Videokanál poslanca

Ďakujem.
Danka, chcela by som reagovať na to, čo si viackrát zdôraznila, že nám idú brať budúcnosť. Ja naozaj nerozumiem tomu, že koaliční poslanci a poslankyne sa idú prizerať tomuto, čo sa tu ide diať s našimi verejnými financiami. Je to veľká škoda, že tu nesedia a nepočúvajú, ale ja dúfam teda, že počúvajú aspoň vo svojich kanceláriách. Snažíme sa tu slušne a odborne argumentovať, prečo sú tieto vaše opatrenia zlé. My tu totižto ideme dávať milióny eur na plošné opatrenia, dôchodky, energie. Idete dotovať aj bohatých ľudí, ktorí to nepotrebujú a nebudete pomáhať tým, čo to skutočne potrebujú. Ja tomuto naozaj nerozumiem.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán minister, pozorne som vás počúvala a spomenula som si pri tom na môj blog, ktorý som napísala v roku 2018, bolo to počas tretej vlády Roberta Fica, a volal sa Ficov nesociálny štát. V blogu som písala: Stačí sa stretnúť s riaditeľkou krízového centra, riaditeľom detského domova, s kuchárkou v školskej jedálni či matkou alebo otcom vážne chorého dieťaťa a mohla by som menovať toho ešte viac. Zrazu sa prenesiete od toho ideálneho obrazu sociálneho štátu kdesi do začarovaného kruhu nefunkčnosti systému. Toho sociálneho systému, na ktorom roky tak poctivo vaša koalícia vtedy pracovala. Ja mám, žiaľ, naozaj zlý pocit, že vy idete pokračovať v tom, čo ste robili za svojich predošlých vlád. Že ste vôbec nepochopili, čo Slovensko v týchto rokoch potrebuje, čo skutočne potrebujú ľudia na Slovensku. Vôbec ste sa nepoučili. Vaše opatrenia nijakým spôsobom Slovensku nepomôžu. Žiaľ, iba uškodia. Tí, čo pomoc naozaj potrebujú, ju nedostanú. Prepáčte mi, ale toto, čo idete robiť, nie je pre nikoho prospešné a už vôbec nie sociálne. Ďakujem.

Michal, vďaka za tvoj príspevok. Veľmi presne si zhrnul, čo by vláda mala urobiť. Mňa len mrzí, že a teda zdá sa mi, že oni vôbec nepočúvajú, a to len ukazuje na to, že nechcú skutočne pomáhať Slovensku. Nechcú našu krajinu posúvať vpred a investovať tam, kde to skutočne potrebujeme. Dotovanie cien plynu a energií je jednoducho nesprávne a nehospodárne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Gašpar, ja mám na vás jednu otázku. Máte čisté svedomie? Ja chcem byť naozaj spravodlivá. Viete, čo by Slovensku skutočne pomohlo? Keby existuje spôsob, ako odfiltrovať v politike ľudí, ktorí v histórii nerobili v jeho záujme. A keby taký spôsob existuje, asi by vás v koalícii veľa nezostalo. To je smutná realita. Neustále obviňovanie zo strany na stranu túto krajinu nikam neposunie. Snažím sa dnes preto veriť v nezávislé, spravodlivé súdy, snažím sa veriť na čestných policajtov a policajtky, ktorým týmto vyjadrujem aj plnú podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister Eštok, sme tu síce krátko, ale jediný pocit, ktorý zatiaľ mám, je ten, že ste stratili akúkoľvek citlivosť a úctu ako k tomuto miestu, tak politike celkovo. Mňa nesmierne mrzí, kam to Slovensko politicky dopracovalo, čo tu dnes od vás počúvame. Hovoríte o politickej kultúre, ale jediné, čo zatiaľ vidíme, je rovnaká, ak nie horšia politika, ako tomu bolo pred rokom 2020. Robíte to aj rovnako zle, ako pán Matovič, ktorého kritizujete. Neviem, či sa ešte vôbec dá niečo očakávať od ľudí, ktorí takto zle začali. Vy nie ste nepopísané listy, ako sa snažíte tváriť. My sme išli do politiky skutočne slúžiť a pracovať pre ľudí. Budeme robiť všetko pre to, aby sme upozorňovali na neprávosti vždy odborne a slušne. Tak ako je tomu aj dnes.
Ľudia na Slovensku si už konečne zaslúžia vidieť inú, novú politiku aj politickú kultúru.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Veronika, za tvoje vystúpenie. A áno, my sme včera zisťovali tuná, že nájazd tam síce je, ale dá sa sedieť iba v tom spravodajskom, pokiaľ správne viem, ale teda za veľkým pultom to nie je možné. A ja by som ti chcela aj poďakovať, že sa venuješ téme, ktorá sa týka ľudí so zdravotným znevýhodnením, poskytuješ veľmi vzácne sociálne poradenstvo a som rada, že aj spoločne sme spustili už tri roky dozadu iniciatívu Odstráňme bariéry, kde sa venujeme debarierizácii verejných priestorov, kde nám ľudia môžu nahlasovať rôzne bariéry vo verejnom priestore a my sa snažíme oslovovať tieto inštitúcie. A rovnako poviem taký príklad, môžeš ma poprípade doplniť, kde si vlastne dávala žiadosť na ministerstvo vnútra, kde nebolo možné sa dostať, keď si si išla niečo vybaviť, takže budem rada, keď povieš tento, tento tvoj zážitok. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za pripomienky. Ja by som reagovala na kolegu Svobodu. Áno, ja súhlasím, že HLAS má vo svojich, vo svojej strane teda ľudí, ktorí sa venujú regiónom a regionálnemu rozvoju, a teda aj pána Kaliňáka, ktorý pôsobil v ZMOS-e. Len mňa trošku vystrašuje to, že aj na výbore prvé, čo bolo, že ideme diskutovať so ZMOS-om a úniou miest a SK8 a zas ideme len diskutovať a diskutovať a diskutovať a už diskutujeme skoro teda dvadsať rokov a mám pocit, že sme sa teda veľmi výrazne za posledné roky v regiónoch neposunuli. A na margo aj tých investícií alebo teda tých výjazdových rokovaní, kde boli nejaké investície, samozrejme, ja zase musím priznať, že určite tam boli niektoré aj dobré veci, ktoré sa spravili, ale ja som teda mala pocit, že veľakrát to naozaj boli spriaznení starostovia a starostky a myslím si, že ak sa robí takéto výjazdové rokovanie a idú sa tam dávať nejaké peniaze, malo by to stáť aj na nejakých teda dátach a na tom, čo ten región skutočne potrebuje, a aby tie výsledky boli potom aj naozaj zrejmé. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené členky, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia, na začiatok jeden citát, pán minister Raši ho možno bude aj poznať: „Maximálny presun eurofondov do našich regiónov na kraje, mestá a obce do takej miery, do akej sú schopní tieto peniaze minúť na zmysluplné projekty, ktoré si zadefinujú sami, aby sme urobili v praxi tzv. eurofondovú revolúciu, ktorá bude spočívať v tom, že budeme vyžadovať len toľko byrokracie, papierov a potvrdení, koľko je nevyhnutné, nie ako je tomu teraz."
Dovolila som si teda začať citátom pána ministra Rašiho z návštevy Banskej Bystrice z 9. novembra. Tieto silné slová prišli po slovách pána predsedu Pellegriniho o úplnej zmene prístupu štátu k samosprávam, zdôrazňovaní ich dôležitosti a pozvaní všetkých županov a primátorov k otvorenému dialógu. S nádejou som otvárala dokument programového vyhlásenia vlády pod názvom Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť a hlavne kapitolu, na ktorej mi prioritne záleží – politika odstraňovania rozdielov medzi regiónmi. Snažila som sa v nej nájsť revolúciu, tú úplnú zmenu. No nič také som, žiaľ, nenašla. Našla som len množstvo všeobecných viet, ktoré sa len veľmi okrajovo dotýkajú všetkých zásadných problémov v oblasti regionálneho rozvoja. Žiadna revolúcia.
Na výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu ste sa dokonca, pán minister Raši, vystríhal slova reforma. Rozumiem, že toto označenie už niekedy v ľuďoch vyvoláva aj zdesenie. Možno preto, že na tie skutočné reformy v oblasti pomoci regiónom tu čakáme už príliš dlho. Nestačí do regiónov len presmerovať časť eurofondov, tak ako to je vo vašom pláne. Treba zabezpečiť aj ich efektívne a transparentné využívanie, s čím za vašich predošlých vlád nemáme práve najlepšie skúsenosti. Nedostatky, žiaľ, vidíme stále. Nemôže jeden smetný kôš stáť v jednom mieste 60 eur a v druhom 900, ako to zistil najvyšší ko... najvyšší kontrolný úrad v správe k budovaniu zelenej infraštruktúry.
Píšete, že Slovensko potrebuje silné regióny, ktoré dokážu tvoriť silné samosprávy, ktoré vnímame cez živý vidiek, dynamické mestá a perspektívne regióny. Ich konečným užívateľom výhod je občan a komunita. Tomu prispôsobíte aktivity a očakávania a výsledky. To sú krásne všeobjímajúce slová, ktoré však nič nehovoria. Aké aktivity? Pre aké očakávané ciele? Prečo ich v PVV nevidíme?
V programovom vyhlásení absentuje to najdôležitejšie, aspoň náznak snahy o seriózne rozpracovanie komunálnej reformy, na ktorú sa čaká už dvadsať rokov. Ak sa neurobí počas týchto štyroch rokov, budeme svedkami ešte väčšieho vyľudňovania regiónov a narastania rozdielov, ktoré bude už len veľmi ťažko zastaviť. Svet sa mení príliš rýchlo, aby sme na to v oblasti regionálneho rozvoja vôbec nereflektovali. Rozdrobenosť obcí je kľúčovým štrukturálnym problémom, ktorý bráni priblížiť výkon kvalitných verejných služieb občanovi a zároveň bez municipalizácie nedokážeme znížiť regionálne rozdiely a skvalitniť život na vidieku. Nemôžete sa vyhovárať na Radičovej vládu, ani na posledné tri a pol roka. Je potrebné tento vlak chytiť skôr, než nám úplne utečie.
Chcete sa opätovne vrátiť k plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. To, samozrejme, oceňujem, pretože je to moja srdcová téma. Určite viete, že v 21. storočí je na Slovensku pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu. Je to cez 450 obcí po celom Slovensku. Približne 900 obcí z takmer 3-tisíc nemá ani meter kanalizácie. V programovom vyhlásení vlády píšete, že sa k budovaniu chcete vrátiť, nakoľko po roku 2020 vlády na túto tému rezignovali. Ja vám však rada pripomeniem, že príbeh budovania vodovodov a kanalizácií sa začal písať v časoch, kedy ste mali všetky príležitosti zásadne prispieť k ich rozvoju. Nestalo sa tak. Už v roku 2015 mal byť tento problém vyriešený. Áno, ono je to asi tak, ako s tou diaľnicou do Košíc.
Chcete nadviazať na rokovania vlády v regiónoch v pravidelných dvojmesačných intervaloch. Tento nápad úprimne oceňujem. Chodiť do regiónov je veľmi potrebné. Potrasenie ruky a fotky sú príjemné, no už menej príjemné je rozdeľovanie finančných zdrojov podľa politického dresu, ako tomu bolo za predošlých vlád Roberta Fica a nie podľa toho, čo daný región skutočne potreboval, aby sa posunul dopredu. Verím, že tentokrát prinesiete do každého navštíveného regiónu aj merateľné a skutočné riešenia. Rada to budem sledovať.
V programovom vyhlásení vlády sa píše, že: „V rámci komplexnej reformy verejnej správy bude vláda podporovať rozvoj moderných centier zdieľaných služieb, prostredníctvom ktorých sa dosiahne zvýšenie efektívnosti a odbornej kvality rozhodovania na vybraných úsekoch výkonu miestnej štátnej správy okresnými úradmi a zabezpečí sa tiež združovanie kapacít pri poskytovaní služieb občanom." Ťažká veta. Táto veta hovorí o tom, že vláda nerozumie problematike reformy verejnej správy. Po prvé, opatrenia uvedené v PVV vrátane zámeru podpory rozvoja centier zdieľaných služieb nie sú ani náhodou komplexnou reformou verejnej správy. A po druhé, centrá zdieľaných služieb sú konceptom, s ktorým prichádzajú samosprávy, pričom by v rámci nich chceli poskytovať nielen služby v rámci preneseného výkonu štátnej správy, ale aj niektoré služby, ktoré spadajú pod ich originálne kompetencie.
Takže ak štát chce budovať klientske centrá na poskytovanie služieb miestnej štátnej správy a zároveň centrá zdieľaných služieb, ktoré majú byť zamerané na výkon miestnej štátnej správy okresnými úradmi, potom tu je zrejmá duplicita a rezignácia pri riešení problému existencie veľkého počtu malých a kapacitne slabých obcí. Dobudovanie výstavby klientskych centier ako front office je v prospech obyvateľstva. Nie je však jasné, prečo pri postupujúcej digitalizácii nepracuje vláda so zámerom na znižovanie počtu okresných úradov ako back office.
Programové vyhlásenie vlády nehovorí dostatočne o znížení rozdrobenosti obcí na úrovni obcí. Vôbec nehovorí o žiadnej stratégii. Nerieši to, že na Slovensku dlhodobo absentuje kultúra vertikálnej aj horizontálnej spolupráce, ktorá by bola založená na analýzach a nie na osobných alebo straníckych vzťahoch či väzbách. Jedným z kľúčových cieľov reformy verejnej správy musí byť dosiahnutie vysokej dôvery medzi samosprávami a orgánmi štátu, ako aj medzi samosprávami navzájom a tiež vytvorenie prostredia podporujúceho kontinuálnu a stabilnú spoluprácu medzi samosprávami a orgánmi štátu, ako aj medzi samosprávami navzájom.
Ďalší problém, ktorý programové vyhlásenie vlády nedostatočne reflektuje, je zaostávanie samospráv v budovaní vlastných kapacít. Toto zaostávanie je spôsobené mimo iného nesystematickým vzdelávaním a tréningom volených i nevolených reprezentantov samosprávy a tiež nekoordinovaným transferom príkladov dobrej samosprávnej praxe. V tejto oblasti musí byť cieľom naštartovanie akreditovaného vzdelávania pre zamestnancov samospráv a vytvorenie inštitucionálneho i finančného mechanizmu na vzdelávanie volených, ale aj nevolených reprezentantov samosprávy.
Čo dodať na záver? Ide o nekomplexný dokument plný pekných, no prázdnych fráz. Plný len okrajových zmienok o riešeniach. Dokument, ktorý nedostatočne rieši problémy regiónov dneška a najbližších štyroch rokov.
Pán minister, pán premiér, aké budú slovenské regióny v roku 2027? Čo sa zmení na živote ľudí v oblastiach, do ktorých politici nechodia? Trochu sa obávam, že skúsenosť s vašimi vládami nám napovedá, že sa nezmení prakticky nič. Slovami Michala Vašečku: čakajú nás stratené roky, ale rada sa však budem mýliť.
A ešte jeden odkaz pre pána premiéra Fica. Do vašich voličov a voličiek a do spoločnosti ste zasial príliš veľa nenávisti a strachu. A ľudia, ktorí sa boja, nebudú nikdy šťastní, ani napredovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Zdá sa, že problematika vodovodov a kanalizácií sa tu už od včera opakuje veľmi často a ja som za to veľmi rada. V Progresívnom Slovensku sa téme prístupu k pitnej vode venujeme, aj sme sa venovali veľmi intenzívne. Komunikovali sme s mnohými starostami a starostkami dotknutých obcí. Tieto problémy sú obrovské a treba ich naozaj urgentne riešiť. V 21. storočí sa nemôžu ľudia rozhodovať, či večer spláchnu záchod, alebo sa osprchujú.
Treba povedať, že na Slovensku je aktuálne pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu, pol milióna. Od západu až na východ je to cez 450 obcí. Tie mali byť podľa plánu vo veľkej miere hotové už v roku 2015. Žiaľ, je to s nimi ako s tou diaľnicou do Košíc. Preto dúfam, že túto tému bude brať nová vláda veľmi vážne.
Ďakujem.