Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pred voľbami som veľakrát počul silné reči od pána premiéra Roberta Fica o tom, ako bude zdaňovať daňovým, teda odvodom, bankovým odvodom bohatých. Teraz sa deje pravý opak. Počul som, ako nesmie sa znižovať sociálny štandard, ako sa nesmie zdvíhať DPH, deje sa praví opak. Pri transakčnej dani nielenže sa, teda nielenže sa siaha na tých najslabších a najchudobnejších. Naozaj si nezaslúžia organizácie ako Červený kríž, Slovenská katolícka charita, Plamienok a ďalšie skôr podporu než reštrikciu? Naozaj treba zaťažiť občanov, treba zaťažiť organizácie, ktoré sú neziskové a ktoré skutočne robia tú službu pre najpotrebnejších namiesto bohatých? Toto mi naozaj nesedí k sociálnej demokracii.
Mám dojem, že, kolegovia, nie je vás tu 79 poslancov vládnej koalície, mám dojem, že čelíme vláde jedného muža, ktorý dokáže o 180 stupňov zmeniť svoj postoj a tiež aj vás donútiť hlasovať podľa mňa aj proti svojmu vedomiu a svedomiu, na ktoré ste prisahali spolu s Ústavnou Slovenskej republiky.
Je to biedny pohľad.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa Andrea, ďakujem veľmi pekne za kvalitné vystúpenie, ako vždy dobre pripravené. Spomenula si, že nám vo viacerých profesiách už dnes chýbajú ľudia, ktorí sú podstatní pre vôbec prežitie mnohých tých práve najslabších a najzraniteľnejších, a že ďalší zvažujú svoj odchod z profesií. Ja som dnes mal stretnutie s Alianciou stredoškolákov s vysokoškolákmi práve v čase, keď tu v tejto snemovni sa riešili tričká, tak ako sa predtým riešili nálepky, a s týmito študentmi som hovoril aj o prieskume, ktorý urobili s 15-tisíc respondentmi stredo- a vysokoškolákmi. Viac ako polovica z nich nielenže plánuje štúdium v zahraničí, ale aj ostať v zahraničí. Dôvody, medzi ktoré uvádzajú, je, že jednoducho podmienky pre život v tejto krajine, perspektíva ďalšieho vývoja je veľmi negatívna. Je mi to obzvlášť ľúto aj pri tomto takzvanom konsolidačnom balíčku, ktorý naozaj je nevraživý voči ľuďom, je taký aritmetický, jednoduchý, ľahko sa to napočíta na strane príjmov a mám pocit, že je taký naozaj socialistický v tom zmysle, že vybrať 2,7 mld. a potom milostivo tú jednu miliardu rozdávať. Ale mladí ľudia nechcú almužnu, mladí ľudia nechcú byť odkázaní na sociálne dávky.
Bol som na noci vedy, tak ako chodievam každý rok na noc výskumníkov, a tam sú organizácie, ktoré sa venujú mladým talentom. Vedci, ktorí sú zapálení pre svoju prácu, sú to neziskové organizácie, ktoré sú najlepšou nádejou Slovenska pre hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou a vyššiu kvalitu života. A mám pocit, že vláda ide presne opačným smerom.

Ďakujem za slovo.
Predseda Milan Majerský, ďakujem ti za tvoje principiálne a štátnické vystúpenie a nadviažem v tomto duchu najskôr pointou šetrenia. Ak sa šetrí na zlom mieste nesprávnym spôsobom, prepáčte za výraz, ak ide o hlúpe šetrenie, tak nakoniec to prinesie ešte väčšie škody. Pozná to každá núdzna rodina, pozná to podnikateľ, ktorý nemá peniaze na sanovanie na investície a potom podnik ide dole. Pozná to každá škola, ktorá nemá prostriedky na údržbu a potom rieši havárie, ktoré sú desaťkrát také drahé. Ak budeme šetriť na občanoch, ak zaťažíme občanov, ak budeme brzdiť ekonomiku, ak budeme brzdiť domácu spotrebu, tak sa môže stať, že to zvýšenie DPH ani neprinesie očakávaný výsledok. Naopak, môžeme sa dostať do začarovaného kruhu poklesu ekonomiky a hospodárskeho rastu.
Nuž ako teda šetriť, aby to šetrenie bolo v podstate investíciou do vyššej kvality života v budúcnosti a odstránilo riziká? Niečo z toho už Milan Majerský povedal. Dotknem sa kvôli času najskôr reformy verejnej správy. Ako minister školstva som veľakrát počúval výzvu: riešte malé školy, sú drahé, je ich málo, nefungujú tak dobre ako tie väčšie, kde sú služby rozdelené, ktoré majú väčšie možnosti pre starostlivosť aj o zamestnancov, aj o žiakov. Ale na to potrebujete mať, samozrejme, partnerov, zriaďovateľov, teda väčšie strediskové obce, jednoducho tak, ako o tom hovoril Milan.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
So skráteným legislatívnym konaním vo vážnych a veľkých veciach máme už, žiaľbohu, dosť silné, negatívne skúsenosti. A poviem to procesne, najmä v tom, aký je dopad takéhoto, takejto legislatívy na reálny život v krajine. Poviem vám len jeden príklad, lebo tých situácií je nespočetne. Keď som bol minister školstva, musel som pristúpiť k zvýšeniu finančných pásiem až po úroveň päť, lebo v škôlkach a školách sa jednoducho nedalo pripraviť stravu za tie peniaze, ktoré tam boli. A tritisíc škôl a škôlok je dnes nastavených na nejaké ceny potravín, nákup potravín, réžiu okolo toho a to je len malinký kúsoček z toho, čo čaká republiku, život ľudí, všetky organizácie, ak nespojíme naozaj tento, konsolidáciu verejných financií s rozpočtom, neurobíme to spoločne aj s tými, ktorých sa to týka, systémovo a nie takto ad hoc a potom budeme naprávať chyby, ako sme to robili aj pri Trestnom zákone päť-, šesťkrát. Bude nás to oberať o peniaze, čas, energiu a napokon to bude drahšie než nerobiť nič.
Ďakujem.

Ďakujem. Ak mandátový a imunitný výbor zistí, ja som člen mandátového a imunitného výboru, že poslanec svojím výrokom pri výkone funkcie poslanca prednesenom v Národnej rade, čo sa teraz stalo, alebo v jej orgáne urazil poslanca alebo iného ústavného činiteľa, tak samo prerokovanie veci, ak nepostačuje, odporučí mu, aby sa na najbližšej schôdzi Národnej rady ospravedlnil. Navrhujem a znovu opakujem toto riešenie.
Pán poslanec Huliak, vyzývam vás, ospravedlňte sa pani poslankyni Plavákovej.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, prednesiem procedurálny návrh. V mene poslaneckého klubu KDH žiadam pána poslanca Huliaka, aby sa verejne ospravedlnil za osobnú urážku pani poslankyni Plavákovej. Vypočul som si vaše slová, pán predsedajúci, čo ste povedali na úvod tohto pokračovania schôdze, tiež tu hodiny čakám spolu s ostatnými na to, aby sme sa venovali konsolidácii, tomu, čo potrebujeme, a takéto verejné ospravedlnenie prispeje k tomu, aby sme túto vec aj skutkom, nielen slovom uzavreli a viac neopakovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj, vážené dámy, páni, za vaše reakcie.
Ľutujem, že pani kolegyňa Plaváková odišla, lebo stojím o ten dialóg a chcel som jej vysvetliť svoj postoj. Objekt práva a byť ľudskou bytosťou sú principiálne a váhovo bytostne iné veci. To, že právnici sa zhodnú na tom, že dieťa, teda ľudská bytosť nie je objektom práva, a teda nepožíva ochranu života v niektorých krajinách, je donebavolajúci zločin a my sa naň snažíme reagovať. Jednoducho nie je ani to pravda, že nie sú absolútne objektom práva. Koľko máme zákonov a predpisov, ktoré chránia s osobitným zreteľom tehotnú ženu a dieťa napríklad pred fajčením, pred škodlivými látkami a pred kadečím. Prečo to robíme? Prečo to robíme s väčším zreteľom k tehotným ženám? Kvôli ich plodu, kvôli ich dieťaťu pod srdcom. Nerobíme to kvôli nejakému zhluku buniek, ale kvôli tomu, že sa jedná o dva životy. Tak ako to bolo spomínané aj včera, že niekedy ide o dvojnásobnú vraždu alebo dvojnásobné zabitie, ak sa stane nehoda alebo úmyselný trestný čin, že niekto zmarí život tehotnej ženy a s ním aj život nenarodeného dieťaťa. Nuž, Charta základných ľudských práv Európskej únie chráni život, predovšetkým život a základné atribúty dôstojného života každej bytosti vrátane menšín, ale aj vrátane nenarodených detí, nie právo na potrat, ktoré rozhodne nie je právom ľudským, ale neľudským.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, hoci toto považujem za najťažšiu tému, na akú sa dá, o akej sa dá rozmýšľať, ku ktorej sa dá vystupovať, napriek tomu nemôžem mlčať ani ja ako človek, ako otec, ako starý otec, ako poslanec, keď sa rozprávame o uznesení Európskeho parlamentu o zavedení potratu medzi základné ľudské práva. Túto tému do Európskeho parlamentu priniesli poslanci z progresívnych strán a my sa ňou musíme zaoberať, pretože je to otázka života a smrti.
Nadväzujem na včerajšiu debatu a oceňujem, že bola vo väčšej časti kultivovaná, lebo ju potrebujeme. Z väčšej časti. A teda v tej debate zazneli aj také veci, že či neotvárame nejakú kultúrno-etickú vojnu. No verím, že nie a keď, neotvárame ju my.
Druhá vec je, že prečo sa toľko rozprávame o téme potratu, keď sa bavíme o uznesení, návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky voči uzneseniu Európskej únie, parlamentu Európskej únie. Nuž preto, lebo sa bavíme o zaradení potratu medzi základné ľudské práva, teda máme tu dve pointy, o ktorých sa musíme zhovárať: o potrate samotnom a musíme sa zhovárať teda o ľudských právach.
Včera som si vypočul veci, na ktoré som by nevedel ani chladne reagovať, pohnuli mojím vnútrom, mojím srdcom, mojím životom a hýbu každým, koho sa to týka, nech už má akýkoľvek názor, nech už odmieta potrat a prijíma deti, alebo sa rozhodne opačne, vždy je to veľmi fatálne rozhodnutie s definitívou.
Teda uvediem na začiatok aj nejaké čísla, ktoré sú zhodou okolností rovnaké, chvalabohu, neúčinkujú tak ako konkrétne príklady, ktoré tu uviedol aj Braňo Škripek, príklady zo svojho života alebo príklady z praxe šiestich štátov v Spojených štátoch amerických, kde je možný potrat, až kým sa dieťa nenarodí. Tie čísla sú tieto: v Európskej únii je bez lekárskej indikácie každoročne vykonaných zhruba 1,5 milióna potratov. Každoročne. Od roku 1956, kedy Československá republika prijala potratový zákon ako jedna z prvých po Sovietskom zväze, ktorý bol úplne prvý, ktorý prijal takúto normu, tak bolo v Československu a potom na Slovensku vykonaných 1,5 milióna potratov. To isté číslo. Jeden milión päťstotisíc zmarených životov nenarodených detí. Našťastie tieto čísla nevieme precítiť, dopadá to na nás inak ako tie konkrétne príklady. Keby som dokázal precítiť ako človek, keby sa mi zmestilo do hlavy alebo do srdca to, čo to znamená, jeden a pol a jeden a pol milióna zmarených detských životov, tak by ma to muselo roztrhať na molekuly. Našťastie toto ľudský mozog nevie prijať. Ale verím, že jedného dňa bude v civilizovanom svete, keď sa pozrieme dozadu, vyhodnotené, ako bol to akýsi stupeň vývoja ľudskej civilizácie, kedy často pod heslom humanizmu sa dehumanizovalo aj to, čo nazývame dieťaťom, nenarodeným, ľudským plodom, alebo niektorí len neosobným zámenom "to".
Chcel by som ešte poprosiť jednu vec, vidíte, že hovorím priamo, ako som presvedčený z vedomia a svedomia, nehovorte preto o mne, kolegyne, kolegovia z niektorých strán, ako o extrémistovi alebo nebodaj, že by som patril do koša k fašistickým stranám. Je legitímne právo mať názor na otázky života a smrti, ja ho tu bez príkras a bez nejakých útokov poctivo prednášam.
Rozmýšľal som nad tým, že, aj nad tou výtkou, že toľko hovoríme o potrate, musím teda aj kvôli času sa presunúť aj k tej právnej otázke. Veľa sa tu argumentovalo aj o judikátoch, o právnych zákonoch, o zákonoch a výnosoch súdov vo veci umelého prerušenia alebo teda ukončenia tehotenstva. Nuž, chcem povedať, že nad každým zákonom je úmysel zákonodarcu a niečo, čo generuje zákony, to znamená nejaká historická skúsenosť, nejaká aktuálna potreba spoločnosti a žiaden ľudský zákon nie je absolútny, pretože podlieha nielen tomu úmyslu zákonodarcu, na čo je spravovaný, výkladu praxou, súdnej kontrole v prípade podnetu, ale, samozrejme, aj monitoringu aktualizácií zákonodarcov. Nechcem uvádzať nejaké, veľa príkladov, ale jeden strašný uvediem: norimberské zákony. Tiež boli prijaté nejakou snemovňou a v Norimbergu o pár rokov neskôr na to prišla reakcia, ktorá ukázala, že tieto zákony neboli v poriadku, pretože išli proti človeku. O čom sú tie zákony, ktoré hovoria, v ktorých krajinách je v ktorom veku alebo v ktorom mesiaci možné ukončiť tehotenstvo? O čom sú tie zákony? Ony nehovoria o tom, že teraz je možné zabiť dieťa, ten úmysel zákonodarcu nad tým je, že právnici rozhodujú, odkedy je ľudský plod človekom a dokedy nie. Pretože žiaden súdny právnik nepovie, je dovolené zabiť dieťa, ľudskú bytosť, najnevinnejšiu, najbezbrannejšiu, najzraniteľnejšiu. Bez lekárskej indikácie. To nehovorí žiaden právnik, len stanovujú hranicu, odkedy to je človek, dokedy to nie je človek. Ale ako je možné, že sú krajiny, kedy je možné toto dieťa usmrtiť, kým nemá hlavičku vonku, krajiny, kde je to možné urobiť do ôsmeho mesiaca, do šiesteho mesiaca, do šiesteho týždňa, potom v rôznych krajinách sa stáva ľudský plod človekom v inom momente? To sa prieči elementárnej logike, biológii, prieči sa to princípu, základnému princípu tvorby zákonov, že nad zákonom, alebo pred zákonom je zákonodarný úmysel usporiadať nejaké veci, pretože toto je len dohoda právnikov. Nie je to objektívny fakt.
Čo je objektívny fakt, povie skôr veda. Lebo to dieťa, hovorím o dieťati, od momentu splynutia spermie a vajíčka vzniká originálna, jedinečná DNA, ľudská DNA, preto je to človek, a jedinečná, odlišná od matky, preto to je nový človek. Nie je to kúsok tela ženy. Preto poukazujem aj na tie eufemizmy, ktoré sú často používané, naozaj nejde o prerušenie tehotenstva, ide o definitívne ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Naozaj nejde o poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Lebo tehotná žena, ak tam nie je lekárska indikácia, nie je chorá, nezlepšujete kvalitu jej života v zmysle medicíny, v zmysle lekárskej indikácie, usmrcujeme dieťa. Ešte nenarodené,
A ďalší eufemizmus – pro-choice, voľba, rozhodovanie o svojom tele – vyplýva z toho, čo som hovoril predtým, takáto žena v ťažkej situácii, v ktorej potrebuje pomoc, a na to sa sústreďme, tak nerozhoduje o svojom tele, rozhoduje o tele svojho ešte nenarodeného dieťaťa.
Často sa tu straší aj Poľskom, ale veď ani v Poľsku nejde o absolútny zákaz potratov, v dvoch prípadoch je realizovaný. V prípade lekárskej indikácie, či sa to už týka dieťaťa, alebo matky, a to neželám nikomu prežiť tú Sibylinu voľbu medzi životom mamy alebo dieťaťa, a potom v prípade, ak to dieťa, to tehotenstvo je z trestného činu, napríklad znásilnenie.
Viete, v Charte základných ľudských práv Európskej únie sú zákony, ktoré sú, nie zákony, prepáčte, práva, ktoré sú absolútne: právo na život, právo na spravodlivý súdny proces. Ja sa ho nemôžem vzdať. Ja keby som bol obvinený z niečoho a prídem na súd a poviem "som vinný", nestačí to ako dôkaz, musí to byť preukázané, tak sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Braňo, ďakujem ti za to, že si prešiel všetkými dimenziami pri tejto veľmi náročnej, najcitlivejšej téme, ukázal si odborné stanovisko, právne stanovisko, logické a dokonca aj spirituálne. A ja tu k tomu chcem povedať túto vec, že podľa mňa nie je ani potrebné tvoje osobné ani moje, ani nikoho iného náboženské presvedčenie, ako obyčajný ľudský humanizmus.
Ako jednoduché, priam nepísané právo, alebo keď chcete, vpísané do hĺbky každého srdca, ktorým je ochrana života najzraniteľnejších jednoducho detí. Ďakujem ti aj za to, že to tvoje vystúpenie, hoci bolo veľmi hlboké a osobné, tak na nikoho neútočilo, nebolo žiadnou kultúrnou vojnou, nebolo vnucovaním, bolo to vyznaním, tvojím osobným a dôvodením na základe odbornosti a hodnôt, ktoré ty vyznávaš.
Ďakujem za to.