme teraz, je ten návrh zákona upravený tak, že nejde o to získať nejaký, prepáčte, papier od riaditeľky školy, ktorá v podstate vie ľahko potvrdiť, že tam to dieťa nebolo prijaté, zvlášť pri multicipli... teda viacnásobných prihláškach na viaceré materské školy a toto je veľmi tenučký ľad, na ktorom by sme nemali stavať štátnu podporu, osobitne keď ide o financovanie neštátnych zariadení.
Takže ja vítam túto úpravu, s ktorou ste prišli, v ktorej ide o evidenciu, ktorá, znovu poviem, tak trošku supluje nedostatky v oblasti informačných systémov v tejto krajine, kedy vlastne zoznamami, tabuľkami, excelom a neviem ako, papierovej listinnej podobe nahrádzame to, čo by malo fungovať automaticky, to znamená riadny rezortný informačný systém, ktorý je poprepájaný aj z pohľadu pôsobnosti samospráv, aj z pohľadu štátnej správy, preto ja nepovažujem váš návrh zákona za nejaké definitívne riešenie, to samozrejme sa dá povedať o máloktorom, podľa mňa žiadnom zákone, ale v tejto chvíli sa mi vidí, že je to naozaj krok správnym smerom na to, aby finančné prostriedky, zákon už je v účinnosti z minulého volebného obdobia, boli použité účelovo, aby boli použité adresne a aby ich použitie bolo možné kontrolovať spôsobom, ktorý sa dá považovať za krížovú kontrolu, pretože evidencia z obcí, aj keby to bolo len v územnej pôsobnosti týchto obcí, lebo, dokončím najskôr tú jednu vetu, že evidencia zo strany obcí jednoducho o prijatých aj neprijatých deťoch s jednoznačným identifikátorom ich rodného čísla dovolí urobiť jednoznačné zoznamy toho, kde sa ktoré dieťa nachádza, či je umiestnené, alebo nie je umiestnené. Samozrejme, v spolupráci s inými orgánmi štátnej správy sa dá, samozrejme, vyhodnotiť aj tie ďalšie podmienky, ktoré som z počutia pochopil, že ide aj o to, či je rodič, alebo teda poberateľ toho príspevku zamestnaný, či má ďalšie deti a tak ďalej, čiže dá sa potom vyhodnotiť táto, tento proces s minimalizovaním chýb a zneužitia.
No a, samozrejme, toto všetko, čo sa rozprávame, hovoríme v kontexte deklarovaného úmyslu vlády riešiť v rámci aj nejakej modifikácie PO, čo, dúfam, že budeme spolupracovať inak, než doposiaľ v tomto volebnom období, tak tam je dôležité vidieť, že sa chystá zmena financovania materských škôl z originálnych kompetencií na prenesené kompetencie, čo je teda veľký problém, ktorý v tomto školstve sme už ohlasovali veľakrát. No a to však neneguje tento predložený návrh zákona, pretože zriaďovateľská pôsobnosť ostáva, ale o to viac bude potrebná, potrebný zber dát, potrebné riešenie prideľovania alebo posudzovania oprávnenosti tohto rodičovského predĺženého príspevku urobiť profesionálne, a nie, prepáčte, tak amatérsky, že na papierikoch, ktoré podpíše pani riaditeľka z materskej školy, že to dieťa nebolo prijaté do materskej školy. To by bola hanba, v 21. storočí to riešiť tak, ako je dnes zákon v platnosti, preto opakovane vyjadrujem podporu tomuto zákonu pri hlasovaní do druhého čí... teda do druhého čítania a v druhom čítaní sa mu budeme ďalej detailnejšie venovať.
Ďakujem za čas.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, dámy, páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákon (tlač 179). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dovolím si doplniť, že nadväzuje na predchádzajúci bod, ktorý sme práve prerokovali, pretože táto novela je jednoducho komplexnejšou úpravou toho, čo znamená predlžený rodičovský príspevok.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Najskôr postoj principiálny. V KDH nepozeráme na to ani v tomto prípade, prirodzene, kto predkladá návrh zákona, ale čo je predmetom obsahu zákona. To, že ho predkladá Progresívne Slovensko, nie je pre nás žiadna prekážka, a ani keby to, dobrý zákon, predkladala strana SMER alebo ktokoľvek z kolegov opozície alebo koalície, takže vzhľadom na obsah tohto zákona a to čo, nebudem opakovať, čo už som hovoril, že tento zákon reflektuje na situáciu z viacerých strán, rieši otázku adresnosti, to znamená efektívnejšie využitie prostriedkov finančných zo štátneho rozpočtu, zároveň minimalizuje škody pôvodného návrhu zákona z dielne pána Erika Tomáša, aby nahrádzal riadne vzdelávanie predprimárne a zároveň aby demotivoval ľudí, ktorí potrebujú predprimárne vzdelávanie, pretože finančná motivácia je aj osobitne pre chudobnejších ľudí alebo marginalizované skupiny veľmi silná. A za také peniaze dokážu ľudia, prepáčte mi to, niekedy aj predať predprimárne vzdelávanie svojho dieťaťa. Takže určite budeme sledovať aj aplikačnú prax, budeme hovoriť o tom pri nasledujúcom bode programu, aj že ako to ošetriť procesne.
Takže v tejto chvíli môžem len deklarovať, že v danej situácii stavu prerokovania klub KDH podporí tento návrh zákona.

Ďakujem za slovo.
Nestihol som sa prihlásiť do rozpravy, tak aspoň takto rýchlo, stručne. Nebol som pri písaní Plánu obnovy a odolnosti, ale bol som pri oprave veľkej novely školského zákona, kde sa snažíme túto problematiku riešiť komplexne.
Ja vítam túto iniciatívu kolegov, ktorí predkladajú tento zákon, pretože ona opravuje zákon o predĺžení rodičovského príspevku Erika Tomáša, s ktorým som nebol veľmi šťastný, pretože nie je veľmi konzistentný s tým, čo urobila veľká novela školského zákona, ktorú sme aj spolu so samosprávami opravovali a cizelovali tak, aby bola aj motivačná, aby obsahovala aj nástroje na umožnenie väčšieho zapojenia do predprimárneho vzdelávania rómskych komunít. Jednoducho, keď už ten zákon platí, som rád, že ho opravujeme, a tiež ho chcem takto podporiť.
Zároveň vidím, že nemôžeme si naozaj myslieť, že by tento návrh zákona riešil komplexne celú problematiku, lebo to pravda nie je. Tiež ešte chcem povedať, že keď som si prečítal Plán obnovy a odolnosti v tejto veci, tak tam bolo plánovaných 12-tisíc, vybudovanie nových 12-tisíc miest v materských škôlkach, ale som to zredukoval na 9-tisíc a aj tak sa ukazuje, že v Bratislave nemusia byť tieto miesta potrebné, ale niekde inde, ako spomenul aj kolega Ledecký, tak naozaj riešime aj dvojzmennú dochádzku a nedostatočné kapacity v predprimárnych zariadeniach. Súvisí to nielen s demografiou, so zložením obyvateľstva, ale aj s infraštruktúrou vo všeobecnosti, preto je dôležité okrem veľkej novely školského zákona, ktorá, ktorú impleme... ktorá sa teraz implementuje, riešiť veci aj z regionálneho pohľadu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som bol veľmi rád, keby takáto dôležitá vec nebola predmetom politiky, a myslím v tom negatívnom slova zmysle, pretože sa naozaj môže týkať úplne každého. A dotýka sa tých detí, dotýka sa nás všetkých na najzraniteľnejšom a najcitlivejšom mieste. Bol by som veľmi rád, keby sme spolu hľadali riešenie, ktoré je uskutočniteľné, aby sme to urobili poriadne, aby sme to už konečne urobili. Lebo to, čo pani poslankyňa Marcinková navrhuje, by mala byť samozrejmosť a prirodzená záležitosť. Teraz prečo.
Sú všeobecne známe fakty, že ak Slovensko zaostáva, nehovorím teraz o investičnom dlhu, ale zaostáva v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nie je to ani tak v oblasti terapie a lekárskej starostlivosti, ako podmienok a tej zdravotníckej starostlivosti. Rodič verzus zdravotná setra, toto je snáď úplne jasná dilema. Mama, osobitne mama dokáže poskytnúť tomu maličkému dieťaťu oveľa kvalitnejšiu individuálnejšiu starostlivosť, tú práve, ktorá budí niekedy des v ľuďoch, keď majú ísť do nemocnice, než sestra, ktorá má na starosti celé oddelenie.
Tie, chcel by som ešte jednu vec. Tie najmenšie deti nežijú v čase. To znamená, že tie deti ešte nepoznajú plynutie času. Vy keď ich zavriete do nemocnice, ony sú tam naveky. Ak tam nemajú mamu, sú tam naveky. Už ju nikdy neuvidia, tak to deti prežívajú. Nieže mama príde o týždeň, ony nevedia, čo je to týždeň, sú tam naveky bez mamy. A ony na to zabudnú, ony potlačia spomienku na túto udalosť, ale má to vplyv na celý ich život, na ich povahu, na ich mentálne zdravie. Preto je to taká dôležitá vec, len urobme ju poriadne. (Potlesk.)