Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.2.2024 o 13:24 hod.

Ing.

Július Jakab

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 23.2.2024 13:24 - 13:38 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, nebudem dlho. Pani poslankyňa Remišová, viem, že som predbehol.
Ženy, ktoré sa rozhodnú mať deti, tak spoločnosť momentálne za tie roky venované výchove detí odmení tým, že majú výrazne nižšie mzdy ako muži a aj ako ženy bez detí.
Je to normálny fakt, s ktorým sa stretávame aj vo svojich domácnostiach alebo tých, ktoré sa nás bezprostredne týkajú. A jedným zo zásadných dôvodov, prečo majú tieto ženy nižšie mzdy ako muži je, že ženy častejšie prerušia kariéru kvôli starostlivosti o rodinu a potom aj starostlivosti o rodinu venujú pomerne veľa rokov, pokiaľ ešte majú aj viacero detí, tak dobre viete, že sa to kumuluje. A ženy vo všeobecnosti tak ako trávia viac času starostlivosťou o rodinu, tak následne potom pracujú na skrátené úväzky, čo ma negatívny vplyv znovu na ich kariéru a tieto skutočnosti môžu negatívne ovplyvniť už aj tak zlú demografickú situáciu. Podľa posledných údajov majú ženy v Slovenskej republike o 16,6 % nižšie mzdy ako muži, pričom priemerný rozdiel v Európskej únii je 12,7 %, hej?
Čiže u nás 16,6, Európska únia 12,7 a Slovenská republika je v tejto štatistike na chvoste krajín Európskej únie, čiže celkovo sme na 23. mieste.
Tento návrh zákona hovorí o tom, že matky detí do 15 rokov budú zo svojej mzdy platiť nižšiu daň z príjmu vďaka daňovému bonusu na matku v sume 100 eur mesačne. A tento nárok bude mať matka, teda len matka, nie otec, nezaopatreného, vyživovaného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti do dovŕšenia 15 rokov veku dieťaťa a ktorá dosiahla zdaniteľné príjmy podľa § 5 príjem zo závislej činnosti, alebo § 6 ods.1 a 2 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Čiže sú to reálne pracujúce, pracujúce matky a ktorej základ dane, čiastkový základ dane je najmenej vo výške jednej polovice základu dane vypočítaného zo sumy minimálnej mzdy, určenej na príslušný kalendárny rok.
Toto sú podmienky, ktoré sú uvedené vlastne aj v tomto zákone a taký konkrétny príklad vám dám. Žena normálne vyštudovala vysokú školu, následne má, aj sa zamestnala, išla na materskú a v nejakom súbehu mala po sebe dve deti, čiže tam na rodičovskej dovolenke, ako to sa u nás nazýva, strávila niekoľko rokov. Následne po tejto, po tomto čase, nastupuje do zamestnania na polovičný úväzok. Polovičný úväzok pri súčasnej priemernej mzde, ktorá teda bola zverejnená, nejakých 1304 eur za rok 2022. Tak keď táto žena nastúpi na polovičný úväzok, dajme tomu za 1200 eur, keby pracovala na plný, čiže to je nejakých 600 na polovičnom. Pretože potrebuje tie deti ráno odviezť do škôlky, potom potrebuje po ne ísť, atď., často tieto ženy idú na skrátený úväzok, často je to polovičný úväzok, tak za vykonávanie svojej práce takáto žena, jej príde na účet 400 eur mesačne. Niekedy 370, niekedy 400. Videl som, videl som tie konkrétne prípady vyplácania týchto miezd a nehovoriac o tom, že okrem toho, že teda tá matka sa stará o tie deti, vychováva ich, má ich na starosti, preto si aj vybrala polovičný úväzok a snaží sa pritom zdokonaľovať, tak dopláca na niektoré veci.
Napríklad pri polovičnom úväzku nie je nárok na stravnú jednotku, čiže nedostáva stravné lístky, čiže ide za tých 400 eur v čistom pracovať, ale tie obedy si hradí, cestovné si hradí, atď., a zároveň sa častokrát nepočítajú takejto žene roky praxe pri danej profesii, ktorá, kedy bola na tej rodičovskej dovolenke. Konkrétny príklad je ten, čo vám hovorím, je, ide o právničku, ktorá sa potom aj zamestnala ako právnička na polovičný úväzok v jednej časti Slovenska, presne takto dostáva 400 eur v čistom na účet, stará sa o dve deti popritom a nie je jej priznaný akoby príplatok za prax. Lebo proste tak sa k tomu stavia častokrát aj súčasná legislatíva, že bola si na rodičovskej dovolenke, takže si nevykonávala tú danú prax. V niektorých zamestnaniach to je inak, napr. viem, že pri lekárskych povolaniach tá prax sa započítava, aj keď je žena na rodičovskej dovolenke, ale častokrát to tak proste nie je.
Preto 100 eur keby sa vlastne navýšila čistá mzda takejto žene, ktorá sa snaží chodiť do roboty, pracuje na sebe, má nevýhodu voči kolegom, lebo stará sa o dve deti, aj vlastne akoby zveľaďuje našu krajinu týmto spôsobom, lebo zvyšuje demografickú krivku a dopláca na to, že ani nemá prax, aj nemá stravnú jednotku, naozaj že sú to pomerne nízke zárobky. Ale častokrát sa vlastne stretávame s tým, tí, ktorí viete, že naozaj tie ženy chcú pracovať.
Aj po tej rodičovskej dovolenke chcú prinášať aj hodnoty v kolektíve, chcú profesionálne napredovať, majú tú túžbu. A preto, keď by sa vlastne zvýšila takýmto ženám mzda o 100 eur v čistom, tak keď má teraz 400, mala by 500, veľmi pekné, plus 25 %. A to je aj to, čo robila predchádzajúca vláda, keď bol Igor Matovič premiér a potom minister financií, že naozaj sme boli zameraní na pomoc, pomoc rodinám a pomohli sme rodinám preklenúť veľmi, on mal také ťažké obdobie pre rodiny, čo bola inflačná kríza a s ním spojený nárast cien.
A k tomu vám chcem uviesť len takú krátku štúdiu, ktorú uverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v novembri minulého roka a môžete ju nájsť na ich stránke, je síce po anglicky, ale však verím, že dokážeme to všetci prečítať a na str. 25 je taký veľmi dobrý graf. Ono sa to celé, táto štúdia venuje tomu, ako, aké boli dopady inflačnej krízy na obyvateľstvo a na str. 25 sa konkrétne táto štúdia venuje rodinám, a tomu, ako príspevok 200 eur na dieťa, teda 60 eur je dávka a 140 eur daňový bonus, ako týchto 200 eur na dieťa pomohlo počas roku 2023 čeliť inflácii v jednotlivých príkladoch rodín.
Tak ja by som vám to rád povedal. Tak pri jednočlennej alebo teda jednému rodičovi s jedným dieťaťom, čiže dajme tomu slobodná matka s jedným dieťaťom, napriek inflačnej kríze sa zvýšila kúpna sila o 16 %. Čiže aj keď bola pomerne vysoká inflácia, súvisela s energiami, s tým, ako bola vojna na Ukrajine, atď., však všetci tú históriu poznáme. Tak aj napriek tej vysokej inflácii, slobodná matka s jedným dieťaťom, sa jej zvýšila kúpna sila o 16 %, čiže ju v podstate nezasiahla tá inflácia, pretože ešte viac mohla nakupovať o 16 %, napriek inflácii. Slobodná matka s dvomi deťmi, hej, alebo jeden rodič s dvomi deťmi v domácnosti, tak napriek inflácii sa aj tak zvýšila takejto rodine kúpna sila o 22 %. O 22 % mohli kupovať viac ako kedykoľvek predtým aj napriek tomu, že bola inflácia. Slobodná matka alebo proste jeden rodič, môže byť aj otec, s tromi a viac deťmi, tak vďaka 200 eur na dieťa sa mu zvýšila kúpna sila napriek inflácii o 28 %, čiže o takmer 30 % vedel takýto typ rodiny aj napriek brutálnej inflácii toho kúpiť viac, toho zaobstarať viac aj pre tie deti.
No a potom máme rodiny, ktoré sú s dvomi rodičmi, tak dvaja rodičia s jedným dieťaťom sa im zvýšila kúpna sila o 12 %, dvaja rodičia s dvomi deťmi o 19 % a dvaja rodičia s tromi a viac deťmi, tak ich kúpna sila napriek inflácii sa zvýšila o 24 %. Samozrejme, z každého druhu rodiny je iné podielové zastúpenie v našej krajine, takže preto poviem sumár. Sumár je, že rodiny s deťmi, nech boli akékoľvek veľké alebo či bol jeden rodič, dvaja rodičia, tak v priemere napriek inflácii a napriek tomu, čo sa dialo v rámci celej Európy, tak slovenské rodiny vďaka 200 eur na dieťa, sa im zvýšila kúpna sila o 10 %, o 10 % vedeli nakupovať viac, vedeli pre tie deti vybaviť viac. Vedeli ich možno zobrať na nejaký výlet navyše, na ktorom nikdy predtým neboli. Opakujem napriek tej inflácii vysokej tie rodiny veľmi pocítili príspevok 140 eur, ten daňový bonus. A to je to, čo vlastne hovoril aj Igor Matovič, však vláda už schválila, že zo 140 eur sa pôjde na 100 a nebude to vyplácané do 18, ale do 15, a potom nad 15 bude už iba 50 eur. Čiže niektoré rodiny na tom stratia, ak majú dve deti, dajme tomu 15-ročné a 17-ročné, tak na takomto rozhodnutí stratia 180 eur čistých peňazí mesačne, a toto je škoda. Je to škoda, pretože tým rodinám by sme mali pomáhať. A vrátim sa aj k tomu príkladu ženy, ktorá sa stará o dve deti a zarába tých 400 eur, aj keď sa veľmi snaží a dokonca je vyštudovaná právnička, že nemali by sme prestať v pomáhaní rodinám, pretože tie sú podstatné pre fungovanie štátu a tie sú podstatné pre to, ako sa Slovensko vyvíja.
Všetky krajiny s tým zápasia, s demografiou, koľko majú detí, koľko nemajú detí. Ja som dokonca teraz čítal, že aj v Rusku je nejaká kampaň, že na to, aby Rusko akože naďalej existovalo, potrebujú mať aspoň dve deti a najlepšie je, aby mali tri deti. Však je to štandardná demografická krivka, potrebujete mať, aby populácia rástla, aspoň tri deti v rodinách.
Tak ich podporme, podporme tie ženy. Podporme ženy, ktoré, ktoré nechávajú roky na rodičovskej dovolenke, podporme ženy, ktoré často tým sú ukrátené o roky praxe, o tú výhodu oproti kolegom, ktorí sa rozhodli nemať deti. O to naozaj že dennodenné, nechcem povedať, že trápenie, ale to je radosť mať rodinu a mať deti, ale vyžaduje si to čas, hej? Čiže vyžaduje si čas ísť ráno s deťmi do škôlky, potom ich vyzdvihnúť, naozaj sa starať o nich. A potom, keď ochorejú, tak byť s nimi doma. Čiže toto sú naozaj veci, ktoré sa tých žien týkajú a v ktorých by sme ich mohli podporiť. Čiže chcem vás poprosiť aj o podporu tohto návrhu, pretože je dobrý nielen pre ženy, ale aj pre našu krajinu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.2.2024 12:48 - 12:50 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Vážený predsedajúci, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.2.2024 12:43 - 12:45 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem za príspevky.
Pani poslankyňa Remišová, ja som tu vlastne hovoril dneska o tom, že z pohľadu budúcnosti, ale aj akože minulosti viem, že mnoho mien je medializovaných, kto komu všetko pomohol. Ale keď chcem akoby, môj, môj úmysel je pomôcť ľuďom, aby viac dôverovali inštitúciám aj generálnej prokuratúre bez ohľadu na to, kto na nej v súčasnosti sedí, alebo teda kto je generálnym prokurátorom.
A, pán Migaľ, no tak budem reagovať na to, čo ste hovorili k môjmu vystúpeniu. Mám pocit, že to bolo jasné.
Ak nie, tak to ešte raz vysvetlím. Ja som hlavne hovoril o tom, ako to majú v Českej republike, akú majú oni právnu úpravu, ako sa s ňou vysporiadavajú. Nezľahčoval som obyčajnosť nejakých pochybení, ktoré sa dejú. Keď sa dejú pochybenia, tak to majú svoje opravné prostriedky a mimoriadny opravný prostriedok by mal slúžiť na mimoriadne pochybenia. A zároveň som hovoril o tom, že sama Generálna prokuratúra v roku 2018, čo si pamätám, že v roku 2018 vládol SMER, tak Generálna prokuratúra povedala, že, a teda aj HLAS, však pán Pellegrini bol, bol predseda vlády, tak Generálna prokuratúra povedala sama, že tento § 363 je nadužívaný.
Čiže ja som hovoril iba faktografické veci a ja nie som nejaký typ človeka, ktorý by útočil, ani osobne, ani nič, skôr sa naozaj zameriavam na fakty a fakt je ten, že aj strana HLAS zobrala "sociálna demokracia" z názvu strane SMER a potom strana SMER sa premenovala na slovenskú sociálnu demokraciu, takže ja by som možno s tými názvami ako prestal, lebo to nikam nevedie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.2.2024 12:32 - 12:32 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia a kolegyňa, počúval som vystúpenie Ľuba Galka, ktorý nestihol dočítať niektoré časti, takže som si od neho požičal tento text v malej miere, aby bol zrejmý celý ten zámer, že, že prečo takúto úpravu predkladáme. Čiže je potrebné aj uviesť podobnú úpravu využitia inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku v Českej republike, keď podľa § 174a Trestního řádu zákona č. 141 v znení neskorších predpisov môže najvyšší štátny zástupca zrušiť nezákonné uznesenie nižšieho štátneho zástupcu o nestíhaní podozrivého, o zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky si po uvedených rozhodnutiach Ústavného súdu, ktoré čítal pán poslanec Galko, uvedomila, že na kvázi zametanie káuz pod koberec nebude stačiť obchádzať zákaz negatívnych pokynov vydaním príkazu generálneho prokurátora, ale je potrebné novelizovať Trestný poriadok, tak aby rozhodovanie o tom, ktoré rozhodnutia môže napadnúť generálny prokurátor Slovenskej republiky podľa § 363 Trestného zákona, boli založené výlučne na jeho výklade prostredníctvom internej normy alebo teda príkazu.
Preto bola v roku 2015 novelou Trestného poriadku v podobe zákona č. 401/2015 Z. z. odstránená druhá veta z ustanovenia § 363 ods. 1 a dôvodová správa k tomuto kroku v tom čase uviedla, že je potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutie, procesné alebo meritórne, prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. Teda odôvodnenie, ktoré je v rozpore so zmyslom zavedenia mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku do slovenského systému trestného práva. Ústavný súd Slovenskej republiky sa však touto zmenou legislatívy nedal pomýliť a naďalej vo svojej judikatúre zotrváva na svojom názore vo vzťahu k použitiu § 363 Trestného poriadku.
Nelogickosť svojich krokov v súvislosti s § 363 Trestného poriadku si v roku 2018 uvedomila aj samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá v Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike predložené Národnej rade Slovenskej republiky konštatuje: "Opätovne boli zaznamenané prípady zneužívania tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu, alebo existujúcej dôkaznej situácii využili mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok, a to iba za účelom účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku a z rovnakých dôvodov, než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto mimoriadneho opravného prostriedku."
Je preto namieste, aby sa platná právna úprava, ktorá nezodpovedá pôvodnému zmyslu ustanovenia § 363 Trestného poriadku, ani judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky, či pochybnostiam samotnej Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, zmenila a to minimálne do stavu, v akom bola zavedená v roku 2005 pri schválení Trestného poriadku v Národnej rade Slovenskej republiky.
Zároveň sú relevantné tiež úvahy, či by nebolo vhodnejšie výslovne v Trestnom poriadku ustanoviť, voči ktorým právoplatným rozhodnutiam policajta alebo prokurátora v prípravnom konaní môže generálny prokurátor využiť mimoriadny opravný prostriedok v podobe § 363, či by takéto jeho rozhodnutie nemalo byť preskúmané súdom, resp. či by z preskúmania generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 363 nemali byť vyňaté tie rozhodnutia, o ktorých už rozhodoval súd, napríklad o väzbe.
V minulom volebnom období sme tento návrh podávali opakovane, ide o taký minimalistický návrh riešenia, tak ako bol zavedený § 363 ako mimoriadny opravný prostriedok v roku 2005 s účinnosťou od 1. 1. 2006. A teda to je to, čo som hovoril aj vo svojich faktických poznámkach, že v roku 2005 znel § 363 tak, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzal, bol porušený zákon. A potom tam bola taká jedna veta, ktorá hovorí, že porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Čiže podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. A v roku 2015, tak ako som hovoril pred chvíľou, novelou Trestného poriadku došlo k vypusteniu tejto druhej vety, čiže sa odvtedy používa § 363 aj na obyčajné prípady. A tak ako som aj hovoril pred chvíľou, samotná Generálna prokuratúra v roku 2018 potvrdila, že sa § 363 nadužíva a že obvinení a ich obhajcovia sa naň akoby príliš odvolávajú, pretože tento § 363 môže byť použitý aj v takých „obyčajných", obyčajných prípadoch.
Preto cieľom tohto návrhu zákona, a preto vás žiadam o podporu, nielen opozičných, ale aj všetkých koaličných, ktorým záleží na dôvere v inštitúcie našich obyvateľov, aby sme, aby sme to podporili. Však pokojne sa bavme, v druhom čítaní môžme niečo upraviť, ak, ak by sme v diskusii prišli na nejaký lepší nápad, ale práve toto vrátenie do roku 2005, kedy samotná aj prax hovorila, že bol uplatňovaný lepšie, aj Generálna prokuratúra hovorila, že bol uplatňovaný lepšie § 363, a teda aj môžme obyvateľom povedať, že, že sa snažíme obnoviť dôveru v štát.
Takže prosím o podporu a ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.2.2024 12:32 - 12:32 hod.

Július Jakab
Vďaka za vystúpenie, Ľubo, vďaka za, za tú analýzu, ktorú si uviedol. Ja som si povedal, že teraz som sa rozhodol, že vlastne budem v nej trocha pokračovať vo svojej rozprave, takže možno to aj uvediem úplne všetko to, čo si chcel ty sám povedať. A potom, potom ešte môžem zareagovať aj ostatnými vecami, zatiaľ, zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.2.2024 12:16 - 12:26 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujeme za vystúpenie.
Ja som to aj načal v predchádzajúcej faktickej poznámke, že podľa mňa, tak ako aj hovoril, myslím, že kolega Juhás, tak však ide nám o dobrú vec, nepotrebujeme sa pri tom nejakým spôsobom ostrakizovať, zamýšľame sa nad tým spoločne teraz aj s koalíciou, že ako slúži § 363. A to, čo som hovoril v tom predchádzajúcom príspevku, bolo, ako bol prijatý v roku 2005, a teda s tou poslednou vetou, že sa uplatňuje pri porušení zákona, pri ktorom bolo podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. A potom v roku 2015 bola novela Trestného poriadku, ktorou došlo k vypusteniu tejto vety, takže odvtedy sa používa § 363 Trestného poriadku aj v prípadoch obyčajného porušenia zákona. A vlastne toto rieši takú nápravu, aby keď sa bavíme o mimoriadnom prostriedku a teraz však tie prípady, ktoré boli rozoberané, vyjadrovali sa k nim právnici a prokurátori, ako bol ten § používaný. Tak aby to naozaj bol mimoriadny prostriedok, mimoriadnej opravy, keď sú podstatné pochybenia a nie, aby to bol vlastne akoby taký prostriedok na všeobecné odvolanie každého, dúfajúc, že bude použitý v obyčajných prípadoch, hej? Čiže podľa mňa dobre sa bavíme, dobre skúmame, ale to je akoby aj úmysel toho návrhu zákona, že spraviť z mimoriadneho prostriedku naozaj mimoriadny prostriedok, ktorý bude aj medzi verejnosťou vzbudzovať dôveru v inštitúciu generálnej prokuratúry a zbytočne sa vyvarujeme nejakých útokov a nejakých mediálnych atakov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.2.2024 11:45 - 11:47 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ďakujem za predstavenie zákona poslancom Gáborom Grendelom.
§ 363 je súčasťou kódexu Trestného poriadku a bol prijatý v roku 2005. A hovorí, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. A práve to je to, čo akoby tento predkladaný zákon rieši alebo tá úprava, že podpora dôvery v právny štát je fakt podstatná a hlavne aj po období, kedy bol § 363 použitý podľa generálnej prokuratúry v dôvodných prípadoch, ale podľa množstva stanovísk či právnikov, advokátov, alebo aj iných prokurátorov to nebolo dôvodné.
A preto aj obyvatelia strácajú dôveru v inštitúcie štátne a v to, že či sa môžu na niečo spoľahnúť a či to slúži občanom, alebo to slúži len iným.
Ja si pamätám pána generálneho prokurátora, že on sám kedysi kritizoval § 363, teraz ho nekritizuje, ale podľa mňa aj kvôli takej obnove, to, čo si spomínal, obnove dôvery, ale aj takej zodpovednosti voči občanom bolo by treba tento proces vyčistiť, tak aby bolo úplne zrejmé, kedy je tento spôsob odôvodnený, neodôvodnený. A ako teda generálny prokurátor môže v daných prípadoch postupovať, bez toho, aby to budilo akékoľvek pochybnosti. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.2.2024 10:52 - 11:06 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Troška upravím fakty alebo teda tvrdenia, ktoré si hovoril, pán poslanec Viskupič. Strana SMER schválila zákon o výdavkových limitoch a potom ich počas dvoch svojich vlád nedokázala a nechcela implementovať.
S výdavkovými limitmi počas našich vlád mal problém iný koaličný partner, nie Igor Matovič, ako si hovoril a mrzí ma, že tak hovoríš, lebo to určite vieš. Aj keď ste vládu nakoniec povalili a zaradili sa do opozície, tak vláda v ťažkej kríze tie výdavkové limity prijala a aj ich splnila, aj keď nemusela. Čiže historicky prijaté výdavkové limity v najťažšom období, ktoré Slovensko prežívalo a aj keď nemuseli, tak boli sľúbené. Čiže toto je pravda, nie nejaké husté reči a prijímanie zákona o výdavkových limitoch. A nakoniec ich ani nedokázali implementovať počas dvoch svojich vlád. Ale to, že niekto v ťažkej kríze ich prijal a aj ich splnil, keď nemusel.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.2.2024 18:55 - 18:57 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ja vlastne chcem povedať, že po štyroch mesiacoch, čo som tu v Národnej rade, tak prvýkrát mám taký pocit, že také fakt dobré fungovanie Národnej rady, hej? Že prebieha odborná diskusia aj z koalície, aj z opozície, kladú sa otázky bez toho, aby bol ktokoľvek osočovaný, tak vám chcem za to poďakovať, lebo 21. február je tým pádom pre mňa pamätný deň v tomto a myslím si, že ženy do politiky patria, ženy odborníčky, proste teraz sa tu aj ukazuje aj o fundovanej debate, aj o to, že pani kolegyňa Plevíková z koalície sa nebála pýtať a dostávala odpovede, na ktoré normálne reagovala.
Čiže naozaj vám chcem, ženy, poďakovať za to, že som mohol toto zažiť, a prial by som si do budúcna aj viac takýchto debát pri iných zákonoch.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.2.2024 18:42 - 18:44 hod.

Július Jakab Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej.
Dokonca by som aj povedal, že táto diskusia mi príde dosť obohacujúca, keď tak sedím a počúvam to celé, aj kvôli tomu, že množstvo žien sa zapojilo.
A dokonca by som aj ocenil kolegyňu z koalície, že, že sa zapojila do tejto diskusie, možno by sa tak mohlo diať častejšie. A to je to, čo je rozdiel, napríklad aj v tom podaní Trestného zákona, ktorý ste, ktorý ste podali v skrátenom legislatívnom konaní.
A keď sa tu bavíme o Ústavnom súde a o tom, ako sa naťahujú lehoty a že sme nemali dostatok rozpravy k tomuto zákonu a že nepatrí do skráteného legislatívneho konania, alebo že pán kandidát na prezidenta, súčasný predseda parlamentu, toto konanie nejakým spôsobom brzdí a stále to nebolo vyhlásené v Zbierke zákonov. Toto je presne ten rozdiel, aj ktorý ste sa vy, vy pýtali pri, pri tom, ako postupovala pani ministerka vtedajšia, Kolíková a potom pán minister Karas ako ministri spravodlivosti, že keď sa niečo prijímalo alebo keď sa niečo navrhovalo, no tak to prešlo obrovskou verejnou diskusiou, či s odborníkmi, alebo v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
A ja si pamätám tie, tie tisíce pripomienok, ktoré bolo potrebné spracovať, a zásadných pripomienok, ktoré bolo potrebné komunikovať medzirezortne, kedy naozaj sa hľadalo najlepšie možné riešenie pri úpravách Trestného zákona alebo Trestného poriadku. Ja teda nie som právnik, ale procesne si pamätám, že, že to bolo, že to bolo odborne veľmi dobre remeselne odvedené.
A to je to, čo aj vyčítame pri zákonoch súčasnej koalície, že im to chýba.
Skryt prepis