Videokanál poslanca

Tak ďakujem veľmi pekne. No tak vážna téma a tak prázdne plénum, zvykajme si.
Čiže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spoločne s kolegom Michalom Sabom teda prinášame na túto schôdzu uznesenie, ktoré sa venuje téme kritickej infraštruktúry.
V Progresívnom Slovensku sa posledné roky v rámci iniciatívy Voda pre všetkých venujeme tejto tému a upozorňujeme na nedostupnosť a zlú kvalitu našej vody, ale aj na stav našich vodovodov a kanalizácii.
Počas Matovičovej vlády sme opakovane vyzývali ministerku Remišovú aj ministra Budaja, aby konali. Dnes vyzývame súčasné ministerstva, pretože situácia absolútne nezlepšila. Naopak, dostali sme sa do bodu, kedy investičný dlh, ako aj povedal kolega, dosiahol 10 mld. eur a na Slovensku máme stále cez 1 700 obcí bez kanalizácie a viac ako 400 obcí bez vodovodu. Ja mám, žiaľ, niekedy pocit, že to, čo nevidíme, čo je zakopané v zemi, nás jednoducho nezaujíma. No ak nezačneme konať, v budúcnosti nebude schopní sanovať všetky poruchy na potrubiach.
Minulé vlády Roberta Fica, žiaľ, túto tému absolútne podcenili. Tak ako, žiaľ, aj mnohé iné témy. Vodárenské spoločnosti na jednej strane potrebujú lepšie nastavenie fungovania a kontroly, na druhej strane sa vážne potrebujeme zaoberať ako je finančne pokrytá obnova a budovanie kritickej infraštruktúry. Spolu s kolegom Michalom Sabom sme za posledné roky navštívili naozaj veľké množstvo obcí po celom Slovensku. Rozprávali sme sa s desiatkami starostov a starostiek, ale komunikujeme teda intenzívne s Najvyšším kontrolným úradom, ktorý k stavu vodárenstva vydal viaceré správy, o ktorých už teda hovoril Michal. Neustále upozorňujeme zodpovedných ministrov na naliehavosť riešenia tejto situácie.
Nerozumiem tomu, ako je možné, že Slovensko malo k dispozícii stovky miliónov eur, no napriek tomu sme nesplnili ani tie ciele, ktoré sme si sami zadefinovali v plánoch rozvoja kritickej infraštruktúry. Už v roku 2015 sme mali mať odkanalizovanú väčšinu Slovensku, a teda o vodovodoch ani nehovoriac. Aj aktuálny Plán rozvoja verejných vodovodov aj verejných kanalizácii na roku 2021 až 2027 po prvé nemá finančné krytie a po druhé jeho plnenie aktuálne je na úrovni približne 5 %, a to sme teda už za polovicou rokov jeho plnenia.
Naozaj mám pocit, že opakujeme stále tie isté chyby. Ministri a štátni tajomníci a mnohí aj koaliční poslanci pritom niekedy skutočne až afektovane opakujú, že voda je život. Nevidíme však žiadne kroky aby situáciu riešili, akoby sami neboli súčasťou tejto vlády. Preto sme predložili aj toto uznesenie, ktoré reaguje na alarmujúce zistenia Najvyššieho kontrolného úradu v oblasti hospodárenia vodárenských spoločností, o ktorých teda už hovoril kolega.
Potrebujeme naozaj veľmi serióznu diskusiu o tak zásadnej téme, akou je pitná voda, akou je stav a budovanie kritickej infraštruktúry, lebo v roku 2025 je nemysliteľné – opakujem to a zdôrazňujem –, že viac ako 500-tisíc ľudí na Slovensku nemá bezpečný prístup k pitnej vode. To je teda približne 10 % obyvateľov naprieč celou krajinou od západu na východ, od severu na juh. A až 1,5 mil. – takisto zdôrazňujem – nemá dobudovanú kanalizáciu. Splašky z domov teda často končia v našich riekach, potokoch a na poliach. A čo to spôsobuje? Asi vieme všetci – zhoršujúci sa stav kvality pitnej vody.
Budovania obnova verejných vodovodov a kanalizácii na Slovensku sa podľa nás robí absolútne nekoncepčne. Nemôže sa predsa, stať aby obec, ktorá má sto metrov od hranice zablendované potrubie s pitnou vodou, viac ako osem rokov žiadala o finančné prostriedky na dobudovanie vodovodu. Ľudia v tejto obci majú každý rok v obdobiach sucha problémy s vodou, v studniach jej kvalitou, večer sa naozaj musia rozhodovať, či si spláchnu záchod, alebo sa osprchujú. Nehovoriac, že pre pitnú vodu si musia chodiť do obchodu. Neviem, kto z vás, kto tu sedíme, ale aj tí, čo tu teda aktuálne nie sú prítomní, si vie predstaviť, že by musel čeliť takýmto životným podmienkam.
Prieskum, ktorý sme realizovali medzi dotknutými obcami na Slovensku, nám ukázal nasledovné. Oslovili sme teda všetky obce, ktorých sa tento problém s vodou týka.
Súčasné verejné výzvy nereflektujú na skutočné problémy a potreby obcí. Situáciu komplikuje nevyhovujúca výška alokovaných finančných prostriedkov, napájanie na verejné vodovody a kanalizácie je bez koncepcie, ako som aj uviedla príklad obce tuná neďaleko na Záhorí. Obce sú nútené aj opakovane plytvať finančnými prostriedkami na projektové dokumentácie, ktoré nie sú v konečnom dôsledku podporené. Malé obce nemajú finančné prostriedky ani len na samotné projektové dokumentácie. Aglomerácie pod 2-tisíc obyvateľov sú často aj systémovo diskriminované, aj keď toto sa medzičasom teda zlepšilo. Predkladanie projektov je administratívne náročné a podmienky prípravy projektov nie sú konštantné.
A v neposlednom rade to, čo stále presadzujeme, odkedy sme aj spustili túto našu iniciatívu Voda pre všetkých nájdete aj všetky informácie na rovnakej stránke, Voda pre všetkých.sk. Stále hovoríme, že právo na vodu nemôže byť súťažou. Bezpečná pitná voda a trvalo udržateľné hospodárenie s ňou je základným predpokladom pre ekonomický a sociálny rozvoj, zatiaľ čo funkčný kanalizačný systém je neoddeliteľnou súčasťou ochrany vodných zdrojov.
Dovolím si uviesť ešte niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré sme navnímali pri našich cestách po Slovensku a cez ktoré možno lepšie pochopiť, v akom katastrofálnom stave sa dnes nachádzame. Cez leto sme napríklad navštívili obec Tuhár, kde budovanie vodovodu trvalo 12 rokov, čiže 12 rokov to bol podľa starostu a jeho slov boj s úradmi, s byrokraciou, naháňanie peňazí. Čo bolo cieľom? Len aby sa zvýšila kvalita života ľudí – teda o to, o čo ide nám všetkým, ktorí tu dnes sme –, aby vôbec táto obec udržala v dedine aspoň to množstvo obyvateľov, ktoré tam má. A neviete si naozaj predstaviť tú radosť ľudí, s ktorými sme sa rozprávali čo to pre nich znamenalo, že keď im zrazu z kohútika v domoch tiekla pitná voda po 12 rokoch, odkedy teda starosta začal riešiť vodovod a položil prvé potrubie v obci. Ďalším príkladom je Obec Geča. Je to obec, ktorá je vzdialená približne 15 km od mesta Košice. Ide o novú výstavbu rodinných domov. Na začiatku výstavby bolo ľuďom prisľúbené, že najneskôr do dvoch rokov budú mať dobudovaný vodovod aj kanalizáciu. Dnes je to už viac ako päť rokov, situácia je tam aktuálne taká, že ľudia nemajú pitnú vodu, dokonca voda v studniach je zdravotne závadná. Malé deti sa nemôžu s touto vodou ani sprchovať, pretože majú kožné problémy. Pri odvoze odpadových vôd zase majú ľudia problémy s tým, aby vôbec mal kto tieto vody odviesť. Doslova musia kalkulovať, koľko vody míňajú, aby nezaplnili žumpu skôr, ako bude môcť prísť vozidlo, ktoré im teda tú žumpu odvezie. A ďalším obrovským problémom je cena, ktoré, vieme, že doslova z mesiaca na mesiac tieto ceny odvozov žúmp rastú. A opäť sa pýtam, či si niekto vie predstaviť takto fungovať.
Grinava je ďalší príklad, je to časť mesta Pezinok, kde ľudia nemajú kanalizáciu. Čiže tu približne 1 600 obyvateľov. Už takmer tri desaťročia čakajú ľudia na dobudovanie verejnej kanalizácie. Zodpovednosť za dobudovanie v tomto prípade zmluvou prevzala Bratislavská vodárenská spoločnosť. Tá však odkazuje ľudí na ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia odkazuje ľudí na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť. Jediné, čo sa udialo, je, že sa dobudovala jedna hlavná sieť na hlavnej ulici, a teda ostatní ľudia už čakajú cez 30 rokov. Ľudia sú doslova rukojemníci tejto situácie. A to hovoríme o okresnom meste a hovoríme o meste, ktoré leží neďaleko hlavného mesta.
Ročné náklady štvorčlennej rodiny, ktorá je pripojená na kanalizáciu v tejto časti Pezinka sú približne 160 eur. A rovnako veľká rodina, ktorá je odkázaná na odvoz žumpy, zaplatí ročne 900 euro. Čiže to je veľmi veľký rozdiel. Obyvatelia naozaj sú zúfalí, my s nimi aktívne komunikujeme, dokonca sa s nimi máme aj budúci týždeň stretnúť a aj touto cestou naozaj na mňa apelovali a prosili, aby, aby sa konečne zažalo v tejto veci a v tomto probléme ich konať. Problémom je, že veľa ľudí aj tu v časti Grinava nemá peniaze na to, aby proste realizovalo si vývoz, a opäť končia splašky, vieme kde, čiže v poliach, v potokoch a v studniach.
Ďalším príkladom, zase ktorý ilustruje inú situáciu, je Obec Poproč, v ktorej sme boli tiež cez leto. A v tejto obci neďaleko Košíc zase bol problém, že na potrubiach sa neustále opakovali poruchy, čiže obyvatelia v čase najväčších horúčav nemali dostupnú pitnú vodu cez potrubie, ale museli si chodiť pre vodu s nádobami do cisterny. Vodárenská spoločnosť keď aj opravu urobila, natlakovala potrubie, tak stalo sa to, že prasklo zase na inom mieste, a toto sa vlastne opakovalo približne tri týždne. A v takomto stave máme na Slovensku obrovské množstvo potrubí, ktoré sú po životnosti.
Investičný dlh, spomínal to tiež už aj kolega, máme dnes na úrovni 10 mld. eur. Pýtam sa, čo s tým.
Posledný príklad, ktorý uvediem, je, nedávno teda sme navštívili v rámci nášho výjazdového rokovania okres Rimavská Sobota. Obce v okrese Rimavská Sobota majú problém s kvalitou pitnej vody, tá predstavuje naozaj, kde to konštatoval aj úrad zodpovedný, zdravotné riziko. Ide o 37 obcí v okrese. Vláda im počas výjazdového rokovania prisľúbila pomoc. My sme teraz teda boli na tom výjazde, pýtali sme sa starostov, že čo sa odvtedy zmenilo, a asi vás neprekvapím, keď poviem, že nič. Pritom tento stav ohrozuje fungovanie základných a materských škôl, sociálnych zariadení, podnikania, ale aj bytovej výstavby.
Keby toľko energie, koľko dáva táto vláda do riešenia osobných sporov a ambícií jednotlivcov za posledné tri mesiace, čoho sme boli svedkami, venuje napríklad riešeniu problémov ľudí na Slovensku s dostupnosťou kvalitou vody a jej ochranou, tak verím tomu, že by sme sa nemuseli nachádzať v tomto stave, v akom sa dnes nachádzame.
A ja už teda iba na záver vás poprosím o podporu tohto uznesenia. Naozaj je to veľmi vážna téma. Verím tomu, že aj koaliční poslanci a poslankyne, možno sami ste tu niektorí z obcí, ktorých sa aj tento problém týka, a naozaj by som bola veľmi rada, keby apelujete na kompetentných mini... na zodpovedných ministrov, a aby sa tento problém začal riešiť, pretože naozaj je to obrovský problém, a ak sa riešiť nebude, tak nás čakajú veľmi zlé situácie, ktoré, budeme prekvapení, že keď nám tu začnú strieľať jedno potrubie po druhom, že bude problém tieto, tieto problémy na Slovensku riešiť.
Ďakujem veľmi pekne a to je všetko na záver.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takže predkladáme, dnes myslím, že už druhé uznesenie. Prijatie predloženého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky navrhujeme v reakcii na zverejnenie správy Najvyššieho kontrolného úradu o výsledku kontroly 2024 s názvom Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach.
Zistenia z tejto správy sú natoľko alarmujúce, že považujeme toto uznesenie za nevyhnutné, aby na ne Národná rada teda adekvátne reagovala. Kontrola bola zameraná na to, ako štyri vodárenské spoločnosti svojím hospodárením zabezpečujú obnovu verejných vodovodov a verejných kanalizácií vo svojej pôsobnosti, a to v rokoch 2021 až 2023. Viac vám už povie môj kolega Michal Sabo v rozprave a potom následne by som ešte reagovala ja.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa vám chcela naozaj veľmi pekne poďakovať, kolegyne, že ste predložili toto uznesenie a že aj systematicky upozorňujete na tak vážny problém, ako je násilie páchané na ženách. Mrzí ma, že tu máme dnes z radov koaličných poslancov také slabé zastúpenie, a práve oni by mali veľmi pozorne počúvať to, čo si hovorila. Uviedla si tu viacero príkladov aj štatistík, ktoré sú mementom toho, že vláda by mala naozaj upriamiť pozornosť na tento vážny problém a urgentne prijať aj potrebné opatrenia.
Ja by som však chcela dodať ešte niečo iné a ty si to aj spomenula, že vláda namiesto toho, aby pomáhala mimovládnym organizáciám, tak im ešte sťažuje ich pôsobenie. A sú to hlavne teda organizácie, ktoré sa aj venujú ženám a pomáhajú ženám, ktoré zažívajú násilie. Obmedzujú sa im finančné zdroje a doslova ich táto vláda šikanuje aj cez tento návrh, ktorý tu máme aktuálne v parlamente. A treba povedať, že to môže mať naozaj veľmi vážne dopady na životy žien.
A presne, nestačí rozdávať kvetinky na MDŽ. Poslanci a poslankyne by mali urobiť aspoň to minimum a podporiť toto vaše uznesenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Tak do tretice. A súhlasím teda s kolegom Viskupičom, že toto skrátené legislatívne konanie je vlastne dôkazom zlyhania vlády, že naozaj sa tu rok a pol bavíme stále o tom istom. Minulý rok sme sa rozprávali, že samosprávy potrebujú pomoc. Neprišli naozaj žiadne systémové riešenia, a treba povedať, že dopady konsolidácie na samosprávy sú v tomto roku naozaj veľké, financie navyše žiadne neprichádzajú, a preto opätovne by som naozaj žiadala pána ministra, aby povedal, že ako chcú riešiť situáciu, v ktorej sa aktuálne naše samosprávy nachádzajú. A presne máme tu mnohých starostov a starostky, aj za koalíciu a je teda smutné, že minimálne teda oni by mohli povedať, že kde sú tie riešenia, a mohol by sa možno pán minister nimi inšpirovať.
Ďakujem.

No reagujem v kontexte toho, že pán Hajko hovoril, že dopady mal daňový bonus, ale táto vláda stále neprišla za 1,5 roka s reálnymi riešeniami. A jediné, čo vidíme, sú aktuálne vládne dotácie, ktoré sú teda prideľované častokrát stranícky, kde obec so 60 obyvateľmi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem.
Ja by som chcela reagovať na to, čo pán Hajko hovoril, že áno, dopady na samosprávy mal daňový bonus, ktorý bol teda za predchádzajúcej vlády zavedený. Ale treba povedať, že nemôže sa táto vláda donekonečna vyhovárať na predchádzajúcu vládu, tak ako to zvyknete často tu robiť, že treba už prísť s nejakými riešeniami po jeden a pol roku, a mňa mrzí, že často, keď vás počujeme, tak hovoríte, teda že ste si podali ruku s každým starostom a starostkou na Slovensku. Ale my ako keby nevidíme to, že či ich vôbec počúvate, pretože my keď chodíme po tých našich aj výjazdových rokovaniach... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcela zareagovať najmä na to, že táto je vláda je tu už jeden a pol roka a doteraz sme naozaj nevideli žiadne systémové riešenia pre naše samosprávy. Jediné, čo sme tu videli, a to spomenul aj kolega, sú poslanecké návrhy, ktoré častokrát ako keby v svojej podstate, aj včera sme to videli napríklad pri poplatku za rozvoj, kedy skôr ako keby ten zákon úplne dostávajú do situácie, kedy je vôbec zbytočný, aby sme ho tu mali, keď z poplatku za rozvoj nakoniec chceme, aby sa financovali aj veci, ktoré jednoducho neboli na ten účel určené. A ja by som sa chcela pána ministra opýtať, že čo vlastne jeden a pol roka robili a aké majú riešenia. Pretože aj toto SLK-čko, si myslím, že tri mesiace ste tu riešili seba a toto SLK-čko, prichádza vlastne narýchlo a ako chcete riešiť situáciu našich samospráv a ich dofinancovanie lebo to čo teraz robíte je v podstate, dávate im len tie peniaze, ktoré by dostali samosprávy aj tak. Možno síce tú situáciu aktuálne v tom máji vyriešia, ale z dlhodobého hľadiska naozaj nevidíme žiadne systémové riešenia. A ja by som naozaj chcela pána ministra aj vyzvať, že aby nám povedal, čo sú tie kroky, ktoré môžeme očakávať tento rok, aby samosprávy neboli v takej situácii, v akej sa aktuálne nachádzajú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, teda už sme tu v takej skromnej zostave na záver tohto dňa. Ja musím skonštatovať, že začíname si už tak trochu po skúsenostiach zo stranou SMER, HLAS aj SNS zvykať, že vaše návrhy, ktoré toto volebné obdobie prinášate pre samosprávy, sú častokrát veľmi nesystémové a veľakrát doslova aj škodlivé.
Ja pripomeniem napríklad aj návrh pána Ferenčáka na pozastavenie dotrieďovania komunálneho odpadu, ale aj iné, ktoré našim samosprávam v skutočnosti, žiaľ, nepomáhajú. Jedným z takých návrhov je podľa mňa aj táto zmena, ktorú prinášate v novele zákona o poplatku za rozvoj. Myšlienka zákona o miestnom poplatku za rozvoj prišla na Slovensko zo západu, konkrétne z Kanady, kde dobrá prax ukázala, že rozvíjajúce sa územie potrebuje osobitnú dávku podpory. Podľa mňa idea je veľmi jednoduchá, ak niekam proste prichádza nové obyvateľstvo, malo by si zaplatiť za vybudovanie potrebnej infraštruktúry, aby na to jednoducho neodplácali pôvodní obyvatelia obcí a miest. Takýmto spôsobom sa v rozvíjajúcich obciach a mestách podarilo vybudovať nové cesty, chodníky, zastávky, školy, škôlky a podobne. Treba uznať, že tento zákon bol prijatý v roku 2015 počas vlády strany SMER, čo sa z dnešného pohľadu naozaj zdá trošku aj také sci-fi, pretože za posledný rok, ako som už povedala by sme márne hľadali podobnú iniciatívu, kedy by táto vláda prišla s inovatívnou myšlienkou zo západu s cieľom pomôcť samosprávam. Je naozaj z čoho, z čoho čerpať a pozerať sa na pozitívne príklady, ktoré v susedných krajinách máme. O odbornom a ideovom poddimenzovaní súčasnej koalície svedčí aj fakt, že novela tohto zákona pošliapala jeho pôvodnú ideu a de facto ničí dobrý zákon, ktorý bol pre rozvoj obcí veľkým prínosom.
Teraz sa to pokúsim trošku bližšie vysvetliť, že prečo. Najprv skúsme pochopiť, prečo zákonodarca v roku 2015 nezaradil poplatok za rozvoj do klasického zákona o miestnych daniach a poplatkoch. Stalo sa tak preto, že miestny poplatok za rozvoj mal mať výrazne regulovaný účel a nemal sa používať na čokoľvek. Na jednej strane mal chrániť pôvodných obyvateľov obcí od toho, aby museli platiť novú infraštruktúru prisťahovalcom, ale na druhej strane mal chrániť aj prisťahovalcov od toho, aby za ich peniaze, teda z poplatku, aby sa peniaze z poplatku na rozvoj nepoužívali bez kontroly na bežné účely, ako sú napríklad zamestnanci úradov alebo klasická údržba. Na toto sa určilo kritérium použitia týchto zdrojov výlučne na kapitálové výdavky a aj to len také, ktoré majú účel niečo nové v obci vybudovať. Novela, ktorú máme pred sebou, de facto vypína tieto kontrolné mechanizmy a umožňuje starostom a primátorom používať poplatok za rozvoj ako ktorúkoľvek inú daň na svojom území Pripomínam, že v období konsolidácie a pri vládnom drancovaní obecných rozpočtov môže toto rozhodnutie viesť k zastaveniu rozvoja a prejedaniu veľkej časti týchto zdrojov. Po schválení tohto zákona bude môcť obec financovať z poplatku za rozvoj aj tvorbu rôznych štúdií a analýz. Ako príklad uvediem, že to bude môcť byť aj napríklad štúdia pre vybudovanie miestnej komunikácie, ktoré bude po novom možné financovať z poplatku za rozvoj, lenže občania už naozaj štúdií a stratégií majú dosť. Na komunikácie stačí projekt a kapitálové zdroje, žiadne koncepcie či štúdie nepotrebujeme financovať z poplatku za rozvoj, pretože ak sa niekde postaví bytová výstavba, tí ľudia nemajú čas čakať na koncepciu a už vôbec ju nemajú dôvod financovať zo svojho poplatku. Oni majú za svoj poplatok dostať cestu či chodník. Všetky dlhodobé stratégie sa majú hradiť z rozpočtu vyčleneného na bežné výdavky, na ktoré sa skladá celá samospráva. Rovnako aj diferencovanie typu bytov, ktorých sa má poplatok týkať, napr. spomínané malometrážne byty, ktoré by mohli mať nižšie poplatky, naráža na ideu samotného zákona. Treba si uvedomiť, že obyvatelia napríklad dvoch malometrážnych nájomných bytov môžu pokojne spôsobiť väčší dopad na infraštruktúru než obyvatelia veľkých súkromných bytov. Taktiež si treba uvedomiť, že nájomníci neplatia poplatok za rozvoj, takže nie je žiadny dôvod, aby zákon umožňoval zvýhodňovať developerov, ktorí stavajú nájomné byty. Aj obyvatelia týchto bytov totiž potrebujú školy, škôlky, cesty a všetky ďalšie prvky verejnej infraštruktúry, a práve tieto veci sa majú hradiť prostredníctvom marží developerov. Tento krok nemá opodstatnenie, pretože je oveľa rozumnejšie dať obciam čo najviac peňazí a potom ich limitovať v tom, aby ich neprejedli, ale investovali do infraštruktúry, ako urobiť opak a rozviazať obciam úplne ruky a potom zvýhodňovať developerov, aby nemuseli takýto poplatok platiť. Zdá sa, že navrhovateľ neporozumel účelu zákona a tomu, že poplatok za rozvoj nie je namierený proti obciam, ale, práve naopak, v ich prospech, a tu sa nebavíme o symbolickej rovine, ale v tomto bode predkladateľ navrhuje zľavy až do výšky 75 %. Aby som teda nebola len kritická, tak návrh správne reaguje aj na požiadavky NKÚ, bolo to tu už spomínané, aby samosprávy mohli nové budovy nielen stavať, ale aj kupovať, čo je v poriadku. Toto je spolu s valorizáciou výšky poplatku asi najväčší prínos tohto návrhu, avšak stále ho nepovažujeme za dostatočný na to, aby sme mohli tento návrh podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela v krátkosti len reagovať na to teda, čo si hovoril o úrovni digitalizácie na Slovensku. My sme dneska ráno mali na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj správu Najvyššieho kontrolného úradu ku vkladom do katastra nehnuteľností a aktuálne využíva elektronickú schránku od toho roku 2021, ktoré on... to sledované obdobie bolo 2021 až 2023. Síce sa toto percento zvyšovalo, ale v roku 2023 to bolo na úrovni 23 %. A je to naozaj smutné na margo toho, že elektronická schránka bola spustená v roku 2013, pokiaľ viem, sa postupne začala zavádzať a dneska sme teda na takej úrovni, že ani nie jedna tretina ľudí využíva aj v tejto oblasti elektronickú schránku. A ja musím ešte jednu vec povedať, čo konštatovala správa NKÚ, bolo, že katastre, ak aj prijmú nejaký vklad cez elektronickú schránku, tak musia potom fyzicky vypísať približne 12 papierov. Čiže toto je ako kebyže elektronizácia na Slovensku po tých rokoch vlád SMER-u a to, koľko peňazí sa dalo do tejto oblasti. A je to veľmi smutné, že na Slovensku nedokážeme ani po tých rokoch ako keby oveľa efektívnejšie spustiť digitalizáciu a pracovať na zlepšovaní týchto procesov. A naozaj aj to potvrdzujú, potvrdzuje tvoje slová, to vlastne, v čom sme v omeškaní.
Ďakujem.

Pán Bartek, tá príčetná časť Slovenska presne vie a uvedomuje si, v akom stave sa dneska Slovensko nachádza. Čiže o tom nepochybujte. A čo sa týka toho, že bola to nejaká demagógia, no, proste to sú, to je realita, veď to ukazujú rôzne ukazovatele, kde sa dnes Slovensko nachádza. A asi mi neviete odporovať, že dneska máme pol milióna ľudí bez prístupu k pitnej vode a jeden a pol milióna bez napojenia na kanalizáciu, a proste jednoducho to sú výsledky vládnutia SMER-u. Veď plán budovania vodovodov a kanalizácií jasne hovoril, že do roku 2015 má byť väčšina Slovenska odkanalizovaná a má byť, majú mať obyvatelia prístup, bezpečný prístup k pitnej vode z verejného vodovodu. Dneska tie fakty jednoducho potvrdzujú, že v tomto ste zlyhali.
Ja nehovorím, že všetko je na Slovensku zlé, ale treba sa pozrieť na to, že vy naozaj neviete robiť reformy a neprinášate nič, čo by nás posunulo či v školstve, či v zdravotníctve, v akejkoľvek oblasti, kam sa pozriete, sú jednoducho obrovské problémy. A tie problémy sa tu nenakopili za posledné tri roky, veď sme tu mali obrovské krízy, ale tie problémy sa tu nakopili preto, že ste jednoducho vlády SMER-u, ktoré tu 12 rokov vládli za sebou, nerobili tak dôležité reformy, ktoré sme potrebovali. Proste to je realita. Môžete krútiť hlavou, koľko chcete, ale tak to je. Proste výsledky, ktoré jednoducho, alebo teda fakty, ktoré si viete alebo preštudovať v rôznych správach, jednoducho nemôžete poprieť. Taká je situácia na Slovensku.
Ďakujem.