Videokanál poslanca

18-2
Boli tam ľudia aj zo Štátneho fondu rozvoja a bývania, aby vytvorili jednak ten legislatívny rámec, ale jednak, aby sme aj diskutovali o tom, čo by mohlo byť samotným predmetom podpory z tohto Štátneho fondu rozvoja a bývania, aj keď, samozrejme, si uvedomujeme všetci, že ide o návratné zdroje financovania. Teším sa z toho, že sa do financovania ako do možnosti z financovania cez Štátny fond rozvoja a bývania dostala aj výstavba internátov vrátane získania nových priestorov, či už prístavbou, alebo nadstavbou, alebo možnosti kúpiť nejakú nehnuteľnosť, ktorá by bola vhodná na rekonštrukciu a modernizáciu z pohľadu ubytovania študentov či už stredných, alebo vysokých škôl. To znamená, nielen tá samotná modernizácia, rekonštrukcia, tam je to možné financovať dnes aj z iných zdrojov, nielen prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja a bývania. Následne sme pristúpili k úprave aj, prostredníctvom novely zákona o vysokých školách sme to upravili, kde sme umožnili vysokým školám, verejným vysokým školám, rozšírili sme možnosti financovania takejto modernizácie, rekonštrukcie kúpy alebo výstavby študentského domova prostredníctvom zmeny limitov pri úverovom, úverovom financovaní, tak aby sme dokázali tieto veci zvládnuť.
Možno posledné ešte v tomto trojuholníku, čo ostalo nedoriešené, a to by som chcel pána ministra poprosiť o pochopenie a podporu, je tu ešte v parlamente v druhom čítaní poslanecký návrh zákona venujúci sa miestnemu poplatku alebo poplatku za miestny rozvoj, a tento návrh zákona hovorí, tento zákon hovorí o tom, čo všetko je predmetom poplatku za rozvoj, a čo predmetom poplatku za rozvoj nie je z pohľadu územnej samosprávy. A v príslušných paragrafoch sú potom aj vymedzené tie budovy a nehnuteľnosti, ktoré teda nespadajú pod predmet tohto poplatku za rozvoj. Je tam taxatívne vy, vy, sú tam taxatívne vylúčené zdravotnícke zariadenia, sociálne zariadenia, ale aj zariadenia poskytujúce vzdelávanie. A aktuálne teda prebieha diskusia, či študentské domovy, internáty patria pod túto kategóriu alebo nie, pretože nemusí to byť pre každého, kto vyrubuje takýto poplatok za rozvoj na úrovni územnej samosprávy, jednoznačné. Pripravený aj ňou istý pozmeňovací návrh, doplňujúci návrh pre druhé čítanie tohto poslaneckého návrhu zákona, ak by vznikla dohoda, mohol by som ho ešte v rámci tejto parlamentnej schôdze predložiť. Ak by sme to nevedeli doriešiť doteraz, poprosil by som, aby sme sa k tomu stretli a by som ešte s nejakou iniciatívou v budúcnosti prišiel potom na jesenné, jesenné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Našli sme tam prostredníctvom aj rozhovorov cez ministerstvo školstva, ministerstvo dopravy nejaký text, ktorý by mohol byť priechodný, prosím, aby sme to ešte teda vedeli doriešiť.
Na koniec môjho vystúpenia, chcem sa ešte raz, pán minister poďakovať za ten ústretový krok, a za to, že sme teda o tom, že sa na tom viacej robilo, ako sa o tom rozprávalo, a že teda 1. januára budúceho roka, tak ako ste povedali vo svojom úvodnom slove, by táto novela zákona o Štátnom fonde rozvoja a bývania stúpila do platnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predloženej novele zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
Určite táto novela prináša veľa pozitívnych prvkov, ale mne dovoľte, aby som sa venoval v rozprave len jednému z nich, a to je rozšírenie účelu podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania na podporu obstarania a obnovu internátov pre žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. Už to tu bolo spomínané pánom poslancom Baškom, ja si to dovolím ešte trošku rozšíriť. My sme pred niekoľkými mesiacmi navštívili ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pána ministra dopravy a jeho tím, kde sme predostreli túto požiadavku. Stretlo sa to s pozitívnou odozvou, následne teda bola vytvorená pracovná skupina medzirezortná, pozostávajúca aj zo zamestnancov a pracovníkov ministerstva školstva, ministerstva dopravy a ďalších zainteresovaných strán.

Ďakujem pekne. Môžem, áno, pán predsedajúci? (Ruch v sále.) Prepáčte, môžem reagovať faktickou poznámkou na pani poslankyňu? Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, povedali ste, že tento zákon alebo tento návrh nerieši viacero vecí. Určite sa zhodneme, že žiadny zákon ako nedokáže vyriešiť všetko. Tento návrh rieši preddavok na podiel dane z príjmu fyzických osôb mestám, obciam vo výške 100 mil. a vyšším územným celkom vo výške 50 mil. To je kľúčová vec. A tú odpoveď nehľadajte vo výbere tejto dane v roku 2025, ale hľadajte odpoveď v novele 593/2022.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, vy ste pôsobil dlhšie obdobie v samospráve a myslím, že ste bol aj starosta obce, neviem síce, ktorej obce, ale nie je to teraz podstatné, a keďže máte skúsenosti aj s riadením samosprávy, ja sa vás chcem pýtať, že či považujete tú sumu, ktorá je tu navrhnutá v tejto právnej úprave, tých 100 mil. eur pre samosprávu obcí a miest, ako preddavok za dostatočný alebo nie. Váš odborný názor ma zaujíma, aby sme sa teda držali témy. A osobitne aj v tom kontexte, keď hovoríme, že ministerstvo financií prichádza s právnou úpravou, ktorá napĺňa dohodu s reprezentáciou samospráv, to znamená, že nie je to tento návrh zákona tu len tak, vznikol ako dohoda medzi ministerstvom financií a tými orgánmi, ktoré reprezentujú samosprávu miest, obcí aj vyšších územných celkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, ale aj za otázku, pán poslanec, pretože určite by som sa k tomuto vyjadril. Nemám na tom žiadny osobný záujem, ja mám funkčné obdobie, ktoré mi končí v máji v roku 2029 až, takže tento záujem určite nemám a keby bolo na mne, tak by som bol za návrh, aby sa absolútne zrušil počet obmedzení funkčných období rektorov a, rektorov a dekanov. A paradoxne, ten počet funkčných období mi určila novela zákona, za ktorú som nehlasoval, v roku 2022.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec, ale dovolím si len tak možno ozrejmiť ešte tú jednu vec, ktorá sa týka kapitalizácie výsledkov získaných výskumom a vývojom do praxe. Tie verejné vysoké školy, ktoré majú založené centrá transferu technológií a boli aj súčasťou národného projektu centra vedecko-technických informácií a je ich asi desať, má už dnes implementované smernice a pravidlá rozdelenia úžitku získaného či už patentom, úžitkovým vzorom, alebo technológiou, ktorá vstupuje do komercionalizácie. Takže sú školy, ktoré dnes pravidlá majú a pokrývajú aj autorov týchto patentov úžitkových vzorov alebo nositeľov nových technológií. Tie, ktoré sa komercionalizujú. Čiže tie pravidlá fungujú, nehovorím, že na všetkých vysokých školách, ale máme na Slovensku vysoké školy, kde tieto pravidlá fungujú.
Ďakujem.