Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pôjdem priamo k veci. Budem hovoriť o zmenách, ktoré sa predpokladajú v zákone.
Bavíme sa tu o obmedzení regresii nárokov poistení voči poisťovniam, poisteným osobám v prípade existujúci... ak existujú na strane poisten... dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bránia splneniu určitej povinnosti, napríklad pre chorobu nahlásiť včas poistnú udalosť z dôvodu úrazu, že nevyplní tlačivo o nehode, poisťovňa nemôže uplatniť voči nemu regresný nárok. Mnohí to poznáte z praxe. Niekto bol chorý, išiel do nemocnice, nabúral alebo niečo také a poisťovňa mu nezaplatí, lebo nahlásil poistnú udalosť o šestnásty deň a nie pätnásty deň. Myslím si, že veľmi dobré opatrenie z hľadiska toho, čo prináša prax.
Povinnosť poisťovní určovať výšku náhrady na spôsobenú škodu v súlade s výškou, s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Opäť, poisťovne si určovali náhrady na základe svojich nejakých expertných odhadov a podobne. Keď sa niekto, nesúhlasil s tým, koľko mu poisťovňa uhradila, tak sa v podstate musel obrátiť na súd a súd postupuje práve v súlade s vyhláškou ministerstva spravodlivosti. Čiže môžme preskočiť jeden krok a tie náhrady budú na základe vyhlášky slovenskej Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ďalšia vec, to je tá záležitosť, ktorá sa týka niektorých smerníc, čo sa týka rýchlostných a hmotnostných limitov, od ktorých musia motorové vozidlá uzavrieť poistné, poistenie zodpovednosti. Tu sa bavíme o tom, kde sme teda na základe aj smernice upustili od toho, aby kolobežky, ktoré sa bežne používajú v mestách, nemuseli mať povinné zmluvné poistenie. Musím však povedať, že na základe iných zákonov Slovenskej republiky, tie, ktoré sú silnejšie a rýchlejšie, by sa vôbec nemali používať. Čiže tam odporúčam všetkým, aby si uzavreli zodpovednostnú poistku, ak by niečo spôsobili svojou jazdou.
Stanovenie jednotného vzoru na potvrdenie o bezškodovom priebehu. Opäť pozitívna vec pre ľudí. Ak niekto išiel do zahraničia, viete, že bezškodový priebeh hovorí o tom, že máte nárok na 10-, 20-, 30-, 40-percentnú zľavu z poistného, tak dodnes to nebolo možné, ale dnes budete mať potvrdenie, ktoré je akceptované, je jednotné, jednotný vzor. Prídete, napríklad sa presťahujete do zahraničia, predložíte ho a tá poisťovňa zahraničná vám dá zľavu, teda tzv. bonus na vašu, na vaše poistné, môžte mať lacnejšiu poistku, ktorú ste si napríklad odjazdili niekde na Slovensku.
Ďalšia vec. Ustanovenie proklientskeho systému odškodňovania poškodených v prípade, ak sa zahraničná poisťovňa poskytujúca poistenie zodpovednosti v Slovenskej republike stane platobne neschopnou. Ak sú, ak je napríklad niekto poistený v zahraničnej poisťovni, tá skrachuje, tak náhrady bude plniť slovenská kancelária poisťovateľov.
Čiže toľko na úvod a teším sa na diskusiu.

Opäť krátko zareagujem na kolegov.
Pozrite sa, páni, všetci tí, čo ste tu vystupovali, ste sále hovorili, že tým ľuďom netreba nič dať, však načo im dávame niečo, však nepotrebujú. My keď im niečo dáme, tak potom hľadáte možnosť, ako im dať ešte viac. Tak ja necháme túto motiváciu. Na druhej strane tu pán Kišš hovorí, že vlastne im nič nedávame, lebo ten zákon neni dobrý, tak a potom hovorí o tom, že musíme niekde zdvíhať dane, aby sme na toto zarobili a potom ja, mne sa nejak bijú tie argumenty, ktoré tu počúvam.
Na druhej strane, ja si pamätám, pán Viskupič, keď Richard Sulík, a to bolo v tejto snemovni a tuto pri tomto stole, rozprával o tom, ako sme to nastavili, že sa tu budú zdvíhať úrokové sadzby a že banky nám budú umelo navyšovať, lebo im to umožňujeme, lebo tí zodpovední, ktorí si refinancovali, tak že nebudú mať možnosť, aby si znižovali úrokové sadzby. Tak dnes tu už máme aj výsledok, pán Viskupič, takže pozeral som si dnešné sadzby na hypotekárnych úveroch a poviem otvorene, dnes máme najvyššie úrokové sadzby v ECB-čke historicky, aspoň teda za posledné obdobie, 4,5 % a jak si pamätám, tak úroky na hypotekárne úvery boli nad 5 %. Čiže, a dnes máme najvyššiu úrokovú sadzbu z ECB-čky. Dnes sa pohybujú úrokové sadzby na hypotékach rádove niekde, pozeral som prvé štyri banky, 4 %, 4,05, 4,08, 4,19. Takže toto je to zvyšovanie tých úrokov, o ktorých hovorili.
Áno, rozširujeme, nesúhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že tu je niečo, niečo sfušované. Samozrejme, robili sme ten zákon, sme sľúbili, že to urobíme rýchlo. Ale poviem na druhej strane, nepredpokladali sme technické veci ako napríklad to, že keď si refinancujete úver, a poviem, asi tomu rozumiete, pán Viskupič, a pán Kišš odišiel, ste tu, hej, dobre, a to môžme mudrovať, koľko chcete, keď dôjdete na to, že pri refinanci tie hypotekárne banky, a to sme sa s nimi ikskrát o tom bavili, napíšu, že to refinanc úveru a nenapíšu, že či ten úver bol napríklad poskytnutý ako hypotekárny úver na bývanie. Tak asi, a ja poznám a poznám ľudí, ktorí si zobrali, založili nehnuteľnosti, zobrali si peniaze a dnes tie peniaze v podstate otáčajú na burze. Tak asi takýmto ľuďom by sme nemali pomáhať, že? Týmto, na tom sa asi zhodneme.
Takže my sme sa snažili zabrániť určitým špekuláciám a teraz sme našli nejaký spôsob, ako to urobiť, že tí ľudia v podstatne musia nám doložiť nejaké dokumenty, že ten, že ten refinanc bol na hypotéku na dom, na bývanie, nie na to, aby investovali na burze.
Podporili sme to napríklad aj nejakým inštitútom doplnkovým nejakého čestného prehlásenia. Samozrejme, on keď to čestné prehlásenie dá, bude chcieť podviesť niečo, je tu doplnkový inštitút k nejakým dokumentom, ktoré nám ukáže, pri tom starom úvere bral hypotéku na bývanie, tak mu chceme umožniť a rozširujeme ten skok na to, aby tí ľudia, ktorí napríklad sa nekvalifikovali práve kvôli tomu, že banky mu napísali do tej refinančnej zmluvy nie to, že si bral úver na nehnuteľnosť, ale na niečo iné. A to boli dlhé debaty, verte mi. To sme riešili, moji ľudia, aj s úradmi práce. Toto sme asi nepredpokladali. Ja som myslel, že to bude jednoduchšie. Nastavili sme to spätne a teda do toho 1. 6., nebudeme to rozširovať, pán poslanec. Stále to nechávame, mne, ja sa teším tomu, že ECB-čka už ohlásila, že by mala ísť dole s úrokovými sadzbami. Predpokladám, že v júni by úrokové sadzby mohli začať klesať, číže tá pomoc zo strany štátu bude menšia. A dúfam teda, že sa naplní aj to, čo sa hovorí, že možno by mala, ide o 0,25 % dole, že by mohli ísť ešte dvakrát možno aj v tomto roku ešte, ešte dole.
Čiže dúfam, že sa normalizuje tá situácia a to je cieľom aj tohto, bolo cieľom tohto zákona. Čiže my sme chceli preklenúť nejaký ten enormný nárast. Lebo fakt, keď vám niekto, vám stúpne z 1 % na 5 %, tak je to šok pre tú rodinu. Ja viem, pán Viskupič, vy poviete, že máme najnižšie nesplácanie historicky. No tak ale to neznamená, že keď niekto spláca hypotéku, že netrpí tým, že sa mu zvýšili tie splátky, to vôbec to neznamená. Samozrejme, že prvá vec, ktorú každý rozumne zmýšľajúci človek zaplatí, je hypotéka, lebo hádam sa nenechá vysťahovať zo svojho bytu. A keď bude aj menej jesť, menej utrácať na iné veci, ktoré si dovolil predtým, tak proste asi sa mu lepšie žiť nebude.
Čiže my sme si to dali do programu a myslím, že kritizovať nás za to, však vy keď budete v predvolebnom boji, niečo ponúknete svojim, svojim voličom, tak my sme splnili svoje sľuby predvolebné, a čo je na tom zlé? Vy keď prídete do vlády, tak vy tiež budete plniť svoje predvolebné sľuby. Možno prídete a poviete, vy znížite dane na nulu a bude tu hej, ale tak to nebude. Lebo vy, ja som tu už počúval raz tú prednášku, nemáme na to čas, ale o Lafferovej krivke. Ja som s pánom Lafferom sa dokonca osobne v minulosti stretol, bol na návšteve Bratislavy kedysi. Ale, samozrejme, je to sporná teória, ale je to na inú debatu, hej. Do určitého zdanenia vám ten príjem stúpa a v určitom vám klesá. To je tá debata, ktorú sme tu riešili aj s pánom Liptákom. Čiže môžme sa niekedy o tom pobaviť. Len problém je, že neviete, kde je ten Lafferov bod takzvaný, odkedy sa vám tie príjmy začínajú znižovať. Ale mnohí hovoria, že to neplatí, že to proste sa nepotvrdilo, tieto teórie, ale dobre, však ja, ja princíp chápem, aj si myslím, že nejak môže, môže aj platiť.
Takže z tohto pohľadu, poviem otvorene, áno, ak neplatí ani to, čo povedal pán Kišš, že som to nespomenul, ja som to v svojej úvodnej, vy ste tu možno neboli, ale ja som v svojej úvodnej reči nehovoril o transpo... len o transpozícii smernice. Hovoril som o tom, že padol tu pozmeňujúci návrh a som ho aj vysvetľoval. Takže neskrývam, že v tejto, v tomto zákone je to. A keď hovoríte o prílepku, no tak ja hovorím, ja som tu videl iné prílepky, ktoré sa strkali do takých zákonov, s ktorými absolútne nesúviseli. A tu sa bavíme o zákone o správcov úverov, nákupcov úverov a bavíme sa, tak sme tam dali hypotekárne úvery a robili sme to v prospech tých ľudí, ktorí si chcú požiadať o pomoc.
Takže toľko z mojej strany. Chápem, každý sa snažíte svoje argumenty presadiť. Za mňa, a berem aj to, aj ten váš pozmeňujúci návrh ako, samozrejme, ale je to zase niečo, čo bude stáť o niečo viac peňazí.
A ešte jedna posledná poznámka, čo ste hovorili. Ja osobne som nesúhlasil s tým, aby sa tam dávalo do toho návrhu zákona tam tie počty ľudí navyše, ktoré sa budú brať, a dneska ja si myslím, že ani sa žiadni nezobrali. Čiže neni o tom, že niekde sedí 300 ľudí a čaká na to, kedy príde žiadosť na hypotéku. Sú to ľudia z úradov práce, ktorí dnes obhospodarujú tieto veci a robia to popri svojich, svojich pracovných povinnostiach. Pár ľudí sa možno zobralo, ale určite to nebola tá suma, o ktorej sa hovorilo v návrhu zákona. Ja sám, ja sám som povedal ministrovi, lebo to bol minister, myslím, Erik Tomáš, že s takou sumou a s takými výdavkami na túto vec nesúhlasím. Takže za mňa určite tá suma neni taká vysoká, ako bola napísaná v zákone. Takže k tomuto zákonu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Opäť ide o transpozíciu smernice o správcoch úverov a nákupcov. Poviem hlavné ciele návrhu zákona.
Rieši problematiku nesplácaných úverov, zavedenie nových inštitútov ako je napríklad správca úveru ako nový licencovaný regulovaný subjekt alebo nákupca úverov. Zvyšuje sa tu ochrana dlžníkov s tým, že bude po novom už musieť mať takýto nákupca overenú licenciu a dohľad Národnej banky Slovenska. Podpora rozvoja sekundárneho trhu a konkurencia s ňou, vytvorenie účinného efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov, odstránenie prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov, ktorí, pripomínam, že budú licencovaní Národnou bankou Slovenska. Chcem upozorniť, že v tom, v rámci tohto zákona bol podaný aj zákon, ktorým sa zjednodušujú podmienky pri žiadaní si o pomoc pri hypotékach, urobili sme, tak jak som v minulosti avizoval, boli tam rôzne administratívne problémy, keď niekto, poviem príklad, v minulosti si refinancoval svoj úver, tak úverové spoločnosti nepísali účel do jednotlivých zmlúv, našli sme riešenie a prístup, tí, ktorí možno prepadli sitom ešte aj do 1. 6. 2024, tak mnohí z nich sa kvalifikujú na pomoc štátu v prípade navýšenia úrokových splátok, to znamená do 1. 6. 2024, tí, ktorí refinancovali, budú môcť požiadať, resp. obnoviť svoju žiadosť tak, aby bol, im bolo po, aby, aby sa im dalo pomôcť.
Ďakujem pekne.

Mikrofón. Aha, už. Dobre. Ďakujem pekne.
V krátkosti, jedná sa o transpozíciu smernice Európskej únie, ktorej cieľom je zníženie administratívnej záťaže zmenou veľkosti kritérií na definovanie jednotlivých kritérií účtovných jednotiek, mikro, malá a veľká, to znamená, že sa tie jednotlivé hranice zvyšujú, to znamená, že je to úľava pre podnikateľov a budú môcť dotknuté subjekty využiť úľavy pri vykazovaní informácií.
Ďalej, zvyšuje sa kvalita, porovnateľnosť spoľahlivosti informácií, udržateľnosti uvádzaných vo výročných správach veľkých spoločností, emitentov, bánk, poisťovní a zaisťovní, týkajúce sa aj vplyvu na environmentálnu oblasť, sociálnu oblasť a oblasť riadenia a správy. Takisto sa zavádza jednotný elektronický formát výročnej správy, externé uistenie týchto informácií štatistickým a štatutárnym audítorom, zavedenie požiadavky na odborné znalosti štatutárnych audítorov, organizácii ich práce, podmienky na poskytovanie uistenia pre oblasť udržateľnosti vrátane výkonu dohľadu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona o cenných papieroch a investičných službách.
Cieľom zákona je implementácia čl. 18 nariadenia o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy tzv. blockchain, pričom sa rozširuje definícia finančných nástrojov alebo finančné nástroje vydané prostredníctvom distribuovanej databázy, transakcie, úpravy súvisiace s nariadením o zelených dlhopisoch. Medzi hlavné legislatívne úpravy, ktoré sa týkajú tohto zákona, patrí implementácia niektorých smerníc, najmä smernice o trhoch finančných nástrojoch, takzvaných MiFID, ďalšia o správcoch alternatívnych investičných fondov AIFMD a delegovaných smerníc Komisie. Riešenie zániku záložného práva pri uplatňovaní práva výkupu, tzv. squeeze out, kde sa teda chce zabrániť rôznym špekuláciám, ktoré sa snažia obchádzať tieto pravidlá.
Ďalej hovoríme o tom, že sa bude, v prípade burzy cenných papierov sa upúšťa od povinnosti zriaďovať osobitný útvar na kontrolu burzových obchodov, chcem pripomenúť, že bude postačovať len jeden zodpovedný zamestnanec a umožňuje efektívnejšie spravovanie vlastného majetku pre malé burzy, kde je skutočne, jak je napríklad slovenská burza, mať tam nejaký osobitný útvar je úplne zbytočné, takže toto je pozlacovanie tých smerníc a snažíme sa to teda zefektívniť, aby sa na niektorých veciach aj ušetrilo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Hlavný rečník k tomuto zákonu odišiel, preto vystúpim v záverečnom slove. Nemám problém diskutovať, ale tu sa narozprávalo toľko, toľko nezmyslov, dámy a páni, že nám sa ani nedá na všetko reagovať, ale poviem, budem len vecný. Ja myslím, že s pánom Viskupičom si to budeme môcť rozdať v O päť minút 12 tento týždeň, takže tam budem mať hodinu na to, aby som si s ním potom, keď teda tu bude prítomný, tak aby sme si niečo povedali. K tomuto poviem len zopár vecí.
K tým pozmeňovákom, poviem otvorene, prvý pozmeňovák, zníženie DPH na palivá, no asi si pán Viskupič nevšimol, že ideme konsolidovať 1,4 mld. tento rok, takže znižovanie DPH je úplne najlepší spôsob, ako sa konsoliduje. To znamená, že my budeme, budeme mať nižšie príjmy, o to viac budeme musieť tých ostatných príjmov potom zvyšovať, daní a ostatných vecí, aby sme skonsolidovali to, a nebudem to tu rozoberať, čo tu napáchala bývalá vláda a kde sme sa dostali. Pripomínam, že na rok 2024, a to je proste fakt holý, to nie je moje číslo, ste mi tu zanechali deficit vo výške 8,5 mld. eur tým, čo sa tu poprijímalo v roku 2023. Budeme niektoré veci upravovať, samozrejme, ale nebudem, to nie je asi téma tohto zákona.
Druhá vec. To, čo tu povedal pán poslanec, myslím, Svoboda, je faktom. To znamená, že ak by sme zobrali tú hranicu DPH, pani poslankyňa, tuším, tiež s pánom poslancom hovorila, ako by to bolo super, keby sme mali 80-tisíc. Bolo by to fajn, hovorím, pre podnikateľa, ktorý nechce platiť DPH, stálo, stálo by to navyše asi 50 mil. eur. Čiže zase hovorím, že v dobe konsolidácie to je dekonsolidácia opäť, a to tu hovorí pán Viskupič, ktorý hovorí, že on je expert, ekonóm za SaS.
Ďalšia vec. Áno, vám prečítam hranice, od ktorých sa platí dépeháčka, napríklad v Maďarsku 32 384 eur, v Rakúsku 35-tisíc, v Poľsku 45 905 eur, v Španielsku nula, čiže tam žiadne neplatené DPH neexistuje, Dánsko 6 702 eur, Švédsko 8-tisíc, Belgicko 25-tisíc eur. Na to, aby ste, áno, maximálna hranica, ktorú napríklad má Česká republika teda od ´23. roku, je to výnimka, musíte mať výnimku udelenú od Európskej únie na to. Samozrejme, že prichádzate o peniaze do štátneho rozpočtu, to je prvá, prvá poznámka. A ďalšia vec, že pán, pán Viskupič urobil pozmeňovák, ktorý nie je dobre technicky urobený. To oznamujem. Čiže nesúhlasím ani s navýšením a nesúhlasím ani tak, jak je urobený. On tam dal totiž tú sumu 80-tisíc maximálnu a tú druhú dal na 85-tisíc eur. To navýšenie podľa smernice musí byť buď o, myslím, že 10 alebo 25 %, takže tam nie je to v súlade so smernicou Európskej únie. Takže za mňa, za mňa k tomuto pozmeňováku asi toľko.
Vyjadrím sa k tomu, k tomu, čo tu narozprával pán Viskupič v jednej veci. Prepáčte, ako keď si niekto hovorí ekonóm a my predáme dlhopisy vo Švajčiarsku a že to je z núdze cnosť, to je taký nezmysel jak voda v koši. Prepáčte, ja keď, to sa môže, to keď sme počúvali na ministerstve financií, že toto tu niekto vypustil, a myslím, že aj Denník N o tom písal, tak ten nech odovzdá diplom, tento človek. Poviem prečo. My máme určitú kapacitu, ktorú predávame. My vždy, poviem otvorene, my máme na rok ´24 predané dlhopisy, to znamená, my máme zabezpečené financovanie štátu napriek tomu, že tie prirážky máme z dôvodu rozvrátených verejných financií, ktoré ste nám tu nechali, máme ich jedny z najvyšších, to je pravda. Už sa vraciame. Ja si myslím, že sme na dobrej ceste z hľadiska toho, čo robíme.
Švajčiarske dlhopisy. Na jednej stra... potom rozprával o úrokoch (povedané s pobavením) a o diferenciály, vôbec tomu nerozumie. Na jednej strane keď my vytvoríme konferenciu tým, že predáme švajčiarske dlhopisy, lebo máme len určitý objem, ktorý chceme každý rok nakúpiť, tak, samozrejme, tie, tí, ktorí nakupujú dlhopisy v eurách, a poviem otvorene, dneska majú veľmi atraktívnu prirážku, o ktorej sa bavíme, čiže na tom zarábajú, to nie je ich charita, že niekto kupuje od nás dlhopisy, a môžem oznámiť, že je dvakrát vyšší záujem o naše dlhopisy, ako akceptujeme. To znamená, že by sme mohli dvakrát viac predať. Len, samozrejme, keby sme dvakrát viac chceli predať, predáme, ale tá prirážka bude ešte vyššia. Takže vytvárame konkurenciu, diverzifikujeme to portfólio, ktoré robíme, a to je aj signál pre slovenských investorov, aby sa trošku pobili o ten zbytok tej kapacity, ktorú budeme na ten trh dávať. A poviem otvorene, na ´24. rok je Slovenská republika odfinancovaná. Máme zabezpečený predaj toľko dlhopisov, že nemáme problém, dnes práveže Chevard, alebo to nazval že cherry picking, že si vyberáme čerešničky, kto nám dá najlepšie podmienky, predáme a za lepších podmienok. Samozrejme, že vo Švajčiarsku, vo Švajčiarsku ideme vo švajčiarskych frankoch, ale hedžujeme tieto veci a ten úrok je oveľa nižší, ako bol na Európskej únii.
Takže to je fakt a ja, ja to preto musím povedať a budem to opakovať donekonečna, dokedy tu nezavládne zdravý rozum, ktorý bude hovoriť pravdu, to, čo je tu že z núdze cnosť, že my sme, my sme urobili ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), aby sme diverzifikovali. My máme všetky dlhopisy v eurách. My budeme to ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) pokračovať, ideme do Paríža, ideme do Londýna, chceme predať aj na iných trhoch naše dlhopisy, nech sa pobijú a vtedy nám pôjde prirážka na tých dlhopisoch dole, to je logické. Lebo je väčší dopyt po tých, po tej kapacite, o ktorej sa bavíme, a je jedno, či tá kapacita je v eurách alebo je, alebo je vo švajčiarskych frankoch. To je pravda o tom, čo sa tu narozprávalo. A ja za to fakt nemôžem, viete, ja keď si čítam noviny, to je džihád. Ja keby som mal reagovať na každé klamstvo, ktoré tam ide o ekonomike, tak nič nerobím, len odpisujem a ja na to fakt nemám čas. Ja musím sa starať o to, aby sme dosiahli to, čo chceme. A nesúhlasím s tým, že tu niekto ide spôsobiť bankrot. My máme jasný plán odsúhlasený Európskou komisiou a ukazujeme, že chceme ísť jednopercentuálny dlh s deficitom dole, keď dosiahneme v ´27. roku 3 % deficitu, pôjde nám dlh dole, začína ísť dole.
A dnes vám oznamujem, že máme nové fiškálne pravidlá. A keď si ich niekto naštuduje, lebo každý o tom len rozpráva, nevie o tom absolútne nič, tak táto konsolidácia, ktorú keď by sme ju dodržali, je ešte ambicióznejšia ako to, čo nám hovoria nové európske pravidlá, ktoré na Slovensku sú najprísnejšie, pre nás sú najprísnejšie. Máme najväčšiu konsolidáciu zo všetkých krajín Európskej únie. A my ideme ešte prísnejšie s tým, čo robíme, o niečo, samozrejme. Nemôžeme to urobiť drasticky, lebo by sme uškrtili tú ekonomiku.
To, čo povedal pán kolega, tá analýza, hovorím, je o tom, koľko to stojí, to je 85-tisíc. Samozrejme, pri tej daňovej sadzbe, no ja chcem pripomenúť, no ja možno dovolím si trošku tu polemizovať o tom, že či je, či bude viac peňazí, keď nám klesnú dane. Chcem pripomenúť situáciu napríklad vo Veľkej Británii, ak si pamätáte, tak keď sa, posledne bola tam, premiérku majú, tuším, tak tá vydržala dva týždne, dva týždne, keď znížila sadzby daní v Británii. Rishi Sunak ju nahradil, lebo finančné trhy urobili to, že skoro tá Británia skrachovala. Lebo tam vám musí, viete, ja vám poviem jednu vec, ja som to videl na ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), ja som bol v tom Švajčiarsku a boli tam tí investori, tých nezaujímajú bláboly, tých zaujímajú tvrdé fakty, ich nezaujíma to, kto čo rozpráva, ich zaujímajú čísla. A keď sa na to pozriete, tak tie čísla stále držíme tak a veria, veria stále vláde, že dosiahneme, dosiahneme tú konsolidáciu tak, aby si, aby išli do toho rizika. Viete, to je tak, ako keby vy ste povedali, že ste na burze a chcete si niečo kúpiť, tak ja sa vás opýtam, keď niečomu nebudete veriť, kúpite si to? Nekúpite si to. To je proste o tom. Samozrejme, ak je tam tá atraktívna prirážka, stále je to pre tých investorov zaujímavé.
Takže za mňa asi toľko, nebudem naťahovať čas, máme ďalšie veci, ale, samozrejme, som otvorený každej odbornej debate, ktorá sa bude držať faktov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, takže dnes sa budeme zaoberať asi siedmimi mojimi zákonmi, takže teším sa na korektnú debatu.
V tomto návrhu zákona primárne sa preberá smernica Rady Európskej únie s cieľom umožniť malým podnikom od roku 2025 využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, ak bude spĺňať ustanovené podmienky. Zásadným spôsobom sa upravujú skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj práva a povinnosti týchto platiteľov dani, ktorí nespĺňali zákonnú registračnú povinnosť. Tu chcem povedať, že v podstate sa bude spočítavať celková suma obratov do, až od 1. 1. nasledujúceho roku s tým, že maximálna suma je 50-tisíc eur, dokedy nie je platca DPH, s tým, že s tým, že potom v rámci, ak teda nepresiahne určitý obrat ešte v rámci toho roku, tak až od 1. 1. bude mať registračnú povinnosť.
Nastávajú podmienky a pravidlá uplatňovania samozdanenia pri dovozu tovaru do tuzemska tak, aby tento inštitút mohol byť od roku 2025 uplatňovaný vybranými platiteľmi dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky o spoľahlivosti. Tu chcem upozorniť, toto je už dávno nejaký cieľ ministerstva financií, ktorý sa nikdy nesplnil, len sme si dali do, do, samozrejme stojí to, viaže to nejaké finančné prostriedky zo štátnych finančných aktív, ale chceme k tomu pristúpiť a hlavne voči tým spoľahlivým subjektom, ktoré si plnia svoje povinnosti pri dovoze tovaru. Dávali sme tam posun z hľadiska nejakej inej úpravy systémov tak, aby sa táto povinnosť dokázala splniť. Čiže od 1 . 7., časť od 1. 7. 2025 a ďalšia často od 1. 1. 2026.
Upravujú sa iné oblasti zákona o DPH, napríklad podmienky uplatňovania zníženej sadzby dane na dodanie a uskutočnenie sociálnymi podnikmi.
Pokiaľ ide o ďalšie zákony, vládnym návrhom sa upravujú ustanovenie zákona o používaní elektronických registračných pokladníc v daňovom poriadku s cieľom podporiť dobrovoľné plnenie daňovým povinností, znižuje sa, znižuje sa výška úroku za odklad platenia dane a platenie v splátkach.
Zatiaľ toľko na úvod, ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, chcem jednu vec povedať, keby ste chceli korektne diskutovať, tak aj položíte korektné otázky. Tie, ktoré ste položili, neboli korektné. A vy, keď hovoríte o elektrine a o náraste cien energií, koho nominant bol pán Juris, ktorý tu reguloval energie v minulosti? Vašej strany, pán poslanec. A pozrite sa, aké rozhodujúce obdobia vybral na to, aby sa tu regulovali ceny tie, kde boli ceny elektriny za 500 euro za echt jednu megawatthodinu. Včera som sedel s pánom Holjenčíkom a riešili sme to, aby sme nastavili tie veci tak, aby sme budúci rok nemuseli dotovať energie. Viete, čo ste vy urobili s vaším nominantom? Že narástli energie na Slovensku, ako v jedinej krajine mali byť 120 %. To ste vy spôsobili! A to, že sme krajina jedna z mála, ktorá ešte dávame pomoc v energiách, no preto, lebo ľudia na Slovensku si nemôžu dovoliť platiť o 120 % viac, ako zareguloval váš nominant na ÚRSO.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem pekne.
Pán Ledecký, SaS, niekedy sa hovorí, že mlčať je zlato, a v tomto prípade by som to odporúčal. Poviem otvorene, položili ste otázku, kde sa idete baviť s nami o konsolidácii verejných financií, a ja chcem pripomenúť, že konsolidácia verejných financií tu nie je kvôli dnešnej koaličnej vláde, je tu aj kvôli vám, pán Ledecký, a kvôli vašim kolegom. A musím povedať, nemám tú možnosť ukázať grafy, ale nárast zadlženia, ktorý ste tu spôsobili za tri a pol roka, je enormný. S týmto sa bortíme, zdedili sme dva obrovské deficity, s ktorými musíme sa popasovať, a môžem vám oznámiť, že konsolidáciu budeme robiť ďalších možno sedem rokov podľa nových pravidiel Európskej komisie, takže toto je výsledok, na ktorý sa vy pýtate.
Ďalšia vec, vaša strana SaS podporila to, že voľby boli až 30. 9. Na jednej strane pán Sulík tvrdil, aké je jednoduché urobiť rýchlo rozpočet, ja tvrdím, že my sme urobili to, čo iní robili za sedem mesiacov, sme urobili za jeden mesiac, a vy v polovičke februára sa postavíte na tlačovú konferenciu, teda vaši kolegovia a idú rozprávať o tom, čo my ideme robiť za ďalších 1,5 miliardy na tento rok? Ja poviem jedno, teraz som urobil koopers... teda opatrenia za dve miliardy a robíme na ďalších, ale vy nás netlačte, čo máme robiť! My nepotrebujeme tieto rady.
A to, že niekto hovorí o tom, že kde sa má robiť konsolidácia, tak by som chcel rád vidieť vaše programy, a to hovorím aj o programe Progresívneho Slovenska, aj o programe SaS, obidva sú deficitné. Koľko je tu všelijakých návrhov, kde sa dajú minúť peniaze, a všetci toľko veľmi rozprávate o konsolidácii, tak keď chcete konsolidovať, tak dajte na jednu A4 vaše návrhy konsolidačných opatrení, ale nie také, ktoré si poviete a za nimi si neviete stáť, ktoré napočítajú tú výšku 1,5 miliardy, ktorú treba urobiť.
A poviem otvorene, rád by som to urobil všetko na výdavkovej strane, keď už teda narážate na toto, ale nedá sa to všetko urobiť len na výdavkovej strane. Môžte si očistiť všetky výdavky devä... vyše 90 % výdavkov štátneho rozpočtu sú mandatórné výdavky na valorizácie, na platy, na všetky náklady, ktoré súvisia so spravovaním samotného štátu. Že nemôžte zrušiť štát, to sa nedá, čiže musia byť tie opatrenia aj na výdavkovej, aj na príjmovej stránke.
Vy tu hovoríte o tom, že... dokonca neviem, kde ste na toto prišli, že chceme realizovať konsolidáciu, nehovoríme o podpore ekonomického rastu. Aj v programovom vyhlásení vlády hovoríme o podpore ekonomického rastu, hovoríme na dennej báze. Vy ste si asi nevšimli, že tu novelizujeme stavebný zákon napríklad, ideme zrýchliť stavebné konania, kde trvali niektoré procesy mesiace, niekedy až roky. My to ideme skracovať na dni až mesiace. Rôzne EIA a rôzne iné opatrenia. Opýtajte sa všetkých starostov, ktoré, ktorí potrebujú tiež investovať, aké majú obrovské problémy s tým, ako sa naťahujú rôzne výberové konania a rôzne iné procesy, ktoré súvisia s rozvojom a s investíciami na Slovensku.
Hovoríme o tom, že chceme využiť maximálne eurofondy. Nebudem hovoriť o pláne, pláne obnovy. Na ministerstve financií mám 2 mld. v šuflíku a nemám žiadne projekty. To je, tri a pol roka ste nepripravili žiadny projekt pre plán obnovy. Pán minister tu nie je, ale ten vám o tom môže veľmi dobre porozprávať. Môžete si odfajknúť, že ste si prijali nejaký zákon, že splnili sme reformu a poslali nám peniaze z Európskej únie, neznamená, že ste tu niečo vybudovali. To je len prijatie legislatívy. A nazvali ste si reformy aj to, čo reformami nikdy nebolo.
Čiže podporujeme ekonomický rast. Robíme maximum pre to, aby ekonomický rast tu bol. Ale chcem povedať jednu vec na záver. Robíme na konsolidácii, ale vy nás nebudete poučovať, že kedy ju máme urobiť. A v polovičke februára to považujem doslova za drzosť. A hlavne z vašich úst.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)