Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pán minister, vy stále hovoríte o tom, že aké dopady mali opatrenia vlády Igora Matoviča. A ja sa chcem opýtať, že aký je rozdiel, keď opatrenia vlády Igora Matoviča mali dopad na samosprávy a vaše opatrenia majú dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne. Ja si myslím, že jediný rozdiel je v cieľovke. A toto by som bola rada, aby ste mi vysvetlili, že aký je medzi týmto rozdiel, a naozaj, že je, že je od vás potom... (ruch v sále), že naozaj je potom veľmi opovážlivé hovoriť, že kto tu je populista.
Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo.
Súhlasím s tebou, pán predseda, táto vláda vyháňa mladých ľudí, vyháňa firmy, obracia sa proti Európskej únii, odháňa od seba svojich politických partnerov a naozaj že tak ja neviem, že s kým a ako chce táto vláda, aby Slovensko prosperovalo a napredovalo. Celú konsolidáciu na čele s Ficovou transakčnou daňou vláda preniesla na ramená ľudí, firiem a samospráv. Táto vláda naozaj nič nevytvára, len ničí. Ficova transakčná daň je posledný klinec do rakvy slovenskej ekonomiky. Ľudia sú zúfalí a ja teda naozaj dúfam, že tejto vláde to v najbližších voľbách spočítajú a vystavia účet a dúfam a verím, že sa už nenechajú oklamať.

Ďakujem. No, pán Hazucha, my by sme mohli uviesť naozaj desiatky príkladov, ako táto vláda ožobračuje ľudí a nešetrí na svojich výdavkoch a to je to dôležité. A preto stále dookola opakujeme aj to, že má, majú šetriť na sebe najmä a tie tryskáče sú krásnym príkladom toho, alebo aj minulý týždeň zákon, kde sme schválili doživotnú rentu generálnemu prokurátorovi, viete. Takže treba sa pozrieť na seba a potom si uvedomiť, že keď tu samosprávy sú v takej situácii, v akej sú, že vláda jediné, čo bola schopná prísť, bolo to, že im vlastne dá peniaze, ktoré mali do konca roka, im zoberie z časti z tých príjmov a dá im, teda vyplatí im. Toto bol jediný, jediný návrh, s ktorým ste prišli, a teda ako povedal aj kolega, aj s tým museli prísť stavovské organizácie. Takže áno, my tu budeme dookola opakovať, že čo všetko robí táto vláda zle a áno, je to aj Ficova transakčná daň, ktorú zavádzate a ktorú chceme, aby ste zrušili, a preto sme prišli aj s týmto procedurálnym návrhom, pardon, pozmeňovacím návrhom, aby bola zrušená táto daň a aby nedopadala na ľudí na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, ale ja musím súhlasiť s kolegyňou Jurík, že váš predchodca teda nevstupoval do rozpravy kolegovi a rozprával podľa mňa k tomu, k čomu sme predložili pozmeňovací návrh. Ale ja vás poteším, spomeniem, myslím, Ficovu transakčnú daň len asi dva- alebo trikrát a vrátim sa, vrátim sa aj teda k podstate návrhu zákona, ale ešte chcem dodať, že my sme s kolegom vystupovali aj k SLK-čku aj v prvom čítaní a rovnako sme hovorili o transakčnej dani. Takže pretože naozaj tá má dopady aj na samosprávy.
Čiže v rozprave ku skrátenému legislatívnemu konaniu aj v prvom čítaní k návrhu zákona zazneli viaceré poznámky, ktoré si dovolím zhrnúť a dovysvetliť. Návrh, ktorý ste predložili, je v podstate jednoduchý. Umožňuje samosprávam čerpať časť svojich budúcich príjmov už teraz v máji. Je to reakcia na dva problémy. Prvý je tradičný výpadok v príjmoch samospráv, ktorý vzniká v dôsledku marcových daňových priznaní, a druhý dôvod je daňový bonus. Dovolím si povedať, že ten prvý dôvod je úplne legitímny a dokonca si viem predstaviť, že tento mechanizmus by v prípade záujmu zo strany samospráv mohol aj do budúcna obciam a mestám pomáhať zvládnuť toto výpadkové obdobie.
Druhý dôvod, teda záchranu pred výpadkom príjmu na daňovom bonuse, považujem za nedostatočný, pretože v predchádzajúcich dvoch rokoch dostali samosprávy v tejto súvislosti podporu z výnosov dane z príjmu právnických osôb a myslím si, že na ňu majú nárok aj teraz.
Aby bolo zrejmé, my v Progresívnom Slovensku tento návrh podporujeme, ale nie preto, že by bol dostatočný na riešenie situácie vo výpadkoch príjmov miesta a obcí, ale preto, že aj malá záplata je lepšia, ako chodiť s deravými nohavicami. Radšej pomôžeme samosprávam aspoň preddavkami ako ich nechať padnúť teda úplne na kolená.
V druhom rade si dovolím pripomenúť, že situácia v rozpočtoch samospráv nemusela byť taká alarmujúca, ak by ste v rámci presunu materských škôl z obcí na štát nenaplnili aj vlastnú kasu. V rozprave ste totiž dvakrát uviedol, že samosprávy zaznamenávajú pokles svojich príjmov kvôli presunu materských škôl do správy štátu, avšak to nie je celá pravda. Vy ste v rámci presunu materských škôl a teda oprávneného zníženia príjmu samospráv v prospech štátu zakamuflovali navyše jedno percento od obcí a miest a pol percenta od vyšších územných celkov v prospech štátneho rozpočtu, na ktoré ste nemali nárok. Pán minister, teraz rozprávam o tom, o čom ste chceli a rozprávate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, kľud v sále. Nech sa páči. Máte pravdu.

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Urobili ste to v rámci balíka veľkých zmien, aby si nikto nevšimol, že pravdou je, že ste obce a mestá obrali o približne 60 mil. eur. Navyše v rozprave ste spomenuli, že sa vám podarilo okresať daňový bonus a tým pomôcť samosprávam, avšak nepomohli ste im tak, ako by ste mohli. Vy ste síce jednou rukou zobrali ľuďom daňový bonus, v niektorých prípadoch možno až nespravodlivo, ale obciam a mestám ste nevrátili celú usporenú sumu, časť z nej ste si ponechali vo svojom rozpočte. A preto sa pýtam, či je podľa vás správne, pán minister, aby ste nevracali obciam a mestám všetky zdroje, ktoré, na ktoré doplácali kvôli daňovému bonusu. Boli to ich peniaze a preto na ne majú plné právo. A ideme na to.
Uvedomme si totiž, že obce a mestá sú rovnako obeťou konsolidácie. Nielen tým, že ste im znížili príjmy, ale aj tým, že ste im zvýšili DPH a zaviedli Ficovu transakčnú daň. A Ficova transakčná daň pre ne rozhodne nebude taká čerešnička, ako opisujete v dôvodovej správe. Nikto totiž neverí tomu, že samospráv sa v roku 2025 nedotkne Ficova transakčná daň vôbec a budúci rok len na úrovni 3,5 mil. eur. Treba si totiž uvedomiť množstvo nepriamych dopadov na obecné podniky, veľké štadióny, dopravné podniky a množstvo ďalších správ, majetkov a podobne. Všetky budú platiť vyššiu daň a keďže sú to príspevkové organizácie samospráv, hádajte, kto sa na tieto náklady bude skladať. Ak hovoríte, pán minister, že komunikujete so samosprávami, určite viete, že len DPH spôsobila pri niektorých investičných projektoch obciam státisícové straty, pretože eurofondové projekty sa zo dňa na deň predražili o 3 %.
Nemôžem opomenúť jeden fakt, z ktorého zrejme pán minister vychádzal aj pri svojich prepočtoch, keď porovnával poklesy príjmov miest a obcí. Pán minister povedal, že samosprávy síce dostanú budúci rok v máji menej než dostali po minulé roky, ale dá sa z toho prežiť. Ja si spomínam na túto rétoriku aj minulý rok, keď sa riešilo dofinancovanie výpadku príjmov samospráv, kedy sa z nejakého dôvodu porovnávali ich príjmy z predchádzajúceho roku. Existuje tu akýsi mýtus, že samosprávam stačí aspoň toľko peňazí, ako dostali minulý rok. Ale je to nezmysel. Samosprávy potrebujú výrazne viac peňazí, ako dostali minulý rok. Ich primárnym výdavkom sú mzdy a tie ak rastú v súkromnom, prípadne štátnom sektore, tak musia rásť aj pri zamestnancoch samospráv. Pán minister, keď hovoríte, že príjmy narastú medziročne o 8 % v tomto roku, porovnajte to s tým, o koľko by narástli, keby ste nezasahovali do ich príjmov, a dostanete odpoveď, aká suma by len za tento rok v samosprávach chýbala. Budú to desiatky miliónov eur. Už prestaňme používať argument, že samosprávam stačí rovnaká alebo mierne vyššia suma peňazí, ako mali v predchádzajúcom roku. To jednoducho nie je pravda.
Na záver poviem, že sa veľa hovorilo o potrebe reformy samospráv. Súhlasím. Je to zložitá otázka a má naozaj mnoho zákutí. Súhlasím, pán minister, že daň z príjmu fyzických osôb je stabilný zdroj príjmu a možno by ani združenie obcí a miest a niektoré opozičné strany neotvárali otázku daňového mixu, keby štát nezasahoval do tohto príjmu. Ak by samosprávy vedeli, že daň z príjmu fyzických osôb je ich svätý grál, na ktorý im nikto nesiahne v dobrom ani v zlom, tak by neuvažovali o tom, že potrebujú poistky v iných daňových príjmoch. Lenže, pán minister, vy sa vyhovárate na chaos a politiku Igora Matoviča, ale bola to vaša vláda, ktorá si dovolila siahnuť na príjmy samospráv a zobrať im časť ich príjmov v rámci konsolidácie. Vy ste týmto krokom podporili tento precedens a zasiahli do predvídateľnosti ich financovania. Vy ste teda súčasťou problému, na ktorý sa snažíte nájsť týmto návrhom riešenie. A môžeme sa opäť baviť, či muselo prísť v skrátenom legislatívnom konaní práve teraz, keď sa tri mesiace nikto neunúval zvolávať riadnu schôdzu parlamentu, aby sme túto tému nemuseli otvárať na poslednú chvíľu. Môžeme sa opäť baviť o tom, či tému reformy a zmenu celkového nastavenia systému samospráv sa dá počas štvrtého volebného obdobia vlády SMER-u opäť odbiť slovami, že samosprávy nie sú jednotné a tak nebudeme robiť nič. A dokedy, pán minister? Veď vy máte v rukách zodpovednosť za správu štátu a jeho celkové zmeny. Vy máte prichádzať s návrhmi a brať za ne politickú zodpovednosť. Nepopulárne kroky nestačí robiť len vtedy, keď ide o beztrestnosť svojich kamarátov a doživotné renty pre vysokých funkcionárov.
Pán minister, nestačí sa pozerať na neefektívny systém, vidieť milióny eur vyhodené na centrá zdieľaných služieb a povedať, že keď samosprávy nemajú peniaze, tak majú zvýšiť daň z nehnuteľností. Videli ste aktuálne dáta? Verím, že áno. Počas roka 2024 stúpla daň z nehnuteľností najviac za posledných 10 rokov. A tam to končí len preto, že sme si vyžiadali dáta len za 10 rokov. Medziročný nárast je 120 mil. eur. Kam chcete v tak krátkej dobe vyšplhať to daňové zaťaženie ľudí? Vy si naozaj myslíte, že sa to neprejaví na zamestnanosti? Že nebude viac ľudí bývať a pracovať načierno? Že sa to nedotkne našej ekonomiky a tým aj príjmov samospráv?
Vrátim sa teda opäť na začiatok. Tento návrh je naozaj záplata na zakrytie diery, ale nie je záplatou na zakrytie očí. My si od tohto riešenia nesľubujeme definitívnu kompenzáciu pre samosprávy, rozpočty samospráv nie sú bezodným zdrojom pre sociálnu politiku vlády. A to platí tak pre vás, ako aj pre Igora Matoviča. Ak chce vláda realizovať sociálne opatrenia, má na ne hľadať zdroje vo svojom rozpočte, aj keby to malo stáť rozpočty obcí len jedno jediné euro. Hľadajte, pán minister, dodatočné zdroje, možno ich nájdete v položkách, ktoré často opakujú aj moji kolegovia, ministerstvo športu, tryskáče a ďalšie veci. Sociálna vláda môže robiť sociálne opatrenia len vtedy, ak sa vie sociálne uskromniť. My tento návrh podporíme, ale budeme pozorne sledovať, aké sú vaše ďalšie kroky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, na žiadosť troch klubov – PS, SaS a KDH – vás týmto žiadam o zaradenie nového bodu programu, ktorým je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, parlamentná tlač 786, na rokovanie 33. schôdze.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, pán Ledecký, naozaj vidieť, že z vás hovoria skúsenosti a hlavne teda tie výsledky, ktorými by sa mali mnohí inšpirovať, a ja by som ešte raz chcela zopakovať, zaznelo to aj vo vašej, vo vašom príspevku, že prvé je dostatok peňazí. To je základ, aby sme mali dostatok peňazí. Potom potrebujeme ľudí, ktorí to budú vedieť robiť a potom aj vyhodnocovať, a tretie, povedzme si, čo sú tie priority, čo chceme reálne zmeniť, aby sa nestávalo, že dávame potom tieto príspevky na mantinely. Naozaj v obci, ktorá má 60 obyvateľov, my sme tam s kolegom boli, ale však o tom sme už veľa hovorili.
A o tom NKÚ sa pobavme, že budem rada, keď sa porozprávame o tej kontrole, že dúfam, že teda my ju podporíme, lebo podľa mňa je dôležitá. A presne ako si povedal, že príde vláda, zasadnú do okresu, rozdá dva milióny absolútne netransparentne na projekty, ktoré, áno, tej obci možno nejaký nový plot alebo kúsok chodníka pomôže, ale my potrebujeme naozaj robiť tie veci tak, aby tam videli tie výsledky. A kolega krúti hlavou, možno teda nesúhlasí, ale však povedzte aj vy vaše názory, ja by som veľmi rada počula aj, že čo si vy myslíte, ako sa tie okresy posunuli, alebo čo si myslíte, že by sa malo zmeniť. Čiže ja budem rada, keď o tom budeme aj diskutovať, však budeme mať tento zákon aj na výbore, takže pobavme sa o tom a zapojte sa do diskusie, ja budem naozaj len rada, ak by som počula od vás, ktorí ste tu oveľa dlhšie ako my, aby ste povedali vaše skúsenosti za tých desať rokov aj s týmito regionálnymi príspevkami.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si aj teda vážim vašu ponuku, aj som rada, že takto k tomu pristupujete, len teda asi by sme si mali dať dole ružové okuliare v tomto smere (povedané s pobavením) a uvedomiť si, že je to už nejaký rozbehnutý proces, aj na tých okresných úradoch sú nejaké, tak jak aj pán Janckulík povedal, aj kapacity personálne a čo sa, to sa asi nedá zmeniť z jedného dňa na druhý, ale podľa mňa je veľmi dôležité, že je tá ochota sa zamyslieť nad tým a možno naozaj že do toho druhého čítania priniesť ešte možno nejaké vylepšováky, ktoré by prispeli k tomu, že ten zákon by naozaj mal zmysel, a najmä teda treba hovoriť jednoznačne o množstve peňazí, to je ako keby prvá vec. A druhá vec je naozaj hovoriť o tej kvalite a ako docieliť to, že tie peniaze, ktoré skončia v tých regiónoch, budú mať naozaj ten prínos, ktorý očakávame, a ten si treba zadefinovať, že čo je naším cieľom. A preto že ja som nechcela sa ani nikoho dotknúť, ale naozaj že mňa naozaj tak ľudsky zaujímalo, že ľudia, ktorí tu sedeli pred desiatimi rokmi, že čo bola tá motivácia a že konkrétne pomenovať, že čo je to naplnenie, že čo je ten prínos, ktorý, a ten cieľ, ktorý za tým ľudia sledovali, aby v tomto regióne sa zmenil. Lebo hovorím, že ja nemám pocit, že ľudia majú, alebo mladí ľudia majú záujem sa do týchto regiónov vracať a to je ten najväčší problém predsa. My keď nebudeme mať v tých regiónoch kvalitných ľudí, tak ani ten región neposunieme, proste stojí to na tých ľuďoch, na tom ľudskom kapitále, ktorý tam máte, a treba sa nad tým zamýšľať, že prečo jednoducho sa deje to, že tí ľudia odtiaľ odchádzajú a dneska nie je záujem o to, aby prispeli k tomu, že ten ich domov, kde sa narodili, proste že budú zveľaďovať. Ale ja som sa tiež vrátila zo zahraničia preto, že mi záleží na Slovensku a chcem tu žiť, a preto sedím aj dnes tu v Národnej rade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážim si všetky pripomienky a určite som tým nechcela povedať, že teda absolútne žiadny dopad to nemalo, ale možno najlepšie, keby podporíte tú kontrolu a možno by nám naozaj ukázalo, že kde boli tie, aké boli tie dopady tých regionálnych príspevkov.
A, pán Šimko, ja neviem, ono je to také, ja nemám rada toto zhadzovanie sa, že kto sa ako tvári a akože však ukazujú tie vaše výsledky. Akože vy ste nebol teda súčasťou predchádzajúcich vlád, myslím, alebo neviem, opravte ma, ale desať rokov je dosť dlhá doba, aby sme mohli zhodnotiť, že či ten región napreduje. A dneska si musíme povedať, ja viem, že viacerí z vás sú z týchto regiónov, ale tie regióny sa nám vyľudňujú, mladí ľudia odchádzajú, nám mamy, s ktorými sme sa rozprávali, hovoria, že ako im je strašne ľúto, že ich deti vedia, že sa nevrátia do týchto regiónov, že neprídu domov, nebude sa mať kto o nich postarať. Proste tak to je. Ostávajú tam prázdne domy a najväčšie mozgy, ktoré sú z toho regiónu, nám dneska odchádzajú. Tam nebude mať ani na tom okresnom úrade kto robiť. Ani na tom úrade, ani kandidovať za chvíľu nebude mať proste dobrý človek, ktorý by pomohol reálne tomu regiónu.
A hovorme o tej udržateľnosti tých projektov. Ja odporúčam pánovi Šimkovi, ja som si dala tú námahu, ja som si prečítala skoro všetky zápisnice, ktoré boli posledné robené v okresných úradoch. Prečítajte si ich, prečítajte si ich, myslím, že z okresu Revúca posledná zápisnica z okresného úradu a pozrite sa, čo napísala prednostka o tých príspevkoch, o kvalite, o dopadoch a potom sa bavme o tom, že teda aké sú tie výsledky reálne. Veď ja nevychádzam, že si to teraz vymýšľam, ja hovorím o tom, čo som si naštudovala, čo som si pozrela a hovorím, a najlepšie by nám to povedala tá kontrola a to pre dobro všetkých nás. Veď mne na tej krajine záleží rovnako ako vám a chcem, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže ešte raz, dobré ráno, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona, o ktorom ideme teda rokovať, vychádza z pôvodného zákona, ako už povedal aj pán minister, o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý je v platnosti od roku 2015, teda tento rok to je desať rokov. A mne sa nedá hneď na začiatku neopýtať, že čo sa zmenilo v týchto okresoch po desiatich rokoch podpory cez regionálne príspevky, ktorých cieľom bolo pomôcť najmenej rozvinutým okresom dobiehať zvyšok Slovenska? Mala by som rada teda túto odpoveď od pána ministra, ale teda ste nový v tejto pozícii, tak možno po nejakom roku mi budete vedieť to vyhodnotiť, ale ja si teda dovolím túto otázku zodpovedať. Nezmenilo sa teda takmer nič. Služby sú tam naďalej nedostatočné, cesty nedostavané, pracovné miesta nedostupné a komunity, žiaľ, stále vylúčené. A najhoršie na tom celom je, že tieto regióny sa nám vyľudňujú. To, že zmeny v týchto okresoch nie sú také, aké by sme očakávali, potvrdzuje aj dokument z výjazdových rokovaní vlády, ktoré často konštatujú, že nezamestnanosť v najmenej rozvinutých okresoch neklesá rovnako rýchlo ako v ostatných častiach Slovenska a to aj napriek tomu, že teda tam prichádza táto osobitá pomoc. Zákon určite potrebuje revíziu, ale takú, ktorá opraví také veci, ktoré nefungujú, a na konci dňa si budeme môcť povedať, že sme do regiónov priniesli potrebné zmeny a pomoc. Predložený zákon neprináša žiadne zmeny, ktoré by zlepšili nastavenie a kritériá výberu projektov a ich dôsledné vyhodnocovanie.
Čo teda prináša tento návrh zákona? Takou kozmetickou teda úpravou je zmena samotného názvu z najmenej rozvinutých okresov na tie prioritné. Ja chcem len teda veriť, že táto zmena nemá dať agende len taký ten pozitívnejší nádych, aleže konečne po tých desiatich rokoch sa stanú tieto okresy skutočne pre túto vládu a štvrtú vládu Roberta Fica prioritnými. Kritériom pre zaradenie medzi prioritné okresy už nebude podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku, ale ukazovateľ regionálneho rozvoja, ktorý teda bude zohľadňovať viacero čiastkových ukazovateľov, nakoľko poskytnuté príspevky však neboli vždy cielené na zvyšovanie nezamestnanosti, na zamestnanosti, pardon, považujeme za dobré zohľadňovať aj iné kritériá, ktoré reflektujú na zaostalosť daného okresu. Zároveň však dodám, že môžeme mať aj dvadsať kritérií, ak nebudeme mať jasne stanovený cieľ, čo chceme zmeniť, zároveň budeme mať teda dostatok peňazí na tie projekty a nebudeme smerovať peniaze na projekty, ktoré reálne danému regiónu nepomáhajú.
Z tejto zmeny vychádza aj zmena, že zoznam prioritných okresov už nebude viesť teda ÚPSVaR, ale teda bude to priamo ministerstvo. Podľa návrhu má plán rozvoja po novom vypracúvať MIRRI v spolupráci s okresným úradom a sociálno-ekonomickými partnermi, pričom prípravu plánu organizačne bude zabezpečovať okresný úrad. Toto znie ináč trošku zmätočne, že nevieme totiž presne, aký proces si pod tým predstaviť. Pôvodne vypracovával návrh plánu okresný úrad a predkladal ho ministerstvu a nech už by sme teda akokoľvek rozhodli, kto bude zodpovedný za tvorbu plánov, my považujeme za dôležité, aby rozhodnutia boli podložené analýzami a na základe vyhodnotenia dopadov, ktoré mali poskytnuté príspevky na daný región. Pri tvorbe plánov by sme odporučili, aby okresné úrady možno aj spolupracovali s univerzitami v danom kraji, nakoľko pripravovať niečo ako plán rozvoja okresu by bola možno vzácna skúsenosť aj pre študentov vyšších ročníkov a doktorandov.
Účinnosť plánov rozvoja sa skracuje z päť na tri, s touto zmenou súhlasíme, pretože považujeme za dobré, že sa budú plány častejšie prehodnocovať a reflektovať už na dosiahnuté, resp. teda skôr na nedosiahnuté výsledky. Samozrejme, rozvoj regiónov by mal mať dlhodobý koncepčný proces.
Jednou zo zásadnejších zmien je, že sa počíta s počtom prioritných okresov 25 oproti pôvodným 19. Toto vyzerá naozaj že na prvý pohľad vábivo, že čím viac okresov, tým viac sa bude pomáhať a tým sa budú mať, alebo mali by sa mať ľudia lepšie. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že najlepšie by sme asi mali, keby medzi prioritné okresy patrilo všetkých 79, lenže problém podľa mňa najviac nastáva teda s množstvom peňazí, ktoré sú tu alokované. Teraz aj 17 mil. eur sa delilo medzi 19 okresov a po novom to teda môže byť tých 25. Zákon však nedáva žiadne záruky k tomu, že priamoúmerne s počtom okresov stúpne aj alokovaná čiastka na regionálnu podporu. Práve naopak, nachádzame sa v období konsolidácie a zrejme preto aj dôvodová správa bola skeptická a do nasledujúcich rokov dokonca znížila túto čiastku na 11,5 mil. eur. Vo výsledku tak krásny marketingový ťah môže zhoršiť adresnosť pomoci tam, kde ju ľudia, obce a firmy najviac potrebujú. Okresy, kde máme nezamestnanosť prevyšujúcu 10 %, sa budú o podporu deliť s okresmi, kde je výrazne nižšia. Obávam sa, že toto nie je vhodné riešenie adresnej pomoci a pre nás je to jeden asi z najväčších výkričníkov, ak nie najväčší v celom návrhu zákona. Kým nemáme garancie, že okresy dostanú viac peňazí, tento návrh pravdepodobne nebudeme môcť podporiť.
Zároveň nepovažujeme za šťastné rozhodnutie, že o ukazovateľovi, ktorý rozhodne, či okres bude alebo nebude zaradený medzi prioritné okresy, po schválení bude rozhodovať minister vyhláškou a nebude toto jasne stanovené v zákone. Vyhláška je dynamickejší právny predpis, vie lepšie reagovať, na druhej strane však zákony je istota dlhodobej predvídateľnosti a stále lepšie eliminuje riziko politických zásahov, rozhoduje kolektívny orgán. Po skúsenostiach s touto vládou, kedy sú jej rozhodnutia často stranícke, to považujeme za doslova toxické.
Problémom je aj to, že pomoc od štátu neraz putuje do rúk príbuzných a známych členov výborov, ktoré ju rozdeľujú. Minulý rok dokonca podporu získala aj rodina prednostky, ktorá sedela v hodnotiacom orgáne, a našli sme aj viaceré firmy, ktoré dostali príspevok napriek tomu, že neevidovali žiadne tržby ani nemali zamestnancov, iné mali nedoplatky voči poisťovniam či daňovým úradom. Prečo štát dáva peniaze na vytvorenie pracovných miest firmám, o ktorých ani nevie, či budú ďalší mesiac existovať?
Peniaze pre najmenej rozvinuté okresy štát rozdeľuje niekedy naozaj absurdne. Ja uvediem príklad, kde obec s pár desiatkami obyvateľov, a tým teda nechcem povedať, že naozaj ja doprajem, každej jednej obci na Slovensku, aby sa rozvíjala a mala všetky služby, aj nadštandardné, ako je potrebné, ale obec s nejakými desiatkami obyvateľov dostala vládnu dotáciu okolo 57-tisíc eur, kde teda je starosta členom za SMER. My sme sa s ním teda aj rozprávali a z regionálneho príspevku táto istá obec dostala minulý rok, teda dostali tie peniaze na multifunkčné ihrisko a z regionálneho príspevku dostala minulý rok táto obec 22-tisíc eur na mantinely. No a ja sa pýtam, ako toto pomôže danému regiónu k rozvoju, keď z regionálneho príspevku, kde máme peniaze určené, aby okresy dobiehali tie vyspelejšie, tak proste dávame peniaze naozaj podľa mňa veľmi za veci, ktoré tomu nijakým spôsobom nepomôžu.
Je škoda, že vláda prichádza s novým zákonom a podstata sa nijak nezmení. Chcelo by to naozaj viac nápadu a inovácie. Plány rozvoja a regionálny príspevok poskytnutý na základe tohto zákona sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Ja som v piatok preto aj do podateľne podala návrh na prijatie uznesenia, o ktorom teda by som chcela, o tomto bode, aby sme ho dali na najbližšie hlasovanie, sa dalo zaradiť ako bod programu, kde by sme mali uložiť Najvyššiemu kontrolnému úradu úlohu vykonať kontrolu dopadov naozaj regionálnych príspevkov. Máme vlastne teraz také výročie desať rokov a bolo by možno dobré, keby sme si vyhodnotili, že aké skutočné dopady mali tieto regionálne príspevky na dané okresy. A možno je to aj taká inšpirácia pre vás, že teda keďže sme v opozícii, tak počítam, že pravdepodobne kolega, kolegovia nám toto uznesenie nepodporia, takže možno je to teda dobrý nápad aj pre vás, že dať takúto kontrolu, ak to je možné z vašej pozície. A naozaj že tam by sa vedelo najlepšie ako keby vidieť, že čo treba zlepšiť a kde treba napraviť tie veci, ktoré nefungujú. Takáto teda kontrola by určite povedala, že aké sú aj nedostatky súčasného zákona a podľa mňa že naozaj mohli by sme prijať potrebné kvalifikované rozhodnutie.
Toľko teda na úvod v prvom čítaní. Ja budem rada teda za diskusiu k tomuto zákonu, pretože naozaj ja považujem, že je veľmi dôležitý a mňa mrzí, že, a neviem, možno by som rada aj od kolegov z koalície počula, že aká bola motivácia a že či to tie ich motivácie naplnili tie ciele. Lebo desať rokov je naozaj dosť dlhá doba na to, aby sme mali vidieť nejaké reálne výsledky a okrem tých prirodzených ekonomických, že nejak proste tá krajina prosperovala. Tak naozaj v týchto regiónoch my sme tam aj mali, alebo teda cestujeme veľa teraz v rámci našich regionálnych výjazdov po Slovensku a mne je to naozaj veľmi ľúto, že neviem, že či tie vlády to nevideli predtým, ale naozaj tie dopady za tých desať rokov sú skutočne minimálne. A ak má mať tento zákon nejaký reálny význam a dopad a nemá to byť len ďalší, prepáčte, zdrap papiera, tak by sme mali sa skutočne zamyslieť, že čo chceme s týmito príspevkami robiť a v akej sume vôbec chceme tieto regióny v budúcnosti podporovať. A dúfam teda, že sa nepotvrdí, nepotvrdia tie čísla z dôvodovej správy, ktoré hovoria o tom, že dokonca by sa mali tieto príspevky znižovať.
Ďakujem veľmi pekne. Toľko v prvom čítaní a teším sa na diskusiu.