Takže dobré ráno ešte raz.
Dúfam, že sa kolegovia dobre vyspali po včerajšku. Ďakujem teda za slovo.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vám v rozprave viac priblížila a odôvodnila tento návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne s kolegami a kolegyňou. Nejde teda o žiadnu zložitú zmenu. Je to jednoduchá zmena, ktorá by mala ale však pozitívne dopady na ľudí v každej jednej obci na Slovensku nad 1000 obyvateľov. Úprimne poviem, že táto zmena, ktorú má priniesť táto novela zákona, mi leží naozaj na srdci dlhé roky a každý rok sa ku mne dostáva niekoľko príkladov z praxe, kde by presne táto zmena, alebo táto úprava zákona pomohla.
V roku 2014, čiže približne teda 10 rokov dozadu som sa prvýkrát stala komunálnou poslankyňou v našej obci a od začiatku, kedy som sa začala zaujímať o komunálnu politiku, mi záležalo na tom, aby som aj do našej obce a nielen teda našej obce vniesla viac transparentnosti a otvorenosti. A teda možno si rovno skúsme odpovedať, že čo je efektívnejšie na zvýšenie transparentnosti a otvorenosti, ako to, keď majú obyvatelia možnosť si pozrieť záznam zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Asi sa teda na tom všetci zhodneme. Občania teda majú pri takomto prenose možnosť vidieť to, ako ich poslanci, poslankyne, starosta, starostka pristupujú ku plneniu svojich úloh. Môžu vidieť ako argumentujú, počujú, čo sa na úrovni samosprávy rieši. A to je teda aj jeden z predpokladov k tomu, aby sme mohli povedať, že samospráva je naozaj otvorená a transparentná.
Poďme si ale teda povedať niečo k výhradám, ktoré zazneli aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj k tomuto návrhu. Som zároveň ináč aj rada, že som si mohla vypočuť spätnú väzbu od kolegov aj z koalície, za čo im teda ďakujem. Trošku ma ale zamrzelo, že na záver zostali iba traja kolegovia z koalície, a to teda trochu aj ukazuje na úroveň tej kvality práce a záujem, resp. nezáujem veci zlepšovať.
A tu možno trošku aj odbočím, že celkovo ma sklamalo to, akým spôsobom funguje výbor, aj keď dúfam teda, že nastane teraz nejaká zmena, ale nepredstavovala som si, že výbory len fungujú na to, aby sme tam prišli a zdvihli ruky, ale že budeme sa snažiť naozaj o problémoch samospráv, alebo o zmene fungovania verejnej správy hovoriť oveľa viac a konštruktívnejšie. A ja teda dúfam, že do budúcnosti urobím aj ja všetko pre to, aby sa aj toto zlepšilo. Vrátim sa teda k tomu návrhu. Kolegovia z koalície napríklad namietali, že však ľudia si zvolili poslancov a starostu a tak oni majú rozhodovať o tom, či online prenos bude, alebo nebude. A vlastne volič má potom vyhodnotiť, že či teda oni rozhodli správne alebo nie. Tu musím teda ja zásadne namietať, pretože podľa mňa ak by sa v obci našiel čo i len jeden človek, ktorý má záujem si ten záznam z obecného zastupiteľstva pozrieť, tak jednoducho má mu byť vyhovené. Nemalo by to teda stáť na tom, či poslanci, starosta chcú, alebo nechcú.
Druhou pripomienkou kolegov bolo, že nie všetko predsa musí byť prikázané zákonom a tu ja naozaj súhlasím. Áno, v ideálnom svete a v uvedomelej spoločnosti by toto bolo samozrejmosťou, a teda aj v mnohých samosprávach samozrejmé je a nemuseli by sme to písať do žiadneho zákona. Žiaľ, na Slovensku sme ešte teda od toho, žiaľ, ďaleko a nedospeli sme do tohoto bodu a dnes je situácia taká, že prax nám nastavuje zrkadlo a ukazuje, že mnohí starostovia, starostky, ale aj poslanci a poslankyne... (Ruch v sále a chýbajúci predsedajúci.)
Nestíhate, keď ste len traja, no čo už. (Reakcia predsedajúceho.)
Tak pravidlá majú platiť pre každého rovnako, si myslím, že to je základ, keď tu sme, aby sme tie pravidlá dodržiavali, lebo už včera sme videli, že sa nedodržiavajú, ale nepokračujme v tom. Dobre.
Vrátim sa naspäť teda, kde som skončila. Čiže hovorila som o tom, že teda tá výhrada bola, že nie všetko musí byť prikázané zákonom. S čím teda súhlasím, ale, žiaľ, teda na Slovensku sme k tomuto ešte nedospeli a dnes je situácia taká, že prax nám nastavuje zrkadlo, že mnohí starostovia a starostky, ale aj poslanci, poslankyne často bránia tomu, aby sa robili záznamy z obecných zastupiteľstiev. Otázkou je, že, samozrejme, že prečo. Odpoveďou je asi to, že z nejakého dôvodu bránia prístupu ľudí k informáciám. Pre mňa osobne je to akože vždy záhadou, lebo ak idem teda do verejnej funkcie a zastupujem občanov určitého mesta, obce, tak nechápem, prečo má niekto teda potrebu ľuďom brániť, aby sa robili takéto záznamy z obecných zastupiteľstiev a aby sa vlastne zamedzovalo nejakému lepšiemu prístupu ľudí k informáciám. Tu musím, samozrejme, spomenúť, že mnohé mestá a obce teda tie záznamy zastupiteľstiev robia už dlhé roky, za čo teda im z tohto miesta aj chcem poďakovať, že podľa mňa je to základný krok k tomu, aby teda tá obec naozaj išla svojim obyvateľom a obyvateľkám v ústrety.
Častou výhradou starostov a poslancov býva, že však ľudia majú možnosť prísť osobne na zasadnutie.
No, po prvé, v 21. storočí je to naozaj že veľmi zlá argumentácia. Po druhé, ľudia cestujú a nie vždy sa zdržujú v čase konania zastupiteľstva vo svojej obci, respektíve môžu mať aj iné napríklad fyzické či zdravotné bariéry, o ktorých, žiaľ, teda kolegyňa, neviem, či dneska tu bude, ale bola by ona o tom viacej hovorila. Ja teda poviem, že naozaj, že mnohí ľudia nemajú možnosť prísť osobne, pretože naozaj fyzicky to nezvládajú. Alebo proste sú bariéry v tom časové, že to proste nedokážete sa zúčastniť. Čiže naozaj, že toto je minimum, čo vie tá obec urobiť, aby každý človek mal prístup k tomu a mohol vidieť teda ako starosta, starostka alebo teda poslanci, poslankyne, o čom rokujú a ako rokujú.
Ďalšou výhradou, ktorú som zachytila v rádiu, bolo, že nie každá obec bude schopná zabezpečiť kvalitný prenos.
Tu som sa musela ináč aj trošku tak pousmiať, pretože na jednej strane tu my hovoríme o tom, že obce s veľkosťou 50, 100 obyvateľov majú plniť kompetencie na úrovni mesta a na druhej strane teda ideme tvrdiť, že, že takáto obec nedokáže a tu teda hovoríme iba o obciach nad tisíc obyvateľov, že takáto obec nedokáže technicky zabezpečiť prenos. Čo si myslím, že naozaj v 21. storočí asi už je veľmi zlá ako keby výhovorka alebo argumentácia, prečo by sme to nezvládli. Teda v tomto ja absolútne dôverujem tým starostom, starostkám alebo poslancom, poslankyniam a spolieham sa, že teda naše samosprávy nad tisíc obyvateľov naozaj dokážu zabezpečiť technickú stránku prenosov z obecných zastupiteľstiev bez najmenších problémov.
Za desať rokov v oblasti komunálnej politiky mám naozaj že desiatky príbehov. Ja som sa veľmi aktívne zapájala počas desať rokov. Chodila som na mnohé stretnutia poslancov, poslankýň po celom Slovensku, a teda aj navštevovala som samosprávy a naozaj, že mám desiatky príbehov o tom, ako to teda v mnohých samosprávach nefunguje a ja sama žijem v obci, kde napriek mojej prosbe, aby sa takéto záznamy robili, osobne som bola na zastupiteľstve, však bola som poslankyňou dve volebné obdobia, a teda snažila som sa poprosiť starostu aj poslancov, aby robili takéto záznamy, pretože ja sama tým, že som tu, alebo proste však človek má aj rodinu, alebo má iné povinnosti, alebo sa nenachádza práve v tom čase v samospráve, tak bolo také, teda takáto moja prosba bola zamietnutá, že oni teda nechcú robiť takéto prenosy alebo teda záznamy. A ja si myslím, že toto naozaj je situácia a prípad naozaj mnohých ľudí na Slovensku, že majú záujem sledovať, ale proste jednoducho tie obce sú z nejakého dôvodu teda neni ochotné takýto záznam vyhotovovať. A ja sama, keď som bola poslankyňou, vlastne hneď ako som nastúpila, tak ja som každý, každé zastupiteľstvo s vlastnými, vlastnou, vlastným telefónom alebo kamerou, a teda som si všetko vždy doniesla a sama som takéto zasadnutia, teda prenosy zasadnutí robila online a vždy som ich vlastne aj ukladala potom na webovú stránku na moje online noviny, kde si ich teda ľudia mohli pozrieť. Akonáhle som teda skončila, tak skončili aj prenosy zastupiteľstva.
No. Ja možno ešte pripomeniem, že ono naozaj že excesy takého typu, ako sme boli svedkami napríklad aj Fekišoviec, že nie sú, žiaľ, na Slovensku teda ojedinelé a práve preto, že obce nemajú túto povinnosť robiť tieto prenosy, ktorá teda, žiaľ, nie je v zákone a to čo aj bola výhrada, že však nie všetko musí byť v zákone, ale tak očividne na Slovensku musí takáto povinnosť byť, aby to nejakým spôsobom starostovia, starostky rešpektovali.
A ono častokrát si vykladajú teda svoje práva a povinnosti aj tí poslanci a poslankyne po svojom, niekedy až do úplných absurdít.
A mám mnoho príkladov, ale spomeniem teda len jeden z obce neďaleko Bratislavy z Hornej Potône, kde občianske združenie pôsobiace v obci požiadalo zastupiteľstvo, aby odsúhlasilo prenosy obecných zastupiteľstiev, zodpovednosti teda obce, aby to bola obec povinná robiť takýto záznam. A zastupiteľstvo teda túto požiadavku odmietlo a teraz už citujem z toho príbehu: "Na najbližší termín obecného zastupiteľstva v apríli 2023 sme ako členovia občianskeho združenia prišli so statívom a tabletom. Plánovali sme zasadnutie obecného zastupiteľstva a primárne bod o školskom obvode pre naše deti." To je teda obec, kde vlastne sa presťahovala dosť veľká komunita. Majú tam maďarskú školu a chceli by, vlastne to občianske združenie sa snaží, aby tam bola aj slovenská alebo teda so slovenským jazykom aby sa aj vyučovalo. "A teda plánovali sme zasadnutie obecného zastupiteľstva a primárne bod o školstvom obvode pre naše deti streamovať na facebookovej stránke nášho občianskeho združenia. O čom sme vopred informovali sledovateľov našej stránky. Poslancov sme na začiatku zasadnutia obecného zastupiteľstva oboznámili s tým, že zasadnutie budeme vysielať online. V zasadačke sa strhla hádka medzi poslancami a zástupcami obyvateľov obce. Za občianske združenie som komunikovala s poslancami a poslankyňou ako predsedníčka občianskeho združenia pokojne, slušne a s argumentami a aj napriek tomu, že som mala na sebe v nosiči ročného syna, poslanci muži na mňa kričali. Povedali, že sa zasadnutie obecného zastupiteľstva neuskutoční, nezaprezentujú sa. So zdvihnutým prstom na mňa kričali, že majú právo na svoje súkromie."
Hej? Tu by sme mali spozornieť, že ako toto môže nejaký teda poslanec a poslankyňa v dnešnej dobe ešte povedať, že má teda, že majú právo na svoje súkromie. "Že odmietajú byť pri zasadnutí obecného zastupiteľstva snímaní a po argumentácii, že zasadnutia zastupiteľstiev sú verejné, ak nie je určené teda z nejakých dôvodov inak, poslanec kričal, citujem: ‘Dopadne to tak, že všetky obecné zastupiteľstvá budú neverejné. Vymyslíme na každé zasadnutie taký bod, aby na zasadnutie nikto nemohol prísť.‘" To sa stalo teda minulý rok toto, hej?
"V tom čase live stream už bežal. Obyvatelia a obyvateľky sledujúci z domu mohli hádku vidieť online a rovnako aj to, že poslanci sa snažili tablet odstrániť, dostal niekoľko úderov a objektív chceli neskôr prekryť plastovou fľašou či papierom. Boli sme na túto situáciu argumentačne pripravení, keďže to, že občania si môžu vyhotovovať a zverejňovať záznamy z verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva viacnásobne konštatoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd. Poslanci a poslankyne obecného zastupiteľstva sa po niekoľkominútovom kriku a hádke aj s ďalšími občanmi, ktorí prišli na zasadnutie osobne, rozhodli neprezentovať. Obecné zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné a skončilo sa skôr, ako sa začalo. O incidente iniciatívne napísala článok vtedy aj redaktorka portálu Aktuality, ktorá live stream tiež sledovala."
No a teda takto si tu my žijeme v mnohých obciach na Slovensku v 21. storočí. A ja by som povedala, že trošku až neuveriteľné. A teda toto naozaj že ja som si za tých 10 rokov vypočula že iks ypsilon prípadov, kde naozaj je to vážny problém, že toto teda žiaľ, nemáme upravené proste v zákone, aby jednoducho bola povinnosť obce robiť takýto záznam a zverejňovať buď obrazový, alebo obrazový alebo len zvukový a jednoducho zverejňovať ho potom teda na svojom. Ideálne robiť, samozrejme, stream, aby sa to dalo priamo sledovať naživo, ale, samozrejme, aj ten záznam je úplne v poriadku, tak ako to teda snažíme sa teda dať do zákona.
Takže ja trikrát podčiarkujem, že je veľmi dôležité, aby sme prenosy z obecných zastupiteľstiev upravili v zákone.
Ja si myslím, že naozaj by to ocenilo veľké množstvo ľudí, tak ako oceňujú to, že to ako teraz keby sme povedali, že nerobme tieto prenosy, lebo aby to nesledovali. Čiže ak chceme, aby sa ľudia zapájali, tak ja si myslím, že presne aj na tej úrovni obcí by jednoducho mala byť táto povinnosť. Prispeje to k väčšej otvorenosti a transparentnosti našich samospráv a zjednoduší to prístup k informáciám pre občanov Slovenska.
A týmto vás preto prosím o podporu nášho návrhu zákona, aby teda obce nad tisíc obyvateľov, my sme mali napríklad aj o tomto diskusiu, ja si myslím, že malo by to byť ešte akože s menším počtom obyvateľov obce, ja by som to kľudne dala aj od 500, ale dali sme to od tisíc, aby možno teda chápem, že možno v tých menších obciach, aj keď hovorím, že pre mňa to už v dnešnej dobe naozaj nie je argument, lebo po technickej stránke stačí jeden telefón, stojan. Pokiaľ je wifina, tak to akože frčí na plný plyn, že neni žiadny problém. Ale teda dali sme to od tisíc obyvateľov, aby to bolo teda možno, aby naozaj tie výhovorky neboli na to, že teda obec je malá, nedokáže to finančne, alebo proste nejak technicky zvládnuť.
No a týmto vás preto prosím o podporu nášho návrhu zákona a ja dúfam, že asi však nečakáme, vieme, aká je situácia, ale minimálne keby si to potom niekto poprípade aj chcel osvojiť, ale dúfam teda, že ja budem veľmi rada a budem aj s kolegami vo výbore ešte o tom rozprávať, že aby naozaj že takéto niečo. Je to síce naozaj maličkosť, je to malá zmena, nič to kvázi nestojí, ani myslím ani na tej strane obce, že neni to ani taký finančný výdavok, že by to nejako zaťažilo po finančnej stránke a prinesie to skutočne pre všetkých obyvateľov a obyvateľky veľký posun, čo sa týka informovanosti a otvorenosti. A ja by som to sama tiež veľmi ocenila.
Takže ďakujem vám veľmi pekne a kľudne o tom môžeme spoločne diskutovať.
