Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Hlavný rečník k tomuto zákonu odišiel, preto vystúpim v záverečnom slove. Nemám problém diskutovať, ale tu sa narozprávalo toľko, toľko nezmyslov, dámy a páni, že nám sa ani nedá na všetko reagovať, ale poviem, budem len vecný. Ja myslím, že s pánom Viskupičom si to budeme môcť rozdať v O päť minút 12 tento týždeň, takže tam budem mať hodinu na to, aby som si s ním potom, keď teda tu bude prítomný, tak aby sme si niečo povedali. K tomuto poviem len zopár vecí.
K tým pozmeňovákom, poviem otvorene, prvý pozmeňovák, zníženie DPH na palivá, no asi si pán Viskupič nevšimol, že ideme konsolidovať 1,4 mld. tento rok, takže znižovanie DPH je úplne najlepší spôsob, ako sa konsoliduje. To znamená, že my budeme, budeme mať nižšie príjmy, o to viac budeme musieť tých ostatných príjmov potom zvyšovať, daní a ostatných vecí, aby sme skonsolidovali to, a nebudem to tu rozoberať, čo tu napáchala bývalá vláda a kde sme sa dostali. Pripomínam, že na rok 2024, a to je proste fakt holý, to nie je moje číslo, ste mi tu zanechali deficit vo výške 8,5 mld. eur tým, čo sa tu poprijímalo v roku 2023. Budeme niektoré veci upravovať, samozrejme, ale nebudem, to nie je asi téma tohto zákona.
Druhá vec. To, čo tu povedal pán poslanec, myslím, Svoboda, je faktom. To znamená, že ak by sme zobrali tú hranicu DPH, pani poslankyňa, tuším, tiež s pánom poslancom hovorila, ako by to bolo super, keby sme mali 80-tisíc. Bolo by to fajn, hovorím, pre podnikateľa, ktorý nechce platiť DPH, stálo, stálo by to navyše asi 50 mil. eur. Čiže zase hovorím, že v dobe konsolidácie to je dekonsolidácia opäť, a to tu hovorí pán Viskupič, ktorý hovorí, že on je expert, ekonóm za SaS.
Ďalšia vec. Áno, vám prečítam hranice, od ktorých sa platí dépeháčka, napríklad v Maďarsku 32 384 eur, v Rakúsku 35-tisíc, v Poľsku 45 905 eur, v Španielsku nula, čiže tam žiadne neplatené DPH neexistuje, Dánsko 6 702 eur, Švédsko 8-tisíc, Belgicko 25-tisíc eur. Na to, aby ste, áno, maximálna hranica, ktorú napríklad má Česká republika teda od ´23. roku, je to výnimka, musíte mať výnimku udelenú od Európskej únie na to. Samozrejme, že prichádzate o peniaze do štátneho rozpočtu, to je prvá, prvá poznámka. A ďalšia vec, že pán, pán Viskupič urobil pozmeňovák, ktorý nie je dobre technicky urobený. To oznamujem. Čiže nesúhlasím ani s navýšením a nesúhlasím ani tak, jak je urobený. On tam dal totiž tú sumu 80-tisíc maximálnu a tú druhú dal na 85-tisíc eur. To navýšenie podľa smernice musí byť buď o, myslím, že 10 alebo 25 %, takže tam nie je to v súlade so smernicou Európskej únie. Takže za mňa, za mňa k tomuto pozmeňováku asi toľko.
Vyjadrím sa k tomu, k tomu, čo tu narozprával pán Viskupič v jednej veci. Prepáčte, ako keď si niekto hovorí ekonóm a my predáme dlhopisy vo Švajčiarsku a že to je z núdze cnosť, to je taký nezmysel jak voda v koši. Prepáčte, ja keď, to sa môže, to keď sme počúvali na ministerstve financií, že toto tu niekto vypustil, a myslím, že aj Denník N o tom písal, tak ten nech odovzdá diplom, tento človek. Poviem prečo. My máme určitú kapacitu, ktorú predávame. My vždy, poviem otvorene, my máme na rok ´24 predané dlhopisy, to znamená, my máme zabezpečené financovanie štátu napriek tomu, že tie prirážky máme z dôvodu rozvrátených verejných financií, ktoré ste nám tu nechali, máme ich jedny z najvyšších, to je pravda. Už sa vraciame. Ja si myslím, že sme na dobrej ceste z hľadiska toho, čo robíme.
Švajčiarske dlhopisy. Na jednej stra... potom rozprával o úrokoch (povedané s pobavením) a o diferenciály, vôbec tomu nerozumie. Na jednej strane keď my vytvoríme konferenciu tým, že predáme švajčiarske dlhopisy, lebo máme len určitý objem, ktorý chceme každý rok nakúpiť, tak, samozrejme, tie, tí, ktorí nakupujú dlhopisy v eurách, a poviem otvorene, dneska majú veľmi atraktívnu prirážku, o ktorej sa bavíme, čiže na tom zarábajú, to nie je ich charita, že niekto kupuje od nás dlhopisy, a môžem oznámiť, že je dvakrát vyšší záujem o naše dlhopisy, ako akceptujeme. To znamená, že by sme mohli dvakrát viac predať. Len, samozrejme, keby sme dvakrát viac chceli predať, predáme, ale tá prirážka bude ešte vyššia. Takže vytvárame konkurenciu, diverzifikujeme to portfólio, ktoré robíme, a to je aj signál pre slovenských investorov, aby sa trošku pobili o ten zbytok tej kapacity, ktorú budeme na ten trh dávať. A poviem otvorene, na ´24. rok je Slovenská republika odfinancovaná. Máme zabezpečený predaj toľko dlhopisov, že nemáme problém, dnes práveže Chevard, alebo to nazval že cherry picking, že si vyberáme čerešničky, kto nám dá najlepšie podmienky, predáme a za lepších podmienok. Samozrejme, že vo Švajčiarsku, vo Švajčiarsku ideme vo švajčiarskych frankoch, ale hedžujeme tieto veci a ten úrok je oveľa nižší, ako bol na Európskej únii.
Takže to je fakt a ja, ja to preto musím povedať a budem to opakovať donekonečna, dokedy tu nezavládne zdravý rozum, ktorý bude hovoriť pravdu, to, čo je tu že z núdze cnosť, že my sme, my sme urobili ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), aby sme diverzifikovali. My máme všetky dlhopisy v eurách. My budeme to ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) pokračovať, ideme do Paríža, ideme do Londýna, chceme predať aj na iných trhoch naše dlhopisy, nech sa pobijú a vtedy nám pôjde prirážka na tých dlhopisoch dole, to je logické. Lebo je väčší dopyt po tých, po tej kapacite, o ktorej sa bavíme, a je jedno, či tá kapacita je v eurách alebo je, alebo je vo švajčiarskych frankoch. To je pravda o tom, čo sa tu narozprávalo. A ja za to fakt nemôžem, viete, ja keď si čítam noviny, to je džihád. Ja keby som mal reagovať na každé klamstvo, ktoré tam ide o ekonomike, tak nič nerobím, len odpisujem a ja na to fakt nemám čas. Ja musím sa starať o to, aby sme dosiahli to, čo chceme. A nesúhlasím s tým, že tu niekto ide spôsobiť bankrot. My máme jasný plán odsúhlasený Európskou komisiou a ukazujeme, že chceme ísť jednopercentuálny dlh s deficitom dole, keď dosiahneme v ´27. roku 3 % deficitu, pôjde nám dlh dole, začína ísť dole.
A dnes vám oznamujem, že máme nové fiškálne pravidlá. A keď si ich niekto naštuduje, lebo každý o tom len rozpráva, nevie o tom absolútne nič, tak táto konsolidácia, ktorú keď by sme ju dodržali, je ešte ambicióznejšia ako to, čo nám hovoria nové európske pravidlá, ktoré na Slovensku sú najprísnejšie, pre nás sú najprísnejšie. Máme najväčšiu konsolidáciu zo všetkých krajín Európskej únie. A my ideme ešte prísnejšie s tým, čo robíme, o niečo, samozrejme. Nemôžeme to urobiť drasticky, lebo by sme uškrtili tú ekonomiku.
To, čo povedal pán kolega, tá analýza, hovorím, je o tom, koľko to stojí, to je 85-tisíc. Samozrejme, pri tej daňovej sadzbe, no ja chcem pripomenúť, no ja možno dovolím si trošku tu polemizovať o tom, že či je, či bude viac peňazí, keď nám klesnú dane. Chcem pripomenúť situáciu napríklad vo Veľkej Británii, ak si pamätáte, tak keď sa, posledne bola tam, premiérku majú, tuším, tak tá vydržala dva týždne, dva týždne, keď znížila sadzby daní v Británii. Rishi Sunak ju nahradil, lebo finančné trhy urobili to, že skoro tá Británia skrachovala. Lebo tam vám musí, viete, ja vám poviem jednu vec, ja som to videl na ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), ja som bol v tom Švajčiarsku a boli tam tí investori, tých nezaujímajú bláboly, tých zaujímajú tvrdé fakty, ich nezaujíma to, kto čo rozpráva, ich zaujímajú čísla. A keď sa na to pozriete, tak tie čísla stále držíme tak a veria, veria stále vláde, že dosiahneme, dosiahneme tú konsolidáciu tak, aby si, aby išli do toho rizika. Viete, to je tak, ako keby vy ste povedali, že ste na burze a chcete si niečo kúpiť, tak ja sa vás opýtam, keď niečomu nebudete veriť, kúpite si to? Nekúpite si to. To je proste o tom. Samozrejme, ak je tam tá atraktívna prirážka, stále je to pre tých investorov zaujímavé.
Takže za mňa asi toľko, nebudem naťahovať čas, máme ďalšie veci, ale, samozrejme, som otvorený každej odbornej debate, ktorá sa bude držať faktov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, takže dnes sa budeme zaoberať asi siedmimi mojimi zákonmi, takže teším sa na korektnú debatu.
V tomto návrhu zákona primárne sa preberá smernica Rady Európskej únie s cieľom umožniť malým podnikom od roku 2025 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, ak bude spĺňať ustanovené podmienky. Zásadným spôsobom sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj práva a povinnosti týchto platiteľov dani, ktorí nespĺňali zákonnú registračnú povinnosť. Tu chcem povedať, že v podstate sa bude spočítavať celková suma obratov do, až od 1. 1. nasledujúceho roku s tým, že maximálna suma je 50-tisíc eur, dokedy nie je platca DPH, s tým, že s tým, že potom v rámci, ak teda nepresiahne určitý obrat ešte v rámci toho roku, tak až od 1. 1. bude mať registračnú povinnosť.
Nastávajú podmienky a pravidlá uplatňovania samozdanenia pri dovozu tovaru do tuzemska tak, aby tento inštitút mohol byť od roku 2025 uplatňovaný vybranými platiteľmi dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky o spoľahlivosti. Tu chcem upozorniť, toto je už dávno nejaký cieľ ministerstva financií, ktorý sa nikdy nesplnil, len sme si dali do, do, samozrejme stojí to, viaže to nejaké finančné prostriedky zo štátnych finančných aktív, ale chceme k tomu pristúpiť a hlavne voči tým spoľahlivým subjektom, ktoré si plnia svoje povinnosti pri dovoze tovaru. Dávali sme tam posun z hľadiska nejakej inej úpravy systémov tak, aby sa táto povinnosť dokázala splniť. Čiže od 1 . 7., časť od 1. 7. 2025 a ďalšia často od 1. 1. 2026.
Upravujú sa iné oblasti zákona o DPH, napríklad podmienky uplatňovania zníženej sadzby dane na dodanie a uskutočnenie sociálnymi podnikmi.
Pokiaľ ide o ďalšie zákony, vládnym návrhom sa upravujú ustanovenie zákona o používaní elektronických registračných pokladníc v daňovom poriadku s cieľom podporiť dobrovoľné plnenie daňovým povinností, znižuje sa, znižuje sa výška úroku za odklad platenia dane a platenie v splátkach.
Zatiaľ toľko na úvod, ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, chcem jednu vec povedať, keby ste chceli korektne diskutovať, tak aj položíte korektné otázky. Tie, ktoré ste položili, neboli korektné. A vy, keď hovoríte o elektrine a o náraste cien energií, koho nominant bol pán Juris, ktorý tu reguloval energie v minulosti? Vašej strany, pán poslanec. A pozrite sa, aké rozhodujúce obdobia vybral na to, aby sa tu regulovali ceny tie, kde boli ceny elektriny za 500 euro za echt jednu megawatthodinu. Včera som sedel s pánom Holjenčíkom a riešili sme to, aby sme nastavili tie veci tak, aby sme budúci rok nemuseli dotovať energie. Viete, čo ste vy urobili s vaším nominantom? Že narástli energie na Slovensku, ako v jedinej krajine mali byť 120 %. To ste vy spôsobili! A to, že sme krajina jedna z mála, ktorá ešte dávame pomoc v energiách, no preto, lebo ľudia na Slovensku si nemôžu dovoliť platiť o 120 % viac, ako zareguloval váš nominant na ÚRSO.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem pekne.
Pán Ledecký, SaS, niekedy sa hovorí, že mlčať je zlato, a v tomto prípade by som to odporúčal. Poviem otvorene, položili ste otázku, kde sa idete baviť s nami o konsolidácii verejných financií, a ja chcem pripomenúť, že konsolidácia verejných financií tu nie je kvôli dnešnej koaličnej vláde, je tu aj kvôli vám, pán Ledecký, a kvôli vašim kolegom. A musím povedať, nemám tú možnosť ukázať grafy, ale nárast zadlženia, ktorý ste tu spôsobili za tri a pol roka, je enormný. S týmto sa bortíme, zdedili sme dva obrovské deficity, s ktorými musíme sa popasovať, a môžem vám oznámiť, že konsolidáciu budeme robiť ďalších možno sedem rokov podľa nových pravidiel Európskej komisie, takže toto je výsledok, na ktorý sa vy pýtate.
Ďalšia vec, vaša strana SaS podporila to, že voľby boli až 30. 9. Na jednej strane pán Sulík tvrdil, aké je jednoduché urobiť rýchlo rozpočet, ja tvrdím, že my sme urobili to, čo iní robili za sedem mesiacov, sme urobili za jeden mesiac, a vy v polovičke februára sa postavíte na tlačovú konferenciu, teda vaši kolegovia a idú rozprávať o tom, čo my ideme robiť za ďalších 1,5 miliardy na tento rok? Ja poviem jedno, teraz som urobil koopers... teda opatrenia za dve miliardy a robíme na ďalších, ale vy nás netlačte, čo máme robiť! My nepotrebujeme tieto rady.
A to, že niekto hovorí o tom, že kde sa má robiť konsolidácia, tak by som chcel rád vidieť vaše programy, a to hovorím aj o programe Progresívneho Slovenska, aj o programe SaS, obidva sú deficitné. Koľko je tu všelijakých návrhov, kde sa dajú minúť peniaze, a všetci toľko veľmi rozprávate o konsolidácii, tak keď chcete konsolidovať, tak dajte na jednu A4 vaše návrhy konsolidačných opatrení, ale nie také, ktoré si poviete a za nimi si neviete stáť, ktoré napočítajú tú výšku 1,5 miliardy, ktorú treba urobiť.
A poviem otvorene, rád by som to urobil všetko na výdavkovej strane, keď už teda narážate na toto, ale nedá sa to všetko urobiť len na výdavkovej strane. Môžte si očistiť všetky výdavky devä... vyše 90 % výdavkov štátneho rozpočtu sú mandatórné výdavky na valorizácie, na platy, na všetky náklady, ktoré súvisia so spravovaním samotného štátu. Že nemôžte zrušiť štát, to sa nedá, čiže musia byť tie opatrenia aj na výdavkovej, aj na príjmovej stránke.
Vy tu hovoríte o tom, že... dokonca neviem, kde ste na toto prišli, že chceme realizovať konsolidáciu, nehovoríme o podpore ekonomického rastu. Aj v programovom vyhlásení vlády hovoríme o podpore ekonomického rastu, hovoríme na dennej báze. Vy ste si asi nevšimli, že tu novelizujeme stavebný zákon napríklad, ideme zrýchliť stavebné konania, kde trvali niektoré procesy mesiace, niekedy až roky. My to ideme skracovať na dni až mesiace. Rôzne EIA a rôzne iné opatrenia. Opýtajte sa všetkých starostov, ktoré, ktorí potrebujú tiež investovať, aké majú obrovské problémy s tým, ako sa naťahujú rôzne výberové konania a rôzne iné procesy, ktoré súvisia s rozvojom a s investíciami na Slovensku.
Hovoríme o tom, že chceme využiť maximálne eurofondy. Nebudem hovoriť o pláne, pláne obnovy. Na ministerstve financií mám 2 mld. v šuflíku a nemám žiadne projekty. To je, tri a pol roka ste nepripravili žiadny projekt pre plán obnovy. Pán minister tu nie je, ale ten vám o tom môže veľmi dobre porozprávať. Môžete si odfajknúť, že ste si prijali nejaký zákon, že splnili sme reformu a poslali nám peniaze z Európskej únie, neznamená, že ste tu niečo vybudovali. To je len prijatie legislatívy. A nazvali ste si reformy aj to, čo reformami nikdy nebolo.
Čiže podporujeme ekonomický rast. Robíme maximum pre to, aby ekonomický rast tu bol. Ale chcem povedať jednu vec na záver. Robíme na konsolidácii, ale vy nás nebudete poučovať, že kedy ju máme urobiť. A v polovičke februára to považujem doslova za drzosť. A hlavne z vašich úst.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Cieľmi návrhu zákona je riešenie problematiky nesplácaných úverov, zavedenie nových inštitútov, napríklad správcov úverov ako nového licencovaného regulovaného subjektu alebo nákupcu úverov, podpora rozvoja sekundárneho trhu, konkurencie na ňom, zadefinovanie jednotlivých podmienok na získanie povolenia pre správcov úverov na spravovanie úverov v rámci EÚ. Chcem podotknúť, že ide o sprísnenie podmienok, to znamená, ide o reguláciu týchto vecí, čo považujem za pozitívne. Je to aj, ide aj o odstránenie prekážok ako pre prevody nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov, stanovenie záruk pre tento prevod pri súčasnom zachovaní práv dlžníkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, ide o transpozíciu smernice Európskej únie, ktorá sa týka zvýšenia kvality, porovnateľnosti a spoľahlivosti informácií o udržateľnosti uvádzaných informácií vo výročnej správe veľkých obchodných spoločností, ich emitentov, bánk, poisťovní a zaisťovní, zavedenie jednotného elektronického formátu výročnej správy a externé uistenie týchto inštitúcií štatutárnym audítorom, zavedenie požiadavky na odborné znalosti štatutárnych audítorov, organizácie ich práce, zníženie administratívnej záťaže zmenou veľkosti kritérií na definovanie jednotlivých kategórií účtovných jednotiek, na základe ktorých budú môcť dotknuté subjekty využiť úľavy vo vykazovaní informácií.
Ďakujem za pozornosť a chcem poprosiť o podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne, veľmi krátko.
Legislatívne úpravy ideme zavádzať, ktoré sa, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe, jedná sa najmä teda o úpravy súvisiace s implementáciou niektorých smerníc, najmä smernice o trhoch s finančnými nástrojmi MiFID, smernice o zahraničnej distribúcii podnikov kolektívneho investovania, smernice o správcoch a alternatívnych investičných fondoch AIFMD a delegovaných smerníc Komisie, riešenie zániku záložného práva pri uplatnení práva výkupu, tzv. squeeze out, za účelom väčšej právnej istoty majiteľov cenných papierov tak, aby sa zamedzilo špekulatívnemu zriaďovaniu záložných práv.
V prípade burzy cenných papierov sa upúšťa od povinnosti zriaďovať osobitný útvar na kontrolu burzových obchodov.
Garančnému fondu investícií sa rozširuje možnosť investovať voľné zdroje do štátnych dlhopisov dlhšou dobou splatnosti, teda z troch na, až na desať rokov, a upravujú sa niektoré procesy v konaniach pred Národnou bankou Slovenska.
Ďakujem za pozornosť a poprosím o podporu daného návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Prihlasujem sa v rámci rozpravy, chcel som trošku urýchliť tie debaty, nemám s tým absolútne žiadny problém a debatovať treba, ak to teda je efektívne, ak to nie je o tom, že len sa naťahuje čas.
Najskôr zareagujem na to, čo ste povedali, pán Viskupič, o samozdanení. Musím povedať, že je to, je to vec, ktorá sa odkladala dlho, dlho, lebo je naviazaná aj na nejaké technické prípravy. Samozrejme, my ešte riešime, že či to stihneme od 1. 1. 2025, alebo od neskoršieho dátumu. Ale padlo rozhodnutie, a poviem otvorene, nie je to jednoduché rozhodnutie, lebo ovplyvňuje, vy ako ekonóm viete, ovplyvňuje to cash flow štátu a v podstate štát, keď predtým vybral všetky tie dépeháčky dopredu, tak dnes v podstate ju zoberie až neskôr. Ale vychádzame v ústrety podnikateľom, hlavne tým veľkým, ktorí sú osvedčení, nikdy nemali daňové nejaké nedoplatky, proste funguje ten systém a máme v dôveru v tieto subjekty, že to samozdanenie tam prebehne jednoducho. Je to úplne nová vec, ktorou, o ktorej sa dlho, dlho hovorilo, a pristupujeme k tomu a ja to beriem ako, myslím, veľmi pozitívny krok vo vzťahu k podnikateľom, to je prvá vec.
Druhá vec, samozrejme, prenášame tie, je tu nejaká nová úprava, ktorá hovorí o tom, že keď nejaký malý podnik do 100-tisíc eur v rámci Európskej únie, tak vie si, sa oslobodiť od DPH, čo doteraz nebolo. Hneď od prvého eura boli povinní títo ľudia tú dépeháčku odvádzať a tiež to považujem za veľmi ústretový krok, takže to, čo sa tu toľko narozprávalo o tom, že jak my škodíme a neviem, čo tu robíme... Musím povedať jednu vec, to, či a ako zvýšime úroveň DPH, závisí, teda myslím na povinnosť platiteľa DPH, závisí aj od stavu verejných financií, pán Viskupič, pán Pročko. A vy to veľmi dobre viete. Každé navýšenie v podstate znamená nejaké peniaze, ktoré idú preč zo štátneho rozpočtu, ale za mňa môžem povedať a chcem povedať, že to sú debaty aj s pánom predsedom SNS napríklad Andrejom Dankom, my sme naklonení k tomu, aby sme zvýšili túto hranicu, ale všetko, samozrejme, každé takéto navýšenie znamená únik peňazí zo štátneho rozpočtu. Čiže ja si najskôr musím nechať prerátať, aké navýšenie koľko by znamenalo peňazí, a podľa toho potom by som možno zareagoval v druhom, teda buď teda na výbore, alebo nejak v druhom čítaní. Čiže ja nevylučujem takúto vec, ale berte jednu vec a tu môže vykrikovať pán Pročko, koľko chce, OĽANO je to, ktoré spôsobilo stav verejných financií, v ktorých sa nachádzame.
A ja by som rád zvýšil túto úroveň možno aj na tých maximálnych, o ktorých hovoríte, 85-tisíc eur, ale to stojí tento štát peniaze. Dépeháčka je najväčší zdroj príjmov štátu, to je proste fakt. Ale keď sa chceme pozrieť teda na úrovne DPH v okolitých krajinách, tak vám chcem povedať, áno, je pravdou, že, že Česko dostalo výnimku udelenú Radou Európy v roku ´23 na úroveň 78 800 eur cirka, ale máme tu krajiny ako Maďarsko, hej, už povinnosť platiť DPH je od 32 384 euro. Rakúsko od 35-tisíc, čo je oveľa menej ako na Slovensku, Poľsko 45 905, Španielsko nula, Dánsko 6 700 euro, Švédsko 8-tisíc euro, Belgicko 25-tisíc euro. To sú všetko vyspelé európske krajiny, hádajte, prečo sú tie úrovne povinnosti platiteľov DPH tak nízke? No lebo je to veľký zdroj financií štátu.
Takže ja som tu dnes predložil zákon, ktorý, si myslím, že vo veľkej miere pomáha podnikateľom, a som ďalej ochotný sa o tom baviť. Ale musíme sa pozrieť na stav verejných financií a čo verejné financie znesú a neznesú. Čiže ja som dal nejaký príkaz, aby sa prerátali niektoré veci. Ja ďakujem za debatu aj s pánom predsedom SNS Andrejom Dankom a budeme proste riešiť, riešiť túto problematiku do druhého a tretieho čítania. Nečakajte však zázraky. Ja poviem otvorene, chceme vyjsť v ústrety, ale nevieme robiť nejaké zásadné, zásadné skokové navyšovania.
Čo je pozitívne v tomto zákone, tým by som ukončil svoje vystúpenie, od 1. januára bude sa už počítať ten obrat, čo je podľa mňa pozitívne, lebo mnohí tí platitelia DPH dnes si museli vždycky robiť, každý mesiac prerátavať spätne 12 mesiacov, aby zistili, či neprekročili ten daný stav. Teraz to budú mať o to jednoduchšie, lebo viem, že ten problém medzi podnikateľmi bol. Takže aj v tomto sa snažíme nejak vyjsť v ústrety podnikateľom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, navrhovanými úpravami sa v zákone o dani z pridanej hodnoty primárne preberá smernica Rady Európskej únie s cieľom umožniť malým podnikom od roku 2025 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v štáte členskom, v ktorom je usadený, ak bude spĺňať ustanovené podmienky.
Zásadným spôsobom sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj práva a povinnosti týchto platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú povinnosť. Nastavujú podmienky a pravidlá uplatňovania samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska tak, aby tento inštitút mohol byť od roku 2025 uplatňovaný vybranými platiteľmi dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky o ich spoľahlivosti.
Upravujú sa aj iné oblasti zákona o DPH, napríklad podmienky uplatňovania zníženej sadzby dane na dodanie a uskutočnenie sociálnymi podnikmi.
Pokiaľ ide o ďalšie zákony, vládnym návrhom sa upravujú ustanovenia zákona o používaní elektronických registračných pokladníc v daňovom poriadku s cieľom podporiť dobrovoľné plnenie daňových povinností, znižuje výška úroku za odklad platenia dane a platenie dane v splátkach.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi požiadať o podporu a prijatie tohto zákona.