Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, ďakujem za slovo. Na konci tohto príspevku do rozpravy prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý bude k návrhu zákona, ktorý prerokovávame, teda o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, ktorým sa zníži, týmto pozmeňujúcim návrhom, to je jeho cieľ, negatívny vplyv tohto zákona na rozpočet verejnej správy, resp. jeho riziko, a zvýši sa pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, aj na služby verejnej správy pre občana a zabezpečí sa, resp. odstráni sa riziko nesúladu s platnou legislatívou.
Zároveň chceme týmto pozmeňujúcim návrhom zabrániť zdvojnásobeniu záťaže služobných úradov štátnej správy pri duplicitnom plnení centrálneho informačného systému štátnej správy a centrálneho ekonomického systému údajmi a namiesto riskantného a potenciálne chybového prenosu údajov jednotlivými úradníkmi všetkých služobných úradov chceme poskytnúť predkladateľovi zákona možnosť zabezpečiť riadnu, profesionálnu a bezchybnú migráciu dát. Samozrejme, robíme to so zreteľom na význam tohto zákona, pretože všetci si uvedomujeme, že informatizácia štátnej správy je krok k efektívnemu a lepšie fungujúcemu štátu, takže je to spoločný záujem nás všetkých.
Najskôr dovoľte krátko k voľnému prístupu ku súladu s platnou legislatívou, riziko, na ktoré upozorňujem, ktorým možno ilustrovať na ustanovení, ktoré upravuje kontrolnú činnosť dodržiavania navrhovaného zákona. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 navrhovaného zákona kontrolu dodržiavania tohto zákona všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie a vnútorných predpisov v služobnom úrade vykonáva úrad vlády. Čiže úrad vlády kontroluje všetky ostatné služobné úrady v štátnej správe. Kontrolu podľa prvej vety môže vykonať aj nadriadený služobný úrad. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa, citujem, primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Osobitným predpisom je tu, samozrejme, zákon č. 10/1996 o kontrole. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu. To znamená, že úrad vlády pri kontrole služobných úradov iba primerane, tak ako bolo toto slovo vložené do zákona, použije zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a všetky služobné úrady ho musia dodržiavať doslova. Úrad vlády pri kontrole dodržiavania zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej správy nebude musieť pri kontrole dodržiavať napríklad to, že, teraz uvediem niekoľko príkladov, ktorými sa nesnažím vám vsugerovať, že toto je úmysel predkladateľa, ale jednoducho ako vždy, kto ak máte skúsenosť s kontrolou nielen v štátnej správe, tu hrá veľkú rolu ľudský faktor.
Čiže k čomu môže dôjsť? Kontrolu vykonávajú, dnes teda sú pravidlá podľa toho zákonu 10/1996 takéto a pokiaľ použijeme slovo primerane, tak sa nemusia dodržať. Napríklad to, že kontrolu vykonávajú aspoň dvaja kontrolóri a iba na základe poverenia vedúceho úradu vlády. Alebo pri kontrole, pri výkone kontroly sú kontrolóri povinní postupovať striktne tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy kontrolovaných subjektov. Alebo kontrolóri, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nepredpojatosti, nebudú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť vedúcemu úradu vlády.
Môže dôjsť teda ku konfliktu záujmov, ktorý si nikto neželá, verím, že ani predkladateľ zákona. Podľa striktného dodržania zákona o kontrole by to museli urobiť bezodkladne a písomne a boli by oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad. Vedúci úradu vládu by bol, by bol povinný rozhodnúť o oznámených skutočnostiach alebo námietkach najneskôr do piatich pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. Všetky povinnosti pri kontrole služobných úradov by sa na zamestnancov úradu vlády vzťahovali iba primerane.
Čo to znamená? Že už by kontrolóri v súvislosti s výkonom kontroly neboli povinní napríklad vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel, dátum začatia kontroly a predpokladanú dobu trvania kontroly a preukázať sa písomným poverením na vykonanie kontroly spolu s dokladom totožnosti alebo služobným preukazom zamestnanca? Alebo aspoň pri začatí kontroly? Alebo napríklad znamenalo by to, že by neboli povinní oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin a ďalším orgánom oznámiť skutočnosti podľa osobitných predpisov? Alebo oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním? Toto sú všetko podnety z praxe. Alebo by neboli povinní preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť v dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu? Alebo neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu? Alebo prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu? Alebo ešte jeden príklad, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí ten, v záujme koho túto povinnosť majú? Alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly? Tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach a osobných údajoch.
Toto sú totiž princípy a pravidlá, ako sa má vykonávať kontrola v štátnej správe, ktorá je presne v zákone 10/1996 o kontrole v štátnej správe. Úrad vlády je predsa, keď odhliadnem od najvyššieho kontrolného úradu, tým, ktorý kontroluje iné orgány štátnej správy, služobné úrady a tie musia postupovať presne podľa zákona a tak, ako to ukladá zákon pri výkone svojej kontroly. A úrad vlády kontroluje ich, by to nemusel robiť?
Ale to má byť naopak, pretože podľa základného ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy vykonáva Úrad vlády Slovenskej republiky a nasledujúce ustanovenia zákona o kontrole taxatívne upravujú postup tejto kontroly. Nie je správne, aby navrhovaný zákon vytvoril pre úrad vlády priestor na úpravu jeho postupu pri kontrole. Slovo primerane totiž v praxi znamená, že úrad vlády by v tomto prípade, a to je podľa mňa vážna vec, obišiel čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok, ako zaiste viete, hovorí o tom, že štátne orgány môžu postupovať, musia postupovať iba podľa zákona a tak, ako to, spôsobom, akým to zákon ukladá.
Ja verím tomu, že to nie je úmysel predkladateľa, riziká, na ktoré som upozornil, ktoré by mohli byť naplnené aj v živote skutkovými podstatami, by boli len dôsledkom ľudského faktoru. Ale toto si nemôžeme dovoliť pri kontrolnej činnosti úradu vlády jednoducho. Takéto opovážlivé spoliehanie sa, že nebude slovko primerane aj nechtiac zneužité. Rozumiem aj tomu, že každý štátny orgán z opatrnosti rád vkladá slovko „primerane" pri plnení svojich povinností, ale určite to nesvedčí ústrednému orgánu štátnej moci úradu vlády pri kontrolnej činnosti, aby sme pripustili akúkoľvek voľnosť vo výklade, vzhľadom na zákon o kontrole v štátnej správe.
A ods. 3 navrhovaného ustanovenia, by bolo možné obísť aj povinnosť v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov. V ods. 3 totiž toto ustanovenie uvádza, citujem: „Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení." Pričom zákon o kontrole v štátnej správe uvádza obligatórnu povinnosť úradu vlády, nieže môže. V zápisnici uložiť povinnosť vedúcemu kontrolovanému subjektu v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich úradu vlády. Určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, predložiť úradu vlády písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a prípadne o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky a uplatniť zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za ne.
Voľný prístup k súladu s platnou legislatívou sa prejavuje aj v iných častiach navrhovaného zákona, všetky by však určite bolo možné vyriešiť drobnými zmenami a som rád, že gestorský výbor ich aj navrhuje. Návrh zákona však zavádza aj veľké zmeny, ktoré sa rýchlo vyriešiť nedajú. Napríklad úrad vlády centrálny informačný systém štátnej správy ruší na ústrednom portály verejnej správy. Pôvodne som mal v úmysle do pozmeňujúceho návrhy aj vyjadriť sa k tomuto, navrhnúť iné riešenie, avšak vedomý si zodpovednosti a zložitosti problému toto len avizujem ako, ako problém, ktorým sa musia zaoberať odborníci a, samozrejme, príslušné úrady. Prečo by centrálny informačný systém už nemal byť súčasťou ÚPVS, ústredného portálu verejnej správy.
Avšak podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zákona 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení je aj úrad vlády v správe informačných technológií verejnej správy povinný prednostne využívať už existujúce informačné technológie alebo informačné technológie určené na spoločné využitie viacerých orgánov riadenia. Tí, ktorí máte skúsenosť dlhodobú so štátnou správou, viete, že našou potrebou a tendenciu by malo byť skôr zjednocovať, zvyšovať kompatibilitu týchto systémov a nie ich špecifikovať a oddeľovať od seba.
Technické možnosti a bezpečnostné požiadavky to umožňujú, takže to nie je zrejmé, prečo má úrad vlády centrálny informačný systém štátnej správy zrušiť na ústrednom portály verejnej správy. Aspoň mne to zrejmé nie je, rád sa dozviem dôvod.
Súčasne sa v dôvodovej správe uvádza, že je potrebné zohľadniť praktické poznatky získané v súvislosti s prevádzkou existujúcich registrov, ako aj osobitnú právnu úpravu, predovšetkým vo vzťahu k informačným technológiám verejnej správy a vo vzťahu k ochrane osobných údajov a systém počíta s tým, že sa vybrané poskytnuté údaje overia voči referenčným registrom prostredníctvom integrácie na informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy. Avšak predpokladá sa, že v konaniach cez tento centrálny informačný systém štátnej služby sa budú napríklad žiadateľmi o štátnu službu predkladať čiastočne aj údaje, ktoré vedie ministerstvo vnútra v registri adries a v registri fyzických osôb. Takže tieto údaje do centrálneho informačného systému štátnej služby nebudú poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 alebo iným obdobným spôsobom, ktorý by zabezpečil, aby si údaje služobný úrad získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané žiadateľom. Ako som už uviedol, prípadné rozpory v jednotlivých zákonoch vieme v tomto parlamente odstrániť, otázkou je, ako sa to odrazí v praxi.
S odrazom návrhu zákona v súčasnej praxi je potrebné upozorniť na väzbu centrálneho informačného systému štátnej služby s centrálnym ekonomickým systémom. Z dôvodovej správy v osobitnej časti k čl. 1 k ustanoveniu § 7 návrhu zákona vyplýva predpokladaná integrácia centrálneho ekonomického systému na centrálny informačný systém štátnej služby. Takto boli oba systémy aj koncipované, navrhované a pripravované.
Centrálny ekonomický systém je informačným systémom verejnej správy, ktorý slúži na spracovanie údajov na riadne a efektívne vykonávanie procesov a činnosti na výkon vnútorných riadiacich procesov, organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností vrátane riadenia ľudských zdrojov. Centrálny ekonomický systém poskytuje služby na e-Government cloud platforme, komplexne pokrývajúcej elektronický výkon ekonomických a podporných činností vybraných subjektov štátnej správy a verejnej správy. Centrálny ekonomický systém má aj aplikačný modul personalistika, ktorého popis uvádza, že v module personalistika sa začína a končí evidencia údajov o pracovnom pomere zamestnanca, pridelí sa mu osobné číslo, priradí sa k organizačným štruktúram, udržujú sa tu všetky dôležité personálne údaje zamestnanca. To je len jeden z príkladov prepojenia CIZ a CEZ. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále. Pán poslanec, nech sa páči.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza aj skutočnosť, že integrácia centrálneho ekonomického systému na centrálny informačný systém štátnej služby bola a je súčasťou povinných aktivít v rámci projektu centrálneho ekonomického systému ministerstva financií a proces integrácie už prebieha. Tak po prvé, je potrebné počkať, kým sa tento proces integrácie dokončí a, po druhé, počkať, kým budú v centrálnom ekonomickom systéme zapojené všetky služobné úrady. Ak sa spustí ďalší informačný systém, ktorý má ambíciu byť centrálnym a komplexným, tak má automatizovane využiť všetky údaje zhromaždené v súčasných informačných systémoch verejnej správy. A veľmi dôležité je, že nesmieme na služobné úrady zvaliť celú ťarchu povinností a zodpovedností za údaje, vrátane zodpovednosti za osobné údaje, ktoré budú spracúvané v novom centrálnom informačnom systéme. (Ruch v sále. Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby mohol pán poslanec nerušene vystúpiť. Poprosím vás o kľud, páni poslanci, kľud! Nech sa páči.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci.
Údaje, ktoré má zhromaždené služobný úrad, je potrebné k stanovenému dátumu zo služobného úradu prevziať a od toho momentu tieto údaje poskytovať výlučne do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov v centrálnom informačnom systéme štátnej služby. Možno to nie je tak dramaticky zaujímavá téma, ale, prosím, uvedomte si, že dôsledok toho je, že dnes očakávame od úradníčiek, najmä žien, osobnom, osobných úradoch a služobných úradoch, že budú kŕmiť dátami mechanicky, ručne dva systémy. Postup uvedený v návrhu zákona, podľa ktorého služobný úrad môže, ale nemusí poskytovať údaje do modulu, nemusí, ale môže, do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov od 1. júna 2024, teda za dva mesiace, je v rozpore so zásadou hospodárnosti a minimálne s jednou zásadou ustanovenou v § 9 zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov, a to so zásadou správnosti, ktorá ustanovuje, že, citujem: „Spracúvané osobné údaje musia byť správne a podľa potreby aktualizované, musia sa prijať primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bez zbytočného odkladu vymazali alebo opravili." Poskytovanie osobných údajov v takom rozsahu, ako ich uvádza návrh zákona, je nevyhnutné precizovať zákonom jednoznačne. Nieže môže, alebo nemusí.
A v súvislosti s tým, že dva moduly tohto systému v budúcnosti majú byť referenčnými, to znamená s overenými, platnými, aktuálnymi údajmi, je kritickou nasledovná časť dôvodovej správy, citujem: „Referenčným registrom sa má stať modul štátnych zamestnancov v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnych zamestnancov a modul služobných úradov v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnozamestnaneckých miezd. Nakoľko je potrebné najskôr zabezpečiť naplnenie týchto modulov dátami od služobných úradov a dosiahnuť požadovanú dátovú kvalitu, tak predkladaný návrh ešte neustanovuje, že pôjde o referenčné registre, a ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Počíta sa však s tým, že sa v tejto súvislosti pri naplnení modulov dátami zaháji proces vyhlásenia vybraných údajov za referenčné a súbežne sa iniciuje aj zmena dotknutej legislatívy." Pokračujem v citácii z dôvodovej správy: „Aktuálne nie je objektívne možné určiť presný termín, kedy dôjde k zaradeniu vybraných údajov z modulu štátnych zamestnancov a modulu služobných úradov do zoznamu referenčných údajov, odhadujeme, že to bude najskôr v roku 2026-2027," hovorí dôvodová správa.
Pritom podľa ustanovenia § 7 ods. 9 navrhovaného zákona za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov vrátane osobných údajov v centrálnom informačnom systéme zodpovedá ten, kto ich poskytol. Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, úplné a aktuálne, ak sa nepreukáže opak. Ťarcha, to už je posledná veta takmer, ťarcha je teda na hlavne zamestnankyniach osobných úradov v celej štátnej správe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj kolegyni Veronike Remišovej za toto vystúpenie a ja si dovolím tak trochu rozšíriť ten apel z poslancov opozície na všetkých poslancov vzhľadom na to, že neboli by sme v koalícii a opozícii, keby nebolo slobody a demokratického zriadenia v našej republike. V tom čase som tam bol, a pamätám si, že mi pripadalo nemožné, aby ten režim padol. Bol som netrpezlivý mladý vysokoškolák, ktorý pozeral s túžbou a takou frustráciou, ako je možné, že ľudia na Západe môžu žiť slobodne, a ako je možné, že v tom čase sme videli nádej aj v Gorbačovovej perestrojke, že sa uvoľňujú tie oceľové putá, ktoré nám totalitný režim nasadil, a že u nás sa veci nehýbu. A potom sa pohli, pohli sa ľudia, nestalo sa to samo.
Ďakujem, Veronika, že si spomenula aj osobnosti, ktoré boli pri Sviečkovej a taktiež ktoré, ktorí boli pred tým, ktorí formovali ľudí, ktorí vyznávali krédo, že radšej prehrám na správnej strane ako zvíťazím na nesprávnej. V čase, kedy nebolo jasné, či ten režim padne, a čo sa s nami stane, tak ľudia dokázali sa bez násilia, bez nenávisti, bez zloby zviditeľniť, postaviť na stranu slobody a práva, a boli za to bití. A my všetci, čo sme dnes v koalícii či opozícii, vďačíme týmto ľuďom za túto možnosť byť.
Ďakujem.

Ďakujem. Tiež ma vyrušil ten zvonček.
Takže považujem za veľmi dôležité, aby aj Slovenská republika, veď sme sa potom rozdelili s Čechmi na Českú a Slovenskú republiku, mala, si uctila sviatok slobody a boja proti totalite.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Hovorí sa, že tie naozaj najcennejšie, najvzácnejšie veci na svete sú zadarmo. Niečo na tom bude a váš návrh zákona, pani Záborská, za ktorý ďakujem, je ukážkou alebo príkladom takej situácie, pretože naozaj predkladáte návrh zákona, ktorý nezaťažuje štátny rozpočet ani nikoho, pretože to nebude deň pracovného pokoja.
Ale prečo štátny sviatok? Pretože to bol moment skutočného stretu dvoch civilizácií. Civilizácie, ktorá je totalitná, ktorá sa neštíti použiť hrubé násilie voči bezbranným a slabým, a civilizácie, ktorá vyznáva pokoj a dobro. Jednoducho to nebolo len modlitebné stretnutie veriacich, na ktorých bez násilia, bez provokácie boli použité vodné delá a obušky. Bolo to stretnutie ľudí, ktorí verili v literu slova, verili v ústavu, kde bolo, ako ste spomínali, len ako zástierka pre zahraničie uvedená náboženská sloboda.
Ak... neviem si predstaviť, že by akýkoľvek slobodomyseľný človek, ktorý rešpektuje individuálnu slobodu ľudí a právo človeka veriť či neveriť, právo človek mať vlastný svetonázor a môcť ho prejaviť, aby nepodporil takýto návrh zákona, zvlášť keď uvážim, že oproti, že tieto udalosti sa odohrali rok pred tým, že na Národní tříde sa stretli so študentmi a občanmi policajné zložky v Prahe (v rokovacej sále zvoní mobilný telefón), tak v Bratislave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som na objasnenie ešte ukázať niekoľko kontextuálnych príkladov a okomentovať ďalšími poznatkami tento návrh zákona.
Tak najskôr, v predchádzajúcom období, kedy som chvíľku bol ministrom školstva, tak počas tej doby sme zrekonštruovali z európskych peňazí jednu škôlku, aby teda aj ministerstvo urobilo niečo konkrétne, v Petržalke. A túto škôlku sme na kľúč ponúkali niekoľkým starostom, ktorí v meste jednoducho pôsobia a zriaďujú škôlky. A hoci po jednej stránke sme počúvali v médiách tlak, že 12-tisíc, 9-tisíc miest nebude stačiť po celom Slovensku, tak títo starostovia odmietli zobrať túto škôlku od štátu, prakticky zadarmo, z jednoduchého dôvodu, že si urobili vlastné analýzy, poznajú si lepšie ako štát svoje obyvateľstvo. Urobili si štatistiky, kedy videli, aký je počet nie len živonarodených detí a ako sa vyvíja demografická krivka, ale aj aká je štruktúra veková a pohlavná obyvateľstva. Keď si pozreli počet žien vo fertilnom veku a pozreli si štatistiky, ktoré hovoria o tom, že nám na jednu ženu pripadá 1,2 alebo 1,3, už neviem presne, narodených detí, tak jednoducho videli, že v horizonte 10-15-20 rokov alebo aj kratšom nebudú potrebovať tie zvýšené kapacity v takej miere.
Dokonca, nebudem menovať tých pánov starostov, jeden z nich hovoril, že bude zatvárať jednu škôlku, ktorú má. To sa netýka zase satelitných miest okolo Bratislavy, ktoré vyrástli v tomto kraji tak, že boli budované tie projekty bez infraštruktúry, bez občianskej vybavenosti, a ľudia, ktorí potrebujú sem prísť pracovať a bývať, tak jednoducho sa ocitli v situácii, že nemajú dostatočné kapacity pre nie len predprimárne, ale často aj pre vzdelávanie základné, takže už len tu v tomto kraji na západe je situácia odlišná, či sa bavíme o hlavnom meste, alebo sa bavíme o satelitoch okolo mesta, nehovoriac o tom, že na východe Slovenska som nielen počas toho krátkeho pôsobenia ale aj ako šéf stavovskej organizácie cirkevných škôl, kde som dlhé roky slúžil, tak sme veľakrát prosili aj cirkev na východe, aby pomohla a zriaďovala škôlky, zvlášť pre ľudí, ktorí si želajú takúto výchovu a vzdelávanie, pretože tam naozaj je situácia taká, ako ste ju opisovali, že sú tam lokality, v ktorých neexistuje, nie, že máme problém s kapacitou, ale neexistujú tie kapacity. Tí ľudia sú naozaj vylúčení aj geograficky, dostupnosťou, aj tou infraštruktúrou a jednoducho stavom tých regiónov, takže tá, tá ten problém je komplexný a navrhovaný zákon, to už bolo viackrát povedané, teraz navrhovaný zákon vami, nerieši túto otázku komplexne, ale to, čo rieši, aspoň tak som to pochopil, keď som si naštudoval váš zákon, návrh zákona je, že tie prostriedky, ktoré boli, tie dvere, ktoré boli otvorené a ktorými tie peniaze majú smerovať k týmto rodičom, tým vlastne poslaneckým návrhom z dielne pána Erika Tomáša v minulom volebnom období, tak jednoducho váš návrh zákona sa snaží, aby tie prostriedky, tak to chápem, boli účelovo vynaložené na... odkontrolovateľným spôsobom na predprimárne vzdelávanie v zariadeniach, ktoré zriadil iný zriaďovateľ než obec, ktorá môže na to nemať. Aj pri dobrej vôli postarať sa o svojich občanov, môže im na to chýbať personálna, odborná, finančná, akákoľvek kapacita.
A teraz, ak máme vojsť do tejto situácie s tým, že umožníme rodičom zo štátnych peňazí, aby platili v podstate predprimárne vzdelávanie pre svoje deti v neštátnych zariadeniach, tak, samozrejme, ten mechanizmus musí byť nepriestrelný alebo čo najlepší, ako ho vieme vytvoriť.
Máme, žiaľ, negatívne skúsenosti s účelovým zriaďovaním niekedy školských zariadení, ktoré sa ukázali ako, poviem to veľmi jemne a veľmi diplomaticky, ako neefektívni poberatelia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a je to nešvár, s ktorým sa v tejto spoločnosti musíme vysporiadať. Viete, oveľa menšie sumy, než je deklarovaný strop 450-eurový príspevok, oveľa menšie sumy, napríklad príspevky na dopravné, na hmotnú núdzu, na stravu sa administrujú, poviem úprimne, až, až obťažujúcim spôsobom. A tuto sa bavíme o takýchto sumách, a pokiaľ nechceme vytvoriť eldorádo pre podvodníkov, tak musíme naozaj precízne preskúmať tento návrh zákona, a preto sa mi páči, že v tejto druhej časti v tomto bode, ktorý, o ktorom rokujeme teraz, je ten návrh zákona upravený tak, že nejde o to získať nejaký, prepáčte, papier od riaditeľky školy, ktorá v podstate vie ľahko potvrdiť, že tam to dieťa nebolo prijaté, zvlášť pri multicipli... teda viacnásobných prihláškach na viaceré materské školy a toto je veľmi tenučký ľad, na ktorom by sme nemali stavať štátnu podporu, osobitne keď ide o financovanie neštátnych zariadení.
Takže ja vítam túto úpravu, s ktorou ste prišli, v ktorej ide o evidenciu, ktorá, znovu poviem, tak trošku supluje nedostatky v oblasti informačných systémov v tejto krajine, kedy vlastne zoznamami, tabuľkami, excelom a neviem ako, papierovej listinnej podobe nahrádzame to, čo by malo fungovať automaticky, to znamená riadny rezortný informačný systém, ktorý je poprepájaný aj z pohľadu pôsobnosti samospráv, aj z pohľadu štátnej správy, preto ja nepovažujem váš návrh zákona za nejaké definitívne riešenie, to samozrejme sa dá povedať o máloktorom, podľa mňa žiadnom zákone, ale v tejto chvíli sa mi vidí, že je to naozaj krok správnym smerom na to, aby finančné prostriedky, zákon už je v účinnosti z minulého volebného obdobia, boli použité účelovo, aby boli použité adresne a aby ich použitie bolo možné kontrolovať spôsobom, ktorý sa dá považovať za krížovú kontrolu, pretože evidencia z obcí, aj keby to bolo len v územnej pôsobnosti týchto obcí, lebo, dokončím najskôr tú jednu vetu, že evidencia zo strany obcí jednoducho o prijatých aj neprijatých deťoch s jednoznačným identifikátorom ich rodného čísla dovolí urobiť jednoznačné zoznamy toho, kde sa ktoré dieťa nachádza, či je umiestnené, alebo nie je umiestnené. Samozrejme, v spolupráci s inými orgánmi štátnej správy sa dá, samozrejme, vyhodnotiť aj tie ďalšie podmienky, ktoré som z počutia pochopil, že ide aj o to, či je rodič, alebo teda poberateľ toho príspevku zamestnaný, či má ďalšie deti a tak ďalej, čiže dá sa potom vyhodnotiť táto, tento proces s minimalizovaním chýb a zneužitia.
No a, samozrejme, toto všetko, čo sa rozprávame, hovoríme v kontexte deklarovaného úmyslu vlády riešiť v rámci aj nejakej modifikácie PO, čo, dúfam, že budeme spolupracovať inak, než doposiaľ v tomto volebnom období, tak tam je dôležité vidieť, že sa chystá zmena financovania materských škôl z originálnych kompetencií na prenesené kompetencie, čo je teda veľký problém, ktorý v tomto školstve sme už ohlasovali veľakrát. No a to však neneguje tento predložený návrh zákona, pretože zriaďovateľská pôsobnosť ostáva, ale o to viac bude potrebná, potrebný zber dát, potrebné riešenie prideľovania alebo posudzovania oprávnenosti tohto rodičovského predĺženého príspevku urobiť profesionálne, a nie, prepáčte, tak amatérsky, že na papierikoch, ktoré podpíše pani riaditeľka z materskej školy, že to dieťa nebolo prijaté do materskej školy. To by bola hanba 21. storočí to riešiť tak, ako je dnes zákon v platnosti, preto opakovane vyjadrujem podporu tomuto zákonu pri hlasovaní do druhého čí... teda do druhého čítania a v druhom čítaní sa mu budeme ďalej detailnejšie venovať.
Ďakujem za čas.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, dámy, páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákon (tlač 179). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dovolím si doplniť, že nadväzuje na predchádzajúci bod, ktorý sme práve prerokovali, pretože táto novela je jednoducho komplexnejšou úpravou toho, čo znamená predlžený rodičovský príspevok.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Najskôr postoj principiálny. V KDH nepozeráme na to ani v tomto prípade, prirodzene, kto predkladá návrh zákona, ale čo je predmetom obsahu zákona. To, že ho predkladá Progresívne Slovensku, nie je pre nás žiadna prekážka, a ani keby to, dobrý zákon prekladala strana SMER alebo ktokoľvek z kolegov opozície alebo koalície, takže vzhľadom na obsah tohto zákona a to čo, nebudem opakovať, čo už som hovoril, že tento zákon reflektuje na situáciu z viacerých strán, rieši otázku adresnosti, to znamená efektívnejšie využitie prostriedkov finančných zo štátneho rozpočtu, zároveň minimalizuje škody pôvodného návrhu zákona z dielne pána Erika Tomáša, aby nahrádzal riadne vzdelávanie predprimárne a zároveň aby demotivoval ľudí, ktorí potrebujú predprimárne vzdelávanie, pretože finančná motivácia je aj osobitne pre chudobnejších ľudí, alebo marginalizované skupiny veľmi silná. A za také peniaze dokážu ľudia, prepáčte mi to, niekedy aj predať predprimárne vzdelávanie svojho dieťaťa, takže určite budeme sledovať aj aplikačnú prax, budeme hovoriť o tom pri nasledujúcom bode programu, aj že ako to ošetriť procesne.
Takže v tejto chvíli môžem len deklarovať, že v danej situácii stavu prerokovania klub KDH podporí tento návrh zákona.

Ďakujem za slovo.
Nestihol som sa prihlásiť do rozpravy, tak aspoň takto rýchlo, stručne. Nebol som pri písaní Plánu obnovy a odolnosti, ale bol som pri oprave veľkej novely školského zákona, kde sa snažíme túto problematiku riešiť komplexne.
Ja vítam túto iniciatívu kolegov, ktorí predkladajú tento zákon, pretože ona opravuje zákon o predĺžení rodičovského príspevku Erika Tomáša, s ktorým som nebol veľmi šťastný, pretože nie je veľmi konzistentný s tým, čo urobila veľká novela školského zákona, ktorú sme aj spolu so samosprávami opravovali a cizelovali tak, aby bola aj motivačná, aby obsahovala aj nástroje na umožnenie väčšieho zapojenia do predprimárneho vzdelávania rómskych komunít. Jednoducho, keď už ten zákon platí, som rád, že ho opravujeme, a tiež ho chcem takto podporiť.
Zároveň vidím, že nemôžeme si naozaj myslieť, že by tento návrh zákona riešil komplexne celú problematiku, lebo to pravda nie je. Tiež ešte chcem povedať, že keď som si prečítal Plán obnovy a odolnosti v tejto veci, tak tam bolo plánovaných 12-tisíc, vybudovanie nových 12-tisíc miest v materských škôlkach, ale som to zredukoval na 9-tisíc a aj tak sa ukazuje, že v Bratislave nemusia byť tieto miesta potrebné, ale niekde inde, ako spomenul aj kolega Ledecký, tak naozaj riešime aj dvojzmennú dochádzku a nedostatočné kapacity v predprimárnych zariadeniach. Súvisí to nielen s demografiou, so zložením obyvateľstva, ale aj s infraštruktúrou vo všeobecnosti, preto je dôležité okrem veľkej novely školského zákona, ktorá, ktorú impleme... ktorá sa teraz implementuje, riešiť veci aj z regionálneho pohľadu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som bol veľmi rád, keby takáto dôležitá vec nebola predmetom politiky, a myslím v tom negatívnom slova zmysle, pretože sa naozaj môže týkať úplne každého. A dotýka sa tých detí, dotýka sa nás všetkých na najzraniteľnejšom a najcitlivejšom mieste. Bol by som veľmi rád, keby sme spolu hľadali riešenie, ktoré je uskutočniteľné, aby sme to urobili poriadne, aby sme to už konečne urobili. Lebo to, čo pani poslankyňa Marcinková navrhuje, by mala byť samozrejmosť a prirodzená záležitosť. Teraz prečo.
Sú všeobecne známe fakty, že ak Slovensko zaostáva, nehovorím teraz o investičnom dlhu, ale zaostáva v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nie je to ani tak v oblasti terapie a lekárskej starostlivosti, ako podmienok a tej zdravotníckej starostlivosti. Rodič verzus zdravotná setra, toto je snáď úplne jasná dilema. Mama, osobitne mama dokáže poskytnúť tomu maličkému dieťaťu oveľa kvalitnejšiu individuálnejšiu starostlivosť, tú práve, ktorá budí niekedy des v ľuďoch, keď majú ísť do nemocnice, než sestra, ktorá má na starosti celé oddelenie.
Tie, chcel by som ešte jednu vec. Tie najmenšie deti nežijú v čase. To znamená, že tie deti ešte nepoznajú plynutie času. Vy keď ich zavriete do nemocnice, ony sú tam naveky. Ak tam nemajú mamu, sú tam naveky. Už ju nikdy neuvidia, tak to deti prežívajú. Nieže mama príde o týždeň, ony nevedia, čo je to týždeň, sú tam naveky bez mamy. A ony na to zabudnú, ony potlačia spomienku na túto udalosť, ale má to vplyv na celý ich život, na ich povahu, na ich mentálne zdravie. Preto je to taká dôležitá vec, len urobme ju poriadne. (Potlesk.)