Videokanál poslanca

Tak ja len zareagujem. Tá smernica bola schválená v roku 2021. To znamená, všetci, ktorí moji predrečníci, páni poslanci a pani poslankyňa, mali ste možnosť to urobiť. Mali ste na to tri roky, takže nevidím dôvod, prečo sme, keď nastúpila naša administratíva, nebol tento zákon hotový a v riadnom legislatívnom konaní, takže prišli sme s tým, začali sme, nastúpili sme do práce s tým, že tento zákon hotový nebol. To znamená, v prvom rade mohli ste si to urobiť tak, ako ste chceli vy. Neurobili ste nič.
A počet pripravených projektov na ministerstve dopravy je žalostný. Vybralo sa, čo sa vybrať dalo z tej špajze po administratíve SMER-u a koalície, v ktorej teda bol SMER a keby sme sa mali na to pozerať tak, ako to bolo pripravené, že najprv prvé verejné obstarávania mali byť podľa harmonogramov, ktoré som našiel, vyhlasované v roku 2027, tak si viete predstaviť, že prvú vážnejšiu stavbu by sme začínali niekedy v roku 2028. Takže z tých stavieb vyplýva predsa naplnenosť stavebného sektora. Z toho ide dépeháčka. Z toho ide, z toho žije národné hospodárstvo. Tak toto nie sú hospodárske škody, hroziace?
Nebudem sa vyjadrovať k meritu toho zákona zatiaľ, aj keď pani poslankyňa teda načala už aj do samotnej hmoty. Takže toto je zatiaľ rozprava k skrátenému konaniu. Takže zastavím a potom si necháme priestor asi v rámci rokovania k zákonu samotnému.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tak ako sa uvádza v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, navrhovaná úprava reflektuje na potrebu urýchliť procesy prípravy a realizácie významných investičných projektov a zároveň je jej cieľom odstrániť transpozičný deficit v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete. Strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach, ako sú doprava a hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, životné prostredie, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky, sú uskutočňované v dlhotrvajúcich časových rámcoch. Následky omeškania výstavby strategických projektov, ako aj omeškanej transpozície smernice predstavujú pre Slovenskú republiku významné hospodárske škody. V súvislosti s transpozíciou smernice už Európska komisia začala voči Slovenskej republike konanie o porušení zaslaním formálneho oznámenia č. INF 2023.0248, list Európskej komisie zo dňa 27. 9. 2023.
V prípade, že nedôjde k jej premietnutiu do právneho poriadku SR, komisia môže predložiť predmetnú vec Súdnemu dvoru, ktorý ukladá sankcie, ktoré Slovensko bude musieť uhradiť. Hospodárske škody sú chápané aj v zhoršovaní kvality verejnej infraštruktúry, konkurencieschopnosti či poškodení dobrého mena Slovenska, ktoré sa negatívne premietne do ekonomického a demografického vývoja regiónov či celého štátu. Pre bližšie vysvetlenie, keďže zodpovedám za rezort dopravy, uviedol by som niekoľko súvislostí medzi ekonomickými škodami a nedostatočne rozvinutou dopravnou infraštruktúrou.
Jedným z faktov, ktorý je pre investorov rozhodujúci, je aj dostupnosť a kvalita infraštruktúry. Nedostatočne rozvinutá diaľničná sieť a technicky nevyhovujúce železničné trate predstavujú aspekty, ktoré investorov pri rozhodovaní o umiestnení svojich investícií dokážu odradiť, keďže zvýšené náklady na dopravu a logistiku znižujú atraktivitu lokality na podnikanie. Nedobudované dopravné koridory obmedzujú možnosti pre rozvoj obchodných vzťahov a znižujú príležitosti pre rast a expanziu podnikov. Pre dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu a posilnenia atraktívnosti Slovenska je nevyhnutné urýchliť realizáciu významných infraštruktúrnych projektov. Dôvodmi meškania realizácie sú najmä nevyhnutné majetko-právne vysporiadania, povolávacie procesy, verejné obstarávania, ktoré sú neprimerane časovo náročné. Tie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť, realizovať rozsiahle stavby, ktoré sú strategicky významné pre Slovensko. Cieľom je čo najhoršie, čo najskoršie prijatie, pardon (povedané s pobavením), cieľom je preto čo najskoršie prijatie adekvátneho zákona, ktorým sa zefektívnia pri strategických investíciách majetko-právne vysporiadania, povoľovacie procesy a verejné obstarávania a zabezpečí sa prebratie smernice TEN-T.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Takže chcem poďakovať za veľmi konštruktívnu diskusiu a vyjadrujem formálny súhlas s pozmeňovacím a doplňovacím návrhom pána poslanca Igora Šimka.
Ďakujem veľmi pekne.

Sa ospravedlňujem, moja neskúsenosť v parlamente, takže prosím o otvorenie rozpravy opäť k tomuto bodu.

Ďakujem pekne.
Tak, na pána poslanca Ondreja Dostála ako moc reagovať netreba, v podstate dešifroval, zhrnul všetky naše úmysly a úplne presne k tomu, nakoľko čo s čím súvisí alebo nesúvisí, tak k tomu sa tiež vyjadrovať nebudem, všetko so všetkým súvisí. Čiže rád by som zareagoval len na pána poslanca Hlinu.
Čiže takto, pán poslanec, vzhľadom na to, ako ste vy naložený v tej téme, teraz myslím v pozitívnom zmysle slova, keďže ste stavali a máte s tým skúsenosti, tak neverím, že to, čo robíte, robíte z nedostatku poznania problematiky. To znamená, že vychádza mi, že potom možno v rámci toho, že sa snažíte teda robiť tú politiku, lebo ja politik nie som, tak sa snažíte teda ako vytvoriť určité, iný dojem o tom, čo sa naozaj ide udiať. Tak ako pred, nebudem sa vracať už naspäť k tomu zákonu teda o stavebnom práve, kde sme, teda podľa vás ideme povoľovať atómovú elektráreň v Terchovej, vyjadrím sa čisto k tomuto. To defaultné nastavenie toho, že, vaše teda, že si myslíte, že všetci sú zlí a všetci sa snažia všetko ukradnúť, tak tunak naozaj upozorňujem, že v tomto, v tomto prílepku, v ktorom ale vychádzame v ústrety samospráve a ktorá absolútne, absolútne súvisí s výstavbou obecných a nájomných bytov, kde sme v podstate umožnili na to medziobdobie, medzi tým, kedy sa dostavia bytovka v obci a začne sa stavať, to znamená, ešte neexistuje, nedá sa ju založiť, lebo je úplne štandardné, že tie postavené bytovky sa zakladajú v prospech štátu, a teda v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, tak na to medziobdobie si musí každá tá obec založiť nejaký iný obecný majetok. To je úplný štandard. A keďže VÚC-ky mali tie majetky zverené zo štátu, to znamená delimitované, tak tam tá možnosť nebola. Takže my len otvárame pre nich túto možnosť. A áno, často sú to aj školy a sú to aj nemocnice, ale je to, ešte raz opakujem, len je to, je to založené len v prospech Slovenskej republiky a v prospech teda Štátneho fondu rozvoja bývania. Je to na ich žiadosť, my sme si to nevymysleli sami od seba, je to preto, aby sme im zjednodušili život, aby aj VÚC-ky sa mohli uchádzať o procesy v rámci štátneho fondu rozvoja bývania a k výstavbe bytov.
Dobre. Chápem, že používate stále tie podmieňujúce spôsoby a otázniky a tak ďalej, je to v poriadku, len, len teda nezavádzajme. Skúsme hovoriť o tom, ako to je.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk... v znení zákona 231/2023 Z. z.
Súčasná platná úprava zákona č. 220/2022 (222/2022, pozn. prepis.) Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania obsahuje relatívne podrobnú právnu úpravu Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vrátane značne neštandardnej úpravy orgánov, je dôsledok novelizácie tohto zákona zákonom č. 231/2023 Z. z., v ktorom sa cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky uskutočnilo viacero podstatných zmien. Medzi tieto zmeny patrí zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva agentúry, ktorá bola dovtedy upravená v jej stanovách.
Podľa platného znenia sú členovia predstavenstva agentúry volení a odvolávaní Národnou radou Slovenskej republiky na návrh aspoň pätnástich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry je pritom možné odvolať len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Takáto právna úprava je značne neštandardná, pretože voľbou členov predstavenstva agentúry v Národnej rade získavajú títo členovia silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je len kontrolným orgánom verejnej moci, ani, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci. Zároveň ide o nesystémový krok, ktorý vytvára precedens, kedy výkonná zložka moci, vláda, bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách či štátnych podnikoch. Táto právna úprava je problematická aj z toho dôvodu, že zakladatelia agentúry, ktorí v zmysle jej stanov tvoria najvyšší orgán agentúry, nemajú žiadnu kreačnú právomoc voči členom predstavenstva.
V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby sa v zákone o štátnej podpore nájomného bývania zmenil spôsob kreácie členov predstavenstva agentúry tak, aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa navrhuje, aby sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie člena predsta... predsedníctva a taxatívny výpočet odvolacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozujú jej funkčnosť.
Vážený pán predseda, dovoľujem si vás požiadať o podporu, pardon, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Dobre, tak na úvod teda mi dovoľte povedať, že, že v súčasnosti sa stále povoľujú jadrové elektrárne podľa päťdesiatky, podľa dvestojednotky, ktorej účinnosť odkladáme, bolo prechodné ustanovenie, že budú sa naďalej povoľovať podľa päťdesiatky a to až do roku 2030. Jediný princíp, ktorý sa mení, to je z pohľadu projektov vydávania územných rozhodnutí a následne stavebných povolení.
To, o čom tu hovoríte, pán poslanec Hlina, ten obálkový spôsob, viete, na čo, na čo slúži územné rozhodnutie? Vy viete, lebo vy toho staviate veľa. Územné rozhodnutie musí určovať funkciu, poviem to veľmi zjednodušene preto, aby to pochopil občan, ktorého nechceme zavádzať, určuje funkcie, funkciu a objem. Súhlasíte so mnou asi. Čiže ak máme funkciu a objem určenú, tak v prípade atómovej elektrárne hovoríme, že, že vnútornú skladbu objektov, ale to sa bavíme o veľmi teda teoretickom prípade, bude určovať až stavebné povolenie. To je jediné, to je, to je princíp obálkového, a preto je to v úvodzovkách v odôvodnení, v zákone to je jednoznačne napísané. Ste zobrali jednu vetu z odôvodnenia, ktorá je dokonca v úvodzovkách, pretože sa používa zaužívaný výraz, ktorý sa v tomto stavebnom práve zaužíva, nie je to výraz použitý v rámci tejto legislatívy. To znamená, ešte raz zopakujem, hovoríme o tom, že jediné, čo sa mení, stále povoľujú sa takéto elektrárne a takéto zariadenia úplne rovnako, ako sa povoľovali v minulosti, je tu jediná zmena a to je to, že vnútorné usporiadanie objektov v rámci areálu je nutné až v rámci stavebného povolenia. No je to preto, a preto sa predlžuje aj lehota platnosti tých povolení, lebo vieme, že v prípade, že by sa v budúcnosti, sme sa rozhodli robiť nejakú elektráreň, a opakujem, aj podľa nového zákona dveti... do roku 2030, ktorý odhlasovala minulá administratíva, tak bolo tam napísané, že teda minulá, minulý parlament, tak tam bolo napísané, že až do roku 2030 sa budú povoľovať tieto stavby podľa zákona päťdesiat. To znamená, nič sa nemení, nie je pravda, že keď niečo dneska začneme, tak sa to bude podľa tohto zákona, to tak bolo nastavené už predtým, a ešte raz opakujem, jediná zmena je v tom, že predlžujeme platnosť územného rozhodnutia, aby sa práve v rámci stavebného povoľovania mal, bola príležitosť na to, aby sa precizovali technológie a vnútorné usporiadanie objektov v rámci jedného areálu. Takže žiadnu atómovú elektráreň nepovoľujem, nič, nič dramatické sa nedeje, nič, nič sa nemení.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny návrh v súlade s plnením úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu je naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona č. 200/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe a odložiť účinnosť zákona o výstavbe o jeden rok, to jest do 1. apríla 2025 a to najmä z týchto dôvodov: nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, časový sklz prípravy formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.
Aktuálna nepripravenosť podmienok napríklad zákona o výstavbe by po nadobudnutí jeho účinnosti znemožnila realizovať povoľovacie procesy stavieb vyžadujúcich aj posúdenie vplyvov na životné prostredie, čo sú takmer všetky významnejšie verejné a súkromné investície. Predstavovala by tiež priame ohrozenie pripravenosti na čerpanie investícií z fondov EÚ, najmä z plánu obnovy a odolnosti, a vážnym spôsobom by zasiahla do možnosti povoľovať stavby bežných stavebníkov.
Zastavenie procesu prípravy stavieb by spôsobilo investorom aj štátu vážne ekonomické škody. Sekundárne by znamenalo aj výrazný pokles stavebných zákaziek a tým aj zníženie výkonnosti už aj tak zákazkami nedostatočne saturovaného stavebného trhu vrátane negatívneho dopadu na výnosovú časť verejných rozpočtov.
Návrh zákona súčasne obsahuje ustanovenia, ktoré smerujú k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb v prechodnom období i s využitím inštitútov stavebného práva rozšírením možnosti spojenia územného konania, stavebného konania na podklade záväzného stanoviska orgánu územného plánovania a umožneniu povolenia stavieb tvoriacich súbor stavieb v spoločnom konaní.
Návrhom sa zároveň upravuje zákon 200/2022 o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov a ďalšie nadväzujúce tzv. zberné zákony tak, aby sa umožnilo ich fungovanie v prechodnom období v situácii, kedy zákon o územnom plánovaní nebude platiť súčasne zmeny zákonov o výstavbe, ale v podmienkach doterajšej stavebnej legislatívy.
Nespustenie účinnosti zákona 201/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov o výstavbe spôsobuje nutnosť novelizovať ďalšie ustanovenia osobitných zákonov, napríklad telekomunikačný, letecký a ďalšie, keďže návrhy zákonov schválených v ostatnom roku už počítali s novou legislatívou a nadväzovali na ňu. Tieto vzťahy bude nutné upraviť v prechodnom období, aby boli vykonateľné.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Dobre, takže začnem tou filozofiou, dobre. Teraz aby som to vysvetlil, čo sa, čo sa udialo. Pán poslanec za OĽANO Jakab, ktorý bol jeden z dvoch členov predstavenstva, ktorí konali v tej agentúre, museli konať spolu, tak je to nastavené. To znamená, on sa v momente, jak sa stal poslancom, vzdal. My si myslíme, že sa vzdal zlým spôsobom a teda to vzdanie sa nie je správne. Rozumieme sa? Že neúčinné. To znamená, už toto samo ochromilo tú agentúru. Aj keby som rovno sem došiel do Národnej rady, na návrh 15 poslancov by som chcel tam niekoho dať, tak máme tu problém, pretože naši právnici sa na to pozerajú, že to neurobil správne, to znamená, do dnešného dňa nám to naozaj zaparalyzoval a je to nesystémové, aby to takto fungovalo. Takže to je prvá vec.
Druhá vec, všetky podklady k tejto agentúre sme hľadali, snažili sme sa ich dopytovať, členov predstavenstva, aby nám dali k tomu teda podklady. Dostali sme ich v pondelok tento týždeň. To znamená, od pondelka sme to začali že veľmi intenzívne študovať. Táto agentúra zaviazala tento štát s dvoma spoločnosťami na výstavbu nájomných bytov. Sú to niečo ako rámcové dohody, nie sú tam konkrétne investičné projekty, ale sú tam veľmi jednoznačne pomenované pravidlá tejto spolupráce. Nám sa to javí, že to je v poriadku. Javí sa. Áno, študovali sme to štyri dni. Za tie štyri dni tie projekty alebo ten princíp toho, čo sa tam udialo, vyzerá, že nie je úplne malígny. To znamená, keby som sem došiel dnes s tým, že tú agentúru idem rušiť, lebo som o tom presvedčený, že to je celé zle, tak by som došiel s tým, že ideme tú agentúru rušiť. Však my ju rušiť nejdeme. My si myslíme, že potencionálny benefit, ktorý z tých projektov môže vyplynúť, je oveľa, oveľa väčší než potenciálne riziko, ktoré pre tento štát môže vzniknúť. Stačí vám to zhruba takto? To znamená, to znamená, ale áno, uvidíme, uvidíme, ešte sa ideme s tým zaoberať, kam sa to podarí došoférovať. Ale ja nemôžem došoférovať, ak nemám predstavenstvo alebo štatutárny orgán, ktorý je schopný konať. A ktorý je schopný mi predkladať dokumenty, ešte toto poviem k tomu, čo je zaujímavé, len pre záznam. Ten záväzok, čo tá agentúra vykonala v tomto štáte voči tým dvom spoločnostiam, sú to naozaj veľké spoločnosti a tak ďalej, my to vnímame, to, že spoločnosti by nešli do žiadneho reputačného rizika a myslíme si, preto si myslíme, že to je v poriadku a že to určite v poriadku bude, ale v každom prípade tie, ten záväzok schválila vláda. A bola to konkrétne vláda pána Hegera a bolo to na vláde 31. 1. 2003. To znamená, keď tieto záväzky boli schválené vládou.
Takže ja si myslím, že darmo tu sa obraciate na kolegov zo SMER-u, že hlasovali za niečo, čo nebolo v poriadku, lebo to nehovoríme a preto nerobíme to, čo robíme. My hovoríme, my musíme (reakcia z pléna), môžte, my musíme dnes tú agentúru uchopiť, principiálne sa nám zdá a veríme tomu, že to, čo tam je, to, k čomu sme sa zaviazali na slovenskej strane, to znamená to zvýhodnenie, tá štátna pomoc, ktorá sa notifikuje momentálne ešte, bude mať ten benefit, ktorý je deklarovaný a ktorý bol zamýšľaný. Verím tomu, že áno. (Reakcia z pléna.) Áno, no, nie, nie. To znamená, dokonca by som povedal, že tá notifikácia alebo to, ako dopadne tá notifikácia tej štátnej pomoci pred tou Európskou komisiou, je jediná rozväzujúca podmienka alebo možnosť toho zmluvného vzťahu. Takže dúfajme, že to dopadne dobre, pretože naozaj sa to celé javí, že to je v poriadku a naozaj by to mohlo pomôcť k tomu, že na konci dňa tie byty tu budú stáť. A budú to nájomné byty a za regulované nájomné. Preto opakujem, nie sme tu dneska s tým, že ideme tú agentúru rušiť alebo že ideme proste zaraďovať spiatočku. Nie. Ideme meniť jej štatutára. Ideme ju sfunkčniť. Dobre? Ak stačí takto.
Pozerám, či som spomenul všetko, čo tu mám napísané. Mám tu všetko.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2023 Z. z.
Súčasne platná právna úprava zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania obsahuje relatívne podrobnú úpravu Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vrátane značne neštandardnej úpravy jej orgánov. Ide o dôsledok novelizácie tohto zákona zákonom č. 231/2023 Z. z., v ktorom sa cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky uskutočnilo viacero podstatných zmien. Medzi tieto zmeny patrí zmena spôsobu kreácie členov predstavenstva agentúry, ktorá bola dovtedy upravená v jeho stanovách. Podľa platného znenia sú členovia predstavenstva agentúry volení a odvolávaní Národnou radou Slovenskej republiky na návrh aspoň pätnástich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na sedemročné funkčné obdobie. Členov predstavenstva agentúry je pritom možné odvolať len dôvodov taxatívne uvedených v zákone, čo je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilosť zo zdravotných dôvodov vykonávať funkciu po dlhší čas ako je šesť mesiacov. Takáto právna úprava je značne neštandardná, pretože voľbou členov predstavenstva agentúry v Národnej rade získavajú títo členovia silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktoré nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci. Ide o nesystémový krok, ktorý vytvára precedens, kedy výkonná zložka moci bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy a v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch. Táto právna úprava je problematická aj z toho dôvodu, že zakladatelia agentúry, ktorí v zmysle ich stanov tvoria najvyšší orgán agentúry, nemajú žiadnu kreačnú právomoc voči členom predstavenstva.
V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby sa v zákone o štátnej podpore nájomného bývania zmenil spôsob kreácie členov predstavenstva agentúry tak, aby ich vymenúvala a odvolávala členská schôdza agentúry. Zároveň sa navrhuje, aby sa zo zákona vypustilo sedemročné funkčné obdobie členov predsedníctva a taxatívny výpočet odvolávacích dôvodov, teda neštandardné prvky tejto právnej úpravy, ktoré ohrozujú funkčnosť agentúry.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.