Videokanál poslanca

Ďakujem. A ďakujem kolegyni Jurík.
Jedna vec, čo je tam, čo je taký trošku rozdiel medzi Maďarskom a Slovenskom, je ten, že ono ten Orbán má aj nejakú predstavu, má nejaký cieľ, ktorý, ktorý, ktorý sa snaží naplniť, a tomu podriaďuje aj všetky nejaké svoje kroky, ktoré robí a tak ďalej. A keď si človek, samozrejme, trošku naštuduje, čo sú jeho ciele, čo sú jeho zámery, tak si musí uvedomiť úplne jednoznačne, že to sú zámery a ciele, ktoré idú v protiklade, ktoré sú v protiklade slovenským národnoštátnym záujmom, napriek tomu je to vzorom tejto vládnej garnitúry. A ten rozdiel, ten rozdiel oproti tomu Maďarsku a tomu Orbánovi, ktorý jasne deklaruje, čo chce, má nejaké ciele, má v tom jasno, tak títo v tom jasno nemajú. To je, oni len mútia tak nejak vodu, je tu proste strašný bordel v tom, pretože na jednej strane sú strašne národne orientovaní a hája tu akože národné záujmy, na druhej strane zas hlasujú za všetko, čo je v Bruseli. Oni v podstate... aj ten ich volič musí byť úplne zmätený, lebo on vôbec, oni nevedia, že čo chcú, čo je to národné, čo je to suverénne, lebo hovoriť, že máme suverénnu politiku, a ísť nakladať, ja neviem, ukrajinskému premiérovi do Užhorodu, tak to je akože, to je hrdinstvo, hej?
Ale príde sem nejaký ruský veľvyslanec, aby tu mu povedali, že čo si naozaj myslíme, že teda tá vojna na Ukrajine nemá to vojenské riešenie, tak sa odtiaľ stiahnite. To je, to by bolo suverénne, keby povedali aj im, lenže zakaždým im vlezú len do zadku a rieši sa tu len ten ruský naratív. Oni normálne čítajú Sputnik a RT a toto tu prezentujú ako ich suverénny názor. Ruské názory sú ich suverénne názory. No hanba.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Nebudem dlho rozprávať, ako napríklad v predošlom bode. Čo je ale tá záležitosť, ktorá ma tu trápi teda najviac, je, že v situácii, v ktorej sme sa ocitli, je to, že vlastne máme zase ďalšiu hanbu Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Táto medzinárodná hanba je spôsobená aj novým vedením ministerstva zahraničných vecí, tzv. šťukou v rybníku, ktorá odmieta akceptovať všetky dôkazy, ktoré jej boli predložené rôznymi kanálmi, samozrejme, aj spravodajskými kanálmi.
Spočiatku tá argumentácia bola, že nemáme dostatočné dôkazy, a potom, keď už tie dôkazy boli dostatočné a dostačujúce, tak prišiel argument, prosím vás pekne, normálne, že čuduj sa svete, že áno, tieto argumenty sú: „Ale o tom musí rozhodnúť Bezpečnostná rada OSN.“ To je niečo tak uletené z medzinárodnoprávneho hľadiska a vôbec z hľadiska medzinárodných vzťahov a našej spolupráce s našimi spojencami a partnermi v Európskej únii, v NATO, ale aj takisto našimi blízkymi partnermi, ako je Japonsko, alebo Južná Kórea, alebo Austrália a podobne.
Čiže to, čo by malo vlastne vytvárať taký ten hodnotový svet, tak tento zrádzame a ospravedlňujem sa za výrok, ale pcháme sa do zadku Kremľu. Nie sme schopní odsúdiť Kremeľ za tie zločinnosti, ktoré pácha, a ten najväčší zločin, ktorý tu je páchaný okrem, samozrejme, vojny na Ukrajine, kde tu budeme mať druhé výročie. Predpokladám, že vládna garnitúra sa k nemu odmietne akýmkoľvek spôsobom vyjadriť, pretože hovorí o vojne alebo konflikte, alebo teda agresii Ruskej federácie voči Ukrajine ako o nejakom porušení medzinárodného práva. Ono viete, porušenie medzinárodného práva je aj napríklad to, že keď nejaká loď zaoceánska pláva a vy ju nepustíte do vášho prístavu a je v nejakej núdzi. To je porušenie medzinárodného práva. Na tú istú úroveň v podstate ste argumentačne sa postavili aj v prípade ruskej agresie voči Ukrajine.
A tomuto sa hovorí, že tá suverenistická zahraničná politika, ktorá je tak suverenistická, že ide proti záujmom Slovenskej republiky, našich spojencov, ale ide po ruke Kremľu. My sa bojíme, resp. my, táto vládna garnitúra a táto šťuka v rybníku sa bojí ukázať prstom na agresora a povedať, že ten porušuje rezolúcie OSN a embargo OSN, ktoré je uvalené na Severnú Kóreu. No, prosím vás pekne, na Severnú Kóreu.
A my nie sme schopní odsúdiť ani Rusko a ani Kim Čong-una. Ani Severnú Kóreu. Toto je tá suverenistická zahraničná politika. Toto je tá najväčšia hanba, akú sme tu historicky zažili. Väčších chudákov som, prisahám Bohu, ešte nevidel. Väčších chudákov som v živote ešte nevidel. A okrem toho tento človek, ktorý si hovorí, že je šťuka v rybníku, tak to je človek, ktorý prenasleduje normálne že slovenských diplomatov a začína likvidovať celú diplomatickú obec, už normálne že spúšťa rôzne kontroly, buzeruje ľudí, škrtá im financie, to je niečo, čo sme tu ešte nemali. Normálne, že nám robí medzinárodnú hanbu. Okrem toho, nebudem hovoriť o tom, že na koľkých bilaterálnych cestách sa táto šťuka v rybníku zúčastnila, ani na jednej neotvorila hubu. Ani na jednej. Napríklad v Nemecku. Bol tam ticho celý čas, pretože diskusiu viedol niekto iný. Táto hanba tu, táto hanba nás bude sprevádzať niekoľko rokov, niekoľko rokov a tento človek, potom sa nemôžme diviť, že neviem odsúdiť ani Kim Čong-una a Severnú Kóreu. Tento človek hneď je absolútne stratený a nechce sa mi rozoberať to, čo sa deje na ministerstve zahraničných vecí, ale je to, je to fakt úbohé, je to úbohé a nikdy nám nikto takto neubližoval zahraničnopoliticky a medzinárodne ako táto vládna garnitúra.
A vy sa divíte, že s nami sa nechcú baviť, že ohŕňajú nosom a že sem chodia demarše z Európskej únie, pretože sa správame ako Bielorusko?! Hanba!
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte mi z poverenia gestorského Zahraničného výboru Národnej rady uviesť informáciu prerokúvaní, prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady k ruským útokom severokórejskými balistickými strelami na Ukrajine.
Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 144 z 19. 1. 2024 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboru a návrh na uznesenie Národnej rady.
Schôdza Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola zvolaná 25. 1. 2024. K uvedenému návrhu Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky nerokoval, keďže podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol, čuduj sa svete, uznášaniaschopný. Predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky ma určil, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Pán predseda skončil som, ďakujem.

Ďakujem, pani kolegyňa.
Vaše vystúpenie bolo jasné, trefné, absolútne vysvetlilo, o čo v tomto uznesení ide, a bolo takým prejavom aj slovenského patriotizmu, pretože vlastne ten váš prejav nebol stranícky alebo nadstranícky, bol v záujme Slovenskej republiky. Niektorí iní kolegovia tu majú tie svoje stranícke výlevy a obraňujú si svoju stranícku politiku na úkor národných záujmov.
Čo je ale hrozné, že vy ste vlastne kritizovali ľudí, ktorí pred pár rokmi tvrdili, že sú hrádza proti extrémizmu a že chcú byť jadrom Európskej únie. A pozrime sa o pár rokov neskôr, kde stojíme.
A čo je ešte horšie, že toto všetko, čo tu zažívame, sme tu zažívali už v minulosti, hej, že sme to zažívali v 90. rokoch počas Mečiarovej éry, kedy sme pravidelne dostávali rôzne manifesty a vôbec listy z Európskej únie, ktoré jasne upozorňovali na to, akým spôsobom je porušovaná demokracia a právny štát na Slovensku.
A myslím si, že keď sa dnes retrospektívne pozrieme na tie 90. roky, tak je všetkým jasné, že to tak bolo, že tá Európska únia to nepísala len tak z rozmaru, ale jednoducho to bolo opreté o jasné argumenty, pretože Európska únia je spoločenstvo, ktoré je postavené na určitých princípoch a hodnotách, ktoré zdieľate. Ale my sme sa dostali práve naopak do tej situácie, že tí, ktorí boli naši partneri, naši spojenci, sú dnes touto vládnou garnitúrou interpretovaní ako naši nepriatelia. A naši nepriatelia, ktorí chcú nás získať pod ich vplyv, sú dnes interpretovaní ako tie vzory a tí priatelia, podľa ktorých sa správať, a tak sa správa aj táto garnitúra.
Vitajte v Bielorusku!

Ďakujem kolegovi Bužovi za jeho úprimný prejav.
To, čo my tu na Slovensku už máme od nepamäti ako problém, je jednoducho neschopnosť sa vysporiadať s niektorými takými tými tradičnými naratívmi, ktoré, ktoré nás sprevádzajú po generácie, a jedným z nich je aj náš postoj k rómskej komunite, ktorá tu s nami žije. Bohužiaľ, je to smutné, pretože to je vlastne zlyhávanie štátu ako takého, pretože nie je schopný využiť potenciál týchto ľudí, a to sú desaťtisíce, státisíce ľudí, ktorých my nevyužívame, a v podstate ich stále vytláčame na okraj spoločnosti, marginalizujeme ich a potom na nich ukazujeme prstom. Áno, ten problém je, samozrejme, aj obojstranný, ale ono ťažko niekoho viniť z toho, že sa narodil v nevýhodnej situácii životnej, teda v totálnej chudobe, a veľmi dobre vieme, že ako sa je ťažké vymaniť z totálnej chudoby.
Každopádne treba to vnímať tak, že naozaj je to zlyhanie štátu ako takého, je to zlyhanie našej spoločnosti, a tá sa, samozrejme, prejavuje vo, vo viacerých sférach.
Bohužiaľ, tmárstvo, spiatočníctvo, zadubenosť, falošné dušpastierstvo sú tými dogmami, ktoré ako keby viedli našu spoločnosť, a, samozrejme, potom majú tú, tú výhodu v tom, že ľahko sa ovláda, je polarizovaná a, samozrejme, žije aj v určitých predstavách a predsudkoch a poverách. A tohto zbaviť sa, samozrejme, je veľmi ťažké, ale ja pevne verím, že tvrdou prácou sa jedného dňa k tomu dopracujeme.
Ďakujem.

Ďakujem, kolega Dostál, za, za vaše vystúpenie, ale, samozrejme, ďakujem aj kolegom, že predložili takýto návrh zákona, ja si osobne myslím, že keď môže mať nejaké, nejaké nedostatky a možno otázniky, ktoré kolega Dostál má, ja si myslím, že je dobré, že sa touto témou zaoberáme, a je určite lepšie, že sa v tejto téme niečo urobí, ako keby sa neurobilo nič, tak ako sa tu neurobilo nič za posledných, no vlastne od vzniku Slovenskej republiky, že áno. A zakaždým, keď dôjde na túto tému, na domáce násilie, práva žien a podobne, tak narážame na taký ten, ten civilizačný stret na Slovensku, kedy sme to videli napríklad v prípade Istanbulského dohovoru, kde sme tu z toho mali taký cirkus, aký málo... málokedy zažívame, alebo zažívame ho vlastne pravidelne, ale je to vlastne tak trošku aj hanba, ktorú si robíme nielen tu doma, ale aj v zahraničí pri takýchto diskusiách, kde vlastne viac-menej to skĺzne do takých invektív, ako sme zažili napríklad aj v prípade rokovania o Trestnom zákone, kde istý poslanec koalície v podstate vysvetľoval, že vlastne za to si môže žena, a dokonca v Amerike po osemnástich rokoch žalujú ženy mužov za znásilnenie a podobné veci, čo sa mu zdalo až zvrátené, hej, takže tu vyslovene bojujeme voči predsudkom. A takisto aj tie ženy častokrát sa nevníma aj ten psychologický rozmer alebo tých, ktoré sú tie týrané osoby, koľkokrát keď dôjde k týmto situáciám, tak ten policajt koľkokrát je vystavený, že tvrdenie proti tvrdeniu, ktorý paragraf a tak ďalej, v podstate niečo, na čo poukázal kolega Dostál, že tu máme tieto problémy, ktoré, ktoré sami si nevieme vyriešiť, a je najvyšší čas, aby sme sa nimi začali zaoberať.
Ďakujem.

Ďakujem. Musíš si uvedomiť jednu vec. Neotravuj ich, oni sú pri vládnutí práve. A presne, áno, presne tak, presne takto to oni vnímajú. Načo ich vôbec, akože jak si to my dovoľujeme ich otravovať, oni teraz vládnu. Asi by sme sa vôbec nemali o to zaujímať, že čo robia, ako robia, lebo oni to robia, oni vedia, čo robia, nikto iný to nepotrebuje vedieť a vidieť. Načo? Stačí, že oni vedia, čo robia. A ty sa im do toho zbytočne rýpeš a potom z toho niečo vypadne, potom je z toho nejaký problém a nikto nepotrebuje problém. Ani oni. Tak nerob problémy, hej? Takže takto sa to nerobí. Mal by si sa normálne zaradiť a byť ticho, neotravuj a nekritizuj, lebo oni vedia, čo robia.
Ja si spomínam aj na iné zákony, napríklad Trestný zákon, ten bol podobným spôsobom predložený tiež v skrátenom legislatívnom konaní, tiež k nemu nevystupovali žiadni koaliční poslanci, oni vlastne ešte nevystúpili odvtedy, čo sem prišli do parlamentu. Ja si teda, úprimne ja si neviem spomenúť na nikoho, kto by tu že agitoval, vystupoval normálne že, že argumentoval s nami. Im je to úplne jedno. Oni, oni normálne, že sem prišli, oni tu stlačia, čo im prinesú, čiže to je jedno, ako dlho oni potrebujú na ten celý legislatívny proces. Oni ho ani nepotrebujú. Oni, za chvíľku vlastne dospejeme k tomu, že vlastne my nepotrebujeme ani parlament. Načo, však to zdržuje. Však oni vládnu, oni potrebujú rýchlo vládnuť, efektívne, pre ľudí. A my všetci zdržujeme. Už možno zas aj ich vlastní koaliční poslanci ich budú zdržovať, no. Takže neotravujme, veď oni sú pri vládnutí.
Ďakujem.

Ďakujem, Alojz, za tvoje vystúpenie a za tvoju názornú ukážku, ako efektívne funguje táto vláda pri znižovaní tých základných potravín, tak sa jej to podarilo znížiť o päť percent. No ale áno, no nie sú vajcia ako vajcia. Hej. Niektoré sú možno drahšie, niektoré sú teraz lacnejšie o päť centov, ale ono keď sa na toto človek pozrie normálne, že úprimne a realisticky, tak to je výsledok trhu, pretože je to aj výsledok toho, že inflácia klesá. Tie zásahy, ktoré sme tu mali, aj toto, to je nejaká, ja neviem, teraz si presne nepamätám, nejaká pomoc vo forme finančnej dotácie alebo injekcie, tuším 30 miliónov alebo koľko to je, tak neviem, aký to bude mať efekt teda na producentov našich potravín, predpokladám, že je to kvapka v mori.
Myslím si, že naozaj ten trh vie veci vyriešiť možno niekedy rýchlejšie a efektívnejšie, ako napríklad aj tým, že v rámci eurozóny teraz klesá tá inflácia, ktorá teda má efekt aj na ceny potravín a, samozrejme, treba ale povedať, že nám sa teda tu tá inflácia tak nedarí úplne krotiť napriek tomu, že tu už máme novú vládu, ktorá sľubuje svetlé zajtrajšky, a napriek tomu, že máme euro, sme krajina, kde tá inflácia v eurozóne klesá najpomalšie a napriek teda aj tým vajciam na stole.
Takže ďakujem veľmi pekne, Alojz, za tvoju, za tvoj príhovor. Ďakujem.

Pán Gašpar, správa zo 4. februára 2014 teraz tento týždeň košický Korzár: "Podozrivého zo znásilnenia vypátrali cez DNA, súdia ho po vyše jedenástich rokoch." To je tento týždeň. Po jedenástich rokoch. To znamená, že keď tento návrh zákona vojde v platnosť, tak mu zrušia proces, proste odíde. Ja chcem vedieť od vás, môžte hovoriť a porovnávať, že teda v Rakúsku desať rokov a tak ďalej, ale prečo ste to znížili z dvadsať na desať. Lebo to je v Rakúsku tak? A tu je ten problém, že tu neprebehlo riadne legislatívne konanie. Medzirezortné pripomienkové konanie a nemohli sa k tomu vyjadrovať odborníci a vy to tu teraz všetko vysvetľujete a vysvetľujete to tak smutne a tak zle, že musíte chodiť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré si sám potom musíte upravovať a toto je ten kameň úrazu, ktorý tu je. Tu môžu byť rôzne otázniky, nedorozumenia, ale tie práve vyplývajú z toho, že často meníte aj tú novelu, častokrát z toho nie sú úplne jasné veci a neviete ich ani niekedy vysvetliť. Len ich jednoducho tu prednesiete v pléne a my s tým máme súhlasiť, lebo vy to tak chcete, lebo to je tak v Nemecku alebo ja neviem kde. Lebo takto ste to niekde našli. Ale či to je tak niekde ešte inde alebo prečo to tak aj u nás má byť, to už vás zjavne nezaujíma, keď tuto tak to hovorím jasné argumenty a ďalší moment, ktorý som si všimol a ktorý som aj prednášal v mojom prejave, je, že znova vo vašom pozmeňujúcom návrhu znižujete trestné sadzby za korupciu. Znova. A dokonca sa tam znižujú trestné sadzby, že pre ľudí, ktorí že milión eur nevyplatí svojim zamestnancom, má že šesť mesiacov domáceho väzenia. To je, to je paráda akože toto je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)