Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Myslím si, že treba skľudniť túto atmosféru, lebo ja mám pocit, že tu traja poslanci robia z tohto, z tohto parlamentu akurát cirkus a potom to tak vyzerá, potom sa tu poslanci bijú a podobne, ale to sú tí traja, ktorí to tu roztáčajú. Takže poďme k tomuto.
Návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok ´24. Súhrnná výročná správa poskytuje informáciu o hospodárení v oblasti verejných financií, pričom opisuje dosiahnutú skutočnosť za rok 2024 overenú Eurostatom v rámci druhého kola notifikácie. Bilanciu príjmov a výdavkov verejnej správy s medziročným porovnaním a ostatné údaje podľa príslušnej legislatívy. Eurostat zverejnil notifikácie, notifikované výsledky všetkých krajín Európskej únie, a to 21. októbra tohto roka. V rámci druhého kola notifikácie boli spresnené údaje za deficit, ako aj dlh Slovenskej republiky, pričom na revíziu mali vplyv aktualizované dáta, dátové zdroje, revízia HDP, ako aj niektoré metodické spresnenia.
Hospodárenie Slovenskej republiky v roku 2024 bolo zásadne ovplyvnené katastrofálnym stavom verejných financií - a za tým si stojím -, ktorý zdedila vláda Roberta Fica po predchádzajúcich vládach medzi rokmi 2020 až 2023, ktoré spôsobili, že verejné financie sa ocitli medzi najhoršími v celej Európskej únii. Tento stav bol okrem nezodpovedného riadenia verejných financií medzi rokmi 2020 až 2023 a neefektívnym vynakladaním verejných zdrojov počas pandémie COVID-19, spôsobený aj takzvanou legislatívnou smršťou v Národnej rade Slovenskej republiky. To už som tu spomínal. Nebudem spomínať MOM-ky, na ktorých sa nakradlo a podobné iné veci počas covidovej hystérie, ktorá, ktorú tu spôsobila bývalá vláda.
Tieto legislatívne opatrenia boli prijaté v roku 2023 počas úradníckej vlády, avšak s nutnosťou financovať výdavky s nimi spojené až po roku od roku 2024, a to je fakt, ktorý sa tu všetci pokúšajú zamlčiavať; 1,6 miliardy s platnosťou od 1. 1. 2024. Každý hovorí, my sme v dvadsiatom treťom mali deficit 5,2, ale 1,6 miliardy, ktoré ste tu poprijímali, tak to nikto nespomína.
Takže spomínaná legislatívna smršť spôsobila výrazný nárast očakávaného deficitu verejných financií na rok 2024, a to až na úrovni 6,5 % HDP. To nie je moje číslo, to je číslo pána Horvátha, ministra, pána Ódora, ktorý poslal na rok ´24 do Európskej komisie. Toto očakávanie bolo definované v rozpočtovom pláne na rok ´24 a bol odoslaný úradníckou vládou do Európskej komisie. Bývalá vláda aj týmto spôsobom nastavila vývoj verejných financií Slovenskej republiky na neudržateľnú trajektóriu nárastu deficitu verejných financií a verejného dlhu. Aj preto musela vláda Roberta Fica už v rozpočte 2024 prijať nevyhnutnú konsolidáciu verejných financií, ktorej cieľom bolo znížiť deficit verejných financií na rok ´24 s úradníckou vládou odhadovaných šesť a pol percen... 6,51 % HDP na rozpočtovaných 5,97 %. To je ten pol, to pol percento, o ktorom som už tu hovoril.
Vláda Slovenskej republiky v roku ´24 však hospodárila výrazne lepšie, ako počítal schválený rozpočet a po októbrovej notifikácii dosiahol deficit skutočnú úroveň 5,5 %, čo je skoro o pol percenta lepšie, ako sme hovorili. Ak, čo predstavuje lepšie hospodárenie o 0,47 percentuálneho bodu, čo v nominálnom vyjadrení podľa aktuálneho HDP predstavuje nižšiu sumu oproti, oproti rozpočtu o 684 miliónov eur.
Aj na základe vyššie spomínaného je navyše možné konštatovať, že hospodárenie Slovenskej republiky s deficitom 5,5 % za rok ´24 bolo o jeden percentuálny bod lepšie v porovnaní s rozpočtovým plánom v roku ´23, ktorý predpokladal deficit vo výške 6,5 %. K lepšiemu výsledku hospodárenia v roku ´24 prispeli predovšetkým opatrenia z prvého balíka konsolidácie verejných financií, ktoré navyše zabezpečí zlepšenie ukazovateľov dlhodobej udržateľnosti, ktorý vyhnala bývalá vláda do najvyššieho pásma rizika. Tento definuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá za rok ´24 sa dostala na najlepšiu úroveň od roku 2018 a vrátil riziko dlhodobej udržateľnosti opäť do stredného pásma.
Ministerstvo financií konštatuje, že čistý, rast čistých výdavkov v zmysle metodiky EÚ bol plne v súlade s pravidlami Európskej komisie. Tu chcem povedať jednu vec. Keď som bol prvýkrát ministrom financií, platili fiškálne pravidlá, prišiel covid, prišla bývalá vláda a čo sa stalo? Žiadne fiškálne pravidlá neplatili a rozvrátili verejné financie. Podľa mňa to bola obrovská chyba aj zo strany Európskej komisie, lebo nikto nepredpokladal, že tu príde taká vláda, ktorá prevezme dobré verejné financie a potom ich rozvráti.
Poviem jednu vec. V zákone o rozpočtovej zodpovednosti sa nachádza jedna klauzula, ktorá hovorí o tom, že dva roky má výnimku vláda, ktorá nasleduje po tej predchádzajúcej. Viete, aká vý... tá výnimka viete, na čo je? Že keď tá predchádzajúca vláda zle hospodárila, aby tá ďalšia nemala zlé východzie, zlú východziu pozíciu. A čo sa stalo? My sme odovzdali dobré verejné financie a vy ste za tie dva roky akurát ich rozvrátili, pán, pán Jakab.
Takže za mňa poviem jednu vec. Čo sa týka, nebudem hovoriť o fiškálnych pravidlách, ktoré neplatili, opäť platia a ja ich musím dodržiavať, a nebudem hovoriť o tom, čo vy ste tu mali plné reči o tom, ako treba zaviesť výdavkové limity. My sme tie výdavkové limity na rozdiel od vás, vy ste si urobili výnimku na rok ´23, aby ste ich nemuseli plniť. My na rozdiel od vás sme prvá vláda, ktorá ich plní. Plníme ich tak, ako je predpísané. A viete, čo ste vy urobili? Zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti ste urobili trhací kalendár. My sme plnili všetky do bodky veci, ktoré boli, sa požadujú od tohto zákona, vy ste to vyhnali nad všetky pásma dlhovej brzdy a teraz tu mi niekto ide vyčítať, že my má... že v podstate sme zdedili nášho príbuz... si predstavte, že zdedíte problémy, že budete zrazu zo solventnej osoby zrazu zadlžená osoba, viete, ako ťažko sa z toho dá dostať. A z toho, čo sa my budeme dostávať po tej bývalej vláde, to bude trvať roky.
Áno, potrebujeme peniaze, ktoré by sme mohli využiť na investovanie, ale keď konsolidujete z takej vysokej úrovne z deficitu 8,5 %, tak to sú tie peniaze, ktoré nám chýbajú, ktoré ste nám vy nenechali. Tieto rozprávky o tom, koľko nám tu kto nechal peňazí, to nech si nechá ten, ktorý tomu nerozumie. Ale ja na rozdiel od vás tomu rozumiem.
Takže som pripravený s vami diskutovať a budem opäť počúvať túto znôšku, znôšku klamstiev. Ale pokračujte v tom, ja to budem vyvracať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ja len jednu vetu k pánu Pročkovi. Ja tiež privítam, keď ja budem môcť dvoma minútami napríklad reagovať na každé vystúpenie, keď som tu pri rozpočte, vy tu trinásť hodín rozprávate a mnohí nie k veci a nemám možnosť mať dve minúty ako vy napríklad. Takže môžme kľudne, môžme urobiť akékoľvek zmeny, ja súhlasím. Nemám možnosť. Lebo ja vystúpim v rozprave, prihlási sa celá snemovňa a zase to bude presilovka proti jednému. Takto to, takto to, takto to neni dobré. Ja budem, ja budem potom komentovať.
Dobre, takže poďme, úvodné slovo k návrhu zákona 203/2011 o kolektívnom investovaní. V krátkosti, je to transpozícia smernice z roku 2024, 927, kde sa harmonizujú pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov. Upresňujú sa pravidlá delegovania činnosti zo správcov fondov na tretie subjekty. Rozširuje sa škála nástrojov na riadenie likvidity fondov za účelom vyššej ochrany investorov. Transponuje sa takisto smernica 2024 z roku/2994, ktorou sa vytvárajú rovnaké podmienky pre deriváty obchodované na burze a mimoburzové deriváty. Upravujú sa vybrané ustanovenia podľa poznatkov z praxe, napríklad zavedenie pravidelnej rotácie nezávislých oceňovateľov nehnuteľností.
Ďakujem pekne.

Pekne, už mi to ide. (Rečník reaguje na funkčnosť mikrofónu.)
Takže veľmi len krátko zareagujem. Bolo tu povedané veľa a ja poviem za seba, áno, niektorí ministri si našli poslancov, ktorí predložili poslanecké návrhy. Teda ja, samozrejme, rešpektujem, rešpektujem túto snemovňu a môže sa mi to páčiť alebo nemôže. Viete, ten proces, ktorý ste tu povedali, je taký, aký je. Dobre. No tak debatujte. Ja hovorím mnohé veci, ktoré tam zazneli, boli prezentované ministrami ako veľmi nutné, aby sa urobili. Bola tam, napríklad ministerka hospodárstva dávala teda nejaký návrh, ktorý tu niekto odprezentoval, už neviem, ktorý pán poslanec, ktorý sa týka napríklad toho, že či Slovenská republika dostane výnimku zo sankcií, aby mohla dovážať ropu a plyn. Myslím, že dosť vážna vec. A proces môžete kritizovať, to je vaše plné právo, ale myslím si, že toto sú vážne veci, ktoré bolo asi treba, treba urobiť.
Mal som tu, boli tam mnohé tie oblasti. Ja poviem, že sú v kompetenciách iných ministrov, ale každý jeden minister a, hovorím, ktorý hovoril o vážnosti toho, hovoril, bol tam pán Drucker s plánom obnovy, pán Šaško so zdravotníctvom, myslím, že doprava a minister Huliak. Boli tam veci, ktoré oni považujú za dôležité. Čiže o procese, to si musíte sami tuto vydiskutovať, vy ste snemovňa.
Ja sa budem iba na minútu, lebo by som rád sa venoval ďalším zákonom, venovať pánovi Jakabovi. Pán Jakab, vy tu, vy tu stále vykrikujete, obraciate sa na mňa, a ja vám môžem len jednu vec povedať - kto to tu zdevastoval, ste vy a nevyhovoríte sa z toho. Ja viem, že vy máte manuál, nevykrikujte, máte manuál pána Matoviča (reakcia z pléna) a klamete od rána do večera. Pán Pročko, nerevte. Máte manuál. Ja vám len poviem jednu vec, odovzdali sme deficit jedna miliarda, 1,2 %, vy ste mi nechali osem a pol miliardy, pán Jakab, s vašou legislatívnou smršťou v roku ´23 – 1,6 miliardy. No neni problém, rozdáme, najväčšia volebná korupcia, aká tu kedy bola. Chápete rozdiel medzi jednou miliardou a osem a pol? A toto, s týmto sa my trápime, s touto vašou smršťou tu bojujeme tri roky. Tri roky. A neni to, lebo vy tomu, buď tomu, nie buď, a ja si myslím, že tomu aj nerozumiete, ale hovoríte tu o dlhu a to, že tu sme mali ten 8,5-miliardový deficit, to je ten nový dlh, ktorý tu vzniká. A keď viete počítať, pán Jakab, čo mám obavu, že neviete, alebo tu robíte iba demagógiu, tak keď ho znížite na sedem, na šesť, na päť, na štyri, tak ten dlh vám stúpa, áno, ale my ho znižujeme. A keď tu niekto hovorí, že nekonsolidujeme, tak to je tiež klamstvo. My sme sľúbili konsolidáciu pol percenta, jedno percento, jedno percento. Po troch rokoch ideme zo 6,5 na 4,1. To je mínus dva a pol percenta. To je to, čo sme sľúbili.
A môžete nás kritizovať, či to dosiahneme, nedosiahneme, neni to vôbec jednoduché. A vy tu nerozprávajte o nejakej Českej republike alebo porovnávate nás neviem s kým. Česká republika mala deficit dva, má deficit dneska 2 %. Viete, čo je rozdiel medzi dvoma a šiestimi? Že Česká republika môže 1 % ešte použiť na ten hospodársky rast, na tú podporu tej ekonomiky. A my čo musíme robiť kvôli vám, pán Jakab, kvôli vám, pán Pročko, kvôli vám, pán Matovič, kvôli vám, pán Šipoš, musíme konsolidovať. Kvôli vám. Vy ste to tu dokafrali, celé toto slovenské hospodárstvo. A keď sa pozrete, nevykrikujte, a keď sa pozrete von, tak vidíte, čo sa tam deje. Nemecko - automobilový priemysel v kríze. A vy nás idete kritizovať za to, že napríklad príde čínska automobilka, ktorú chceme, aby tu bola, alebo že príde ešte jedna, že prídeme s baterkovým biznisom. Ukážte mi tie investície, ktoré prídu z toho západného sveta na Slovensko. (Reakcia z pléna: „Volvo.") Volvo? Áno, Volvo je Čína, Volvo je Čína. A ja sa pýtam, kto príde? My potrebujeme investície na to, aby sme za... aby sme, štruktúra nášho priemyslu je veľmi, veľmi špecifická a musíme s tým žiť. To sa nedá zmeniť za jeden deň, ani za dva.
A zopakujem, ja sa vám budem špeciálne venovať, pán Jakab, špeciálne vašim klamstvám, vy klamete od rána do večera. Ja viem, že vám to, stúpajú vám preferencie, lebo klamete ľudí na Slovensku. A robte to dookola, však jasné, však to robili aj tí pred vami, však viete, o kom hovorím, ja som vás už zopárkrát nazval demagógom, lebo vy keď budete tisíckrát opakovať lož, tak to bude pravdou.
Ešte otázka, vyjadrím sa možno už len záverom k jednej veci. Pán Viskupič, ohľadne toho, tých QR kódov, nie je to vina ministerstva financií, ale my sme sa bavili s bankami a je to o pripravenosti dvoch bánk. Dve banky sú pripravené, takže chceme, aby ten zásah bol čo najväčší, tak posúvame ten termín. Čiže nie je to kvôli ministerstvu financií. My sme na to pripravení. Takže uvidíme, ako to celé dopadne a poďme na ďalší zákon, lebo myslím si, že to je dôležitejšie ako tieto, tieto pokriky, ktoré tu počúvam. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom vládneho návrhu zákona je posilniť odolnosť bankového sektora, zaistiť lepšiu ochranu finančnej stability. Návrh zákona je transpozíciou novely smernice 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu sankcie pobočky v tretích krajinách a environmentálne sociálnych rizík, rizika v oblasti správy a riadenia. Návrh zákona zavádza jednotné pravidlá pre pobočky zahraničných bánk so sídlom mimo územia členského štátu EAS, to jest jednotné pravidlá na udelenie povolenia, jednotné požiadavky na podnikanie týchto pobočiek a výkon dohľadu nad nimi. Nový typ finančných sankcií, ktoré sa uplatňujú opakovane, takzvané pravidelné penále, účelom ktorého je prinútiť banku porušujúcu predpisy, aby v čo možno najkratšom čase ukončili porušovanie predpisov. Ďalej, požiadavky na správu a riadenie bánk, posudzovanie vhodnosti členov štatutárnych orgánov, dozornej rady a osoby zastávajúcich kľúčové funkcie v banke. Požiadavky, aby banky lepšie zohľadňovali environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia. Nové právomoci Národnej banky Slovenska pri prevodoch aktív alebo záväzkov pri nadobúdaní a scudzovaní významných účastí, účastí bankami pri zlúčení, splynutí a rozdelení, čím sa zabezpečí stabilita finančného systému a záujmy klientov bánk. Ďalej, nové pravidlá zabezpečujúce nezávislosť dohľadu. Súčasťou návrhu zákona sú aj novely ďalších zákonov súvisiace s transpozíciou spomínanej smernice, ako aj úpravy súvisiace so spresnením transpozície smerníc v oblasti finančného trhu.
Dovoľujem si vás týmto požiadať o prerokovanie návrhu, a ďakujem za pozornosť.

Dobre. Vážené dámy, vážení páni, tak naveľa-naveľa som sa dostal aj ja ešte tento týždeň k slovu, takže poďme, poďme, mám tu štyri, štyri záležitosti. Jedna je, jedna je práve tento bod, ktorý ideme prerokovávať - Informácia o výsledkoch vykonaného auditu a o stave plnenia prijatých opatrení na roky (rečníkovi priniesli pohár s vodou), ďakujem pekne, 2020 až 2025.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi informovať vás o výsledkoch komplexného auditu čerpania finančných prostriedkov ústredných orgánov štátnej správy za obdobie 2020 až 2025. Audit bol vykonaný na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1148 z 30. septembra 2025.
Následne vláda Slovenskej republiky poverila na základe uznesenia č. 508 z 15. októbra 2025 ministerstvo financií, aby po prvé zriadilo medzinárodnú kontrolnú skupinu zo zástupcov všetkých ústredných orgánov štátnej správy, čo sa naplnilo 22. októbra 2025. Prostredníctvom zástupcov medzirezortnej kontrolnej skupiny Ministerstvo financií Slovenskej republiky dostalo dňa 30. 10. 2025 podklady o poskytnutých dotáciách, grantoch za obdobie 1. 1. 2020 do 30. 9. 2025.
Po druhé, druhou úlohou bolo nezávislou kontrolou overiť duplicitné a neoprávnené financovanie verejných prostriedkov. V sledovanom období piatich rokoch bolo poskytnutých celkovo 712 506 eur za všetky dotácie, granty, príspev..., za granty, príspevky v objeme 23,7 miliardy eur, kde musím podotknúť, ja som dával informáciu mojim kolegom, táto suma, samozrejme, tam sú rôzne dotácie, ktorých sa to týka, budem to za chvíľu hovoriť, ktoré bežne súvisia aj s fungovaním samotného, samotného štátu. Hodnota 23,7 miliardy eur zahŕňa, sú všetky vlastne zo všetkých kapitol zo štátneho rozpočtu, ale aj z rozpočtu európskych fondov, lebo riziko duplicitného financovania existuje bez ohľadu na zdroj financovania. Hodnota 23,7 miliardy eur zahŕňa všetky výdavky, ktoré sa poskytujú formou zmluvy, rozhodnutia, oznámenia a existuje tam povinnosť ich zúčtovania. V rámci týchto výdavkov boli financované oblasti ako prenesený výkon štátu na obce a vyššie územné celky, čo sú ako napríklad škôlky, školy, matriky, stavebné..., školy, matriky, stavebné úrady. Po ďalšie sú tam napríklad vysokoškolské vzdelávacie zariadenia a veda aj vzdelávanie samotné, železničná doprava na Železnici Slovenskej republiky a ZSSK, dotácie na bytovú, napríklad dotácie na bytovú výstavbu, dotácie na šport, financovanie zväzu plus Fondu na podporu športu. Ďalšie z týchto výdavkov sú napríklad podpora cestovného ruchu, ako je Fond na podporu cestovného ruchu, dotácie kapitoly SLOVAKIA TRAVEL. Ďalšie stimuly ako napríklad investičné stimuly, ktoré boli dôležité pre Slovenskú republiku a bolo napríklad Volvo a Baterkáreň v Šuranoch. Ďalšie dotácie, ktoré alebo teda príspevky, ktoré dáva štát, sú rôzne príspevky na rozvoj priemyslu a rôzne príspevky na samotné podnikanie. Ďalších oblastí, kde štát financuje svoje aktivity cez túto sumu, ktorú som spomenul na začiatku, sú napríklad dotácie a príspevky z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ako sú napríklad televízia, Fond na podporu kultúry, Audiovizuálny fond, príspevky múzeám a galériám. Ďalej sú to rôzne zmluvy súvisiace s Ústavom Slovenskej akadémie vied na vedu a výskum a vývoj. Ďalšie výdavky z tejto sumy, ktorú som spomenul, sú napríklad dotácie na stravovanie pre deti, potom sú to rôzne štátne schémy štátnej pomoci a národné podpory ministerstva pôdohospodárstva. Hovorím to preto, aby bolo jasné, o čom sa tu bavíme. Ja nechcem povedať, že tu niekde, niekde lieta 24 miliárd. Nie je to pravda, ale tuto sú oblasti, do ktorých štát dáva svoje financie. Poďme ďalej. Bavíme sa o Environmentálnom fonde samotnom. Energopomoc poskytnutá v sledovanom období. A len za tú energopomoc, o ktorej sme tu už toľko hovorili aj v pléne Národnej rady, sa bavíme o obrovskej sume, je to suma 4,6 miliardy eur. Čiže z tých, za tých päť rokov z tých 24, 23,7 miliardy je skoro päť miliárd, je energetická pomoc.
Neopomeňme covidovú pomoc, nie sme tu na to dnes, aby sme sa tu vyjadrovali k tomuto, ale je to jedna z oblastí, kde sa minulo kopec peňazí, ja stále tvrdím, že boli minuté mnohé neefektívne a dodnes sme sa nedozvedeli, kde peniaze napríklad za MOM-ky skončili, u koho a kto sa na tom nabalil.
Poďme sa pobaviť ďalej. Pomoc poskytnutá pri agresii Ruska proti Ukrajine. Čiže aj toto je zahrnuté v tej sume. Opäť nie je tu asi témou, nejdem sa tu k tomu vyjadrovať. Moji kolegovia možno niektorí to budú rozoberať alebo pri iných témach, ale poďme sa venovať hlavne meritu veci, prečo sme sa tu dnes stretli.
Ďalšia oblasť, ktorej štát pomáha, je pomoc na krytie výdavkov súvisiacich s negatívnymi dôsledkami inflácie, ktorú opäť mnohí tu hovoria o nejakej dražobe, ja stále hovorím, že inflácia, ktorá tu bola najväčšia za posledné desiatky, dve desiatky rokov, je práve inflácia z rokov 2022 a roku 2023. Celková v roku ´22 bola 12,7 a 10,5 % v nasledovnom roku a o inflácii na potraviny ani nebudem hovoriť. Za dva roky 40 %.
Poďme ďalej. Z čoho sa hradia tieto peniaze, čo sa hradí cez tieto peniaze? Napríklad je to európske financovanie spoločnej poľnohospodárskej pomoci v rámci Európskej únie zdrojov a zdrojov štátneho rozpočtu. Jeden z posledných, ktorý by som možno spomenul, sú dotácie z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a Plánu obnovy. Sa opäť môžme baviť o efektivite vynakladania prostriedkov a to je tiež, môže byť predmetom kontrol, ktoré vykonávajú audity, ktoré prebiehajú v Slovenskej republike.
Včera tu bola debata, my sme tu, viacerí ste debatovali, kto, čo kontroluje, na základe akého, akého zákona. Bola tu otázka na Envirofond, ja som včera zodpovedal vašim kolegom, že sú tu rôzne orgány, ktoré sú, ja sa tomu budem trošku venovať, poviem, aké orgány tu kontrolujú vynakladanie peňazí zo štátneho rozpočtu a mnohé z nich sú aj nadradené, ale mnohé sú z nich rovnocenné. Všetky kontroly, ktoré sa vykonajú, sú v podstate, ich závery sú rovnocenné a vyvodzujú sa z nich určité, určité dôsledky. Všetky poskytnuté dáta sa naďalej analyzujú aj v súvislosti s cieľom, čo najviac túto kontrolu v budúcnosti automatizovať. Samozrejme, boli by sme radi, keby mnohé veci v 21. storočí fungovali automatizovane, ale tak ďaleko ešte nie sme, takže potrebujeme, aby sme zefektívňovali fungovanie auditu. Napríklad my sme v rámci, v rámci aj konsolidácie spájali dva audítorské veľké, veľké celky a ušetrili sme tam rádovo asi 32 zamestnaneckých miest. Sú rôzne duplicity, ktoré sa robia v štáte a my sme sa radi týmto duplicitám vyvarovali.
Keďže na výkon auditu bol obmedzený čas, dostali sme, samozrejme, samozrejme, nejaký časový priestor a súbor na overovanie obsahoval obrovský počet dát. Bolo to vyše 700-tisíc dát. Bolo potrebné pristúpiť k výberu vzorky. Ja sa chcem ohradiť voči rôznym špekuláciám, ktoré som už počul a mnohí tu o tom budete možno hovoriť, ale ja som počul, že moji kolegovia, štátny tajomník mi hovoril, že na finančnom výbore sa všetci zaoberá, ako sa vyberala vzorka a podobne, tak chcem to objasniť a chcem odmietnuť akékoľvek špekulácie o vyberaní vzorky. Najprv to bolo o tom, že nič sa nestalo, potom sa ukázalo, že sa niečo stalo, o tom si tiež povieme, a potom sa začalo, však keď teda sa niečo stalo, keď tu niekto v niečom podvádzal, tak poďme urobiť to, že poďme spochybniť, ako sa vyberala vzorka. Takže poďme k tomu.
V súlade s medzinárodnými audítorskými štandardami bol zvolený najefektívnejší neštatistický rizikovo orientovaný spôsob výberu vzorky s cieľom odhaliť možné duplicitné financovanie. Ja chcem za seba povedať, ja som sa nikdy s audítormi nestretol, nikomu som žiadne pokyny nedával, keď tu nieto bude o niečom rozprávať, ani neviem o nikom z ministerstva financií, že také niečo sa stalo, sú to profesionáli, ktorí, musím povedať, že mnohokrát nie sú ani, lebo my sme, ako viete, mnohých ľudí, ktorí sú odborníci, nechali na svojich miestach a nie sú to žiadni fanúšikovia ani strany SMER - sociálna demokracia, ani HLAS-u, ani nikoho iného, robia si svoju prácu profesionálne a odmietam akékoľvek osočovanie mojich kolegov, že by boli nejak ovplyvňovaní.
Poďme ďalej. Takže konkrétny postup výberu prebiehal tak, že všetky podklady od jednotlivých poskytova boli nahraté do jednotného spoločného súboru a pomocou kontingenčných tabuliek rozdelených podľa typu, to mi dávali, samozrejme, podklady kolegovia, takže vám to a sa o to podelím s vami, bol rozdelený podľa typu prijímateľa na tuzemské právnické osoby, zahraničné právnické osoby, fyzické osoby s IČO-m, čiže to sú živnostníci, slobodné povolania, samostatný hospodársky roľníci, podnikatelia, fyzické osoby ostatné, fyzické osoby bez priradenia jednoznačného jednotného identifikátora. Keďže skupiny tuzemských právnických osôb predstavovali najväčšiu množinu, keď si pozreme z pohľadu tej sumy, ktorú som tu spomínal 23,7 miliardy eur, bavíme sa o sume asi 22,8 miliardy, bolo práve poskytnutých týmto skupinám, čiže ak si to prepočítate, tak predstavujú až 96,47 % z celkového objemu pridelených dotácií, ale aj počet duplicitných poskytnutí od dvoch a viac poskytovateľov, to znamená, takýchto sme tam identifikovali nejakých 7 658 poskytnutí. Výber vzorky sa zameral hlavne na túto významnú skupinu podnikateľov. Čiže to je normálne štatistické alebo teda nejaký, nejaký spôsob, ktorý audítori používajú na výber vzorky.
Opäť, čo mi kolegovia dali, aby som vám zdelil, následne bol súbor tuzemských právnických osôb rozdelený na subjekty podľa právnej formy na štátnu správu a samosprávu. Aby sme vedeli, o čom hovoríme, lebo mnoho sa povie a potom, potom sú tu zavádzajúce informácie, tak patria sem obce, samozrejme, samozrejme, mestá, vyššie územné celky, mestské kultúrne strediská, zariadenia sociálnych služieb napríklad aj zoologické záhrady, školy, škôlky, centrá voľného času, ďalej sú to divadlá, domovy dôchodcov, múzeá, knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti štátnej správy a samosprávy a podobne. Ďalšou kategóriou je podnikateľský sektor. Sú to, aby sme vedeli, kto tam patrí, takže sú to akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzením, jednoduchá spoločnosť na akcie, obchodná spoločnosť.
Treťou oblasťou, ktorá je asi tá, o ktorej sa tu bude najviac dnes baviť, je neziskový sektor. Kto tam patrí? Nadácie, neziskové organizácie, rôzne združenia a neinvestičné fondy. Takže to sú, to sú tie oblasti.
Štvrtou oblasťou, ktorou, ktorou, kde sa teda, ktoré sa týkajú tuzemských právnických osôb, bavíme sa o verejnoprávnom sektore, sú to, ktoré spadali do okruhu, okruhu kontroly, štátne podniky, verejná výskumná inštitúcia, verejnoprávna inštitúcia. A piatou, poslednou skupinou nevynímajúc, samozrejme, aj cirkvi a ostatné organizácie, do ktorých patria napríklad družstvá, pozemkové spoločenstvá, spoločenstvá vlastníkov a podobne.
Teraz chcel by som uviesť zopár, zopár čísel k tomu, čo som už povedal. Je tu prehľad poskytnutých verejných financií tuzemským právnickým osobám, ktoré som, kde som spomínal, že to je okruh, kde je 90, skoro 97 % tých výdavkov, dotácií, kde sa poskytuje od prvého, podľa zadania od 01.01.2020 do 30.09.2025. Je to rozdelené podľa právnej formy, počtu prijímateľov, počet poskytnutých verejných financií a poskytnutej celkovej sumy. Do štátnej správy a samosprávy sa zahŕňa asi 6 606 prijímateľov, kde bol počet poskytnutých verejných financií, počet ich bol skoro 178-tisíc, budem to zaokrúhľovať, a poskytnutá suma celkovo bola 10 miliárd 455 miliónov 303-tisíc a tak ďalej. V podnikateľskom sektore sa bavíme o dotáciách, celkový počet prijímateľov bol 30 670, bolo poskytnutých, počet poskytnutí bolo skoro 262-tisíc, presne 261 962, v celkovej sume 9 miliárd 152 miliónov 58-tisíc eur a nejaké drobné. Teraz to, čo som hovoril, neziskový sektor. Neziskový sektor je 5 418 prijímateľov, 27 (rečník sa napil vody), pardon, čiže ešte raz, neziskový sektor 5 418 prijímateľov, 27 776 poskytnutí a tu poviem presnú sumu 1 186 530 923,14 eura. Štvrtou skupinou - verejnoprávny sektor - bolo poskytnutých 279 prijímateľom 10 640 poskytnutí a celkovej sume 1,703 miliardy eur. Cirkevné organizácie. Je ich celkovo 2 445. Celkový počet poskytnutí bolo 44 706 v celkovej sume 382 miliónov 58-tisíc eur. Tá suma, ktorú som spomínal, o ktorej sa, kde sa teda odrážame o 23,7 miliardy, toto, čo som teraz povedal, spolu dokopy je tých prijímateľov 45 418, počet poskytnutí je 52 995 v celkovej poskytnutej sume, to je to, čo som povedal tých, skoro tých 97 % 22 878 943 643,14 eura. Čo sa týka výdavkov tých neziskového sektoru, bavíme sa o výške 1,186 miliardy eur. Veľká časť výdavkov sa týkala zdrojov, nasledovných zdrojov financovania, aby bolo jasné. Čiže nie všetko je, samozrejme, černota, čo si tu každý myslí, ale treba byť korektný, treba povedať teda, čoho sa to týkalo. Jedna celá dva miliardy eur sa týka športových zväzov napríklad podpora športu v súlade so zákonom o športe.
Ďalšou oblasťou, do ktorej tieto peniaze prúdia, sú dotácie z európskych štrukturálnych a investičných fondov pre tieto organizácie, investície z mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti, ďalej je to energopomoc, to už sme hovorili, to je veľká časť, a potom je to, samozrejme, boli to aj výdavky na COVID-19, kde ja opäť tvrdím, že boli mnohé vydané absolútne neefektívne, ale to je zase iná kapitola.
Všetky tituly, ktoré sú uvedené pri neziskových subjektoch, sú zároveň súčasťou veľkej sumy 23,7 miliardy eur, čo som už spomínal. Výber subjektov na audit prebiehal na základe rizikových faktorov, ktorými boli, a to je odpoveď možno na tie otázky, ktoré máte, ako, a toto je opäť informácia, ktorú som dostal priamo od kolegov, ktorí tie audity vykonávali, ktoré, opäť hovorím, že nikto neovplyvňoval. Počet poskytovateľov. Jednému prijímateľovi v rámci jedného roka bolo dva a viac poskytovateľov, vyššia, samozrejme, sa rovná vyššia šanca, vyššie riziko, ktoré máme, chceme identifikovať, či niekto predloží rovnakú faktúru na dva rôzne subjekty. A budem hovoriť veľmi konkrétne dnes, kto, komu, čo poskytol a koľkokrát to poskytol. Lebo sa tu, musím povedať, médiá tu začali veľký obranný val, šírili sa tu absolútne klamstvá o tom, čo sa deje a čo bolo v tom audite, že tu neboli žiadne duplicitné, žiadne triplicitné faktúry. Nie je to pravda. To boli klamstvá. Takže poďme na to.
Poďme, ďalším kritériom bol počet podobných titulov poskytnutia, keď teda jeden prijímateľ má viacero zmlúv na rovnaký alebo podobný účel, kde sa zvyšuje šanca, že sa uplatnia rovnaké faktúry z rovnakej akcie na rôznych subjektov, keďže okrem viacerých poskytovateľov je tam aj rovnaký účel poskytnutia. Samozrejme, nemusí to byť, nemusí to byť podvodné, ale to sú indikátory, ktoré nám hovorili o tom, čo bolo aj medializované, že kde sa teda robia veľké, veľké podvody. Za mňa môžem povedať jednu vec, že, to bude záver potom, keď budem na konci, samozrejme, každé ministerstvo, a to je zase jedna vec, že každé ministerstvo si kontroluje svoje veci a môže sa z pohľadu ministerstva javiť všetko v poriadku, ale keby sa zistilo, kde všade si kto požiadal o akú dotáciu alebo akú faktúru si nechal preplatiť, samozrejme, jedno ministerstvo o druhom nevie, tak potom bude treba urobiť kroky na to, aby sa takéto veci do budúcna neopakovali. To bude aj záver môjho vystúpenia. Takže... a tretie, samozrejme, a to asi nikto nespochybní, že sme museli preveriť aj medializované informácie, a to je opäť prístup, ktorý majú každý audítor. Keď my dostaneme nejaké podnety, tak proste audítori idú podľa toho, čo, čo vedia. Takže to je tretie. Tam je, samozrejme, vyššie riziko alebo vysoké riziko toho, že sa tu niečo urobilo. Takže poďme ďalej.
Výsledkom výberu vzorky bolo zoradenie subjektov od najrizikovejšej po najmenej rizikové a s ohľadom na postupné administratívne kapacity a čas na výkon auditu bolo postupne overených 26 subjektov s najvyššou pravdepodobnosťou duplicitného financovania. Asi máte prehľad aj vy, keby ste to robili, tak máte nejaký súbor dát a vyberete si také, čo sa opakujú, to, čo sme povedali, kde je viacnásobné poskytnutie, prípadne ak niekto žiadal na viacerých miestach to isté, tak... alebo od jedného subjektu za to isté preplatiť peniaze, však dozviete sa, čo všetko sa robilo nato, aby sa tu niekto obohatil. Samozrejme, je to všetko v rukách orgánov činných v trestnom konaní, samozrejme, v správnom konaní, čiže všetko sa bude ešte, majú, všetky subjekty majú právo sa odvolať a bude sa, niektoré veci sa budú, samozrejme, majú sa právo vyjadriť k jednotlivým veciam. Výsledkom výberu vzorky bolo zoradenie subjektov, to som už povedal, od najrizikovejších po najmenej rizikové a s ohľadom na dostupné administratívne kapacity a čas na výkon auditu bolo postupne overených 26 subjektov s najvyššou pravdepodobnosťou duplicitného financovania. A poviem jedno. Týmito auditmi alebo touto správou tie audity, samozrejme, nekončia. Pôjde sa ďalej a bude sa pokračovať v týchto auditoch. Poďme ďalej. Teda všetky audity boli ukončené, okrem dvoch auditov, kde audity ešte pokračujú. Ide o subjekty Post Bellum, kde sa overujú, budem hovoriť, opäť informácie, ktoré tu zaznejú, nie sú žiadne informácie, ktoré by boli nové. Všetky subjekty, ktoré si na základe 211-ky požiadali o zaslanie informácií dostanú, dostali tieto informácie k dispozícii. Mnohé z nich boli aj námetom na články, ale mnohé z nich boli aj námetom na to, že niekto zastieral pravdu, ktorá z tohoto vyplývala. Takže všetky okrem Post Bellum, kde sa overujú ešte roky 2023 a 2025, a Divadlo Potôň, občianske združenie, kde sa preveruje ešte roky ´24 a 2025. Kvôli častým otázkam chcem vysvetliť, že pri týchto dvoch subjektoch je ukončená tá časť auditu, ku ktorému bola vydaná čiastková správa, a závery auditu uvedené v čiastkovej správe sú v tej časti už finálne, v prípade Post Bellum SK, občianske združenie, za rok ´22 a v prípade Divadla Potôň, občianske združenie, za rok 2020, 2022 a 2023. Tento postup je v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite. Posledná časť auditu bude rovnako ukončená ďalšou čiastkovou správou. Čiže to, čo sa tu dneska bude hovoriť, je len na základe ukončených vecí. Nie sú to žiadne veci, ktoré ešte neboli, ešte sú alebo sú ešte stále rozpracované, kde tá kontrola nebola ešte ukončená.
Takže v rámci auditov vykonaných a vybraných subjektov boli zistené nedostatky rôzneho charakteru, a teraz toto je podstatné, najmä duplicitné a triplicitné vyúčtovania rovnakých výdavkov u rôznych poskytovateľov, použitie dotácie na neoprávnené výdavky, nedodržanie povinnosti spolufinancovania ako aj ďalšie porušenia zmluvných podmienok. Vysvetlím pri jednotlivých konkrétnych prípadoch, aby neboli pochybnosti, že tu niekto v niečom zavádza. Teda prejdime ku konkrétnym nálezom, ktoré vyplývajú zo správ z auditov, ktoré Ministerstvo financií Slovenskej republiky sprístupnilo v súlade so zákonom o slobodnom prístupe pre všetkých, ktorí si tieto údaje vyžiadali. Čiže to je to, čo som už povedal, na základe 211-tiek. Bolo to už aj zverejnené, aj premieľané v médiách.
Vládny audit po prvé, čiže poďme postupne tak, ako to bolo aj zverejňované. Čiže prvý subjekt. Vládny audit identifikoval nedostatky v spoločnosti Music Gallery, s. r. o. Senec v celkovej sume 15 216,71 eura. A teraz, aby som trošku hovoril o tej štruktúre, v ktorej to budem hovoriť. Budem hovoriť o popise nedostatku a sume, sumy, ktoré sa toto pochybenie týka, čiže koľko si myslíme, že tá suma sa, teda tá spoločnosť nemala dostať, čiže to budú tie výsledky, o ktorých hovoríme, o celkovej sume. Takže po prvé. Bolo tam duplicitné financovanie výdavkov, kde rovnaký výdavok bol uplatnený na dvoch projektoch v rámci Fondu na podporu umenia. Bavíme sa o sume 10 530 eur. Druhým pochybením bolo, že bolo duplicitné financovanie výdavkov, kde rovnaký výdavok bol uplatnený v tom istom projekte, drobnosť, 265,48 eura. Predpokladám, že mohlo byť omylom. Čiže, samozrejme, ja tu nie som ani správny orgán, ja som tuším odvolací až v druhom stupni, ale všetko to robia kolegovia, ktorých ja považujem za maximálnych profíkov. Takže aj drobné veci, samozrejme, sa nachádzajú v tých jednotlivých nálezoch. Takže druhý. Potom ďalší nedostatok - porušenie zmluvných podmienok s Fondom na podporu umenia, kde sa bavíme o sume 4 421,23 eura, neoprávnené uplatnenie DPH vo výške 2 757,60 vyúčtovaní dotácie, nakoľko príjemca bol platcom DPH a túto DPH si uplatnil v daňovom priznaní k DPH. Čiže tam bolo porušenie zákona. Ďalším porušením bolo uplatnenie výdavku v sume 1 663,62, ktorý neuhradil prijímateľ, čiže nemôže si pýtať niečo, čo neuhradil.
Ideme k druhému subjektu, to je nedostatky. Vládny audit identifikoval nedostatky v subjekte Post Bellum SK, občianske združenie v celkovej sume 53 638,04 eura. Ja sa vo svojom vystúpení zdržím nejakých politických vyhlásení, ale nechám to na kolegov. Ja budem maximálne faktický, aby ste nemuseli tuto rozoberať potom, že čo som ja tu povedal a na koho. Takže to si potom tuto určite vyjasnite. Každý budete mať svoje názory, ale ja chcem hovoriť o faktoch, nie o nejakých domnienkach. Lebo tu sa mnohokrát klame v tejto snemovni. Takže poďme. Nepravdivé údaje. Po prvé, 16 280 eur, nepravdivé údaje v žiadosti o poskytnutie dotácie. Čiže prvé pochybenie firmy Post Bellum. V žiadosti prijímateľ deklaroval, že projekt bude financovaný len z ministerstva spravodlivosti, pričom uzatvoril zmluvu o poskytnutí aj s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a mládeže Slovenskej republiky. Takže kde, neboli tam žiadne duplicity, hej? Takže poďme sa o tom pobaviť. Dve dotácie na tie ďalšie pochybenie za 12-ticíc eur, dve dotácie na tej istý účel, čo je v rozpore so zmluvou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Projekt bol financovaný z dvoch verejných zdrojov Ministerstva školstva, vedy, výskumu Slovenskej republiky a ministerstva kultúry, pričom zmluva Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, kde sa píšu rôzne čestné prehlásenia a podobne alebo sa podpíše zmluva, zakazovala takéto financovanie. Samozrejme, sú projekty, ktoré sa financujú z viacerých zdrojov, ale nemôže to byť tak, že jeden, v jednom subjekte je jasné, že sa preplatí celá tá vec za 12-tisíc eur a sa to požiada ešte raz. Čiže to je opäť duplicita.
Poďme sa pobaviť o menšej sume, opäť 958,04 eura. Stále sa bavíme o Post Bellum SK, občianske združenie. Duplicitné uplatnenie rovnakých výdavkov za cestovné výdavky, dotácie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže Slovenskej republiky roku 2022. Opäť dvakrát vyúčtované. Ďalšie pochybenie, štvrté, 10-tisíc eur, nedodržanie zmluvnej podmienky povinného spolufinancovania v roku 2022. A toto je jedno z tých, ktoré sa tam bude opakovať viackrát, takže poviem k tomu niečo. Samozrejme, sú tu zdroje, spolufinancovanie musí byť z vlastných zdrojov a nie z inej dotácie, ktorú dostal tento subjekt. Čiže ako spolufinancie z vlastných zdrojov bolo vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky deklarované výdavkami, ktoré v skutočnosti boli financované z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Toto nie je dovolené. Nemôžte si spolufinancovať niečo opäť z verejných zdrojov. A to sa tu bude opakovať viackrát. Nedodržanie zmluvnej podmienky povinného spolufinancovania v roku ´22 opäť suma 14 400 eur Post Bellum. Ako spolufinancie z vlastných zdrojov bolo vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a mládeže Slovenskej republiky deklarované výdavkami v skutočnosti, ktoré boli financované z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Opäť protiprávny predpis. Aby som to uzavrel, čiže celková výška porušenia finančnej disciplíny u spoločnosti Post Bellum SK, občianske združenie, bola 53 638,04 eura.
Tretie. Opäť idem v poradí, ako som to dostal a myslím, že tak to bolo aj uverejnené, tretia spoločnosť. Vládny audit identifikoval nedostatky v občianskom združení Projekt Fórum Bratislava v celkovej hodnote 133 844 eur aj 60 centov. To je toľko medializovaný prípad. Duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku 2020 v celkovej sume 8 075 eur. Bavíme sa o rovnakých výdavkoch, ktoré boli uplatnené vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Fondu na podporu umenia. Viete, môže sa niečo tváriť, že to je podobné, ale moji kolegovia vedia zistiť, či to bol ten istý výdavok alebo nebol. Takže na základe kontroly sa zistili takéto duplicitné vyúčtovania výdavkov. Čiže poďme ďalej. Opäť duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku ´21 v sume 12 750 eur a 96 centov. Rovnaké výdavky boli uplatnené vo vyúčtovaní dotácie voči ministerstvu spravodlivosti a Fondu na podporu umenia. Opäť duplicita. Takže tie články, čo sme tu počúvali hneď na základe tej medializovanej informácie, že audit ministerstva financií potvrdil, že žiadne duplicity a triplicity neboli, médiá, neviem, kto tu je z médií, ale to boli obyčajné klamstvá, obyčajné klamstvá. Takže poďme ďalej. Pochybenie za 28 403 eur, duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku 2021, rovnaké výdavky boli uplatnené voči vyúčtovaniu dotácie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. Opäť Projekt Fórum, občianske združenie. No a teraz, aby sme nemali len duplicitné, máme tu aj triplicitné. Teda kto hovorí, že nie sú, tak sú. Trikrát si niekto vyúčtoval v roku 2021 päťtisíc eur, to sú, rovnaké výdavky boli uplatnené vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Fondu na podporu umenia a Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. To je triplicitné. Päťtisíc eur krát, trikrát. To by sa niekomu celkom páčilo. A opäť, suma 15 410 eur, duplicitné vyúčtovanie výdavkov v roku 2022, rovnaké výdavky boli uplatnené vo vyúčtovaní dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Fondu na podporu umenia. Opäť náhoda. A neskončili sme. Poďme ďalej.
Štrnásťtisíc eur, spoločnosť Projekt Fórum, na ktorú, ktorú tu obraňuje svojou hruďou asi každý jeden progresívny denník, takže poďme sa na to pozrieť. Štrnásťtisíc eur - nedodržanie zmluvnej podmienky povinného spolufinancovania v roku 2020. Ako spolufinancovanie z vlastných zdrojov bolo vo vyúčtovaní dotácie voči Fondu na podporu umenia, deklarované bolo výdavkami, ktoré v skutočnosti boli financované z dotácie ministerstva spravodlivosti. Opäť porušenie zákona, opäť niekto použil miesto vlastných peňazí cudzie peniaze a vypýtal si na to ďalšie peniaze. Čiže takto sa to robí. Takto sa to robí. Teraz zase taká malá suma, iba 30-tisíc eur, dámy a páni, iba 30-tisíc eur, spoločnosť občianske združenie Projekt Fórum, nedodržanie zmluvnej podmienky povinného spolufinancovania v roku 2021. Ako spolufinancovanie z vlastných zdrojov bolo vo vyúčtovaní dotácie voči Fondu na podporu umenia deklarované výdavkami, ktoré v skutočnosti boli financované z dotácie ministerstva spravodlivosti, aby to bolo málo, tak ešte aj, ešte aj dotáciami z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ja neviem, koľkáte to máme, štyri, to máme sedem, to je ôsme pochybenie, nedodržanie zmluvnej podmienky povinného spolufinancovania v roku 2022 15-tisíc eur. Ako spolufinancovanie z vlastných zdrojov bolo vo vyúčtovaní dotácie voči Fondu na podporu umenia deklarované výdavkami, ktoré v skutočnosti bolo financované z dotácie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. A na záver, to je bod číslo deväť, pochybenie číslo deväť za 5 205,64 eura. Vo vyúčtovaní dotácie bol uplatnený výdavok vo vyššej sume, než bola skutočná suma faktúry a suma uhradená prijímateľom voči dodávateľovi. V roku 2021 86 eur a v roku 2022 5 119,60. To znamená, že zaplatili menej, ako si nechali preplatiť. Takto sa to robí ešte. To je náhoda tiež. To bolo iba tak. Celková suma porušenia finančnej disciplíny, a musím povedať, že toto je najväčšia suma, ktorú sme identifikovali, je 133 844 eur aj 60 centov.
Poďme na štvrtý subjekt. Vládny audit identifikoval nedostatky v Divadle Potôň, občianske združenie, Bátovce v celkovej sume 27 789,73 eura. Opis nedostatku: nedodržanie zmluvných podmienok z povinného spolufinancovania v roku ´22. Bavíme sa o sume 9 922,80 eura. Ako spolufinancovanie z vlastných zdrojov bolo vyúčtovanie dotácie voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky deklarované výdavkami, ktoré v skutočnosti boli financované z dotácie Fondu na podporu umenia. Druhé pochybenie za 17 866 eur a 90 centov, nedodržanie zmluvných podmienok povinného spolufinancovania, opäť ten istý prehrešok ako spolufinancovanie v roku ´23, ako spolufinancovanie z vlastných zdrojov bolo vyúčtovaných dotáciou voči ministerstvu spravodlivosti deklarované výdavkami, ktoré v skutočnosti boli financované z dotácie Fondu na podporu umenia. Celková suma za subjekt Divadlo Potôň, nie, v Divadle Potôň (reakcie z pléna),divadlo, Divadlo Potôň, aby som to zase (reakcie z pléna), čo?! (Reakcie z pléna.) Pôtoň, Pôtoň, pardon, hej, hej, pardon. Takže Divadlo Pôtoň, aby som to, aby som to dobre, pardon. Je Orechová Potôň, ja viem (povedané so smiechom). Dobre. Divadlo Pôtoň, OZ Bátovce, takže 27 789,73 eura.
Takže poďme na piaty subjekt. Vládny audit identifikoval nedostatok v Elektrotechnický výskumný a projektový ústav, EVPÚ, a. s. Nová Dubnica v celkovej hodnote 6 348,05 eura. Bolo to vyúčtovanie neoprávnených nákladov, kde duplicitné uplatnenie mzdových výdavkov na dvoch projektoch z dotácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky a ministerstva školstva, vedy, výskumu a mládeže, čo predstavuje neoprávnené čerpanie a porušenie zmluvných podmienok. Celková suma porušenia finančnej disciplíny 6 348,05 eura.
Po šieste. Vládny audit identifikoval nedostatky v subjekte Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava bez finančného dopadu, potom menšie pochybenie - prekročenie lehoty na použitie verejných prostriedkov. Finančné prostriedky z dotácie boli použité štyri dni po lehote určenej v zmluve, mal použiť aj dotáciu do 31. 12. 2023, ale bola použitá až 4. januára a bolo tam nejednoznačné a netransparentné vymedzenie účelov použitia príspevku, prijímateľ nesprávne vymedzil účel prostriedkov, projekty nebolo možné jednoznačne odlíšiť. V rámci námietok to bolo vysvetlené a preukázané. Opäť, jak som povedal, každý subjekt sa mal právo ku všetkému vyjadriť a bude mať právo sa, samozrejme, k rôznym nálezom aj odvolať.
V nadväznosti na všetky identifikované porušenia bude tento týždeň podaný podnet na prvostupňový správny orgán za účelom uloženia sankcie. Začatím správneho konania... k tomu procesu, aby ste vedeli, jak to prebieha, opäť sú to moji kolegovia, ktorí to majú, ktorí to robia nie prvýkrát ani druhýkrát, čiže je to, je to postup, ktorý je normálne daný zákonom. Začatím správneho konania sa znova otvára proces dokazovania, v ktorom má účastník konania možnosť predložiť a zdokladovať skutočnosti, ktoré nebolo, neboli predložené v rámci auditu. Čiže opäť, má právo vysvetliť veci ten subjekt. Správny orgán je nezávislý od auditu vykonávaného sekciou auditu a kontroly. Čiže tam opäť, je tam ďalší, ďalší správny orgán, ktorý vie vyhodnotiť pochybenia alebo nepochybenia. Zároveň sú od seba nezávislé aj konania v prvom stupni a v druhom stupni správneho konania. Správny orgán v prvom a druhom stupni postupuje v súlade so zákonom o správnom konaní, ďalší postup prebieha v súlade s príslušnými všeobecne záväznými predpismi.
Ešte chcem trošku, kým prejdem vlastne k záveru svojho vystúpenia, chcel by som ešte trošku, trošku objasniť, že tých subjektov, ktoré, ktoré sa tu, ktoré tu vydávajú rôzne audity, je oveľa viac ako len ministerstvo financií. Sú tu dokonca aj akceptované niektoré z veľkej štvorky audítorských spoločností, je to NKÚ, závery NKÚ sú totožné so závermi aj iných audítorských orgánov a každé jedno ministerstvo má svoj orgán aj auditu, aj kontroly, čiže tých kontrolných orgánov je dosť, ale závery sú, sú totožné, čiže môžu poskytnúť rovnaký záver ako aj tento štátny audit. Len tu musím povedať jednu vec, že čo sa pre..., čo sa preukázalo, že to, čo som už spomínal, že je tu viac, že sú tu subjekty, ktoré vedeli, že neexist... existuje centrálny register zmlúv, ale nemáme centrálny register všetkých faktúr. Čiže ministerstvá si mnohé nevedia skontrolovať, kto, komu, čo poskytol a ako, a my sme vlastne aj dostali za úlohu to, aby sme urobili nejaké krížové kontroly medzi jednotlivými ministerstvami. Samozrejme, aby to bolo efektívne, tak musíme urobiť k tomu kroky, aby sa takéto veci v budúcnosti neopakovali.
Čiže identifikovali sme, na záver, že sme audity, auditmi sa preukázalo, že existuje riziko duplicitného alebo triplicitného financovania, ktoré som tu jasne dnes spomenul, rovnakých výdavkov v rámci viacerých rezortov štátnej správy. Tieto duplicity sa dajú odhaliť iba krížovými kontrolami medzi subjektami, lebo ministerstvá majú obmedzené kompetencie v rozsahu svojho rezortu. To je teraz na, na záver chcem povedať, aké je riešenie. Na eliminácie týchto rizík je potrebné okrem zvýšenej kontroly, kontrolnej činnosti zaviesť aj centrálnu evidenciu poskytnutých verejných financií, ku ktorým budú mať prístup všetci poskytovatelia, to znamená tie ministerstvá, ktoré o tom druhom ministerstve nevedeli, že ich niekto ide podviesť a že im dáva tú istú faktúru dvakrát preplatiť, resp. dvakrát ten istý projekt, aby si to vedeli skontrolovať a až na základe takýchto kontrol vedeli potom poskytovať nejak alebo zaplatiť určité dotácie.
Čiže chceme zaviesť centrálnu evidenciu poskytnutých verejných financií, ku ktorej budú mať prístup a ktorá umožní overovanie relevantných údajov v každej fáze procesu poskytovania a použitia verejných financií. Úloha vyplývajúca z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je každoročná, preto Ministerstvo financií Slovenskej republiky v overovaniach bude pokračovať aj v roku ´26 so snahou túto kontrolu čo najviac v budúcnosti zautomatizovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja len krátko. Zopakujem, audit, sa auditovať sa bude dať environfond naďalej. My máme pod kontrolou tú, hlavne teda tú časť, ktorá sa týka štátneho rozpočtu a všetky vaše obavy, ktoré máte, moji kolegovia budú detailne sledovať. Takže nemusíte sa obávať, dobre?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Samozrejme, niektoré tie právomoci sa posilňujú, to je v tom návrhu zákona, ale musím zopakovať, že keby mala nastať situácia, že by štát nemohol kontrolovať envirofond, tak to by sme nedovolili. Čiže za mňa odvolávam sa opäť na iný zákon, ktorý nám ukladá, že máme právomoci kontrolovať a auditovať Environmentálny fond, čiže naďalej to platí, a tak ako som povedal, pre mňa ako ministra financií je veľmi dôležité, aby som mal pod kontrolou hlavne teda ten balík, ktorý je mimo toho, alebo ktorý teda, samozrejme, v určitom zmysle každý to vie, napomáha aj, aj v určitom zmysle rozpočtu. Na druhej strane envirofond má nejaké určenie, ale my máme pod kontrolou to, čo bolo dohodnuté a pre mňa je toto najdôležitejšie. Čiže toto máme určite pod kontrolou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Táto otázka sa tu opakuje niekoľkokrát, takže predpokladám, že to, čo povedal pán premiér už v prvej otázke, ja to sa budem snažiť nejakým spôsobom doplniť, aby to bolo jasné, aby sme sa zbytočne tu nezaoberali niečím, čo nie je pravda, kolegovia.
Ministerstvo financií sa aktuálne prerokovaným návrhom nevzdáva žiadnych svojich kompetencií, to je proste fakt, a my máme na základe zákona o finančnej kontrole a audite č. 357/2015 kompetencie vykonávať vládny audit v Environmentálnom fonde. Čiže nie je pravda, že nevieme vykonávať akýkoľvek audit. A možnože dnes, zajtra, uvidím, teda záleží to na vašej vôli, budem hovoriť aj o systéme kontrol a teda aj o tom, ako ktoré orgány môžu čo kontrolovať. My sa snažíme, aby tie kontroly neboli duplicitné. Čiže budem sa snažiť trošku možno ozrejmiť aj tento fakt. Čiže vieme robiť audit.
Ďalšia vec, čo sa týka vôbec dosahu na prostriedky z Environmentálneho fondu, je tam určitá dohoda. Každý rok sa určitá časť envirofondu používa na tie účely, na ktoré podľa zákona má ísť a potom je určitá časť envirofondu, ktorá musí byť schválená vládou. Čiže opäť nie je pravda, že by nemali sme žiadny dosah na to, že akým spôsobom sa čerpá. Čiže každé takéto navýšenie by muselo byť schválené vládou, kde je členom vlády, samozrejme, minister financií a všetci ostatní a premiér ako tak avizoval, tak by nejaký takýto mal nastať stav, tak s takýmto my nebudeme súhlasiť. Čiže je to, je to to, čo som povedal, vieme vykonávať audit a takisto máme pod kontrolou prostriedky, ktoré sú v envirofonde.

Pán Jakab, vykrikovať spoza plota to viete, hej, to viete. (Reakcie z pléna.) Ako s vami... nekričte, nekričte, čušte, čušte! Neviete dodržiavať ani pravidlá slušného správania, ale vybavím si to s vami, aj s vami, pán Šipoš, a potom sa vyjadrím k ostatným veciam, ktoré tu zazneli. A musím povedať, niektoré tie vyjadrenia boli, poviem, niektorí ste si tu pošľapali po jazyku, ale boli niektoré aj relevantné a budem hovoriť k tomu, k veci a potom poviem aj za seba.
Na úvod, tento zákon slúžil hlavne na to, aby som zaviedol takzvané eFaktúry, to znamená boj s daňovými únikmi. To, čo ste vy, pán Jakab, ani vy, pán Šipoš, nikdy nerobili. Žiadne jedno opatrenie, ani jedno opatrenie ste nikdy neprijali, čo sa týka boja s daňovými únikmi. Ja, ja (reakcie z pléna), počkajte, nevykrikujte, to ja som tu nevykrikoval. Takže, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Nechajte pána ministra, prosím, vystúpiť. Nechajme ho hovoriť.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
Už ma tu niekoľkokrát nenechali dohovoriť moju záverečnú reč, tak nech ma, prosím vás, nechajú. Normálne ste neslušní demagógovia, vykrikujete tu jak oné, jak niekde v základnej škole. To som ešte nevidel. Potom človek sa má sústrediť na to, čo vám chce povedať.
Takže tento zákon má slúžiť na to, aby sme zaviedli eFaktúru a musím priznať, že niektoré tie výhrady beriem. Beriem, že ja som sa bavil s pánom ministrom sociálnych vecí o tom, že treba napraviť nejaký stav, ktorý tu dnes máme. A ja som minister financií, máte pravdu, pani Petrík, máte, som minister financií a ja, niekto tu hovoril, myslím, pán poslanec, že teda povedzte čísla, že ako, ako nám tu stúpajú tie podvody, o ktorých som hovoril. A tvrdím jedno, áno, pán Ledecký, nie sú tie podvody legalizované, áno, bohužiaľ, a proti tomu ako minister financií, dúfam, že uznáte, že musím zakročiť. Na rozdiel od pána Jakaba, ktorý nevie ani, jak funguje DPH, tak ja na rozdiel od neho vám môžem povedať jednu informáciu, ktorá je zásadná.
Počet sociálnych podnikov nám nejak dramaticky nestúpa, ale hádajte, čo nám stúpa. Tržby týchto sociálnych podnikov. A to, čo tu bolo povedané a, áno, uznávam, to, čo povedal pán poslanec Viskupič, ktorý rozumie DPH na rozdiel od pána Jakaba, aj od pána Šipoša, tak máme tu niektoré sociálne podniky, ktoré na jednej strane majú veľké privilégium, čo sa týka tej päťpercentnej dépeháčky, a som sociálny demokrat a ja nemám absolútne nič proti tomu, aby mali sociálne podniky päťpercentnú dépeháčku. Ale mám proti tomu, aby sme tu mali 2,2-násobne vyššie tržby, ako sme mali v minulosti, a prala sa cez dépeháčku. Niektoré sociálne podniky, ktoré majú 5 %, tak jak ste povedali, získajú zákazku a čo urobia? Všetky subdodávky idú v 23-percentnej dépeháčke. A keby pán Jakab vedel, ako funguje dépeháčka, tak by vedel, že si takýto sociálny podnik vypýta vratku od štátu. A garantujem vám jednu vec. To, čo sa tu deje, prečo som s tým vystúpil, preto, lebo to by za chvíľu nebolo, že 2,2-násobok, za chvíľu by to bola celá, bol by to 10-násobok, 20-násobok, obrovské daňové úniky. To je normálne fakturántstvo. Mám to ešte nejak inak nazvať? Takže ja ako minister financií som tomu musel zabrániť.
A teraz sa poďme pozrieť na to. Ja som očakával, a to je trošku výtka voči pánu ministrovi, ja to často nerobím, ale nemôže to byť tak, že vyriešte to, vyriešte to. Lebo ja som čakal, bola dohoda, že tu bude jeden zákon, ktorý to celé vyrieši, a mohla sa vyriešiť, ak by nebolo iné riešenie, tak sa mohla vyriešiť aj dépeháčka v rámci toho zákona, ak by nebolo iné riešenie. Ale musím povedať, že toto nebolo predložené a ja som sa teda dozvedel ku môjmu prekvapeniu, že sa tu vyrieši dépeháčka, vyrieši sa tu jeden pozmeňovák a zákon nebude. S tým nesúhlasím, s tým nesúhlasím.
Takže dohoda je nasledovná, ja som komunikoval s pánom ministrom, čiže to, čo sa tu momentálne udialo, tak sa dal nejaký časový priestor na to, aby január-február, aby sa táto vec vyriešila. A ja poviem za seba, odporučím aj nášmu poslaneckému klubu, aby DPH zatiaľ zostala zatiaľ taká, aká je, ak sa nenájde iné riešenie v rámci tohto zákona. Čiže to je vyjadrenie k tomuto zákonu. A poviem jedno, ja viem, že tu hráte všetci na city a vy, páni, vy ste demagógovia, vám to nebudem hovoriť, lebo vy neviete, o čom hovoríte. Ak to nebude nutné, ak sa to nastaví tak, a to je o tom, čo ste tu niektorí hovorili, ak sa to nastaví tak, že nebudú stúpať tie tržby, že sa mi, že mi nebude unikať tá dépeháčka, tak nebude treba toto riešiť takýmto spôsobom. Ja som bol v tom, že príde zákon a zrazu sa dozviem, že všetko vyriešené, že Kamenický, DPH, obráťte sa na pána Kamenického. Ja som tu riešil v tomto zákone faktúry, teda eFaktúry. To znamená, že sa od 1. 1. 2027, a preto som trval, aby bol prioritne zaradený tento bod, aby sme od 1. 1. 2027 mohli naštartovať procesy na to, aby sa tu zabránilo daňovým únikom. Takže to je jediný cieľ, ktorý ja mám ohľadne tohto zákona.
Takže dohoda taká, že to urobíme tak, ako sme to urobili. Vrátime to, nech sa odborne, odborne sa bavme. V rámci tohto zákona môže byť kľudne upravená, ak to bude nutné, samozrejme, dépeháčka. Ak to nebude nutné a sa to nastaví tak, že nám nebudú rásť tržby, kde sa bude štát okrádať, a trvám na to a, hovorím, a to, čo bolo povedané, dnes je tu legálna schéma, ako sa štát dá okrádať o DPH. Takže s týmto nesúhlasím a musím tomu zabrániť. Dúfam, že na tomto sa zhodneme.
A vy, páni hore, vy, páni hore, vy tu nevykrikujte a nehovorte nič o zadlžení Slovenska, to si s vami vybavím. Vy ste nechali tu, ja som mal deficit jednu miliardu, vy ste tu nehali osem a pol, páni, osem a pol. Počkajte, nevykrikujte tu! Keby ste nechali ten deficit tak, jak som vám ho nechal ja, tak ešte tri miliardy sme mohli dať do tých rastových opatrení, o ktorých tu toľko hovoríme, že potrebujeme, lebo keď sa pozrieme von, tak tá ekonomika nefunguje. A stá... nekričte, pán Šipoš! Ešte by sme mohli dať tri až štyri miliardy na podporné veci, čo sa týka rastu HDP. A teraz si zoberme, teraz si zoberme, stále by, keby sme ešte dali štyri miliardy do rastu HDP, stále by nám ten dlh nejakým spôsobom ešte nestúpal. Vy ste, koľko ste nechali, osem a pol, to je štyri a pol miliardy nad tých štyri miliardy, o ktorých som vám hovoril. Tak vy tu nekričte, neskáčte mi do reči! Vy ste zadlžili Slovenskú republiku tak, že keby sme tu nič neurobili v roku ´27, už tu mal byť 110-percentný dlh. Keby tu táto vláda nebola... (Reakcia z pléna.) Nevykrikujte! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šipoš, nechajte, prosím, pána ministra vystúpiť (reakcia z pléna), na to sú, pán poslanec, pán poslanec Šipoš, nechajte už. Pán minister zvolil spôsob vystúpenia, aký zvolil. Nedá sa na neho reagovať, fajn, ale proste mali sme rozpravu, v ktorej ste vystúpili. Prepáčte, pán minister, nechajte ma hovoriť. Mali ste možnosť vystúpiť široko v rozprave. Pán minister, počkajte chvíľku, prosím. Nechajte, prosím vás, kolegovia, nechajte pána ministra na záverečné slovo, vybavíte si to potom mediálne alebo inak.
Pán minister, pokračujte teraz, ďakujem.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
Ďakujem pekne. Ja neviem, čo toto je za móresy, páni. Vy ste omylom, omylom tejto poslaneckej snemovne, čo tu vy robíte. Ja som tu 12 rokov bol a toto, čo vy tu teraz stvárate, to tu ešte človek nevidel. Ste neslušní, vulgárni, osočujete každého, robíte demagógiu, páni. Vy sa vraciate niekam dozadu, opakujete lži jednu za druhou. A vy ste tuto, okrem vás si nikto nemyslí, že ste tu nechali dobré verejné financie. Najhoršie v Európskej únii, pán Šipoš. Nekričte tu! Choďte si sadnúť na svoje miesto! Čo tu provokujete stále? Pozrite, čo robíte. Choďte si sadnúť niekam, choďte na svoje miesto. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pán minister, pokračujte, prosím. Pán Šipoš asi môže sedieť a stáť kde chce, rokovací poriadok neprikazuje, kde má sedieť pán poslanec.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
... niekto iný, toto čo je. Prepáčte, ja toto odmietam akceptovať. Urobte si poriadok, pán predseda.

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pán minister, ja poriadok si urobím.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
Ja neviem kto...

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Dobre, pán minister, teraz, pán minister, počkajte teraz. Všetci sa upokojme, prosím. Pán Šipoš keď bude stáť tam, tak tam bude stáť, ale naozaj ho veľmi dôrazne prosím, aby nechal pána ministra hovoriť v poriadku, nech to dokončíme, máme potom dôležitý bod, ktorým sa chceme zaoberať, pán Šipoš, takže nech nemusíme sa tu naťahovať. Prosím, nechajme pána ministra normálne dohovoriť. Pán minister, nechajte zase, niečo je moje, vy riešte, čo je vaše.
Nech sa páči, pokračujte.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
Ďakujem. Zopakujem to, čo som povedal. Okrem Oľana, žiadne SLOVENSKO, ja odmietam tento názov, páni, čo ste si vy dali. Všetci vedia, kto tu zadlžil Slovenskú republiku a my sa tu s tým musíme pasovať kvôli vám. Vy sa tu smejete jak v nejakej psychiatrickej klinike. Kvôli vám to musíme všetko robiť. Mohli sme mať peniaze na iné veci. Miliardy ste minuli. Ja to vysvetlím, lebo to nikto nechápe. Áno, stúpa dlh. No však keď máte osem a pol miliardy a, pán Jakab, vy by ste sa trošku mohli podučiť, lebo neviete nič, lebo vy tu rozprávate o narastajúcom dlhu. Keď máte osem a pol miliardy, ktorý je o štyri a pol miliardy viac, ako si môžete dovoliť na to, aby ste stabilizovali dlh, tak vám ten dlh bude stále rásť. Ďalší rok, keď ho znížite na sedem a pol, šesť a pol, päť a pol, všetko sa vám zaráta do dlhu, kým sa nedostanete na tie štyri miliardy. Ja som vám odovzdal miliardu. Ešte tri miliardy som mal k dobru, stále by mi klesal dlh. Viete, čo ste tu nechali? Armagedon ste tu nechali, páni. A vy tu vykrikujete dookola, na sociálnych sieťach hovoríte a presviedčate národ, akí vy ste chrumkaví. Nie ste, páni, vy ste demagógovia, vy zničíte Slovenskú republiku, to, čo robíte. Vy sa nemôže dostať opäť k moci. Ak to Slováci dovolia, tak to bude Armagedon pre Slovenskú republiku. My si nemôžeme dovoliť ďalšieho Matoviča, Hegera za ministra financií. A vás, pán Jakab, už vôbec nie, ani vás, pán Šipoš, to by sme teda dopadli. Ste zlikvidovali slovenské verejné financie, ktoré sme potrebovali na tie sociálne veci, o ktorých tu toľko rozprávate. Že vraj tu ide niekto ničiť nejaké sociálne podniky, my sme ich zakladali, my sme ich nastavovali. Momentálne je stav, kde sa kradnú na tom dépeháčky. A všetci to vedia. A viete to aj vy, nesmejte sa. (Reakcia z pléna.) Nesmejte sa!
Ja vám niečo poviem, čo sa týka starostov, a sú tu viacerí starostovia, viete, o čom hovorím, viete každý, kto robí starostu. To neni o vypomáhaní. Niektorí si s tým vypomáhajú nad rámec toho, čo by si mali vypomáhať. Ja som za to, aby sociálne podniky fungovali, aby pomáhali tým, ktorí fungovať majú, štát dáva na to príspevky, to je záležitosť ministerstva práce, sociálnych vecí a nech to funguje. Ale nemôže sa vám stať, že sa tu bude strojnásobovať obraty, lebo na to niekto pere dépeháčku a chce z toho vratky. Potom kričíte, lepšie vyberajte dane. Ja som ministrom financií a chcem, aby sa lepšie vyberali dane. Ale nebudem vám menovať starostu, s ktorým som sa stretol, a hovorí mi, pán minister, ja som si chcel tiež ten sociálny podnik založiť, lebo som si chcel trošku preprať tie dépeháčky. Toto je výsledok. Čiže ja som tu na to, nie smerácky, nie, pán Šipoš, to sú aj oľanácki, aj iní. Ale toto nemôžeme dovoliť. Ja som tu chcel, aby sa to nastavilo normálne.
Čiže vrátim sa k podstate veci, nechcem vás tu už zaťažovať. Čiže to, čo som povedal, chcem, aby sa vrátil ten zákon na ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby sa nastavil tak, aby to bolo tak, aby nedochádzalo k praniu dépeháčky, aby štát neprichádzal o peniaze na vratkách DPH.
Ďakujem pekne.

aj tá smernica vydá. Ktoré zabezpečí kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ ani zákony by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejme, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania. Každý tu hovoríte o tom jak máme zľahčovať to čo budú robiť podnikatelia. Takže tento systém by mal, mal pomáhať predvyplniť daňové priznania podnikateľom. Orgány finančnej správy budú mať súčasne údaje o uskutočnených transakciách v čase vyhotovenia faktúry a budú môcť tak okamžite preveriť reálnosť transakcie a v prípade identifikácie nezrovnalosti pristúpiť ku konkrétnym krokom zaisťujúci elimináciu prípadného podvodného nezaplatenia DPH. A o DPH tu budeme ešte dnes hovoriť. Čiže bavíme sa tu o tom ako sa má zabrániť ináč karuselovým podvodom ak ako tak, že budeme mať v reálnom čase budeme vidieť čo sa deje a automaticky kontroly vedia nabehnúť tam kde tieto podvody by teoreticky mohli vznikať. Takže tento systém zabráni samozrejme nejakým potencionálnym únikom. Čiže bavíme sa o využívaní preventívnych inštitútov správy daní napríklad (nezrozumiteľne vyslovené) z rozdelenia platby takzvanej plits paymant. Čiže predbežné opatrenie alebo zriadenie záložného práva. Navrhovaná úprava prispeje nie len k posilneniu systému DPH ale i k zabezpečeniu rovnakých podmienok na trhu. K technickej modernizácii účtovníctva, zníženiu administratívnej záťaže. Elektronické faktúry umožnia automatizované spracovanie počítačovými systémami bez nutnosti ručného prepisovania údajov čím sa výraznej miere šetria náklady dnes vynakladané zasielanie a spracovávanie faktúr. Rozsiahla analýza vplyv na podnikateľské prostredie predpokladá zníženie nákladov podnikateľov o cirka 55 miliónov eur čo vyplýva výrazný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže implementačné náklady boli vyčíslené v nižšej sume, čiže 35 miliónov eur. Uvedené opatrenia vychádzajú zo smernice VIDA, o ktorou som už spomínal, ktorá v celej Európskej únii ustanovuje povinnú refakturáciu a oznamovanie údajov od roku 20, 30. Čiže my to zavádzame o tri roky. O tri roky chceme to zaviesť o tri roky skôr. Novela zákona DPH o DPH síce pre tuzemských platiteľov zavádza tieto povinnosti skôr od roku 2027 a však takým spôsobom, aby od roku 2030 nemali žiadne problémy pri zavádzaní celoeurópskeho riešenia už v obsiahnutom predkladanom návrhu zákona. Návrh zákona samozrejme so sebou prináša aj vplyvy pre podnikateľov, ktorí budú potrebovať čas na implementácie, technické riešenia, poradenstvo pri prechode na nový formát fakturácie pričom ministerstvo financií a finančná správa už dlhšie intenzívne komunikuje s verejnosťou cieľov zabezpečiť, aby prechod na elektronickú fakturáciu bol plynulý. Prečo prichádzam dnes s týmto zákonom a myslím, že to je aj to odpoveď pánom k partnerom našim koaličným zo strany HLAS, že potrebujeme tento zákon spustiť od 1.1., aby sme stihli veci, ktoré sme nastavili z hľadiska nefaktúry v rámci, v rámci procesu. Čiže preto s tým prichádzam práve teraz, hej? Čiže, aby bolo jasné. Súčasne s cieľom zamedziť obchádzanie aj platenia dane navrhujeme zaviesť registráciu DPH skupiny z úradnej moci, ktoré sa eliminujú schémy spočívajúceho vo využívaní viacerých spoločností ovládaných pravidlá jednou osobou, tak aby sa vyhli povinnej registrácii a platenia DPH. Poviem príklad. Najčastejšie ide zakladanie viacerých obchodnostných spoločností s cieľom výkonu činností s vysokou pridanou hodnotou napríklad realitné kancelárie takým spôsobom, že keď sa výnos v kalendárnom roku blíži k sume 50 tisíc eur, tak sa zakladá ďalšia realitka a ďalšia. A máme tu realitky, ktorá sa nechcem povedať, že realitka 1, realitka 2, realitka 3 a stále to má rovnaký názov a takto sa obchádza zákon. Čiže týmto, touto novelou sa k tomu chceme, chceme vyhnúť. Utlmí sa činnosť tejto spoločnosti do konca toho roka a v tej istej činnosti sa pokračuje ďalšími spoločnosťami. Mám za to, že finančná správa dostane do rúk nástroje, ktoré pomôžu zachytiť podvodné schémy a už na začiatku a nie až po podaní daňových výkazov kedy sa často iba kontrolujú už nefunkčné a nemajetné spoločnosti. No a teraz sa dotknem, dotknem sociálnych, sociálnych podnikov. Čiže prečo ideme zvyšovať. Zvyšujeme a hovorím to úplne otvorene a boli tu kritiky. Myslím, že tu je pán starosta a pán poslanec, ktorý hovoril o sociálnych podnikoch ako o zdrojoch určitých podvodoch na DPH a hovorím bavíme sa aj o zvýhodňovaných niektorých druhov podnikania v zmysle, v zmysle verejných obstaraní. Bolo to kritizované myslím aj pánom ministrom Tarabom a podobne. A ja som, ja poviem za seba, že ja som prvý, ktorý, keď sme sa napríklad bavili o tom, že či majú sú tu veľkí zástancovia, aby tu bola jedna sadzba DPH. Ja som bol prvý ten, ktorý som povedal, že jedna sadzba DPH si nerieši to, že chceme mať napríklad na základné potraviny a na iné služby 5 % DPH,. Čiže my sme prví tí, ktorí sme boli za to, aby boli 5 % dépeháčky. Ale vysvetlím prečo pri sociálnych podnikoch je to cesta do pekla. A poviem to úplne, úplne na roviny. Sú tu samozrejme snahy to, že oddelme, je tu asi 600 sociálnych podnikov. Tuším, že 170 patrí priamo samosprávam, aby sme to nejakým spôsobom oddelili ale poviem to opäť veľmi otvorene. To čo o čom tu budem hovoriť sa nedeje len tých tou zbytku tých sociálnych podnikov ale deje sa to aj na úrovni, na úrovni obcí. A vysvetlím ako. Obce si vedia zakladať obecné podniky, ktoré nemajú možnosť si odrátavať DPH, DPH. To znamená ony nevedia robiť to čo sa momentálne deje. Tam nenarastá počet sociálnych, sociálnych podnikov, tam narastá objem toho čo sa deje cez tie sociálne podniky. Ale ide to do násobkov toho čo sa dialo v minulých rokoch. A poviem prečo a ja beriem aj jedno, že samozrejme, že starostovia, ktorí napríklad na tomto profitujú a hovorili, že my si s tým pomáhame, lebo, lebo neplatíme DPH ešte dostaneme vratku od štátu, tak jasné, že takýto starostovia sa budú snažiť hocikoho tu kontaktovať, aby to presadili. A ja hovorím jedno. To sa veľmi podobá tomu čo som tu pred chvíľou rozprával. Do konca karuselom, ktoré kde teda štát prichádza o obrovské prostriedky DPH. A poviem vám príklad. Napríklad obec, obec vyhrá výberové konanie. Celú zákazku bez toho, aby tá obec, obecný podnik alebo teda ten sociálny podnik, ktorý patrí obci čokoľvek urobil dá subdodávku nejakej firme, tam samozrejme potom samotný sociálny podnik na tom 5 % dépeháčku. Len všetky subdodávky sú tu v 23 % dépeháčke. Rozdiel 18 %. To je normálne to sú ako niekto nehovorím teraz, že sa to deje iba na obciach. Deje sa to aj v tých ostatných sociálnych podnikoch. No a máme tu sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú SBS-kami, ktoré sa zaoberajú samozrejme stavebná činnosť. Tam pomaly máme veľké stavebné firmy, ktoré príjmu niekoľko zamestnancov, aby spĺňali podmienky na sociálny podnik ešte od štátu zoberú príspevky na tých zamestnancov a celé, celé podnikanie majú z 5 percentnou dépehačkou. Štát prichádza o obrovské sumy. A čo sa stane? Sociálny podnik si vypýta vratku DPH. Toď je rozdiel 18 %. Rozdiel medzi 5 % a 23 je 18 %. Preto apelujem na to a ja súhlasím s tým. Tu to prvý krát budem súhlasiť s tým čo tu zaznieva možno tu to z predných radov a bolo to tu viac krát spomenuté. To, že si niekto s tým prilepšuje a že je to momentálne to je nastavené tak, že je to legálne ale ide to do veľkých rozmerov, tak štát prichádza skutočne o veľké dépehačky. A je tu legálny spôsob ako sa to dá robiť. Ale je to niečo, ktoré je na úrovni podvodov s DPH. Takže a k tomu chceme zabrániť. A ja na to apelujem, aby sme skutočne toto nepodporovali. My podporujeme samotné sociálne podniky a súhlasím s jednou vecou. Keby som tomuto chcel úplne zabrániť a poviem to úplne otvorene, tak my sme navrhovali 23 percentnú dépehačku, aby bolo zrovnoprávnené všetky tie podniky normálnymi aj firmami. Lebo, keď sa ide napríklad aj do tých verejných obstarávaní, tak tie ceny, ktoré môžu dať tie sociálne podniky sú o 18 % dneska nižšie ako to môže dať normálna iná firma. A kto vyhrá? Samozrejme, že nevyhrá iná, iný podnikateľský subjekt. Stále som išiel na kompromis. Išli sme na 19 %. Nie na 23. Stále tie sociálny podnik je o 4 % ešte zvýhodňovaný. Čiže ja preto navrhujem tento kompromis, aby som tu sa vyhol nejakým, nejakým tým tlakom. Ja chápem každého, každý starosta alebo každý šéf takéhoto sociálneho podniku, ktorý na tomto s prepáčením ryžuje, tak obvolá všetkých poslancov a robí tu všetko preto, aby sa tomu zabránilo. Čiže ja preto apelujem na to, že kto ak teda niekto povie, že a ja som ten prvý, ktorý by som želal sociálnym podnikom nižšiu dépehačku. Ale my vidíme objemy ako sa to navyšuje proste. Péruje sa cez to dépehačka cez tieto podniky a to je veľký problém. Ja to považujem za veľký problém. Ak chceme hovoriť o boji s daňovými únikmi musíme tomu zabrániť. A tak isto mali sme dlhé debaty aj s pánom ministrom práce sociálnych vecí. Ja viem, že aj poslanci mnohí máte niektorí známych starostov, ktorí, ktorým ten systém vyhovoval ale, ale musí na jednej strane sú zvýhodňovaní zo štátu tí zamestnanci. Dostávajú na nich dostávajú príspevok, ktorý ideme teda nastaviť nie, že priemerné ale aby mali minimálnu mzdu, lebo to každý uzná kto trošku robil v sociálnej oblasti, že asi dávať príspevok vo výške priemernej mzdy tak to asi nie je korektné a myslím si, že padne tu nejaký myslím, že pozmeňujúci návrh k tomu. Ale, ale apelujem na to, že ja skutočne by som bol prvý, ktorý by som chcel 5 percentnú dépehačku na sociálne podniky, ale ak chceme zabrániť reálnym podvodom a zneužívaniu systému a legalizácii toho, že sa tu niekto zvýhodňuje na dépehačke, tak prijmime aspoň tento kompromis. Nie je to riešenie ak najčistejšie riešenie 23 percentná dépehačka. A potom niekto hovorí, že však to dajme len na stavebné činnosti. No ale práve na tých stavebných činnostiach sú najväčšie, najväčšie tie úniky. Predstavte si, že niekto stavia a má 23 percentnú dépehačku a druhý stavia a má 5 percentnú dépehačku. Tak ako? Nekriví sa tým podnikateľské prostredie? Veľmi sa s tým kriví. Sociálne podniky naďalej budú stále zvýhodňované. Tí ľudia, ktorí tam pracujú, ktorí sú skutočne ťažšie zamestnateľní, štát im prispieva. Budeme im prispievať tým firmám, tak ako doteraz. Aj keď teda to bude v sume tej minimálnej mzdy a nie priemernej mzdy. Akože prispievať na priemernou mzdou na zamestnanca to považujem za nekorektné a myslím si, že to, to však to je podstate názor aj ministra práce sociálnych vecí. Z mňa poviem bude ešte zmena zákona, lebo práve prečo to teraz tu to riešime, lebo bude týka sa to samozrejme dépehačky ale bude ešte aj zmena zákona, ktorá bude nastavovať tie ostatné procesy len je tu nejaké to, to je vo vašich rukách celý ten program Národnej rady. Ale, ale potrebujeme určite poriešiť od 1.1. dépehačku. Tak isto musíme, musíme korektne nastaviť tie príspevky. Bavíme sa o peniazoch, ktoré niekedy idú, idú dokonca z eurofondov a tie, tá suma na budúci rok by sa minula niekedy v polke roka. A bavíme sa o vplyve na rozpočet 30 a ten ďalší rok možno 100 miliónov eur. Ale chcem poprosiť jedno, že skutočne ak niekto bude a poviem to úplne na rovinu. Ak niekto bude presadzovať 5 % dépehačku na sociálne podniky, tak podporuje daňové úniky na DPH, o ktoré prichádza štát. Takže to je môj apel. A pevne verím, že som to dostatočne detailne vysvetlil na to, aby, aby sme sa v tomto potom na konci zhodli. Ja viem, že bude tu určite veľa telefonátov od starostov, ktorým to nejakým spôsobom vyhovuje ale vyhovuje im to preto, lebo štát prichádza o veľké sumy DPH. Takže ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť na rozpravu.