Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, kolegovia. Tak prišiel čas, si myslím, že trvalo nám to nejakých 15 hodín aj nejakých pár minút na to, aby sme skončili rozpravu o rozpočte po troch dňoch. Na jednej strane chcem sa poďakovať za kultivovanú rozpravu, až na pána Pročka, ktorý tu jediný vykrikoval. Myslím si, že všetci sa snažili použiť nejaké svoje argumenty, aj keď teda s mnohými nemôžem a ani nesúhlasím a myslím si, že sa aj dosť veľa zavádzalo, a keď teda chceme byť faktickí, tak si musíme povedať fakty. Dnes sa budem, nebudem sa venovať už OĽANU, OĽANU som sa venoval dosť dlho v piatok, takže dnes by som si možno zobral radšej tie rozpravy, ktoré tu zazneli od Progresívneho Slovenska.
Maroš Viskupič, tebe sa budem špeciálne venovať dnes pri záverečnom slove. Počúval som nedeľné relácie a tam sa teda tiež narozprávalo. A poviem aj o tých tvojich 3,7 mil., ktoré donekonečna opakuješ, teda miliardy zvýšených výdavkov, a chcel by som ťa požiadať, aby si trošku aj si naštudoval niektoré veci, o ktorých hovoríš, lebo iba porovnať dve čísla rozpočet, štátny rozpočet z jedného roka na druhý a povedať, že tu sa zvýšili neviem ako neúmerne výdavky a podobne, ale obsah tých výdavkov ťa vôbec nezaujíma. To považujem za dosť populistické. Ja som, u teba som si zvykal na to, že sme komunikovali viac odborne, ale mám pocit, ja chápem, že SaS sa prepadáva v preferenciách, že musíš robiť všetko, nemáte Sulíka a musíte robiť všetko pre to, aby ste sa zviditeľnili, aby proste vás bolo počuť, ale bolo by dobré, keby sme sa bavili fakticky.
Takže k SaS. Pán Viskupič, vy veľmi dobre viete, veľmi dobre viete, že sú tu nejaké limity verejných výdavkov, ktoré nám tu zaviedla bývalá vláda a opäť, a to je proste fakt a môžete si to vyhovárať sa, koľko chcete, ale proste limity verejných výdavkov zaviedla bývalá vláda, dala si ich do zákona, nie do toho ústavného, ale do normálneho, kde teda, samozrejme, si povedali, že rok pred voľbami si urobíme výnimku, však načo by sme my dodržiavali limity verejných výdavkov a to, čo tu dneska niekto prezentuje, tak ako keby zabudol na to, čo sa tu dialo v roku 2023. A ja spomeniem aj to, že sa tu naťahovali voľby o 10 mesiacov a budem to opakovať dokola. Žiadna krajina podľa mňa si nemôže dovoliť 10 mesiacov takéhoto bezvládia, ktoré sme tu mali, lebo to, čo sa stalo, a budem odpovedať na otázky pána, aj pána Kišša, tak áno. Pán Ódor a minister Horváth oznámili, že na rok ´24 očakávame deficit vo výške 8,5 mld. Osem a pol miliardy. A pán Kišš sa pýta vo svojej rozprave, že preboha, kde my budeme, skade zoberieme nejakú kredibilitu na to, aby sme si požičali 13 mld. Tak si to povedzme najprv, prečo musíme tých 13 mld. si požičať. No lebo potrebujem prefinancovať 8,5-miliardový deficit. A ďalšie roky, ak si dobre pamätám, tak náš deficit posledný bol 1,2 % a dúfam, že uznáte, že rozdiel medzi 1,2 a 6,5 je dosť veľký rozdiel. A keď máte, 1,2 % je pod 3 % deficitu, znamená to, že aj dlh vám bude klesať vzhľadom na rast HDP, to vieme. To je ekonomická nielen teória, ale aj ekonomická prax. Takže toto je podstata toho, o čom sa tu bavíme.
Čiže prečo si musíme požičať toľko peňazí? No lebo musíme prefinancovať deficity. Všetky tie deficity, ktoré nám budú postupne klesať, musíme prefinancovať, samozrejme. A prečo konsolidujem? No aby sme nestratili dôveru finančných trhov, aby sme sa vedeli financovať. Ak by sme to nevedeli, tak pán Kišš vie, aj pán Viskupič, že by sme sa dostali do takzvaného bankrotu. To je situácia, ktorá bola v tom Grécku, o ktorom toľko rozprávame. Takže preto to robíme. A teraz niekto tu hovorí, že my sa vyhovárame na bývalé vlády. Proste toto sú fakty, ktoré som povedal. Ale my nielenže hovoríme to, kto to tu spôsobil na jednej strane, na druhej strane hovoríme aj to, že sa správame zodpovedne a nevykašľali sme sa na to. My tú konsolidáciu doručujeme. My ju doručujeme. Čiže to nie sú len reči, že hovoríme, kto to tu spôsobil. Kto to tu spôsobil charakterizoval presne vo svojich vyjadreniach už pán Ódor, ktorý dnes stojí a za ním je v podstate baner Progresívneho Slovenska a hovorí, že máme najhoršie verejné financie v Európskej únii, konštatovala to Európska komisia. To je proste fakt. A na tom, že treba konsolidáciu, sa zhodneme asi všetci okrem OĽANA. Lebo tí si myslia, že všetko je tu v najlepšom poriadku. No nie je.
A teraz keď hovoríme o dlhodobej udržateľnosti, tu dneska bola reč. No áno, keď sme dali 13. dôchodky, zhoršuje sa dlhodobá udržateľnosť. A prečo sa vám nezhoršovala, pán Krátky? Viete prečo? Lebo ste ukradli 750 mil. ZMOS-u a za to ste si zaplatili najdrahšiu predvolebnú kampaň na Slovensku. Vy ste z deficitov, ktoré ste mali, ste vystúpali na 6,5 %, 8,5 mld. A tú si musíme požičať. To je odpoveď na otázky, jednu z otázok pána Kišša.
Poďme sa pobaviť o tých 3,7 mil., o ktorých hovorí pán Viskupič. Vy viete veľmi dobre, že tie limity verejných výdavkov, my sme prvá krajina, alebo teda prvá krajina, ktorá sme si dohodli s Komisiou, že sme napasovali limity verejných výdavkov, ktoré prvýkrát začali platiť vďaka tomu, že ste nám to tu nechali pre túto vládu, sme napasovali s fiškálnymi pravidlami. A keď teda sa tomu tak detailne venujete, tak sa pozrite, že čo môžeme a nemôžeme urobiť. Máme za štyri roky môžeme maximálne zvýšiť výdavky o 8,1 % a to sú čísla, ktoré sú odsúhlasené Európskou komisiou, 3,8; 0,9; 1,6; 1,5, takže si to doštudujte. A teraz sa poďme pozrieť na tých 3,7 mil., o ktorých ste hovorili. Tak skoro jednu tretinu z tej sumy tvorí, viete čo? Tvorí rast výdavkov európskych fondov a spolufinancovanie. To ste si tam zahrnuli bez toho, že by ste mihli brvou. Absolútne, bez problémov. Však porozprávate v televízii a pani Saková, ktorá vám povedala, že stúpol dlh o 24 mld., povedala dobré číslo, vy ste sa ju snažili zneistiť, lebo ste začali rozprávať o čistom dlhu 18 mld. S tým súhlasím, ale chápem, je to taktika, beriem. Ale povedala správne číslo. Pozdravujem pani ministerku, pani podpredsedníčku vlády.
Ďalšiu tretinu tých výdavkov, o ktorých hovoríte, tvoria tie dôchodky. Áno, bol to náš predvolebný sľub a my si svoje predvolebné sľuby plníme. Trináste dôchodky. Vy ste ich zrušili. Áno, 13. dôchodky ste zrušili. Ale vy sa aspoň k tomu priznáte, pán Viskupič. Pán Dostál sa k tomu prizná. Pán Dostál ide dokonca oveľa ďalej. Samozrejme, že treba sociálne transfery znížiť, treba zrušiť obedy zadarmo, vlaky zadarmo a rôzne iné opatrenia, ktoré treba zrušiť. Však dobre, tak to povedzte, ale musím povedať kriticky na stranu Progresívneho Slovenska, že vy sa k tomu nepriznáte. Povedzte, páni, že zrušíte 13. dôchodky, keď budete vo vláde. Povedzte to nahlas, ako to povie SaS-ka. Vy nemáte ani tú odvahu. Povedzte to. Takže tretina sú tie dôchodky, o ktorých sme sa bavili. A ja si za tým stojím, SMER – sociálna demokracia a celá vláda, ktorá za to hlasovala, si za tým stojí.
Poďme ďalej. Poslednú tretinu tvoria, mnoho sa tu rozpráva o školstve, akí sme macošskí. Túto pán poslanec dneska rozprával o školstve. Tak na školstvo ide z tej sumy 806 mil. a viete dobre, že je to vrátane aj tých 550, tuším, miliónov, ktoré, 560 mil., ktoré sme prevzali od samospráv. Týchto je tých vašich, pán Viskupič, 4,7 mld. Aj táto suma, ktorú sme prevzali od samospráv za to, že škôlky budeme prevádzkovať. Sú tam peniaze, mnohí ste tu hovorili, teraz k tomu školstvu, jedni tu hovorili, málo peňazí, druhí, veľa a ja hovorím, že školstvo dostalo ďalšie peniaze nad túto sumu. To je rozdiel medzi tými 806 a 560 mil., 246 mil. navyše. A môže niekto hovoriť, že málo, ale, preboha, o čom sa tu bavíme? Bavíme sa tu o konsolidácii, alebo sa tu bavíme o míňaní peňazí? Ja tu počúvam na jednej strane, míňajme, míňajme, míňajme, na druhej, konsolidujme, konsolidujme, konsolidujme. To nejak mi nevychádza, jak hovorí ten hovorca, neviem už, ktorý to bol. Potom tu máme, 191, nie 223 mil. išlo na valorizáciu platov a plus ešte, ak sa nemýlim, 112 mil. zdravotníkom, zdravotníckemu personálu. Ďalších 112 mil. Aj to je v tom. Tak povedzte, že to netreba, tých 3,7 mld., pán Viskupič. Povedzte, že to netreba.
Poďme ďalej, sociálne veci. Koľkokrát som tu ja počul, jak treba opatrovať, opatrovateľ, treba asistenciu a rôzne, personál, ktorý treba pre ľudí, ktorí sa nevedia o seba postarať, ZŤP a podobne. Tak je tu, z tých 3,7 mld. 191 mil. sú dávky opatrovateľom, podpora rodiny sociálne slabších skupín. Takže to je ďalšia položka. Keď si toto všetko spočítate, teraz som vám povedal, 3,52 mld., pán Viskupič. Takže toto sú tie čísla. Keď sa chceme odborne a k veci, tak sa bavme o číslach, ktoré si pozriete. Čo sa týka nárastu výdavkov, sme nikto nebol tak limitovaní, pán Viskupič, ako sme limitovaní dneska my. Moji kolegovia, keď robíme konsolidačné opatrenia, sledujú čísla, kde skončíme s deficitom a či plníme limity verejných výdavkov. Takže čo nám vy vyčítate? Že ste nám tu vlastne zanechali oveľa prísnejšie pravidlá a že my ich plníme? Toto nám chcete vyčítať?
A teraz hodnotenie Európskej komisie. Všetci tu rozprávate tie prívlastky, to už ani neviem všetko povedať, aký je tento rozpočet zlý. Jediný, kto si to nemyslí, je Európska komisia. Sme medzi premiantmi, to znamená medzi ôsmymi krajinami, ktoré splnili prísne fiškálne pravidlá. Mnohé krajiny dodnes tie rozpočty ani nepredložili. Takže nie je pravda ani to, čo píše Denník N, že väčšina krajín všetko splnila a Slovensko je medzi nimi. Respektíve, že Kamenický sa pochválil, alebo niečo také. Nie, nás pochválila Európska komisia, nie ja som sa chválil. Ja hovorím to, čo sú fakty. Že náš rozpočet je realistický. Dokonca mierne ambiciózny, áno. My sme nepovedali, že poďme sedemročným plánom, ale štvorročným, aby sme ten dlh otočili, o ktorom tu toľko bolo porozprávané. Ja už som sa k tomu vyjadroval, nebudem sa vracať k tým číslam, lebo to asi nemá úplne zmysel.
Viete, PS-ko tu veľa hovorilo o tom, alebo aj všetci, že treba šetriť. Však šetrime, v poriadku. Len sa pýtam, napríklad, pán Viskupič, vás, ako ste šetrili, keď ste boli vo vláde alebo keď ste tu boli do roku ešte ´23. A neni pravda, pán Krátky, ja si stojím za tým, že to, čo sa tu vyrobilo za rok ´23, môže bývalá vláda, nie táto. A sám ste povedali, že je tu nejaký dojazd. Však my sme nastúpili v októbri ´23, myslím, že 25., ak si to dobre pamätám. A asi tak za mesiac asi táto vláda nedokáže zmeniť úplne všetko, čo ste tu napáchali. Nedá sa, to sa nedá. Ja som zdedil viete čo? Zdedil som tu nejaké lego kocky. Mal som zdediť rozpočet realistický. Zdedil som vyrovnaný rozpočet so zoškrtanými, ja neviem, 7 až 8 mld. Kde teda sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, o ktorej toľko hovoríte, že to bude znamenať kolaps tejto krajiny, že táto krajina nedokáže takto fungovať. To bol výsledok toho, čo tu bolo povedané.
Pán Hargaš, vy ste tu na to, áno, aby ste kontroloval. Však ja som za to, však kontrolujte, keď niekto iný pochybil, poukazujte. Ale ja vám tiež pripomeniem niektoré veci, ako sa tu šafárilo. Šafárilo sa tu. Stovky miliónov na všelijaké vakcíny, ktorým prešla všelijaká tá expiračná doba, sa vyhodili alebo neviem, čo sa s nimi stalo. Dokonca sa platili, sa platili vakcíny, ktoré nikto nikdy nepoužil a nikdy nikto nedodal. Aj to sa platilo tu. Ja pevne verím, že sa to aj vyšetrí. MOM-ky a štátni tajomníci sa tu nabaľovali, mali 110-tisícové príjmy z MOM-iek. Som zvedavý, kedy sa to takisto vyšetrí.
Čo sa týka pána Krátkeho, ktorý tu rozprával o tom, že sme spálili dom a neviem čo. Vy ste spálili dom, nie ja som, ja som to stále hovoril, vy ste spálili dom. Dali ste nám, povedali ste, tu máte metlu, pozametajte popol, nedáme vám nič a postavte ten dom znova. A ja netvrdím, že to je ľahké a my tu máme recept na všetko. Nemáme. Situácia nie je dobrá. A bolo to tu viackrát povedané. Viackrát povedané to bolo. Áno, Nemecko má problémy, má. A to bude mať vplyv aj na okolité krajiny. A my, poviem otvorene, máme ešte jeden z tých najvyšších rastov, ale takisto nie je to večné. A budú problémy, nie je to jednoduché. Takže ja nehovorím, že my máme recept na všetko. Nemáme. My robíme to, čo viete, a budeme to doručovať tak, aby sme doručili ten plán, ktorý sme povedali. Máme jasný plán. Kedy, keď prídete vy a poviete mi, že máte plán, že v roku ´27, to znamená na konci volebného obdobia, ak by ste prevzali verejné financie v stave, v ktorom sme ich prevzali my, že otočíte dlh pri deficite, keď by ste ho zdedili 8,5 mld., tak poviem, že ste dobrý. A keď ho doručíte, ten plán, tak poviem, že ste splnili svoje predsavzatie. To nie je jednoduchá úloha. Niekto to tu bagatelizuje, hovorí rôzne prívlastky. Ja hovorím, to nie je jednoduchá úloha. Viete to veľmi dobre. Samozrejme, že čím horšie, tým lepšie.
Pán Viskupič a neviem, kto to tu povedal, že my tu staviame generácie proti sebe. Nie je to pravda. Robíte to vy a za tým si stojím. Nie my. Slovenská republika je jedna z krajín, ktorá má najmenšiu, jeden z najmenších rozdielov v príjmoch skoro na svete. A vy keď poviete, že dobre, však o našich otcov a mamy sa netreba starať. Dobre, tak si to povedzte, ale povedzte to verejne. A nielen kritizujte, lebo áno, za tým sú, za všetkým sú čísla. Za všetkým sú nejaké čísla. Aj za týmto, aj za dôchodkami sú čísla. Áno, sú to výdavky, ktoré niekto povie, že treba ušetriť. My si to nemyslíme. Nemyslíme si to.
Poviem ešte k tomu dlhu a za tým si stojím a budem to opakovať, že ak by táto vláda, keď prevzala verejné financie v stave, v ktorom ich prevzala, nič nerobila, tak to je číslo, ktoré je od IFP, dokonca Európska komisia ho spracuvávala, tak v roku ´27 by sme mali dlh 109 mld. euro, to je 71,4 % HDP. Ak by sme teda nič nerobili, tak jak to tu hovoríte, konsolidácia je škaredé slovo pre mňa a nemám ho rád a ja pevne verím, že Slovenská republika sa jedného dňa dostane do stavu, že už nebude musieť ďalej konsolidovať, ale tie časy sú ešte trošku pred nami. Tam sme sa ešte nedopracovali a čaká náš veľa roboty. A či to už bude táto, alebo budúca vláda, každý musí prispieť nejakým spôsobom do toho, ale rozprávať tu, že my sme tu za všetko zodpovední, keď sme odovzdali deficit 1,2 a zdedili 6,5 % HDP, to považujem za nekorektné. My sme deficity posledné tri roky znižovali. Boli stále okolo jedného percenta. A dlh Slovenskej republiky sme takisto znižovali. Vy hovoríte, že keď, áno, keď je tu SMER, tak my tu máme naprávať verejné financie. Prečo ste to nerobili vy? Ja hovorím, Slovenská republika aj Európa urobila jednu obrovskú chybu. Keď som ja bol ministrom financií, mali sme fiškálne pravidlá, počas covidu tu žiadne neboli. Minister financií bol Matovič a tak sme aj dopadli s našimi verejnými financiami. Dnes sú opäť fiškálne pravidlá, my ich plníme, plníme ich v prvej najlepšej skupine a vy tu budete kritizovať. Samozrejme, médiá, si nikto to ani nevšimne. Však prečo, treba povedať, že však sa vlastne nič nedeje. Keby sa čokoľvek stalo, čokoľvek, tak to bude článkov na dva týždne, budem počúvať. To príde, lebo však, samozrejme, tá ekonomika, aj európska, urobili sa obrovské chyby, ja to tu nebudem spomínať. Ja som presvedčený, že Európa, Európska komisia, európske krajiny urobili fatálne chyby, čo sa týka ekonomických rozhodnutí, a to nás budete, to sa bude ťahať možno nie roky, ale možno aj desiatky rokov kým sa z týchto problémom Európa dostane.
A tvrdím jednu vec, že slovenská ekonomika je tak závislá na vonkajších faktoroch, sme jedna z najotvorenejších ekonomík, že je veľmi dôležité, aby sme tiež boli možno nejakým zdravým hlasom zdravého rozumu aj v tých európskych inštitúciách. Treba hovoriť bez prikrášľovania, v akej sme situácii sme, a ja to hovorím. Aj keď teda mnohí kolegovia majú možno na to iný názor, ja hovorím, Európa urobila fatálne chyby a robí ich naďalej. Keď sa niečo nezmení, niečo nezmení, tak bude mať aj slovenská ekonomika problémy. A nie je žiadny pojem, my sme malá krajina, my máme jedno percento všetkých obyvateľov celej Európske únie a ak sa pretavia tie externé riziká, ktoré máme, tak s tým v mnohých prípadoch ani žiadna vláda, ktorá by sem prišla, nevedela veľa urobiť. Každý tu hovoril o rastových impulzoch a neviem čo. Tak keď Nemci sa potácajú v recesii, tak niekedy mám pocit, že dajú sa robiť nejaké rastové impulzy, my sa snažíme, niektoré aby boli verejné investície, aby sa stavali cesty, aby sa stavali tunely, aby sa stavali zdravotnícke zariadenia.
A musím povedať jednu vec. Čo urobila tá bývalá vláda? V boji s daňovými únikmi, povedzme si, čo urobila bývalá vláda. Ani jedno opatrenie v boji s daňovými únikmi. Ja si pamätám asi tri plány, ktoré urobila tá smerácka zlá vláda. A dnes robíme ďalší a nie je to jednoduché. Ja od toho veľa očakávam, samozrejme, to je možno odpovedať na otázku pánovi Kiššovi. Samozrejme, že detaily vám dáme, hej. My na tom už robíme nejaký čas a chceme vám to dať v nejakom tvare, ktorý ja som jasne povedal tú koncepciu, jak by to malo vyzerať, samozrejme to treba aj technicky naplniť. A to sú tie debatu o tom, lebo iba niečo povedať a nevedieť to technicky naplniť, tak to je asi málo. My vieme, že to vieme technicky zabezpečiť, ale tiež sme si na to dali nejaký čas. Instantné platby sú možné až od 9. októbra budúceho roku a toto opatrenie by malo prísť od 1. 1. 2026.
Takže na záver, nebudem už dlho rečniť, lebo už sme strávili mnoho hodín debatou, ale chcem sa poďakovať za vaše vystúpenia. Pevne verím, že budeme aj do budúcna korektne debatovať a všetkých tých, ktorých náš rozpočet presvedčil, chcem požiadať o to, aby ho podporili. Preto, aby Slovensko malo rozpočet, ktorý aj Európska komisia vyhodnotila ako jeden z najlepších v rámci Európy.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Takže, kolegovia, myslím si, že každý vystúpil minimálne raz, tí, čo chceli vystúpiť, ostatní kolegovia, ktorí tam zostali, tí už raz v rozprave boli, tak preto som sa prihlásil teraz, aby som teda mal šancu reagovať na všetky vystúpenia, ktoré tu boli povedané. Samozrejme, máme šancu to dnes skončiť, keď nie, tak si to ešte v pondelok zopakujeme. Čiže záleží teda na vás, že ak to skončíme, ak teda skončíme rozpravu, tak toto bude moja aj záverečná reč, ak nie, tak v pondelok ešte budem mať záverečnú reč.
Takže poďme k tomu. Na jednej strane niektoré vystúpenia rešpektujem a myslím, že tá rozprava bola relatívne, je tá, ešte prebieha, je relatívne pokojná, za čo chcem poďakovať na jednej strane. Na druhej strane bolo tu povedané veľa-veľa zavádzania, veľa-veľa klamstiev a budeme si to stále asi musieť opakovať. Ja teda poviem, niektorí ľudia, ktorí tu vystúpili, a spomeniem predovšetkým poslancov za OĽANO, považujem za absolútnu demagógiu, čo ste tu porozprávali, pán Krátky, môžte sa, môžte kývať ušami aj očami. A budem to dementovať a budem to hovoriť dovtedy, dokým to nepochopíte.
Na druhej strane chcem pochváliť pána Hajka, ktorý si naštudoval základné čísla na rozdiel od vás, pán Krátky a od pána Jakaba. Vy máte jednu vlastnosť, kedy stále opakujete to isté a chcete, aby sa to stalo pravdou, ale, bohužiaľ, to tak nebude. A máte veľké rozpory potom v tom, čo sa tu povedalo v tomto pléne. Budem sa k tomu postupne, postupne vyjadrovať.
Takže na jednej strane je tu veľká tendencia hlavne pánov z OĽANO posunúť, posunúť v podstate, oni to volajú že nejakú začiatočnú čiaru, odkedy táto vláda je, asi o rok. Čiže to neberiem, to neberiem. Vy sa tvárite, že ste tu o rok menej vládli, pán Krátky, že ste tu neboli ten posledný rok, a ja budem aj hovoriť o tom, čo ste nám tu nechali na rok ´24, a to sú čísla nie moje, ale pána Horvátha, ktorý bol ministrom financií ešte za pána, za vlády pána Ódora, a to si musíte prirátať na vrub, pán Krátky, keď teda tomu tak veľmi rozumiete, tak si naštudujte, z čoho sa skladá dlh Slovenskej republiky, aj ten hrubý, aj ten čistý. Aj ten vám budem hovoriť. Pán Hajko hovoril správne, správne čísla, za to ho chcem pochváliť. Takže a rozdiel tam máte o niekoľko miliárd, o ktorých sa tu bavíme.
Chcem povedať jednu vec. Áno, zdedili sme nárast dlhu, ale je obrovský rozdiel, jediný, kto si tu myslí, že sme tu zdedili dobré verejné financie, je bývalá strana OĽANO, ja vás nebudem nazývať SLOVENSKO, lebo vy so Slovenskom nemáte nič, nič spoločné a ste si ukradli tento názov, ktorý si nezaslúžite vôbec mať v názve svojej, svojej krajiny, teda svojej strany alebo hnutia, alebo jak sa voláte.
Takže nárast, áno, zdedili sme deficit a to sú, to je, to je, to sú čísla pána Ódora, vo výške na rok 2024, to sa volá, že scenár nezmenených politík, že keby sme nič nerobili, 6,5 % HDP, keď to spočítate, je to 8,5 mld., pán Krátky, si to napíšte, 8,5 mld. A teraz poďme k tomu hrubému a čistému dlhu, o ktorom ste tu toľko rozprávali. Tak ak sa pozriete, ak sa pozriete na čísla, tak my sme vám odovzdali hrubý dlh na úrovni 45 mld. a čistý dlh na úrovni 40 mld. Dobré číslo má pán Hajko, rozdiel je 5 mld., nie 1,5 mld., alebo čo ste tu rozprával aj s pánom Jakabom.
To sú nezmysly. Nezmysly. Odovzdáva... Keď zoberieme rok, vy ste tu boli až do roku ´23, lebo ste už naťahovali tie voľby natoľko, aby len, aby ste všetkých pozatvárali, pán Krátky, to bol jediný váš cieľ. A pani, tá pani Čaputová vám v tom sekundovala a všetci, čo ste to robili, bolo tu desať mesiacov bezvládia! A v roku ´23 sa tu narobili také veci, ktoré rozbili celé verejné financie! A to je tých osem, to je tých 8,5 mld. K tým 24 mld., pán Krátky, ak chcete teda vedieť, tak sa prirátava aj deficit, ktorý ste tu nechali na rok ´24, to je 8,5 mld. ďalších, ktoré ste tu nechali.
A rozdiel medzi zanechaním jedného, 1,2-percentného deficitu a 6,5-percentný deficit je viete v čom? Že keď ho znižujete ďalšie roky, tak každý deficit, ktorý tu vyprodukuje táto krajina, ide do toho dlhu, o ktorom sa tu bavíme.
A poviem vám jedno číslo a si ho zapíšte, a to je, to sú dáta, nebudem, nemôžem ukazovať graf, ale sú to dáta, ktoré hovoria o tom, ktoré sú z ministerstva financií a Európskej komisie, na základe ktorej ak by tu bol scenár nezmenených politík, ak by táto vláda neurobila žiadnu konsolidáciu, tak v roku ´27 by sme skončili s dlhom 71,4 % HDP, čo je dokopy 109 mld. euro plus 40 mld., pán Krátky! Tak si to zapamätajte. A rozdiel medzi čistým dlhom v roku 2019, kedy sme mali čistý dlh 40 mld., tak o 18 mld. bol vyšší v roku 2023.
A poviem jedno, ja dúfam, že táto krajina nebude zažívať to, čo ste tu urobili vy, že tu pomaly jeden celý rok bolo bezvládie! A čo sa stalo? No dospeli sme do štádia, v ktorom sme. A všetci sa tu zhodneme, okrem vás, pán Krátky, a vašej skvadry, že konsolidovať proste treba. Treba.
A takisto sa asi všetci zhodneme, tí, čo hovoríme o boji s daňovými únikmi, a ja ďakujem aj kolegom, ktorí o tom hovoria, je to pán Viskupič, je to aj, aj PS-ko, ja som predstavil plán boja s daňovými únikmi, poviem za seba, samozrejme, že musíme zlepšiť výber. Ale opäť, tu sa niekto chválil, ako dobre vyberal dane, lebo že v roku ´21 vybral super dane, lebo efektívna daňová sadzba bola 16,5 a nie 15,5. Viete, koľko bola na konci roku ´23, pán Krátky? Opäť 15,5. Prečo? Lebo v roku ´21 sme tu mali covid, aj vy ste si kupovali všetko jedlo cez svoju kreditnú kartu, resp. ste si nakupovali cez online shopy. A toto spôsobilo to. Dnes tu máme, bohužiaľ, bezbločkové hospodárstvo a to nespôsobili sme my. To tu vzniklo ešte za bývalej vlády, bohužiaľ. Musíme s tým bojovať.
A ja budem s tým bojovať, lebo považujem za nefér, aby si niekto strčil dépeháčku a daň z príjmu do vlastných vrecák a konkuroval takto svojej, svojmu okoliu. Nepovažujem to za férové.
Veľa sa tu narozprávalo o potravinách a o inflácii, čiže pôjdem, nemám veľa času, nechcem to naťahovať, aby sme to mali šancu stihnúť, ak nie, tak, samozrejme, v pondelok budeme, ja som tu ďalších niekoľko dní, nemám problém o tom debatovať. Ale poďme sa pozrieť na nárast cien v roku 2022, 12,8 %. V roku 2023 10,5 %. A teraz si poďme pozrieť, koľko bola potravinová inflácia za tieto dva roky. Inflácia 19,3 % v roku ´22, 17,5 v roku ´23.
Takže koľko to máme? To máme 36,8, 36,8 % za vás zdraželi tie potraviny, o ktorých tu toľko rozprávate. 36,8 %!
Teraz si pozrime, očakávaná inflácia na tento rok 2,8, potravinová 1,9, možno bude trochu vyššia, v poriadku, beriem, 1,9 verzus vašich 19,3 na rok ´22.
Teraz si zoberme rok ´25, áno, inflácia 5,4 % aj z dôvodu, beriem, dépeháčky, samozrejme, ešte nemáte to, čo ste povedali. Tam ste mali zhodou okolností možno korektné čísla, ale keď sa pozriete, napríklad ešte nemáme doriešenú, samozrejme, energopomoc, tá o niečo bude znižovať infláciu, ale ja pevne verím, že sa môže ešte, ešte o niečo znížiť. Potravinová inflácia v roku ´25 pri tej 5,4-percentnej inflácii sa očakáva na úrovni 4 %.
Beriem. Ako môžme si hovoriť, ale hovorme si korektne. Na jednej strane pri, áno, v októbri vyskočili tuky, pozrite si, ako sa vyvíjali aj tuky aj oleje na celosvetových trhoch, áno, boli, boli aj suchá, aj zlé počasie, čiže to spôsobilo nejaké, nejaké problémy, dobre. Ale prečo ste nespomenuli, že napríklad mäso o niečo zlacnelo, to nepoviete.
No prečo? Však vyberieme si len tie hrozienka, ktoré sa vám, ktoré vám vyhovujú. Nepovedali ste, že PHM-ky zlacneli napríklad, ani to nepoviete. Keď idú hore, tak to plné, plné noviny sú toho. Ale keď zlacnejú, tak to nepovie absolútne nikto. Takže buďme, buďme korektní.
Veľakrát sa tu zneužívalo rôzne inštitúcie, ja si to vyprosujem. Ja pána Bytčánka poznám veľmi dobre a zneužívať nejaké vyjadrenia, ja neviem presne, o aké vyjadrenia išlo, ale čo sa týka tej hotovostnej rezervy, keď boli nízke úroky, samozrejme, ste si mali, sme aj my mali záujem, aby ste si požičali. A čo tu bolo? Bol tu návrh zákona, ktorý my sme podporili, aby bola vyššia hotovostná rezerva štátu. Myslím, že bola maximálne, sme mohli používať do 6 mld., my sme povolili zvýšenie tej hotovostnej rezervy, my sme za to hlasovali, ja si to pamätám dneska, som bol aj podpredsedom, aj bývalým predsedom finančného výboru, tak si to veľmi dobre pamätám. Mne tu nemusíte rozprávať, čo mám vedieť.
Ďalšia vec. Zneužívate aj Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Nebudem hovoriť o tom, že je to váš nominant, ktorý ju vedie. Bol, bol som na pohovoroch, keď sa vyberal predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Áno, objektívne poviem, bol niekde na treťom mieste. Prečo si ho pán Heger vybral, keď bol na treťom mieste? Ale chcem aj pripomenúť jednu vec a ja som povedal aj na poslednom výbore, kedy sa vyjadroval k rozpočtu a považoval som to za korektné. Korektne tiež povedal, že z tej dlhodobej, dlhodobej udržateľnosti sme sa z toho najvyššieho pásma dostali do stredného. Ale viete, čo najviac ovplyvňuje, si to naštudujte, dlhodobú udržateľnosť? No aj dôchodkové systémy. (Reakcia z pléna.) Hej, hej, hej, kývete hlavou. Zrušili ste trinásty dôchodok, my sme ho znova zaviedli. Aj to zhoršuje, ale tým ľuďom sa o to, o niečo bude lepšie žiť, hlavne tým dôchodcom, o ktorých tu veľmi málo sa hovorilo. A ja viem, že vy budete závidieť tým dôchodcom, ale sú to tiež ľudia, ktorí vybudovali túto krajinu. Vybudovali ju.
Bolo to veľa nejakých takých, to je to, čo sa tu veľa, veľmi chcelo, že poďme sa na to tak globálne pozerať, všetko, ale bolo tu veľa vystúpení, ktoré sa zaoberalo veľmi úzkou, úzkou záležitosťou. A beriem, je to v poriadku, ale nemôžme sa na to pozerať tak, že tuto dajme na jednej strane, keď všetci hovoríme, zhodli sme sa na tom, že ideme konsolidovať a na druhej strane všetci hovorme a tu nám chýba, tomu treba dať, tam tomu treba dať, onomutreba dať. Možno pán Štefunko kýva, my sme... ja hovorím všeobecne teraz. Sú tu, boli tu rôzne veľké rozpory, hovorím, v niektorých číslach a v mnohých požiadavkách, ktoré tu boli. A my máme jasnú víziu a nehovorte o tom, že nemáme. Máme. Aspoň ja za ministerstvo financií, aby sa tu otočil dlh, aby sme nemali tých 71,4 % HDP dlh a 109 mld., ale aby sme ho mali 60,5 a v tom momente by sa nám ten dlh mohol otočiť. A nie je to ľahké. Ak si niekto myslí, že to je ľahké konsolidovať, to keď, keď, ja poviem, žiadny minister financií toľko nekonsolidoval, ako ja, bohužiaľ, som to chytil ten, ten čas, kedy to bolo, to bude, je to treba robiť. Bohužiaľ, sme zodpovední. Samozrejme, hodnotia nás aj ratingovky a nie je to jednoduché obhajovať jednotlivé ratingy. Nie je to, nie je to vôbec med lízať.
Niektoré dokonca sú viac aj orientované na niektoré politické ciele, ale v poriadku, ja, ja rešpektujem každé rozhodnutie, ale potrebujeme, aby finančné trhy nás rešpektovali a veľa sa tu o tom porozprávalo, o tých úrokoch a podobne. Keby sme nekonsolidovali, tie úroky sú niekde inde, by sa nám zhoršili ratingy a to financovanie štátov by bolo horšie a veľa sa tu mudrovalo o tom, ja chápem. Ale dnes môžem povedať, že keď predávame dlhopisy a takisto sa hovorilo, že prečo si až 13 miliárd musíme požičiavať, pán Krátky, no prečo? 8, 5 miliardy si musíte požičať na ten deficit, čo ste nám tu nechali na rok 2024. 8,5 miliardy z tých 13, o ktorých hovoríte. Tak sa to, lebo, lebo keď tomu nerozumiete, tak veľmi dobre sa mudruje, preto.
A teraz si zoberme, že keby sme to nekonsolidovali, tak čo by sa stalo. No stalo by sa možno to, že by sme najprv mali horšie prirážky, dostali by sme horšie ratingy a nakoniec by sa stalo, že by naše dlhopisy nikto nekupoval. Keďže sme skonsolidovali, tak sme mali napríklad v minulosti, však ja som v permanentnom kontakte s pánom Bytčánkom, keď sa už o tom bavíme. A on mi povedal, žiadny minister financií nebol to, so mnou toľko nehovoril ako vy. Lebo mňa zaujíma, za akých podmienok predávame dlhopisy a keď niečo predávame, pýtam sa, koľko je dopyt po našich dlhopisoch. Tak mali sme tak, že keď pred konsolidáciou to bol dvojnásobný dopyt, dneska máme štvornásobný dopyt, a to je dôležité číslo pre nás. Až potom sa môžeme dostať k tomu, že sa nám budú znižovať prirážky, ale tie sa nám, nám už znižujú. Mali sme 1,3, teraz máme 1,05 a nech to je menej, ja neviem, ale robíme všetko pre to, aby sa zlepšoval aj výber daní, aj aby sme mali menšie prirážky na veciach, na našich dlhopisoch. Snažíme sa aj o predaj dlhopisov pre obyvateľstvo, je to malá časť z toho predaja, čiže ja to nepovažujem za úplne zásadné, ale je to tiež spôsob diverzifikácie. Predali sme dlhopisy vo Švajčiarsku, pán Viskupič, a švajčiarske dlhopisy, to nebola z núdze cnosť. To bol úspech, ktorý sme dosiahli, že sme to, že sme to dokázali, že Švajčiari sú veľmi citliví a veľmi hákliví na stav krajiny a dokázali sme dlhopisy predať.
Počúval som tu rôzne veci, že máme druhú najvyššiu konsolidáciu v EÚ. No áno, máme druhú najvyššiu konsolidáciu v EÚ a prečo? Lebo sme mali najhoršie, prvé najhoršie verejné financie v Európskej únii, preto máme druhú najväčšiu konsolidáciu v Európe, v Európskej únii. To niekto nazval, myslím, že pán Vančo, že lenivá konsolidácia. To neni lenivá konsolidácia, to je druhá najväčšia v Európskej únii.
Pán Galek sa tu, tu spomínal veľa, čo všetko máme robiť, ale nespomínal napríklad to, že rozhodné obdobie na nárast cien energií na ďalší rok, vtedy neviem akým činom rozhodlo, že bude najhoršie obdobie, keď boli najvyššie ceny a potom sme sa čudovali, že budeme mať nárast cien o 120 %? No, čudovali sme sa. Dneska sa snažíme, aby to tak nebolo. Veľa sa tu porozprávalo, pán Štefunko spomínal, keď už teda som pri energiách, áno, dobre, majme väčší mix, môžeme mať, môžeme mať väčší podiel zelených energií, ale ja považujem za obrovskú chybu Európskej únie, že sa sústredilo hlavne na tie zelené energie, hlavne. Dnes Nemecko zavrelo svoje, svojich 17 jadrových elektrární a našťastie Slovenská republika má 65 % elektriny z jadrových zdrojov a ideme robiť ďalší jadrový zdroj. A myslím si, že k tomuto budú smerovať mnohé krajiny, ktoré pochopili, že bez toho jadra sa nedá zabezpečiť, aby sme mali, mali aj nízke ceny energií. Bez toho nemôžeme byť konkurencieschopní. Všetci hovoríme, nepotrebujeme ruský plyn, nepotrebujeme nijaký iný, ale pozrite sa, koľko nás bude stáť ten druhý.
A keď sa dneska sťažuje minister, bývalý minister francúzsky na to, že má 4,5 alebo tri-, štyrikrát vyššie ceny energií, lebo ich nakupuje za draho, no tak to je oproti tomu, čo nakupujú americké firmy, oproti tomu, čo nakupujú čínske firmy, ako môže byť Európa konkurencieschopná. Čiže tu máme trošku iný pohľad na veci možno, čo sa týka energetického mixu, ale v poriadku, ja som za to, ja som neni proti zelenej energii, len potrebujem, ja čakám, že tu bude nejaká prirodzená transformácia na to, čo bude pre energetiku a pre ekonomiku výhodná.
Pán Krajčí, idem trošku dozadu, lebo to si viac pamätám tie posledné vystúpenia, pán Krajčí tu nie je, ale musím povedať, že s niektorými vecami súhlasím, nesúhlasím napríklad ale s tými pozmeňujúcimi návrhmi. Ja si dobre pamätám, ako memorandum s lekármi podpisoval pán Heger, ktorý ani nevedel, čo podpisuje, on to priznal verejne, že nevie, nevie, čo podpísal. To považujem za veľkú chybu. Pán Krajčí povedal pozmeňujúci návrh č. 2, daňový bonus, rodičovský bonus. Veľa sa tu o tom porozprávalo, a povedalo sa, dajte ZMOS-u, však bolo tu veľa vystúpení aj ohľadne ZMOS-u. My sme ZMOS-u pomohli, dali sme 50 mil., niekto povie málo, 20 mil. sme dali, dali vúckám, ale nikto nepovie, že vy ste boli tí, pán Krátky, vy ste boli tí, ktorí ste zobrali najprv 750 mil. na daňovom bonuse tým samosprávam a nepovedali ste ani ďakujem a použili ste si to na svoju predvolebnú kampaň. Najdrahšia predvolebná kampaň, aká kedy bola zaplatená z peňazí ZMOS-u, pán Krátky. Váš, to ste, toto ste vy tu urobili a dneska my tu budete vy hovoriť, že máme dať ZMOS-u viacej peňazí? Potom ste museli dať z dani z príjmu právnických osôb 250 mil., aby vôbec prežili tie samosprávy. My s nimi komunikujeme a budeme komunikovať, nie je to ľahké. V tejto situácii, v ktorej sa slovenská ekonomika, slovenské verejné financie nachádzajú, vôbec to neni jednoduché. Na jednej strane máme, že pýtajú niektorí viac na platy a ja by som veľmi rád dal, a máme napríklad ZMOS, ktorý zas povie, že nedajte platy, lebo to musíme zaplatiť. A my sme dohodli s odborármi 800 euro jednorazovo na budúci rok a 5 % na ten ďalší rok, čo považujeme v tej dnešnej situácii za to, čo vieme poskytnúť. Ja som s pánom mojím štátnym tajomníkom prepočítaval tisíc kalkulácií ako by sme to vedeli urobiť a čo vieme v tejto situácii vôbec dať. My sme nikdy neboli macošskí ani k odborárom, ani k zamestnancom. My sme boli tí, ktorí si ich ctíme a sú to aj naši voliči a nie je jednoduché niekomu povedať, že niekto pýta 10 %, že ti ich neviem dať.
Ja nemám tlačiareň na peniaze. Slovenská republika sa vzdala svojej menovej politiky vtedy, keď sme vstúpili a prijali sme euro, euro na Slovensku. Dlhodobú udržateľnosť som hovoril.
Pani Remišová, tá tu naklamala, ježiš, to bolo strašné počúvať. Hej, neni tu, neni tu, to, to sa nedalo počúvať.
Ale chcem jej tiež pripomenúť jej kauzu Govnet, kedy nechala zavrieť ľudí na niekoľko dní a nič sa nestalo, ale všetci tu kričia, aby tu bola spravodlivosť a právny štát. Tak ja sa pýtam, kedy bude spravodlivosť a právny štát aj voči pani Remišovej. Bol tu, boli tu kauzy jej nábytku a neviem, rôznych iných vecí a nebudem tu spomínať všetky kauzy z bývalej vlády, lebo to nemá zmysel. Momky, všelijaké tie právne služby a všetko. Ale ja beriem právo opozície kritizovať, poukazovať a je dôležité, aby sa vyjasňovali aj pripomienky, ak k ničomu, niečomu tie pripomienky sú.
Idem ďalej, aha, pani Luščíková, tá tu, tá tu nie je. Pekná veta, treba aktívne hľadať konsolidačné opatrenia. Výborná veta. Hej, treba. My hľadáme, aj sme, aj sme nejaké našli, len ja som žiadne iné nevidel od niekoho, od vás. Lebo mne tu niekto povie, pán Hargaš sa chytá za hlavu, no však mi ich dodajte. Len to, tie vaše rečičky o tom, že všade ušetríme a všetko zoškrtáme, keď raz, vy raz budete vo vláde, však potom ja vám to všetko pripomeniem, tie vaše rečičky. Raz vám to pripomeniem, a budete sa veľmi, veľmi čudovať. Viete, dá sa niečo zoškrtať, my sme znížili, znížili sme minuloroč... my sme zaviazali 5 % výdavkov za minulý rok, tento rok 10 %. Ale z toho, čo vieme zaviazať. Nemôžme, niekto, neviem, neviem, myslím, že to bol RÚZ povedal, že, že tretinu všetkých zamestnancov trhového štátu treba vyhodiť a potom tu zároveň budem počuť, ako chcete lepšie služby aj podnikatelia a všetci. Proste takto to nefunguje. My sme identifikovali 50-tisíc zamestnancov, z nich 450, ktoré sú viacmenej pod ministerstvami a organizáciami a 4,5-tisíca ľudí chceme znížiť, aj znižujeme stav a chceme šetriť.
Ja vám poviem jedno, tento rok ministerstvo financií ušetrí asi 30 mil., a takisto ideme, ja nedovolím prijať navyše ďalšieho človeka a ideme tiež prepúšťať ľudí a znižovať osobné výdavky. A dnes tam, samozrejme, aj ja vidím, že všetci by chceli aj odmeny, všetci by chceli aj plné platy, to, čo mali v minulosti, len, bohužiaľ, dneska to neni úplne tak. Sú kľúčoví ľudia, ktorých musíte odmeny, aj ja musím, lebo ja potrebujem ľudí, ktorí mi pomáhajú robiť tie opatrenia, a to sú aj kolegovia pána, pána Kišša, ktorý mi povie, že nemáme tu žiadnu víziu, a pritom sú to ľudia, ktorých veľmi dobre poznáte a tí spolupracovali so mnou. Ale ja, ja, ja preberám celú zodpovednosť za to, čo robíme a nie sú to vždy štandardné kroky, ja to chápem. Nie, keď budete mať robiť takú obrovskú konsolidáciu, tak so štandardnými krokmi si proste jednoducho nevystačíte.
Dobre, pána Jakaba, to je škoda, to je škoda komentovať, to bolo jedno, jedno, jedno klamstvo za druhým.
Pán Viskupič, za vás celej SAS-ke odkazujem, vy ste boli súčasťou bývalých vlád, dnes nám hovoríte všetko, jak máme robiť, hej. Ja chápem, vtedy ste mohli všetko ušetriť, všetko skresať, ja si teda pamätám tie posledné tri roky, ktoré sme tu zažívali, to boli samé hádky, samé škriepky. Ja netvrdím, že dnešná koalícia je absolútne bezproblémová. Nie je to, nie je to jednoduché, vôbec.
Pozriem sa, koho tu mám ešte. Rozpočet rastúceho dlhu, pán Kišš, a to myslím, že aj pán Viskupič. Ja som to tu jasne vysvetlil. Dlh bude rásť, dokedy nedosiahneme deficit 3 %. A kto mi tu povie, že však to robte rýchlejšie, však to urobil pán Ódor. Zoškrtal 7, 8 miliárd a mali sme tu vyrovnaný rozpočet. Sám vedel, že to nie je realizovateľné a nedostal som žiadny iný, nedostal som žiadny na stôl rozpočet, o ktorom mi toľko hovoril, že mi sľúbi, že ho dá. Prečo? No lebo vedia, že to nebude jednoduché. Vedel. Lego kociek, to môžem aj ja takto niekomu vysypať, zlož si tu niečo. Len musí sa z toho dať niečo najprv zložiť. No a, samozrejme, zobrať si za to zodpovednosť. Za seba môžem povedať, my sme zobrali zodpovednosť za, za tú konsolidáciu a každá vláda, ktorá by prišla, by mala obrovské problémy s konsolidáciou. Dve miliardy, 4,7 miliardy, obrovské čísla.
Za mňa môžem len povedať toľko, že máme v roku 2020 až 2023, neboli tu žiadne fiškálne pravidlá, pán Krátky, a, bohužiaľ, sme tu mali ministra financií pána Matoviča, bohužiaľ, bez žiadnych pravidiel. Ja dodneska kritizujem na ekofinoch, že mali tu byť nejaké pravidlá. Ja keď som odchádzal, platili pravidlá a platia aj dnes. Máme nové fiškálne pravidlá a ja ich musím plniť. A niekto tu rozpráva o limitoch verejných výdavkov na rok 2023, pán Krátky.
Vy ste boli tí, ktorí ste zaviedli, zaviedli ste limity verejných výdavkov a na rok 2023, to bol jeden rok pred voľbami, ste si urobili výnimku na limity verejných výdavkov, aby ste ich nemuseli plniť, to je celé. Nechali ste to pre ďalšiu vládu, že čím horšie, tým lepšie. Vy ste tu neboli do konca roku 2022, ako sa nás tu snažíte presviedčať. Celé vaše OĽANO, toto tu razí tieto myšlienky a pán Jakab, ten, to je jak, jak demagóg normálne. A on mi tu, niekto mi tu rozprával dneska o demagog.sk. To je demagógia. Lebo keď niekto, hovorí o tom Európska komisia, že máme najhoršie verejné financie, hovorila o tom bývalá úradnícka vláda, že máme najhoršie verejné financie a vy tvrdíte, že to tak nie je. Tvrdíte, že sme tu mali raj na zemi, lebo ste tu boli, boli vy.
Nebudem dlhšie, zbytočne len budem tu asi siahodlho vysvetľovať, takže nechám vám ešte priestor, aby ste reagovali na moje, na moje vystúpenie a uvidím teda, či to stihneme. Keď nie, tak v pondelok pokračujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Takže máme tú zákon roka, kolegovia, počul som, že je veľký záujem o rozpravu, takže budem sa tešiť na vaše príspevky.
Chcem na úvod povedať, že niekedy, teda keď prejdú a začnú sa už opakovať veci, tak by som potom vystúpil v rámci rozpravy, aby ste na mňa mohli potom reagovať, a, samozrejme, ja budem reagovať na vás, čo tu budete hovoriť.
Takže hlavnou charakteristikou návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2025 až ´27 je premietnutie nevyhnutnej konsolidácie verejných financií s cieľom stabilizácie dlhu do konca volebného obdobia. V dôsledku vysokých deficitov a dlhov predchádzajúcich vlád súčasná vláda realizuje v poradí už druhú zásadnú konsolidáciu, ktorej opatrenia boli zostavené tak, aby boli čo najviac sociálne vyvážené a neudusili rast ekonomiky.
Návrh rozpočtu verejnej správy bol pripravovaný v podmienkach implementácie nových fiškálnych pravidiel Európskej komisie, ktoré definujú maximálnu výdavkovú obálku a zároveň spolu s rozpočtom stanovujú limity verejných výdavkov. S ohľadom na uvedené pristúpila vláda zodpovedne k príprave návrhu rozpočtu verejnej správy so zohľadnením potrebnej konsolidácie požadovanej zo strany Európskej únie, ako aj napĺňania cieľov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálnym štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025 – 2028, ktorý teda nadväzuje na novú dohodu o fiškálnych pravidlách v rámci Európskej únie, k tomu sa ešte za chvíľu vyjadrím, kde sme si záväzne stanovili trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k 3 % HDP a verejný dlh sa stabilizoval. Chcem upozorniť, že mohli sme si vybrať aj sedemročný plán, ktorý, my sme si dobrovoľne vybrali štvorročný na to, aby sme splnili plán toho, že v roku ´27 sa nám otočí vývoj dlhu, ktorý nám do roku ´27 vzhľadom na obrovský deficit, ktorý sme tu zdedili na rok 2024, bude pretrvávať až do roku ´27.
S cieľom naplniť záväzok stabilizácie dlhu z programového vyhlásenia sa vláda rozhodla pripraviť štvorročný ozdravný plán s postupným znížením deficitu z úrovne 4,7 % HDP v roku 2025 na 3,7 % HDP v roku 2026 a na 3 % HDP v roku 2027. Táto stratégia podľa najnovších prognóz povedie k zastaveniu rastu zadlženia na konci volebného obdobia v roku 2027.
Z pohľadu makroekonomických predpokladov slovenská ekonomika v roku 2024 posilní o 2,3 %, a to najmä vplyvom domáceho dopytu. Reálne mzdy v roku ´24 vzrastú o 4 %, čo je najrýchlejšie za posledné štyri roky. Chcem pripomenúť pokles rastu reálnych miezd za posledné dva roky. Najviac, najväčší rast bude vo verejnom sektore, kde mzdy stúpnu o viac ako 8 %.
Napriek realizácii konsolidačných opatrení v roku 2025 HDP sa zvýši o 2,2 %, hlavne vďaka zdrojom z plánu obnovy a odolnosti investície porastú dvojciferným tempom.
Zamestnanosť v roku 2025 mierne vzrastie o 0,4 % a nezamestnanosť klesne na 5,3 % a na konci horizontu rozpočtu dosiahne historicky najnižšiu úroveň, teda 5 %.
Schválené konsolidačné opatrenia predstavujú objem 2,7 mld. eur na rok 2025.
Príjmy verejnej správy sa zvýšia o 1,4 % HDP. Medzi najväčšie opatrenia patrí zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 %, ktoré je kompenzované zníženými sadzbami najmä na potraviny, elektrinu, lieky, knihy, učebnice, služby spojené s podávaním nápojov a jedál v reštauračných zariadeniach, stravovacích zariadeniach, vstupné na športoviská, do fitnescentier, tovary a služby poskytované sociálnym podnikom a pre ubytovacie služby.
Ďalšie objemovo významné opatrenia predstavujú zavedenie dane z finančných transakcií pre podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby či zavedenie, resp. zvýšenie sektorových daní.
Vláda zvyšuje aj spotrebné dane cez novú daň zo sladených nápojov a zdanením elektronických cigariet.
Zvýši sa daňové zaťaženie firiem s tržbami nad 5 mil. eur, čiže tých veľkých, poplatky za diaľničné známky a cestné mýto, ako aj odvodové zaťaženie vysokopríjmových zamestnancov.
Konsolidačné opatrenia na výdavkovej strane predstavujú 0,6 % HDP. Najväčšiu úsporu prináša zacielenie časti sociálnych transferov v podobe nahradenia rodičovského dôchodku možnosťou asignovať časť dane z príjmu rodičom a krátenie daňového bonusu s rastúcim príjmom. Rast výdavkov sa bude tlmiť aj opatreniami na mzdovej obálke, a to najmä pri vybraných štátnych zamestnancoch a zamestnancoch vo verejnej správe, ktoré sa znižuje o jednu desatinu.
Pri výdavkových politikách napriek zložitým podmienkam vo verejných financiách a pri zohľadnení potrebného konsolidačného úsilia návrh rozpočtu verejnej správy zachováva silný sociálny rozmer a naďalej počíta s výdavkami určenými na výplatu plného 13. dôchodku, ako aj zvýšenie opatrovateľského príspevku, zvýšenie príspevkov na osobnú asistenciu, či s nárastom výdavkov na finančný príspevok na poskytovanie sociálnych služieb.
Oblasť vzdelávania rovnako patrí medzi prioritné oblasti s pokračujúcim rastom výdavkov súvisiacich s novelou školského zákona na zabezpečenie podporných opatrení v školách, najmä školského podporného tímu, pedagogických asistentov, sociálnych pracovníkov a na iné pomáhajúce profesie. Štát na seba preberá zo samosprávy financovanie škôlok a zároveň zvyšuje objem zdrojov, ktoré bude prostredníctvom transferov poskytovať samospráve na predprimárne vzdelávanie. Rovnako rastú aj výdavky súvisiace s kompenzačným príspevkom na učiteľov. Zvýšené výdavky na vedu prostredníctvom Národnej stratégie pre vedu, výskum a inovácie vytvárajú pre vedu výrazne lepšie podmienky ako doteraz.
Zvyšujú sa výdavky Environmentálneho fondu, Modernizačného fondu, ktoré budú určené najmä na modernizáciu energetických systémov vrátane uskladňovania energie a zlepšenia energetickej efektívnosti, zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných a neverejných budov či výrobu tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie.
Na základe vyjednaných podmienok kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na roky 2025 až 2026 sú v rozpočte zabezpečené zdroje na vyplatenie odmeny v sume 800 eur na zamestnanca v roku 2025 a zároveň aj výdavky na valorizáciu platov od roku 2026 na úrovni 5 %. Samozrejme, tam zahrnieme aj sumu vyše 110 miliónov, ktorú vláda, ktorou vláda prispeje na valorizáciu miezd zdravotníkov a zdravotníckeho personálu.
Na záver by som sa chcel ešte vyjadriť k tomu, že dva dni dozadu Európska komisia vystavila tejto vláde aj vysvedčenie, čo sa týka samotného rozpočtu. Môžem po tom, ako minulý rok sme prebrali verejné financie v katastrofálnom stave, a po tom, ako sme vlastne nedostali na stôl žiadny návrh rozpočtu, len lego kocky, tak musím konštatovať, že minulý rok sme veľmi rýchlo pripravili rozpočet, behom jedného mesiaca, aj s mojimi kolegami. Samozrejme, to hodnotenie sme neočakávali, že bude nejaké, sme v podstate prešli hodnotením, aj keď teda v podstate s trojkou. Dnes môžem konštatovať, že sme sa, Slovensko sa dostalo medzi sedem najlepších krajín z hľadiska zostaveného rozpočtu. Tak to aj vyhodnotila Európska komisia.
Takisto Komisia pozitívne posúdila strednodobý fiškálny štrukturálny plán Slovenskej republiky a odporučila Rade prijať odporúčania stanovujúce v tomto a v ňom uvedené stropy rastu čistých výdavkov Slovenskej republiky.
Podľa jesennej prognózy Európskej komisie je rast čistých výdavkov Slovenskej republiky v roku ´25 v súlade s fiškálnymi pravidlami na rok 2025.
Takže asi toľko a budem sa tešiť na konštruktívnu debatu a budem potom reagovať aj na vaše vystúpenia.
Ďakujem pekne.

Dobre, ďakujem pekne. Som sa dozvedel, že je spojená rozprava, tak mne je to v podstate jedno. Myslím si, že ten základný súboj sa zomelie zajtra, keď budem tu s návrhom štátneho rozpočtu. Takže poďme k týmto dvom návrhom zákona.
V prvom návrhu, kde sa teda mení zákon o dorovnávacej dani, v roku 2023 bol prijatý zákon o dorovnávacej dani, v ktorom sa transponovali ustanovenia smernice Európskej únie, globálne pravidlá OECD pre veľké nadnárodné a vnútroštátne skupiny podnikov s ročnými konsolidovanými výnosmi aspoň 750 mil. eur na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia príjmov vo výške 15 %. Je to európska legislatíva.
Cieľom novely zákona o dorovnávacej dani zabezpečí zosúladenie s priebežne dopracovanými administratívnymi usmerneniami OECD, čiže je to upresnenie tohto zákona, ktoré ďalej objasňuje a spresňuje spôsob aplikácie komplexných pravidiel minimálneho zdanenia. Ich zapracovaním do zákona o dorovnávacej dani sa posilňuje konzistentnosť pravidiel implementovaných v Slovenskej republike aj s medzinárodnými pravidlami, čo prispeje k obmedzeniu rizika zahraničného dvojitého zdanenia príjmov podľa predmetných pravidiel a k zvýšeniu právnej istoty na strane podnikateľov. Tu chcem ešte upozorniť na to, že v rámci tohto zákona bol aj predložený pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka štátnych dlhopisov pre občanov Slovenskej republiky, ktorí budú, ktoré budú bez poplatkov a budeme sa to snažiť nastaviť tak, aby to bolo maximálne výhodné pre slovenských občanov.
K druhému návrhu zákona sa, teda bavíme sa o zákone o dani z pridanej hodnoty, nazval by som to, že vylepšuje a spresňuje niektoré ustanovenia. V programovom vyhlásení 2023 – 2027 sme hovorili ohľadne zefektívnenia boja proti daňovým a colným únikom eliminovať legislatívne medzery umožňujúce agresívne daňové plánovanie a podporujúce škodlivé daňové praktiky. Včera sme predložili aj plán boja s daňovými únikmi. Toto v podstate je nejaký doplnok k tomuto plánu. Zavádza sa pojem prvotné použitie, dodržanie reálneho používania tovarov a služieb platiteľom DPH v porovnaní s deklarovaným zámerom, ktoré používame na účel platenia práva na odpočítanie DPH. Dochádza k doplneniu dôvodov na opravu odpočítanej dane, ak sa prvotné použitie tovarov a služieb nezhoduje s deklarovaným. Môže to mať za následok buď vrátenie odpočítanej dane, alebo aj uplatnenie odpočítanej DPH, ak pôvodne platiteľ neodpočítal daň a pri prvotnom použití začal tovar a služby používať na plnenie zakladajúcej, nárok na odpočítanie DPH.
Tu by som chcel ešte upozorniť, samozrejme, že sú tam ďalšie, ďalšie ustanovenia spresňujúce zákon o DPH, ale chcel by som aj upozorniť, že bol tu prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje to, čo sme sa tu bavili počas poslednej rozpravy, kde teda požiadavka viacerých poslancov sa týkala napríklad zníženie DPH na bezlepkové, bezlepkové pečivo, chlieb, pečivo a múku. My sme hovorili, že, samozrejme, nedá sa to rozširovať do veľkej miery vzhľadom na tie dopady, ale toto by nás malo stáť asi 5,7 mil., čiže rozšírili sme to ešte aj o múku, ktorá je dôležitým zdrojom pre ľudí, ktorí majú celiakiu. Zase sme tam upravovali a eliminovali nezdaňovanie nových výrobkov, ako sú e-cigarety, nikotínové vrecúška. Hovorili sme tu o tom, čo som včera spomínal na tlačovej konferencii o pokutách v prípade nepredkladania bločkov napríklad a takisto sme upravili, bližšie sme vyšpecifikovali niektoré veci, ktoré sa týkajú dane z finančných transakcií, kde sme teda upozornili, že neziskový sektor bol definovaný, ktorý bude oslobodený od dane z finančných transakcií s tým, že musia preukázať svojimi stanovami, že sa zaoberajú činnosťou, ktorá, teda v samotnej banke, ktorá ich, im dáva nárok na oslobodenie. Samozrejme neviem vylúčiť, že sa rozšíri niektorým takýmto neziskovkám svoje, svoje pôsobenie. My, samozrejme, ako som sľúbil do budúcna, ak by sme teda vedeli definovať, ktoré neziskovky budú mať politický charakter, tak u tých ostane naďalej zachovaná daň z finančných transakcií.
Asi toľko k obidvom návrhom zákona a teším sa na rozpravu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, tak ako v mnohých v návrhoch aj v minulom volebnom období ja som takisto kritizoval, že neboli vyčíslené dopady na rozpočet a boli prijaté. Ja tu chcem deklarovať jednu vec. Ministerstvo financií komunikovalo so stranou Slovenská národná strana, kvantifikovať úplne konkrétne tie dopady nie je jednoduché vzhľadom aj na nejaký prístup kvality dát tohto návrhu, to nie je také jednoduché a podľa toho, čo som vám aj povedal, my sme vedeli, že ten dopad bude v jednotkách miliónov eur, ktorými vieme zaťažiť rozpočet na to, aby sme dodržali výdavkové limity. Musím povedať, že výdavkové limity sú oveľa prísnejší nástroj, ako sa použil v minulom roku vzhľadom na to, že sme to museli aj prijať v rámci plánu obnovy a my tieto výdavkové limity musíme zo zákona dodržať, takže ich aj dodržíme.
Čiže vieme o tom, koľko to má stáť, vieme, aký je cca dopad, samozrejme, ak by ten dopad bol oveľa signifikantnejší, bavíme sa o desiatkach miliónov eur, tak bude o tom aj väčšia diskusia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Poslanecký návrh neobsahoval kvantifikáciu, ale uvádzal, že návrh má mierny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Je to návrh a aktivita nášho koaličného partnera strany Slovenská národná strana s tým, že podľa odhadu ministerstva financií, podľa Inštitútu finančnej politiky by mal byť výpadok daňových príjmov niekde medzi tromi až štyrmi miliónmi eur. Negatívne vplyvy, ktoré vyplývajú z prijatia uvedenej novely zákona, budú musieť byť zabezpečené v rámci rozpočtových limitov výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu samospráv. Ministerstvo financií komunikovalo o tomto návrhu zákona so stranou SNS. Pri realizácii týchto výdavkov bude musieť byť dodržaný limit verejných výdavkov, to je novozavedený limit, ktorý sme úplne po prvýkrát vôbec natvrdo aplikovali práve za tejto vlády. Je potrebné podotknúť, že predkladaný návrh zákona má aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, predovšetkým na podnikateľské subjekty, ktorými sú športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe, čo povedie k zvýšeniu ich ekonomickej aktivity.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona o cenách je vytvorenie celkového legislatívneho rámca pre zavedenie elektronického systému zverejňovania cien vybraných tovarov s účinnosťou od dňa 1. januára 2025.
Návrhom sa do zákona o cenách dopĺňa kompetencia ministerstva zverejňovať cenové informácie o vybraných tovaroch. Pre predávajúcich sa ustanovuje podmienka oznamovania cenových informácií.
Náležitosti zákonných podmienok oznamovania, zoznam potravín a ostatné podrobnosti budú podľa splnomocňovacieho ustanovenia ustanovené vo vyhláške.
Z dôvodu poskytnutia dostatočného časového priestoru pre prípad najmä povinne zapojených predávajúcich testovacou prevádzkou systému ministerstva sa ustanovuje prechodné obdobie pre povinne predávajúcich a ministerstvo najneskôr od 1. júla 2025.
Systém zverejňovania cien má slúžiť na informovanie verejnosti o aktuálnych cenách a o cenovom vývoji vybraných tovarov na dennej báze, automatizovaným spôsobom z informačných systémov obchodníkov zasielané informácie o cenách ako napríklad mlieko, maslo, chlieb. Kvôli spracovaniu budú tieto informácie zverejnené na webovej stránke dostupnej širokej verejnosti.
Vo vzťahu k oznamovacej povinnosti predávajúcich bude cenovú kontrolu vykonávať ministerstvo financií. V súvislosti s cenami uvádzanými na cenovkách v maloobchode bude cenovú kontrolu vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá je oprávnená vykonávať cenovú kontrolu v oblasti maloobchodného predaja tovarov kupujúcemu.
Ďakujem pekne.