Ale na tomto by sa nemalo zarábať. Na pomoci pre ľudí by sa nemalo zarábať, určite nie. Ja naozaj chcem apelovať na pána ministra, ktorý povedal, že musíme zvážiť vyrovnávacie príspevky pre sociálne podniky nie sú na ne peniaze. Ministerstvu chýba 17 miliónov. No, koľko? (Reakcia z pléna.) Tak 100 miliónov ročne, dobre, tak ja viem pánovi ministrovi kde by zobral 17 miliónov. Nekupujte Voderady. Váš kolega zo strany pán Kmec nech zruší Voderady a máme 17 miliónov. A takto je to so všetkým. Takto je to s lietadlom, ktoré kúpiť pán Ráž. Ako moja predrečníka kolegyňa rozprávala, že daňové výbery by sa mali zlepšiť. Veď tie peniaze sú. My ľudia, teda ľudia Slováci, milé Slovenky a milí Slováci, ako hovoria niektorí koaliční poslanci, vy dávate zo svojich daní, zo svojich odvodov, zo svojich rôznych platieb do štátu obrovské peniaze. Veď konsolidujete, konsolidujeme, každý jeden človek konsoliduje. A kde sú tie peniaze? Kde sú tie peniaze ktoré konsolidujeme. Už som to hovoril v jednej svojej faktickej, že štáty ako Dánsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko a myslím, že pani poslankyňa Petrík tiež hovorila, že má kolegyňu alebo kamarátku, ktorá hovorí vo Švédsku, že ona nevie kto je tam minister, ale to nepotrebujú tí ľudia vedieť, lebo ich občianska zodpovednosť je veľmi dôležitá. Ale tí ministri tie peniaze nedávajú svojim ľuďom, nekšeftujú. Ja mám v Dánsku, v Dánsku mám veľmi blízkeho priateľa, ktorý tam žije, ktorý mi povedal, Jožo, ja nemám problém zaplatiť obrovské dane lebo z tých daní mi to štát vráti. Ale tu keď zaplatíte dane, tak máme postihnuté dcéru, tak tú dcéru si musíte ešte vy, vy si ju musíte financovať. Nie štát, štát vám nepomôže. A to je choré, to je smutné. Ja mám jeden príklad, ktorý mám tiež z vlastného života. Moja mama má odrezané obe dve chodidlá spodné a má cukrovku, má naozaj veľmi ťažký stav, ťažký stav a lekár jej povedal, no viete čo, neuznáme vám opatrovateľa, pretože pani Pročková má syna ktorý má auto. Ja sa postarám o svoju mamu, ja áno. Ale koľko zo Slovákov sa vie postarať zo svojho platu o svoju mamu. Koľko Slovákov vie zo svojich peňazí pomôcť blízkemu, ktorý je odkázaný, ktorý je sociálne na dne. Koľkí? No strašne málo, strašne málo.
Pani Turčanová tu hovorila o tom, že pri piatom stupni odkázanosti dostáva odkázaný 1100 euro a z tých 1100 euro ide 740 na plat opatrovateľa, na plat opatrovateľa ide 740 euro. A keď zomrie opatrovaný na konci mesiaca, tak opatrovateľ nedostane nič, nič. Povedzte mi koľko ľudí vyžije na Slovensku zo 740 euro. Ale my ideme kúpiť Voderady trojnásobne predražené. Je to choré. My žijeme v štáte kde vláda investuje peniaze do našich ľudí, ale nie do ľudí, ktorí to potrebujú.
Ja som v minulom volebnom období naozaj stretával sa s ľuďmi, ktorí chodili za mnou a hovorili mi, že Jozef, prosím ťa, poďte nám pomôcť pretože my sme v predchádzajúcom volebnom období pani ministerku sociálnych vecí, práce, pani Tomanovú prosili, ale pani Tomanová nám nepomohla v ničom, v ničom. A vtedy to bolo naozaj ťažké obdobie, pán Stachura vie. Vtedy to bolo obdobie kedy naozaj prišiel covid, prišli krízy a bolo treba pomáhať aj ľuďom, ale pomohli sme. Pomohli sme rodinám, dostali rodiny, rodiny dostali pomoc. Ja som bol na jednom stretnutí pred dvomi týždňami s jednou pani, ktorá má postihnuté dieťa. Pani má postihnuté dieťa veľmi vážne a povedala mi, Jozef, chceme sa odsťahovať zo Slovenska preč, pretože v zahraničí, keďže mám postihnuté dieťa, nám viac pomôžu ako tu doma. Tak aký sme my národní, národní, pán Danko tu nie je, ale aký sme my národní hrdinovia keď vlastným ľuďom nevieme pomôcť.
V tomto zákone ide o pomoc sociálne odkázaným. Tak ja prosím pána ministra a prosím ho veľmi úprimne, veľmi, odsadol si, nevadí, nevadí, bavte sa. (Reakcia z pléna.) Jasné, jasné, jasné, tam dôležité je s pánom Druckerom sa porozprávať o živote. Nie, nie, nie v pohode, pán minister. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nechýbate mi, len to je také že, viete počas našich rozpráv to je strašné keď napríklad je tu pán minister Šutaj Eštok a namiesto toho aby počúval, aby vás počúval, lebo vás zvolili, zvolili vás preto, lebo chcete hovoriť a máte jediné právo hovoriť a on je arogantný. A tí ministri sem prídu, Susko sem príde, ten celý čas pozerá do mobilu, takže o tom to je, o tomto to je. Takže ja prosím pána ministra, aby vypočul si nás, pretože ani jeden môj kolega, ktorý tu dnes rozprával z opozície, nerozprával o tom, že toto je zlý zákona, ale rozprával o tom, že poďme týmto zákonom naozaj pomôcť ľuďom, pomôcť ľuďom. A naozaj, pritom čo som robil za svoj život, a koľko akcií som urobil, a koľko som stretol ľudí, ktorí boli odkázaní sociálne, tí ľudia potrebujú pomoc. A sú vďační za pomoc. Ďakujem veľmi pekne.
