Videokanál poslanca

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 240.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyne vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja ďakujem teda za odpoveď a chcela by som vás poprosiť, že či by sme mohli túto odpoveď dostať aj písomne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Krúpa, vy ste vo vašom príspevku hovoril o tom, že po takto vážnom čine, ktorý sa stal, sme čakali, že opatrenia, ktoré prijmeme, búdu vychádzať zo širokej politickej dohody. Ono to však ale vyzerá, že vládna koalícia chce len zneužiť túto situáciu, aby mohla obmedziť práva ľudí a dnes o tom naozaj hovoria aj viacerí odborníci a odborníčky, ktorí na to upozorňujú. Ten atentát sa, samozrejme, nemal nikdy stať. Je to jedna naozaj veľká rana našej spoločnosti, ale to, čo mňa najviac mrzí, je, že ja si veľmi dobre spomínam na to, aký nenávistný slovník mali predstavitelia SMER-u a SNS a niektorí teda, žiaľ, aj stále majú a aj po tej nešťastnej udalosti sme mnohých počuli v predvolebnej kampani naozaj používať veľmi, veľmi škaredé slová. A ja sa vždy zamýšľam nad tým, že ako môže napríklad aj pán Blaha šíriť toľko nenávisti stále. Ja si naozaj neviem prestaviť, že moje deti by mňa počuli hovoriť takýmto slovníkom. A tam by sme podľa mňa možno mali aj začať, že to je, to je základ toho, aby sme niečo v našej spoločnosti zmenili. Lebo práve my politici a političky máme najväčší vplyv to, čo šírime cez sociálne siete, a dobre vieme, že aký to má vplyv na ľudí a aké je to naozaj škodlivé.
Čiže tento návrh je určite dobrý na diskusiu do budúcnosti, ale naozaj začnime konečne každý od seba a uvedomujme si, aké to má negatívne dopady na spoločnosť, to, ako sa my politici a političky správame a vyjadrujeme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Áno, presne ako ste povedal, pán kolega, toto je frontálny útok na kultúru, médiá a demokraciu a ono je skutočne veľmi fascinujúce, že päťpercentná strana, teda strana SNS, ktorá sa v predchádzajúcich voľbách nedostala do parlamentu kvôli teda rôznym komickým situáciám jej predsedu a ktorá, ktorá pospájala rôznych konšpirátorov aktuálne na svoju kandidátku, ktorú mala, tak ide diktovať to, že ako má vyzerať kultúra na Slovensku a ide diktovať to, ako má vyzerať verejnoprávna televízia. Na čelo ministerstva kultúry postaví pani Šimkovičovú, ktorú pre jej nenávistné komentáre prepustili z televízie a ktorá má alebo mala online televíziu a ktorá na pravidelnej báze šírila tie najhrubšie konšpirácie.
Ja som si teda dovolila pozrieť a na vlastné riziko pár záberov z tejto online televízie a musím povedať, že to by mohli byť, to by mohli kľudne ukazovať ako odstrašujúci a veľmi zlý príklad toho, ako sa to nerobí a že tieto hoaxy, ktoré tam pani ministerka šírila, by jej podľa mňa vyvrátili aj žiaci základnej školy, keby sa držali faktov a vedy. Rozumiem, že premiérovi Ficovi vyhovuje, že mu niekto robí užitočných i... doplňte si, ale to, že toto nikomu neprekáža, čo sa tu deje medzi poslancami a poslankyňami vládnej koalície, a naozaj sa tu nenájde pár statočných, je skutočne smutný obraz slovenskej politiky a smutný obraz aj Slovenska a mňa mrzí, že takíto ľudia tu zastupujú občanov a občianky Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Kolega, veľmi dobre si poukázal na to, akým spôsobom a ako záludne predkladá pán Michelko tento návrh, ktorý poškodí kultúre a Slovensku. Avšak po tých piatkových vystúpeniach zástupcov a zástupkýň za SNS, a aj teda pána Blahu, sa nečudujem, že to robia takto bez hanby a násilne.
Žiaľ, ľudia zo SNS majú úplne pomýlený pohľad na svet podľa mňa, žijú podľa mňa vo svete konšpirácií a stratili akýkoľvek kompas o tom, čo je správne, čo je demokratické a čo je kultúrne. Poslanci a poslankyne za SNS nám sem vnášajú jeden desivý obraz politiky a skrývajú sa bez hanby za národné hodnoty.
Mrzí ma, že tie tisícky šikovných ľudí na Slovensku, ktorí sa realizujú v rôznych oblastiach kultúry, dostanú od poslancov SNS a aj od vládnej koalície takúto facku, ak tento návrh zákona prejde. Mrzí ma, že koaliční poslanci aj poslankyne ignorujú vôľu ľudí, ktorí aj dnes stoja pred parlamentom, a ktorí chodia na námestia.
A nie, nie sú nikým platení, chodia tam, pretože sa im protivia praktiky, aké do politiky a do kultúry na Slovensku od volieb vnášate.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem aj, kolegyňa, za tvoj príspevok. Mne sa zdá, že pani ministerka aj pán Michelko išli do politiky s jediným cieľom, a to zničiť všetko, čo v kultúre funguje a čo prináša progres, zničiť inštitúcie, vyštvať a znechutiť ľudí. Ale pán Michelko aj pani ministerka by si mohli uvedomiť, že kultúra sa nedá riadiť ako online televízia TV Slovan, a to, že prinášajú takéto škodlivé návrhy, má naozaj vplyv na tisícky ľudí, ktorí v tej kultúre pracujú, umelcov a umelkýň, a vlastne na našu kultúru na Slovensku a je naozaj veľmi smutné, že oni sa tvária, že idú vlastne pomáhať, a vlastne jediné, čo tým spôsobia, je to, že tú kultúru ničia.
A ani samotná argumentácia pána Michelka celkom nesedí, keď hovorí, že načo sú vynakladané peniaze z fondu. Ja teda len pre záznam zopakujem, že v roku 2023 fond podporil 2,2 mil. rozvoj infraštruktúry na nákup kníh a organizovanie podujatí pre verejné knižnice, čo bola jedna z najviac podporovaných oblastí, a rovnako výrazne bola podporená aj tradičná kultúra, kde bolo prerozdelených nejakých 1,6 mil.
Ja by som teda naozaj rovnako ako moja kolegyňa asi apelovala aj vyzvala ľudí z koalície, čo je asi naša jediná cesta, a poprosila ich, aby tento návrh nepodporili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo päť poslancov, poslankýň. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem. Danka, myslím, že si to veľmi dobre zhodnotila. Presne, že ja si myslím, že toto by ocenili všetci zriaďovatelia škôl, pretože naozaj tento návrh prináša niečo, čo zjednoduší rodičom detí so zdravotným znevýhodnením už tak tú ťažkú situáciu, o ktorej som tu aj ja hovorila pri našom bode v rozprave. A podľa mňa, však každý si uvedomuje, že na Slovensku sme v tejto téme, aj čo sa týka debarierizácie, alebo rôzne, čo sa týka inklúzie na školách, naozaj značne pozadu. Mňa mrzí, že sme tu mali tri vlády sociálnej demokracie, ktorá sa naozaj v najlepších časoch nesnažila budovať a vytvárať také podmienky, aby sme v dnešnej situácii nemuseli byť. Lebo my naozaj sa veľa rozprávame s tými rodinami, s organizáciami a tá situácia je naozaj zlá.
A ja dúfam, že tento návrh, dúfam, že ho teda podporí aj koalícia, že je to naozaj malý krôčik k tomu, aby sme tým rodičom tú situáciu zjednodušili. Aby sme vytvorili také podmienky, aby nemuseli naozaj podstupovať rôzne tie stresy, však sme to aj videli, aj rôzne medializované prípady, kedy sa deti hlásili do školy a škola ich proste nechcela prijať, pretože nemala tie podmienky pripravené také, aké to dieťa potrebovalo.
Takže ja dúfam a vyzývam aj týchto, týmto koaličných poslancov a poslankyne, ktorí sú tu teda, žiaľ, veľmi v mizivom zastúpení, že aby podporili tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Súhlasím, pán Ledecký, že my sme nad tým tiež rozmýšľali, že tá situácia, vieme, aká v samosprávach je, veď sama som z obce, ktorá má okolo tisíc obyvateľov, ale na druhej strane súhlasím s vami, že tie kompetencie, však o tom tiež sme sa tu už rozprávali, že tá reforma, alebo tá reforma verejnej správy je nutná, ale ja si stále myslím, že ten prvý kontakt, ktorý by mohol byť na tej obci alebo v meste, je stále to najlepšie v zmysle tom, že tí ľudia, ktorí tam sedia, aj keď je to možno niekedy len jedna úradníčka, ktorá má naozaj toho veľa, tak my dokážeme jej dať alebo zo strany ministerstva alebo nejakú metodiku, kde, kde naozaj by vedela posunúť toho človeka ďalej alebo poradiť mu v tých základných veciach, lebo zase ono, si myslím, že nie je toho toľko, aby sme to nedokázali zvládnuť aj teraz v takejto situácii a podľa mňa je to veľmi dôležité, že my to naozaj od tých rodín, rodín vnímame. Každý jeden ten príbeh je o tom, že tí ľudia majú málo informácií, určite bavme sa o tom, ako to ešte zlepšiť, ale každopádne ten prvý kontakt a ten najbližší kontakt, ktorý majú ľudia, je tá samospráva. A dokonca v Rakúsku to takto funguje, že keď sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, alebo aj keď počas života proste sa niekto, teda má zdravotné znevýhodnenie, tak tá samospráva je naozaj prvý kontakt, s ktorým ten človek môže komunikovať, a sú na to veľmi dobré teda odozvy a myslím si, že takto isto by to mohlo fungovať aj na Slovensku.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám aj touto cestou bližšie priblížila nielen náš návrh zákona, ale najmä to, kam týmto prvým krokom chceme nasmerovať pozornosť vás, poslancov a poslankýň Národnej rady, ale aj širokej verejnosti.
Pozornosť na problematiku, ktorá bola roky v úzadí a, žiaľ, napriek pár pozitívnych zmenám, ktoré sa udiali za predchádzajúcej vlády, ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich rodiny sú na Slovensku naozaj dlhodobo na pokraji zúfalstva a nezáujmu. Tieto rodiny zažívajú naozaj ťažké chvíle, pokiaľ nie sú finančne zabezpečené, tým, že jeden rodič ťahá výdavky, resp. nemajú širokú podporu rodiny, dostávajú sa skutočne na pokraj chudoby. Častokrát sú to matky samoživiteľky, toto nám naozaj potvrdila aj každá jedna organizácia, s ktorými veľmi úzko spolupracujeme a komunikujeme.
Jednou oblasťou z mnohých, kde vidíme zásadný problém, je teda prístup ľudí so zdravotným znevýhodnením k informáciám, čo riešime aj v predkladanom návrhu zákona. Ľudia so zdravotným znevýhodnením majú na svojich pleciach v mnohom sťažené podmienky a najbližšie k týmto ľuďom je teda, samozrejme, samospráva, a preto aj navrhujeme, aby sa mohli ľudia so zdravotným znevýhodnením aj rodiny obrátiť pre informácie o možným kompenzáciách a aj iných sociálnych potrebách na ich mesto alebo obec. Odstránili by sme tým mnohé bariéry, ktorým čelia ľudia so zdravotným znevýhodnením pri prístupe k informáciám.
Ja sa ešte v krátkosti vrátim aj k našim aktivitám, ktorými sme sa snažili aj s kolegyňou Veronikou Veslárovou pomáhať v dobe, ešte keď sme neboli v Národnej rade. Okrem toho, že teda, ako aj Veronika spomenula, že poskytuje 15 rokov sociálne poradenstvo, tak sme spoločne pred tromi rokmi založili iniciatívu Odstráňme bariéry a prostredníctvom nej sme sa snažili, aby nám ľudia so zdravo... teda nie so zdravotným znevýhodnením, ale každý, kto vo verejnom priestore narazil na nejakú bariéru, tak aby nám ju nahlásil a my sme sa potom snažili osloviť vlastníka či budovy alebo priestranstva a snažili sme sa teda upozorniť, aby táto bariéra bola odstránená. Nejaké veci sa nám aj podarili, čo sme, čo som veľmi rada, ale musím povedať, že oslovili sme napríklad aj jednu fakultu, ktorá práve rekonštruovala, alebo čerstvo mala zrekonštruovaný prístup tu v Bratislave, a sme boli prekvapení teda, že napriek tomu, že jej to vyhláška ukladá, pri tej rekonštrukcii nevybudovala bezbariérový prístup. To, čo je, samozrejme, dôležité, čo je povedať, je, že práve tie štandardy by mali prichádzať zo strany štátu a ten by mal ísť príkladom a hlavne by sme to podľa mňa mali byť aj my ako politici a političky, ktorí by mali ísť príkladom ako vo svojej práci, tak, samozrejme, aj v komunikácii.
Ako už aj kolegyňa spomenula, tak sme aj spustili iniciatívu, ktorú sme ohlásili asi týždeň dozadu na tlačovej konferencii aj my, do ktorej sa, samozrejme, môže zapojiť každý jeden z vás, každá jedna, ja dúfam, že teda aj tak každý spraví. Cieľom našej iniciatívy je zvýšiť pozornosť a pochopenie spoločnosti pre ľudí s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Iniciatíva je v prvom rade o rešpekte, všímavosti a ohľaduplnosti. Pretože myslíme si, že rodiny už naozaj nemôžu ďalej čakať, my ako politici a političky musíme urobiť maximum pre zlepšenie ich situácie. Hoci nemáme aktuálne vládnu väčšinu, predkladáme do parlamentu prvé dva návrhy zákonov a budeme pre ne naozaj hľadať čo najširšiu podporu. Budeme ďalej pokračovať v pomoci, aj v osvete, ktorú sa snažíme už teda robiť roky a ktorú na Slovensku podľa mňa naozaj potrebujeme ako soľ.
Zároveň chceme vyzvať všetky organizácie, rodiny aj konkrétnych ľudí, ktorých sa týka téma zdravotného znevýhodnenia, aby hovorili nahlas o svojich problémoch. My ich chceme počúvať, chceme počúvať, čo sú tie akútne potreby, chceme hovoriť o tom, čo treba zmeniť a ako si dokážeme vzájomne pomôcť. Našou iniciatívou chceme priniesť do spoločnosti naozaj to potrebné zamyslenie a docieliť, aby každý človek na Slovensku o niečo citlivejšie, aby bol o niečo citlivejší a vnímavejší k svojmu okoliu.
Veľmi ma hnevá, že napriek tomu, že sme tu mali dvanásť rokov vlád sociálnej demokracie počas najlepších rokov hospodárskeho rastu, neurobili tieto sociálne vlády naozaj absolútne nič, alebo teda iba minimum, aby sme boli pripravení na časy, kedy nám starne populácia a potrebujeme kvalitnejšie napĺňať potreby ľudí so zdravotným znevýhodnením. Zaostávame v poskytovaní sociálnej starostlivosti, aj vo vytváraní podmienok pre inkluzívne vzdelávanie, pre prácu, pre prístup k spoločenskému a kultúrnemu životu a naozaj ľudia so zdravotným znevýhodnením to veľmi intenzívne vnímajú. Aktívne komunikujeme s organizáciami či konkrétnymi rodičmi a tie skúsenosti, čo počúvame, sú naozaj alarmujúce. Okrem toho, že rodičia sú zaťažení samotnou starostlivosťou o dieťa alebo človeka so zdravotným znevýhodnením, tak im polená pod nohy kladie aj štát byrokraciou, množstvom potvrdení, nedostatkom informácií a teda nedostatočnou podporou zo strany štátu. Jedna vec sú financie, ale druhou nemenej podstatou je citlivý a rešpektujúci prístup, hĺbkové pochopenie situácie, v ktorej sa rodiny nachádzajú.
Dovolím si s vami zdieľať jednu správu, ktorá mi prišla po našej výzve, kedy sme spustili iniciatívu od mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Citujem: „Chcela by som vás v skratke dostať do mojej situácie. Som 30-ročná rozvedená matka, mám trojročného syna autistu. Počas tehotenstva som dostala ťažký covid napriek mojej veľkej snahe chrániť sa a mala som mesiac 40-stupňové horúčky. Následne som ostala na rizikovom tehotenstve až do pôrodu. Hneď po pôrode sa u mňa rozvinula popôrodná depresia. Onedlho prišiel rozvod. Som na syna, dá sa povedať, sama a keby mi aspoň troška finančne nepomáhala rodina a nemala by som niečo našetrené, len ťažko by som uživila seba a svojho syna. Otec môjho syna, exmanžel, nadobudol nehnuteľnosť ešte pred uzatvorením manželstva, takže dá sa povedať, mohol nás rovno vykopnúť cez dvere. Rok a pol trvalo, kým nás súd rozviedol a určil výživné. Dovtedy mi otec na malého neplatil nič a potom chvíľu sto euro, keď som podala návrh na neodkladné opatrenie. Akurát v tej dobe som riešila zdravotný problém svojho syna. Ešte vtedy mu nebola potvrdená diagnóza. Musím povedať, že štát stále trvá na únavných papierovačkách, aj keď stále čoraz viac sa hovorí o digitalizácii a podávaní informácií medzi úradmi. To sa však v tomto prípade nedeje. Ja ako mama samoživiteľka, ktorej ale trocha pomáhala rodina, čo každý takúto možnosť nemá, som musela sa vysomáriť v tom čase, vlastne čo odo mňa štát chce. Našťastie nie som úplný analfabet vo vyhľadávaní informácií na internete. Potrebovala som v prvom rade dať si žiadosť o predĺžený rodičovský príspevok, keďže moje dieťa nie je začleniteľné do bežnej materskej škôlky a treba sa mu celý deň venovať. Štát chce odo mňa niekoľko potvrdení. Štát chce, aby vykonali diagnostiku pre moje choré dieťa, u ktorého viem, že má autizmus. Okej, bolo len moje šťastie na základe rady od inej mamičky, ktorá má syna autistu, že už pol roka sme navštevovali regionálno-diagnostické centrum, kde mi následne spravili diagnostiku len za 30 eur, nakoľko môjho syna už dlhší čas sledovali. Inak by som si musela zaplatiť diagnostiku v inom centre a tam to stojí 250 až 300 eur. Následne štát chce, aby túto diagnózu potvrdilo aj centrum poradenstva a prevencie, kde nie je ľahké objednať sa a trvá to dosť dlho, kým dostanete termín. Ale to nie je všetko, samozrejme diagnózu musí dať na papier aj psychiater. Aj ten sa tiež nezoženie len tak z týždňa na týždeň. Samozrejme, na všetky stretnutia je potrebné prísť s dieťaťom, ktoré nie je ako bežné deti a je to s ním o dosť ťažšie. Isteže chodíme pravidelne aj na iné konzultácie a sedenia, ktoré majú pomáhať jeho stavu. Myslíte si, že to je všetko? Nie, treba ešte od pediatra lekársky nález, ktorý je potrebný tiež doložiť ako prílohu do žiadosti k predloženému rodičovskému príspevku. Okrem toho, čo som už teda napísala, je treba hradiť poplatky za tie všetky vyhotovenia, čo som spomínala, to znamená diagnostika ochorenia, pedopsychiatrická správa, lekársky nález od pediatra. Asi uznáte, že toto všetko pre matku s chorým dieťaťom, ktorá je na neho sama, nie je ľahké. Nehovoriac o tom, že inde rodina matku nepodporuje ani finančne. Nieže ja by som nemala finanč... nieže ja by som sa nemala finančne na čo sťažovať, ale aspoň keď je niečo málo treba, rodina mi niečo pošle a keďže som mala pred tehotenstvom svoju firmu, niečo som si ušetrila. Iné matky v mojej situácii by už skončili s dieťaťom pod vlakom, narážam na situáciu, ktorá sa nedávno na Slovensku stala. Netuším, na čo všetko by som mohla mať ešte nárok a o čo všetko by bolo treba požiadať. Je to len o mojom dopytovaní sa od osôb, ktoré s tým majú skúsenosť, a brázdenie na internete v mojom voľnom čase, ktorého je málo." Koniec príspevku.
Myslím, že aj tento príspevok veľmi dobre, presne opisuje situáciu, v akom sa nachádza mnoho rodín a teda, ako som spomínala, často sú to matky samoživiteľky, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne znevýhodnené dieťa a nachádzajú sa naozaj vo veľmi komplikovaných situáciách, a preto si myslíme, že to, čo môžeme aj týmto návrhom zákona minimálne urobiť, je to, že ako prvý kontakt budú mať tú samosprávu, ktorú majú najbližšie, dokáže im naozaj pomôcť, a preto si myslíme, že tie informácie, ktoré by mala samospráva poskytovať, musia sa týkať aj oblastí teda ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Preto by som vás naozaj veľmi pekne chcela poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, ja verím, že sa nájde podpora aj v koalícii, nie je to nič zložité, ale napriek tomu to skutočne pomôže veľkému počtu ľudí a teda dúfam, že nájdeme preňho podporu a tým by som sa vám chcela aj veľmi pekne poďakovať. (Potlesk.)