Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, osobitne za pripomenutie, ako naozaj funguje normálna práca na ministerstve spravodlivosti alebo resp. nefunguje. A treba si to tu asi viackrát povedať, že táto naša debata nech bude trvať akokoľvek dlho, no nikdy nijakým spôsobom nemôže nahradiť riadny legislatívny proces. Proste to sa jednoducho nedá. Ale zjavne to, čoho sa bojí Robert Fico, čoho sa bojí minister Susko, aj minister Kaliňák, aj minister Taraba, aj predseda parlamentu Pellegrini, boja sa ulice, boja sa verejnosti. Boja sa, že v tom riadnom legislatívnom procese by na toto ľudia prišli, čo tam chystajú v tom balíčku, že je to naozaj o beztrestnosti pre ich ľudí, ale nielen pre nich, že to vydáva napospas túto krajinu organizovanému zločinu a korupciu, že to tak jednoducho je. Na to by ľudia prišli, pretože by sa o tom niekoľko mesiacov diskutovalo a bol by priestor k tomu, aby tu bola aj hromadná pripomienka, aj akademikov, určite množstva právnikov, určite prokurátorov a nielen špeciálnych prokurátorov a nielen zopár prokurátorov. A určite, samozrejme, ja som presvedčená, že aj z radov polície, možno už nie tých, čo sú teraz v službe, ale určite by sa taký našli, pretože tí veľmi dobre vedia, veľmi dobre vedia, že takto nastavený celý trestný systém nemôže fungovať inak ako vydanie Slovenska napospas aj medzinárodnému organizovanému zločinu, ktorý tu bude mať krásne vytvorené podmienky. Jednoducho to bude raj, to bude zavolanie poďte k nám, nebojte sa, korupcia, finančné podvody, daňové podvody, karusely, poďte, poďte, však pri najhoršom sudca bude zvažovať podmienku, musí, my sme mu to tak dali, vždy ju bude zvažovať. A keď nie, no tak pozrite sa, peňažný trest určite, aj o tom bude rozmýšľať. A potom domáce väzenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za priblíženie postavy akademika pána Burdu. Ja by som bola veľmi rada, keby akademické senát právnickej fakulty si všímal tieto vyjadrenia na túto osobu. Myslím si, že by bolo naozaj namieste, aby to všetko bral to úvahy pri novej voľbe dekana. A ja dúfam a verím, že okrem toho, že sme pohoršení k týmto hodnotovým switchom tejto osoby, tak že to neostane iba na našom pohoršení, ale že tí, ktorí môžu zmeniť osobu, ktorá reprezentuje právnickú fakultu, tak to budú brať do úvahy veľmi zodpovedne pri ďalšej voľbe, lebo ono to je naozaj presne tak. Tí mladí ľudia na právnickej fakulte, budúci právnici, budúci politici možní vlastne spomedzi týchto právnikov, ktorí dnes študujú, tak v osobe dekana vidia určitý vzor. Veď to je osoba, ktorá sa stal dekanom právnickej fakulty. Takže pre nich zosobňuje nejaké hodnoty človeka, ku ktorému vlastne prirodzene, prirodzene majú nejakú, nejaký sklon vzhliadať. A my im vysvetľujeme, že, prosím vás, nevzhliadajte k nemu, to je chybné k nemu vzhliadať a nemalo by to ostať na tom, že my na to apelujeme, ale je namieste, aby toto bral do úvahy akademické senát pri jeho ďalšej voľbe. Pretože táto osoba je naozaj hanbou akademikov, je hanbou právnickej fakulty a ja dúfam a verím, že takáto voľba akademického senátu už nebude sa opakovať v budúcnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia a kolegyne.
Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec Jakab, hlavne za to vyčíslenie, v tomto viem, že sa na vás vždy môžme spoľahnúť, pri vyčíslení, a 77 dní proste vieme, že pre Petra Pellegriniho nie je stále ešte ten čas, ktorý znamená bezodkladne, ale zjavne to asi chápe inak, že keď tú povinnosť má plniť on a keď tá povinnosť sa má plniť voči nemu. Takže keď bezodkladne používa on sám, i keď nie úplne korektne, ako som už povedala, pre zvolanie poslaneckého grémia používa iný termín ako predpokladá rokovací poriadok, ktorý tiež hovorí o, vlastne požíva skôr pojem bezodkladne, tak tam očakáva, že tí poslanci naozaj bezodkladne prídu, tak neviem, že keby sme tých 77 dní by sme to teraz aplikovali, že, prepáčte, pán predseda, ale sme pochopili, že keď chcete naozaj, aby sme hneď prišli, tak tých 77 dní ešte máme, tak neviem, že či toto by bolo možno, možno to treba spraviť, že, pán predseda, tak za 77 dní sa stretneme na tom poslaneckom grémiu. Teda to tak chápeme, že keď to tak aplikujete, tak asi toto je to plynutie času. Asi to treba takto aj trochu s humorom, lebo ja neviem už, čo spraviť, že zjavne tieto naše debaty tu v tomto krúžku opozičnom neprispievajú k tomu, aby sme primäli koalíciu len v jednoduchosti rešpektovať zákon. Len v jednoduchosti. To znamená, len, len, len proste splniť túto drobnú vec, vypísať voľbu ústavného sudcu. Ako to vlastne naozaj flagrantne ukazuje, že víťaz môže všetko, že tu proste zákon, zákon ho nijakým spôsobom nebrzdí ani pri takejto ľahkej povinnosti.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rada by som pokračovala v rozprave k voľbe predsedu štátnej komisie, ktorá je dôležitá pri voľbách v našej krajine. Možno na prvý pohľad sa zdá, že to nie je až taký podstatný orgán, ale je to naozaj kľúčový orgán, ktorý dohliada nad celým priebehom volieb, a v tejto súvislosti opätovne si dovolím apelovať na koalíciu, aby naozaj pri tejto voľbe, kde je zrejmé, že na kľúčové rozhodnutia tohto orgánu pamätá zloženie tejto komisie a preto nemusí mať žiadnu obavu, že by voľba predsedu nejakým spôsobom zhatila túto rovnováhu, aby myslela na to, že by to bol významný signál voči verejnosti, že myslí vážne ústavné právo v zmysle čl. 50 občanov našej krajiny pri správe vecí verejných. A to, že správa vecí verejných sa deje buď priamo, alebo prostredníctvom svojich zástupcov. A prostredníctvom svojich zástupcov osobitne pri tejto voľbe by bolo dobré brať do úvahy, že by to bolo pekné, keby to bola naozaj zhoda opozície a koalície na spoločnom kandidátovi.
Dovolím si opätovne apelovať na to, že by bolo namieste, aby sa týmto kandidátom nestal práve ten člen, ktorý je tam navrhovaný politickou stranou HLAS. A ja si dovolím opätovne spomenúť naozaj hrubé pochybenie práve predsedu parlamentu, ktorý je predsedom strany HLAS, a to s ohľadom na jeho povinnosť vyhlásiť bezodkladne voľbu ústavného sudcu. Ja som veľmi rada, že tu aj pán, pán predseda je a ja si teraz pamätám, ako teraz zvolal grémium, použil pri tom pojem ihneď, ihneď nepozná rokovací poriadok Národnej rady, pozná pojem bezodkladne, ale zjavne použil ten pojem, ktorý možno je jemu zrozumiteľný a očakával, že všetci poslanci, ktorí sú súčasťou tohto grémia, okamžite sa dostavia na poslanecké grémium a k tomu sa bude rokovať. Tak tak, ako pozná vlastne obsah tohto pojmu, bolo by dobré, aby ho bral do úvahy aj v inej časti rokovacieho poriadku, pretože to je pojem ´bezodkladne´, ktorý súvisí so zvolávaním poslaneckého grémia, nie slovo ihneď, a rovnako toto slovo a tento pojem využíval, tak ako ho predpokladá rokovací poriadok. A to znamená bezodkladne, že teraz je streda, predpokladám, že môže sa vrátiť do svojej kancelárie a prinajmenšom aj po bližšom poučení ostatných súvislostí tohto hrubého porušovania zákona, prinajmenšom zajtra by mal okamžite vyhlásiť túto voľbu.
Ja si dovolím apelovať na predsedu parlamentu, lebo to považujem za dôležité aj v tejto súvislosti pri voľbe predsedu tejto štátnej komisie a dovolím si upozorniť na § 327 Trestného zákona, a to je skutková podstata trestného činu marenie úlohy verejným činiteľom, ktorý znie: „Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky." Áno, mám za to, že to, že predseda parlamentu nevyhlásil bezodkladne voľbu ústavného sudcu, napĺňa skutkovú podstatu trestného činu.
Komentár k tomuto trestnému činu, k tomuto § 327, vysvetľuje aj bližšie, čo je vlastne tá dôležitá úloha. Tá dôležitá úloha sa má posudzovať z hľadiska jej významu a dopadu na výkon, ako aj plnenie ďalších úloh spoločnosti a štátu v prípade jej prípadného nesplnenia. Je zrejmé, že ak nie je včas vyhlásená táto voľba, nemôže dôjsť k riadnemu chodu Ústavného súdu, pretože nemôže dôjsť k voľbe ústavného sudcu. Už dva mesiace sme neurobili nič v parlamente k tomu, aby k tejto voľbe došlo. A je pritom zrejmé aj z ostatných ustanovení rokovacieho poriadku, že je tu čas, ktorý musia mať poslanci na to, aby boli navrhnutí kandidáti, ďalej je tu čas, aby boli predložené podklady jednotlivých kandidátov, tie boli riadne zverejnené, je tu čas 45 dní, ktoré musia byť riadne zverejnené, tieto podklady, následne je to rokovanie ústavného výboru, ústavnoprávneho, a až potom dochádza k voľbe ústavného, ústavných sudcov, prinajmenšom dvoch, keďže je jedna uvoľnená pozícia, a až potom dochádza vlastne k návrhu prezidentke, prezidentovi na to, aby vymenoval ústavného sudcu.
Je zjavné s ohľadom na to, že sám predseda parlamentu bude kandidovať na základe jeho vyjadrení na prezidenta, že chce si tento priestor nechať sám. Ale tento priestor a túto úvahu mu nijakým spôsobom nedáva zákon. Je to flagrantné porušovanie zákona a o to viac, že toto sa deje, tak by sme, tak by mal brať ohľad na to, že potom pri voľbe predsedu na, tejto štátnej komisie by bolo naozaj namieste, aby tu bola určitá nadstraníckosť, aby sme mohli mať aspoň akú-takú vieru, že to plnenie týchto zákonných povinností myslí vážne.
A preto opätovne apelujem na to, aby sme pri tejto voľbe, pán predseda parlamentu, aby opäto... aby ste vy apelovali na svojich poslancov a hľadali ste takého kandidáta, pri ktorom môže mať, môžu mať vieru občania tejto republiky, že skutočne ten výkon mandátu poslancov, aj koaličných, je robený tak, aby sme mohli dôverovať tomuto štátu a dôverovať v právny štát. Právny štát sa naozaj nespočetne krát skloňuje v programovom vyhlásení vlády. V programovom vyhlásení vlády sa niekoľkokrát táto koalícia hlási k tomu, že zákon má platiť pre každého. Tak pre koho viac ako pre predsedu parlamentu, ktorému jednoznačne zákon hovorí, ako má konať a čo má robiť, v akom čase. A preto na to opätovne apelujem a považujem za hrubé zľahčovanie tejto povinnosti odkladať na akékoľvek rokovanie, ktoré môže mať či už s predsedom Ústavného súdu, a naviac ešte aj o úvahách, že by mal byť navyšovaný počet ústavných sudcov. Je to vlastne výsmech, že máme uvažovať o navýšení počtu ústavných sudcov, ak toho, ktorý teraz tam chýba, tak k nemu vlastne ten základný úkon predseda parlamentu neurobí. Vlastne neviem, že čo viac už urobiť alebo čo viac povedať, aby vlastne k naplneniu takejto povinnosti došlo. A potom naozaj sa tu jedná o pokrytectvo, že koalícia vyhlasuje, že zákon platí pre každého a my tu na to budeme dohliadať, keď takáto jasná povinnosť zo zákona je takto hrubo prehliadaná. A aj to, koľko je tu teraz poslancov koalície, jasne vypovedá o tom, aký je to záujem si aj vypočuť takéto zásadné námietky k hrubému porušovaniu zákona zo strany predsedu parlamentu.
Voľby do Národnej rady sa konajú raz za štyri roky. To je riadny termín konania volieb, ale nemal by byť vykladaný tento priestor na to, že naozaj víťaz berie všetko. Takisto ako to robí teraz a robí to so zneužívaním priestoru na skrátené legislatívne konanie a je dôležité na to poukázať práve v tejto súvislosti, pretože pri voľbe na predsedu štátnej komisie je dôležité vnímať aj okolnosti, v ktorých teraz sa rokuje o dôležitých veciach verejných, o ktorých nakoniec diskutuje verejnosť, a to, že verejnosť vníma veľmi vážne, čo sa v krajine deje, vyjadruje aj svojou účasťou na protestoch, a preto je dôležité, ja si myslím, že to spomenúť. A dôležité je aj spomenúť aj naše kľúčové výhrady k tomu, čo sa vlastne v krajine deje a prečo s tým nesúhlasíme.
Je neprijateľné, aby sme rokovali v parlamente ako zástupcovia ľudí o veciach, ktoré nemajú ani základné odôvodnenie pre zásadné zmeny politík v tejto krajine. A teraz tým myslím trestnú politiku. A myslím si, že je dôležité si to povedať práve pri voľbe predsedu do štátnej komisie pre voľby, pretože to je predseda, ktorý vlastne bude viesť orgán pre voľby počas celého volebného obdobia, počas ktorého tu budeme zastupo... zastupovať ľudí v parlamente. A to, že zástupcovia, ktorí sú zvolení ľuďmi v tomto parlamente, väčšina flagrantne pristupuje k plneniu podmienok pre legislatívny proces a zľahčuje to osobitne pri novom nastavení trestnej politiky, vlastne ukazuje, že tu už neplatí nič, že tu už naozaj túto koalíciu vôbec nič nezastaví.
Aj po vypočutí si dnešnej tlačovky na úrade vlády, kde bol práve zľahčovaný celý legislatívny proces, ja som si vypočula od pána premiéra k legislatívnemu procesu, že prečo sa tu sťažujeme na skrátené legislatívne konanie, veď tu diskutujeme, veď ešte dlho budeme diskutovať. To znamená, ako keby tá dĺžka debaty v parlamente mala úplne nahradiť riadny legislatívny proces, ktorý je v zákone. A poukazujem na to práve preto, pretože my teraz ideme voliť predsedu štátnej komisie, ktorý by mal aspoň aj vo svojich prejavoch jasne ukazovať svoju nadstraníckosť, ale tu hlavní predstavitelia tejto krajiny, premiér zľahčuje zákon, ktorý jasne hovorí, o čom ten legislatívny proces je.
Je to úplný výsmech povedať, že naša debata tu medzi opozičnými poslancami má nahrádzať riadny legislatívny proces. Veď riadny legislatívny proces je predsa o tom, že návrh zákona ide do verejného pripomienkovania, môže sa k tomu vyjadriť široká verejnosť, odborná verejnosť, sú tu povinné pripomienkujúce subjekty, následne môžu dať zásadné pripomienky, môže tu byť hromadná pripomienka. S týmito pripomienkami sa musí vysporiadať navrhovateľ, teda v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti. Musí sa s tým vysporiadať tak, že sú splnené podmienky, aby ten materiál mohol ísť do legislatívnej rady vlády, následne legislatívna rada vlády sa musí vysporiadať s týmto materiálom. A určite sa musí vysporiadať s tým, ak ten materiál má zo dňa na deň platiť. Čo je situácia, ktorá súvisí s novou trestnou politikou, ktorú predkladá táto koalícia.
Je úplne absurdné, že aj predseda parlamentu sa vyjadruje spôsobom, že naša debata tu medzi opozičnými poslancami a jej dĺžka úplne nahrádza celý legislatívny proces. Toto je absolútny výsmech parlamentnej demokracie. Absolútny výsmech. Ja naozaj mám dojem, že sme sa tu dostali do nejakého obdobia komunizmu, kedy ÚV KSČ rozhodlo a potom sa to splnilo, pretože presne toto povedal premiér vo svojej tlačovke, na svojom osobnom tlačovom vystúpení, kedy vyhlásil, že zrušenie špeciálnej prokuratúry je mocenské rozhodnutie, a preto bude platiť a na čo by mal byť vlastne ten riadny legislatívny proces, pretože my sme rozhodli a tak to bude. Ale to predsa vôbec nie je pravda. Návrh zákona, ktorý ide do riadneho legislatívneho procesu, následne prejde zmenami. A zmenami, ktoré ani navrhovateľ spočiatku, samozrejme, nemusel chcieť akceptovať. Ale s ohľadom na tú debatu, ktorej čelil s odbornou a širokou verejnosťou, tak jednoducho musel nakoniec od niektorých vecí ustúpiť. A nakoniec určite by musel ustúpiť od toho, že takáto právna úprava platí zo dňa na deň. Pretože je nemysliteľné, je nemysliteľné, aby takáto zásadná trestná politika, ktorá je nová, o ktorej nikdy neuvažoval žiadny minister spravodlivosti, platila zo dňa na deň. Je to nemysliteľné.
Nová právna úprava zásadne žiada, aby vždy nastupovalo domáce väzenie. My pre domáce väzenie už dnes nemáme dosť ľudí, ktorí by dohliadali ako probační a mediační úradníci na výkon domáceho väzenia. Nemáme. Tu je zrejmé, že tu sa naozaj udeje faktická amnestia v celosti ohľadom skutkov, ktoré sú dnes trestnými činmi. To sa udeje. Tu budú tisícky ľudí, voči ktorým by mal byť riadny dohľad nad výkonom potom toho trestu, ktorý síce nie je odňatím slobody, ale je iným, inou formou trestu. A my k tomu nemáme ľudí. My k tomu nemáme ani technické zariadenia. Je zjavné, že nemáme ani dosť ľudí, ktorí by boli súčasťou priestupkových orgánov, ktorí by boli pripravení na to, že potom tie skutky, ktoré už potom nebudú trestnými činmi, že budú tie riadne stíhať. Veď to, že my znižujeme hranicu toho, čo je trestným činom, neznamená, že my už tie činy nechceme postihovať. A to, že toto si dovoľuje táto koalícia a klame svojich vlastných voličov, o to viac je to dôležité, keď potom budeme rozhodovať o voľbe predsedu pre štátnu komisiu a apelujem na to práve preto, aby bol nadstranícky, aby tu nebola jasná inklinácia k predstaviteľovi koalície.
A k tej potrebe riadneho legislatívneho procesu, keby bol, tak by sa potom nemohlo stať, že aj predstavitelia koalície klamú verejnosť. Jednoznačne klamú o tom, čo je súčasťou tejto zásadnej zmeny trestnej politiky. Ja som si vypočula riadne celú jeden a pol hodinovú tlačovú konferenciou, na ktorej nebol len premiér, ale aj minister vnútra, pardon, minister obrany, minister spravodlivosti, ich poradcovia, štátni tajomníci a bolo zrejmé, že rozprávajú veci, ktoré vôbec nie sú súčasťou tejto právnej úpravy. Rozprávajú napríklad veci, ktoré súvisia s premlčaním, že táto nová právna úprava bude znamenať, že je množstvo skutkov, ktoré sa už proste stíhať nebudú môcť, pretože budú premlčané. Nie je pravdou, že by sme mali dnes nastavené premlčacie lehoty nejak drakonicky. To vôbec nie je pravda. Proste klamal v priamom prenose minister obrany. Vôbec nemal žiadne, ale žiadne zábrany, aby klamal, lebo zjavne musia klamať svojich vlastných voličov, pretože vedia, že keby povedali svojim voličom, čo pripravujú, tak by to ich voliči nijakým spôsobom neprijali.
A poukazujem na to v tejto súvislosti, pretože pri voľbách do akýchkoľvek orgánov, pri ktorých by sme mali predpokladať nadstraníckosť a dôveru a posilnenie dôver v právny štát, tak treba na to apelovať, aby koalícia či už to zoberie do úvahy alebo nie, taj ja si myslím, že je dôležité, aby náš hlas v tom zaznel. A preto opätovne aj v tejto súvislosti si dovolím povedať, že z tých kandidátov, ktorí sú tam, sú tam viacerí, samozrejme, adepti, podporujeme Tomáša Hubináka ako bývalého poradcu Ústavného súdu, myslíme si, že by to mohol byť naozaj pre či už opozíciu, alebo koalíciu ten kandidát, na ktorom by mohla byť naša vzájomná zhoda. A apelujem týmto vôbec na predstaviteľov koalície, že je namieste, aby neklamali a nezavádzali, keď už teda sa rozhodli flagrantne porušovať zákon... (ruch v sále), tak by bolo namieste, aspoň aby neklamali verejnosť o potom tých návrhoch, ktoré sa sem do parlamentu dostanú a aspoň povedali naozaj fakty aspoň ohľadom textu, ktorý predkladajú do parlamentu, keď už nepovedia fakty ako dôvody, pre ktoré sem tie návrhy prinášajú.
A ja si dovolím iba opätovne spomenúť, že dovolila som si už niekoľkokrát vyzvať koalíciu, máte desiatky rozhodnutí, o ktoré opierajú vlastne tú potrebu zásadnej zmeny trestnej politiky a dodnes som ich nedostala, to znamená, že ani tie dôvody, o ktoré opierajú takéto zásadné zmeny, ani tie nevedia podoprieť žiadnymi skutočnosťami, o ktorých by vôbec mohla byť debata. Proste sú to klamstvá, a preto je dôležité pri týchto voľbe orgánov, ktorá je pred nami, aby sme na to mysleli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme tu teraz rozpravu k voľbe predsedu štátnej volebnej, teda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán a dovolím si na úvod povedať, že z tých kandidátov, ktorí prichádzajú do úvahy, sú to, samozrejme, členovia štátnej komisie, my navrhujeme v zhode už s tým, čo bolo prednesené zo strany poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, aby to bol Tomáš Hubinák. Je to človek, ktorý vie, bol dlhoročným poradcom Ústavného súdu a v otázkach ústavného práva, naozaj je to uznávaný odborník, momentálne pôsobí na prezidentskom úrade a nedá sa jednoznačne spájať ho so žiadnou politickou stranou.
Ak sa koalícia rozhodne, že v rámci tejto voľby preváži politická vôľa väčšiny tohto parlamentu a osobitne ak sa stane, že to bude kandidát, o ktorom teda máme predpoklad, že to bude kandidát politickej strany HLAS, tak si dovolím nadviazať na môjho predrečníka pána poslanca Dostála, a to v nadväznosti na hrubé porušovanie zákona v súvislosti s vyhlásením voľby ústavného sudcu. A je dôležité, aby to tu bolo povedané, aby to bolo zopakované. Zákon jednoznačne hovorí, že mala byť bezodkladne vyhlásená voľba ústavného sudcu. Nebola. Predseda parlamentu je už viac ako dva mesiace vo funkcii a napriek tomu túto voľbu nevyhlásil. Nevyhlásil. Sú proste vedci, ktoré sú jasné v zákone. Ja si nepamätám žiadneho predsedu parlamentu, ktorý by takýmto spôsobom naozaj hrubo porušil zákon. A všetci veľmi dobre vieme, že je to práve preto, aby využil ten priestor ako kandidát na prezidenta, budúca hlava štátu, aby si vytvoril potenciálne priestor sám určiť, kto tým ústavným sudcom bude. Ja som veľmi rada, že aj prišiel pán predseda parlamentu, aby si to sám osobne vypočul, pretože ja som doteraz nepočula naozaj žiaden argument, ktorý bol relevantný. Ako je možné, že takto hrubo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Rovnako si myslím, že pri tejto voľbe na predsedu štátnej volebnej komisie by bolo dobré rozmýšľať nad tým, ako to bude mať aj symboliku navonok s ohľadom na voľby, ktoré nás čakajú počas tohto funkčného obdobia. A bolo by dobré, keby sme skúsili pri tom hľadaní naozaj tam hľadať človeka, na ktorom sa vieme spoločne zhodnúť ideálne aj s koalíciou, že bude to mať väčší rozmer ako ten, že je priamo spájaný so stranou, ktorá teraz vieme, že má silného kandidáta do prezidentských volieb a druhého najsilnejšieho koaličného partnera. Takže myslíme si rovnako, že toto by bolo dobré, keby sme skúsili, s ohľadom na všetko, čo sa v krajine deje, aby sme tu skúsili mať takúto nadstraníckosť a takto hľadali kandidáta. Ja sa potom vyjadrím aj k tomu v mojom príspevku, koho podporujeme my ako náš poslanecký klub, v akej miere je zhoda s tým návrhom, ktorý tu bol prednesený poslaneckým klubom Progresívneho Slovenska. Ale myslím si, že bolo by dobré, keby sme skúsili mať tu trošku väčší nadhľad. Veď napokon keď sa pozrieme na to zastúpenie členov v samotnej štátnej komisie, je vidno, že je tu rovnocenné rozdelenie medzi opozíciu, koalíciu, potom sú tu predstavitelia za orgány, ktoré, či už je to Ústavný súd, Najvyšší správny súd, generálny prokurátor, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, takže pri tých zásadných rozhodnutiach ten predseda tam nezaváži, nemá nejakú väčšiu hodnotu toho hlasu, takže myslím si, že netreba mať žiadnu obavu, ak by to bol aj predstaviteľ, ku ktorému viac inklinujú opozičné strany, že by akokoľvek mohol zvrátiť tú primeranosť a tú rovnováhu, ktorá tam v tej štátnej volebnej komisii je nastavená zákonom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, poslanec, pán poslanec Štefunko, za, za váš príspevok a ja si dovolím reagovať na tú časť, ktorá súvisí vlastne s tou podstatou tej parlamentnej demokracie, že sa tu teda stále rozprávame sami so sebou, ale nielen to, ale tu sa zásadne mení trestná politika a nie je tu minister spravodlivosti. Máme tu podpredsedu vlády síce, ale ministra pre informatizáciu a regionálny rozvoj, ktorý sa rozpráva s iným poslancom, takže ani ho nezaujíma, o čom vlastne sa tuto diskutujú koaliční poslanci, jednu, ako táto ľahostajnosť a ignorancia, ja ani neviem vlastne povedať, že čo z toho je vlastne to horšie. Že je to vôbec ignorancia k základným princípom právneho štátu a hrubo nám to tu vlastne ukazujú títo predstavitelia koalície a súčasne popritom sa tu zváža rušenie kľúčových inštitúcií pre ochranu štátu pred korupciou a organizovaným zločinom a debata vlastne k tomu je úplne ignorovaná, ide spôsobom, ktorý žiadny právny štát nepredpokladá a dochádza k takým zásadným zmenám, že my ani nie sme vlastne spôsobilí v rámci tejto debaty si to tu všetko povedať. Pretože aj ja ako bývalá ministerka spravodlivosti, keď bližšie a bližšie sa oboznamujem so všetkým, čo je vlastne súčasťou tejto právnej úpravy, tak naozaj som stále viac a viac zhrozená, že pod rúškom vlastne hrubého rušenia špeciálnej prokuratúry a zásadnej zmene, zásadnej zmeny trestných sadzieb, tu sú ďalšie veci, ku ktorým vlastne ani nie je priestor si niečo povedať. Okrem toho, že vlastne my tu totiž to nielenže to, že znižujeme trestné sadzby, ale aj tam, kde to začína od troch rokov, tak to nakoniec môže skončiť domácim väzením jeden a pol roka. Na to ani nie je čas si toto tu povedať. A to sú vážne organizované zločiny.

Pán poslanec, ja budem reagovať na tú časť, ktorá súvisela s potrebou riadneho legislatívneho procesu a o to viac ma mrzí, že tu nie je pán minister Susko. Tak skúsim si tu vystačiť aj s pánom ministrom Rašim a možno to bude aj preňho dobré, že si to vypočuje, pretože to, čo súvisí s tým legislatívnym procesom riadnym, som presvedčená, že neexistuje, že v riadnom legislatívnom procese, nech už sa bavíme o tej akékoľvek právnej úprave, by prešlo, že má platiť zo dňa na deň bez akéhokoľvek dopadu na rozpočet. A teraz prečo. Preto, lebo množstvo skutkov, ktoré proste je nevyhnutné, aby táto krajina stíhala, tak na to nie sú žiadne kapacity, množstvo skutkov, ktoré aj budú trestným činom a nebude za ne trest odňatia slobody, tak nemáme na to žiadne kapacity, nemáme ľudí, aby dohliadali na domáce väzenie, nemáme na to zariadenia, nemáme. Naozaj nemáme. Tá právna úprava, ktorá bola pripravovaná, tu bola v parlamente, mala vážny dopad na rozpočet. Vy ste to ešte posunuli ďalej, tie skutky, ktoré už nebudú trestným činom, úplne rezignujete na ochranu životného prostredia, úplne, lebo stanovujete hranici 35-tisíc eur ako hranicu pre to, aby vôbec niečo bolo trestným činom. To znamená, že potom musím mať pripravené priestupkové orgány, aby hádam chránili tie živočíchy. Hádam to nechceme zlikvidovať úplne, to životné prostredie. A to, že ste rezignovali absolútne na organizovaný zločin, že umožňujete za akýkoľvek organizovaný zločin s majetkovou trestnou činnosťou dať podmienku, ako to je, to je nevídané. Toto nenájdete v európskych, v žiadnych priestoroch. Choďte do Českej republiky sa pozrieť, do Nemecka, neexistuje. To ste si proste normálne navymýšľali, lebo vaši ľudia sú stíhaní za organizovaný zločin. Hrozné!

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za váš príspevok. A ja sa pozastavím najmä pri tej časti, ktorá súvisela s mafiou a gangami, pretože táto nová právna úprava, to, čo robia, je naozaj neslýchané, je, že vôbec nerobí žiadnu hranicu pre trestné činy, ktoré sú spojené s mafiou alebo s gangami, a to bez ohľadu na to, o akú škodu ide. Pretože ak niekto vlastne takto pácha ako zločinecká skupina trestný čin, no tak ja si myslím, že sa asi zhodneme, že automaticky by mu malo hroziť nejaký väčší trest, aby takto organizovane tú trestnú činnosť nepáchal, a nemal by len tak ľahko vyviaznuť s podmienkou. A tak sa k tomu stavajú aj iné štáty. Hneď môžem povedať Česká republika, Nemecko neexistuje, neexistuje, aby sa tu uvažovalo o tom, že tu je možnosť podmienky.
A keď rozmýšľame nad tým, že prečo v tej navrhovanej právnej úprave aj pre tieto najvážnejšie veci, či už sa jedná o výšku škody, alebo či sa jedná o takúto organizovanú formu, prečo aj tieto spadajú do podmienky, no tak asi tá odpoveď bude, že keď sa začneme pozerať, pre aké trestné činy sú stíhaní blízki ľudia súčasnej koalície, no tá priamo súvisí práve s organizovanou formou trestnej činnosti. Takže môžme si povedať, bohužiaľ, bohužiaľ, nová trestná politika sa musí napísať tak, aby aj organizovaná forma trestnej činnosti nám spadla do podmienky, lebo inak tých "našich ľudí" nezachránime. Ako bohužiaľ, toto sa nám tu stalo, lebo takto to je. Inak si neviem predstaviť, ako by bolo možné, aby sme aj takúto organizovanú formu trestnej činnosti, dali jej priestor, aby sa tu uvažovalo o podmienke.