Ďakujem pekne. Budem sa snažiť v úvodných slovách, ideme, v podstate máme tu dva zákony, ktoré súvisia s bojom s daňovými únikmi. Tak ako sme avizovali, táto vláda dáva iniciatívy, ktoré teda mali by priniesť väčší výber daní, ktoré považujem za jeden z hlavných pilierov takisto, čo sa týka zlepšovania stavu verejných financií. V roku 2023 sme prebrali verejné financie v zlom stave, katastrofálnom. Cieľom je návrat k udržateľným verejným financiám, tak ako som tu už povedal. Ak sa vrátime spätne do roku 2012, keď sa rozpadla v podstate celá finančná správa, daňová medzera na Slovensku sa pohybovala vo výške asi 35 %, za vlád Roberta Fica bolo prijatých niekoľko desiatok opatrení proti daňovým únikom, ak si spomenieme na to, čo robila bývalá vláda, ja si teda nepamätám žiadne významné opatrenia na zlepšenie výberu daní alebo elimináciu daňových únikov, ak teda v období pandémie samozrejme vnímam stav, kedy sa veľa vecí platilo podstate bezhotovostne, nákupy sa robili bezhotovostne, ktoré táto situácia pomáhala lepšiemu, automaticky lepšiemu výberu daní. Takže niektoré z tých opatrení, ktoré budeme robiť, súvisia aj s týmito, s týmito platbami. Takže daňová medzera v roku 2020 dosahovala 14,6 % a výška daňových nedoplatkov bola 2,8 miliardy eur. Aktuálny Akčný plán boja proti daňovým únikom bol predstavený 26. novembra 2024. Obsahuje trinásť opatrení, ktoré sú rozdelené na ústretové, motivačné, podporné, tak ako sme to už predstavili aj na tlačovej konferencii. Posledne vyšla nejaká správa, kde teda sa tvrdila, že tretina všetkých podvodov DPH v Európskej únii sa uskutoční na Slovensku, čo chcem dať na pravú mieru. Týchto, množstvo týchto podvodných ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) , ktoré niekto, ktoré niekto spomínal, sú sa týka nejakých reťazcov, tie ktoré prebiehajú mimo územia, mnohokrát mimo územia Slovenskej republiky. Ak teda pani prokurátorka vtedy rozprávala o niečom, ja teda neviem o konkrétnych číslach a zdalo sa mi to dosť účelové napriek tým rozhovorom, ktoré boli na úrovni Finančnej správy, kde teda oceňovala najskôr pozitívny prístup k tomu, ako vláda pristupuje k výberu daní a potom mediálne bolo povedané niečo úplne iné. Ja teda chcem vidieť úplné konkrétne, konkrétne informácie a nielen všeobecné vyjadrenia. Takže toľkoto. V tomto úvodnom slove tak, ako som to urobil aj minule, sa vyjadrím aj k tomu, čo prebiehalo možno na výboroch, tak jak ma informovali štátni tajomníci. Takže, keď sa bavíme o jednotlivých oblastiach, tak myslím, že tu bol pán poslanec Janckulík a Viskupič, ktorí sa na výbore vyjadrili, že nesúhlasia so zavedením povinnej bezhotovostnej platby, že ide o že vraj o nejaké zavedenie povinnosti ponúknuť, teda upresňujem, že ide o zavedenie povinnosti ponúknuť zákazníkovi prijať platbu aj bezhotovostne, pričom právo na hotovosť nie je dotknuté. Čiže, čiže samozrejme zákazník určuje, či teda chce zaplatiť hotovosťou alebo nie. Na druhej strane sa bavíme o tom, že takisto čo sa týka platby QR kódom, tak v tomto prípade tiež, ak má iný bezhotovostný spôsob platby, tak si môže vybrať, či chce teda používať platbu QR kódom alebo napríklad nejakou, nejakou schémou platobnou, ktorá je samozrejme drahšia potom pre toho obchodníka, čiže je to preňho nevýhodnejšie, čiže ja si myslím, že mnohí z tých obchodníkov vo vlastnom záujme budú pristupovať aj k platbám QR kódom. Čiže čo sa týka samotných QR kódov, bola to myšlienka, ktorou som chcel teda, ktorú som videl v krajinách, kde to funguje, väčšinou sú to ázijské krajiny, kde teda chceme bojovať s takzvaným bezbločkovým hospodárstvam. Asi nemusím pripomínať, že na Slovensku sa to stalo národným športom, nedávať bločky, takže a keď si zoberieme nejaké, nejaké aj štatistiky napríklad, tak asociácia Paiments Europe zistila, že už dnes 86 % slovenských obchodníkov považuje elektronické platby za kľúčové pre ich podnikanie, pričom 81 % vyhlásilo, že uprednostňuje elektronické platby pred hotovosťou. QT platby predstavujú jednoduchú alternatívu k platbám kartou, kupujúci nasníma QR kód a platba bude okamžite pripísaná na obchodníkovi na účet. Ide o jednoduché, efektívne, rýchle riešenie. Podnikatelia budú môcť ušetriť na poplatkoch, ktoré v súčasnosti platia niektorým platobným spoločnostiam, vieme, o kom hovoríme, je to napríklad VISA, MaterCard. Dokonca už dnes túto formu platby ponúkajú niektoré obchody, ale musím upozorniť, že napríklad aj v Českej republike sa to deje a mnohí mi to hovoria, ale nie je to centralizované. Čiže my dávame nejaký, nejaký rámec, ktorý určuje, určuje legislatíva Slovenskej republiky, čiže nie je to na dobrovoľ úplne akože svojvoľné a dobrovoľné, ale robíme to tak, aby to bolo viac menej riadené z pohľadu štátu. Pilotná prevádzka QR platieb je už spustená a ja musím tiež oceniť to, že niektoré média dokonca tie, ktoré nás nemajú radi, ocenili, že, že tento spôsob môže priniesť efekty, o ktorých vlastne budeme hovoriť. Podnikatelia sa môžu kedykoľvek pridať. Čiže testovanie systému prebieha v koordinácii s bankami, lebo samozrejme chceme, aby sme pristúpili k tomu, že zistili sme, že vieme urobiť aj celkové riešenie na to, že sa bude overovať samotná platba v banke, čo je podľa mňa pozitívom, že nebudeme robiť duálny systém a pre vašu informáciu do 15. januára ´26 bude prebiehať v uzavretom pilote za účasti dvoch bánk a siedmich predávajúcich, čiže tuto robíme takú nejakú pilotnú prevádzku. Ja som dostal už nejaké video, ako to funguje, funguje to na báze instantných platieb, ktoré prebiehajú okamžite medzi od myslím, že to je od 06. októbra tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. To som si dal také ...
===== ... tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. Teda to som si dal také konkrétne informácie, aby ste dostali aj vy aj prípadné tí, ktorí budú mať záujem. Zároveň sa plánuje Finančná správa od 1. januára 26 sprístupniť možnosť QR pre 60 tisíc používateľov virtuálnych registračných pokladníc. Reťazce prevažne avizovali, že sa pripoja v priebehu druhej polovice roku 26. Jeden z najväčších výrobcov pokladničných systémov bude poskytovať pre svojich približne 40 tisíc zákazníkov možnosť QR platieb zdarma. Takže to je tiež pozitívum, že tí ktorí chcú získať a chcú si udržať svojich klientov, tak nebudú od nich pýtať niektoré poplatky, ktoré by za normálnych okolností od nich pýtali. Takže opäť boli tu rôzne veci o tom aké vysoké náklady a neviem čo, proste každý kto niečo nechce, tak samozrejme bude do toho jak sa hovorí po slovensky hádzať vidly, ale v tomto prípade určite to bude pozitívna vec za mňa. Ak sa bavíme ...pri eKase, môžeme povedať, že pôvodná E-kasa sa nemení, dopĺňa sa iba nový druh, zavádza sa takzvaná softvérová online registračná pokladnica, ktorá nevyžaduje hardwer, bude zabezpečená elektronicky. A ja chápem tých, ktorí vyrábajú tie pokladnice, že hľadajú argumenty, že prečo táto za ktorú sa musí zaplatiť samozrejme je drahšia, lebo stojí...až dvesto euro, že im to vadí. Ale musím povedať, že tak ako aj v iných krajinách táto elektronická pokladnica funguje, ja zabezpečená a tie argumenty, ktoré boli používané, moji kolegovi a odmietajú. Takže nevidím jediný dôvod prečo by to tak nemalo byť. je to štát ponúka riešenie zadarmo naďalej virtuálnu registračnú pokladnicu. Ale čo sa týka tých softvérových online registračných pokladníc, tak to budú môcť už robiť súkromné, uvoľňujeme to, môžu to robiť súkromné firmy, takže rozširujeme zase ten diapazón toho čo vedia dostať klienti. Čo sa týka, mali sme tu zvýšenie pokút, myslím, že pán Viskupič na výbore hovoril, že budú postihova.. najmä drobní podnikatelia. Zvýšenie pokút nám môžem povedať, že zvýšenie sankcií na porušovanie disciplíny, lebo ak si teda budeme tu klamať, že tá disciplína je tu dobrá a že tu niekto bude trpeť, tak chcem upozorniť, že chceme zvýšiť samozrejme aj pokuty, lebo lebo taká prax je aj v ostatných krajinách. Ak si pozriete krajiny ako Chorvátsko, Slovinsko tie pokuty sa šplhajú vyše dvetisíc eur až a viac, tak my zavádzame zvýšenie pokút, lebo chcel by som povedať zopár faktov, ktoré dnes si musíme uvedomiť, že počas októbra napríklad 2025 vykonala Finančná správa takmer 1 600 kontrol zameraných na evidenciu tržieb, závažné porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zistili v 487-ich prípadoch, to znamená, že pozitivita nálezov je 30,67 % už iba pri týchto kontrolách. Čiže ak si tu budeme hovoriť, my by sme veľmi radi, my hovoríme, že podnikatelia mnohí sú poctiví, ale, ale tých určite nebudú postihovať pokutami, lebo tí si dodržiavajú svoje povinnosti. Ale tí, ktorí to nedodržiavajú musíme určite zakročiť voči tomu čo sa deje na Slovensku. My ďalej sa stretávame aj s inými finančnými správami. Boli sme sa radiť s tými, ktorí už zaviedli určité opatrenia napríklad v Slovinsku, budeme mať ďalšie rokovanie napríklad so Severným Macedónskom veľmi zaujímavý systém, kde priamo s Finančnou správou chceme prerokovať to čo oni majú pozitívny systém vratiek pri niektorých, niektorých platbách. Takže skúmame aj pozitíva, pozitívny prístup k tomu ako doručiť výsledky, lebo pre mňa je dôležité, aby sme doručili lepší výber daní.
Spomeniem napríklad pokuty boli uložené vo výške 265 tisíc eur
