...ja som to už spomínala, teda má konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. Hlavne sú to teda tie zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neverených alebo kontaminovaných zdrojov. Environmentálne škody, keď splašky z domácnosti končia v potokoch, riekach a pôde a naozaj je to potom jeden, jeden kolobeh, pretože aj u nás znova poviem, že nemusíme ísť nikdy ďaleko, lebo my už dávame toľko chémie. Máme vlastný vodovod ako obec, ale už...
...ja som to už spomínala, teda má konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. Hlavne sú to teda tie zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neverených alebo kontaminovaných zdrojov. Environmentálne škody, keď splašky z domácnosti končia v potokoch, riekach a pôde a naozaj je to potom jeden, jeden kolobeh, pretože aj u nás znova poviem, že nemusíme ísť nikdy ďaleko, lebo my už dávame toľko chémie. Máme vlastný vodovod ako obec, ale už dávame toľko chémie do vody, že už naozaj, že aj my sme prestali piť aj tú vodu z vodovodu. Takisto rozvoj kritickej infraštruktúry predstavuje aj zastavený rozvoj našich obcí, lebo bez vody a kanalizácie nepríde ani podnikateľ, nepríde ani developer a nepríde ani mladá rodina a naozaj, že v dnešnej dobe, sa už ľudia pýtajú, že či tam, a často to teda býva, ja som tu už hovorila taký taký príbeh, že moja známa kupovala v Rakúsku, tuto neďaleko dom a pýtala sa realitnej maklérky, že či je vôbec dom pripojený na vodovod a kanalizáciu a tá sa na ňu pozerala, že až sa zasmiala, že či to myslí vážne. No ale u nás je to realita, že či je dom pripojený na vodovod a kanalizáciu a samozrejme, spoločenská nespravodlivosť. Častokrát teda obyvatelia veľkých miest platia za kvalitné služby, zatiaľ čo tisíce ľudí na vidieku žijú vo fyzickej a infraštruktúrnej biede a samozrejme týka sa to dneska aj mnohých veľkých miest, keďže sú aj nové časti aj, však aj Bratislava má časti, ktoré nie sú skanalizované alebo sú to mnohé, mnohé časti aj v blízkosti alebo väčšie obce v blízkosti veľkých miest. Čiže takisto netýka sa táto téma len oblasti na vidieku. My v Progresívnom Slovensku naozaj odmietame predstavu, že existujú prvotriedni občania, ktorým tečie voda z kohútika, funguje kanalizácia a druhotriedni občania, ktorí sa musia starať o vodu, žumpy a baktérie v pôde. Nerovnosť v prístupe k základnej infraštruktúre je sociálnou nerovnosťou a zároveň brzdou rozvoja našich regiónov. A teraz pár slov k aktuálnemu vedeniu rezortu životného prostredia. Ja som to už spomínala, že pán minister prišiel teda do úradu s množstvom sľubov, hovoril, že teda bude bojovať proti byrokracii, že pomôže vidieku, že urýchli eurofondové investície. A realita takmer po dvoch rokoch. Po prvé, chýba systémová vízia. Ministerstvo pod vedením pána ministra Tarabu nepredstavilo žiadnu ucelenú stratégiu obnovy vodovodov a kanalizácií. Bolo síce komunikované, že v marci bude predstavený ďalší nejaký strategický dokument k budovaniu, ten teda, že sme žiaľ nevideli, ale naozaj, že chcelo by to už seriózny prístup, ktorý teda žiaľ vidíme, že nie je, lebo aj teraz to dokazuje aj táto situácia, že ja by som chcela vedieť, že s koľkými ľuďmi v tejto téme sa pán minister za tie dva roky stretol a čo čo vlastne vyriešil, keď tu vidíme aj teraz takú polovičnú robotu ohľadom tohto zákona. Neexistuje mapa potrieb, jasná priorizácia ani plán financovania. Slovensko potrebuje jasne vedieť, kde sú najväčšie biele miesta a ako ich v nasledujúcich 10 rokoch pokryjeme. Aj riešenie tohto zákona sprevádzalo teda na začiatku vaše spochybňovanie a zosmiešňovanie ako NKÚ, tak aj nás. Po druhé, teda kolabuje čerpanie peňazí. Slovensko má k dispozícii stovky miliónov, no ich čerpanie viazne. Projekty sa zasekávajú na povoľovacích procesoch, nie sú pripravené kvalitné žiadosti, miestne samosprávy sú ponechané napospas s ministerstvo, ja teda som nepočula naozaj žiadne riešenia. Po tretie, ignoruje sa hlas samospráv. Starostovia a starostky po celom Slovensku volajú po lepšej koordinácii, po technickej pomoci, po flexibilite pri spolufinancovaní projektov. Pán minister Taraba, vy im neponúkate nič. Len formalizmus, prehadzovanie kompetencií a mediálne výstupy bez obsahu. Po štvrté, preferujete mediálny populizmus pred odbornou prácou. Namiesto systematickej práce sa venujete kultúrnym vojnám, zakazovaniu dúh alebo rušeniu environmentálnych organizácií. Čo môžeme a musíme urobiť ako politici? Áno, nestačí kritizovať, to súhlasím. Musíme ukázať, čo vieme ako zodpovední politici ponúknuť. To sú konkrétne návrhy, ktoré by mala vláda okamžite riešiť. Ja chcem zároveň aj povedať, že my sme s kolegom predložili aktuálne aj uznesenie, čo sa týka problému vývozov z žúmp a čistiarní odpadových vôd, lebo naozaj, že vnímame to veľmi, dostávame veľa podnetov v týchto témach a treba tú situáciu riešiť a v kontexte aj nákladov, ktoré na rodiny teda táto Ficova drahota dotlačila, tak dneska jednu rodinu, ktorá nie je pripojená na kanalizáciu a poctivo teda odvádza alebo teda využíva odvoz týchto odpadových vôd cez teda fekálne vozidlo do čistiarne, tak stojí takúto rodinu náklady ročne od 500 do 1 000 eur, čiže to je naozaj obrovská záťaž a my máme viacej príkladov po Slovensku, kde tie rodiny žiadajú, aby sa toto riešilo, že to je proste v dnešných časoch neúnosné, aby znášali len kvôli tomu, že vláda Roberta Fica najmä, si nesplnila svoju domácu úlohu a nedobudovala kanalizačnú sieť tak, ako to vyžadovala aj Európska únia. Dôležité je teda podľa nás vypracovať naozaj strategický plán budovania a obnovy, ale ktorý bude stáť na technickom zhodnotení, na tých možnostiach a kde bude konkrétne zadefinované akým spôsobom sa idú riešiť tie problémy v konkrétnych oblastiach na Slovensku, lebo máme tu, ako som už spomínala množstvo takých absurdít, ako bol ten Rohov alebo napríklad Domaniža. Tam v okolí obce majú položené siete a nevedia sa pripojiť na čističkám, pretože tá nemá kapacitu a už štyri, päť rokov siete sú v zemi položené kanalizačné a proste situáciu, prečo sa tieto veci naozaj neriešia. To, čo je dôležité, samozrejme je zjednodušovať povoľovanie a financovanie projektov. Samosprávy potrebujú menej byrokracie, viac predpripravených typových projektov a technickú pomoc pri vypracovaní žiadostí. Štát musí pomáhať, nie trestať. V envirofonde sú zdroje, ktoré by sa mohli využiť aj na danú oblasť a zaviesť, samozrejme, transparentný mechanizmus spolufinancovania, zvýšiť verejný tlak, aj informovanosť. Treba o tejto téme viac hovoriť., čiže my tie rúry nevidíme v tej zemi, ono človek si to uvedomí, až keď vám odstaví obec na pol dňa vodu a zrazu zistia ľudia, že aké to je, keď im z toho kohútika voda netečie, čiže treba s ľuďmi hovoriť, aká je tá situácia a najmä s tými teda, kde tie siete v dnešnej dobe chýbajú, že ako chce štát riešiť tu tieto dopady, ktoré to na nich má. Ja už asi nestihnem všetko, tak ešte sa po prípadne prihlásim do ústnej, ďakujem.
Skryt prepis