Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.6.2024 o 14:21 hod.

Ing.

Július Jakab

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2024 10:40 - 10:41 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem. Tak ako si hovoril, pán poslanec Grendel, naozaj ja by som chcel počuť od pána poslanca Bašku tie konkrétne dôvody, tak ako aj povedal vo svojej úvodnej reči, že sa tomu povenuje v rozprave, pretože dve prerušenia rokovania schôdze výboru, tak to je niečo podobné ako, ja neviem, včera bola prerušená, prerušené rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, lebo sa skončilo skôr ako pred dvadsiatou hodinou a po týchto bodoch bude tiež prerušené druhýkrát rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, pretože je nedostatok bodov a bude sa pokračovať asi bodom o sedemnástej pána ministra Suska, čo sú teda dve prerušenia rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, čiže asi by mal, by sme mali tiež odvolávať takéhoto predsedajúceho. Príde mi to absolútny nonsens, preto by som chcel počuť tie dôvody, prečo je teda Michal Šipoš odvolaný z predsedu výboru len kvôli tomu, že prerušil dvakrát rokovanie schôdze výboru a nie je to len proste bohapustá pomsta za to, že je niekto z opozície.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2024 14:21 - 14:26 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, krátko a stručne. Návrh zákona harmonizuje dve prostredia, ktoré sa počas vývoja v posledných rokoch v podstate prakticky zharmonizovali samé, čo sa týka výmeny tovaru, zakupovania, vracania tovaru, reklamácie a tak ďalej.
V súčasnej legislatíve, ktorú predkladáme, riešime hlavne posilnenie práv spotrebiteľa a harmonizáciu, teda skôr také vyčistenie prostredia, v ktorom nakupujeme. Tým myslíme online svet a kamenné obchody, tak aby všetkým bolo jasné, aké sú ich práva, povinnosti a aké lehoty teda v oboch prostrediach platia.
To, čo je v súčasnosti platné, je v prípade vrátenia tovaru, čomu sa venuje tento návrh zákona, odstúpenie od zmluvy, inak aj vrátenie tovaru bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní je inštitútom, ktorý je v našom právnom poriadku upravený niekoľko rokov, ale tento inštitút sa vzťahuje len na zmluvy uzavreté na diaľku, teda nákup cez internet, cez e-shop, cez email, telefón, katalóg a podobne a/ alebo na zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, čiže pre nejaké predajné akcie a podobne. Toto právo sa nevzťahuje na, na kamenné obchody. V praxi sa spotrebitelia teda s tým stretávajú rôznym spôsobom, hlavne v kamenných predajniach, o tom sa budeme venovať, tomu sa budem venovať neskôr.
Ale teda, že ako v súčasnosti môžu spotrebitelia fungovať, ako fungujú. Jedna vec je, že si objednáte tovar online, kde máte možnosť vrátenia tohto tovaru do 14 dní práve kvôli tomu, že keď ho objednávate online, tak častokrát si ho neviete vyskúšať, neviete si ho chytiť, neviete, ako vyzerá v skutočnosti, a takéto vrátenie tovaru bez udania dôvodu do 14 dní s tým, že môžete požiadať o vrátenie peňazí a obchodník je povinný vám vyhovieť, môžete ho uskutočniť buď online, teda akože poštou, zabalíte to do nejakej krabice a pošlete na určenú adresu, ale za posledné roky vlastne sa tento svet aj prepojil s kamennými predajňami, čiže množstvo obchodníkov ponúka vrátenie tovaru aj do kamennej predajne kdekoľvek na Slovensku, alebo keď prídete aj do tejto predajne, aj tam si už môžete objednať online priamo v tejto predajni cez nejaký ich kiosk, prípadne tú objednávku online môžete si nechať doručiť priamo do tej, do tej konkrétnej predajne. A dokonca vám v tom pomáha ešte aj personál tej danej predajne. Kdežto keď v tej kamennej predajni nakúpite na priamo, tak vrátenie peňazí neexistuje, nie je tam žiadna lehota do 14 dní a trh si to vyriešil po svojom. V podstate každý ako môže, ako chce. Jedni vám vrátenie vôbec neumožnia, druhí vám umožnia výmenu tovaru za iný, pokiaľ ste si napríklad zmýlili veľkosť, alebo vám dajú nejaký poukaz, voucher na zakúpenie iného tovaru. Vrátenie s možnosťou finančného odstúpenia od zmluvy pri kamennej predajni neexistuje.
A práve kvôli tomu, že tieto dva svety sa za posledné roky už spojili, navrhujeme uplatniť 14 dní, 14-dňovú lehotu vrátenia bez udania dôvodu aj v kamennej predajni. Ako som hovoril, už teraz v kamennej predajni môžete objednávať alebo si tam môžete tie online objednávky nechať priamo posielať, prípadne ich v tých kamenných predajniach môžete, môžete vracať. Čiže pre toho obchodníka, ktorý má kamennú predajňu a zároveň prevádzkuje aj e-shop, sa situácia nezmení. A pre toho obchodníka, ktorý má len kamennú predajňu a e-shop neprevádzkuje, je to, je to prínos, pretože zákazník vie, že, že v prípade, že sa pomýli alebo že ten darček nebude správny, alebo to dieťa, ktorému vyberal veci, a nemohlo byť to dieťa s ním a tie veci sú mu napríklad, nesedia mu veľkosti, takže ich môže do 14 dní vrátiť s tým, že mu budú vrátené aj peniaze.
Čo sa týka technikálie, je to úplne jednoduché. Stačí, že prídete s rovnakým nepoškodeným originálnym tovarom, tak ako keď si objednáte pri online, a preukážete sa, preukážete sa nákupným, nákupným dokladom, čiže v tomto prípade bločkom. Ako som hovoril, tých aplikácií je množstvo či už pri daroch, alebo pri osobách, ktoré nemôžu byť pri tom, ako v kamennom obchode vyberáte, alebo aj pri tom, ako niekedy v eufórii niečo nakúpite v kamennej predajni a potom už nemáte možnosť to vrátiť.
Čiže takto jednoduchý návrh to je. Je to v podstate harmonizácia online prostredia s kamennými predajňami, ktorá sa prakticky už dávno udiala, ale v termíne vrátenia tovaru sa táto harmonizácia neudiala. Keď som sa bavil s kolegom, sme sa bavili, že niektoré západné krajiny toto už vykonali, takže to nebude novinka na svete.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2024 14:18 - 14:18 hod.

Július Jakab
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť za skupinu poslancov návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bližšie by som sa k nemu venoval, bližšie by som sa mu venoval v rozprave, ku ktorej sa, ku ktorej sa ja hlásim ako prvý.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2024 11:49 - 11:51 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem, pán Gašparovič. Neplačem na zlom hrobe, lebo ste sľubovali v predvolebnej kampani a vývoj cien potravín taký, ako ho vidíme teraz, sa udial, vládna analýza to hovorí, rok 2022 do roku 2023.
Áno, my, ako hovoril poslanec Šipoš, my sme to mali v pláne vyriešiť ešte minulý rok, bohužiaľ, bohužiaľ, politická realita je taká, že sme to nestihli, preto sme to predložili do Národnej rady. A my vám vlastne pomáhame plniť váš predvolebný sľub. Čiže myslím si, že neplačem na správnom hrobe, myslím si, že na správnom hrobe plačem, a preto vám tu iba pripomínam, že máte tuná akože elegantné riešenie, ktorým sa to dá, ktorým sa to dá, ktorým sa to dá vyriešiť.
Pán Hazucha, ja viem, 90. roky, dlho trvajúca situácia, boli sme zvyknutí, ľudia boli zvyknutí, že idú do Poľska niečo kúpiť. Ono sa to ale zmenilo diametrálne za posledné obdobie, to je to, o čom hovorím, že tá cenová inflácia v rámci potravín na Slovensku a v ostatných krajinách, áno, stala sa, rástli, všade, ale ostatné krajiny si s tým poradili omnoho lepšie a zatlačili na tie reťazce a my sme neurobili nič. A preto hovorím, že tuná je niečo, čím na tie reťazce zatlačiť vieme a vieme tú cenu regulovať, aby sme sa minimálne priblížili tým Poliakom a minimálne aby sme tým ľuďom našim dali signál, že viete čo, staráme sa o vás. Tie lacnejšie potraviny, ktoré sme sľúbili, budú.
Áno, sú tu aj iné produkty, nielen stavebný materiál. Je to aj zdravotná starostlivosť, ľudia si chodia do okolitých krajín robiť zuby alebo nakupovať látky na... do textilného priemyslu, ale to je to, čo by sme mali riešiť ako krajina, a vy ste to aj deklarovali v predvolebnej kampani, že poďme byť konkurencieschopnejší. Prečo tuná ľudia drú a potom vyvážajú peniaze za hranicu? Poďme v ústrety tým našim ľuďom. Tuná nechávajte peniaze, tuná si robme na svojom a kupujme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.6.2024 11:27 - 11:43 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
K navrhovanému zákonu by bolo treba najskôr povedať, čo sa udialo za posledné roky s cenami potravín a ako sa táto situácia vyvíjala. V marci roku 2024 vláda prerokovala aj schválila dokument z ministerstva financií, ktorý podrobne analyzoval posledné roky vývoja cien potravín a ktorý teda na konci aj povedal, že s cenami potravín podľa nich nie je treba nič robiť a všetko je v poriadku, aj keď to v skutočnosti tak nie je, o čom hovorí aj samotná, samotná analýza.
Ceny potravín sa začali zvyšovať posledné roky tak, ako hovorí analýza, že začali rásť celosvetovo v dôsledku vojny na Ukrajine a následného narušenia svetového obchodu s agrokomoditami a energiami. Aj konštatujú, že Ukrajina a Rusko dodávajú 28 % celosvetovo obchodovanej pšenice, 29 % jačmeňa, 15 % kukurice či 75 % slnečnicového oleja. Invázia mala za následok narušenie dodávok týchto komodít a prudký nárast ich cien.
Ďalším dôsledkom vojny bol aj celosvetový rast energií, ktoré následne zvyšovali náklady na pestovanie plodín, výrobu, transport a predaj potravín.
Toto všetko sa nachádza vo vládnej analýze. Analýze, ktorá vyšla z ministerstva financií v marci tohto roku. A vyšla práve kvôli tomu, že súčasná koalícia v predvolebnej kampani sľubovala lacnejšie ceny energií, lacnejšie ceny potravín a po voľbách akosi na to zabudli, ale po tlaku opozície a po našom tlaku v mar... Pardon, 20. decembra 2023 prijali uznesenie, že teda ministerstvo financií by takúto analýzu vypracovať malo. Okrem toho, že vojna na Ukrajine spôsobila nárast cien komodít a nárast cien energií, ktoré spôsobili obrovský rast potravín, a nie len na Slovensku a nebola to teda chyba predchádzajúcej vlády, ale ako konštatuje ministerstvo financií, dialo sa to celosvetovo a boli za tým práve tieto ukazovatele, ako je vojna na Ukrajine a s tým súvisiaci nárast alebo nedostatok surovín a nárast cien energií.
Rast cien na Slovensku dosiahol vrchol v marci 2023 a odvtedy potravinová inflácia postupne spomaľuje. Aj keď je pravda, že, že inflácia cien potravín tu, tu stále je a deje sa aj od októbra, kedy vlastne prišla k moci súčasná vláda. A za posledných šesť mesiacov bola inflácia potravín, bola vyššia, ako sme zvyknutí, ako je priemer, a dokonca predbiehala aj zvyšovanie miezd. Čiže ako keby potraviny zdraželi viac, ako sa ľuďom zvyšovali mzdy. Toto všetko daná analýza obsahuje a dokonca analýza obsahuje aj porovnania jednotlivých potravín s ostatnými krajinami, ktoré so, susedia so Slovenskom, či je to Poľsko, Maďarsko alebo Česká republika. Je tam aj Rakúsko. A hodnotí táto analýza, že, že Slováci na Slovensku kupujú za také ceny ako v západnej Európe. A všetky okolité krajiny, ktoré susedia so Slovenskom, kupujú potraviny lacnejšie, lacnejšie ako my.
Aj napriek tomu, že to hovorí vládna analýza, aj napriek tomu vláda odsúhlasila teda výsledok tejto analýzy, ktorý hovorí, že s cenami potravín nie je potrebné robiť nič. Sám Peter Pellegrini v rozhovore pre denník Pravda na začiatku decembra, konkrétne to bolo 3. 12. 2023, povedal, citujem: „Najbližším krokom, ktorému sa bude vláda veľmi intenzívne venovať, bude zníženie cien potravín.“ Zároveň vtedy avizoval, že už o týždeň sa verejnosť dozvie konkrétne kroky k zníženiu cien potravín. Prešiel týždeň, mesiac, bohužiaľ, sa nič neudialo, jediné, čo sa udialo, bola táto analýza, ktorá teda hovorí, že nič nie je v poriadku, ale záver z tej analýzy je, že všetko je v poriadku a netreba nič robiť.
Preto som si dovolil predložiť riešenie. Riešenie tohto stavu práve kvôli tomu, že z pozorovania, a teda zo štatistického porovnávania s ostatnými krajinami, aj keď cenová inflácia potravín je na ústupe, tak ostatné krajiny okolo nás ju zvládajú o čosi lepšie ako Slovensko. A teda že tam, kde vidíme znižovanie cien potravín v okolitých krajinách, tak na Slovensku sa nedeje. Hej, čiže áno, boli aj úľavy, aj daňové, k tomu sa ešte dostaneme, ale cenová inflácia potravín, a teda tak ako narástli kvôli ukrajinsko-ruskému konfliktu, alebo voči tomu, že, kvôli tomu, že Rusko napadlo Ukrajinu. A, a postupne tie ceny sa v niektorých krajinách znižujú, tak na Slovensku sa nedeje nič.
Ja sám, ak sledujete moje sociálne siete, tak každý mesiac sa vyberám na totožný nákup, porovnanie nákupu v Poľsku a na Slovensku, kde si vyberám úplne totožný obchodný reťazec a úplne totožné produkty. Rovnako zložením, rovnako výrobcom, rovnako hmotnosťou. A, a to porovnanie, keď si pozriete, mám to na stránke Ficove potraviny.sk, každý jeden mesiac, mám tam aj prefotené bločky a mám to aj prehľadne v tabuľke. Tak si môžte pozrieť, ja vám poviem napríklad nákup za máj, kedy som tento nákup vykonával na začiatku mája, tak tie isté potraviny, ktoré v Poľsku, v tom istom obchodnom reťazci, to isté zloženie, tá istá gramáž, tak ste zaplatili za tie potraviny 45 eur aj 63 centov. A na Slovensku v rovnakom reťazci, úplne tie isté potraviny, 75 eur 15 centov. To je rozdiel 30 eur na jednom nákupe. Pre tých, ktorí bývajú v pohraničných oblastiach, je to naozaj prejsť 20 km do toho istého reťazca, len je za hranicou v Poľsku. Môžte si pozrieť bločky, tie tam máte odfotené, ale môžte si pozrieť aj tabuľku s porovnaním cien.
Ja poviem, ja poviem niektoré produkty, ktoré sú tam. Tak napríklad tú istú ryžu nakupujú Slováci o 47 % drahšie. Alebo si môžte pozrieť koreniny. Koreniny sú extra špeciál, to je že od 137 až po 199 % drahšie. Tie isté koreniny v porovnaní s Poľskom a na Slovensku. Slováci platia o takmer 200 % viac. Môžte si pozrieť mäsové výrobky, alebo jogurty. Jogurt, ten istý výrobca, tá istá gramáž, ten istý jogurt, o 70 % drahšie ho predávame na Slovensku, alebo to, teda ten istý reťazec ho predáva na Slovensku ako v Poľsku. Droždie 187 % drahšie na Slovensku. Chlieb 154 % drahší na Slovensku. Ten istý chlieb, tá istá gramáž, to isté zloženie. Alebo si pozrite, my to tak vždy hovoríme, že Slovensko je taká krajina, kde si vieme dopestovať tie zemiaky, mrkvu, cibuľu, tak zemiaky nakupujú Slováci v tom istom reťazci o 44 % drahšie ako Poliaci, mrkvu o 151 % drahšie ako Poliaci, paradajky o 224 % drahšie ako Poliaci, cibuľu o 63 % a cviklu o 72 %. Všetko tam nájdete. Puding o 115 % drahšie nakupujú Slováci oproti Poliakom. Môžem takto čítať úplne všetky položky, ktoré sú tam, a budete vidieť, že, že v konečnom dôsledku priemer je plus 65 % na týchto produktoch. A to nie sú produkty, ktoré sú odlišné. Hovorím, že dával som si naozaj záležať na tom, aby to boli rovnaké produkty, rovnaká gramáž, rovnaký výrobca. Aký je teda rozdiel medzi tým, že Slováci nakupujú o 65 % drahšie ako Poliaci? Aký je rozdiel v tom, že 20 km obchodného reťazca toho istého v Poľsku a na Slovensku je rozdiel 30 euro na jednom nákupe? Konkrétne toho, čo si môžte pozrieť na stránke.
Niektorí ľudia hovoria, že to bude sadzbou dane. Áno, Poliaci mali zníženú sadzbu dane ako formu opatrenia voči rastu cien potravín, ale tá už neplatí od 1. 4. Čiže tie nákupy, ktoré ja som realizoval, už boli po opätovnom zavedení dane, alebo potom ako im tá úľava daňová bola odpustená. A keď si pozriete aj tie bločky a si ich zväčšíte, tak vidíte, že Poliaci majú tri sadzby dane na potraviny, päťpercentnú, osempercentnú a 23-percentnú sadzbu dane na potraviny. Na Slovensku máme dve, desať a dvadsať. Hej, čiže, päť, osem, 23 a na Slovensku máme 10 a 20. Keď to očistíte od dane, že naozaj by sme na Slovensku kupovali, potraviny bez DPH, zoberte si ten istý bloček, a, a v Poľsku od, odčítate DPH, tak stále je ten rozdiel na úrovni cez 50 %. Hej, čiže to, že Poliaci majú iné zdaňovanie potravín alebo iné daňové sadzby, nie je takmer žiadny rozdiel, aby sme sa ním zaoberali, že teda toto je tá príčina, prečo Poliaci nakupujú lacnejšie ako Slováci.
A preto, aj keď sa bavíme o tom, že na Slovensku teraz som videl rokovanie, myslím, že to bolo ešte na konci minulého roka, že má prísť nový poľský reťazec na Slovensko predávať potraviny, ktorý tu na Slovensku zatiaľ ešte nie je, a že to teda by mohlo spôsobiť zníženie cien potravín. Tak ja sa pýtam, že prečo by to nejaký reťazec z Poľska, ktorý vie, že všetci jeho kolegovia, ktorí to predávajú v Poľsku a predávajú aj na Slovensku, tak na Slovensku to predávajú v priemere o 65 % drahšie, prečo by on dával tie ceny nižšie. Však rovnako, proste keď vidí tu príležitosť zarobiť, tak na tom zarobí. Keď vidí, že tí Slováci to o tých 65 % viac nakupujú, tak proste aj on dá podobné ceny. Prečo nie? Keď ju, keď vidí, že, že tú čokoládu, tú fialovú, čo ju všetci poznáme, tak presne takú istú proste ten Slovák nakúpi o 70 % drahšie ako ten Poliak a je s tým v pohode, tak prečo by aj on nedal o 70 % drahšie tú fialovú čokoládu na Slovensku? Jasné, že dá.
A preto, keď som sa zamýšľal nad tým, že ako by sme k tomu mohli pristúpiť ako krajina, a vidíte aj v rámci Európy, možno ste si to niektorí všimli, možno nie, ja tú tému pomerne sledujem. Tak je taký, že momentálne konflikt na západe Európy, Holandsko, Belgicko, kde, kde si všimli dokonca aj ministri, že no počkať, ako prečo my v našej krajine platíme omnoho viac za potraviny ako v susednej, a pritom je to rovnaký reťazec a rovnaká potravina? Rovnaký výrobca. Že je to trochu, je to trochu čudné, je to trochu nespravodlivé a začali to riešiť už aj tam.
A náš návrh riešenia je, je pomerne elegantný. Už, už existuje v našich podmienkach, len pri inej komodite, existuje pri liekoch. A pri liekoch to funguje nasledovne. Pokiaľ prichádza nejaký liek na, na slovenský trh, tak sa zoberie priemer šiestich krajín v Európskej únii, tých najlacnejších, a ten liek nemôže stáť viac, ako je priemer tých šiestich najlacnejších krajín v Európskej únii. A toto riešenie sme implementovali práve aj na potraviny a hovorí nie o, o malých, nie o malých prevádzkach, ale hovorí o, o veľkých reťazcoch, ktoré pôsobia na týchto trhoch, čiže keď si pozriete, tak naozaj máme obrovské reťazce, ktoré fungujú vo všetkých okolitých krajinách, s ktorými susedíme, a to riešenie hovorí, že podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí nielen na slovenskom trhu, ale zároveň aj na trhu niektorého zo susedných štátov, ktoré sú členmi Európskej únie, teda Maďarsko, Rakúsko, Poľsko alebo Česko, a ktorý dosiahol minimálny ročný obrat vo výške 50 mil. eur na Slovensku, bude mať povinnosť harmonizovať svoju cenotvorbu pri predaji rovnakých potravín a potravinárskych výrobkov od rovnakého výrobcu v rovnakom obchodnom reťazci. A to takým spôsobom, že nebude môcť predávať na tuzemskom trhu tento tovar za vyššiu cenu, teraz bez DPH, než ho predáva v ostatných krajinách, kde pôsobí. Čiže okej, každá krajina môže mať svoju výšku dépeháčky, ale keď ten istý reťazec vie 20 km za hranicou predávať ten istý tovar o... aj o polovicu lacnejšie, tak takú istú cenu by mal zachovať teda aj pre slovenský trh, pretože tam nevidíme žiadny logický argument, prečo by tento tovar mal stáť niekde o polovicu menej ako na Slovensku, keď má rovnaké vstupy.
Zároveň to má aj dva také praktické následky. Pokiaľ by sa nám toto do, pokiaľ by sme toto vedeli prijať a vedeli by sme, vedeli by sme takto pomôcť občanom, tak nielenže im pomôžeme skrátiť čas nakupovania, pretože to, že idete do Poľska, niečo trvá. Áno, ľudia väčšinou si povedia: Koľko v tom Poľsku ušetrím? 30 eur na jeden nákup?Okej, tak tam idem raz za dva týždne, za tri týždne, urobím obrovský nákup, kde ušetrím 100 eur a potom sa vrátim. Len je to časovo náročné. Hej, vycestovať, tam stráviť čas, naspäť, naspäť sa vrátiť. Čiže ušetrili by sme im čas a zároveň, čo je podľa mňa omnoho podstatnejšie pre Slovenskú republiku, prestaneme vyvážať náš kapitál a naše peniaze do okolitých krajín iba kvôli tomu, aby sme tam lacnejšie nakúpili, pretože človek je homo economicus, to, čo ho trápi, to, čo má v peňaženke, tak to, to je jeho živobytie a snaží sa s tým narábať rozumne, tak mu umožnime, prosím, aby nemusel cestovať, aby nevyvážal naše peniaze do, do iných krajín, a skúsme podporiť tento návrh zákona.
Hovorím, je to v súlade s predvolebnými sľubmi vládnej koalície, je to v súlade s analýzou, ktorú vypracovalo ministerstvo financií v marci. Je to v súlade s tým, že zatiaľ sa v tejto téme nič neurobilo. Takúto podobnú legislatívu poznáme pri liekovej politike, nie je to žiadne terno, môžme naozaj tým reťazcom povedať, predávajte, prosím vás, to isté, čo predávate v okolitých krajinách, za takú istú sumu, ako to predávate v okolitých krajinách. Nechceme od vás nič iné. Len prosíme, aby ste nepridávali toľko percent marže na Slovensku.
Vážení kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.6.2024 11:24 - 11:25 hod.

Július Jakab
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona reaguje na dlhodobo existujúci negatívny jav, ktorý je možné označiť ako nútená nákupná turistika. Bližšie by som ozrejmil počas rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.6.2024 10:43 - 10:43 hod.

Július Jakab
Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov žiadam o presunutie bodov č. 73 (tlač 73), číslo 76 (tlač 174), číslo 81 (tlač 252), číslo 83 (tlač 287) a číslo 84 (tlač 296) na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2024 10:57 - 10:58 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem. Súhlasím s kolegyňou Plavákovou, naozaj Ústav pamäti národa je profesionálne vedený aj pri tých akciách, ktoré robí. A aj vlastne predseda hovoril o vlastne rozpočtových prostriedkoch, ktoré má Ústav pamäti národa, a ja to teraz tak naformulujem, že keby som bol predrečníčkou mojou, teda pani Plavákovou, možno by som sa ešte opýtal na rozpočtové prostriedky na ďalšie obdobie a na rozpočtové prostriedky na rekonštrukciu budovy aj múzeum komunizmu. Ako to teda pán predseda vidí a či je ich dostatok na to, aby mohol Ústav pamäti národa ďalej napredovať a zveľaďovať sa.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2024 10:09 - 10:10 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Dobrý deň, dámy a páni, pozdravujem vás, pán riaditeľ. Ja som sa chcel opýtať, keďže sa vlastne akoby nikto neprihlásil do rozpravy a vy ste vo svojom slove hovorili o Spisovej zápche, o projekte, ktorý vlastne trval do septembra ´23 a bolo vyriešených 12-tisíc spisov takýmto spôsobom, 29-tisíc, ak si dobre pamätám, tak ja som sa chcel vlastne opýtať, že ako to vyzerá teraz, koľko tých spisov tam je, však lebo ony pribúdajú asi stále a aké sú kapacity na Slovenskom pozemkovom fonde v rámci tej spisovej zápchy, ako postupujú a ako tú agendu vybavujú a že či ten projekt vyhodnotíte ako úspešný, keď vlastne sa podarilo, čo ja viem, cca 40, takmer 50 % z tej spisovej zápchy v tom projekte odstrániť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2024 16:08 - 16:10 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Normálne sa aj čudujem niektorým predrečníkom, ale budem reagovať na teba, pán poslanec. Ďakujem veľmi pekne za zhrnutie. Mnohí koaliční poslanci rozprávajú rôzne veci o bankrotoch a o zadlženiach. Je to až vtipné, pretože vládam Igora Matoviča a Eduarda Hegera vyčítali zadlžovanie na úrovni štyri miliardy eur ročne, ale sami za prvý polrok minuli šesť miliárd, prosím vás, veď to je trojnásobne väčšie zadlžovanie krajiny, ako robil ten Igor Matovič, na ktorého sa stále vyhovárate. Pozrite sa na to, čo ste si stanovili v rozpočte na ďalšie obdobia. Igor Matovič a Eduard Heger mali deficit v priemere na úrovni 4,2 %, čo je lepšie ako priemer krajín Európskej únie, ako priemer krajín, ktoré platia eurom. Vy ste si na najbližšie roky naplánovali deficit na úrovni 5,5 %, 4,2 % verzus 5,5 %. Vy hovoríte, že Matovič priviedol krajinu do bankrotu, nie, nie, moji drahí. Vy ju idete priviesť do bankrotu a ešte ste si to aj napísali na papier a ešte sa s tým aj chválite.
Druhá vec. Keď hovoríte o skrátených legislatívnych konaniach, tak za Hegera a Matoviča bolo prijatých 508 zákonov, z toho 107 v skrátenom legislatívnom konaní. Takmer 80 z nich súviselo s pandémiou, vojnou na Ukrajine alebo energetickou krízou. Takže zostáva cca 30 zákonov, ktoré boli za celé obdobie prijatia v skrátenom legislatívnom konaní. Za pol roka ste prijali v skrátenom legislatívnom konaní 35 zákonov, prosím pekne, čiže ste už predbehli toho hrozného Matoviča s tým Hegerom, čo ho tak strašne spomínate.
A druhá vec, prosím vás, pozrite si históriu. Vlády Slovenskej republiky historicky nastupovali väčšinou na jeseň, takže tie výhovorky o tom, že ako vy to všetko musíte teraz dávať do poriadku, lebo ste mali strašne málo času, tak, prosím vás, to sú bludy a klamstvá a ani to nemusíte používať, lebo sa to dá vyvrátiť za dve sekundy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis