Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, aby som učinil zadosť rokovaciemu poriadku, dovoľte mi, aby som vyjadril súhlas s oboma pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe z výborov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani, pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ako som už spomenul v mojom vystúpení v prvom čítaní, vládnym návrhom zákon sa napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Predložená zákonodarná úprava reaguje na potrebu zrýchlenia postupov prípravy a realizácie významných investičných projektov. Zároveň je jej cieľom prebrať tiež smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii traseurópskej dopravnej siete do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorá mala byť transponovaná do 10. augusta 2023.
Myslím si, že všeobecne sa vieme zhodnúť na tom, že z národného a medzinárodného hľadiska významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako napr. doprava, zdravotníctvo, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky sú realizované v dlhodobých časových rámcoch. Zopakujem, že hlavnými dôvodmi tohto nepriaznivého stavu sú majetkoprávne (správne majetkovoprávne, pozn. red.) vysporiadanie, povoľovacie procesy a verejné obstarávania. Tieto procesy nedovoľujú v potrebnom čase pripraviť a implementovať rozsiahle strategicky významné stavby.
Cieľom návrhu zákona je zefektívniť a spriechodniť procesy pri vybraných významných investičných projektoch definovaných ako strategické investície. Pri návrhu zákona sme vychádzali jednak z reálnych skúseností investorov, ktorí sa pri svojej činnosti boria legislatívno-procesnou mašinériou, ako aj správnych úprav, ktoré v Slovenskej republike sú už uplatňované, či legislatívy uvedenej do praxe v iných krajinách Európskej únie. Hlavným návrhom zákona sa upravujú podmienky na prípravu uskutočňovania a dokončovania investičných projektov, o ktorých vláda Slovenskej republiky rozhodne, že sú strategickou investíciou, ktorých realizácia je vo verejnom záujme.
Práva a povinnosti investora. Postup a podmienky vydávania povolení pri výstavbe projektov uvedených v prílohe č. 1 – zoznam oblastí investícií vládneho návrhu zákona, kde je vymedzená transeurópska dopravná sieť TEN-T, čím dôjde k prebratiu povinností vyplývajúce zo smernice TEN-T do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pôsobnosť orgánov štátnej správy, majetkoprávne (správne majetkovoprávne, pozn. red.) vysporiadanie pozemkov, skrátenie lehôt povoľovania investičných projektov, a to od posudzovania vplyvov na životné prostredie, územné a stavebné konanie až po kolaudáciu a verejného obstarávania.
Na záver ešte zdôrazním, že neustále odďaľovanie realizácie významných infraštruktúrnych projektov prehlbuje infraštruktúrny dlh, negatívne ovplyvňuje ekonomický a demokratický, demografický vývoj v Slovenskej republike, do, pardon, republike.
Dovolím si vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu návrhu zákona, ktorý má potenciál pre zastavenie oslabovania konkurencieschopnosti našej krajiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je čiastočná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/362 z 24. februára 2022, ktorou sa menia smernice 1999/62/ES, 1991/37/ES a EÚ 2019/520, pokiaľ ide o poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami.
Cieľom návrhu je zaviesť možnosť úhrady jednodňovej diaľničnej známky, ako aj vykonať legislatívno-technické úpravy v zákone 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy, ako aj vplyvy na podnikateľské prostredie. Nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážení poslanci a poslankyne, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, skúsim najprv tak technicky k tomu zákonu.
Čo sa týka, čo sa týka vplyvu na podnikateľské prostredie, pán poslanec, vždy keď je možnosť udelenia sankcií, tak vždy to má dopad negatívny na podnikateľské prostredie, pretože právnické a fyzické osoby môžu byť sankcionované, takže to je ten negatívny dopad, to len vysvetlenie, aby sme tomu rozumeli.
Čo sa týka, čo sa týka samotnej hmoty. V tom zákone nikde nie je o cyklodoprave ani slovo. Ja sám som cyklista, sám chodím často do práce na bicykli, teraz, bohužiaľ, na ministerstve nie, ale v mojej predchádzajúcej práci som chodil na bicykli z Devína až do Petržalky, chodil som cez Sad Janka Kráľa. Myslím si, že je tam krásna cyklotrasa vybudovaná. S čím mám skôr väčší problém, ktorý intenzívne komunikujem s pánom primátorom Vallom, že treba doriešiť teda Devínsku cestu, hej? Tak teraz dám tú cyklotému bokom.
Keď sa ideme rozprávať o tom, že... teda ešte takto, ešte k technike. A opäť, prečo sme opakovali pripomienkovacie konanie? Pretože ZMOS a Únia miest Slovenska dali také závažné pripomienky, ktoré sme akceptovali, že to zmenilo tú povahu toho zákona alebo teda ten, to finálne znenie na tri riadky. A tie tri riadky sme opäť päťdňovým MPK prehnali a tam už sme pripomienky nedostali. To znamená, ZMOS a Únia miest Slovenska sú v poriadku a súhlasia s týmto znením. Len aby sme si to tak ujasnili.
Druhá vec. Keď už sa teda bavíme o Vajanskom, nedá mi nevyjadriť sa. Ja som absolútny fanúšik Vajanského nábrežia a toho, čo sa tam stalo, pretože to je dôvod, prečo vy sedíte dneska v opozícii podľa môjho názoru. Keby sa toto nestalo, tak možno sa to neudeje.
Ďalšia vec. Pani Kleinert, keby ste to zrealizovali tak, ako sa to malo zrealizovať, to znamená prostredníctvom cestného orgánu a správneho konania, mali by ste účastníkov konania, neurobili by ste to určením dopravného značenia, vy viete, že tie obrubníky sú pevne spojené so zemou, takéto niečo je neprípustné. To znamená, teraz vám to hovorím úplne ako nezaujato ako človek, ktorý sa vyzná v stavebnom práve, a chcem vám povedať, podľa mojich informácií krajský dopravný inšpektorát vás niekoľkokrát vyzval, aby ste situáciu napravili, nestalo sa tak. Nie vás teda, ale magistrát, prepáčte. Samozrejme ale, v kompetencii cestného správneho orgánu by to bolo aj na Starom Meste. Ako odvolací orgán je na okresnom úrade. To znamená, žiaden z týchto povoľovacích orgánov nekonal, žiadne správne konanie neprebehlo a bolo to zrealizované, ako to bolo zrealizované, čisto určením dopravného značenia. To neni správne konanie.
Pani poslankyňa z KDH, vy sa báť nemusíte, lebo cestný orgán koná správnym konaním, ktorý má účastníkov konania, kde sa môžu všetci vyjadriť, ktorí sú dotknuté orgány, nedošlo by k takejto situácii, môžte byť v pohode. Tam k žiadnemu, k žiadnej spätnej sankcii nemá prečo dôjsť a nepríde. Pretože v prípade, že správne konanie prebehlo, tak sa k tomu každý vyjadril, je to určite bezpečné, je to v súlade so zásadami bezpečnosti cestnej premávky, to znamená, buďte v kľude. Tuto sa to neudialo na tom Vajanskom nábreží.
Áno, pán sused Dostál a pán poslanec, my sme roky spolu bývali, alebo teda vy ste tam pracovali, ja som tam býval na Medenej ulici, to znamená, úplne som prekvapený, ďakujem, že máte na to názor rovnaký ako väčšina, myslím si väčšina poslancov, ktorí tu budú dnes sedieť.
Znečistenie ovzdušia, pán poslanec, absolútne súhlasím. Prešli ste sa niekedy v dôsledku toho, tých opatrení na Vajanskom nábreží, čo sa stalo? Ako tam tie autá stoja? Ako tam ide do vzduchu ten smog? Ako to tam brutálne prehrieva? To je, však poďme sa tam pozrieť spolu, ako to tam vyzerá. To je to, čo sme chceli dosiahnuť? Tým sme zlepšili to ovzdušie? No ja si myslím, že nie.
Ja len chcem povedať, že naše ministerstvo veľmi proaktívne pomáha mestu Bratislava dodatočnými tranžami mimo toho, čo je nárokovateľné na to, aby sa dostavala električka do Petržalky, ktorá niekoľkokrát vyčerpala peniaze z rôznych programových období a stále to treba posúvať a stále to treba dodatkovať, ale všetci chceme, aby na konci dňa tieto opatrenia na zelenšiu Bratislavu boli zrealizované. To nie je tak, že my principiálne tunák niečo buchneme, ale to teraz idem trošku naozaj už mimo predmetného zákona. Takže ten zákon je napísaný, áno, z nejakého dôvodu, ktorý vznikol, a na to, aby sme zabránili, aby sa takéto niečo v budúcnosti opakovalo. Ale nehovorme o tom, že to zasahuje do právomocí samospráv v prípade, že tieto budú konať tak, ako zo zákona majú. Prečo to mesto nereaguje na výzvy krajského dopravného inšpektorátu, aby uviedli veci do pôvodného stavu? Ja tomu nerozumiem. Takže tak, toľko k tomu. Prepáčte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. V prvom rade musím povedať, že, že pozmeňovák, pozmeňovací návrh, na ktorom pracujeme, nebol k § 21. Doprecizovávame iné veci, na ktoré sme sa dohodli tunak s pánom spravodajcom. Sú to viac technické veci než principiálne alebo hmotné. A mal niekoľko výborných postrehov a zo svojej skúsenosti, čiže zapracovávame toto.
V prvom rade chcem sa vyjadriť k vstupu na cudzie pozemky. Tento inštitút je identicky prebratý zo zákona, ktorý predložila Matovičova, Hegerova vláda, ktorý podpísala pani prezidentka Čaputová. Nič sme nemenili, dobre? Takže neviem, o čom je vôbec téma, prvá vec.
Tá dohoda, vyvlastňovanie. Na vyvlastňovanie, vyvlastňovaniu musí predchádzať pokus o uzatvorenie dohody. Tunák zavádzame ten inštitút možnosti ponúknuť 1,2-násobok znaleckej ceny. To má motivovať vlastníkov k tomu, aby došlo k dohode. Viete, že ten vyvlastňovací inštitút je používaný len v nevyhnutnej miere a spôsobom a na princípe, že na konci dňa bude vyplatená náhrada. Nie je napádaná na súde nikdy vec inak než nedostatočnou náhradou, to znamená, tie, tie, tie procesy, ktoré bežia, sú len o tom, že koľko tých peňazí bolo, bola, bolo primerané vyplatiť za to vyvlastnenie. Na konci to aj tak po tých súdnych procesoch končí tým, že im je vyplatená tá znalecká suma.
K babičke v kúpeľoch, je tam 22 dní na dohodu a následne na doručenie návrhu, to znamená to je 7 + 15, ako to nám tiež nijakým spôsobom nesedí, myslím si, myslím si, že je to dosť.
Stále aj neúspech toho pokusu o dohodu neznamená, že ten občan, ktorý je dotknutý tým vyvlastnením, sa nemôže obrátiť, samozrejme, aj po neúspešnom, neúspešnom jednaní v rámci vyvlastňovacieho konania, že sa nemôže obrátiť na súd. Však toto stále zostáva zachované. Dávali sme si veľký pozor na to, aby sme sa nedotkli ústavných práv, sme presvedčení o tom, že toto je v súlade s ústavou. Samozrejme, uvidíme, ako to obstojí, ak sa tak, tí ktorí nemajú na to právo, obrátia na ten Ústavný súd, uvidíme, ako to dopadne.
V Európskej únii je mnoho krajín, ktorý má oveľa prísnejší vyvlastňovací princíp, napr. Poľsko, kde, kde, kde to vyvlastňovanie beží úplne inak. Keby sme mali istotu, že dostaneme ústavnú väčšinu, prišli by sme sem s úplne iným, oveľa radikálnejším návrhom. Práveže preto, že sme vedeli, že nemôžme ísť s ústavným zákonom, sme išli tak, ako sme išli. To znamená, sme presvedčení o tom, že, že ústavné práva zostávajú zachované.
K § 21, nie je nikto zbavený trestnoprávnej zodpovednosti ani civilnoprávnej vo väzbe na korupciu, vo väzbe na akúkoľvek škodu spáchanú spôsobom, že, teraz poviem príklady, že zodpovednosť za pád mosta nie je nijakým spôsobom dotknutá, zodpovednosť za, za, za korupciu nijakým spôsobom nie je dotknutá. Jedná sa výhradne o administratívnoprávnu zodpovednosť z ro... vo väzbe na poverenie a rozhodnutie vlády, že sa jedná o významnú, teda strategickú investíciu, a vo väzbe na určenie toho verejnoprávneho charakteru toho. Ja verím tomu, že ešte tá diskusia bude veľmi pokračovať v tom druhom čítaní, čiže ja som ponúkol všetkým poslaneckým klubom, že vám spravím k tomu prezentáciu a poďme sa o tom rozprávať. Ponúkol som to spolu so stavebnou legislatívou. Veľa poslaneckých klubov túto možnosť využilo a ja som mal rozsiahle prezentácie, niekoľko hodín diskusia. Chcem povedať, že k tomu zákonu došlo 499 pripomienok, z toho 195 bolo zásadných. 193 bolo odstránených v rámci pripomienkovacieho konania v tých zásadných. To znamená, išli sme s takmer nula pripomienkami na konci do legislatívneho procesu. A, pán sused, pán poslanec Dostál, vy ste dali pripomienky, áno, s vašimi kolegyňami sme jednali, myslím si, že sme, že sme do jednej, do poslednej okrem kreovania, okrem kreovania podpredsedu ÚVO sme absolútne odstránili všetky zásadne pripomienky v rámci pripomienok verejnosti. Tak mám na to takýto názor, vy máte iný, dobre.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládnym návrhom zákona sa plní programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Tak ako je uvedené v dôvodovej správe, predložená legislatívna úprava reflektuje na potrebu urýchliť procesy prípravy a realizácie významných investičných projektov a zároveň jej cieľom je odstrániť transpozičný deficit v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete.
Cieľom návrhu zákona je optimalizovať, zefektívniť a spriechodniť procesy pri strategických investíciách, ktoré sú realizované z podnetu štátu a samospráv. Ide o procesy v oblasti majetkoprávneho vysporiadania pozemkov, skrátenia lehôt povoľovania investičných projektov od posudzovania vplyvov na životné prostredie, územné stavebné konanie až po kolaudáciu a verejné obstarávanie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu je rozšíriť dozornú právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách I. až III. triedy a miestnych cestách. Súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky.
Návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, ako aj vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona dňa 20. marca 2024 a prijala ho uznesením č. 163/2024.
Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2022/738, ktorou sa mení smernica 2006/1/ES o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru. Nová právna úprava umožní dopravným spoločnostiam usadeným v Slovenskej republike disponovať určitým počtom prenajatých nákladných vozidiel evidovaných v inom členskom štáte Európskej únie bez potreby ich evidencie v Slovenskej republike. Návrh zákona upravuje aj ustanovenia týkajúce sa odborného dozoru a kontroly a zároveň upravuje aj oblasť taxislužby.
Dovoľujem si Vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne opäť za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov na základe úlohy B.4. z uznesenia vlády SR č. 634/2023. Podľa úlohy B.4. sa má zabezpečiť transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2023/946 a tým zosúladenie požiadaviek na zlepšenú stabilitu lodí s požiadavkami vymedzenými Medzinárodnou námornou organizáciou. Účelom smernice je aktualizovať technické požiadavky na osobné lode podľa rezolúcie IMO, ktorou sa mení Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori SOLAS. Návrhom zákona sa súčasne precizuje ustanovenie týkajúce sa ministerstva ako orgánu dohľadu nad vybavením námorných lodí, ktoré sú určenými výrobkami a majú spĺňať požiadavky podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 262/2016 Z. z. o vybavení námorných lodí v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona sa na základe úlohy B.4 priamo netýka žiadneho podnikateľského subjektu v Slovenskej republike, nakoľko v námornom registri SR nie je zapísaná zatiaľ žiadna námorná osobná loď a súčasne nám nie je známy žiaden vlastník alebo prevádzkovateľ námorných osobných lodí v SR.
Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, vo vláde Slovenskej republiky a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si uviesť materiál vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, tzv. letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladaný návrh zákona predstavuje nevyhnutnú právnu úpravu v oblasti bezpilotných lietadiel, bezpilotných leteckých systémov a vzdušného priestoru U-space. Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj niektoré zákony, ktorých úprava je žiaduca vo vzťahu k bezpilotným lietadlám a bezpilotným leteckým systémom. Uvedený, uvedeným návrhom zákona sa reaguje na konanie Európskej komisie o porušení zmlúv v štádiu formálneho oznámenia proti Slovenskej republike implementáciou vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/947 z 24. mája 2019 o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel v platnom znení do slovenského právneho poriadku.
Dovoľujem si Vás požiadať o podporu pri prerokovaní, prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem vám za pozornosť.