Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja si dovolím osobitne po vašom vystúpení vrátiť tému, sme tu na základe návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska. Váš príspevok, nerada tu používam k tomu prívlastky, ale, bohužiaľ, musím povedať, bol úbohý, plný nenávisti a takého úbohého nepochopenia podstaty práva ako absolventa právnickej akulty, nepochopenia, o čom je demokracia a právny štát a rešpekt k ľuďom a k dôstojnosti, osobitne k menšinám, že by ste mali vrátiť diplom, o práci nebudem hovoriť, však to vieme, ako ste písali, proste to je úbohé. A ja vždy pri takýchto vyjadreniach osobitne absolventov právnickej fakulty žasnem. Žasnem naozaj. Čo tí ľudia počas štúdia na právnickej fakulte robili? Čo robili? Čo robili na hodinách o právnom štáte a demokracii? Čo robili? Asi sa nevenovali štúdiu, lebo je to tak úbohé, tak úbohé, také plné nenávisti, že vy veľmi dobre viete, že demokracia a právny štát a jej vyspelosť sa počíta od toho, ako rešpektuje menšiny. Ale vy ani nechápete, o čom to je. Toľko. A viac slov by bolo škoda.
Sme tu k návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska. Tak sa vrátim a dovolím si vrátiť vlastne, a vážim si, že vystúpil pán minister a som rada, že je tu prítomný, lebo aj s tým sme sa stretli, že ministri, ktorí sú odvolávaní, nie sú prítomní na schôdzi, a toto si naozaj vážim, pán minister, že je dôležité pre vzájomný rešpekt, nech máme akékoľvek názory, že sa vzájomne vypočujeme a vážim si, že ste tu a že k takejto výmene dochádza. Veď nemusíme sa zhodnúť, môžeme veci vidieť inak, ale je dôležité sa vzájomne počúvať. A je šanca, že potom aj ako spoločnosť sa posunieme ďalej, aj keď tie naše názory môžu byť veľmi rozdielne. Takže naozaj si to vážim a vyjadrujem k tomu rešpekt.
K dvom veciam sa chcem vrátiť. A oceňujem tiež, že je tu v nejakej miere vecná debata k tým dôvodom, ktoré nás vedú k tomu podaniu návrhu na vaše odvolanie a vyslovenie nedôvery. A myslíme, že je tu veľmi-veľmi vážne nepochopenie ohľadom tej, my ju označujeme aj ja ju označujem za hanebnú novelu trestných kódexov. Jednoznačne ale máme zhodu v tom, že chceme restoratívnu justíciu a že zmena trestnej politiky bola potrebná. V tom máme naozaj zhodu. V tom máme naozaj zhodu. A mňa označovať ako ministerku, ktorá by na tom nemala záujem, tak dovolím si uviesť zopár faktov a tiež k tomu uviesť, že čo bolo potrebné preto spraviť, ak ste to naozaj mysleli úprimne.
Je zhoda na tom, že bolo namieste rozšíriť priestor pre alternatívne tresty. To je všetko v poriadku. Je zhoda na tom, že treba zásadnú reformu, zásadnú reformu, ktorá súvisí s takýmito trestami a potom, samozrejme, reformu, ktorá sa volá reforma probačnej služby, vy viete veľmi dobre, o čom hovorím, a mať tu naozaj ľudí, ktorí sa tomu venujú. Naozaj mať. Ale znamená to, že celý rezort musí prejsť reformou, lebo tých peňazí pre tú justíciu jednoducho je tam dosť. A ako sami vidíte, konsolidáciou trpí celá krajina. Dám bokom všetky opatrenia, ako ste ich vymysleli, ako ste ich nastavili, a nechcem tu teraz rozprávať o tom, čo pomáha-nepomáha krajine, ale jednoducho na justíciu už teraz ide viac peňazí ako v iných krajinách v rámci Európskej únie. Nadpriemerne. To znamená, že napríklad keď chceme restoratívnu justíciu a potrebujeme tam ďalších ľudí, lebo potrebujeme, lebo tí ľudia, ktorí dohliadajú nad výkonom trestu, keď ich porovnáme len s Českou republikou, tak ich tu máme úboho-úboho málo. A vy viete veľmi dobre s ministrom spravodlivosti, myslím si, že na tom by sme sa mohli zhodnúť, že prinajmenšom o dvesto ľudí by sme potrebovali viac. Ale zaviesť zásadnú zmenu bez toho, aby tí ľudia tam v tom systéme boli, a nezavádzať žiadne reformy v tej justícii, ktorá nám umožní potom tie peniaze aj v rámci toho rezortu hľadať a šetriť, znamená, že tu nie je záujem o žiadnu víziu, žiadnu zmenu. Ale novela, ktorá bola o novej trestnej politike, ktorú som ja pripravovala, rok prebiehala v rámci mimo, v rámci medzirezortného pripomienkového konania. To znamená predtým, ako sem prišiel návrh ministra Karasa, ja som robila to MPK rok. Dvakrát, dvakrát som dávala na opätovnú diskusiu ten návrh. Pretože je to zásadná zmena trestnej politiky.
A nikdy by ma ani vo sne nenapadlo, že je možné, aby sem prišiel minister a pod pazuchou si donesie celú takúto novú právnu úpravu s novým nastavením, čo je trestný čin, aké budú tresty. Veď to je proste nemysliteľné, že sa otvoria brány väzníc a že tu nebudú ľudia, ktorí budú dohliadať nad takýmto výkonom trestu. Toto je to, toto je to, za čo vás odvolávame, že jednoducho bolo vám jedno, aký to bude mať dopad, že sa množia krádeže, proste je to fakt, že ste otvorili brány väzníc a že tí ľudia tu nie sú, ktorí by dohliadali nad výkonom trestu. Jednoducho to sa stalo. My sme mali tiež záujem nad zmenou politiky, ale takto sa to proste robiť nemá a nesmie. Jednoducho vy ste pod pazuchou doniesli niečo, čo čo nikto nikdy nevidel. Zásadné zníženie trestov. S nikým ste sa o tom nerozprávali, nikomu ste to nepovedali. Dám bokom tie trestne stíhané osoby, v koho je to prospech.
Takže nie za to, že rozprávate pekne o restoratívnej justícii, že by ste ju chceli, ale za to, že ste sem doniesli niečo, čo ani tá restoratívna justícia nie je, lebo tí ľudia, ktorí by ju vykonávali, tam nie sú. To ste sám, pán minister, povedali, nemáte tam ani na človeka. Nemali ste ho, ja som sa na to pýtala, aj keď ste to sem doniesli do parlamentu. A že to bude neskôr. Doteraz nemám vedomosť o tom, že by ste na to dostali peniaze. Jednoducho keď chcete potom presadiť tú zmenu, musíte ju vedieť urobiť. Ale vám je zjavne jedno, ako sa vykoná. Potom narýchlo robíte rozkazy v rámci, v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže, aby sa tie brány teda tak neotvorili. Jednoducho to je vidno, že to bolo celé nepremyslené s jediným cieľom vytvoriť priestor pre únik pred spravodlivosťou vašich ľudí. Jednoducho tak to je. A za to vás chceme odvolať okrem iného.
Prepustenie Dušana Kováčika. Nebola som tu, ale viem, že tu boli viaceré príspevky k tomu. Nie je pravdou, že by ste našli hocijaké jedno podobné rozhodnutia mňa alebo niekoho iného z ministrov spravodlivosti, ktoré by bolo čo len trošku podobné tomu, čo urobil minister spravodlivosti. Neexistuje také, že by minister spravodlivosti prepustil odsúdeného človeka na slobodu tým, že spochybňuje jeho vinu vo svojej podstate, že má jednoducho iný názor ako súdy, tak ho prepustí. Také neexistuje! Neexistuje! To oprávnenie sa využívalo vtedy, keď bolo zrejmé, že súdy pochybili. Dokonca to bolo tak, že samotný súd, ktorý rozhodol, dával takýto návrh ministrovi, že zistil dodatočne, že si zle napočítal proste tresty, práve keď sa jednalo o viaceré trestné činy, ktoré boli spáchané. Jednoducho nemáme to tu ako v iných krajinách, kde spočítate dokopy tresty a kde vám to na 50, 60, 70 rokov. Tak to u nás nefunguje. Jednoducho akonáhle dôjde k spáchaniu viacerých trestných činov v tom istom časovom období, tak ten nápočet proste nie je jednoduchý. A áno, stalo sa, že súd napríklad nevedel, že v tom čase ešte spáchal iný trestný čin a nezohľadnil to a teda ten, ten výpočet toho trestu bol zjavne chybný. Zjavne na prvý pohľad, že proste došlo k nejakému omylu, technickému omylu pri výpočte trestu. Ale nedošlo nikdy k rozhodnutiu, že by sa spochybnila vina, že má minister na to iný názor a preto by prepustil človeka. Také neexistuje. A to je bezprecedentné, lebo to znamená obídenie jednoducho rozhodnutí súdov.
Tragické úmrtia. Mne je ľúto každého úmrtia človeka, či je to za bránami väzníc, alebo mimo. Je mi ľúto každého človeka, ktorý zomrel kvôli pandémii. Ja si myslím, že každý z nás má vo svojom blízkom okolí ľudí, ktorí zomreli, a že to je veľmi ťažké. Žiadne peniaze nám nenahradia blízkych ľudí. Vy to veľmi dobre viete. Veľmi dobre to viete. Vyťahovať úmrtie obvineného pána Krivočenka je proste z vašej strany tak úbohé a cynické, jednoducho všetci ľudia, ktorí zomreli, niekomu chýbajú, či to bolo, že boli za bránami väzníc alebo to bolo, alebo proste tam neboli. Obvinený advokát Krivočenko sa dostal do väzby za vlády Petra Pellegriniho. To nám ani nemôžte dať, že my sme mali nejaké úsilie na tom, aby sa dostal do väzby, proste nie je to pravda. Počas pandémie zomreli viacerí obvinení, aj viacerí, ktorí boli odsúdení. Áno, aj za bránami väzníc sa šíril covid. Aj tam sa šíril, takisto ako sa šíril v civilnom živote. Domnievam sa s ohľadom na všetky opatrenia, ktoré boli urobené v ústavoch na výkon väzby, v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, tak sa robil maximum na to, aby sa čo najmenej ten covid šíril. Bohužiaľ. Stav zdravotnej starostlivosti na Slovensku takisto ako je dnes zúfalý, bol zúfalý aj v čase pandémie. Áno, mohli sme mať menej obetí. Mohli sme mať menej obetí či za bránami väzníc, alebo v civilnom živote. Ale v inom stave by sme museli mať zdravotníctvo. V inom stave. O množstve opatrení sa dá rozprávať, ktoré...
===== ...pandémie. Áno, mohli sme mať menej obetí. Mohli sme mať menej obetí, či za bránami väzníc alebo v civilnom živote, ale v inom stave by sme museli mať zdravotníctvo, v inom stave. O množstve opatrení sa dá rozprávať, ktoré sme mohli urobiť inak, a áno, aj o tom mohla byť správa splnomocnenca Kotlára, čo sme mali urobiť inak. Aj pre nás, aj pre vás, proste, keď sa také niečo stane. Napríklad, ja sa pýtam, prečo neboli zaočkovaní seniori proti chrípke, ja sa pýtam. Ale to bol, to bol stav, ktorý my sme prevzali aj po vás. Jednoducho zjavne to, čo napríklad bolo jasné v Nemecku, kedy sa zaočkovala Angela Merkelová hneď proti chrípke a robila okolo toho veľkú prevenciu, že urobte aspoň toto, u nás sa nerobili nič, ani sa to nevnímalo ako dôležité opatrenie. A COVID sa neuveriteľne šíril práve kvôli tomu, v akom stave to zdravotníctvo bolo. A teraz dáme bokom, koľkokrát vy ste boli vo vláde SMER, a že ste tu teraz trinásty rok, a že to zdravotníctvo v akom je stave, je zjavne aj vašou chybou. Dajme to bokom.
A môžeme sa baviť samozrejme aj o tom, že mal byť lepšie manažovaný. Však kvôli tomu bola aj koaličná kríza, o tom môžeme sa rozprávať. Ale za bránami väzníc zomreli viacerí na COVID, nielen obvinený advokát Krivočenko. Ak ste sa rozhodli ako vláda, že tí, ktorí boli odkázaní na starostlivosť štátu a zomreli na COVID a majú dostať 90-tisíc, tak ich má, nemá dostať iba rodina obvineného advokáta Krivočenka, ale všetci obvinení, ktorí zomreli na COVID v tom čase, aj odsúdení. Môžeme sa baviť o ľuďoch, ktorí boli odkázaní na starostlivosť štátu a boli v sociálnych zariadeniach, ktorí takisto boli odkázaní na úroveň, ktorú poskytoval štát. Aj tam sa môžeme baviť, že vlastne tie podmienky v ktorých boli, a na čo boli odkázaní, boli podobné. Aj tí by mali dostať 90-tisíc ich rodiny. Jednoducho ten meter, ktorý sa tu stanovil, je nepochopiteľný. Neexistuje žiadny dokument, žiadny, z ktorého by vyplývalo, že v prípade obvineného advokáta Krivočenka, ktorý zomrel, by pochybil Zbor väzenskej justičnej stráže, také neexistuje. Správa verejnej ochrankyne práv hovorí, že ten stav v akom bolo zdravotníctvo, ako sa to manažovalo, tak to mohlo byť lepšie. A keby to bolo lepšie, bolo by to lepšie aj pre pána advokáta Krivočenka. Ale nie kvôli tomu, že by zbor pochybil. Nie, práve naopak. To znamená, ak chcete dať 90-ticís obvineným, ktorí zomreli, treba ich dať všetkým. Vy ste si proste niečo vymysleli na vláde, obchádzate, obchádzate proste pravidlá rovnosti pre ľudí. Z nejakého dôvodu vám prišla blízka rodina advokáta Krivočenka, ja doprajem tých 90-tisíc, nevráti to, nevráti to život. Ale toto je tiež to, čo vyčítam ministrovi spravodlivosti, pretože on sa mal postaviť a povedať, keď chcete dať 90-tisíc tu, musíte dať všetkým, lebo on veľmi dobre vie, že zbor nepochybil, veľmi dobre to vie. Osobitne, keď má štátneho tajomníka pána Sedliaka, ktorý bol vo vedení Zboru väzenskej justičnej stráže a robil na tých správach aj ohľadom prešetrenia celej udalosti. Tejto a iných, takže veľmi dobre vie, veľmi dobre vie, že zbor nijako nepochybil, urobil maximu s ohľadom na možnosti vtedy aké boli. A áno, stalo sa aj to, že na web stránke, ktorá informovala zo strany zdravotníctva, boli informácie, že existuje viac pľúcnych ventilácií, ale v realite len tie pľúcne ventilácie prichádzali do úvahy, kde boli anestéziológovia, a tie informácie nekorešpondovali s reálnym stavom. Na to tiež upozornila verejná ochrankyňa práv. Ale to nebol problém Zboru väzenskej justičnej stráže. Tí robili maximu, tí robili naozaj maximum. Aj z vlastnej iniciatívy riešili tú situáciu.
A že poslanci koalície, poslankyne o tom nemajú všetky informácie, to je z nejakej miery pre mňa aj zrozumiteľné. V nejakej miere, že rozumiem, že si beriem ten príbeh, ktorý pre mňa politicky je prínosný. Ale pre ministra spravodlivosti, ktorý zastrešuje Zbor väzenskej a justičnej stráže a vie, ako to bolo, že zneužíva toto tragické úmrtie. A je to, a naozaj poškodzuje tým dobrú povesť Zboru väzenskej justičnej stráže, lebo to, čo on urobil v tých podmienkach, je naozaj chvályhodne, čo všetko urobil pre to, aby sa COVID nešíril. Ako tí lekári s ohľadom aj v tom stave v ktorom je tá, tá nemocnica ktorú majú, pre v rámci Ústavu na výkon väzby, výkon trestu. Proste robili maximum čo mohli. Keď tam pôjdete, urobíte v akých podmienkach proste to je. Samozrejme, že sú lepšie podmienky v tých civilných nemocniciach, a môžeme sa aj o tom baviť o veľkej reforme, že či vôbec treba mať väzenskú nemocnicu, či by nemala byť iba civilná. Aj o tom sa dá baviť, aj o tom môže byť veľká reforma, ale skutočne zbor v tých podmienkach, ktorý bol, urobil maximu. Maximum urobil a minister spravodlivosti to veľmi dobre vie. A že ešte zneužije to tragické úmrtie vo svojej reči, tak to môžem chápať len tak, že mu ten text napísal niekto iný, a že on by ho takto nenapísal. Len tak jedine, viem ešte nejak pochopiť proste aj toto vystúpenie ministra spravodlivosti, že toto by proste z vlastnej hlavy nedal. Neverím tomu. Neverím tomu, lebo vie, že je to klamstvo. Vie to veľmi dobre. Pretože ak by to bolo inak, samozrejme, že by sa dala vyvodiť nejaká zodpovednosť, ale žiadna sa nedá voči Zboru väzenskej justičnej stráže, žiadna.
Tragické úmrtie v tom čase obvineného pána generála Lučanského. Vy viete veľmi dobre, že som ako ministerka spravodlivosti zvažovala môj odchod. Ale nie preto, že by pochybil zbor. Dokonca vtedy viedol zbor váš človek, ja som ho nechala ako šéfa väzenstva. Ja som ho nemenila, bol to človek, ktorého ste si vybrali vy, keď sa zmenila ministerka, keď sa z ministerky Žitňanskej stal minister Gál, a vtedy vlastne za vlády Petra Pellegriniho došlo k zmene šéfu väzenstva, a ja som odišla ako štátna tajomníčka, to veľmi dobre viete. Ja som nechala tohto šéfa väzenstva. Ja som tam nedala svojho človeka, neurobila som to, v ktorého by som mala väčšiu dôveru z ohľadom na všetko. Áno, aj na potenciálne zneužitie čohokoľvek, čo by sa mohlo udiať vo väzenstve, ale napriek tomu som zvažovala, keď k tomu došlo, že či z ohľadu na dôveru voči rezortu by minister nemal odstúpiť. A môžeme sa o tom rozprávať a vracať sa k tomu. Proste udejú sa veci, za ktoré minister spravodlivosti alebo iný minister, proste nevidí, že by niesol zodpovednosť, ale proste vyvodí tú zodpovednosť politickú preto, lebo je presvedčený, že to pomôže justícií. Z ohľadom na všetko čo sa dialo, áno, prišla som k presvedčeniu, že by som mala ostať, ale odišiel šéf väzenstva práve aj preto, aby tu neboli žiadne domnienky, že niečomu bráni v rámci vyšetrovania. Ja som trvala aj na tom, aby odišiel aj šéf príslušnej väznice, aj keď som mala za to, aj z tých všetkých informácií, že nedošlo k pochybeniu, že pre politické vyvodenie by to bolo namieste. Nemala som to oprávnenie ako ministerka, aby som to urobila, ale šéf danej väznice proste chcel ostať vo svojej funkcii a ja som na to nemala žiadny nástroj. Ale šéf väzenstva odišiel. Na základe vyšetrení, nie ktoré by robil rezort, dajme bokom tú vyšetrovaciu komisiu. Ale veď Generálna prokuratúra uzavrela tento prípad niekoľkokrát otváraný. Toľko ľudí, koľko bolo zbavených mlčanlivosti v tomto prípade, čo sa týka príslušníkov ľudí, ktorí pracujú pre zbor, tu ešte nebolo. Ja som každý deň, pomaly dve až tri pozbavenia mlčanlivosti podpisovala. Všetko som, všetky návrhy ktoré boli, ja som bola maximálne súčinná. Chcela som, aby sa to uzatvorilo, lebo som videla, že to traumatizuje celú spoločnosť a zneužíva sa toto tragické úmrtie. A je mi ľúto, že k nemu prišlo. Vo väzniciach by ľudia nemali umierať, či sú obvinení, či sú výkone trestu. Nemali by umierať, a áno, treba robiť všetko preto, aby tam k žiadnemu úmrtiu nedošlo. Ak som niekedy povedala, že došlo k úmrtiu, a že k nim dochádza, tak bohužiaľ, nedá sa tomu úplne zabrániť, nedá, nedá. Aj s ohľadom na dôstojnosť človeka, aj keď máte podozrenie, že môže dôjsť k samovražde, tak vlastne nemôžete ho monitorovať úplne, úplne všade a stále. Sú proste situácie, kde ho monitorovať nemôžete. To chápete asi sami, že sa to proste, že to nie je úplne možné.
A nakoniec tam, kde došlo aj k monitorovaniu, tak aj z vašej strany boli výčitky, že či to nie je zásah do, do dôstojnosti tých ľudí, že proste v nejakej miere monitorovaní boli. Takže vždy je to, vždy je to hľadanie tej primeranosti, že máte nejakú obavu a monitorujete toho človeka, aby proste si nesiahol na život. Je mi ľúto, že k tomu úmrtiu došlo, lebo je jednoznačne preukázané, že proste to bola samovražda. Došlo k tomu, nemalo sa to stať. Absolútne súhlasím, ale nemohla som tomu nejako zabrániť, a teraz to tu vyťahovať, teraz, je to iba zneužívanie tragických úmrtí. A je to ďalšia vec, ktorú vyčítam ministrovi spravodlivosti, že to zneužíva, pretože Zbor väzenskej justičnej stráže je rovnako týmto stále poškvrňovaný, no. Ja nehovorím, pán poslanec, že treba niekoho chváliť za to, že niekto zomrie vo väznici, ale ak si niekto siahne na život a je to preukázané, tak ako v tom pochybil zbor. Ako v tom pochybil minister spravodlivosti.
Vráťme sa k návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska. Nemal by zneužívať tieto tragické úmrtia, je to hrubo za čiarou, čo by mal robiť minister spravodlivosti a hanebná novela trestných kódexov nie je o restoratívnej justícií. Je o úniku pred spravodlivosťou vašich ľudí. Tak to je, lebo keby to bolo o restoratívnej justícií, bolo by to napísané inak, a boli by k tomu ľudia, ktorí dohliadajú nad výkonom trestu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)