Videokanál poslanca

Pán poslanec Šimečka, vy ste vo svojej rozprave uviedli, to vás budem citovať, 300 000 ľudí odišlo zo Slovenska, zanechali nám tu vyľudnené mestá a máme tu spálenú zem. Prosím vás, kde ste to všetko vzali? Môžete a miešate údaje, ako sa vám zachce, ako vám vyhovuje, bez uvedenia zdrojov, a to znie veľmi lacno a nedôveryhodne. Mimochodom, k dôveryhodnosti prejavu neprospieva ani intenzita decibelov prejavu. Ľudská reč v bežnej oznamovacej hovorovej reči má 50 až 60 decibelov. Viete, koľko som vám nameral v tejto sále pri vašom prejave? 92 decibelov. Hulákaním nedodáte prejavu vážnosť a presvedčivosť. My tu nie sme hluchí. My tu nie sme hluchí, nemusíte na nás kričať a, viete, existuje jedna ľudová múdrosť. Keď kričíš, neznamená to, že máš pravdu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Nereagoval som vo faktických poznámkach, aby som mohol reagovať komplexne, lebo aby sme si šetrili nejako čas. Takže ešte aj pri takejto neutrálnej a nevinnej téme, akou je deň slovenskej štátnej vlajky, opozícia spochybňuje, straší, uráža, dehonestuje a zosmiešňuje. Nemáte argumenty na normálnu vecnú diskusiu, iba strašenie, účelové splietanie nejakých pseudo-faktov a urážanie a dehonestáciu koaličnej strany a jej poslancov. Ale pôjdem pekne po poriadku a menovite.
Pani poslankyňa Kleinert, neprekvapuje ma čiernobiele videnie reality, lebo to je váš pracovný nástroj, ktorý rešpektujem, ale občas si vo svojom vystúpení protirečíte. Povedali ste, a to som si zapísal, že hrdosť sa buduje dôveryhodnosťou inštitúcií, že? A nie slovenskou vlajkou. Teda podľa vás zastúpenie Európskej únie na Slovensku a Univerzita Komenského v Bratislave na budovách, na ktorých visia namiesto slovenských vlajok ukrajinské, sú tým dôveryhodnejšie, že? Čím viac iných vlajok, ukrajinských a podobne, tým je to dôveryhodnejšie. Vy sama ste spochybnili dôveryhodnosť vážnych inštitúcií na Slovensku, európskeho zastúpenia a univerzity č. 1 na Slovensku, aspoň pokiaľ viem.
Pani Gažovičová postavila do protikladu slovenskú a ukrajinskú vlajku. Tvrdila, že vyvesenie ukrajinskej vlajky na tieto inštitúcie, ako je UK Bratislava alebo budova Európskeho zastúpenia na Slovensku, je prejavom solidarity. Tu však, vážená pani kolegyňa, nejde o samotné vyvesenie vlajky, ale ide o uprednostnenie inej vlajky iného štátu namiesto slovenskej. To je vážny rozdiel. Tá na budove filozofickej fakulty aj na budove Európskej únie v Bratislave chýba slovenská vlajka. Rád by som teda pripomenul pani Gažovičovej, že je poslankyňou slovenského parlamentu a argumentácia o solidarite stojí na hlinených nohách. Potom prečo nevyvesujeme na budovy slovenskej inštitúcie na znak solidarity trebárs pakistanskú vlajku, iránsku vlajku, libanonskú vlajku a ďalšie?
Pán Pročko nie je tu, pán Pročko, veľa rečí, veľa protikladov, ale to je jeho štýl. V jednom však s ním musím súhlasiť, že vlastenectvo musí mať človek sám v sebe. Ale nesúhlasím s tým, že mladí ho v sebe nemajú, lebo nemôžeme generalizovať a paušalizovať. A nemajú ho preto, lebo vláda, lebo sa tu nedá žiť a preto utekajú do sveta. Rád by som pánu Pročkovi pripomenul najnovšie štatistiky, podľa ktorých sa približne rovnaký počet ľudí, aj mladých ľudí, zo zahraničia vracia a rovnako rovnaký počet aj odchádza. Keď si majú vážiť Slovensko, tak, prosím vás, v opozícii sa začnite správať konštruktívne, prestaňte neustále útočiť, strašiť a šíriť negatívnu energiu.
Pani Beáta Jurík, povedali ste, že ste sa vrátili zo zahraničia, takže ste vlastenka. Označili ste ostatných ľudí s národným cítením za fejkových vlastencov. Ja som sa tiež vrátil zo zahraničia, po siedmich rokoch som sa vrátil žiť na Slovensko a nie som žiadny fejkový vlastenec. To si od vás vyprosím aj v mene ďalších. Považujem vás za inteligentnú ženu, tak, prosím vás, nekazte si svoj dojem u mňa.
Pani Remišová, jej negativizmus je až neuveriteľný. Pani Remišová by negativizmus mohla vyvážať do zahraničia, do sveta a možno tým pomáhať aj slovenskej ekonomike. Otázne je, koho by to bavilo a kto by to potom aj ešte kupoval. Spochybňuje všetko, všade a všetkých. Mieša hrušky s jablkami, otrasnú vládu s langošmi, novými veľvyslancami, košeľami z kávových zŕn, obžalovaným podpredsedom parlamentu a tak ďalej a tak ďalej. Slovná ekvilibristika par excellence. Iba trochu nudná, obohraná, až je to na posmech. Pani Remišovej odporúčam skúsiť zmeniť optiku, zmeniť okuliare a prezentovať veci aspoň trochu objektívnejšie a myslím si, že aj pani Remišovej bude lepšie.
Pán Dušenka, nečakal som nič iné, presnejšie čakal som trochu pokory vo vašom vystúpení. Neviem, odkiaľ máte mandát označovať koaličnú Slovenskú národnú stranu za vyprahnutú. Vy z OĽANO, ktoré v rokoch 2020 až ´23 zdevastovalo celé Slovensko nielen ekonomicky, zdravotne, politicky, kultúrne, ale čo je ďaleko-ďaleko najhoršie, spôsobili ste polarizáciu Slovenska a najhoršie je, že máte na svedomí morálnu devastáciu celej slovenskej spoločnosti. Takže na vašom mieste by som bol v tom ľavom kúte trošku pokornejší. Žiadať stiahnutie návrhu o dni slovenskej štátnej vlajky môže iba poslanec za OĽANO, pomýlený v hodnotách a bez štipky národného cítenia. Čo vy vlastne robíte v Národnej rade Slovenskej republiky?
No a excelentné vystúpenie pána Krúpu, politického turistu, znalca histórie a znalca hystérie. Trochu úcty, aj keď sme v parlamente, trochu úcty k štátnemu symbolu, k poslaneckým kolegom a trochu pokory vo vyjadrovaní by hádam nezaškodilo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Na margo navrhovaných zákonov tu v pléne často odznievajú rôzne pochybovačné otázky, čo a koľko to ľuďom prinesie, ako im to zlepší kvalitu života. Dovolím si teraz odpoveďou predbehnúť otázky tohto typu. Každý zákon nutne nemusí mať priamy vplyv na peňaženky občanov. Existujú benefity finančné, existujú benefity hmotné a existujú benefity výrazne s morálnou, kultúrnou a vzdelávacou hodnotou. Práve to prináša spomínaný legislatívny návrh, o ktorom rokujeme.
Jeho zmysel spočíva v upevňovaní úcty k slovenskej štátnosti, ktorej najvýraznejším vizuálnym symbolom je práve štátna vlajka. Pripomínať jej význam je užitočné aj z výchovného hľadiska pre mladú generáciu a pre formovanie národného povedomia. Mohol by som zvoliť aj expresívnejší výraz, silnejší výraz, podporu vlasteneckého cítenia. Je to dôležité, najmä v dnešnej dobe multikulturalizmu, v dobe, keď je atmosféra našej spoločnosti hlboko polarizovaná, rozdelená a viac negatívna ako pozitívna.
Keď chodím po mestách v zahraničí, vždy ma fascinuje jedna vec, bohatá vlajková výzdoba. Symbolizuje presne to, čo mnohým ľuďom u nás na Slovensku chýba. Alebo možno to vnútri aj kdesi cítia, ale hanbia sa to verejne prejaviť. Nedávno som bol v Londýne. Je to moje také druhé srdcové mesto, kde som pôsobil a žil sedem rokov a veľmi dlho si všímam práve tú propagáciu národnej hrdosti, ktorá v Británii existuje a v Londýne zvlášť. Nielen okolo kráľovského paláca, ale celé mesto je ponorené vždy a odeté do vlajkoslávy. Ponorené, resp. „zamorené“, v úvodzovkách povedané pozitívnym slovom v zmysle tam posiate britskými vlajkami. Je to pôsobivý a veľmi silný vizuálny prejav britskej národnej hrdosti.
V tejto súvislosti musím s poľutovaním konštatovať, že u nás v tomto máme veľké rezervy a nielen to. My sme schopní nedať slovenskú vlajku ani tam, kde vyslovene patrí. Uvediem len dva príklady so spoločnou otázkou, ako je to vôbec možné. Budova Zastúpenia Európskej únie na Slovensku v Bratislave na Palisádach. Visí na nej európska vlajka. A čuduj sa svete, vlajka ukrajinská. Slovenská vlajka na nej chýba.
Príklad č. 2: južná i severná strana Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Štyri roky tam veje vlajka Európskej únie. A po druhýkrát sa čuduj svete, vlajka Ukrajiny. Slovenská zástava na nich chýba.
Všíma si to stále viac ľudí a stále viac a viac sú na to citliví. Ako je to teda možné, že na budovách, ako je Univerzita Komenského a oficiálne Zastúpenie Európskej únie na Slovensku, chýba vlajka Slovenskej republiky? A namiesto nej, nezmyselne, až štyri roky visí vlajka ukrajinská. Toto je možné skutočne iba na Slovensku. Čo tým chcú spomínané inštitúcie povedať? Aký je to signál? Svedčí to o obyčajnej ignorancii, duchovnej malosti a neúcte k vlastnej slovenskej štátnosti. Slovensko nie je Ukrajina. Slovensko bolo, je a vždy bude Slovenskom. Je to smutné konštatovať, že niektorí funkcionári Európskej únie na Slovensku a niektorí z univerzitného vedenia, ktoré zodpovedá za výchovu študentov, nemajú v sebe to, čo napríklad cítiť na každom kroku v spomínanom Londýne alebo iných mestách sveta, že ignorujú a potláčajú slovenské národné cítenie, že sa hanbia na svoje budovy vyvesiť slovenskú vlajku. Nečudo, že potom vyzeráme v očiach cudzincov, ktorí sem prichádzajú, ako národ, ktorý si neváži sám seba. Národ, ktorý nie je schopný odlíšiť cnosť od slabosti a falošnú solidaritu od zdravého rozumu.
Aj preto treba stanoviť jasné podmienky vyvesovania vlajok, aby niektorí ideologicky premotivovaní jedinci, či na Univerzite Komenského, alebo v Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, nemohli uplatňovať a uprednostňovať cudziu vlajku pred našou vlajkou Slovenskej republiky. Slovenská vlajka si zaslúži úctu nielen tých, ktorí majú a máme národné cítenie, ale oficiálnu celospoločenskú úctu vo forme pamätného dňa vlajky Slovenskej republiky s navrhovaným dátumom každoročne 18. septembra.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a verím, že po tomto vystúpení podporíte tuto tento legislatívny návrh.
Ďakujem pekne.

kultúrnu, spoločenskú a vzdelávaciu hodnotu. Jej symbolom je symbol národnej identity, občianskej spolupatričnosti. Spoločnej historickej pamäti a úcty k štátu, ktorého občania sú súčasťou.
Dátum 18. september sa viaže na udalosti roku 1848, keď Slovenský dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice a vstúpil na územie Slovenska. Revolučné roky 1848 a 1849 majú významné miesto v slovenských národných dejinách, keďže sú spojené s národno-emancipačným úsilím Slovákov, s formovaním modernej slovenskej politickej reprezentácie a s používaním bielo-modro-červenej vlajkovej symboliky. Práve toto obdobie tvorí historický základ slovenskej vlajkovej tradície, z ktorej vychádza aj súčasná vlajka Slovenskej republiky. Navrhovaný pamätný deň nenahrádza ani neoslabuje význam iných štátnych sviatkov alebo pamätných dní. Návrh zákona nemení okruh štátnych sviatkov ani dní pracovného pokoja. Ustanovením dňa štátnej vlajky Slovenskej republiky ako pamätného dňa sa nezakladá nový deň pracovného pokoja, nemení sa režim pracovného času, odmeňovania, prevádzky zamestnávateľov ani poskytovania služieb.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanoviť nový pamätný deň Slovenskej republiky, a to 18. september ako deň štátnej vlajky Slovenskej republiky.
Navrhovaný pamätný deň má každoročne pripomínať štátnu vlajku Slovenskej republiky ako jeden zo základných štátnych symbolov nášho štátu vyjadrujúci jej suverenitu, ústavnú identitu, historickú kontinuitu a spolupatričnosť občanov k nášmu štátu. Štátna vlajka Slovenskej republiky je jedným z najvýznamnejších vonkajších symbolov slovenskej štátnosti. V medzinárodnom aj vnútroštátnom priestore reprezentuje Slovenskú republiku ako samostatný, zvrchovaný, suverénny a demokratický štát. Popri svojej oficiálnej reprezentačnej funkcii má štátna vlajka aj mimoriadnu historickú, kultúrnu, spoločenskú a vzdelávaciu hodnotu. Jej symbolom je symbol národnej identity, občianskej spolupatričnosti, spoločnej historickej pamäti a úcty k štátu, ktorého občania sú súčasťou.
Dátum 18. september sa viaže na udalosti roku 1848, keď Slovenský dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice a vstúpil na územie Slovenska. Revolučné roky 1848 a 1849 majú významné miesto v slovenských národných dejinách, keďže sú spojené s národno-emancipačným úsilím Slovákov, s formovaním modernej slovenskej politickej reprezentácie a s používaním bielo-modro-červenej vlajkovej symboliky. Práve toto obdobie tvorí historický základ slovenskej vlajkovej tradície, z ktorej vychádza aj súčasná vlajka Slovenskej republiky. Navrhovaný pamätný deň nenahrádza ani neoslabuje význam iných štátnych sviatkov alebo pamätných dní. Návrh zákona nemení okruh štátnych sviatkov ani dní pracovného pokoja. Ustanovením dňa štátnej vlajky Slovenskej republiky ako pamätného dňa sa nezakladá nový deň pracovného pokoja, nemení sa režim pracovného času, odmeňovania, prevádzky zamestnávateľov ani poskytovania služieb.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý.

Ďakujem. Pán kolega Škripek, vy ste povedali doslova, som si zapísal váš citát. Dajte zahraničným Slovákom pocit, že Slovensku na nich záleží. Ak zahraničným Slovákom na rodnej krajine záleží, tak môžu prísť a prejaviť lojalitu aj na ambasády a zastupiteľské úrady v jednotlivých krajinách, aby si splnili svoju volebnú možnosť a povinnosť, ak to tak vnímajú. Rád by som v tejto súvislosti pripomenul a zdôraznil, že Slovensko má 93 diplomatických zastúpení vo svete. Z toho je 66 ambasád. A máme honorárne konzuláty, 189 úradov v 103 krajinách sveta. Takže to je, myslím si, dostatočný počet na to, aby Slováci našli možnosť regulárnym spôsobom voliť v zahraničí a využiť svoju.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Dej, najskôr dovoľte oceniť pokojný tón vášho vystúpenia v rozprave. A teraz to bola formálna stránka a teraz k obsahu. Po prvé, nikto neruší voľby zo zahraničia. Tí, ktorí žijú v zahraničí, majú možnosť naozaj voliť na ambasádach, na konzulátoch a na iných miestach, takže treba to zohľadniť, aby sme zabezpečili transparentnosť aj časovú súdržnosť volieb. Veľmi rád by som vám tu pripomenul jeden fakt, ktorý pochádza z Ústrednej volebnej komisie a je veľmi zaujímavý. Viete o tom, že 40 % obálok, v ktorých prišli hlasy zahraničných Slovákov na Slovensko, bolo podaných na slovenských poštách? Treba sa zamyslieť aj nad takouto alternatívou. Spomenuli ste zlú spoločenskú atmosféru ako dôvod odchodu ľudí, Slovákov, slovenských študentov do zahraničia. Moja otázka je jednoduchá. Kto tú zlú spoločenskú atmosféru robí? Keď mladí ľudia sledujú dianie v parlamente, vystupovanie najmä opozičných poslancov s vysokou hlasovou intenzitou a krikom, tak samozrejme tú negatívnu energiu pociťujú a na nich sa valí z každého konca parlamentného vŕšku, tak samozrejme im to ovplyvňuje myslenie aj ich plány do budúcnosti. Spomenuli ste aj takú vec, ako je dostupnosť bývania ako dôvod odchodu do zahraničia. Ja sám som žil v zahraničí sedem rokov a nikto mi tam nedal žiadny a nedaroval žiadne bývanie. Musel som si ho poctivo zaplatiť. Takže v zahraničí asi našich študentov a našich mladých ľudí nečakajú ponuky na troj-, štvorizbové byty alebo apartmány. Takže toto určite nie je dôvod, aby ľudia, mladí ľudia išli do zahraničia. No a na záver už len taká prosba opozície, aby ste prestali strašiť, strašiť, strašiť, ale venovali sa naozaj vecnej diskusii takej, aká by má byť v parlamente. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Jozef, vlastne, Marián, my sme si už dnes v priebehu dňa vymenili viackrát komplimenty. Oceňujem tvoj pokojný tón aj teraz, akým si to predniesol. Ale nie všetko sa dá riešiť a vidieť len cez prizmu peňazí. Leitmotívom tvojho vystúpenia bolo asi to, že, keď umrieš, umrieš, ale pohreb si zaplať sám. Tak to hádam nemyslíme vážne. To je jedna vec. Pri poslaní, myslím si, že treba poukázať na to, že áno, tá sociálna situácia je u našich občanov veľmi zložitá. V jednotlivých regiónoch samozrejme, pokiaľ ide o, pokiaľ hovoríte stále, že naše zákony nič neprinášajú pre ľudí, že zákony SNS nikomu nič neprinášajú, tak chcel by som vidieť jeden alebo aspoň dva konkrétne návrhy opozície, ktoré už priniesli za dva a pol roka niečo užitočné pre občanov. Vy ste vysadení len na kritiku, deštrukciu a dešpekt voči koalícii.

No budem stručný. Odznelo tam veľmi veľa protiargumentov.
Pán Dubovický, vy si odporujete v základe, pretože v súvislosti s navrhovaným zákonom ste povedali, že úmyslu rozumiete, a pritom zákon kritizujete. Tak keď zákonu rozumiete, tak rozumiete aj tomu, že kódex musí byť prepracovaný do národnej legislatívy a národná legislatíva má právo zasiahnuť alebo obsiahnuť občianskoprávnu rovinu, má obsiahnuť priestupkovú rovinu a v prípade závažnosti obsahu umelej inteligencie zverejneného má obsiahnuť aj Trestný zákon. Čiže toto ja nechápem, že čo na tom sa vám nepozdáva alebo s čím nesúhlasíte, keď úmyslu rozumiete. Čiže zákon je v kompetencii Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktorý rieši, samozrejme, svojím spôsobom tie detaily aj vrátane sankčných mechanizmov, ktoré si budeme následne osvojovať aj do legislatívy slovenskej.
Pán kolega Jozef Pročko, no, Jozef, ty si notorický divadelník parlamentný, ale berieme ťa už ako súčasť parlamentného folklóru, takže ďakujem ti za tvoje vystúpenie aj za plošnú argumentáciu, ktorú si predviedol. Kto to bude riešiť? Budú to riešiť orgány činné v trestnom konaní, samozrejme, na základe podania dotknutých osôb. Tu ide o to, aby tie dotknuté osoby mali vyššiu mieru právnej istoty, že jednoducho pri zverejnení takéhoto deepfakeu alebo záznamu, manipulovaného záznamu, budú sa môcť ľahšie a rýchlejšie aj po právnej stránke domôcť satisfakcie a, samozrejme, odstránenia daného zvukového alebo obrazového záznamu z digitálneho prostredia.
Takže problém sa, samozrejme, bude riešiť alebo rieši aj na úrovni Európskej únie, rieši sa aj na úrovni Slovenska, čím plníme vlastne zadanie Európskeho parlamentu, a hovoríš, že nedá sa vyriešiť a na druhej strane, keď ho riešime, tak protestuješ aj voči tomu. Takže treba si rozmyslieť, voči čomu vlastne protestuješ. No a už len posledná poznámka. Zvýšený hlas, Jozef, ešte neznamená, že máš pravdu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, téma umelej inteligencie, jej využitia, ale rovnako aj zneužitia, je absolútne top téma dneška. Pokúsim sa ju uchopiť veľmi vecne a zrozumiteľne. Nebudem riešiť technologickú stránku umelej inteligencie, pretože v tom nie som odborník a to právo prináleží expertom a odborníkom z IT sektora. Budem sa venovať a budem venovať pozornosť súvislostiam legislatívnym a najmä tým, ktoré sa dotýkajú alebo ktoré sa môžu dotýkať ľudí, občanov, celých skupín alebo verejnosti. Myslím tým na zneužitie umelej inteligencie v rovine deepfakeu.
Povedzme si na úvod, čo to vlastne deepfake je, čo o ňom hovorí európska legislatíva, tzv. Akt o umelej inteligencii, ktorý schválil Európsky parlament v roku 2024. V čl. 3 ods. 60 je deepfake definovaný ako syntetický alebo manipulovaný obrazový, zvukový alebo audiovizuálny obsah, ktorý klamlivo pôsobí ako pravdivý a autentický a ktorý zobrazuje existujúce osoby, miesta, objekty alebo iné udalosti. Čl. 50 ods. 4 hovorí o povinnosti transparentného označenia AI obsahu, nasadzovateľov AI systémov, ktoré generujú alebo manipulujú obrazový a zvukový alebo videozáznam predstavujúci deepfake. Povinnosťou nasadzovateľov alebo tvorcov deepfakeu je označiť a zverejniť, že obsah bol umelo vytvorený, prípadne manipulovaný.
Na európskej pôde vznikol aj kódex postupov na označovanie AI obsahu. Finalizácia tohto kódexu sa očakáva v tomto roku a pravidlá by mali nadobudnúť platnosť v auguste roku 2026.
Európsky akt o umelej inteligencii má regulačno-preventívny charakter. Zameriava sa na povinnosti poskytovateľov, nasadzovateľov, teda tvorcov umelej inteligencie a systémov, teda tých, ktorí takýto obsah vyvíjajú a používajú. Rieši označovanie syntetického obsahu a zároveň stanovuje aj sankčný mechanizmus. Neupravuje priamo občianskoprávnu, priestupkovú alebo trestnoprávnu ochranu obetí. Pre túto oblasť ponecháva výsostne a výsostne na právach a v kompetencii členských štátov.
Slovenský návrh zákona je teda založený práve na ochrannom princípe zameranom na občianskoprávnu, prípadne priestupkovú alebo prípadne trestnoprávnu ochranu fyzickej osoby, ktorá bola deepfakom dotknutá. Dopĺňa Občiansky zákonník, § 12, dopĺňa zákon o priestupkoch, § 49, a dopĺňa aj Trestný zákon. Čo je dôležité, vytvára odstupňovaný systém právnej reakcie podľa toho, do akej miery je obsah toho deepfakeu závažný.
Európsky akt umelej inteligencie výslovne uvádza, že členské štáty si musia prijať svoju národnú úpravu sankčných rámcov. No a presne do tohto rámca, do tohto priestoru vstupuje aj predmetný návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme.
Problém deepfakeov existuje a môžem povedať a môžeme si byť istí, že je veľmi vážny. Falošné záznamy dnes dokážu poškodiť povesť človeka, a to v priebehu doslova hodín, možno aj niekoľkých minút, bez toho, aby mal nejakú možnosť sa brániť. Dokážu ovplyvniť verejnú mienku, dokážu zasiahnuť do súkromia bez možnosti ochrany. Dokážu spôsobiť pracovné, osobné, zdravotné, ba i psychické následky.
Rozdiel oproti minulosti je zásadný. Dnes už totiž nejde len o manipuláciu reality, ale o vytvorenie úplne novej reality. A na túto novú realitu práve legislatíva a právo nie sú ešte dostatočne pripravené. Otázka teda prečo nestačí súčasná legislatíva. Dnešné zákony chránia podobizeň, prejav a osobnosť človeka, ale vychádzajú z predpokladu, že ten záznam vznikol v realite. Nepokrývajú dostatočne práve tú skutočnosť, že záznam môže byť úplne umelo vyvolaný a vytvorený, a to vytvára právnu neistotu. Poškodený totiž musí dokazovať, že záznam nie je pravý. Samotný zásah sa šíri rýchlejšie, než sa dá právne zastaviť a ochrana potom prichádza neskoro.
Čo tento návrh zákona rieši? Ide o jasnú ochranu v rámci Občianskeho zákonníka. Ochrana sa vzťahuje aj na technicky vytvorené alebo podstatne zmenené záznamy. To znamená, že poškodený má jasný nárok na právnu ochranu a nemusí dokazovať, že ide o tzv., v úvodzovkách povedané, klasický zásah. Môže sa domáhať zákazu, zastavenia šírenia alebo odstránenia obsahu a primeranej satisfakcie. Priestupková zodpovednosť rieši menej závažné prípady a zavádza teda pojem priestupok do tohto zákona. To rieši situácie, keď niekto vytvorí alebo šíri falošný záznam bez súhlasu osoby a poškodí jej česť a dobré meno alebo súkromie. Tým sa vytvára rýchla a pomerne dostupná forma ochrany bez akéhokoľvek zdĺhavého trestného konania. Samozrejme, potom je tu aj trestnoprávna ochrana pri závažných prípadoch, keď záznam výrazne poškodzuje povesť, spôsobuje vážnu ujmu na zdraví alebo vážne ohrozuje postavenie človeka v spoločnosti.
Návrh zavádza aj zodpovednosť právnických osôb, keďže šírenie obsahu neprebieha len cez jednotlivcov, ale aj cez organizované platformy alebo firmy. Bez tejto úpravy by časť zodpovednosti zostala mimo dosahu práva.
Aký teda môže mať deepfake vplyv na človeka? Tento zákon nechráni len verejne známe osoby. Chráni každého bez ohľadu na profesiu, vek, vzdelanie, bydlisko, náboženské, politické či iné presvedčenie. Stačí jedno falošné video vo falošnej realite, umelo vytvorenej realite, a človek môže prísť o prácu, o dôveru, o česť, o dôstojnosť, o dobré vzťahy, o spoločenské postavenie, nehovoriac o profesionálnej ujme. Bez rýchlej ochrany môže byť škoda často nevratná. Praktický efekt zákona spočíva v tom, že poškodený bude vedieť rýchlo konať. Príslušné orgány budú mať jasné právne nástroje. Zníži sa beztrestnosť takéhoto konania a zvýši sa zodpovednosť pri práci s umelou inteligenciou a ňou vytváraným obrazovým, zvukovým alebo audiovizuálnym obsahom. 18-2
V závere dovoľte povedať jednu dôležitú vec. Vyspelá technológia umelej inteligencie dnes umožňuje vytvoriť dôkaz bez reality. Ak právo na túto situáciu nezareaguje, pravda prestane mať ochranu a to by bol katastrofálny dôsledok. Nie je totiž možné a ani prípustné, vytvárať a šíriť falošnú realitu, ktorá poškodzuje človeka. Je bezpodmienečne nutné chrániť dôstojnosť, česť, povesť a súkromie človeka v digitálnom prostredí. Bez tejto úpravy by zostala ochrana človeka slabšia než technológia, ktorá ho môže poškodiť. Táto úprava je jasným signálom štátu, že právo platí aj v digitálnom priestore a chráni digitálnu aj skutočnú identitu ľudí. Tento zákon nie je, ako som v úvode hovoril, o technológii ani o jej spochybňovaní. Tento zákon je o ochrane človeka pred jej zneužitím. Ďakujem pekne.