Videokanál poslanca

...tým netají. Netajil sa tým ani na výbore. Netajil sa tým ani v rámci mediálnych výstupov, a sám nám povedal, že vietor predsa na Slovensku nepotrebujeme. Tak prečo by sme ho mali zavádzať? Dnes na Slovensku stoja štyri veterné elektrárne, je to na Cerovej. Boli postavené niekedy v roku 1999 alebo 2000, presne nepamätám. Boli to dokonca repasované elektrárne, ktoré k nám boli dovezené myslím, že v tom čase z Nemecka. A ja si naozaj myslím, že toto naozaj nie je dobrý príklad, a takto by sme to určite nemali robiť. Ak sa budeme venovať rozvoju obnoviteľných zdrojov, tak určite by to mali byť moderné technológie, také aké sú používané v zahraničí. Také, ktoré naozaj majú všetky splnené všetky podmienky v rámci nielen našej legislatívy, ale takisto aj napríklad ochrany vplyvu na životné prostredie. Takisto spĺňajú všetky normy, hlukové normy. Častokrát v práve tieto moderné elektrárne, a nebavíme sa iba o vetre, ale naozaj o všetkých obnoviteľných zdrojoch prešli obrovský, obrovský kus cesty a obnoviteľné zdroje sú a musia byť súčasťou nášho energetického mixu.
Pán minister vravel teda, že vietor na Slovensku nepotrebujeme, ale potom by som sa chcel opýtať, či vie o integrovanom, národnom, energetickom a klimatickom pláne? Toto je v súčasnosti považované za našu energetickú koncepciu, podľa ktorej sa posudzujú zámery na ministerstve hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva k tým väčších investíciám, v závislosti od objemu inštalovaného výkonu musí vydať tzv. súhlasné stanovisko o tom, že tento zámer je v súlade s energetickou koncepciou Slovenska. A za túto sa považuje práve integrovaný, národný, energetický a klimatický plán. No, a čuduj sa svete, toto nie je niečo čo je na stole päť rokov. Toto je niečo, čo je teda je na stole päť rokov. Koniec koncov, my sme prijímali ten prvý, ale revízia, ktorá bola urobená, bola v marci tohto roku. To znamená, že v marci tohto roku sme sa dočkali revízie, v ktorej sa takisto nachádza aj veterná energetika. A táto veterná energetika, alebo jej rozvoj a jej kapacita inštalovaná je, prosím pekne, aj v tom samotnom energetickom pláne odstupňovaná podľa jednotlivých rokov. Začíname 20 inštalovanými megawattmi, dostávame sa až po rok 2030 kedy je to 1500 megawattov. Takže, ak pán minister hovorí o tom, že my na Slovensku nepotrebujeme veternú energetiku, tak potom sa pýtam prečo sa to tu nachádza v integrovanom národnom, energetickom a klimatickom pláne, s ktorým musel aj on súhlasiť? No, a tak isto treba upozorniť na to, že náš energetický mix, áno súhlasím je jeden z najčistejších na svete, ale aj tá spotreba, ktorá je dnes vyrovnaná voči tej výrobe, tak táto bude rásť a budeme potrebovať rozhodne nové zdroje. Čaká nás elektrifikácia priemyslu, rozvoj tepelných čerpadiel, to znamená budú ľudia prechádzať z vykurovania plynu práve na tepelné čerpadlá. Máme pred sebou rozvoj elektromobility, ľudia budú viacej v lete klímovať a predpokladá sa, že v roku 2050 tento nárast bude spotreby až na úrovni 50 terawatt hodín, dokonca možnože viac. Dnes je to 30. Takže naozaj ideme hore o signifikantné číslo. No a máme nový jadrový zdroj rozplánovaný. Koniec koncov podarilo sa nám ho zachrániť, keď sme boli na ministerstve hospodárstva. Pretože tento projekt sme našli v stave doslova klinickej smrti, kedy pán minister hospodárstva, pán Žiga ho nechal v podstate bez akéhokoľvek povšimnutia, a mala mu uplynúť EIA práve posúdenie vplyvu na životné prostredie. Museli sme narýchlo meniť atómový zákon, ktorý jednoducho definoval to, že v tomto prípade bude postačovať, aby boli stanovené hraničné podmienky, ale pozor, 2050 a 50 terawattov. Tam nám aj budú vypadávať niektoré jadrové zdroje. Práve v Bohuniciach bude končiť v roku 2046, ak sa nemýlim životnosť práve dvom reaktorom a tieto budú v podstate iba nahradené. No, a my takisto nemôžeme všetku elektrinu vyrobiť čisto-čiste z jadra. Pretože, ak sa pozriete na spotrebu dennú spotrebu, tak tá je tvorená tzv. zložkou základnej spotreby a tzv. špičkovej, teda to je ten baseload a to je ten peak load. A ten baseload, áno ten by mal byť pokrývaný práve tými stabilnými zdrojmi, ako je napríklad jadrová energetika, ale pokiaľ by sme aj ten peak load tú špičkovú energetiku pokryli napríklad jadrom, tak toto jadro v čase tej špičky, keď tá spotreba nie je alebo teda mimo tej špičky, by dokonca bola predávaná za záporné ceny. A ja sa obávam, že naozaj v tom prípade by tá investícia by bola jednoducho nerentabilná. A práve tieto špičky nám veľmi efektívnym spôsobom pokrývajú práve obnoviteľné zdroje a dokáže to robiť aj samotný vietor a veterná energetika, ktorá u nás prakticky nie je vôbec zastúpená.
Moja kolegyňa upozornila na samotný proces pri prijímaní tohto zákona, ktorý bol poznačený značným chaosom. Niečo iné vzišlo z medzirezortného pripomienkového konania. Niečo iné sa dostalo na vládu, a niečo iné sme si mohli prečítať práve tu v parlamente. Dovolím si takú malú ukážku, taký malý zákusok. Na vláde 3.9. bol prezentovaný § 29a Osobitné konania pre zjednotené povoľovanie. Vypichnem z tohto paragrafu naozaj iba jeden bod, bod 6, ktorý sa týka práve tej veternej energetiky. Ak je predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 33, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 Stavebného zákona, pričom ide o veternú energiu, príslušný orgán je viazaný stanoviskom dotknutej obce smerujúcemu voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom, stanoviskom úradu pre reguláciu sieťových odvetví smerujúcemu k stabilite cien elektriny a stanoviskom prevádzkovateľa prenosovej sústavy smerujúcemu k súhlasu s pripojením nového zariadenia na výrobu elektriny do prenosovej sústavy, z pohľadu stability prenosovej sústavy. Ak je stanovisko niektorého dožiadaného orgánu nesúhlasné, príslušný orgán je ním viazaný a to aj v prípade súhlasného stanoviska ďalšieho dožiadaného orgánu. To znamená, že naozaj stačí jeden orgán, z tých ktorý bol menovaný a jednoducho takýto projekt definitívne končí. No, a v parlamente 9.9. teda pred dvoma dňami sa nám objavil zákon, ktorý už nemal § 29a, ale mal § 39a takisto sa volá Osobitné konanie pre zjednotené povoľovanie. Tak isto má bod 6, a ten bod 6 hovorí: "Ak je predmetom posudzovania vplyvu navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorej osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu alebo osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci osobitnej oblasti, poznámka pod čiarou 25ab dvoch akceleračných zón, pre ktorú má byť vydané rozhodnutie a tak ďalej.... Čiže už počujete ten rozdiel. Už tam zrazu pribudli práve tie dve akceleračné zóny. Už tam pribudla tá poznámka pod čiarou. A čo je tou poznámkou pod čiarou? Je to odkaz 25ab, odkaz na § 2 ods. 1 písm. r) zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie. No, a skúste si otvoriť teraz, kedykoľvek potom tento zákon tak ako je zverejnený, písmeno r tam nenájdete. Pretože písmeno r tam pribudlo až v utorok tento týždeň v utorok a vlastne ešte nemohlo byť ani teda publikované, pretože tento zákon nepodpísal prezident.
Ale dobre, aj v minulosti sa stalo, že išli dva zákony súbežne, ale podotýkam zákon o energetike išiel v riadnom procese. To znamená mali sme ho tu v prvom čítaní v júni, a až teraz v septembri sme sa dočkali riadneho čítania, riadneho prerokovania. Naozaj toho času bolo dostatok, čo bohužiaľ nie je možné povedať práve o zákone, ktorý predkladá teraz pán minister. A čo je vlastne to písmeno r? To písmeno r hovorí o tom, že akceleračnou zónou pre obnoviteľné zdroje energie je oblasť určená ako mimoriadne vhodná na výstavbu zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ale v zákone v tomto, ktorý tu dnes prerokovávame sa už hovorí nie už o všeobecných akceleračných zónach, ale o dvoch akceleračných zónach. A áno na ministerstve životného prostredia vedia, že sú v príprave dve možno nie akceleračné, ale tzv. go to oblasti, ktoré dnes pripravuje polo-štátna spoločnosť JES Jadrová energetická spoločnosti Slovenská, ale toto nie sú akceleračné zóny. To sú dve testovacie oblasti na základe skúseností, z ktorých sa má pripraviť metodika pre povoľovanie veterných elektrárni. Akceleračné zóny sú zóny pre obnoviteľné zdroje sú všeobecne určené a mohli by byť prakticky kdekoľvek a takto má byť nastavený aj samostatný zákon. A teraz sa dotknem samotného § 39a a teda k tým trom novým povinnostiam alebo teda možnostiam, tým novým inštitúciám, ktoré sa môžu vyjadrovať v rámci procesu EIA práve k zámeru, takémuto zámeru.
V prvom rade vyjadrenie to môže byť dotknutej obce, ktoré smeruje voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom. No, tu treba povedať, že tu sa nebavíme o jednej obci, na územní ktorej sa takýto veterný park nachádza, ale bavíme sa o viacerých obciach, ktoré sú naozaj v blízkosti takto je to koniec koncov už aj dnes, keď sa posudzuje v rámci procesu EIA nejaký zámer výstavby veternej elektrárne. Dnes, teraz ale teda týmto zákonom sa hovorí, že ak ktokoľvek z nich vydá nejaké negatívne stanovisko, pán minister hovoril o referende, ale teda takým záväzným stanoviskom je predovšetkým uznesenie, ktoré sa príjme na obecnom zastupiteľstve, tak takýto proces končí. A ja sa pýtam, ak teda je tu naozaj snaha o podporu obnoviteľných zdrojov, reálna snaha, tak prečo sa to neurobilo po vzore Českej republiky, kde napríklad zaviedli tzv. poplatok investorov obciam? To znamená, že tí investori dnes už nemusia chodiť na obec a ponúkať dobre dáme ľuďom elektrinu zadarmo, dobre dáme obci takýto príspevok. Jednoducho tento príspevok je jasne definovaný priamo v zákone. To znamená namiesto zákazu, je tu možnosť, možnosť transparentne zarobiť jednotlivým obciam.
Potom je tu SEPS, už som to spomínal, že máme tu nejaké vyjadrenie v rámci žiadosti o posúdenie súladu projektu s energetickou koncepciou Slovenska. Toto vydáva práve ministerstvo hospodárstva a toto je tým vyjadrením, ktoré má dať SEPS-ka. Ale pozor, dnes o takéto vyjadrenie si žiada investor naozaj až na konci. Pretože keď na začiatku príde na distribučnú spoločnosť, teda je jej v rámci kapacít je tomu investorovi pridelená nejaká kapacita, teda na pripojenie do tej 110 kilovoltovej sústavy napäťovej, tak distribučka mu predloží návrh zmluvy o pripojení, ktorá platí rok a pol, ale ten investor už na začiatku pri podpise tejto zmluvy musí zaplatiť 80 000 eur za každý jeden megawatt. A teda ja sa pýtam, že akým spôsobom, pokiaľ EIA dnes trvá 4, 5 niekedy 6 rokov akým spôsobom by ten investor zaplatil tento poplatok, zaviazal sa, že do roka a pol to zrealizuje, keď si môže byť istý, že do roka a pol určite posúdenie alebo teda vyjadrenie v rámci posúdenia vplyvov na životné prostredie mať nebude?
No, a čo sa týka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že majú posúdiť vplyv na ceny elektriny. Tak toto je naozaj to povestné kladivo na čarodejnice resp. v tomto prípade kladivo na vietor. Pretože akým spôsobom môže takýto investor naspäť dostať svoju investíciu? No, buď si uzatvorí zmluvu s konkrétnym odberateľom. To znamená, že niekomu konkrétnemu tú elektrinu bude dodávať za dohodnutú cenu, kľudne to môže byť samozrejme aj štát, alebo uzatvorí tzv. rozdielovú zmluvu, ktorá bola v tomto týždni predmetom rokovania zákona o energetike. A pokiaľ teda tak urobí, tak až v tomto prípade to bude mať nejaký vplyv, v tom prvom nie. A teda ja sa pýtam, ako môže URSO už v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie povedať, akým spôsobom to bude mať vplyv na cenu pokiaľ ešte nevie, ktorou cestou v prípade predaja elektriny tento investor pôjde? Mám tu potom ešte vyjadrenie k samotnému plánu obnovy, ale asi si to nechám ešte do ústnej rozpravy. Ďakujem.

Dobrý večer, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Máme tu naozaj zákon, ktorý mal implementovať jednu dôležitú smernicu o podpore obnoviteľných zdrojov, takzvanú led trojku a mal teda nejakým spôsobom podporiť ďalší rozvoj týchto, tej zelenej energie na Slovensku. Táto led trojka mala byť nová zimplementovaná úž dávno. Takže naozaj tie dôvody, ktoré sú uvádzané na to skrátené legislatívne konanie z tohto pohľadu by možno, že aj mohli byť uznané, ale teda povedzme si aké to boli termíny v tej prvej fáze implementácie to mal byť jún 2024 v tej druhej jún 2025 a súčasne treba povedať, že tie povoľovacie procesy, ktoré sa dnes zavádzajú tu mali byť už v roku 2024. Tak isto tak ako mešká Slovensko tak mešká aj viacero iných štátov a naozaj nemyslím si, že dnes by nás mal niekto za to nejakým spôsobom popoťahovať. Niektoré krajiny to stihli. V Českej republike ešte v lete v auguste začal platiť takzvaný Lex oze, ktorý je práve implementáciou led trojky a je urobený naozaj veľmi kvalitne, veľmi dobre a prekvapuje ma, pretože kým v prípade iných zákonov a teda hovorím najmä za ministerstvo hospodárstva, ďakujem. Kým za ministerstvo hospodárstva často krát dochádza naozaj k bezbrehému kopírovaniu tých českých zákonov a prenáša ich do našej legislatívy, tak ja si viem predstaviť, že v tomto prípade k tomu mohlo prísť úplne v pohode a mali by sme tu naozaj zákon, ktorý by tu určite nevyvolal takúto búrlivú debatu. Druhou obavou bolo to, že sa nestihnú jednotlivé milníky práve z plánu obnovy, ale ja sa obávam, že práve potom ak bude schválený tento zákon v parlamente, tak práve kvôli tomu nebudú splnené tie milníky. Že ideme proti plánu obnovy práve týmto návrhom zákona. Už tu boli spomínané akceleračné zóny, ktoré sú paradoxne v návrhu zákona spomínané, že majú byť dve. Že na základe toho má byť urobená reforma, metodika a toto všetko sa nachádza aj v samotnom pláne obnovy a má byť predmetom jedného z milníkov. A pred hlasovaním sa sám minister Taraba vyjadril, že pokiaľ chceme, aby tam neboli tie dve akceleračné zóny tak on to odtiaľ kľudne vyhodí. Že kľudne to tam vôbec nemusí byť. A touto cestou ja by som mu rád poskytol tento priestor a pán spravodajca, počkám na pána spravodajcu.

Raši, Richard, predseda NR SR
Pán spravodajca je Igor Šimko? Nie. Pán spravodajca je Peter Kalivoda, nech sa páči. Áno, áno.

Karol, Galek, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ďakujem krásne. Preto dávame návrh na dopracovanie tohto návrhu zákona. Takže pán minister naozaj máte priestor, na to dopracovať tento zákon tak ako ste aj vy sám navrhovali, že by ste radi urobili tam ešte niekoľko ďalších zmien. Tieto akceleračné zóny treba ale povedať, že sú naozaj iba špičkou ľadovca v rámci tohto zákona. Viacero z nich už pomenovali moji kolegovia, ktorí vystupovali v rozprave a ja si myslím, že naozaj ten priestor na tú diskusiu mal byť daný o mnoho širší. Tento zákon rozhodne nemal ísť v skrátenom legislatívnom konaní. Pán minister reagoval a teda snažil sa tento zákon otočiť na to, že je to akýsi Lex slávik, že ideme tu naozaj bojovať proti tomu, aby sa tu jednotlivé povoľovacie procesy úplne zbytočne nebrzdili. Koniec koncov to bolo aj naša agenda na ministerstve hospodárstva a teda slávika sme mali každý deň na stole aj na paškály. Bohužiaľ naozaj ten človek v tom čase veľmi dobre vedel ako sa pohybovať a kľučkovať medzi tými zákonmi a obávam sa, že aj s týmto zákonom si v budúcnosti bude vedieť poradiť. Ale pán minister aj spomenul čo je jeho reálnym záujmom, ktorý sleduje týmto návrhom zákona a to je zastavenie veternej energetiky na Slovensku. Vôbec sa tým netají, netajil sa tým ani na výbore, netajil sa tým ani v rámci mediálnych výstupov a sám nám povedal, že vietor predsa na Slovensku nepotrebujeme, tak prečo by sme ho mali

!!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček !!!

Vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, máme tu v druhom čítaní návrh zákona o energetike. Pre mňa je to naozaj významný zákon, ktorý teda transponuje viaceré európske nariadenia. A som naozaj rád, že tento zákon nešiel v skrátenom legislatívnom konaní, tak ako to dnes napríklad vidíme v prípade zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý, obávam sa, bude vo viacerých bodoch práve v rozpore s týmto zákonom, ktorý tu máme dnes v druhom čítaní, či už sa to týka nadradeného verejného záujmu alebo akceleračných zón.
Takisto by som chcel oceniť diskusiu, ktorú sme mali či už v rámci výboru. Takisto som na prvom čítaní alebo v prvom čítaní prezentoval nejaké výhrady, ktoré sme si mali možnosť do značnej miery vydiskutovať, aj keď včera som mal stále pocit, že stále nie je úplne jasné, na čo vlastne narážam. Skúsim preto zobrať to tak trocha od podlahy. Všetci sme koniec koncov zákonodarcovia, takže bol by som rád, aby každému bolo jasné, o čo v prípade tohto návrhu zákona ide. A na záver si dovolím prečítať aj môj krátky pozmeňovací návrh.
Jedno z nariadení, ktoré sa transponuje týmto návrhom zákona, je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou. Konkrétne, a toto je jeden naozaj z významných bodov tejto novely, je článok 19d, ktorý zavádza do našej legislatívy tzv. podporu systémom priamej podpory cien pre investície vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv. Už v rámci prvého čítania som vysvetľoval, čo sú to tie rozdielové zmluvy. To je vlastne contract for difference. Nie je to to, čo sme tu videli v roku 2009, keď napríklad fotovoltaické elektrárne dostali príliš štedré výkupné ceny. To je trocha iný princíp.
Výkupné ceny boli o tom, že boli vysoko nastavené a následne 15 rokov tieto elektrárne mali dostávať túto výkupnú cenu. V tomto prípade, prípade kontraktu difference ide o to, že je tu akási nastavená cena, ktorá sa dohodne na úrovni štátu a s investorom, uzavrie sa o tom zmluva, dvojsmerná rozdielová, v ktorej sa jasne definuje cena elektriny, ktorá bude z toho-ktorého zdroja vyrábaná. A pokiaľ je táto cena na trhu vyššia, tak investor tento rozdiel hradí štátu. Ak je nižšia, tak naopak tento rozdiel investorovi hradí štát. To znamená, že odbremeňuje sa, alebo teda do značnej miery sa prenáša nejaké investičné riziko aj na ten štát, ale štát z toho môže pri vhodne nastavenej zmluve aj výrazným spôsobom benefitovať. Ale naozaj tá zmluva musí byť správne vyrokovaná.
A to bol, to bol predmet mojej kritiky, pretože čl. 19d hovorí o tom, že tieto dvojsmerné rozdielové zmluvy môžu byť uplatnené v prípade národných investícií do novej výroby elektriny z piatich zdrojov. Veterná energia, toto je dosť veľká diskusia v súčasnosti aj na výboroch, slnečná energia, geotermálna energia, vodná energia bez nádrže a jadrová energia. Ony majú v rámci tohto nariadenia v podstate jeden, jednu úroveň podpory, všetky môžu byť riešené ako podpora práve prostredníctvom rozdielových zmlúv. A tieto rozdielové zmluvy teda boli prebraté aj do našej legislatívy práve prostredníctvom návrhu, ktorý máme dnes na stole, a to spôsobom v prípade obnoviteľných zdrojov, lebo to bolo rozdelené, že obnoviteľné zdroje a jadro, a v prípade obnoviteľných zdrojov do zákona 309/2009 sa vložila definícia, že podpora výroby elektriny pre zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje podľa osobitného predpisu a tam máme odkaz práve na to nariadenie, pre ktoré nárok na podporu doplatkov alebo príplatkov vznikli po 17. júli 2027, sa zabezpečuje prostredníctvom zmluvy o vyrovnávacom režime.
Takže okej, máme tu obnoviteľné zdroje, tie pôjdu pekne podľa zmluvy, ktorá sa bude riadiť samotným nariadením v plnom rozsahu, a teda bude podliehať napríklad aj cieľom, ktoré majú zabrániť neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu najmä stanovením výšky odmeny prostredníctvom, a teraz počúvajte, otvoreného, jasného, transparentného a nediskriminačného súťažného ponukového konania, ak takéto súčasné ponukové konanie nie je možné uskutočniť, dvojsmerné rozdielové zmluvy, alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami a uplatniteľné realizačné ceny sa navrhnú tak, aby sa zabezpečilo, že rozdelenie príjmov podnikov nespôsobí neprimerané narušenie hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu. Takže okej, obnoviteľné zdroje máme pokryté, výborne. Máme tu rozdielové zmluvy, ktoré sa riadia týmto nariadením, konkrétne týmto článkom 19d.
Ale potom sa dostávame k jadru, ktoré má a môže byť rovnakým spôsobom podporené. Podpora výroby elektriny z jadrového paliva sa zabezpečuje prostredníctvom zmluvy o vyrovnávajúcom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva. Potiaľto všetko v poriadku, ideme presne v režime ako obnoviteľné zdroje. Ale potom sa dostávame k bodu 2, ktorý je navrhnutý v tomto zákone, a zrazu sa tu hovorí o tom, že na základe rozhodnutia vlády, na základe rozhodnutia vlády ministerstvo na obdobie od 17. júla 2027 predloží oprávnenému investorovi zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva návrh na uzatvorenie zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva najneskôr do šiestich rokov odo dňa vydania povolenia na výrobu elektriny z jadrového paliva podľa tohto zákona. To znamená, nie verejné obstarávanie, nie súťaž, nie výberové konanie, vláda rozhodne o tom, kto bude investorom do nového jadrového zdroja.
Častokrát sa zamieňa pojem investor a dodávateľ. Dodávatelia dnes na svete sú možnože piati relevantní, či už je to francúzsky Framatom, americký Westinghaus, kanadský Candoo, potom tu máme Južnú Kóreu a ešte Japoncov, ale to sú dodávatelia. Dodávatelia, ktorí budú v rámci nového jadrového zdroja dodávať ten jadrový ostrov, tú aktívnu zónu, tú časť, ktorá zaberie z celkovej investície asi 40 %. Ale potom máme všetko to ostatné okolo, ktoré bude tvoriť asi 60 % z tejto investície. Väčšinou samotný dodávateľ, viem, že je to napríklad takto v prípade Westinghausu, je častokrát aj samotným investorom, ale opäť, bavíme sa iba o tých 40 %, pričom ako investor očakáva, že po dokončení a odovzdaní tejto časti, dostane zaplatenú celú túto investíciu naspäť, pokiaľ bola realizovaná správne.
A preto si myslím, že naozaj by nemala byť vláda, ktorá bude vyberať takéhoto investora, keďže sa nebavíme iba o tých 40 %, bavíme sa o sto percentách z plánovanej investície, ktorá je dnes naplánovaná na 15 miliárd, ale obávam sa, že naozaj po skúsenostiach aj s Mochovcami toto bude možno ešte viacej a preto by mala, mal takýto výber podľahnúť práve výberovému konaniu. Koniec koncov my máme dnes platný zákon o verejnom obstarávaní. A tohto sa bude týkať aj môj pozmeňovací návrh, ktorý prečítam, ale teda ešte krátke odôvodnenie k tomu a ešte jedna poznámka.
Včera sme mali výbor pre hospodárske záležitosti, v rámci ktorého bola vytvorená aj komisia pre energetiku. Áno, chápem, častokrát tieto veci sú veľmi zložité aj súvislosti, ja budem teda rád, ak budeme môcť aj takéto veci vopred na tejto komisii prerokovať. Bude sa to týkať určite nového jadrového zdroja a všetkých vecí, čo s tým súvisia, určite aj veterných elektrární alebo iných vecí, ktoré sa budú týkať energetiky. Predsedom sa stal kolega Igor Šimko, ja som prebral tú funkciu podpredsedu a chcem sa poďakovať aj ministerstvu, lebo som presvedčený, že bez vášho návrhu by asi takáto komisia nevznikla. Každopádne teším sa na ďalšiu spoluprácu. Teraz krátko k tomu odôvodneniu.
Spomínal som už samotné nariadenie. Toto si vyžaduje, aby systém priamej podpory cien vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv, aby bol navrhnutý tak, aby sa minimalizovalo narušenie trhov a hospodárskej súťaže, aby bolo otvorené, jasné, transparentné, nediskriminačné, súťažné ponukové konanie. Zavedenie povinného verejného obstarávania pre určenie odmeny pri jadrových projektoch zosúlaďuje národnú úpravu s právom Európskej únie a znižuje riziko nadmernej kompenzácie a posilňuje právnu istotu pri notifikácii štátnej pomoci. Toto je to, čo som hovoril. Pokiaľ my tu budeme mať naozaj verejné obstarávanie, tak v konečnom dôsledku budeme mať aj možnože lepšiu vyrokovanú cenu, ako to bude v prípade, ak toho investora určí vláda a iba s ňou uzatvorí práve tú zmluvu, s ministerstvom hospodárstva. Transparentné a nediskriminačné súťažné konanie zároveň podporuje hospodársku súťaž a zvyšuje efektívnosť alokácie rizík medzi štátom a investorom. No a v neposlednom rade zverejnenie stanovovania, zverejňovanie stanovovania odmeny ministerstvu prostredníctvom súťažného konania odstraňuje potenciálny konflikt záujmov pri priamom výbere investora vládou a zvyšuje zodpovednosť voči trhu a regulačným orgánom a verejným financiám.
Neviem, či bolo úplne jasné, k čomu týmto mierim, ale teda veľmi v skratke. Mojím pozmeňovacím návrhom ideme zosúladiť zákon a rozdielové zmluvy tak, aby boli identické podmienky pre všetky zdroje, ktoré sú definované aj v nariadení, ktoré jadro obnoviteľné zdroje stavia na jednu úroveň a aby keď pri tých jedných sa bude robiť nediskriminačné výberové konanie a transparentné, tak aby tomu bolo aj v prípade jadrovej energetiky. Všetky ostatné kompetencie a právomoci ministerstvu hospodárstva, tak ako sú navrhnuté v zákone, ostávajú zachované.
A teraz dovolím si teda prečítať samotný pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Vladimíry Marcinkovej a Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 817.
Pozmeňujúci návrh znie:
V čl. I bod 100 § 26a odsek 2 znie:
"(2) Na základe ukončeného postupu podľa osobitného predpisu^50k) ministerstvo najneskôr do šiestich rokov odo dňa vydania povolenia na výrobu elektriny z jadrového paliva podľa tohto zákona úspešnému uchádzačovi ako budúcemu investorovi zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva predloží oprávnenému investorovi návrh na uzavretie zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva, pričom táto zmluva nenadobudne účinnosť skôr ako 17. júla 2027.”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50k znie:
^50k) Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.”.
V tejto súvislosti žiadam bod 14 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, pretože pojednáva v podstate o tom istom bode, ktorý sa ja snažím zmeniť svojím pozmeňujúcim návrhom.
Týmto by som chcel požiadať kolegov pre podporu, o podporu tohto návrhu, pretože naozaj je to možnože malá zmena, ale určite významná aj smerom k zväčšeniu, k zvýšeniu transparentnosti a dôveryhodnosti aj pri tak významnej investícii akou je nový jadrový zdroj, ktorý tu budeme mať, dovolím si povedať, sto rokov. Bavíme sa o možno šiestich rokoch prípravy, desiatich, možno pätnástich rokoch realizácie, šesťdesiatich až osemdesiatich rokoch prevádzky a ďalších možnože desiatich rokoch, kedy sa bude tento zdroj likvidovať, tzv. decommissioning.
Takže ďakujem všetkým veľmi pekne, ak teda budú nejaké otázky, rád ich aj potom zodpoviem.

Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 675.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali... (Rečník sa obrátil na navrhovateľa.) A prečo do 30 dní, keď máme až v septembri schôdzu? Do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
(Odznelo mimo mikrofónu.) V správe som mal, že do 30 dní, ale schôdza bude až... (Spravodajca ďalej komunikuje mimo mikrofónu s predsedajúcim.)

Milé kolegyne, kolegovia, vážené dámy a vážení páni, pani ministerka, pekný deň prajem a dovolím si vystúpiť teda k tejto novele zákona o energetike, ktorá sa na prvý pohľad naozaj javí ako transpozícia viacerých európskych smerníc a nariadení.
Pani ministerka to už spomínala, mení sa celkovo šesť zákonov či už priamo energetických, alebo s energetikou súvisiacich, alebo s energetikou súvisiacich. Najdôležitejšie, samozrejme, zákon o energetike, zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, zákon o tepelnej energetike, máme tu aj zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a banský zákon. Naozaj oceňujem, že tento zákon prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a že takisto sa dostáva do parlamentu v riadnom procese aj teraz – na rozdiel od iných zákonov, ktoré naozaj doslova preletia týmto parlamentom a nie je na to vôbec žiaden dôvod. Verím však, že tak, ako je tento zákon momentálne predložený, tak že toto naozaj nebude jeho definitívna verzia. V zákone je totižto veľké množstvo zle definovaných pojmov, je tam viacero nepresností. Veľa súčasných problémov v energetike, ktoré by sa dali vyriešiť týmto zákonom, je jednoducho opomenutých a veľmi, veľmi horúco výhrou je ušitá aj podpora novému jadrovému zdroju, ktorého nastavenie je, žiaľ, musím povedať, veľmi netransparentné a vyvoláva obrovské množstvo otáznikov a dohadov.
Skôr ako prejdem k tým konkrétnostiam, tak práve z týchto uvedených dôvodov dávam návrh, aby sme v tomto, v súvislosti s týmto návrhom najprv hlasovali o tom, že Národná rada vráti zákon predkladateľovi na dopracovanie, resp. na prepracovanie. Pokiaľ by tento zákon nebol ale vrátený na dopracovanie, tak určite rád budem diskutovať o tomto zákone aj na hospodárskom výbore, ktoré sa, ktorý má byť najneskôr do toho septembra, ale dopredu avizujem, že tento výbor bude asi veľmi, veľmi dlhý, pretože naozaj bolo by lepšie, aby tie jednotlivé výhrady boli zapracované možno práve v rámci nejakého dopracovania, ako potom toto riešiť na výbore, kde možno budeme vedieť niektoré veci zodpovedať, ale ja sa spolieham na to, že na ministerstve je dostatok po ľudí, ktorí to budú vedieť zvládnuť. Pozeral som si aj samotné pripomienky, ktoré prišli v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Bolo ich 1 047, z toho 426 zásadných. Opäť oceňujem, že viaceré z nich boli naozaj aj zapracované, najmä tie, čo sa týkali zdieľania elektriny, flexibility, pripojenia, ale stále je tam veľké množstvo pripomienok, ktoré by mohli byť akceptované, a zákon by sa naozaj posunul výrazne vpred, pretože, uznávam, naozaj potrebujeme, potrebujeme veľkú novelu zákona o energetike, a teda tým, čo by mohlo byť vylepšené, myslím najmä na tú implementačnú časť.
V zákone som totižto nenašiel niektoré pomerne jednoduché navrhované doplnenia, ako napríklad aby boli členovia energetických spoločenstiev a komunít, aby medzi ne boli zaradené aj príspevkové organizácie, teda napríklad školy a materské škôlky. V zákone nie je ani v medzirezortnom pripomienkovom konaní zahrnutý navrhovaný tzv. komunitný zdroj s právami lokálneho zdroja, teda prednostným a bezplatným pripojením do sústavy, bezplatná výmena elektromera za určené meradlo, pričom ale jeho inštalovaný výkon by bol maximálnym súčtom maximálnych rezervovaných kapacít odberných miest. Toto je možno trochu odborné, ale lokálny zdroj funguje veľmi dobre. Funguje na úrovni samotných odberateľov, ktorí sa pripájajú do sústavy s vlastnými zdrojmi. To nastavenie lokálneho zdroja, ako sme urobili ešte počas energetickej krízy, prispelo k tomu, že v minulom roku sme mali takmer 280 MW nových lokálnych zdrojov, teda miest, ktoré si vyrábajú elektrinu a priamo aj ju u seba spotrebovávajú väčšinu, a naozaj to zaťaženie aj pre tú distribučnú sústavu je tým pádom pomerne minimálne a nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť rozšírené aj práve na samotné komunity.
Včera sme mali veľmi zaujímavú diskusiu tu v parlamente. Organizovala to Slovenská klimatická iniciatíva. Bolo to pod záštitou pána poslanca Ferenčáka, teda člena klubu strany HLAS a veľmi veľa bolo hovorené aj o obnoviteľných zdrojoch. Igor Šimko avizoval, že prídu aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa bude týkať možnože niektorého z týchto dvoch bodov, a teda buď to zdieľanie elektriny alebo možno vytváranie tých energetických komunít (rečník si odkašlal), pardon, bude následne jednoduchšie. Rád budem opäť, ak tento pozmeňovací návrh príde ešte na samotnom výbore a budeme ho vedieť si pozrieť a prerokovať.
Týmto návrhom, teda keď hovoríme o obnoviteľných zdrojoch, sa mení aj zákon 309/2009 Z. z., no ako som spomenul aj včera vo svojom vystúpení na tej diskusii, to, čo hovoria samotní investori do obnoviteľných zdrojov, a to nielen čo sa týka nejakých veľkých inštalácií, ale naozaj sa bavíme o rodinných domoch a jednoducho naozaj ľuďom, ktorí si chcú znižovať tie účty za elektrinu, čo je z môjho pohľadu možnože najlepšia cesta, ako bojovať aj napríklad s energetickou chudobou. Naozaj máme dve možnosti, buď tú elektrinu ušetriť, to znamená zvýšiť energetickú efektívnosť, jednoducho naozaj najlacnejšiu elektrinou je tá, ktorú si nemusíme vyrobiť, alebo tí ľudia si môžu takúto elektrinu sami vyrobiť a sami spotrebovať a podľa naozaj dikcie lokálneho zdroja na toto sa nevzťahujú následne mnohé distribučné poplatky.
Ale teda naspäť k tomu, čo chcú títo investori. Oni nechcú nejakú priamu finančnú podporu. Oni nepýtajú peniaze. Oni pýtajú jednoducho menej administratívy, hlavne aby tá legislatíva bola jednoduchá a stabilná. A keď hovorím o stabilite, tak mám na mysli napríklad G-komponent, teda poplatok za prístup do sústavy, ktorý bol zavedený súčasným predsedom regulačného úradu Jozefom Holjenčíkom, ale ešte v tom predošlom období a práve tento poplatok je asi tou najväčšou bariérou pri rozvoji nových obnoviteľných zdrojov. A, bohužiaľ, musím povedať, že tento poplatok bol síce v minulosti za predošlého vedenia osôb znížený, ale pán Holjenčík sa rozhodol ísť opačnou cestou. Pritom v prípade G-komponentu a jeho zavedenia, bohužiaľ, nejde o nič iné ako nepochopenie podstaty, prečo vôbec bol G-komponent kedy vymyslený, pretože to nie je nejaký výmysel Slovenska, to je naozaj výmysel, ktorý bol zavedený vo Veľkej Británii a mal znevýhodňovať nové zdroje, najmä veterné parky, ktoré sú postavené mimo miest spotreby, to znamená, že sú tam vysoké náklady na prenos a distribúciu vyrobenej elektriny. U nás ale paradoxne túto, tento poplatok, tento poplatok za prístup do sústavy, ľudovo nazývaný G-komponent, tí, ktorí sú pripojení do prenosovej, a teda môžu spôsobovať nejaké navyše zaťaženie, platia iba 50 centov na MW/h, ale tí výrobcovia na tej nižšej napäťovej úrovni v dôsledku nižšieho počtu plnovýkonových hodín, to je taký ten anglický termín flood hours, ktorý sa napríklad v prípade fotovoltiky počíta asi na 1 000 hodín, v prípade vetra je to možno 3 000-3 400 hodín, tak tí platia násobne viacej, pretože je to v tomto prípade už naviazané nie na výkon, ale práve na produkciu.
No a teraz si vezmite rok 2009, keď bol zavedený samotný zákon o podpore obnoviteľných zdrojov, kedy sme tu mali aj veľkú kauzu, ktorá sa týkala netransparentného rozdeľovania kapacít pre fotovoltiku. Dostalo to vtedy pána Brhel hlavne a rôzni oligarchovia z pozadia SMER-u. Následne sa to otvorilo aj pre iných investorov a dnes máme na Slovensku 1 GW inštalovaného výkonu, z toho asi 450 sú podporované práve formou výkupných cien, na ktoré sa skladáme v koncovej cene elektriny. Toto robíme už 15 rokov, budeme to robiť ešte v prípade niektorých fotovoltík ešte ďalších päť rokov a tá suma je niekoľko stoviek mil. eur. A teraz, pokiaľ tento G-komponent bude v platnosti a v súčasnej výške aj v budúcnosti, aj po skončení tejto podpory, tak tým investorom neostane nič iné, ako jednoducho tieto elektrárne zatvoriť, demontovať, alebo možnože recyklovať samotné panely a odísť zo Slovenska, a my prídeme nielen o tie miliardy, ktoré boli použité práve na podporu takýchto zdrojov, ale aj o podiel obnoviteľných zdrojov na koncovej výrobe, alebo teda nie na koncovej, ale na samotnej výrobe elektriny, takže ja si myslím, že pokiaľ chceme niečo robiť, tak napríklad v tomto zákone o energetike by mohlo byť navrhnuté aj zrušenie takéhoto poplatku alebo zjednotenie na úrovni, ktoré dovoľuje práve európske nariadenie.
No a v zákone mi tiež chýba nejaké vytvorenie právnej istoty pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to v režime prolongácie. Pre tých, čo nevedia, čo to je prolongácia, tak toto sme zaviedli v roku 2021 ešte za nášho pôsobenia na ministerstve hospodárstva a bolo to v dôsledku, aby sme znížili tlak na tzv. tarifu za prevádzku systému, to je tarifa, v ktorej sa skladáme my všetci práve na tú spomínanú podporu obnoviteľných zdrojov. A vlastne celé to bolo založené na rozložení dotácií v čase, teda znížila sa podpora, ale súčasne sa posunula alebo bude trvať o päť rokov dlhšie, to znamená, že naozaj tá ročná podpora, to zaťaženie tarify by bolo nižšie. Súčasne, ako som už spomínal, tí výrobcovia by tu ostali o tých päť rokov dlhšie a verím, že keď bude zrušený G-komponent, tak aj omnoho... na omnoho na dlhší čas, pretože životnosť zariadení nie je 20 rokov, v prípade fotovoltiky sa bavíme o 40, niekedy aj o 50 rokoch. No a túto prolongáciu sme v tom čase, v zlom čase, pretože naozaj sa na nás rútila aj samotná energetická kríza, mali sme vysoké ceny energií, zavádzali v dobrej viere. No a zlé časy pominuli, no a, bohužiaľ, s nimi pominula aj dobrá viera. Dnešné vedenie regulačného úradu sa rozhodlo, že v rámci prolongácie nebudeme uznávať oprávnené náklady, ktoré museli tí investori vynaložiť v rámci predĺženia životnosti tejto investície, resp. že to bude iba potom, ako to skontrolujú energetickí audítori, no a, čuduj sa svete, to budú tí, ktorí podliehajú práve súčasnému šéfovi regulačného úradu Jozefovi Holjenčíkovi. No a nechcem si predstaviť, k čomu všetkému toto povedie. Hovorí sa dnes, že tu budú traja konkrétni audítori, a teda neviem, čo všetko toto môže spôsobiť, takže ja si myslím, že aj napr. toto riešenie by mohlo byť zahrnuté v rámci novely zákona o energetike, naozaj nastaviť tú právnu istotu, po ktorej volajú tí samotní investori a ktorá by mohla zabezpečiť ďalší rozvoj.
No a teraz dovolím si prejsť asi k tomu, čo ja osobne považujem v tomto zákone za škandalózne, a myslím, že to naozaj pobúri všetkých, ktorí sa podpore energetiky aspoň trochu venujú. Už som tu spomenul ceny, ktoré boli v roku 2009 nastavené pre fotovoltiku, možno si spomeniete, to bolo 450 eur za MWh, skladáme sa na to dodnes. Na SEPS-e bolo v noci alebo z večera do rána rozdaných 120 MW inštalovaného výkonu, ako som spomenul, bol to najmä pán Brhel, najmä oligarchovia z pozadia SMER-u. Následne Jozef Holjenčík sa snažil zachrániť túto situáciu a prudko znižoval tieto výkupné ceny, aby ďalší investori, ktorým sa otvorilo toto okno, nemali šancu toto využiť, alebo teda v obmedzenej miere, ale súčasne práve z dôvodu, že táto tarifa za prevádzku systému vytvárala tlak na konečné ceny elektriny pre všetkých spotrebiteľov, lebo sa, lebo sa prenášala do tzv. tarify za prevádzku systému, tak nám vznikol historický deficit. Deficit, ktorý tu bol kvôli tomu, že zase Robert Fico chcel stabilné ceny energií. Bolo to na bilbordoch, ale tieto ceny energií neboli reálne stabilné, boli iba stabilne vysoké a príkaz, ktorý dostal v tom čase Jozef Holjenčík, bol, že skúsme s tou tarifou za prevádzku systému niečo urobiť, lebo je veľmi vysoká. A tak urobil to, že distribučné spoločnosti podporu síce vyplácali, ale na druhej strane túto podporu neuznával Jozef Holjenčík do tej tarify, ktorú mali platiť spotrebitelia a mala potom pritiecť tým distribučnými spoločnostiam. Vtedy nám vznikla sekera takmer 400 mil. eur, ktorú sme museli po našom nástupe do vlády vysporiadať. V tom čase bol ministrom financií ešte Edo Heger. Čiastočne sa nám to podarilo aj vďaka vývoju cien energií na trhoch, ale veľká časť musela byť zafinancovaná aj zo štátneho rozpočtu.
Jozef Holjenčík dnes namiesto toho, aby si priznal túto chybu, ktorú urobil, či už pri zle nastavenej regulácii, alebo aj následne v dôsledku vytvárania nejakého historického dlhu, tak obnoviteľné zdroje zaznáva a hovorí o tom, že obnoviteľné zdroje zvyšujú cenu elektriny, ale to, že je to práve kvôli nemu, tak na toto akosi zabúda. Čo však uznáva, že, čo však uznáva, je plyn, to najlepšie ruský, no a potom ešte jadro.
No a v zákone o energetike nám pribudol jeden paragraf, je to paragraf 26a, ktorý sa má týkať podpory jadrového zdroja. Tých jadrových zdrojov na Slovensku veľmi veľa nepribudne. Máme v súčasnosti rozplánovaný tzv. Nový jadrový zdroj, ktorý má vyrásť v lokalite Jaslovských Bohuníc. Ešte v roku 2011 bola kvôli tomu založená spoločnosť JESS, ktorá je vlastnená z 51 % štátnou spoločnosťou Javys a 49 % tam vlastní ČEZ, česká energetická spoločnosť. Práve táto spoločnosť JESS dostala za úlohu pripraviť projekt Nového jadrového zdroja a odvtedy sa tam udialo možno niekoľko menších káuz. Týkali sa najmä výkupu pozemkov v samotnej lokalite, ale samotný, samotná príprava tohto projektu veľmi nenapredovala.
Čo bolo ale urobené, bolo tzv. posúdenie vplyvov na životné prostredie. No ale keď máte vydané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tak toto nie je na neobmedzenú dobu. A, bohužiaľ, hrozilo, že táto EIA, čo je vlastne anglický názov pre posúdenie vplyvov na životné prostredie, prepadne, pretože v tom čase zákon jasne hovoril, kým bude takpovediac skonzumovaná, alebo, inak povedané, splnené všetky podmienky EIA, tak musí byť známa aj technológia. A to v tom čase, samozrejme, sa nedalo. Čo sa dalo ale robiť, bolo zmeniť samotný atómový zákon. Počas, počas tretej vlády Roberta Fica bol ministrom hospodárstva pán Peter Žiga, ten na to v tom čase nenašiel odvahu, a keď sme nastúpili na ministerstvo, tak naozaj projekt Nového jadrového zdroja sa nachádzal, ja to volám, že v stave klinickej smrti. A mali sme dve možnosti, buď projekt nového jadrového zdroja jednoducho zarezať, povedať bohužiaľ, dovidenia, ale my sme si uvedomovali, že naozaj tá spotreba na Slovensku bude narastať, veď v roku 2050 tu môžeme mať 50, možno 70 TWh spotreby. Elektrifikujeme, pribúdajú nám elektromobily, tepelné čerpadlá, tak sme si povedali – dobre, skúsime to, a v tom čase sme zmenili, bolo to poslaneckým návrhom, tento atómový zákon a zaviedli sme tzv. obálkovú metódu. To znamená, že nebolo potrebné definovať technológiu, stačilo definovať okrajové podmienky o umiestnení stavby a tie museli spĺňať zákonné požiadavky.
Následne Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, teda JESS, doručila ešte v roku 2023 Úradu jadrového dozoru žiadosť o vydanie povolenia na umiestnenie jadrového zariadenia a jednoducho projekt vďaka tomuto žije. Jednoducho neupadol do zabudnutia, nebolo potrebné robiť novú EIA, ktorá by trvala niekoľko rokov a jednoducho nového jadrového zdroja by sme sa pravdepodobne už nikdy nedočkali. Čo bolo súčasne potrebné urobiť, bolo zahrnúť jadro do tzv. taxonómie, pre tých, kto nevie, kto je... čo je taxonómia, je to vlastne akési európske nariadenie o tom, čo je považované za udržateľné financovanie alebo do čoho môžu byť financované prostriedky z európskych zdrojov, ale aj zvýhodnené bankové financovanie. Jednoducho takéto zdroje sú považované za udržateľné. Podarilo sa nám vtedy, vytvorilo sa také konzorcium 11 krajín, ktoré majú jadro, zahrnúť túto taxo... teda toto jadro do taxonómie. No a potom prišiel Robert Fico, našiel práve tento oživený projekt Nového jadrového zdroja na stole a ten sa stal takým nejakým jeho obľúbencom. Najprv hovoril o tom, že tento Nový jadrový zdroj postavíme za štátne. Postaviť za štátne Nový jadrový zdroj, no neviem, akože dnes nemáme na úplne iné výdavky, a kde by sme zobrali 10, možno 15 mld., tak to naozaj neviem, vyvolalo to naozaj u mňa zdesenie, a preto som očakával, čo sa objaví práve v tomto zákone o energetike, to bol už ten zmienený paragraf 26a, ktorý hovorí o podpore výroby elektriny z jadrového paliva, a ods. 1 – a ten je naozaj napísaný dobre – Podpora výroby elektriny z jadrového paliva sa zabezpečuje prostredníctvom zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva. Potiaľto O. K. Veď my sami sme v tom čase hovorili – žiadne štátne financovanie, poďme do toho, aby si to zafinancoval samotný investor a sami sme navrhli, aby to išlo cez – anglický názov odborný je pre to – Contract for Difference, teda to je vlastne tá zmluva o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny. Dnes sú to... dnes je to definované ako dvojsmerné rozdielové zmluvy. Ten princíp je veľmi jednoduchý. Stanoví sa nejaká referenčná cena, ktorá bude ponúknutá investorovi, ten ju môže prijať a bude garantovaná na určené obdobie. V zákone je to 30 +10 rokov. No a ak je cena elektriny na trhu vyššia, tak rozdiel je príjmom štátu, aj nižšia, tak to štát doplatí investorovi. Na toto môže byť opäť využitá práve tá tarifa za prevádzku systému, tá nešťastná TPS-ka, kedy už z tohto systému tie obnoviteľné zdroje postupne vypadávajú a môže tam prísť práve jadro. Štát paradoxne na tomto môže ale aj veľmi dobre zarobiť.
Ale pozor, príde tu ods. 2 a ten hovorí, že na základe rozhodnutia vlády ministerstvo na obdobie od 17. júla 2027 predloží oprávnenému investorovi zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva návrh na uzatvorenie zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva najneskôr do šiestich rokov odo dňa vydania povolenia na výrobu elektriny z jadrového paliva podľa tohto zákona. Ešte raz – na základe rozhodnutia vlády ministerstvo predloží. Čiže nie na základe nejakého nediskriminačného alebo transparentného výberového konania, ale na základe rozhodnutia vlády.
A v ods. 3 sa hovorí – za Slovenskú republiku koná pri uzatváraní zmluvy o vyrovnávacom režime na výboru elektriny z jadrového paliva a plnení práv a povinností z tejto zmluvy ministerstvo.
Takže zhrňme si to. Všetko má rozhodnúť vláda a vyjednať ministerstvo. Pri všetkej úcte, pani ministerka, rok a trištvrte ste neboli schopná nám predložiť zákon, ktorý by si poradil s adresnou pomocou. Bavíme sa o 200 mil., ktoré budú možnože v tomto roku na to použité, a teraz sa bavíme o projekte s investičnou náročnosťou 10 až 15 mld. Doba realizácie je minimálne 10 rokov, prevádzka 60 rokov s možnosťou predĺženia o ďalších 20 rokov, samotná zmluva na rozdiel má trvanie 30 + 10 rokov. To znamená, to nie je že, že poďme to vyriešiť teraz do konca tohto volebného obdobia. Toto bude presahovať niekoľko volebných období. Životnosť elektrárne je niekoľko desiatok volebných období. A toto všetko má byť urobené absolútne netransparentne.
Jediný, kto si toho všimol v rámci MPK, bola RÚZ-ka, Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a priamo v pripomienke vám navrhli, ako by to mohlo byť, aby to bolo naozaj transparentné, ale súčasne vás upozornili na to, že tieto zmluvy zavádzate aj pre nové obnoviteľné zdroje a paradoxne tam ste už výberové konanie, transparentné výberové konanie navrhli. Čiže pri zdroji za niekoľko miliárd, životnosti niekoľko desiatok rokov, výstavbe viac ako desať rokov nie, ale v prípade malých obnoviteľných zdrojov, kde sa bavíme o tisícnásobne menších zdrojov investične aj napríklad tých výkonoch, tak nie. Tam o tom rozhodne vláda a tam dohodne zmluvu samotné ministerstvo. Áno, uvedomujem si, že bude musieť toto byť notifikované aj Európskou komisiou, ale oni už dostanú iba nejaký finál.
Dovolím si prečítať priamo z tej pripomienky asociácie, alebo RÚZ-ky: „Priame určenie výrobcu elektriny, na ktorého bude uplatnený systém priamej podpory cien pri investícii vo forme dvojsmernej rozdielovej zmluvy vládou Slovenskej republiky, je diskriminačné, netransparentné a v priamom rozpore s čl. 19d bodu 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2024/1747 – Všetky systémy priamej podpory cien vo forme dvojsmerných rozdielových zmlúv a rovnocenné systémy s rovnakými účinkami sa navrhnú s cieľom odmeny prostredníctvom otvoreného, jasného, transparentného a nediskriminačného súťažného ponukového konania. Ak takéto súťažné ponukové konanie nie je možné uskutočniť, dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami a uplatniteľné realizačné ceny sa navrhnú tak, aby sa zabezpečilo, že rozdelením príjmu podnikom nespôsobí neprimerané narušenie hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu.“
Ešte raz to teda zopakujem. Projekt za 10 až 15 mld. eur. Doba realizácie minimálne 10 rokov, prevádzka 60 + 20 rokov a súčasne zmluva na 30 + 10 rokov. A skladať sa na to máme my všetci počas celej tejto doby v cenách elektriny. A o tom celom má rozhodnúť vláda a celé to má byť pripravené a dohodnuté iba na ministerstve hospodárstva.
Ja viem, že Robert Fico už mal konkrétne stretnutia a možno už aj dal nejaké prísľuby, kto by takúto elektráreň mohol stavať, ale toto nemôže fungovať v štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, kde platia nejaké demokratické princípy, kde musia byť takéto veci riešené transparentným a nediskriminačným spôsobom. Tento zákon, alebo teda toto ustanovenie sa naozaj dostáva do zákona pod rúškom implementácie. Skrýva veľmi čudné ustanovenia, ktoré vo mne evokujú kauzu rozdelenia kapacít na pripojenie fotovoltiky na SEPS-e, ktorú som úmyselne spomínal, akurát je to kauza, ktorá je tisíckrát väčšia – a naozaj takýto zákon podporiť nemôžeme.
Ja si viem predstaviť, že sa urobí výberové konanie, že celé to bude transparentné, nediskriminačné, že prebehne celospoločenská diskusia. V Českej republike vyberali technológiu, dodávateľa, vyberali, áno, vieme, ako to dopadlo, ale trvalo to desať rokov. To znamená, že naozaj ten proces bol dlhý. Žiaľ, doplatili práve na spor Westinghouse s kórejskou spoločnosťou, ale v konečnom dôsledku tá debata tam bola a presiahla niekoľko volebných období. Ja by som bol rád, keby do tohto celého bola zapojená aj Národná rada Slovenskej republiky. Možnože nie je tu toľko odborníkov na samotnú energetiku, ja sám sa považujem iba za jednookého medzi slepými, ale určite každá strana má svojho odborníka, ktorého by vedela nominovať do nejakej komisie, ktorá by mohla fungovať pod výborom pre hospodárske záležitosti, tak ako to bolo aj v minulom období, kedy sme mali aj komisiu pre energetiku alebo iné komisie, takže nejaká komisia pre Nový jadrový zdroj, toto je niečo, čo by určite pridalo na vážnosti a na transparentnosti celému tomuto procesu.
Nezabúdajme, že tá zmluva má byť predložená, alebo teda hovorí sa o období od 17. júla 2027. Toto nie je výmysel ministerstva, toto je priamo stanovené Európskou komisiou, že toto je to obdobie, odkedy to môže byť uzavreté, ale ja sa naozaj obávam, že pokiaľ budeme zbytočne tlačiť na pílu takýmto netransparentným spôsobom, tak to povedie v budúcnosti k mnohým konfliktom, dohadom, možnože aj ďalším kauzám. Ešte raz teda na záver môjho vystúpenia zopakujem, že navrhujem vrátiť tento zákon predkladateľovi na dopracovanie, resp. prepracovanie. Pokiaľ k tomu nedôjde, som naozaj pripravený baviť sa o tých detailoch, nielen o tých, ktoré som spomenul dneska tu v rámci rozpravy, aj priamo na výbore.
Ešte raz ďakujem a končím.

Pán Horváth, ale veď ja som nehovoril nič iné. Presne potvrdzujem to, čo vy ste povedali, že momentálne, momentálne, vy ste to niekoľkokrát zopakovali, naozaj nie je alternatíva. Ale tento problém nastal v roku 2022, kedy, ešte keď sme sedeli s Richardom Sulíkom na ministerstve hospodárstva, sme museli zabezpečiť alternatívnu dodávku toho paliva na Slovensko, vtedy to išlo lietadlom cez Poľsko, pani ministerka, ona sa volá Moskva, dosť nešťastné meno, ale ona nám vtedy veľmi pomohla takisto, aby tieto dodávky sme dostali. A už vtedy sa začala riešiť tá alternatíva. Vtedy nám práve na úrade jadrového dozoru povedali, áno, ten vývoj a certifikácia môže trvať 5 až 7 rokov, 22 plus 5 je 2027. Takže to, že Slovenské elektrárne majú tieto zmluvy, to, že do Českej republiky, do Temelína, to, čo ste spomínali, bolo zavezené palivo opäť od Westinghousu, to, že ste hovorili, že mali problém, to bol práve ten Temelín, ale opäť sa vrátili k tomu Westinghousu. Tuná to mám, je to článok z 23. mája, čiže naozaj jeden týždeň starý. Na budúci rok zavezú do Dukovian. Dukovany sú VVER 440. Takže áno, pre každý jeden reaktor musí byť to palivo vyvinuté, certifikované, ale toto je proces, ktorý už beží. Takže my sa ho nebojme. A keď sa povie rok 2027, tak to palivo budeme mať aj my. Nemusíme sa toho báť.
Ešte raz, preto som hovoril, treba urobiť si dostatočnú rezervu, mať palivo na sklade. Máme dneska päť funkčných reaktorov, verím, že Mochovce štvorka nabehne možnože už na budúci rok do prevádzky a budeme mať opäť ďalšiu technológiu, ďalší zdroj, ale už tieto môžu bez problémov fungovať na inom ako ruskom palive, americké a francúzske, akékoľvek.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pekný deň vám prajem. Máme tu na stole pre mňa naozaj nelogický, nepochopiteľný návrh, ktorý nám má opäť podsúvať informáciu, že to, čo je z Ruska, je lepšie, je lacnejšie, je výhodnejšie, je väčšie? Tak ako možnože tie mikroprocesory z Ruska sú tiež najväčšie na svete. Ja som energetik a dovolím si povedať zopár slov práve z pohľadu tej energetiky, pretože aj v samotnom návrhu sa hovorí o tom, že dopad sankcií na Rusko má na nás vplyv aj z pohľadu napríklad cien energií alebo energetickej bezpečnosti, ale, žiaľ, nie je to tak.
Častokrát počúvame taký naratív, že ruský plyn je lacnejší, lacnejší. A ja sa pýtam, lacnejší ako čo? Ako iný plyn alebo ako plyn, ktorý nemáme, alebo aký plyn vlastne? Treba si uvedomiť, že naozaj tú cenu toho tovaru vždy určuje jeho dostupnosť. A jednoducho najdrahším plynom je práve ten, ktorý nemáme vo chvíli, keď ho potrebujeme. A toto sa, bohužiaľ, v minulosti stalo a stalo sa to aj viacerým našim partnerom z iných krajín, kedy zrazu proste ten plyn prestal tiecť. Prestal tiecť koniec koncov aj teraz v januári tohto roku. Robert Fico tvrdil, alebo šíril taký naratív, že to bolo z dôvodu toho, že ukrajinská strana nebola ochotná prepravovať tento plyn, ale aj treba si uvedomiť, že tam riadne bola ukončená zmluva, päťročná zmluva na jeho prepravu, a tiež si treba uvedomiť, že za plyn, ktorý bol prepravovaný cez Ukrajinu, jednoducho bola financovaná táto vojna, rakety, náboje, všetko, čím sa dnes útočí, čím útočí ten ruský agresor práve na Ukrajine.
No a potom prišiel tu dokonca taký návrh, dokonca zo strany toho agresora Putina, že no dobre, tak dajme si nejaké prímerie a neútočme aspoň na tú energetickú infraštruktúru, do ktorej spadal napríklad aj ten plynovod, ktorý bol v tej chvíli prázdny. A viete, čo urobil Putin? On jednoducho tou rúrou poslal vojakov. Normálne sa vojaci plazili tými plynovodnými rúrami, aby opäť mohli vyjsť kdesi na ukrajinskom území a mohli napádať na tomto území ukrajinských vojakov, civilistov, zabíjať deti. Bohužiaľ, toto som si nevymyslel, toto sa reálne stalo.
No a teraz to porovnanie, že prečo sa hovorí o tom, že ruský plyn je lacnejší. My dnes nemáme zverejnenú zmluvu medzi SPP a Gazpromom. Logicky, táto zmluva je predmetom obchodného tajomstva, ale vieme napríklad porovnať ju s Maďarskom, kde bolo minimálne povedané, že dobre, je tu nejaká zmluva, táto zmluva sa odvíja od trhovej ceny a je tam daná nejaká zľava, nejaký rabat. A viete, kvôli čomu? Kvôli tomu, že tá zmluva je dlhodobá, ona platí až do roku 2034. No a Poliaci, ktorí naozaj sú veľmi pokrokoví, dovolím si v tomto povedať, už v roku 2018 si uvedomili, že sa budú musieť odstrihnúť od tohto ruského plynu, že ten ruský plyn im naozaj nevyhovuje, že je naozaj v mnohých ohľadoch drahší a jednoducho poľský PGNiG, to je obdoba nášho SPP, akurát PGNiG má pod sebou aj napríklad prepravu plynu alebo jeho distribúciu, tak oni už v roku 2019 uzatvorili 20-ročný kontrakt na dodávky plynu z Kataru a zo Spojených štátov a povedali, že predstavte si, tento plyn nás vyjde o 20 až 40 % lacnejšie ako ten ruský. V roku 2021 následne rozšírili tento kontrakt, takisto uzatvorili podobný so spoločnosťou Venture Global, so spoločnosťou Sempra Energy a jednoducho dnes môžu povedať, že do Poľska žiaden ruský plyn neprúdi. A ten plyn majú lacnejší, ako mali v tom čase z Ruska.
Takže naozaj nie je pravda, že ruský plyn je lacnejší a pre nás je to príležitosť, aby sme uzatvárali kontrakty, ktoré budú dlhodobé a budú s partnermi z demokratických krajín. Ešte keď som bol štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, tak SPP uzatvorilo niekoľko takýchto kontraktov, najprv to bol skvapalnený zemný plyn zo Spojených štátov, neskôr to bol nórsky plyn. Všetky tieto zmluvy platia dodnes, sú predlžované, bohužiaľ, iba na jednoročnej báze a ja si myslím, že naozaj nastal čas, aby aj tieto kontrakty, alebo aj s inými alternatívnymi partnermi boli uzatvorené na dlhší čas.
Takisto platí, že Rusko nie je spoľahlivý partner. Už som hovoril o tom, že v minulosti došlo k prerušeniu dodávok plynu opakovane. No a čo bolo výsledkom? Gazprom čelil viacerým žalobám od európskych energetických spoločností a, čuduj sa svete, tieto súdne spory prehral. Bavíme sa o miliardových čiastkach. Či už to bol rakúsky OMV, nemecký Uniper, RWE. Ja mám za to, že aj SPP malo žalovať Gazprom práve pre nedodávky plynu počas januára tohto roku.
Čo sa týka napríklad ropy, asi ste zachytili, že napríklad v Českej republike takisto dodávky ropy sú z iných zdrojov ako ruských a, čuduj sa svete, keď si pozriete dnes porovnanie, tak tie palivá sú v Českej republike lacnejšie o 14 centov. Opäť pýtam sa, je tá ruská ropa nejakým spôsobom lacnejšia? No asi nie, pokiaľ v Českej republike sú tie palivá lacnejšie. A my dneska máme tie možnosti, aby sme si dodali inú ropu. Koniec koncov Slovnaft tiež ešte za nášho pôsobenia na ministerstve hospodárstva nám veľmi otvorene povedal, my sme pripravení na stredne ťažkú ropu práve z Ruska, bude nás stáť niekoľko desiatok, ak nie stoviek miliónov eur, aby sme prešli aj na inú technológiu, ale keď to bude nevyhnutné, tak to urobíme. A oni to aj urobili. A dnes majú takisto odskúšanú, oni to volajú že polievky. To sú také rôzne zmesi rôznych arabských rôp, ktoré fungujú, ktoré fungujú a z ktorých dokážu takisto produkovať ropné produkty, ktoré dodávajú na náš trh a vedia to dodávať aj do zahraničia. A opäť, bavíme sa o rope, ktorá nie je z ruských zdrojov.
No a ja keď som zachytil také tie vyjadrenia, bolo to naposledy, keď sa teda premiér rozčuľoval práve nad tým návrhom, aby sme sa zbavili všetkých ruských dodávok a malo sa to týkať aj toho jadrového paliva, kedy povedal, že ale my predsa bez iného ako ruského jadrového paliva fungovať nevieme. No je pravda, že momentálne nie. Slovenské reaktory, troška technológie, sú typu VVER 440, je to ruská, dovolím si povedať, blbuvzdorná technológia, ktorá je pomerne jednoduchá, pre tento typ reaktorov, ktoré majú aj v ďalších piatich európskych krajinách, v súčasnosti naozaj nie je certifikované palivo. Ale predstavte si, že v Českej republike asi pred mesiacom dodal Westinghouse alternatívne palivo, nebolo to pre VVER 440, bolo to pre VVER 1000, a toto palivo funguje. A práve tak sa Westinghouse zaviazal, že vyvinie a nechá certifikovať palivo aj pre naše 440. A v Českej republike, ktorí majú takisto reaktory 440, to bude už na budúci rok. S nami, so Slovenskými elektrárňami, má takisto uzatvorené zmluvy, na základe ktorých toto palivo bude dodané v roku 2026. A aby to nebolo iba o tom, že sú to zlí Američania, absolvoval som asi týždenný pobyt vo Francúzsku, kde takisto francúzske spoločnosti deklarovali záujem dodávať palivo, vyvinúť palivo, ktoré by mohlo byť vhodné pre náš typ reaktorov. Toto sa má udiať o rok neskôr, v roku 2027. Takže nie je pravda, že my by sme neboli pripravení na iné ako ruské jadrové palivo. Ide iba o to mať na sklade dostatok paliva, áno, možnože teraz sa treba na to pripraviť, že tu budú nejaké dodávky, že tu bude na tom medzisklade, ale po roku 2027 vieme fungovať aj s iným ako ruským palivom, a to v prípade všetkých našich slovenských reaktorov, ktoré sú na technológii, postavené na technológii VVER 440, netreba sa toho báť. Táto technológia, resp. tieto fungovali už v rokoch 2001 až 2007, myslím, že to bolo vo Fínsku, následne aj Fíni prešli na to ruské palivo, ale opäť aj oni sa vracajú k iným technológiám, k iným dodávateľom, tak ako to robí celá Európa.
Takže naozaj nebojme sa toho, ten ruský brat nikdy nebol ani lacný, ani spoľahlivý a naozaj hľaďme radšej tým smerom, aby sme sa odstrihli a možno vybudovali si nejakú vlastnú sebestačnosť, či už sú to obnoviteľné zdroje alebo znižovanie energetickej efektívnosti, ale súčasne sa spoliehali viacej na našich demokratických partnerov.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný, lebo myslím, že väčšina z týchto vecí už bola povedaná aj v tom prvom čítaní, budem naozaj veľmi vecný. Ale teda dovolím si pripomenúť, že naozaj toto nie je zákon o energopomoci, ešte raz to pripomínam, zákon, na ktorý sme čakali alebo čakáme už rok a pol, a zopakujem niektoré výhrady, ktoré tu zaznievali a stále zaznievajú. Tá najzákladnejšia je tá, že na základe tohto zákona, ak sa aj pripraví samotný zákon o energopomoci, tak sa tá adresná pomoc bude poskytovať iba naozaj veľmi ťažko. Bavíme sa naozaj o obrovskom množstve dát a údajov, ktoré po niektorých pozmeňovákoch výborových dokonca budú ešte rozšírené a obávam sa naozaj vysokej chybovosti a reklamovanosti práve tej samotnej pomoci, tak ako bude poskytovaná, že naozaj bude veľmi veľa prijímateľov, ktorí ju nedostanú v takom rozsahu, v akom ju očakávali a možnože naopak ju dostanú takí, ktorí na ňu ani nemali mať nárok.
Tie základné výhrady sa týkajú toho, že sa tie jednotlivé systémy, ktoré sa budú prepájať z rôznych zdrojov, budú iba veľmi ťažko párovať, ako som už povedal aj v tom prvom čítaní. Máme tam napríklad údaje o rodnom čísle, ktorým napríklad nedisponujú samotní dodávatelia energií. Potom je tam sporná kompatibilita systémov. V rámci toho zákona sa nachádza aj množstvo nevyužiteľných údajov, ktoré naozaj pre účely energopomoci nie sú žiadnym spôsobom upotrebiteľné. No a dodnes naozaj nevieme, tým, že je to naozaj iba zákon o zbere údajov, nevieme, akým spôsobom budú využité.
Čiže ja by som naozaj očakával, že najprv sa ak nám dostane do parlamentu samotný zákon, ktorý bude riešiť energopomoc, a až potom k nemu príde napríklad takýto zákon o tom, čo všetko sa bude zbierať a už nám bude jasné, na aký účel a ako to bude použité. Prípadne, ako sme diskutovali aj na výbore, možno by sa to dalo urobiť aj samotným vykonávacím predpisom.
No a vítam aj pozmeňovací návrh, s ktorým prišiel kolega Hargaš, ktorý naozaj upravuje aj niektoré tie výhrady alebo teda dáva tomu troška väčší zmysel v prípade, že niekto nemá záujem napríklad o využitie takejto pomoci, nechce, aby jeho údaje boli použité, že je tam aj vyššia miera tej anonymizácie. Ale stále si myslím, že tento zákon bude v rozpore s GDPR, teda všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov, a to práve z dôvodu, na ktoré už aj Ondrej Dostál upozornil, že tieto sa môžu zbierať iba ak sú relevantné, ak je obmedzený alebo sú obmedzené na ich rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, ktoré sa spracovávajú, je to tzv. minimalizácia údajov. My teraz máme naozaj obrovské množstvo údajov a stále nevieme, akým spôsobom budú využité. Samotný zákon však príde, ako sme sa dozvedeli na výbore, až na jeseň. To znamená, opäť v čase, kedy sa bude riešiť štátny rozpočet a kedy by sme už mali poznať, akým spôsobom a koľko bude tej energopomoci potrebnej.
No a to, čo je možno také pre mňa najviac zarážajúcejšie, že keď som hovoril o tom, že neboli preukázané tie dôvody na to skrátené legislatívne konanie, tak to sa naozaj potvrdilo a teraz to vyzerá tak, že nakoniec tá pomoc síce je prezentovaná, že bude adresná, ale včera sa aj sám premiér na tlačovej konferencii s pani ministerkou on vyjadril, že táto pomoc bude síce adresná, ale iba akože adresná, pretože počíta s tým, že ju dostane 60-70, možno 80 % spotrebiteľov alebo domácností, ktoré majú alebo ktoré by mohli mať na toto nárok. A v rámci skráteného legislatívneho konania jedným z dôvodov bolo to, že tomuto štátu hrozia veľké hospodárske škody, ktoré boli vyčíslené v samotnej dôvodovej správe na 800 mil. eur. A teda pokiaľ takúto pomoc, ktorá má byť akože adresná, ale vlastne dostane ju 80 % občanov, tak ak táto dosiahne 80 % z 800 mil., čo je 640 mil., tak ja sa pýtam, či 640 mil. už nie sú veľké hospodárske škody a teda môžme to aj do budúcnosti považovať za nejakú hranicu, za nejaký rozlišovací prvok, kedy to ešte veľké hospodárske škody sú, čo je 800 mil., ale 640 mil. už tými veľkými hospodárskymi škodami nie sú.
Takže neviem, kam sa teda posúvame aj s týmto zákonom, či naozaj budeme čakať až do tej jesene na ten samotný zákon, ja pevne verím, že sa toho zákona dočkáme aj skôr. Koniec-koncov tých riešení, ktoré boli na stole, bolo veľké množstvo, od toho českého modela, od toho rozdelenia pomoci podľa taríf alebo od nejakého zastropenia. Áno, chápem tú výhradu, že je tu snaha o nejaké zautomatizovanie toho celého v podstate na nejakú automatickú nárokovateľnosť. Ale ako som povedal na úvod, ja sa obávam, že pri takto veľkom množstve údajov, ktoré sa budú zbierať, pri takom veľkom množstve systémov, ktoré sa budú musieť navzájom prepájať, že nakoniec tento zákon alebo tento zákon o zbere údajov sa dočká buď nejakej novelizácie, alebo nebude na základe neho možné pripraviť samotný zákon o energetickej pomoci a nakoniec naozaj dôjde k tomu, čo včera povedal premiér na tlačovej konferencii, a teda že tá pomoc bude v konečnom dôsledku tak či tak iba plošná, tváriaca sa akože adresná.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem ešte raz všetkým. Budem asi pokračovať tam, kde sme skončili v rámci rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu.
Ako tu už zaznelo aj od môjho predrečníka, aj v rámci faktických poznámok, naozaj vítam, že sa ideme konečne tu v Národnej rade baviť o cielenej, teda adresnej energopomoci, ale, bohužiaľ, naozaj vyzerá to tak, že táto debata a celý tento návrh vyvoláva iba nejaký zdanlivý dojem. A zopakujem to, čo už zaznelo opakovane. Toto nie je zákon o energopomoci, toto je zákon o zbere údajov. Navyše naozaj zatiaľ nie je vôbec jasné, na čo tieto všetky údaje a akým spôsobom budú použité.
To, že je to v skrátenom legislatívnom konaní a že je to naozaj nezmyselné, tak to sme si povedali už doobeda. Kolega Igor Šimko ešte predtým povedal v rámci záverečného slova, že teda trištvrte roka sa hovorí o energopomoci, respektíve je to jeden a pol roka, že treba adresnú a teraz že sme my proti. Zaznelo to aj pred chvíľkou v rámci faktickej, ale naozaj tých návrhov, ja si myslím, že za ten rok a pol tu už padlo dostatok, či už to bola limitovaná pomoc, či už to bola pomoc podľa taríf, alebo či už to bola pomoc podľa vzoru z Českej republiky, kde, áno, možnože to nebolo ideálne, ale prečo sa nepoučiť z chýb, ktoré oni urobili? Ale k tomu sa dostanem úplne na záver.
A veľmi dobre kolega Hargaš povedal aj poznámku o tom, že celý tento zákon vyzerá iba ako akési predstieranie aktivity v prípade energopomoci. Ja už som to už v rámci rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu spomenul, pani ministerka vravela, že zákon, nie zákon o zbere dát, ale že zákon o energopomoci má hotový v šuflíku, hovorila to v októbri minulého roku a iba tá vláda mala rozhodnúť, či to bude plošná, alebo či to bude adresná pomoc. To bolo v októbri. Október, november, december, január, február, marec, apríl. Pred viac ako pol rokom vraj bol takýto zákon hotový a naozaj nič a máme tu iba zákon o zbere údajov. A naozaj, ešte raz zopakujem, my doteraz nevieme, čo s týmito údajmi bude ministerstvo hospodárstva robiť.
Pán Andrej Hanzel v jednom zo svojich komentárov nedávno uviedol, čo vlastne bude znamenať takýto zákon a či vôbec je vykonateľný, zamýšľal sa nad tým. Zistil, že dohromady počet údajov, ktoré majú byť pozbierané, je 20 miliónov. A ja si myslím, že naozaj bol v tomto údaji ešte veľmi konzervatívny. Navyše tu už zaznelo aj od môjho predrečníka, stále vyvstáva otázka, ako sa ministerstvo hospodárstva vysporiada s GDPR. V druhom bode upozorňuje na to, že tieto údaje budú prichádzať z rôznych informačných systémov, ktoré naozaj nie sú kompatibilné. No a v neposlednom rade spoločnosti, ktoré dodávajú elektrinu, plyn, teplo, nemajú dáta o dodávke týchto médií spojené s rodným číslom, a teda ako sa budú tieto dáta párovať? Podľa priezviska alebo podľa bydliska? No a budú sa zbierať napríklad aj z katastra nehnuteľností. A ja sa pýtam: z toho katastra nehnuteľností, ktorý do dnešného dňa plnohodnotne nefunguje?
Spomenul to už Marián Viskupič, sú tam nejaké perličky v samotnom návrhu zákona. Čo všetko sa bude zbierať, sú tam duplicity, ja teda vyberiem také tie čerešničky na torte. Takže bude to údaj o pohlaví. Bude to údaj o národnosti, bude to rodné číslo, bude to dátum narodenia. Čiže aj rodné číslo, aj dátum narodenia a ešte k tomu aj miesto narodenia, bude to štátna príslušnosť, bude to v bode 12 rodinný stav a v bode 22 údaj o rodinnom vzťahu. Mne tam už chýba možno iba údaj o vierovyznaní a budeme mať perfektný údaj, prehľad o človeku a myslím, že je to akýsi štatistický údaj skorej ako nejaký údaj o použiteľných dátach, ktoré by sme mohli vyhodnotiť relevantne v rámci energopomoci.
Ja sa skrátka obávam, že na základe týchto pozbieraných dát sa dočkáme iba vytvorenia akéhosi ťarbavého molocha, nefunkčného systému, ktorý v konečnom dôsledku bude na konci roka slúžiť iba ako akási výhovorka, prečo v budúcom roku opäť nemôžme použiť adresnú pomoc. Skrátka zásterka na to, aby mohlo ministerstvo povedať, že tie dáta od tých jednotlivých inštitúcií neboli poskytnuté včas, že neboli v dostatočnom rozsahu alebo skrátka že ich nebolo možné spracovať.
A vrátim sa teda na začiatok. Prečo nevieme toto celé urobiť jednoduchšie, blbuvzdornejšie? Pani ministerka vravela o tom, že ak by sme postupovali iba na základe dát alebo na základe žiadostí, ktoré si podajú samotní spotrebitelia, tak tým zahltíme naše inštitúcie, naše úrady, že príde viac ako päť miliónov ľudí alebo dva milióny domácností, spotrebných miest si o niečo takéto žiadať. V Českej republiky majú na webovej stránke jednoduchý dotazník, kde si človek môže overiť, či je oprávnený si o niečo takéto žiadať, a prečo by sme ani my nemohli v druhom kroku takisto požiadať alebo urobiť to, že takáto žiadosť bude, že takúto žiadosť bude možné podať online. V tom prípade by určite takého rady na úradoch neboli a iba ľudia, ktorí naozaj nemajú prístup k tomu internetu, by si museli ísť požiadať osobne.
A v tom úplne poslednom rade ja sa obávam, ak teda pozbierame všetky tieto dáta, ktoré častokrát naozaj nič nemajú spoločné so samotnou energopomocou, tak sa vyskytne obrovské, obrovské množstvo chybných, chybných kombinácií a možnože neoprávnene pridelených dotácií alebo, naopak, dotácií, ktoré mali byť poskytnuté a poskytnuté nebudú. Čiže nasledovať budú reklamácie, mnohé kontroly zo strany ministerstva, a teda vznikne omnoho väčšia záťaž, ako by to bolo v prípade, pokiaľ by si naozaj o takúto pomoc žiadali iba tí, ktorí si myslia, že na to majú nárok.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)