Videokanál poslanca

... z týchto výdavkov sú napríklad podpora cestovného ruchu, ako je Fond na podporu cestovného ruchu, dotácie, kapitoly Slovakia Travel. Ďalšie stimuly ako napríklad investičné stimuly, ktoré boli dôležité pre Slovenskú republiku a bolo napríklad Volvo a Baterkáreň v Šuranoch. Ďalšie dotácie, ktoré alebo teda príspevky, ktoré dáva štát, sú rôzne príspevky na rozvoj priemyslu a rôzne príspevky na samotné podnikanie. Ďalších oblastí, kde štát financuje svoje aktivity cez túto sumu, ktorú som spomenul na začiatku, sú napríklad dotácie a príspevky z ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ako sú napríklad televízia, Fond na podporu kultúry, Audiovizuálny fond, príspevky múzeám a galériám. Ďalej sú to rôzne zmluvy súvisiace s Ústavom Slovenskej akadémie vied na vedu a výskum a vývoj. Ďalšie výdavky z tejto sumy, ktorú som spomenul, sú napríklad dotácie na stravovanie pre deti, potom sú to rôzne štátne schémy štátnej pomoci a národné podpory ministerstva pôdohospodárstva. Hovorím to preto, aby bolo jasné, o čom sa tu bavíme. Ja nechcem povedať, že tu niekde, niekde lieta 24 miliárd. Nie je to pravda, ale tuto sú oblasti, do ktorých štát dáva svoje financie. Poďme ďalej. Bavíme sa o Environmentálnom fonde samotnom. Energopomoc poskytnutá v sledovanom období. A len za tú energopomoc, o ktorej sme tu už toľko hovorili aj v pléne Národnej rady, sa bavíme o obrovskej sume. Je to suma 4,6 miliardy eur. Čiže z tých za tých päť rokov tých 24, 23,7 miliardy je skoro 5 miliárd, je energetická pomoc. Neopomeňme COVID-ovú pomoc, nie sme tu na to dnes, aby sme sa tu sa tu vyjadrovali k tomuto, ale je to jedna z oblastí, kde sa minulo kopec peňazí, ja stále tvrdím, že boli minuté mnohé neefektívne a dodnes sme sa nedozvedeli, kde peniaze napríklad za MOM-ky skončili u koho a kto sa na tom nabalil. Poďme sa pobaviť ďalej. Pomoc poskytnutá pri agresii Ruska proti Ukrajine. Čiže aj toto je zahrnuté v tej sume. Opäť nie je tu asi témou, nejdem sa tu k tomu vyjadrovať. Moji kolegovia možno niektorí to budú rozoberať alebo pri iných témach, ale poďme sa venovať hlavne meritu veci, prečo sme sa tu dnes stretli. Ďalšia oblasť ktorej štát pomáha, je pomoc na krytie výdavkov súvisiacich s negatívnymi dôsledkami inflácie, ktorú opäť mnohí tu hovoria o nejakej dražobe, ja stále hovorím, že inflácia, ktorá tu bola najväčšia za posledné desiatky, dve desiatky rokov je práve inflácia z rokov 2022 a roku 2023. Celková v roku 22 bola 12,7 a 10,5 % v nasledovnom roku a o inflácii na potraviny ani nebudem hovoriť. Za dva roky 40 %. Poďme ďalej. Z čoho sa hradia tieto peniaze, čo sa hradí cez tieto peniaze. Napríklad je to európske financovanie spoločnej poľnohospodárskej pomoci v rámci Európskej únie zdrojov a zdrojov štátneho rozpočtu. Jeden z posledných, ktorý by som možno spomenul, sú dotácie z Európskych štrukturálnych a investičných fondov a Plánu obnovy. Sa opäť môžme baviť o efektivite vynakladanie prostriedkov a to je tiež môže byť predmetom kontrol, ktoré vykonávajú audity, ktoré prebiehajú v Slovenskej republike. Včera tu bola debata, my sme tu viacerí ste debatovali, kto čo kontroluje na základe akého, akého zákona. Bola tu otázka na Envirofond, ja som včera zodpovedal vašim kolegom, že sú tu rôzne orgány, ktoré sú, ja sa tomu budem trošku venovať, poviem, aké orgány tu kontrolujú vynakladanie peňazí zo štátneho rozpočtu a mnohé z nich sú aj nadradené, ale mnohé sú z nich rovnocenné. Všetky kontroly, ktoré sa vykonajú, sú v podstate, ich závery sú rovnocenné a vyvodzujú sa z nich určité, určité dôsledky. Všetky poskytnuté dáta sa naďalej analyzujú aj v súvislosti s cieľom čo najviac túto kontrolu v budúcnosti automatizovať. Samozrejme boli by sme radi, keby mnohé veci v 21. storočí fungovali automatizovane, ale tak ďaleko ešte nie sme, takže potrebujeme, aby sme zefektívňovali fungovanie auditu. Napríklad my sme v rámci, v rámci aj konsolidácie spájali dva audítorské veľké, veľké celky a ušetrili sme tam radovo asi 32 zamestnaneckých miest. Sú rôzne duplicity, ktoré sa robia v štáte a my sme sa radi týmto duplicitám vyvarovali. Keďže na výkon auditu bol obmedzený čas, dostali sme samozrejme, samozrejme nejaký časový priestor a súbor na overovanie obsahoval obrovský počet dát. Bolo to vyše 700 000 dát. Bolo potrebné pristúpiť k výberu vzorky. Ja sa chcem ohradiť voči rôznym špekuláciám, ktoré som už počul a mnohí tu o tom budete možno hovoriť, ale ja som počul, že moji kolegovia, štátny tajomník mi hovoril, že na finančnom výbore sa všetci zaoberá ako sa vyberala vzorka a podobne, tak chcem to objasniť a chcem odmietnuť akékoľvek špekulácie o vyberaní vzorky. Najprv to bolo o tom, že nič sa nestalo, potom sa ukázalo, že sa niečo stalo, o tom si tiež povieme a potom sa začalo. Však keď teda sa niečo stalo, keď tu niekto v niečom podvádzal, tak poďme urobiť to, že poďme spochybniť, ako sa vyberala vzorka. Takže poďme k tomu. V súlade s medzinárodnými audítorskými štandardami bol zvolený najefektívnejší neštatistický rizikovo orientovaný spôsob výberu vzorky s cieľom odhaliť možné duplicitné financovanie. Ja chcem za seba povedať, ja som sa nikdy s audítormi nestretol, nikomu som žiadne pokyny nedával, keď tu nieto bude o niečom rozprávať, ani neviem o nikom z ministerstva financií, že také niečo sa stalo, sú to profesionáli, ktorí musím povedať, že mnohokrát nie sú ani, lebo my sme, ako viete, mnohých ľudí, ktorí sú odborníci, nechali na svojich miestach a nie sú to žiadni fanúšikovia ani strany SMER - sociálna demokracia, ani HLAS-u, ani nikoho iného, robia si svoju prácu profesionálne a odmietam akékoľvek osočovanie mojich kolegov, že by boli nejak ovplyvňovaní. Poďme ďalej. Takže konkrétny postup výberu prebiehal tak, že všetky podklady od jednotlivých poskytova boli nahraté do jednotného spoločného súboru a pomocou kontingenčných tabuliek rozdelených podľa tipu, to mi dávali samozrejme podklady kolegovia, takže vám to a sa o to podelím s vami. Bol rozdelený podľa tipu prijímateľa na tuzemské právnické osoby, zahraničné právnické osoby, fyzické osoby s IČOM, čiže to sú živnostníci, slobodné povolania, samostatný hospodársky roľníci, podnikatelia. Fyzické osoby ostatné, fyzické osoby bez priradenia jednoznačného jednotného identifikátora. Keďže skupiny tuzemských právnických osôb predstavovali najväčšiu množinu. Keď si pozrieme z pohľadu tej sumy, ktorú som tu spomínal 23,7 miliardy eur, bavíme sa o sume asi 22,8 miliardy, bolo práve poskytnutých týmto skupinám, čiže ak si to prepočítate, tak predstavujú až 96,47 % z celkového objemu pridelených dotácií. Ale aj počet duplicitných poskytnutí od dvoch a viac poskytovateľov. To znamená, takýchto sme tam identifikovali nejakých 7 658 poskytnutí. Výber vzorky sa zameral hlavne na túto významnú skupinu podnikateľov. Čiže to je normálne štatistické alebo teda nejaký, nejaký spôsob, ktorý audítori používajú na výber vzorky. Opäť čo mi kolegovia dali, aby som vám zdelil. Následne bol súbor tuzemských právnických osôb rozdelený na subjekty podľa právnej formy na štátnu správu a samosprávu. Aby sme vedeli, o čom hovoríme, lebo mnoho sa povie a potom, potom sú tu zavádzajúce informácie, tak patria sem obce samozrejme, samozrejme mestá, vyššie územné celky, mestské kultúrne strediská, zariadenia sociálnych služieb, napríklad aj zoologické záhrady, školy, škôlky, centrá voľného času, ďalej sú to divadlá, domovy dôchodcov, múzeá, knižnice zriaďovateľskej pôsobnosti štátnej správy a samosprávy a podobne. Ďalšou kategóriou je podnikateľský sektor. Sú to, aby sme vedeli, kto tam patrí, takže sú to akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzením, jednoduchá spoločnosť na akcie, obchodná spoločnosť. Treťou oblasťou, ktorá je asi tá, o ktorej sa tu bude najviac dnes baviť, je neziskový sektor. Kto tam patrí. Nadácie, neziskové organizácie, rôzne združenia a neinvestičné fondy. Takže to sú, to sú tie oblasti. Štvrtou oblasťou, ktorou, ktorou, kde sa teda ktoré sa týkajú tuzemských právnických osôb, bavíme sa o verejnoprávnom sektore. Sú to, ktoré spadali do okruhu, okruhu kontroly. Štátne podniky, verejná výskumná inštitúcia, verejnoprávna inštitúcia a piatou poslednou skupinou nevynímajúc samozrejme aj cirkvi a ostatné organizácie, do ktorých patria napríklad družstvá, pozemkové spoločenstvá, spoločenstvá vlastníkov a podobne. Teraz chcel by som uviesť zopár, zopár čísel k tomu, čo som už povedal. Je tu prehľad poskytnutých verejných financií tuzemským právnickým osobám, ktoré som, kde som spomínal, že to je okruh, kde je 90, skoro 97 % tých výdavkov dotácií, kde sa poskytuje od prvého, podľa zadania od 01.01.2020 do 30.09.2025. Je to rozdelené podľa právnej formy, počtu prijímateľov, počet poskytnutých verejných financií a poskytnutej celkovej sumy. Do štátnej správy a samosprávy sa zahŕňa asi 6 606 prijímateľov, kde bol počet poskytnutých verejných financií počet ich bol skoro 178 000, budem to zaokrúhľovať a poskytnutá suma celkovo bola 10 miliárd 455 miliónov 303 tisíc a tak ďalej. V podnikateľskom sektore sa bavíme o dotáciách, celkový počet prijímateľov bol 30 670, bolo poskytnutých, počet poskytnutí bolo skoro 262 000, presne 261 962, v celkovej sume 9 miliárd 152 tisíc 58 tisíc eur a nejaké drobné. Teraz to čo som hovoril neziskový sektor. Neziskový sektor je 5 418 prijímateľov, 27, pardon, čiže ešte raz. Neziskový sektor 5 418 prijímateľov, 27 776 poskytnutí a tu poviem presnú sumu 1 miliarda 186 tisíc 530 tisíc 923,14 eura. Štvrtou skupinou verejnoprávny sektor bolo poskytnutých 279 prijímateľom, 10 640 poskytnutí a celkovej sume 1,703 miliardy eur. Cirkevné organizácie. Je ich celkovo 2 445. Celkový počet poskytnutí bolo 44 706, v celkovej sume 382 miliónov 58 tisíc eur. Tá suma, ktorú som spomínal, o ktorej sa, kde sa teda odrážame o 23,7 miliardy, toto čo som teraz povedal, spolu dokopy je tých prijímateľov 45 418, počet poskytnutí je 52 995, celkovej poskytnutej sume, to je to, čo som povedal tých skoro tých 97 % 22 miliárd 878 miliónov 943 tisíc 643,14 eura. Čo sa týka výdavkov tých neziskového sektoru, bavíme sa o výške 1,186 miliardy eur. Veľká časť výdavkov sa týkala zdrojov, nasledovných zdrojov financovania, aby bolo jasné. Čiže nie všetko je samozrejme černota, čo si tu každý myslí, ale treba byť korektný, treba povedať, teda čoho sa to týkalo. 1,2 miliardy eur sa týka športových zväzov, napríklad podpora športu v súlade so zákonom o športe. Ďalšou oblasťou, do ktorej tieto peniaze prúdia, sú dotácie z Európskych štrukturálnych a investičných fondov pre tieto organizácie. Investície z mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti, ďalej je to energopomoc, to už sme hovorili ...
=====

Dobre. Vážené dámy, vážení páni, tak na veľa, na veľa som sa dostal aj ja ešte tento týždeň k slovu, takže poďme, poďme, mám tu štyri, štyri záležitosti. Jedna je, jedna je práve tento bod, ktorý ideme preb, prerokovávať, Informácia o výsledkoch vykonaného auditu a o stave plnenia prijatých opatrení na roky dvetisíc, ďakujem pekne. 2020 až 2025. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi informovať vás o výsledkoch komplexného auditu čerpania finančných prostriedkov ústredných orgánov štátnej správy za obdobie 2020 až 2025. Audit bol vykonaný na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1148 z 30. septembra 2025. Následne vláda Slovenskej republiky poverila na základe uznesenia č. 508 z 15. októbra 2025 ministerstvo financií, aby:
Po prvé, zriadilo medzinárodnú kontrolnú skupinu zo zástupcov všetkých ústredných orgánov štátnej správy, čo sa naplnilo 22. októbra 2025. Prostredníctvom zástupcov medzirezortnej kontrolnej skupiny Ministerstvo financií Slovenskej republiky dostalo dňa 30. 10. 2025 podklady o poskytnutých dotáciách, grantoch za obdobie 1. 1. 2020 do 30. 9. 2025.
Po druhé, druhou úlohou bolo nezávislou kontrolou overiť duplicitné a neoprávnené financovanie verejných prostriedkov. V sledovanom období piatich rokoch bolo poskytnutých celkovo 712 506 eur za všetky dotácie, granty, príspev, za granty, príspevky v objeme 23,7 miliardy eur, kde musím podotknúť, ja som dával informáciu mojim kolegom, táto suma, samozrejme, tam sú rôzne dotácie, ktorých sa to týka, budem to za chvíľu hovoriť, ktoré bežne súvisia aj s fungovaním samotného, samotného štátu. Hodnota 23,7 miliardy eur zahŕňa, sú všetky vlastne zo všetkých kapitol zo štátneho rozpočtu ale aj z rozpočtu európskych fondov, lebo riziko duplicitného financovania existuje bez ohľadu na zdroj financovania. Hodnota 23,7 miliardy eur zahŕňa všetky výdavky, ktoré poskyt, sa poskytujú formou zmluvy, rozhodnutia, oznámenia a existuje tam povinnosť ich zúčtovania. V rámci týchto výdavkov boli financované oblasti ako prenesený výkon štátu na obce a vyššie územné celky, to čo sú ako napríklad, škôlky, školy, matriky, stavebné školy, matriky, stavebné úrady.
Po ďalšie, sú tam napríklad vysokoškolské vzdelá, vzdelávacie zariadenia a veda aj vzdelávanie samotné. Železničná doprava na Železnici Slovenskej republiky a ZSSK. Dotácie na bytovú, napríklad byt, dotácie na bytovú výstavbu. Dotácie na šport, financovanie zväzu plus Fondu na podporu športu. Ďalšie z týchto výdavkov sú napríklad, podpora cestovného ruchu, ako je Fond na podporu cestovného ruchu, dotácie kapitoly SLOVAKIA TREAVEL. Ďalšie stimuly ako napríklad, investičné stimuly, ktoré boli dôležité pre Slovenskú republiku ako bolo napríklad...
=====

Ja len krátko. Zopakujem, audit, sa auditovať sa bude dať environfond naďalej. My máme pod kontrolou tú, hlavne teda tú časť, ktorá sa týka štátneho rozpočtu a všetky vaše obavy, ktoré máte, moji kolegovia budú detailne sledovať. Takže nemusíte sa obávať, dobre?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Samozrejme, niektoré tie právomoci sa posilňujú, to je v tom návrhu zákona, ale musím zopakovať, že keby mala nastať situácia, že by štát nemohol kontrolovať envirofond, tak to by sme nedovolili. Čiže za mňa odvolávam sa opäť na iný zákon, ktorý nám ukladá, že máme právomoci kontrolovať a auditovať Environmentálny fond, čiže naďalej to platí, a tak ako som povedal, pre mňa ako ministra financií je veľmi dôležité, aby som mal pod kontrolou hlavne teda ten balík, ktorý je mimo toho, alebo ktorý teda, samozrejme, v určitom zmysle každý to vie, napomáha aj, aj v určitom zmysle rozpočtu. Na druhej strane envirofond má nejaké určenie, ale my máme pod kontrolou to, čo bolo dohodnuté a pre mňa je toto najdôležitejšie. Čiže toto máme určite pod kontrolou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Táto otázka sa tu opakuje niekoľkokrát, takže predpokladám, že to, čo povedal pán premiér už v prvej otázke, ja to sa budem snažiť nejakým spôsobom doplniť, aby to bolo jasné, aby sme sa zbytočne tu nezaoberali niečím, čo nie je pravda, kolegovia.
Ministerstvo financií sa aktuálne prerokovaným návrhom nevzdáva žiadnych svojich kompetencií, to je proste fakt, a my máme na základe zákona o finančnej kontrole a audite č. 357/2015 kompetencie vykonávať vládny audit v Environmentálnom fonde. Čiže nie je pravda, že nevieme vykonávať akýkoľvek audit. A možnože dnes, zajtra, uvidím, teda záleží to na vašej vôli, budem hovoriť aj o systéme kontrol a teda aj o tom, ako ktoré orgány môžu čo kontrolovať. My sa snažíme, aby tie kontroly neboli duplicitné. Čiže budem sa snažiť trošku možno ozrejmiť aj tento fakt. Čiže vieme robiť audit.
Ďalšia vec, čo sa týka vôbec dosahu na prostriedky z Environmentálneho fondu, je tam určitá dohoda. Každý rok sa určitá časť envirofondu používa na tie účely, na ktoré podľa zákona má ísť a potom je určitá časť envirofondu, ktorá musí byť schválená vládou. Čiže opäť nie je pravda, že by nemali sme žiadny dosah na to, že akým spôsobom sa čerpá. Čiže každé takéto navýšenie by muselo byť schválené vládou, kde je členom vlády, samozrejme, minister financií a všetky ostatní a premiér ako tak avizoval, tak by nejaký takýto mal nastať stav, tak s takýmto my nebudeme súhlasiť. Čiže je to, je to to, čo som povedal, vieme vykonávať audit a takisto máme pod kontrolou prostriedky, ktoré sú v envirofonde.

Pán Jakab, vykrikovať spoza plota to viete, hej, to viete. (Reakcie z pléna.) Ako s vami... nekričte, nekričte, čušte, čušte! Neviete dodržiavať ani pravidlá slušného správania, ale vybavím si to s vami, aj s vami, pán Šipoš, a potom sa vyjadrím k ostatným veciam, ktoré tu zazneli. A musím povedať, niektoré tie vyjadrenia boli, poviem, niektorí ste si tu pošľapali po jazyku, ale boli niektoré aj relevantné a budem hovoriť k tomu, k veci a potom poviem aj za seba.
Na úvod, tento zákon slúžil hlavne na to, aby som zaviedol takzvané eFaktúry, to znamená boj s daňovými únikmi. To, čo ste vy, pán Jakab, ani vy, pán Šipoš, nikdy nerobili. Žiadne jedno opatrenie, ani jedno opatrenie ste nikdy neprijali, čo sa týka boja s daňovými únikmi. Ja, ja (reakcie z pléna), počkajte, nevykrikujte, to ja som tu nevykrikoval. Takže, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Nechajte pána ministra, prosím, vystúpiť. Nechajme ho hovoriť.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
Už ma tu niekoľkokrát nenechali dohovoriť moju záverečnú reč, tak nech ma, prosím vás, nechajú. Normálne ste neslušní demagógovia, vykrikujete tu jak oné, jak niekde v základnej škole. To som ešte nevidel. Potom človek sa má sústrediť na to, čo vám chce povedať.
Takže tento zákon má slúžiť na to, aby sme zaviedli eFaktúru a musím priznať, že niektoré tie výhrady beriem. Beriem, že ja som sa bavil s pánom ministrom sociálnych vecí o tom, že treba napraviť nejaký stav, ktorý tu dnes máme. A ja som minister financií, máte pravdu, pani Petrík, máte, som minister financií a ja, niekto tu hovoril, myslím, pán poslanec, že teda povedzte čísla, že ako, ako nám tu stúpajú tie podvody, o ktorých som hovoril. A tvrdím jedno, áno, pán Ledecký, nie sú tie podvody legalizované, áno, bohužiaľ. A proti tomu ako minister financií, dúfam, že uznáte, že musím zakročiť. Na rozdiel od pána Jakaba, ktorý nevie ani, jak funguje DPH, tak ja na rozdiel od neho vám môžem povedať jednu informáciu, ktorá je zásadná. Počet sociálnych podnikov nám nejak dramaticky nestúpa, ale hádajte, čo nám stúpa. Tržby týchto sociálnych podnikov. A to, čo tu bolo povedané a, áno, uznávam, to, čo povedal pán poslanec Viskupič, ktorý rozumie DPH na rozdiel od pána Jakaba, aj od pána Šipoša, tak máme tu niektoré sociálne podniky, ktoré na jednej strane majú veľké privilégium, čo sa týka tej päťpercentnej dépeháčky, a som sociálny demokrat a ja nemám absolútne nič proti tomu, aby mali sociálne podniky päťpercentnú dépeháčku. Ale mám proti tomu, aby sme tu mali 2,2-násobne vyššie tržby, ako sme mali v minulosti, a prala sa cez dépeháčka. Niektoré sociálne podniky, ktoré majú 5 %, tak jak ste povedali, získajú zákazku a čo urobia? Všetky subdodávky idú v 23-percentnej dépeháčke a keby pán Jakab vedel, ako funguje dépeháčka, tak by vedel, že si takýto sociálny podnik vypýta vratku od štátu. A garantujem vám jednu vec. To, čo sa tu deje, prečo som s tým vystúpil, preto, lebo to by za chvíľu nebolo, že 2,2-násobok, za chvíľu by to bola celá, bol by to 10-násobok, 20-násobok, obrovské daňové úniky. To je normálne fakturántstvo. Mám to ešte nejak inak nazvať? Takže ja ako minister financií som tomu musel zabrániť.
A teraz sa poďme pozrieť na to. Ja som očakával, a to je trošku výtka voči pánu ministrovi, ja to často nerobím, ale nemôže to byť tak, že vyriešte to, vyriešte to. Lebo ja som čakal, bola dohoda, že tu bude jeden zákon, ktorý to celé vyrieši, a mohla sa vyriešiť, ak by nebolo iné riešenie, tak sa mohla vyriešiť aj dépeháčka v rámci toho zákona, ak by nebolo iné riešenie. Ale musím povedať, že toto nebolo predložené a ja som teda dozvedel ku môjmu prekvapeniu, že sa tu vyrieši dépeháčka , vyrieši sa tu jeden pozmeňovák a zákon nebude. S tým nesúhlasím, s tým nesúhlasím.
Takže dohoda je nasledovná, ja som komunikoval s pánom ministrom, čiže to, čo sa tu momentálne udialo, tak sa dal nejaký časový priestor na to, aby január-február, aby sa táto vec vyriešila. A ja poviem za seba, odporučim aj nášmu poslaneckému klubu, aby DPH zatiaľ zostala zatiaľ taká, aká je, ak sa nenájde iné riešenie v rámci tohto zákona. Čiže to je vyjadrenie k tomuto zákonu. A poviem jedno, ja viem, že tu hráte všetci na city a vy, páni, vy ste demagógovia, vám to nebudem hovoriť, lebo vy neviete, o čom hovoríte. Ak to nebude nutné, ak sa to nastaví tak, a to je o tom, čo ste tu niektorí hovorili, ak sa to nastaví tak, že nebudú stúpať tie tržby, že sa mi, že mi nebude unikať tá dépeháčka, tak nebude treba toto riešiť takýmto spôsobom. Ja som bol v tom, že príde zákon a zrazu sa dozviem, že všetko vyriešené, že Kamenický, DPH, obráťte sa na pána Kamenického. Ja som tu riešil v tomto zákone faktúry, teda eFaktúry. To znamená, že sa od 1. 1. 2027, a preto som trval, aby bol prioritne zaradený tento bod, aby sme od 1. 1. 2027 mohli naštartovať procesy na to, aby sa tu zabránilo daňovým únikom. Takže to je jediný cieľ, ktorý ja mám ohľadne tohto zákona. Takže dohoda taká, že to urobíme tak, ako sme to urobili. Vrátime to, nech sa odborne, odborne sa bavme. V rámci tohto zákona môže byť kľudne upravená, ak to bude nutné, samozrejme, dépeháčka. Ak to nebude nutné a sa to nastaví tak, že nám nebudú rásť tržby, kde sa bude štát okrádať, a trvám na to a, hovorím, a to, čo bolo povedané, dnes je tu legálna schéma, ako sa štát dá okrádať o DPH. Takže s týmto nesúhlasím a musím tomu zabrániť. Dúfam, že na tomto sa zhodneme.
A vy páni hore, vy, páni hore, vy tu nevykrikujte a nehovorte nič o zadlžení Slovenska, to si s vami vybavím. Vy ste nechali tu, ja som mal deficit jednu miliardu, vy ste tu nehali osem a pol, páni, osem a pol. Počkajte, nevykrikujte tu! Keby ste nechali ten deficit tak, jak som vám ho nechal ja, tak ešte tri miliardy sme mohli dať do tých rastových opatrení, o ktorých tu toľko hovoríme, že potrebujeme, lebo keď sa pozrieme von, tak tá ekonomika nefunguje. A stá... nekričte, pán Šipoš! Ešte by sme mohli dať tri až štyri miliardy na podporné veci, čo sa týka rastu HDP. A teraz si zoberme, teraz si zoberme, stále by, keby sme ešte dali štyri miliardy do rastu HDP, stále by nám ten dlh nejakým spôsobom ešte nestúpal. Vy ste, koľko ste nechali, osem a pol, to je štyri a pol miliardy nad tých štyri miliardy, o ktorých som vám hovoril. Tak vy tu nekričte, neskáčte mi do reči! Vy ste zadlžili Slovenskú republiku tak, že keby sme tu nič neurobili v roku ´27, už tu mal byť 110-percentný dlh. Keby tu táto vláda nebola... (reakcia z pléna, nevykrikujte! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Šipoš, nechajte, prosím pán ministra, vystúpiť (reakcia z pléna), na to sú, pán poslanec, pán poslanec Šipoš, nechajte už. Pán minister zvolil spôsob vystúpenia, aký zvolil. Nedá sa na neho reagovať, fajn, ale proste mali sme rozpravu, v ktorej ste vystúpili. Prepáčte, pán minister, nechajte ma hovoriť. Mali ste možnosť vystúpiť široko v rozprave. Pán minister, počkajte chvíľku, prosím. Nechajte, prosím vás, kolegovia, nechajte pána ministra na záverečné slovo, vybavíte si to potom mediálne, alebo inak.
Pán minister, pokračujte teraz, ďakujem.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
Ďakujem pekne. Ja neviem, čo toto je za móresy, páni. Vy ste omylom, omylom tejto poslaneckej snemovne, čo tu vy robíte. Ja som tu 12 rokov bol a toto, čo vy tu teraz stvárate, to tu ešte človek nevidel. Ste neslušní, vulgárni, osočujete každého, robíte demagógiu, páni. Vy sa vraciate niekam dozadu, opakujete lži jednu za druhou. A vy ste tuto, okrem vás si nikto nemyslí, že ste tu nechali dobré verejné financie. Najhoršie v Európskej únie, pán Šipoš. Ne-nekričte tu! Choďte si sadnúť na svoje miesto! Čo tu provokujete stále? Pozrite, čo robíte. Choďte si sadnúť niekam, choďte na svoje miesto. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pán minister, pokračujte, prosím. Pán Šipoš asi môže sedieť a stáť kde chce, rokovací poriadok neprikazuje, kde má sedieť pán poslanec.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
... niekto iný, toto čo je. Prepáčte, ja toto odmietam akceptovať. Urobte si poriadok, pán predseda.

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Pán minister, ja poriadok si urobím.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
Ja neviem kto...

Dubéci, Martin, podpredseda NR SR
Dobre, pán minister, teraz, pán minister, počkajte teraz. Všetci sa upokojme, prosím. Pán Šipoš keď bude stáť tam, tak tam bude stáť, ale naozaj ho veľmi dôrazne prosím, aby nechal pána ministra hovoriť, v poriadku, nech to dokončíme, máme potom dôležitý bod, ktorým sa chceme zaoberať, pán Šipoš, takže nech nemusíme sa tu naťahovať. Prosím, nechajme pána ministra normálne dohovoriť. Pán minister nechajte zase, niečo je moje, vy riešte, čo je vaše.
Nech sa páči, pokračujte.

Kamenický, Ladislav, minister financií SR
Ďakujem. Zopakujem to, čo som povedal. Okrem Oľana, žiadne SLOVENSKO, ja odmietam tento názov, páni, čo ste si vy dali. Všetci vedia, kto tu zadlžil Slovenskú republiku a my sa tu s tým musíme pasovať kvôli vám. Vy sa tu smejete jak v nejakej psychiatrickej klinike. Kvôli vám to musíme všetko robiť. Mohli sme mať peniaze na iné veci. Miliardy ste minuli. Ja to vysvetlím, lebo to nikto nechápe. Áno, stúpa dlh. No však keď máte osem a pol miliardy a, pán Jakab, vy by ste sa trošku mohli podučiť, lebo neviete nič, lebo vy tu rozprávate o narastajúcom dlhu. Keď máte osem a pol miliardy, ktorý je o štyri a pol miliardy viac, ako si môžete dovoliť na to, aby ste stabilizovali dlh, tak vám ten dlh bude stále rásť. Ďalší rok, keď ho znížite na sedem a pol, šesť a pol, päť a pol, všetko sa vám zaráta do dlhu, kým sa nedostanete na tie štyri miliardy. Ja som vám odovzdal miliardu. Ešte tri miliardy som mal k dobru, stále by mi klesal dlh. Viete, čo ste tu nechali? Armagedon ste tu nechali, páni. A vy tu vykrikujete dookola, na sociálnych sieťach hovoríte a presviedčate národ, akí vy ste chrumkaví. Nie ste páni, vy ste demagógovia. Vy zničíte Slovenskú republiku, to, čo robíte. Vy sa nemôže dostať opäť k moci. Ak to Slováci dovolia, tak to bude Armagedon pre Slovenskú republiku. My si nemôžeme dovoliť ďalšieho Matoviča, Hegera za ministra financií. A vás, pán Jakab, už vôbec nie, ani vás, pán Šipoš, to by sme teda dopadli. Ste zlikvidovali slovenské verejné financie, ktoré sme potrebovali na tie sociálne veci, o ktorých tu toľko rozprávate. Že vraj tu ide niekto ničiť nejaké sociálne podniky, my sme ich zakladali, my sme ich nastavovali. Momentálne je stav, kde sa kradnú na tom dépeháčky. A všetci to vedia. A viete to aj vy, nesmejte sa. (Reakcia z pléna.) Nesmejte sa! Ja vám niečo poviem, čo sa týka starostov, a sú tu viacerí starostovia, viete, o čom hovorím, viete každý, kto robí starostu. To neni o vypomáhaní. Niektorí si s tým vypomáhajú nad rámec toho, čo by si mali vypomáhať. Ja som za to, aby sociálne podniky fungovali, aby pomáhali tým, ktorí fungovať majú, štát dáva na to príspevky, to je záležitosť ministerstva práce, sociálnych vecí a nech to funguje. Ale nemôže sa vám stať, že sa tu bude strojnásobovať obraty, lebo na to niekto pere dépeháčku a chce z toho vratky. Potom kričíte, lepšie vyberajte dane. Ja som ministrom financií a chcem, aby sa lepšie vyberali dane. Ale nebudem vám menovať starostu, s ktorým som sa stretol, a hovorí mi, pán minister, ja som si chcel tiež ten sociálny podnik založiť, lebo som si chcel trošku preprať tie dépeháčky. Toto je výsledok. Čiže ja som tu na to, nie smerácky, nie, pán Šipoš, to sú aj oľanácki aj iní. Ale toto nemôžeme dovoliť. Ja som tu chcel, aby sa to nastavilo normálne.
Čiže vrátim sa k podstate veci, nechcem vás tu už zaťažovať. Čiže to, čo som povedal, chcem, aby sa vrátil ten zákon na ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby sa nastavil tak, aby to bolo tak, aby nedochádzalo k praniu dépeháčky, aby štát neprichádzal o peniaze na vrátkach DPH.
Ďakujem pekne.

aj tá smernica vydá. Ktoré zabezpečí kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ ani zákony by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejme, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania. Každý tu hovoríte o tom jak máme zľahčovať to čo budú robiť podnikatelia. Takže tento systém by mal, mal pomáhať predvyplniť daňové priznania podnikateľom. Orgány finančnej správy budú mať súčasne údaje o uskutočnených transakciách v čase vyhotovenia faktúry a budú môcť tak okamžite preveriť reálnosť transakcie a v prípade identifikácie nezrovnalosti pristúpiť ku konkrétnym krokom zaisťujúci elimináciu prípadného podvodného nezaplatenia DPH. A o DPH tu budeme ešte dnes hovoriť. Čiže bavíme sa tu o tom ako sa má zabrániť ináč karuselovým podvodom ak ako tak, že budeme mať v reálnom čase budeme vidieť čo sa deje a automaticky kontroly vedia nabehnúť tam kde tieto podvody by teoreticky mohli vznikať. Takže tento systém zabráni samozrejme nejakým potencionálnym únikom. Čiže bavíme sa o využívaní preventívnych inštitútov správy daní napríklad (nezrozumiteľne vyslovené) z rozdelenia platby takzvanej plits paymant. Čiže predbežné opatrenie alebo zriadenie záložného práva. Navrhovaná úprava prispeje nie len k posilneniu systému DPH ale i k zabezpečeniu rovnakých podmienok na trhu. K technickej modernizácii účtovníctva, zníženiu administratívnej záťaže. Elektronické faktúry umožnia automatizované spracovanie počítačovými systémami bez nutnosti ručného prepisovania údajov čím sa výraznej miere šetria náklady dnes vynakladané zasielanie a spracovávanie faktúr. Rozsiahla analýza vplyv na podnikateľské prostredie predpokladá zníženie nákladov podnikateľov o cirka 55 miliónov eur čo vyplýva výrazný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže implementačné náklady boli vyčíslené v nižšej sume, čiže 35 miliónov eur. Uvedené opatrenia vychádzajú zo smernice VIDA, o ktorou som už spomínal, ktorá v celej Európskej únii ustanovuje povinnú refakturáciu a oznamovanie údajov od roku 20, 30. Čiže my to zavádzame o tri roky. O tri roky chceme to zaviesť o tri roky skôr. Novela zákona DPH o DPH síce pre tuzemských platiteľov zavádza tieto povinnosti skôr od roku 2027 a však takým spôsobom, aby od roku 2030 nemali žiadne problémy pri zavádzaní celoeurópskeho riešenia už v obsiahnutom predkladanom návrhu zákona. Návrh zákona samozrejme so sebou prináša aj vplyvy pre podnikateľov, ktorí budú potrebovať čas na implementácie, technické riešenia, poradenstvo pri prechode na nový formát fakturácie pričom ministerstvo financií a finančná správa už dlhšie intenzívne komunikuje s verejnosťou cieľov zabezpečiť, aby prechod na elektronickú fakturáciu bol plynulý. Prečo prichádzam dnes s týmto zákonom a myslím, že to je aj to odpoveď pánom k partnerom našim koaličným zo strany HLAS, že potrebujeme tento zákon spustiť od 1.1., aby sme stihli veci, ktoré sme nastavili z hľadiska nefaktúry v rámci, v rámci procesu. Čiže preto s tým prichádzam práve teraz, hej? Čiže, aby bolo jasné. Súčasne s cieľom zamedziť obchádzanie aj platenia dane navrhujeme zaviesť registráciu DPH skupiny z úradnej moci, ktoré sa eliminujú schémy spočívajúceho vo využívaní viacerých spoločností ovládaných pravidlá jednou osobou, tak aby sa vyhli povinnej registrácii a platenia DPH. Poviem príklad. Najčastejšie ide zakladanie viacerých obchodnostných spoločností s cieľom výkonu činností s vysokou pridanou hodnotou napríklad realitné kancelárie takým spôsobom, že keď sa výnos v kalendárnom roku blíži k sume 50 tisíc eur, tak sa zakladá ďalšia realitka a ďalšia. A máme tu realitky, ktorá sa nechcem povedať, že realitka 1, realitka 2, realitka 3 a stále to má rovnaký názov a takto sa obchádza zákon. Čiže týmto, touto novelou sa k tomu chceme, chceme vyhnúť. Utlmí sa činnosť tejto spoločnosti do konca toho roka a v tej istej činnosti sa pokračuje ďalšími spoločnosťami. Mám za to, že finančná správa dostane do rúk nástroje, ktoré pomôžu zachytiť podvodné schémy a už na začiatku a nie až po podaní daňových výkazov kedy sa často iba kontrolujú už nefunkčné a nemajetné spoločnosti. No a teraz sa dotknem, dotknem sociálnych, sociálnych podnikov. Čiže prečo ideme zvyšovať. Zvyšujeme a hovorím to úplne otvorene a boli tu kritiky. Myslím, že tu je pán starosta a pán poslanec, ktorý hovoril o sociálnych podnikoch ako o zdrojoch určitých podvodoch na DPH a hovorím bavíme sa aj o zvýhodňovaných niektorých druhov podnikania v zmysle, v zmysle verejných obstaraní. Bolo to kritizované myslím aj pánom ministrom Tarabom a podobne. A ja som, ja poviem za seba, že ja som prvý, ktorý, keď sme sa napríklad bavili o tom, že či majú sú tu veľkí zástancovia, aby tu bola jedna sadzba DPH. Ja som bol prvý ten, ktorý som povedal, že jedna sadzba DPH si nerieši to, že chceme mať napríklad na základné potraviny a na iné služby 5 % DPH,. Čiže my sme prví tí, ktorí sme boli za to, aby boli 5 % dépeháčky. Ale vysvetlím prečo pri sociálnych podnikoch je to cesta do pekla. A poviem to úplne, úplne na roviny. Sú tu samozrejme snahy to, že oddelme, je tu asi 600 sociálnych podnikov. Tuším, že 170 patrí priamo samosprávam, aby sme to nejakým spôsobom oddelili ale poviem to opäť veľmi otvorene. To čo o čom tu budem hovoriť sa nedeje len tých tou zbytku tých sociálnych podnikov ale deje sa to aj na úrovni, na úrovni obcí. A vysvetlím ako. Obce si vedia zakladať obecné podniky, ktoré nemajú možnosť si odrátavať DPH, DPH. To znamená ony nevedia robiť to čo sa momentálne deje. Tam nenarastá počet sociálnych, sociálnych podnikov, tam narastá objem toho čo sa deje cez tie sociálne podniky. Ale ide to do násobkov toho čo sa dialo v minulých rokoch. A poviem prečo a ja beriem aj jedno, že samozrejme, že starostovia, ktorí napríklad na tomto profitujú a hovorili, že my si s tým pomáhame, lebo, lebo neplatíme DPH ešte dostaneme vratku od štátu, tak jasné, že takýto starostovia sa budú snažiť hocikoho tu kontaktovať, aby to presadili. A ja hovorím jedno. To sa veľmi podobá tomu čo som tu pred chvíľou rozprával. Do konca karuselom, ktoré kde teda štát prichádza o obrovské prostriedky DPH. A poviem vám príklad. Napríklad obec, obec vyhrá výberové konanie. Celú zákazku bez toho, aby tá obec, obecný podnik alebo teda ten sociálny podnik, ktorý patrí obci čokoľvek urobil dá subdodávku nejakej firme, tam samozrejme potom samotný sociálny podnik na tom 5 % dépeháčku. Len všetky subdodávky sú tu v 23 % dépeháčke. Rozdiel 18 %. To je normálne to sú ako niekto nehovorím teraz, že sa to deje iba na obciach. Deje sa to aj v tých ostatných sociálnych podnikoch. No a máme tu sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú SBS-kami, ktoré sa zaoberajú samozrejme stavebná činnosť. Tam pomaly máme veľké stavebné firmy, ktoré príjmu niekoľko zamestnancov, aby spĺňali podmienky na sociálny podnik ešte od štátu zoberú príspevky na tých zamestnancov a celé, celé podnikanie majú z 5 percentnou dépehačkou. Štát prichádza o obrovské sumy. A čo sa stane? Sociálny podnik si vypýta vratku DPH. Toď je rozdiel 18 %. Rozdiel medzi 5 % a 23 je 18 %. Preto apelujem na to a ja súhlasím s tým. Tu to prvý krát budem súhlasiť s tým čo tu zaznieva možno tu to z predných radov a bolo to tu viac krát spomenuté. To, že si niekto s tým prilepšuje a že je to momentálne to je nastavené tak, že je to legálne ale ide to do veľkých rozmerov, tak štát prichádza skutočne o veľké dépehačky. A je tu legálny spôsob ako sa to dá robiť. Ale je to niečo, ktoré je na úrovni podvodov s DPH. Takže a k tomu chceme zabrániť. A ja na to apelujem, aby sme skutočne toto nepodporovali. My podporujeme samotné sociálne podniky a súhlasím s jednou vecou. Keby som tomuto chcel úplne zabrániť a poviem to úplne otvorene, tak my sme navrhovali 23 percentnú dépehačku, aby bolo zrovnoprávnené všetky tie podniky normálnymi aj firmami. Lebo, keď sa ide napríklad aj do tých verejných obstarávaní, tak tie ceny, ktoré môžu dať tie sociálne podniky sú o 18 % dneska nižšie ako to môže dať normálna iná firma. A kto vyhrá? Samozrejme, že nevyhrá iná, iný podnikateľský subjekt. Stále som išiel na kompromis. Išli sme na 19 %. Nie na 23. Stále tie sociálny podnik je o 4 % ešte zvýhodňovaný. Čiže ja preto navrhujem tento kompromis, aby som tu sa vyhol nejakým, nejakým tým tlakom. Ja chápem každého, každý starosta alebo každý šéf takéhoto sociálneho podniku, ktorý na tomto s prepáčením ryžuje, tak obvolá všetkých poslancov a robí tu všetko preto, aby sa tomu zabránilo. Čiže ja preto apelujem na to, že kto ak teda niekto povie, že a ja som ten prvý, ktorý by som želal sociálnym podnikom nižšiu dépehačku. Ale my vidíme objemy ako sa to navyšuje proste. Péruje sa cez to dépehačka cez tieto podniky a to je veľký problém. Ja to považujem za veľký problém. Ak chceme hovoriť o boji s daňovými únikmi musíme tomu zabrániť. A tak isto mali sme dlhé debaty aj s pánom ministrom práce sociálnych vecí. Ja viem, že aj poslanci mnohí máte niektorí známych starostov, ktorí, ktorým ten systém vyhovoval ale, ale musí na jednej strane sú zvýhodňovaní zo štátu tí zamestnanci. Dostávajú na nich dostávajú príspevok, ktorý ideme teda nastaviť nie, že priemerné ale aby mali minimálnu mzdu, lebo to každý uzná kto trošku robil v sociálnej oblasti, že asi dávať príspevok vo výške priemernej mzdy tak to asi nie je korektné a myslím si, že padne tu nejaký myslím, že pozmeňujúci návrh k tomu. Ale, ale apelujem na to, že ja skutočne by som bol prvý, ktorý by som chcel 5 percentnú dépehačku na sociálne podniky, ale ak chceme zabrániť reálnym podvodom a zneužívaniu systému a legalizácii toho, že sa tu niekto zvýhodňuje na dépehačke, tak prijmime aspoň tento kompromis. Nie je to riešenie ak najčistejšie riešenie 23 percentná dépehačka. A potom niekto hovorí, že však to dajme len na stavebné činnosti. No ale práve na tých stavebných činnostiach sú najväčšie, najväčšie tie úniky. Predstavte si, že niekto stavia a má 23 percentnú dépehačku a druhý stavia a má 5 percentnú dépehačku. Tak ako? Nekriví sa tým podnikateľské prostredie? Veľmi sa s tým kriví. Sociálne podniky naďalej budú stále zvýhodňované. Tí ľudia, ktorí tam pracujú, ktorí sú skutočne ťažšie zamestnateľní, štát im prispieva. Budeme im prispievať tým firmám, tak ako doteraz. Aj keď teda to bude v sume tej minimálnej mzdy a nie priemernej mzdy. Akože prispievať na priemernou mzdou na zamestnanca to považujem za nekorektné a myslím si, že to, to však to je podstate názor aj ministra práce sociálnych vecí. Z mňa poviem bude ešte zmena zákona, lebo práve prečo to teraz tu to riešime, lebo bude týka sa to samozrejme dépehačky ale bude ešte aj zmena zákona, ktorá bude nastavovať tie ostatné procesy len je tu nejaké to, to je vo vašich rukách celý ten program Národnej rady. Ale, ale potrebujeme určite poriešiť od 1.1. dépehačku. Tak isto musíme, musíme korektne nastaviť tie príspevky. Bavíme sa o peniazoch, ktoré niekedy idú, idú dokonca z eurofondov a tie, tá suma na budúci rok by sa minula niekedy v polke roka. A bavíme sa o vplyve na rozpočet 30 a ten ďalší rok možno 100 miliónov eur. Ale chcem poprosiť jedno, že skutočne ak niekto bude a poviem to úplne na rovinu. Ak niekto bude presadzovať 5 % dépehačku na sociálne podniky, tak podporuje daňové úniky na DPH, o ktoré prichádza štát. Takže to je môj apel. A pevne verím, že som to dostatočne detailne vysvetlil na to, aby, aby sme sa v tomto potom na konci zhodli. Ja viem, že bude tu určite veľa telefonátov od starostov, ktorým to nejakým spôsobom vyhovuje ale vyhovuje im to preto, lebo štát prichádza o veľké sumy DPH. Takže ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť na rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, ideme k zákonu o DPH a budem, budem hovoriť dlhšie aj o, vyjadrím sa o návrhoch, ktoré prešli cez pozmeňujúce návrhy vo výboroch, hlavne teda čo sa týka sociálnych podnikov, lebo viem, že tu je o tom diskusia. Myslím, že kolegovia z PS-ka aj moji kolegovia sa na niektoré veci pýtajú, tak objasním, objasním, o čo ide, ale, takže poďme v úvodnom slove, budem ho mať dlhšie opäť, aby som uviedol veci, veci na pravú mieru.
Takže predkladáme zákon, ktorý je v súlade s programovým vyhlásením vlády na rok 2023 a reagujeme na meniace sa podmienky moderného podnikania, rast digitálnych a cezhraničných služieb, ako aj na efektívnejší výber DPH a zníženie daňových únikov. Opäť je to jedno z opatrení, ako som tu aj teraz pred chvíľou počul, tak chcem len pripomenúť, že bývalá vláda neurobila žiadne opatrenia, čo sa týka boja s daňovými únikmi, všetky plány, ktoré sa urobili, boli za bývalých vlád a čo sa týka tejto vlády, tak tiež sme sa nezobudili pred Vianocami, ale robili sme už jeden, jeden plán boja s daňovými únikmi teraz to je druhé kolo, pán poslanec, ktorý tu pred chvíľou rozprával.
Takže v rámci zmien v zákone o DPH prichádzame s povinnou elektronickou fakturáciou medzi podnikateľmi od 1. 1. 2027. Je to vec, ktorá sa tu, o ktorej sa veľmi, tzv. e-faktúra, o ktorej sa tu hovorí veľmi-veľmi-veľmi dlho a ak tu niekto tvrdí, že vláda nemá záujem na výbere daní a lepšom výbere daní, tak bude robiť všetko pre to, aby toto nebolo. Lebo jasné, že každý podnikateľ, keď bude mať evidované svoje faktúry v elektronickom systéme, do ktorého bude aj štát vidieť, tak je to niečo, čo prinesie určite zvýšený výber daní a zase vám môžem povedať a môže ma hocikto kritizovať za hocičo, ale, ale toto nerobím možno pre túto vládu, robím to možno pre tú druhú, pán, pán Kišš, možno aj pre tú vašu, ak teda budete takí dobrí, že nás tu dostatočne pookydávate, aby ste sa dostali do vlády. Nerobím to pre seba. Lebo je to zákon, ktorý by mal platiť od 1. 1. 2027 a mohol by som neurobiť nič, lebo každý poviete, že však najlepšie je nič nerobiť, Európska komisia navrhla takzvanú, je to, je to smernica ViDA, v rámci ktorej sa to tak či tak bude musieť zaviesť, ale chceme to urobiť čím skôr a v súlade s tým, čo sa bude zavádzať na to, aby sme lepšie vyberali dane.
Takisto neriešime, chceme s B2B-fakturáciou, čiže s business-to-business spúšťame súčasne aj B2G-fakturáciu, čiže chceme to urobiť naraz, aby to bolo čo najefektívnejšie, aby sme zbytočne, lebo ja som povedal, najprv mi hovorili, že urobme jedno, potom druhé, a hovorím, a dvakrát budeme za to, za to znášať náklady a na čo to je dobré, prečo by sa to nemalo urobiť naraz? Nevidím jediný dôvod a myslím, že je to dosť a robíme to maximálne efektívne.
Primárne je elektronická fakturácia postavená v systéme, na formáte systému, ktorý B2G vzťah úspešne funguje u viac ako polovici členských štátov Európskej únie, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Škandinávske krajiny, Pobaltské krajiny, Francúzsko, Portugalsko a ďalšie a k tomu ešte aj prispôsobíme B2B, čiže business-to-business fakturáciu. Ide o decentralizované riešenie, kedy štát nevykonáva obrovské investície na centrálne riešenie, lebo boli, zvažovali sme, či teda centrálne to riešiť, alebo decentralizovane, nakoniec sme sa zhodli na tom, že oveľa efektívnejšie a lacnejšie pre štát to bude decentralizovať, lebo keď sme sa pozreli na fungovanie v iných krajinách, tak tie decentralizované riešenia fungujú lepšie. Ide o trend, na ktorý podnikateľský stav postupne sa pristupuje celá Európska únia od roku ´26 povinne napríklad v Belgicku.
Návrh zakladá, počíta s prednastaveným riešením postaveným na takzvanej doručovacej službe, kedy po zasielaní faktúr medzi podnikateľmi a zasielaní údajov finančnej správy budú cez šifrované kanály zabezpečovať certifikovaní takzvaní digitálni poštári, tak ako to funguje aj v iných, iných krajinách.
Celkovo teda ide o to, že, zdôrazňujem, že pri elektronickej faktúre sa určí jednotný formát, operabilný v celej Európskej únii. Čiže ideme presne v tom štandarde, ktorý bude požadovať aj tá, teda smernica ViDA. Bude zabezpečovať kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ, ani zákazník by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejmé, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania...
=====

Ďakujem pekne. Budem sa snažiť v úvodných slovách, ideme, v podstate máme tu dva zákony, ktoré súvisia s bojom s daňovými únikmi. Tak ako sme avizovali, táto vláda dáva iniciatívy, ktoré teda mali by priniesť väčší výber daní, ktoré považujem za jeden z hlavných pilierov takisto, čo sa týka zlepšovania stavu verejných financií. V roku 2023 sme prebrali verejné financie v zlom stave, katastrofálnom. Cieľom je návrat k udržateľným verejným financiám, tak ako som tu už povedal. Ak sa vrátime spätne do roku 2012, keď sa rozpadla v podstate celá finančná správa, daňová medzera na Slovensku sa pohybovala vo výške asi 35 %, za vlád Roberta Fica bolo prijatých niekoľko desiatok opatrení proti daňovým únikom, ak si spomenieme na to, čo robila bývalá vláda, ja si teda nepamätám žiadne významné opatrenia na zlepšenie výberu daní alebo elimináciu daňových únikov, ak teda v období pandémie samozrejme vnímam stav, kedy sa veľa vecí platilo podstate bezhotovostne, nákupy sa robili bezhotovostne, ktoré táto situácia pomáhala lepšiemu, automaticky lepšiemu výberu daní. Takže niektoré z tých opatrení, ktoré budeme robiť, súvisia aj s týmito, s týmito platbami. Takže daňová medzera v roku 2020 dosahovala 14,6 % a výška daňových nedoplatkov bola 2,8 miliardy eur. Aktuálny Akčný plán boja proti daňovým únikom bol predstavený 26. novembra 2024. Obsahuje trinásť opatrení, ktoré sú rozdelené na ústretové, motivačné, podporné, tak ako sme to už predstavili aj na tlačovej konferencii. Posledne vyšla nejaká správa, kde teda sa tvrdila, že tretina všetkých podvodov DPH v Európskej únii sa uskutoční na Slovensku, čo chcem dať na pravú mieru. Týchto, množstvo týchto podvodných ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) , ktoré niekto, ktoré niekto spomínal, sú sa týka nejakých reťazcov, tie ktoré prebiehajú mimo územia, mnohokrát mimo územia Slovenskej republiky. Ak teda pani prokurátorka vtedy rozprávala o niečom, ja teda neviem o konkrétnych číslach a zdalo sa mi to dosť účelové napriek tým rozhovorom, ktoré boli na úrovni Finančnej správy, kde teda oceňovala najskôr pozitívny prístup k tomu, ako vláda pristupuje k výberu daní a potom mediálne bolo povedané niečo úplne iné. Ja teda chcem vidieť úplné konkrétne, konkrétne informácie a nielen všeobecné vyjadrenia. Takže toľkoto. V tomto úvodnom slove tak, ako som to urobil aj minule, sa vyjadrím aj k tomu, čo prebiehalo možno na výboroch, tak jak ma informovali štátni tajomníci. Takže, keď sa bavíme o jednotlivých oblastiach, tak myslím, že tu bol pán poslanec Janckulík a Viskupič, ktorí sa na výbore vyjadrili, že nesúhlasia so zavedením povinnej bezhotovostnej platby, že ide o že vraj o nejaké zavedenie povinnosti ponúknuť, teda upresňujem, že ide o zavedenie povinnosti ponúknuť zákazníkovi prijať platbu aj bezhotovostne, pričom právo na hotovosť nie je dotknuté. Čiže, čiže samozrejme zákazník určuje, či teda chce zaplatiť hotovosťou alebo nie. Na druhej strane sa bavíme o tom, že takisto čo sa týka platby QR kódom, tak v tomto prípade tiež, ak má iný bezhotovostný spôsob platby, tak si môže vybrať, či chce teda používať platbu QR kódom alebo napríklad nejakou, nejakou schémou platobnou, ktorá je samozrejme drahšia potom pre toho obchodníka, čiže je to preňho nevýhodnejšie, čiže ja si myslím, že mnohí z tých obchodníkov vo vlastnom záujme budú pristupovať aj k platbám QR kódom. Čiže čo sa týka samotných QR kódov, bola to myšlienka, ktorou som chcel teda, ktorú som videl v krajinách, kde to funguje, väčšinou sú to ázijské krajiny, kde teda chceme bojovať s takzvaným bezbločkovým hospodárstvam. Asi nemusím pripomínať, že na Slovensku sa to stalo národným športom, nedávať bločky, takže a keď si zoberieme nejaké, nejaké aj štatistiky napríklad, tak asociácia Paiments Europe zistila, že už dnes 86 % slovenských obchodníkov považuje elektronické platby za kľúčové pre ich podnikanie, pričom 81 % vyhlásilo, že uprednostňuje elektronické platby pred hotovosťou. QT platby predstavujú jednoduchú alternatívu k platbám kartou, kupujúci nasníma QR kód a platba bude okamžite pripísaná na obchodníkovi na účet. Ide o jednoduché, efektívne, rýchle riešenie. Podnikatelia budú môcť ušetriť na poplatkoch, ktoré v súčasnosti platia niektorým platobným spoločnostiam, vieme, o kom hovoríme, je to napríklad VISA, MaterCard. Dokonca už dnes túto formu platby ponúkajú niektoré obchody, ale musím upozorniť, že napríklad aj v Českej republike sa to deje a mnohí mi to hovoria, ale nie je to centralizované. Čiže my dávame nejaký, nejaký rámec, ktorý určuje, určuje legislatíva Slovenskej republiky, čiže nie je to na dobrovoľ úplne akože svojvoľné a dobrovoľné, ale robíme to tak, aby to bolo viac menej riadené z pohľadu štátu. Pilotná prevádzka QR platieb je už spustená a ja musím tiež oceniť to, že niektoré média dokonca tie, ktoré nás nemajú radi, ocenili, že, že tento spôsob môže priniesť efekty, o ktorých vlastne budeme hovoriť. Podnikatelia sa môžu kedykoľvek pridať. Čiže testovanie systému prebieha v koordinácii s bankami, lebo samozrejme chceme, aby sme pristúpili k tomu, že zistili sme, že vieme urobiť aj celkové riešenie na to, že sa bude overovať samotná platba v banke, čo je podľa mňa pozitívom, že nebudeme robiť duálny systém a pre vašu informáciu do 15. januára ´26 bude prebiehať v uzavretom pilote za účasti dvoch bánk a siedmich predávajúcich, čiže tuto robíme takú nejakú pilotnú prevádzku. Ja som dostal už nejaké video, ako to funguje, funguje to na báze instantných platieb, ktoré prebiehajú okamžite medzi od myslím, že to je od 06. októbra tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. To som si dal také ...
===== ... tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. Teda to som si dal také konkrétne informácie, aby ste dostali aj vy, aj prípadne tí, ktorí budú mať záujem. Zároveň sa plánuje Finančná správa od 1. januára 26 sprístupniť možnosť QR pre 60 tisíc používateľov virtuálnych registračných pokladníc. Reťazce prevažne avizovali, že sa pripoja v priebehu druhej polovice roku 26. Jeden z najväčších výrobcov pokladničných systémov bude poskytovať pre svojich približne 40 tisíc zákazníkov možnosť QR platieb zdarma. Takže to je tiež pozitívum, že tí, ktorí chcú získať a chcú si udržať svojich klientov, tak nebudú od nich pýtať niektoré poplatky, ktoré by za normálnych okolností od nich pýtali. Takže opäť boli tu rôzne veci o tom aké vysoké náklady a neviem čo, proste každý, kto niečo nechce, tak samozrejme bude do toho jak sa hovorí po slovensky hádzať vidly, ale v tomto prípade určite to bude pozitívna vec za mňa. Ak sa bavíme pri eKase, môžeme povedať, že pôvodná eKasa sa nemení, dopĺňa sa iba nový druh, zavádza sa takzvaná softvérová online registračná pokladnica, ktorá nevyžaduje hardver, bude zabezpečená elektronicky. A ja chápem tých, ktorí vyrábajú tie pokladnice, že hľadajú argumenty, že prečo táto, za ktorú sa musí zaplatiť samozrejme je drahšia, lebo stojí možno sto až dvesto euro, že im to vadí. Ale musím povedať, že tak ako aj v iných krajinách táto elektronická pokladnica funguje, ja zabezpečená a tie argumenty, ktoré boli používané, moji kolegovia odmietajú. Takže nevidím jediný dôvod prečo by to tak nemalo byť. Je to, štát ponúka riešenie zadarmo naďalej virtuálnu registračnú pokladnicu. Ale čo sa týka tých softverových online registračných pokladníc, tak to budú môcť už robiť súkromné, uvoľňujeme to, môžu to robiť súkromné firmy, takže rozširujeme zase ten diapazón toho čo vedia dostať klienti.
Čo sa týka, mali sme tu zvýšenie pokút, myslím, že pán Viskupič na výbore hovoril, že budú postihovaní najmä drobní podnikatelia. Zvýšenie pokút nám môžem povedať, že zvýšenie sankcií na porušovanie disciplíny, lebo ak si teda budeme tu klamať, že tá disciplína je tu dobrá a že tu niekto bude trpeť, tak chcem upozorniť, že chceme zvýšiť samozrejme aj pokuty, lebo, lebo taká prax je aj v ostatných krajinách. Ak si pozriete krajiny ako Chorvátsko, Slovinsko tie pokuty sa šplhajú vyše dvetisíc eur až a viac, tak my zavádzame zvýšenie pokút, lebo chcel by som povedať zopár faktov, ktoré dnes si musíme uvedomiť, že počas októbra napríklad 2025 vykonala Finančná správa takmer 1 600 kontrol zameraných na evidenciu tržieb. Závažné porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zistili v 487-ich prípadoch, to znamená, že pozitivita nálezov je 30,67 % už iba pri týchto kontrolách. Čiže, ak si tu budeme hovoriť, my by sme veľmi radi, my hovoríme, že podnikatelia mnohí sú poctiví, ale, ale tých určite nebudú postihovať pokutami, lebo tí si dodržiavajú svoje povinnosti. Ale tí, ktorí to nedodržiavajú, musíme určite zakročiť voči tomu čo sa deje na Slovensku. My ďalej sa stretávame aj s inými finančnými správami. Boli sme sa radiť s tými, ktorí už zaviedli určité opatrenia napríklad v Slovinsku, budeme mať ďalšie rokovanie napríklad so Severným Macedónskom veľmi zaujímavý systém, kde priamo s Finančnou správou chceme prerokovať to čo oni majú pozitívny systém vratiek pri niektorých, niektorých platbách. Takže skúmame aj pozitíva, pozitívny prístup k tomu ako doručiť výsledky, lebo pre mňa je dôležité, aby sme doručili lepší výber daní.
Spomeniem napríklad pokuty boli uložené vo výške 265 tisíc eur. Najčastejším porušením bolo nezaevidovanie tržby a to až v 319 prípadoch, hej. Čiže to je obrovské číslo z toho počtu kontrol ktorých sa urobilo. Čiže 1 600 kontrol 319 ľudí nedalo bloček. To je alarmujúce číslo.
Ďalšia vec akcia Finančnej správy Taxi. Od 1. 1. do 31. 10. 2025 odhalili porušenie zákona takmer pri 80 % kontrol taxislužieb, pričom uložené pokuty dosiahli asi 85 tisíc euro. Analýza daňových priznaní ukázala, že za celý rok 2024 takmer polovica taxikárov nepriznala žiadne tržby alebo len vo výške necelých 2 tisíc eur. To je fakt, ktorý je nespochybniteľný. Finančná správa pravidelne informuje o svojich aktivitách a zisteniach. Môžem pripomenúť ostatný údaj. Finančná správa vykonala v treťom štvrťroku 2025 mesiac júl, august, september 2 176 daňových kontrol a 3 777 miestnych zisťovaní. Celková suma dosiahnutých nálezov daňových kontrol predstavovala z uvedeného obdobia takmer 90, skoro 100 miliónov eur, z toho 7 celá, okolo 8 miliónov predstavovala suma zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Obnovením obmedzenia platieb v hotovosti sa zabráni fiktívnemu vystavovaniu príjmových, výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, tzv. kreatívnemu účtovníctvu. My opäť hovorím, opakujem, právo na hotovosť každý jeden človek má právo, ktorý platí tú službu, aby platil v hotovosti, akurát že nemôže sa stať, že obchodník bude vyžadovať platbu v hotovosti, nakoľko musí mať jeden zo spôsobov elektronických platieb, buď teda QR kódom alebo prostredníctvom platobných kariet.
Ešte by som sa vyjadril, mali sme tam nejaké pozmeňováky. Len tak veľmi zbežne spomeniem, myslím pán Karas predložil v spolupráci samozrejme s Ministerstvom financií pozmeňujúci návrh, v ktorom sa dopĺňa teda softverová online pokladnica o ktorej som už hovoril. Hovoríme o zavádzaní informačnej tabule na predajnom mieste. A môžte si hovoriť čo chcete, ale proste, keď človek bude informovaný aké má práva, keď to uvidí, je to bežná prax iných krajín. To neni nič, čo by sme my vymysleli, ale človek by mal mať právo vidieť, že akým spôsobom má nárok dostať potvrdenie o tom, že nejakú službu si zaplatil, respektíve, že má nárok napríklad aj platiť bezhotovostne. Čiže je, nemusím hovoriť o tom, že štatistiky hovoria jasne, že keď v prípade krajín, ktoré majú vysoké percento bezhotovostných platieb je oveľa lepšia kvalita výberu, výberu daní a hlavne teda DPH. Ešte chcem upozorniť na jednu vec, že keď napríklad niekto nevydá bloček, to nie je len to, že štát príde o depehačku, ale príde ešte aj o daň z príjmu právnických osôb. Pokuty sa zvyšujú napríklad za nepodanie daňového priznania na sto eur a samozrejme od závažnosti potom sú možné aj vyššie pokuty. Nesplnenie registračnej povinnosti ide zo šesťdesiat na sto eur, nesplnenie oznamovacej povinnosti takisto. Sprísňujeme, asi okolo sto eur bude pokuta za to, že niekto si nesplní svoje povinnosti, ktoré má spojené so zákonom. Zavádza sa znižovanie ale pokút v prípade, že niekto uhradí, čiže z dorubu napríklad po daňovej kontrole na dve tretiny stanovenej výšky s cieľom motivovať subjekty k skoršej úhrade dane. Čiže je to zase pozitívum v tom, že keď niekto si skorej splní povinnosť, tak bude mať nižšiu sankciu. No, takže toto a rušia sa niektoré výnimky základu platieb v hotovosti. Znižuje sa limit na platbu v hotovosti a to je asi dôležité tiež jedno z opatrení, kde sa vraciame, napriek tomu, že doteraz tu sme mali nejaký mimoriadny stav alebo čo a všetky hotovostné operácie sa robili pomaly neobmedzene, tak vraciame sa k stavu, ktorý sme mali predtým. To znamená, ak je vo vzťahu podnikateľ či už je to fyzická osoba podnikateľ, podnikateľ, podnikateľ tak platba v hotovosti môže prebehnúť do výšky v podstate piatich, počkať, ak je jedna zo strán, čiže ideme do piatich tisíc. A keď sú to ale fyzické osoby, tak jak to bolo pred tým je to pätnásť tisíc euro. Čiže päť a pätnásť. To čo bolo kedysi sa vraciame naspäť, aby sme obmedzili napríklad nákupy veľkých napríklad nehnuteľností alebo niečo v hotovosti. Takže tieto veľké transakcie nebude možné realizovať.
Boli tu rôzne pripomienky. Ja odmietam akékoľvek ataky, pán Janckulík, že nejaké kšefty vlády sa tu robia. Ja odmietam tieto reči. To sú podľa mňa absolútne nepodložené, nepodložené veci, politikárčenie. Ešte viem, že má tu ísť, má tu ísť, má tu ísť pozmeňovák pána Viskupiča. Kolegovia tiež ma na to upozorňujú, bavíme sa. Doteraz, teda my sme dali výnimku na parkovanie a umyvárky nie preto, že by sme ich chceli nejakým spôsobom vyňať, ale z hľadiska časového sa nedokážu všetky tie parkomaty a upraviť tak, aby to spĺňalo podmienky zákona. Upozornili sme všetkých, aby si to dali do poriadku a akonáhle moji kolegovia zahlásia, že je to v poriadku, tak to zavedieme. Čiže aj keď pán Viskupič dá svoj pozmeňujúci návrh, teraz ho nepodporíme, ale v budúcnosti akonáhle bude moji kolegovia so všetkými tými stavovskými organizáciami nejakým spôsobom komunikuje. Ak budeme vedieť, že už to vedia technicky zvládnuť v tom čase, tak zavedieme, zavedieme im samozrejme povinnosť. Čiže snažil som sa byť obsiahly, aby bolo jasné. Je to dosť závažné veci, takže aby som navodil tú atmosféru tej rozpravy. Samozrejme budeme sa tešiť na rozpravu a potom, ak bude nutné, tak budem reagovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Budem sa snažiť v úvodných slovách, ideme, v podstate máme tu dva zákony, ktoré súvisia s bojom s daňovými únikmi. Tak ako sme avizovali, táto vláda dáva iniciatívy, ktoré teda mali by priniesť väčší výber daní, ktoré považujem za jeden z hlavných pilierov takisto, čo sa týka zlepšovania stavu verejných financií. V roku 2023 sme prebrali verejné financie v zlom stave, katastrofálnom. Cieľom je návrat k udržateľným verejným financiám, tak ako som tu už povedal. Ak sa vrátime spätne do roku 2012, keď sa rozpadla v podstate celá finančná správa, daňová medzera na Slovensku sa pohybovala vo výške asi 35 %, za vlád Roberta Fica bolo prijatých niekoľko desiatok opatrení proti daňovým únikom, ak si spomenieme na to, čo robila bývalá vláda, ja si teda nepamätám žiadne významné opatrenia na zlepšenie výberu daní alebo elimináciu daňových únikov, ak teda v období pandémie samozrejme vnímam stav, kedy sa veľa vecí platilo podstate bezhotovostne, nákupy sa robili bezhotovostne, ktoré táto situácia pomáhala lepšiemu, automaticky lepšiemu výberu daní. Takže niektoré z tých opatrení, ktoré budeme robiť, súvisia aj s týmito, s týmito platbami. Takže daňová medzera v roku 2020 dosahovala 14,6 % a výška daňových nedoplatkov bola 2,8 miliardy eur. Aktuálny Akčný plán boja proti daňovým únikom bol predstavený 26. novembra 2024. Obsahuje trinásť opatrení, ktoré sú rozdelené na ústretové, motivačné, podporné, tak ako sme to už predstavili aj na tlačovej konferencii. Posledne vyšla nejaká správa, kde teda sa tvrdila, že tretina všetkých podvodov DPH v Európskej únii sa uskutoční na Slovensku, čo chcem dať na pravú mieru. Týchto, množstvo týchto podvodných ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) , ktoré niekto, ktoré niekto spomínal, sú sa týka nejakých reťazcov, tie ktoré prebiehajú mimo územia, mnohokrát mimo územia Slovenskej republiky. Ak teda pani prokurátorka vtedy rozprávala o niečom, ja teda neviem o konkrétnych číslach a zdalo sa mi to dosť účelové napriek tým rozhovorom, ktoré boli na úrovni Finančnej správy, kde teda oceňovala najskôr pozitívny prístup k tomu, ako vláda pristupuje k výberu daní a potom mediálne bolo povedané niečo úplne iné. Ja teda chcem vidieť úplné konkrétne, konkrétne informácie a nielen všeobecné vyjadrenia. Takže toľkoto. V tomto úvodnom slove tak, ako som to urobil aj minule, sa vyjadrím aj k tomu, čo prebiehalo možno na výboroch, tak jak ma informovali štátni tajomníci. Takže, keď sa bavíme o jednotlivých oblastiach, tak myslím, že tu bol pán poslanec Janckulík a Viskupič, ktorí sa na výbore vyjadrili, že nesúhlasia so zavedením povinnej bezhotovostnej platby, že ide o že vraj o nejaké zavedenie povinnosti ponúknuť, teda upresňujem, že ide o zavedenie povinnosti ponúknuť zákazníkovi prijať platbu aj bezhotovostne, pričom právo na hotovosť nie je dotknuté. Čiže, čiže samozrejme zákazník určuje, či teda chce zaplatiť hotovosťou alebo nie. Na druhej strane sa bavíme o tom, že takisto čo sa týka platby QR kódom, tak v tomto prípade tiež, ak má iný bezhotovostný spôsob platby, tak si môže vybrať, či chce teda používať platbu QR kódom alebo napríklad nejakou, nejakou schémou platobnou, ktorá je samozrejme drahšia potom pre toho obchodníka, čiže je to preňho nevýhodnejšie, čiže ja si myslím, že mnohí z tých obchodníkov vo vlastnom záujme budú pristupovať aj k platbám QR kódom. Čiže čo sa týka samotných QR kódov, bola to myšlienka, ktorou som chcel teda, ktorú som videl v krajinách, kde to funguje, väčšinou sú to ázijské krajiny, kde teda chceme bojovať s takzvaným bezbločkovým hospodárstvam. Asi nemusím pripomínať, že na Slovensku sa to stalo národným športom, nedávať bločky, takže a keď si zoberieme nejaké, nejaké aj štatistiky napríklad, tak asociácia Paiments Europe zistila, že už dnes 86 % slovenských obchodníkov považuje elektronické platby za kľúčové pre ich podnikanie, pričom 81 % vyhlásilo, že uprednostňuje elektronické platby pred hotovosťou. QT platby predstavujú jednoduchú alternatívu k platbám kartou, kupujúci nasníma QR kód a platba bude okamžite pripísaná na obchodníkovi na účet. Ide o jednoduché, efektívne, rýchle riešenie. Podnikatelia budú môcť ušetriť na poplatkoch, ktoré v súčasnosti platia niektorým platobným spoločnostiam, vieme, o kom hovoríme, je to napríklad VISA, MaterCard. Dokonca už dnes túto formu platby ponúkajú niektoré obchody, ale musím upozorniť, že napríklad aj v Českej republike sa to deje a mnohí mi to hovoria, ale nie je to centralizované. Čiže my dávame nejaký, nejaký rámec, ktorý určuje, určuje legislatíva Slovenskej republiky, čiže nie je to na dobrovoľ úplne akože svojvoľné a dobrovoľné, ale robíme to tak, aby to bolo viac menej riadené z pohľadu štátu. Pilotná prevádzka QR platieb je už spustená a ja musím tiež oceniť to, že niektoré média dokonca tie, ktoré nás nemajú radi, ocenili, že, že tento spôsob môže priniesť efekty, o ktorých vlastne budeme hovoriť. Podnikatelia sa môžu kedykoľvek pridať. Čiže testovanie systému prebieha v koordinácii s bankami, lebo samozrejme chceme, aby sme pristúpili k tomu, že zistili sme, že vieme urobiť aj celkové riešenie na to, že sa bude overovať samotná platba v banke, čo je podľa mňa pozitívom, že nebudeme robiť duálny systém a pre vašu informáciu do 15. januára ´26 bude prebiehať v uzavretom pilote za účasti dvoch bánk a siedmich predávajúcich, čiže tuto robíme takú nejakú pilotnú prevádzku. Ja som dostal už nejaké video, ako to funguje, funguje to na báze instantných platieb, ktoré prebiehajú okamžite medzi od myslím, že to je od 06. októbra tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. To som si dal také ...
===== ... tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. Teda to som si dal také konkrétne informácie, aby ste dostali aj vy, aj prípadne tí, ktorí budú mať záujem. Zároveň sa plánuje Finančná správa od 1. januára 26 sprístupniť možnosť QR pre 60 tisíc používateľov virtuálnych registračných pokladníc. Reťazce prevažne avizovali, že sa pripoja v priebehu druhej polovice roku 26. Jeden z najväčších výrobcov pokladničných systémov bude poskytovať pre svojich približne 40 tisíc zákazníkov možnosť QR platieb zdarma. Takže to je tiež pozitívum, že tí, ktorí chcú získať a chcú si udržať svojich klientov, tak nebudú od nich pýtať niektoré poplatky, ktoré by za normálnych okolností od nich pýtali. Takže opäť boli tu rôzne veci o tom aké vysoké náklady a neviem čo, proste každý, kto niečo nechce, tak samozrejme bude do toho jak sa hovorí po slovensky hádzať vidly, ale v tomto prípade určite to bude pozitívna vec za mňa. Ak sa bavíme pri eKase, môžeme povedať, že pôvodná eKasa sa nemení, dopĺňa sa iba nový druh, zavádza sa takzvaná softvérová online registračná pokladnica, ktorá nevyžaduje hardver, bude zabezpečená elektronicky. A ja chápem tých, ktorí vyrábajú tie pokladnice, že hľadajú argumenty, že prečo táto, za ktorú sa musí zaplatiť samozrejme je drahšia, lebo stojí možno sto až dvesto euro, že im to vadí. Ale musím povedať, že tak ako aj v iných krajinách táto elektronická pokladnica funguje, ja zabezpečená a tie argumenty, ktoré boli používané, moji kolegovia odmietajú. Takže nevidím jediný dôvod prečo by to tak nemalo byť. Je to, štát ponúka riešenie zadarmo naďalej virtuálnu registračnú pokladnicu. Ale čo sa týka tých softverových online registračných pokladníc, tak to budú môcť už robiť súkromné, uvoľňujeme to, môžu to robiť súkromné firmy, takže rozširujeme zase ten diapazón toho čo vedia dostať klienti.
Čo sa týka, mali sme tu zvýšenie pokút, myslím, že pán Viskupič na výbore hovoril, že budú postihovaní najmä drobní podnikatelia. Zvýšenie pokút nám môžem povedať, že zvýšenie sankcií na porušovanie disciplíny, lebo ak si teda budeme tu klamať, že tá disciplína je tu dobrá a že tu niekto bude trpeť, tak chcem upozorniť, že chceme zvýšiť samozrejme aj pokuty, lebo, lebo taká prax je aj v ostatných krajinách. Ak si pozriete krajiny ako Chorvátsko, Slovinsko tie pokuty sa šplhajú vyše dvetisíc eur až a viac, tak my zavádzame zvýšenie pokút, lebo chcel by som povedať zopár faktov, ktoré dnes si musíme uvedomiť, že počas októbra napríklad 2025 vykonala Finančná správa takmer 1 600 kontrol zameraných na evidenciu tržieb. Závažné porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zistili v 487-ich prípadoch, to znamená, že pozitivita nálezov je 30,67 % už iba pri týchto kontrolách. Čiže, ak si tu budeme hovoriť, my by sme veľmi radi, my hovoríme, že podnikatelia mnohí sú poctiví, ale, ale tých určite nebudú postihovať pokutami, lebo tí si dodržiavajú svoje povinnosti. Ale tí, ktorí to nedodržiavajú, musíme určite zakročiť voči tomu čo sa deje na Slovensku. My ďalej sa stretávame aj s inými finančnými správami. Boli sme sa radiť s tými, ktorí už zaviedli určité opatrenia napríklad v Slovinsku, budeme mať ďalšie rokovanie napríklad so Severným Macedónskom veľmi zaujímavý systém, kde priamo s Finančnou správou chceme prerokovať to čo oni majú pozitívny systém vratiek pri niektorých, niektorých platbách. Takže skúmame aj pozitíva, pozitívny prístup k tomu ako doručiť výsledky, lebo pre mňa je dôležité, aby sme doručili lepší výber daní.
Spomeniem napríklad pokuty boli uložené vo výške 265 tisíc eur. Najčastejším porušením bolo nezaevidovanie tržby a to až v 319 prípadoch, hej. Čiže to je obrovské číslo z toho počtu kontrol ktorých sa urobilo. Čiže 1 600 kontrol 319 ľudí nedalo bloček. To je alarmujúce číslo.
Ďalšia vec akcia Finančnej správy Taxi. Od 1. 1. do 31. 10. 2025 odhalili porušenie zákona takmer pri 80 % kontrol taxislužieb, pričom uložené pokuty dosiahli asi 85 tisíc euro. Analýza daňových priznaní ukázala, že za celý rok 2024 takmer polovica taxikárov nepriznala žiadne tržby alebo len vo výške necelých 2 tisíc eur. To je fakt, ktorý je nespochybniteľný. Finančná správa pravidelne informuje o svojich aktivitách a zisteniach. Môžem pripomenúť ostatný údaj. Finančná správa vykonala v treťom štvrťroku 2025 mesiac júl, august, september 2 176 daňových kontrol a 3 777 miestnych zisťovaní. Celková suma dosiahnutých nálezov daňových kontrol predstavovala z uvedeného obdobia takmer 90, skoro 100 miliónov eur, z toho 7 celá, okolo 8 miliónov predstavovala suma zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Obnovením obmedzenia platieb v hotovosti sa zabráni fiktívnemu vystavovaniu príjmových, výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, tzv. kreatívnemu účtovníctvu. My opäť hovorím, opakujem, právo na hotovosť každý jeden človek má právo, ktorý platí tú službu, aby platil v hotovosti, akurát že nemôže sa stať, že obchodník bude vyžadovať platbu v hotovosti, nakoľko musí mať jeden zo spôsobov elektronických platieb, buď teda QR kódom alebo prostredníctvom platobných kariet.
Ešte by som sa vyjadril, mali sme tam nejaké pozmeňováky. Len tak veľmi zbežne spomeniem, myslím pán Karas predložil v spolupráci samozrejme s Ministerstvom financií pozmeňujúci návrh, v ktorom sa dopĺňa teda softverová online pokladnica o ktorej som už hovoril. Hovoríme o zavádzaní informačnej tabule na predajnom mieste. A môžte si hovoriť čo chcete, ale proste, keď človek bude informovaný aké má práva, keď to uvidí, je to bežná prax iných krajín. To neni nič, čo by sme my vymysleli, ale človek by mal mať právo vidieť, že akým spôsobom má nárok dostať potvrdenie o tom, že nejakú službu si zaplatil, respektíve, že má nárok napríklad aj platiť bezhotovostne. Čiže je, nemusím hovoriť o tom, že štatistiky hovoria jasne, že keď v prípade krajín, ktoré majú vysoké percento bezhotovostných platieb je oveľa lepšia kvalita výberu, výberu daní a hlavne teda DPH. Ešte chcem upozorniť na jednu vec, že keď napríklad niekto nevydá bloček, to nie je len to, že štát príde o depehačku, ale príde ešte aj o daň z príjmu právnických osôb. Pokuty sa zvyšujú napríklad za nepodanie daňového priznania na sto eur a samozrejme od závažnosti potom sú možné aj vyššie pokuty. Nesplnenie registračnej povinnosti ide zo šesťdesiat na sto eur, nesplnenie oznamovacej povinnosti takisto. Sprísňujeme, asi okolo sto eur bude pokuta za to, že niekto si nesplní svoje povinnosti, ktoré má spojené so zákonom. Zavádza sa znižovanie ale pokút v prípade, že niekto uhradí, čiže z dorubu napríklad po daňovej kontrole na dve tretiny stanovenej výšky s cieľom motivovať subjekty k skoršej úhrade dane. Čiže je to zase pozitívum v tom, že keď niekto si skorej splní povinnosť, tak bude mať nižšiu sankciu. No, takže toto a rušia sa niektoré výnimky základu platieb v hotovosti. Znižuje sa limit na platbu v hotovosti a to je asi dôležité tiež jedno z opatrení, kde sa vraciame, napriek tomu, že doteraz tu sme mali nejaký mimoriadny stav alebo čo a všetky hotovostné operácie sa robili pomaly neobmedzene, tak vraciame sa k stavu, ktorý sme mali predtým. To znamená, ak je vo vzťahu podnikateľ či už je to fyzická osoba podnikateľ, podnikateľ, podnikateľ tak platba v hotovosti môže prebehnúť do výšky v podstate piatich, počkať, ak je jedna zo strán, čiže ideme do piatich tisíc. A keď sú to ale fyzické osoby, tak jak to bolo pred tým je to pätnásť tisíc euro. Čiže päť a pätnásť. To čo bolo kedysi sa vraciame naspäť, aby sme obmedzili napríklad nákupy veľkých napríklad nehnuteľností alebo niečo v hotovosti. Takže tieto veľké transakcie nebude možné realizovať.
Boli tu rôzne pripomienky. Ja odmietam akékoľvek ataky, pán Janckulík, že nejaké kšefty vlády sa tu robia. Ja odmietam tieto reči. To sú podľa mňa absolútne nepodložené, nepodložené veci, politikárčenie. Ešte viem, že má tu ísť, má tu ísť, má tu ísť pozmeňovák pána Viskupiča. Kolegovia tiež ma na to upozorňujú, bavíme sa. Doteraz, teda my sme dali výnimku na parkovanie a umyvárky nie preto, že by sme ich chceli nejakým spôsobom vyňať, ale z hľadiska časového sa nedokážu všetky tie parkomaty a upraviť tak, aby to spĺňalo podmienky zákona. Upozornili sme všetkých, aby si to dali do poriadku a akonáhle moji kolegovia zahlásia, že je to v poriadku, tak to zavedieme. Čiže aj keď pán Viskupič dá svoj pozmeňujúci návrh, teraz ho nepodporíme, ale v budúcnosti akonáhle bude moji kolegovia so všetkými tými stavovskými organizáciami nejakým spôsobom komunikuje. Ak budeme vedieť, že už to vedia technicky zvládnuť v tom čase, tak zavedieme, zavedieme im samozrejme povinnosť. Čiže snažil som sa byť obsiahly, aby bolo jasné. Je to dosť závažné veci, takže aby som navodil tú atmosféru tej rozpravy. Samozrejme budeme sa tešiť na rozpravu a potom, ak bude nutné, tak budem reagovať. Ďakujem pekne.