Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Tak do tretice. A súhlasím teda s kolegom Viskupičom, že toto skrátené legislatívne konanie je vlastne dôkazom zlyhania vlády, že naozaj sa tu rok a pol bavíme stále o tom istom. Minulý rok sme sa rozprávali, že samosprávy potrebujú pomoc. Neprišli naozaj žiadne systémové riešenia, a treba povedať, že dopady konsolidácie na samosprávy sú v tomto roku naozaj veľké, financie navyše žiadne neprichádzajú, a preto opätovne by som naozaj žiadala pána ministra, aby povedal, že ako chcú riešiť situáciu, v ktorej sa aktuálne naše samosprávy nachádzajú. A presne máme tu mnohých starostov a starostky, aj za koalíciu a je teda smutné, že minimálne teda oni by mohli povedať, že kde sú tie riešenia, a mohol by sa možno pán minister nimi inšpirovať.
Ďakujem.

No reagujem v kontexte toho, že pán Hajko hovoril, že dopady mal daňový bonus, ale táto vláda stále neprišla za 1,5 roka s reálnymi riešeniami. A jediné, čo vidíme, sú aktuálne vládne dotácie, ktoré sú teda prideľované častokrát stranícky, kde obec so 60 obyvateľmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem.
Ja by som chcela reagovať na to, čo pán Hajko hovoril, že áno, dopady na samosprávy mal daňový bonus, ktorý bol teda za predchádzajúcej vlády zavedený. Ale treba povedať, že nemôže sa táto vláda donekonečna vyhovárať na predchádzajúcu vládu, tak ako to zvyknete často tu robiť, že treba už prísť s nejakými riešeniami po jeden a pol roku, a mňa mrzí, že často, keď vás počujeme, tak hovoríte, teda že ste si podali ruku s každým starostom a starostkou na Slovensku. Ale my ako keby nevidíme to, že či ich vôbec počúvate, pretože my keď chodíme po tých našich aj výjazdových rokovaniach... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcela zareagovať najmä na to, že táto je vláda je tu už jeden a pol roka a doteraz sme naozaj nevideli žiadne systémové riešenia pre naše samosprávy. Jediné, čo sme tu videli, a to spomenul aj kolega, sú poslanecké návrhy, ktoré častokrát ako keby v svojej podstate, aj včera sme to videli napríklad pri poplatku za rozvoj, kedy skôr ako keby ten zákon úplne dostávajú do situácie, kedy je vôbec zbytočný, aby sme ho tu mali, keď z poplatku za rozvoj nakoniec chceme, aby sa financovali aj veci, ktoré jednoducho neboli na ten účel určené. A ja by som sa chcela pána ministra opýtať, že čo vlastne jeden a pol roka robili a aké majú riešenia. Pretože aj toto SLK-čko, si myslím, že tri mesiace ste tu riešili seba a toto SLK-čko, prichádza vlastne narýchlo a ako chcete riešiť situáciu našich samospráv a ich dofinancovanie lebo to čo teraz robíte je v podstate, dávate im len tie peniaze, ktoré by dostali samosprávy aj tak. Možno síce tú situáciu aktuálne v tom máji vyriešia, ale z dlhodobého hľadiska naozaj nevidíme žiadne systémové riešenia. A ja by som naozaj chcela pána ministra aj vyzvať, že aby nám povedal, čo sú tie kroky, ktoré môžeme očakávať tento rok, aby samosprávy neboli v takej situácii, v akej sa aktuálne nachádzajú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, teda už sme tu v takej skromnej zostave na záver tohto dňa. Ja musím skonštatovať, že začíname si už tak trochu po skúsenostiach zo stranou SMER, HLAS aj SNS zvykať, že vaše návrhy, ktoré toto volebné obdobie prinášate pre samosprávy, sú častokrát veľmi nesystémové a veľakrát doslova aj škodlivé.
Ja pripomeniem napríklad aj návrh pána Ferenčáka na pozastavenie dotrieďovania komunálneho odpadu, ale aj iné, ktoré našim samosprávam v skutočnosti, žiaľ, nepomáhajú. Jedným z takých návrhov je podľa mňa aj táto zmena, ktorú prinášate v novele zákona o poplatku za rozvoj. Myšlienka zákona o miestnom poplatku za rozvoj prišla na Slovensko zo západu, konkrétne z Kanady, kde dobrá prax ukázala, že rozvíjajúce sa územie potrebuje osobitnú dávku podpory. Podľa mňa idea je veľmi jednoduchá, ak niekam proste prichádza nové obyvateľstvo, malo by si zaplatiť za vybudovanie potrebnej infraštruktúry, aby na to jednoducho neodplácali pôvodní obyvatelia obcí a miest. Takýmto spôsobom sa v rozvíjajúcich obciach a mestách podarilo vybudovať nové cesty, chodníky, zastávky, školy, škôlky a podobne. Treba uznať, že tento zákon bol prijatý v roku 2015 počas vlády strany SMER, čo sa z dnešného pohľadu naozaj zdá trošku aj také sci-fi, pretože za posledný rok, ako som už povedala by sme márne hľadali podobnú iniciatívu, kedy by táto vláda prišla s inovatívnou myšlienkou zo západu s cieľom pomôcť samosprávam. Je naozaj z čoho, z čoho čerpať a pozerať sa na pozitívne príklady, ktoré v susedných krajinách máme. O odbornom a ideovom poddimenzovaní súčasnej koalície svedčí aj fakt, že novela tohto zákona pošliapala jeho pôvodnú ideu a de facto ničí dobrý zákon, ktorý bol pre rozvoj obcí veľkým prínosom.
Teraz sa to pokúsim trošku bližšie vysvetliť, že prečo. Najprv skúsme pochopiť, prečo zákonodarca v roku 2015 nezaradil poplatok za rozvoj do klasického zákona o miestnych daniach a poplatkoch. Stalo sa tak preto, že miestny poplatok za rozvoj mal mať výrazne regulovaný účel a nemal sa používať na čokoľvek. Na jednej strane mal chrániť pôvodných obyvateľov obcí od toho, aby museli platiť novú infraštruktúru prisťahovalcom, ale na druhej strane mal chrániť aj prisťahovalcov od toho, aby za ich peniaze, teda z poplatku, aby sa peniaze z poplatku na rozvoj nepoužívali bez kontroly na bežné účely, ako sú napríklad zamestnanci úradov alebo klasická údržba. Na toto sa určilo kritérium použitia týchto zdrojov výlučne na kapitálové výdavky a aj to len také, ktoré majú účel niečo nové v obci vybudovať. Novela, ktorú máme pred sebou, de facto vypína tieto kontrolné mechanizmy a umožňuje starostom a primátorom používať poplatok za rozvoj ako ktorúkoľvek inú daň na svojom území Pripomínam, že v období konsolidácie a pri vládnom drancovaní obecných rozpočtov môže toto rozhodnutie viesť k zastaveniu rozvoja a prejedaniu veľkej časti týchto zdrojov. Po schválení tohto zákona bude môcť obec financovať z poplatku za rozvoj aj tvorbu rôznych štúdií a analýz. Ako príklad uvediem, že to bude môcť byť aj napríklad štúdia pre vybudovanie miestnej komunikácie, ktoré bude po novom možné financovať z poplatku za rozvoj, lenže občania už naozaj štúdií a stratégií majú dosť. Na komunikácie stačí projekt a kapitálové zdroje, žiadne koncepcie či štúdie nepotrebujeme financovať z poplatku za rozvoj, pretože ak sa niekde postaví bytová výstavba, tí ľudia nemajú čas čakať na koncepciu a už vôbec ju nemajú dôvod financovať zo svojho poplatku. Oni majú za svoj poplatok dostať cestu či chodník. Všetky dlhodobé stratégie sa majú hradiť z rozpočtu vyčleneného na bežné výdavky, na ktoré sa skladá celá samospráva. Rovnako aj diferencovanie typu bytov, ktorých sa má poplatok týkať, napr. spomínané malometrážne byty, ktoré by mohli mať nižšie poplatky, naráža na ideu samotného zákona. Treba si uvedomiť, že obyvatelia napríklad dvoch malometrážnych nájomných bytov môžu pokojne spôsobiť väčší dopad na infraštruktúru než obyvatelia veľkých súkromných bytov. Taktiež si treba uvedomiť, že nájomníci neplatia poplatok za rozvoj, takže nie je žiadny dôvod, aby zákon umožňoval zvýhodňovať developerov, ktorí stavajú nájomné byty. Aj obyvatelia týchto bytov totiž potrebujú školy, škôlky, cesty a všetky ďalšie prvky verejnej infraštruktúry, a práve tieto veci sa majú hradiť prostredníctvom marží developerov. Tento krok nemá opodstatnenie, pretože je oveľa rozumnejšie dať obciam čo najviac peňazí a potom ich limitovať v tom, aby ich neprejedli, ale investovali do infraštruktúry, ako urobiť opak a rozviazať obciam úplne ruky a potom zvýhodňovať developerov, aby nemuseli takýto poplatok platiť. Zdá sa, že navrhovateľ neporozumel účelu zákona a tomu, že poplatok za rozvoj nie je namierený proti obciam, ale, práve naopak, v ich prospech, a tu sa nebavíme o symbolickej rovine, ale v tomto bode predkladateľ navrhuje zľavy až do výšky 75 %. Aby som teda nebola len kritická, tak návrh správne reaguje aj na požiadavky NKÚ, bolo to tu už spomínané, aby samosprávy mohli nové budovy nielen stavať, ale aj kupovať, čo je v poriadku. Toto je spolu s valorizáciou výšky poplatku asi najväčší prínos tohto návrhu, avšak stále ho nepovažujeme za dostatočný na to, aby sme mohli tento návrh podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela v krátkosti len reagovať na to teda, čo si hovoril o úrovni digitalizácie na Slovensku. My sme dneska ráno mali na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj správu Najvyššieho kontrolného úradu ku vkladom do katastra nehnuteľností a aktuálne využíva elektronickú schránku od toho roku 2021, ktoré on... to sledované obdobie bolo 2021 až 2023. Síce sa toto percento zvyšovalo, ale v roku 2023 to bolo na úrovni 23 %. A je to naozaj smutné na margo toho, že elektronická schránka bola spustená v roku 2013, pokiaľ viem, sa postupne začala zavádzať a dneska sme teda na takej úrovni, že ani nie jedna tretina ľudí využíva aj v tejto oblasti elektronickú schránku. A ja musím ešte jednu vec povedať, čo konštatovala správa NKÚ, bolo, že katastre, ak aj prijmú nejaký vklad cez elektronickú schránku, tak musia potom fyzicky vypísať približne 12 papierov. Čiže toto je ako kebyže elektronizácia na Slovensku po tých rokoch vlád SMER-u a to, koľko peňazí sa dalo do tejto oblasti. A je to veľmi smutné, že na Slovensku nedokážeme ani po tých rokoch ako keby oveľa efektívnejšie spustiť digitalizáciu a pracovať na zlepšovaní týchto procesov. A naozaj aj to potvrdzujú, potvrdzuje tvoje slová, to vlastne, v čom sme v omeškaní.
Ďakujem.

Pán Bartek, tá príčetná časť Slovenska presne vie a uvedomuje si, v akom stave sa dneska Slovensko nachádza. Čiže o tom nepochybujte. A čo sa týka toho, že bola to nejaká demagógia, no, proste to sú, to je realita, veď to ukazujú rôzne ukazovatele, kde sa dnes Slovensko nachádza. A asi mi neviete odporovať, že dneska máme pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode a jeden a pol milióna bez napojenia na kanalizáciu, a proste jednoducho to sú výsledky vládnutia SMER-u. Veď plán budovania vodovodov a kanalizácií jasne hovoril, že do roku 2015 má byť väčšina Slovenska odkanalizovaná a má byť, majú mať obyvatelia prístup, bezpečný prístup k pitnej vode z verejného vodovodu. Dneska tie fakty jednoducho potvrdzujú, že v tomto ste zlyhali.
Ja nehovorím, že všetko je na Slovensku zlé, ale treba sa pozrieť na to, že vy naozaj neviete robiť reformy a neprinášate nič, čo by nás posunulo či v školstve, či v zdravotníctve, v akejkoľvek oblasti, kam sa pozriete, sú jednoducho obrovské problémy. A tie problémy sa tu nenakopili za posledné tri roky, veď sme tu mali obrovské krízy, ale tie problémy sa tu nakopili preto, že ste jednoducho vlády SMER-u, ktoré tu 12 rokov vládli za sebou, nerobili tak dôležité reformy, ktoré sme potrebovali. Proste to je realita. Môžete krútiť hlavou, koľko chcete, ale tak to je. Proste výsledky, ktoré jednoducho, alebo teda fakty, ktoré si viete alebo preštudovať v rôznych správach, jednoducho nemôžete poprieť. Taká je situácia na Slovensku.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rozpočet je vo väčšine vyspelých krajín považovaný za zákon roka a to najmä preto, že determinuje budúcnosť rozvoja celej spoločnosti na najbližší rok. V ňom má vláda predstaviť svoju víziu, svoje priority a de facto kroky, ktorými chce modernizovať jednotlivé časti nášho štátu.
Dovoľte mi ako človeku, ktorý roky pôsobil v komunálnej politike a v Progresívnom Slovensku sa venujem téme samospráv, zamerať sa na túto oblasť. V prvom rade musím konštatovať, že samosprávy sa v období vášho prvého roka dostali do asi historicky najväčšej krízy, ktorú kedy zažili. Zdedený daňový bonus im od začiatku roka spôsoboval existenčné problémy, ktoré ste nemali odvahu dôstojne vyriešiť včas tak, aby neboli dotknuté ich rozvojové aktivity, ba dokonca boli ohrozené aj ich základné prevádzkové služby. Výsledkom bolo, že už v lete hlásili mnohé samosprávy vypínanie nočného osvetlenia či zvyšovanie lokálnych poplatkov. Celé vaše ignorantstvo umocňoval fakt, že pán minister financií sa s nimi odmietal stretnúť a mnohí starostovia a starostky museli zúfalo veriť v to, že aspoň na výjazdovom rokovaní sa im ujde almužna, za ktorú opravia chodníky na cintorínoch či nakúpia riad do materskej škôlky. Ani v takejto citlivej dobe sa vláda neštítila pomáhať primárne svojim kamarátom a držiteľom straníckeho trička. Dofinancovanie, o ktoré samosprávy žiadali, ste úmyselne a cynicky odkladali do konca leta, pretože v tom období samosprávy zaznamenávali najvyššie príjmy, takže vaša pomoc mohla byť o to menšia.
Dnes, keď samosprávy volajú po ďalšom dofinancovaní, tak ich minister financií posiela preč s argumentom, že na konci roka už nie sú peniaze. A na začiatku budúceho roka ich teda už, pán minister, nájdete? Máte ich pripravené v rozpočte? Koľko peňazí uvoľníte pre obce a mestá za to, že ste nenašli politickú odvahu na dôkladné riešenie daňového bonusu? Koľko im doplatíte za stratu na konci tohto roka?
Môžeme sa nazdávať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že presne rovnaká situácia s nedostatkom financií nastane aj v budúcom roku. Uvedomujú si to všetci primátori, primátorky aj starostovia a starostky našich obcí a miest, pretože práve v týchto dňoch predkladajú zastupiteľstvám svoje návrhy na rozpočty. A úprimne, asi mnohí práve zisťujú, že to najhoršie ich ešte len čaká. Začnime postupne.
Táto koalícia najprv zmenila spôsob financovania materských škôl. Tu sa môžeme hodiny baviť o tom, či je to dobré, alebo nie, či tam mali byť zahrnuté aj školské kluby, alebo nie. To teraz nie je podstatné. Podstatné je, že obce a mestá s istotou netušia, aké peniaze za materské školy im reálne prídu do rozpočtu v budúcom roku. Všetci sa môžu spoliehať výlučne na kalkulačky rôznych organizácií, čo však nebude nikdy postačujúce. Ministerstvo financií by malo byť pripravené pri takejto veľkej zmene disponovať v budúcom roku s balíkom peňazí, ktorý by slúžil ako záchranný čln pre obce, ktoré sa dostanú v dôsledku odlišností pri tvorbe rozpočtov do krízovej situácie. Nič také v rozpočte však nevidím.
Čo je však dnes výsledkom vášho vládnutia? Konsolidácia, ktorú ste dali celú na plecia ľudí, podnikateľov a samospráv, kde žiadnym spôsobom nešetríte na sebe. A povedzme si to teda konkrétne, čo všetko sa dotkne našich samospráv v budúcom roku.
Obce, mestá a kraje sú vo finančnej kríze od začiatku roku 2024, mnohé z nich avizovali odkladanie splatnosti faktúr, prepúšťanie a vypnutie nočného osvetlenia. Výpadky príjmov, ktoré im spôsobil Matovičov balíček, Ficova vláda síce dofinancovala, no len čiastočne. Celkové výpadky z podielovej dane činili k septembru 88 mil., no vláda Roberta Fica poskytla samosprávam len 70 mil. Príjmovo tak nie sú ani na úrovni roku 2023. Progresívne Slovensko navrhovalo v septembri dofinancovať 120 mil., čo by zohľadňovalo vtedajšie požiadavky samospráv a pomohlo preklenúť nejasnú situáciu aj na začiatku roku 2025.
Okrem vyšších daní, ktoré prináša Ficova drahota, stúpnu ľuďom aj lokálne dane a poplatky. Vláda berie krajom 0,5 % príjmu z podielovej dane a 1 % obciam a mestám. Samosprávy prídu o desiatky miliónov eur, ktoré sa prejavia vo zvýšení daní z nehnuteľností, daní za psa, poplatkov za odpady či za hrobové miesta. Okrem toho sa samospráv dotkne aj vyššia DPH či transakčná daň.
Vláda ďalej berie peniaze rodičom, ale aj mestám a obciam. Matovičov balíček poskytol peniaze rodičom na úkor príjmu obcí, miest a krajov. Ficova vláda teraz balíček okresala, ale druhou rukou znížila samosprávam príjmy z podielovej dane. Celkovo tak samosprávy dostanú o vyše 60 mil. menej, ako sa ušetrí na tzv. rodinnom balíčku.
Ďalej nie je jasné, či a ako dofinancuje samosprávy v roku 2025. Konkrétne prísľuby, ktoré dal Robert Fico ZMOS-u, sa týkajú výlučne roku 2024. Pre rok 2025 ide zatiaľ len o všeobecné frázy. Aj táto neistota spôsobí zhoršenie kvality verejných služieb, ohrozenie investičných projektov či zatváranie športovísk. Jednorazová odmena 800 eur pre zamestnancov verejnej správy ohrozí finančnú stabilitu samospráv. Ak sa vláda dohodla s odbormi na odmene 800 eur pre zamestnancov verejnej správy, čo je vyčíslené na nejakých 87 mil., mala by ju zo svojho rozpočtu financovať, inak hrozí kolaps poskytovania verejných služieb v obciach a mestách.
Rodičovský dôchodok spôsobí ďalšie výpadky samosprávam. Ten sa bude financovať ako asignácia 4 % dane z príjmu detí dôchodcov. Daň z príjmu je však hlavným zdrojom príjmu obcí, miest a krajov. ZMOS odhaduje náklady na úrovni 100 mil. ročne.
Konsolidácia už, samozrejme, prináša aj prvé obete. Trenčiansky kraj predáva tri nemocnice. V materiáli, ktorý predstavil pán Baška, ktorý je teda poslancom aj županom za SMER, zastupiteľstvu, sa uvádza, že dôvodom na predaj verejných nemocníc sú aj konsolidačné opatrenia znemožňujúce ich rozvoj. Ten istý pán Baška však za ne v parlamente hlasoval.
A toto je len časť dopadov, ktoré majú vaše opatrenia. Neprinášate opäť žiadne systémové riešenia. Premiér Fico aj dofinancovanie samospráv podmienil tým, aby prišiel ZMOS s návrhom komunálnej reformy.
Prepáčte, ale po trinástich rokoch vládnutia nemá skutočne SMER ani len základnú predstavu o tom, ako treba zmeniť fungovanie našich samospráv tak, že dokážeme zvýšiť kvalitu života ľudí na Slovensku cez efektívne a hospodárne financovanie? Žiadne skúsenosti za tie roky? Nič, idete úkolovať stavovskú organizáciu, veď za 20 rokov tu už bolo napísané a povedané skutočne všetko. Všetci vieme, čo a ako treba urobiť, len vy sa tvárite, že nie. Ja však jediný problém vidím v tom, že vy to nemáte odvahu vysloviť, pretože vy sa bojíte skutočných výziev aj reforiem. Tých výziev, ktoré musíme urobiť, ak sa chceme na Slovensku posunúť ďalej.
Preštudovala som si stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu rozpočtu a oceňujem, že apeluje na tému, na ktorú s kolegom Michalom Sabom upozorňujeme a aktívne sa jej venujeme posledné roky v rámci iniciatívy Voda pre všetkých. Rovnakou vizitkou vašich vlád je teda dnes aj stav kritickej infraštruktúry na Slovensku. V roku 2024 sme to dopracovali do bodu, kedy nemá pol milióna ľudí prístup k pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna nemá pripojenie na kanalizáciu a investičný dlh sa nám vyšplhal na závratných 10 mld. eur. Nehovoriac, že štát absolútne zlyhal a stále zlyháva v kontrole vodárenských spoločností, ale aj v systémovej pomoci, aby vodárenské spoločnosti dokázali zabezpečiť potrebnú obnovu aj rozvoj. Sme najhorší z V4. Ak budeme držať aktuálne tempo, bude Slovensko odkanalizované až v roku 2060. Pre porovnanie si predstavte, že Elon Musk v tom čase plánuje kolonizovať Mars. U nás vtedy prestanú ľudia ťahať vodu zo studní a púšťať splašky do potokov.
Tento alarmujúci stav kritickej infraštruktúry môže mať v budúcnosti pre Slovensko obrovské finančné dopady. Citujem zo správy NKÚ: "Napriek záväzkom smernice Európskej komisie o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá vyžadovala pripojenie aglomerácií nad dvetisíc ekvivalentných obyvateľov do roku 2015, v roku 2022 dosiahlo hranicu pripojenia 98 % ekvivalentných obyvateľov iba 53 z celkových 356 aglomerácií v Slovenskej republike. Tento stav ohrozuje, tento stav ohrozuje Slovensko sankciami v desiatkach miliónov eur, ktoré môžu byť uvalené medzi rokmi 2030 až 2035. Za toto nemôžu tri roky Matoviča s Hegerom ani dva roky Radičovej. Toto je vizitka vášho spravovania štátu!
V rozpočte na rok 2025 sú celkové výdavky smerujúce do vodného hospodárstva len vo výške 348 mil. eur, ktoré sú určené na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry. Tempo starnutia výrazne prevažuje tempo obnovy infraštruktúry. Podľa strategického plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií na roky 2021 až 2027 sa má vynaložiť na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry približne 5,7 mld. eur. Toto je napísané v pláne pre budovanie vodovodov a kanalizácií a po troch rokoch sme z týchto prostriedkov približne na úrovni 3 %, čo je teda naozaj alarmujúce.
Čo však vidíme miesto poctivej práce, ktorú si táto téma zaslúži? Minister životného prostredia pán Taraba od nástupu na rezort rozpráva, že kritická infraštruktúra je jeho priorita. Keď sme sa ho však na hodine otázok pýtali na správu NKÚ, ktorá píše o zlom stave vo vodárenských spoločnostiach, o riziku skrytej privatizácie vody na východe Slovenska, dozvedeli sme sa, že nevieme čítať a Najvyšší kontrolný úrad preháňa. Po vyše mesiaci nášho tlaku zrazu minister otočil, stretol sa so zástupcami NKÚ a začal iniciovať, aby vlastníkom akcií vo vodárenských spoločnostiach neboli len obce a mestá, ale v núdzovom prípade aj štát. Aby štát mal pod kontrolou nielen to, ako infraštruktúra funguje, ale aj to, ako sú vo vodárenstve využívané štátne, ale aj európske zdroje.
Dnes okrem Najvyššieho kontrolného úradu vypovedajú o zlom stave kritickej infraštruktúry, resp. jej potrebe budovania aj samotné samosprávy. V lete sme navštívili desiatky obcí na celom Slovensku, napr. v obci Tuhár čakali obyvatelia na vodovod 15 rokov od začiatku budovania. V obci Poproč chodili v lete kvôli poruche na starom vodovode tri týždne po vodu do krčahov. Napríklad v Geči, čo je obec 15 km od centra Košíc, žijú ľudia v modernej zástavbe bez vodovodu a kanalizácie. Takmer vo všetkých obciach sme počúvali o skostnatelosti štátu, o komplikovanom nastavovaní výziev, o zložitej situácii s projektovou dokumentáciou.
Často počúvame o problémoch s prevodom pozemkov. Budovanie vodovodov a kanalizácií musí mať však jasnú koncepciu, ktorá bude vychádzať z reálnej situácie našich samospráv, zmapovaná zodpovedným orgánom. Musí byť nastavené jasné financovanie s plánom budovania. Na túto situáciu samotný rozpočet absolútne nereflektuje.
Na záver a trikrát podčiarknuté, odkedy ste sa ujali moci, míňali ste vždy neadresne, sebe ste peniaze pridali a dlhy, ktoré robíte, ste preniesli na plecia bežných ľudí, podnikateľov a samospráv. Za vašich predchádzajúcich vlád ste nedokázali nikdy prísť s reformami, ktoré by Slovensku pomohli a posunuli ho na priečkach úspešnosti. Dnes vidíme nemocnice, kde si ľudia musia nosiť vlastný toaletný papier a na okná sa skladať cez zbierky na internete. Školy, kde neučíme deti kriticky myslieť a nepripravujeme ich na výzvy 21. storočia. A v neposlednom rade teda obce, kde ľudia chodia s krčahom po vodu a splašky nám končia v našich poliach a riekach. Slovensko, žiaľ, vždy bolo pre vás len výťahom k moci a k peniazom. Ak by to tak nebolo, tak dnes nie je realitou, že na Slovensku, opakujem, žije stále pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode z verejného vodovodu a jeden a pol milióna bez pripojenia na kanalizáciu a skoro milión ľudí dnes je na hranici chudoby. Robili ste vždy len nutné veci, ktoré sa už nedali odkladať. Nikdy ste neboli vizionári, ktorí vidia Slovensko ako modernú, úspešnú a prosperujúcu krajinu. Tak pristupujete k vládnutiu aj k hospodáreniu. A tak dnes vyzerá naša krajina aj náš rozpočet.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Gašpar, mňa naozaj udivuje, že vám už neni ani trošku trápne vlastne vnášať sem stále tieto boľačky SMER-u. A robíte to naozaj v čase, kedy Slovensko trápia že úplne, aleže úplne iné problémy. A v čase, kedy ste vy tu uvádzali to uznesenie, tak my sme mali s kolegom Sabom práve tlačovú konferenciu k tomu, aká je dôležitá potreba ochrany vody a v akom stave je naša kritická infraštruktúra. A ak teda že naozaj nemáte čo na robote, tak ja vám poradím. Na Slovensku k dnešnému dňu je stále viac ako pol milióna ľudí bez prístupu k bezpečnej pitnej vode a viac ako jeden a pol milióna bez prístupu ku kanalizácii a môže za to vo veľkej miere práve to, keď ste vy vládli a mali ste počas dvanástich rokov najviac prostriedkov na to, aby ste túto infraštruktúru ľuďom dobudovali. A takže, pán Gašpar, možno keď presmerujete tú energiu, ktorú aktuálne využívate na pomstu napríklad aj na takéto problémy, ktoré skutočne ľudí trápia, tak to bude oveľa prínosnejšie. A keď vám možno ostane čas, tak možno bolo by fajn začať riešiť aj tie lacnejšie potraviny.
Ďakujem.

Tak ďakujem ešte raz za slovo.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, rada by som teda predstavila tento návrh zákona. Hneď asi na začiatok poviem, že tento návrh prišiel priamo ako požiadavka od starostov a starostiek. Za rok mandátu poslankyne som sa stretla teda s desiatkami starostov a starostiek po celom Slovensku. Rozprávali sme sa o mnohých naozaj veľkých problémoch, možných riešeniach, potrebných reformách a významných zmenách, ale aj návrhoch, ktoré sú jednoduché na zmenu, ale v konečnom dôsledku naozaj dokážu zjednodušiť život občanov a ani by nás to v tomto prípade teda nič nestálo. Jedným z takých je aj tento návrh, ktorý by teda starostom a starostkám umožnil sobášiť aj v prípade, kedy nevedú matriku. V jednej z navštívených obcí mi dal starosta teda tento podnet, kde priamo on asi najviac hovoril o tých problémoch, ktoré sa týkajú toho, že teda ak samospráva patrí pod matričný úrad, že teda nevedie vlastnú matriku, tak sa stretávajú s tým, že ako starosta obce teda nemôže sobášiť. Konkrétne v tomto prípade tento starosta mal viaceré prípady počas svojho pôsobenia, kedy za ním prišli snúbenci a priali si, aby ich napríklad teda zosobášil práve on a radi by sa boli zosobášili aj v miestnej kaplnke, ktorá je naozaj veľmi pekná, ale tým, že teda samospráva patrí pod iný matričný úrad, tak, žiaľ, to zastupiteľstvo, ktoré tam pôsobí, neumožňuje to, aby sa teda sobášili napríklad aj v tej obci, ktorá patrí pod matričný úrad.
Rovnako sa vyjadrili aj iní zástupcovia obcí, kde som sa stretla s nimi, ktorí mali tento istý prípad, teda že neviedli vlastnú matriku. Ja si myslím, že naozaj neexistuje žiadny dôvod, aby sme túto možnosť nerozšírili. Štát tu má byť podľa mňa pre občanov a v situáciách ako je táto, by sme mali presne rozširovať to portfólio služieb verejnej správy a ich kvalitu. V praxi by táto zmena vytvárala priaznivejšie možnosti pre snúbencov, pre výber miesta, ale aj osoby, ktorá ich oddá. A podľa mňa asi sa tu všetci zhodneme, že aký významný deň to pre každého je, väčšinou teda raz za život, teda pre tých, ktorým je to umožnené na Slovensku.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy podľa môjho názoru, aj keď teda v stanovisku ministerstva financií bola taká, bola teda iný, iná, teda stanovisko, ale teda podľa mňa tam bolo povedané, že má to vplyv, keďže sa ako keby navyšujú tie služby, ale ako keby v množstve tých úkonov sa nič nemení, len akurát teda neviedol by to náš starosta alebo zástupcovia samosprávy, kde je matričný úrad, ale mohli by to teda vykonávať aj starostovia, starostky obcí, ktoré pod tento matričný úrad patria.
Ja teda dúfam, že hlavne teda podporu od poslancov a poslankýň, ktorí teda sa hlásia teda k tej tradičnej rodine aj podpore manželstva a rodiny, pretože myslím si, že aj toto je jeden z takých návrhov, ktorý by tomu pomohol a rovnako dúfam, že aj podporu všetkých teda poslancov a poslankýň, ktorí teda sú aj takí bojovníci za regióny, pretože rovnako to pomôže aj starostom, starostkám, ktorí pôsobia v našich samosprávach.
V programovom vyhlásení sa píše, že osobitnú pozornosť bude vláda venovať pomoci a podpore rodín, a teda vyzývam týmto teda koaličných poslancov a poslankyne, aby tento návrh zákona podporili. Ďakujem.