Dobre. Pán Sulík odišiel, nevadí. Kolegovia, pre úsporu času vystúpim v záverečnej reči, lebo viem, že by bolo tisíc rôznych faktických a myslím, že by ste zopakovali presne to, čo ste povedali, ale budem sa snažiť reagovať na všetky tie veci, ktoré prebehli v rozprave, to znamená, že poviem môj pohľad na celú túto záležitosť a budem sa snažiť nejak vyjadriť aj k niektorým tým veciam, ktoré ste tu, ktoré ste tu načrtli. Takže poďme na to.
Myslím si, že všetci sme si vedomí, že to, čo tu odznelo, a to, čo bolo povedané, vyplýva z jednej zásadnej veci. Je tu bezprecedentný nárast úrokových sadzieb, aký tu desiatky rokov nebol, a to je reakcia, prečo toto robíme, čo tu robíme. A môže sa každý usmievať, koľko chce, ale proste do tejto situácie sa nedostali tí ľudia, o ktorých sa snažíme nejakým spôsobom postarať, vlastnou vinou. Situácia vznikla, nebudem to tu rozoberať, to by sme tu mohli asi veľmi dlho diskutovať, že čo sú príčiny toho, prečo boli hypotéky za jedno percento a dnes sú tie hypotéky za päť percent. A pevne verím, že tu nikto nebude spochybňovať to, že, že ten nárast u niektorých hypoték je skutočne extrémny. Bavíme sa o sumách, keď si zoberete 100-tisícovú hypotéku, tak priemerná splátka bola niekde na úrovni 300 euro a teraz ak vám banka ponúkne päťpercentnú hypotéku, čo ponúkla aj mne, tak vám to narastie pri 100-tisícovej hypotéke o 200 eur, to znamená na 500 eur.
Keď tu chceme hovoriť o, lebo je tu tá diskusia o tej životnej úrovni a aj kolegovia o tom hovorili, tak musím podotknúť a ja som to vysvetľoval nedávno aj pánovi Pierreovi Gramegnovi, ktorý tu bol z ESM, aká je situácia na Slovensku. Slovenský občan, proste my máme jednu z najnižších životných úrovní vôbec v rámci celej Európskej únie. A keď tu niekto povie, že 200 eur je pre človeka na Slovensku nič, tak sa opýtajte tých ľudí, čo je nič. Hovorí sa tu o náraste miezd, ale ja som tu nepočul jednu, jednu vetu o tom, aký je nárast inflácie. Slovenská republika má najväčší nárast inflácie z celej eurozóny. Keď si pozriete dnes čísla inflácie v eurozóne, tak postupne klesala na 2,4 za posledný mesiac za 2,4 %, Slovenská republika je vyše 7 %, 2,5-násobok. A keď sa bavíme o tých ľuďoch, o ktorých tu toľko rozprávate, tak sa opýtajte, keď sa tu hovorí o platoch, koľko stúpli životné náklady napríklad čo sa týka cien potravín. To nebude 27 % za tri roky. A dnes ľudia žijú z toho, že si musia tie potraviny proste kúpiť, minú tie peniaze a keď mi niekto povie, že tu niekto musí zaplatiť o 200 eur naviac na hypotéke a že to nepostihne jeho životnú úroveň, lebo že však máme super percento z Národnej banky tých nesplácaných úverov, tak samozrejme, že tí ľudia, ktorí si nabrali hypotéky, a na Slovensku je to tak, že 85 až 90 % ľudí na Slovensku, my sme krajina, kde najviac ľudí, proste je to tak historicky, má svoje vlastné bývanie, svoje vlastné byty, v Nemecku je to oveľa nižšie percento. Ľudia žijú v nájomných bytoch, ale na Slovensku je to proste tak. Nebudem tu hovoriť historické skutočnosti, na základe čoho to vzniklo.
A poviem otvorene, ja chápem ľudí, keď je tu 0,5-percentná hypotéka, v minulosti bola, tak každý, kto mal trochu rozumu, si tú hypotéku zobral, to je proste fakt. Ľudia chcú mať vlastné bývanie a bolo tu veľa ľudí a môžem hovoriť príklady zo svojho okolia, keď niekto mal napríklad nájomné bývanie a zistil, že platí za nájom viac ako za, za tú splátku hypotéky, tak si zobral proste tú hypotéku. A ja súhlasím aj to, čo hovorí pán Viskupič. Keby sme boli všetkých upozornili, že zoberte si, keď je na desať rokov fixáciu, aj keď to je 1,1 %. V tom čase ale keď to bolo, tak každý si myslel, že toto bude forever, že to tu bude navždy, ale navždy to neni, proste stúplo to na 5 %, a to je ten problém, ktorý tu riešime.
Hovoríme o nejakej reálnej pomoci a budem tu aj hovoriť o niektorých výtkach, ktoré, ja takisto viem počúvať s porozumením a viem aj o čom sa tu hovorilo. O tých, o tej možnosti napríklad preskočiť do inej banky za nižší úrok. A momentálne sme v situácii, kedy sme tento zákon riešili a ja tu mám veľa kontroverzných výrokov. Viete, ja som tu včera počúval, že viete, to si treba všetko perfektne premyslieť, treba to zvážiť, potom treba na to nejaký čas, môžme tu o tom dlho diskutovať. Na druhej strane, keď sme my prezentovali, že chceme pomôcť s hypotékami hneď na prvej vláde, tak na prvej vláde, kde sa v podstate riešili úplne obligatórne veci a vôbec v programe hypotéky neboli a začali sme ich riešiť na druhej vláde, tak nám bolo vyčítané, že prečo ste to ešte nepredložili, však to treba predložiť. Tak čo teda máme, máme tu čakať pol roka, alebo to máme predložiť na prvej vláde, tak ja neviem, treba si z toho vybrať.
Hovoríte o, hovoríte o reálnej pomoci. Ja hovorím jedno. Tento návrh reálne tým ľuďom pomôže. Ja som tu počúval pána Viskupiča a môžem za seba povedať, ja keď to preložím do ľudskej reči, lebo mnohí ľudia tomu nerozumejú, čo sa tuná narozprávalo, tak povedia, však všetci tu hovoria, že však plaťte ešte vyššie splátky na hypotéky, alebo plaťte ich dlhšie, nech banky viac zarobia. A druhou, druhou stranou hneď povie, že my tu máme nejakú tajnú dohodu s bankami. No prepáčte, to si vyprosujem. A potom tu príde pán Sulík, ktorý povie, že keby sme sa s tými bankami stretli, tak by sme sa super mohli dohodnúť. Tak čo je pravda? Je tu niekto tu šíri hoaxy alebo, alebo už si z nás robí niekto srandu? Za mňa môžem povedať, banky, my sme oslovovali banky ešte pred voľbami, keď sme riešili tu tento problém, banky sa s nami nebavili a dnes sa mi nejde trhnúť telefón, čo každý mi vyvoláva. Nezdvíham tie telefóny, nezdvíham. Žiadna tajná dohoda s bankami tu nie je. To je proste fakt.
Čo sa týka samosprávy, bolo tu hovorené, že toto stojí peniaze samosprávy, hovoril to pán Viskupič, oznamujem, so samosprávami som hovoril, hovoril som priamo s pánom Božikom zo ZMOS-u, čo je predseda ZMOS-u, že ten nárast, o ktorý prídu, o tie peniaze, ktoré sme dali do dôvodovej správy, samosprávam bude vykompenzovaný a je zarátaný aj v rozpočte. Čiže samosprávy na toto nedoplatia absolútne.
Ďalej tu bolo hovorené o tom, že vraj budú nejaké vysoké náklady okolo toho celej správy a bola to výtka aj od pána Viskupiča, aj od pána Sulíka, myslím, že aj pán Kišš, a ja berem, ja berem túto výtku, lebo keď si pozriete ten zákon, ktorý predkladal minister práce, sociálnych vecí, tak je tam napočítaná nejaká suma aj na tú administráciu. Za mňa môžem povedať, a trvám na tom, a to sme hovorili aj s pánom ministrom, že túto sumu, ktorú tam napísal, my budeme chcieť ušetriť. To znamená, my sme deklarovali, že chceme znižovať náklady v jednotlivých kapitolách o 5 %, a to budú práve možno takí ľudia, aj také náklady, ktoré budú súvisieť aj s takýmto zavádzaním jednotlivých opatrení. Každý tu hovoril v minulosti, ako máme veľa úradníkov, ako nemajú pomaly čo robiť, treba ich všetkých vyhodiť, tak tých, o ktorých hovoríte, my zamestnáme tak, že budú robiť to, čo treba. Pomáhať ľuďom na Slovensku. (Potlesk.)
Konsolidačné opatrenia, ktoré robíme a nie je ich málo, a budeme o tom hovoriť za chvíľu, sú v objeme skoro dve miliardy. Ja chcem pripomenúť napríklad takú očkovaciu lotériu. Náklady na hypotéky budú v roku ´23 okolo 15 miliónov, v roku ´24, sa bavíme o refixáciách, bavíme sa o pomoci mladých, budú niekde okolo šesťdesiat, myslím, dva miliónov, ak sa nemýlim, tak ma opravte, plus sú tam tie náklady okolo, okolo tej administrácie, ktorú hovorím, že my sa budeme snažiť za ministerstvo financií, aby tieto náklady navyše nevznikli. Ja chcem pripomenúť, bývalá vláda tu robila opatrenia ako očkovaciu lotériu, desiatky miliónov sa minuli. Ja neviem presnú kalkuláciu, ale dokážem to odhadnúť, že niekde okolo 50 miliónov sa určite tie náklady pohybovali. Absolútne nezmyselne vyhodených 50 miliónov a vy tu idete spochybňovať to, že chceme ľuďom, ktorí majú reálne problémy s hypotékami, pomôcť a dať im nižšie splátky na tie úvery.
Hovoríme o, bolo tu veľa hovorené o recesii, o, o tom, že stavebníctvo trpí. No áno. Prečo trpí? No lebo nárast úrokových sadzieb veľmi, veľmi v podstate zaškrtil ekonomiku a samozrejme aj nárast úrokových sadzieb spôsobuje čo, že ľudia si tie hypotéky už brať toľko nebudú, to je proste realita. A keď si ich teda nebudú brať a my hovoríme o tom, že chceme pomôcť mladým ľuďom od 18 do 35 rokov, prečo, lebo chceme, aby tí mladí ľudia mali nárok na to, aby si kúpili alebo nejakým spôsobom vlastné bývanie, tak to je pomoc aj tomu stavebníctvu. Práve to stavebníctvo, ktoré dnes trpí, musí mať nejaké impulzy a toto je jeden z impulzov, lebo tí ľudia, keď si nebudú brať hypotéky, tak zbytočne sa tu budú stavať akékoľvek, akékoľvek budovy. Viete dobre, že kedysi, a to nebolo tak dávno a to súvisí s tým, čo hovorím, si ľudia kupovali všetky byty v podstate z projektu. Ešte nebolo nič postavené, ešte pomaly sa len nakreslil nejaký projekt a už boli predané všetky byty. Dnes je aká situácia? No sú postavené byty a nikto ich nekupuje. To je ten rozdiel.
Hovoríte o tom, že vlastne nikto nemá problém, ja už som o tom hovoril, proste reálne tieto splátky, ktoré sa im navýšia tým ľuďom, budú mať vplyv na životnú úroveň a my sme povedali, a to sú naše predvolebné sľuby, že nechceme, aby klesala životná úroveň na Slovensku. A keď niekto tu hovoril na jednej strane, že pomáhame, pomáhame nízkopríjmovým, nepomáhame nízkopríjmovým, strednú vrstvu ideme zabiť, tak chcem povedať, že tento systém je veľmi štedrý, veľmi štedrý aj pre ľudí, ktorí majú ten príjem, čo pán Sulík hovoril, 2 200, je to 2 086, tuším, euro, a to je príjem, ktorý má v podstate 75 % ľudí, keď si zoberiete príjmové skupiny pracujúcich, tak 75 % ľudí ho má nižší ako je táto suma, tých 1,6-násobok priemeru, priemernej mzdy na Slovensku. Bavíme sa o množstve 315-tisíc hypoték. Všetkých hypoték je asi dvojnásobné množstvo. A keď pán Sulík plakal, že tým bohatým proste, ktorí majú veľké tie hypotéky, treba najviac pomôcť, tak môžem povedať, že aj tí ľudia, ktorí zarábajú tých 3-tisíc eur, ak majú, sú spoludlžníci so svojimi manželkami, ktoré majú oveľa nižší príjem, ak ten priemerný príjem neni 2 086, respektíve ten súčet tých príjmov je menší ako, ako dvojnásobok, čiže niekde okolo 4 000, do 4 200 eur, tak aj títo ľudia majú nárok na to, aby im štát pomohol.
Hovorí sa o tom, že, alebo hovorilo sa tu o tom, že, že vraj ideme pomáhať, že my to, že všetci ostatní to zaplatia a týmto pomáhame. No pomáhame aj iným ľuďom na Slovensku a niekto to zaplatí. No máme napríklad Štátny fond rozvoja bývania, ktorý podporujeme, alebo iné veci. To je proste úloha štátu. Keď je niekde problém, tak pomôcť a teraz si budeme vyčítať, že títo doplácajú na tých? Na tomto princípe, vlastne na princípe solidarity funguje množstvo systémov v štáte, o tom je silný štát, ktorý chceme budovať na Slovensku. Áno, musí byť niekde aj solidarita a ja nehovorím, že teraz si poďme vyčítať, že niekomu sme dali sociálnu dávku a druhý tú sociálnu dávku nedostal. To proste takto nemôže fungovať.
Za mňa môžem povedať jednu vec. Hovorilo sa tu napríklad o tom, že ideme niekde dávať daňový bonus, niekde to ideme vyplácať mesačne, no tak aj my sme sa nad tým zamýšľali. Však pre mňa je najjednoduchšie a opäť hovorím, že nebude, nebude ten nárok na tých úradníkov, o ktorých sa tu toľko rozprávalo, najjednoduchšie to vyplatiť ročne. Za rok ´23 to má logiku, lebo rok ´23 končí a ľudia, ktorí refixovali, my sme to v podstate urobili ako bonus pre tých ľudí, čo už refixovali, lebo už tento rok majú tí ľudia reálny problém, tak sme povedali, že dobre, pomôžeme aj týmto ľuďom a vyplatíme to ako daňový bonus a tí ľudia sa v podstate dostanú k svojim peniazom niekde okolo mája budúceho roku.
Ale ja sa pýtam, ako pomôže to, že vyplatím, vyplatím daňový bonus za rok ´24 v máji roku ´25, keď ten človek potrebuje dennodenne tie peniaze, potrebuje tých 200 eur, o ktorých má menej v tej peňaženke. Toto tým ľuďom nepomôže. A verte mi, že pre mňa to bola veľká komplikácia, veľmi sme sa zapotili s pánom ministrom sociálnych vecí, ako to vôbec urobiť technicky, aby sa dali vyplatiť tie peniaze mesačne. Tak sme našli spôsob. A verte mi, že to bol najväčší problém tohto zákona, ako nájsť spôsob, ako mesačne doručiť tým ľuďom tie peniaze, najväčší problém.
A to súvisí aj s tou výtkou, ktorú ja rešpektujem, ktorá tu bola, že ak si človek prenesie úver napríklad, že poviem príklad, že má v tej banke, zobral si úver za 1 % a teraz ho bude mať za 5 %, že ten človek, ten zákon je nastavený tak, že buď si teda musí vybrať, že buď teda zostane v tej banke a dostane tú úľavu od štátu, respektíve sa musí rozhodnúť, či niekde zoberie o 0,2 % nižší úrok. Ale myslím, že to sa mu teda oveľa, to sa mu neoplatí. Ale to nie je dohoda s bankami. To je čisto technická vec, čisto technická vec. Poviem prečo. Lebo na to, aby my sme mesačne mohli vyplácať tie jednotlivé dávky, tak banka musí poslať, tá, ktorá mu poskytla ten úver, koľko mal, nejaké potvrdenie, koľko mal, tomu myslím úradu prácu, koľko mal ten človek pred tým splátku a koľko má novú splátku. Aby sa dalo vypočítať, koľko ten štát mu má tých 75 % z toho nárastu splátky zaplatiť. Toto je technická záležitosť. A ja nehovorím, že sa nebudem zamýšľať naďalej, aby sme podporili, áno, tú konkurenciu medzi bankami, ako to spraviť v prípade aj takéhoto presunu. Ale na to treba nájsť technické riešenie, ktoré vôbec nebude jednoduché, lebo tam sú už dve banky. My musíme vedieť, koľko mal pôvodný úrok, koľko bude mať v tej novej banke, aký je rozdiel. To je zase tá byrokracia, o ktorej sa tu bavíme. Že na jednej strane požiadavka, že urobme to takto, na druhej strane sa tá byrokracia, samozrejme, zvyšuje.
A ja poviem otvorene za mňa, ja budem veľmi dobre sledovať, ako banky sa budú správať, čo sa týka úrokových sadzieb. Ja si uvedomujem riziko, že áno, tak jak v minulosti banky to chceli vždycky nejako okabátiť, a že budú hovoriť, že treba zvyšovať úrokové sadzby, už to čítam v novinách. Z akého dôvodu? Nech mi to niekto vysvetlí. Keď im štát preplatí tú čiastku a časť 25 % znáša klient a 75 % nárastu tejto splátky preplatí štát. Nech mi to niekto vysvetlí, prečo by banky mali zvyšovať úrokové sadzby. Na jednej strane tu hovorí pán Kišš o 130 miliónoch nákladov, na druhej strane tu mám pána Viskupiča, ktorý hovorí o tom, že však tie úroky už pôjdu v budúcnosti dole, už od apríla budúceho roku pôjdu dole. Tak kde sa minie potom tých 130 miliónov? My máme, samozrejme, niečo naprojektované, ale ak sa znížia úrokové sadzby, samozrejme štát bude platiť oveľa menej, lebo ten rozdiel v tých splátkach bude oveľa nižší. To je v podstate realita. Čiže ja tu vnímam veľmi veľké kontroverzie v jednotlivých vyjadreniach, ktoré tu máme. Čiže prenesenie hypotéky, budeme to skúmať, ako sa to bude dať urobiť. Áno, nech sa zvýši konkurenčný tlak, nech tí ľudia môžu preskočiť, ale hovorím, musíme to najprv technicky vymyslieť.
Kolegovia tu hovorili, ten nárast úrokových sadzieb je desaťnásobný, nehovorím o splátke, hovorím o úroku. To je proste stav, do ktorého sme sa dostali. My riešime extrémnu situáciu. A bolo nám vyčítané to skrátené legislatívne konanie. My plníme sľuby, preto to robíme v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme to doručili. Môžme tu diskutovať siahodlho a ja sa nebránim akejkoľvek úprave, ktorá pomôže ľuďom na Slovensku v rámci tohto zákona, ale my sme sľúbili a snáď nám nebudete vyčítať naše predvolebné sľuby, že sa ich snažíme naplniť. Všetci ste išli do tých kampaní s nejakými sľubmi a my takisto sme ten prísľub tým ľuďom dali a snažíme sa ho doručiť a chceme ho doručiť čo najskôr.
Bola tu výtka, ale to budeme v ďalšej rozprave hovoriť o zvyšovaní daní a kompenzačných opatreniach, ktoré ideme robiť. Poviem otvorene, to bude na dlhšiu debatu, ale pán Kišš to, myslím, spomenul, ale musíte sa obrátiť okolo seba, kto to spôsobil. Ja sa neteším z toho, čo ideme robiť, a mnohé z tých opatrení zasiahnu mnohých ľudí, ale hovorím jedno. Vyberali sme opatrenia, ktoré najmenej zasiahnu ľudí a mali sme ich 120. Vybral som tie, ktoré budú mať najmenší dopad na ľudí na Slovensku.
Myslím si, že som sa snažil teda, ak som na niečo zabudol, tak sa ospravedlňujem, ale myslím, že som sa snažil nejakým spôsobom odpovedať na všetky tie veci, ktoré padli v rozprave. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
