Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. (Zaznievanie gongu.) Vážené dámy, vážení páni, vláda svojím uznesením z 5. marca 2025 č. 115 schválila návrh na vymenovanie Dušana Keketiho za viceguvernéra Národnej banky Slovenskej republiky.
Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov má mať Banková rada Národnej banky Slovenska šesť členov. Členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a traja ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov, guvernéra a viceguvernérov podľa uvedeného zákona vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh... Slovenskej republiky schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že je nevyhnutné plynule zabezpečenie funkcií a úloh Národnej banky, ktorá jej vyplýva zo zákona o Národnej banke Slovenska, je potrebné doplniť neúplný počet členov bankovej rady.
Pán Dušan Keketi spĺňa všetky zákonom stanovené kritériá a podmienky na úspešný výkon funkcie viceguvernéra Národnej banky.
Návrh na vymenovanie pána Keketiho bol 20. marca 2025 prerokovaný a schválený vo Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet. V zmysle § 7 zákona o Národnej banke Slovenska odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložiť, predložený návrh schváliť.
Ďakujem za pozornosť.

No dobre, takže, pán... Opäť za pána ministra Blanára:
„Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Listom z 22. novembra 2024 som bol“ podpredsedom poverený... pod vedením Národnej rady Slovenskej republiky... „poverený vedením Národnej rady Slovenskej republiky, požiadaný o stanovisko, či je predmetná služobná cesta predstaviteľov Národnej rady v súlade so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenskej republiky, pozíciou Slovenskej republiky ku konfliktu na Ukrajine.
V mojej odpovedi pre pána podpredsedu povereného vedením Národnej rady, som uviedol, citujem:
„Aj keď je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v zmysle kompetenčného zákona, ústredným orgánom štátnej správy zodpovedným za oblasť zahraničných vecí, plne rešpektuje nezávislosť zákonodarnej moci Slovenskej republiky a slobodný výkon mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, stanovený Ústavou Slovenskej republiky.
Ministerstvo zahraničných vecí, európskych záležitostí nemá kompetenciu posudzovať návrhy a realizáciu zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Prípadné stanoviská ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí v tomto smere majú odporúčací charakter.
V záujme prezentovania jednotnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky navonok ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí vždy víta záujem poslancov alebo poslaneckých delegácií realizovať oficiálne zahraničné pracovné cesty v súlade so zahranično-politickými prioritami a postojmi vlády.
Vychádzajúc z ústavnoprávnych a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, ako aj z programového vyhlásenia vlády, medzi tieto patrí okrem iného presadzovanie dôsledného dodržiavania medzinárodného práva, podpora všetkých zmysluplných mierových aktivít na ukončenie konfliktu na Ukrajine v súlade s medzinárodným právom, všeobecná podpora územnej celistvosti štátov v ich medzinárodne uznávaných hraniciach a neprijateľnosť zmeny hraníc silou, ako aj rešpektovanie spoločných záväzkov prijatých v EÚ a NATO vrátane sankčnej politiky a koordinácii s partnermi.
V neposlednom rade je zahraničnopolitických aktivitách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, resp. výbere ich zahraničných partnerov, žiadúce brať na zreteľ aj širšie medzinárodné súvislosti. Uvítam, ak aj túto konkrétnu zahraničnú pracovnú cestu posúdite v tomto kontexte. V prípade, že bude o tom požiadané ministerstvo zahraničných vecí, európskych záležitostí, pripravíme poskytnúť vedeniu a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v rámci ich oficiálnych zahraničných pracovných ciest súčinnosť pri ich príprave a realizácii vrátane prípravy zahraničnopolitických podkladových materiálov a poskytnutie logistickej podpory príslušného zastupiteľského úradu.“ Koniec citátu.
Ďakujem a skončil som.

Ďakujem pekne.
Ja som, samozrejme, kolegov poprosil, aby dali jasné pravidlá, aby ste boli informovaní, potom formu nechám na nich, ale aby bolo každému jasné. Ide, ide hlavne o to, aby to neboli subjekty generujúce zisk, čiže to sú aj tie neziskovky. Čiže ak je to neziskovka, tak, samozrejme, oslobodená bude, ale moji kolegovia dajú k tomu jasné stanoviská.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku.
Túto otázku som dostal už od jednej pani poslankyne, ja som sa jej snažil na to zodpovedať, ja som jej zistil tú informáciu, takže, pán poslanec, je to v podstate rovnaká otázka ako otázky 16, 85... 16,18, 42, 14, 19, 21 až 36 a 37, takže...
Finančné transakcie súkromných materských a základných škôl nemajú podliehať dani z finančných transakcií, ak tieto subjekty neziskového sektora súčasne spĺňajú podmienku, že majú jednu so zákonom ustanovených právnych foriem. To znamená, napr. občianske združenia, nadácie, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti a podobne a plne zákonom ustanovený verejnoprospešný účel, napr. podpora vzdelávania.
Ak tieto súkromné materské alebo základné školy majú právnu formu obchodných spoločností, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, tak ich transakčné finančné transakcie budú podliehať dani. Ak by boli v sektore školstva oslobodené transakcie podnikateľských subjektov, mohlo by to spôsobiť diskrimináciu voči podnikateľom pôsobiacich v iných sektoroch, čiže tak ako sme hovorili, kto je akciová spoločnosť, aj keď je vlastnená štátom, bohužiaľ, tak nemôžme ju teda zvýhodňovať oproti iným akciovým spoločnostiam, lebo sú rovnaké akciové spoločnosti, a akurát, že majú stopercentnú účasť, účasť štátu, ale majú rovnaké pôsobenie na trhu, čiže môžu generovať zisk a podobne a musíme sa riadiť, samozrejme, zákonmi Európskej únie.
Takže ešte doplňujúca informácia pre vás. Organizácie neziskového sektora budú oslobodené pri súčasnom splnení nasledujúcich podmienok.
Po prvé právna forma. Čiže to, čo sa bavíme, a to verejnoprospešný účel, pri právnej forme je to občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecnoprospešné služby, účelové zariadenie cirkvi, náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, subjekty výskumu a vývoja, záujmové združenia právnických osôb.
Po druhé majú verejnoprospešný účel, čiže na ktorý sú určené, čiže to sa týka ochrany, podpory zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, podpora a rozvoj športu, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie kultúrnych hodnôt, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv, ochrana tvorby životného prostredia, teda veda a výskum, organizovanie, sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti, čiže ak zobereme nejakú súkromnú materskú školu, ktorá je napríklad v Námestove, alebo prípadne v nejakej, Materská škola Svätej Uršule v Bratislave, tie sú neziskové organizácie oslobodené od dani z finančných transakcií.
Tu chcem ešte jednu vec na záver povedať. Samozrejme, mnohé neziskovky, ktoré sa budú chcieť nechať oslobodiť od dani z finančných transakcií, čo musia dokladovať na... vo svojej banke práve nejakými stanovami tieto organizácie, ak si rozšíria činnosť, tak budú oslobodené, ale ja som sľúbil, že v prípade, že budem vedieť identifikovať politické neziskovky, ktoré sa zaujímajú viac politikou ako pomáhaním ľudí, tak na tieto budeme, budem naďalej požadovať, aby boli zaťažené transakčnou daňou.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, máte pravdu, že na túto otázku, čo sa týka priamo ministerstva zahraničných vecí musí odpovedať minister zahraničných vecí, ale všeobecne vám môžem povedať, že tento rok boli viazané prostriedky vo výške 5 % a na budúci rok to budú 10 % z objemu prostriedkov práve na personálne výdavky.
Za ministerstvo financií môžem zodpovedne povedať, že sme oproti roku 2022, teda keď sa pýtate na moje ministerstvo, čo asi nie, tak sme prepustili hlavne takých tých ľudí, čo boli na tie dohody, ktorých sme mali 140, dnes ich máme asi 85, a u každého jedného som dal preveriť, či aj niečo robí a či si berie svoju výplatu len za to, že je priateľ s ministrom, resp. so štátnym tajomníkom, alebo nie. U mňa sa takéto nemôže stať, takže každý jeden človek, ktorý ostal na ministerstve, ktoré sme, ktorého sme neprepustili, musí mať konkrétne zadanie a úlohu, na základe ktorého je odmeňovaný. Takisto čo sa týka prijímania ostatných zamestnancov, každé ministerstvo je zodpovedné za svoje čísla, ale môžem za ministerstvo financií povedať, že tie prostriedky sme im proste vyviazali a takto sa k tým prostriedkom tie ministerstva nedostanú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Opäť za pána ministra Blanára:
„Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku. Dovoľujem si zhrnúť do jednej odpovede aj otázky č. 10 a 17 od pána poslanca Dostála, ktoré sú adresované na rovnakú tému.
Konsolidáciu verejných financií schválil parlament a náväzne bolo rozpočtovým kapitolám oznámené viazanie 10 % osobných výdavkov a zníženia systematizácie na ďalší rok. Rezort diplomacie má viac ako 1 100 zamestnancov, avšak povinnosť znižovania počtu zamestnancov v štátnej a verejnej službe sa týkala len ústredia rezortu v Bratislave. Nevzťahuje sa na teda na ďalších zamestnancov, ktorí sú na vyslaniach a zastupiteľských úradoch v zahraničí, takže sa neznižuje počet zamestnancov viac ako 110, čiže plných 10 %, ale len o menej ako 5. Z nich časť odišla do dôchodku, iní na základe dohody a výpovede v skutočnosti sa týkajú 20 ľudí.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že bolo možné, že nebolo možné zrušiť iba neobsadené miesta, pretože takéto opatrenia by zohľadnilo iba zníženie systematizácie, avšak nezohľadnilo by zníženie výdavkov. Osobne ma to veľmi mrzí, avšak v čase po rozvrátení verejných financií, čo je dedičstvo vlád pána Matoviča, Hegera a progresívneho Ódora a ďalších nezávislých osobností v úvodzovkách, ako boli vtedy aj páni Korčok a Valášek, to skutočne nie je také zničujúce, ako to potvrdili a tvrdili títo páni aj na svojej tlačovke, ktorou chcú nezodpovedné hospodárenie s verejnými financiami iba zastierať.
Je takisto veľmi negatívne, že táto vynútená konsolidácia zo strany pár štátnych zamestnancov alebo mimorezortných ľudí označovaná ako čistka na ministerstve. Tieto tvrdenia sú manipulatívne a poškodzujúce rezort diplomacie dovnútra, ako aj navonok do zahraničia. Až za priam zarážajúce považujem aj vaše tvrdenie, pán poslanec, že rezort prijíma nových zamestnancov, často s minimálnymi skúsenosťami alebo sporným vzdelaním, resp. že na ministerstvo sú prijímaní ľudia s nedostatočnou kvalifikáciou. Paušalizovať a hodnotiť štátnych zamestnancov, o ktorých kvalifikačných predpokladoch, odbornej praxi a povahe, činnosti na štátnozamestnaneckých miestach nemáte žiadnu vedomosť, je veľmi povrchné.
Do štátnozamestnaneckého pomeru sú prijímaní občania Slovenskej republiky na základe riadnych výberových konaní realizovaných písomnou a ústnou formou a za striktného dodržania podmienok ustanovených zákonom o štátnej službe vrátane podmienky vzdelania. Všetci prijímaní štátni zamestnanci musia tiež spĺňať podmienku ovládania cudzieho jazyka a následne prejdú ešte cez bezpečnostnú previerku NBÚ, keďže na pozície, na ktoré sú prijatí, sa vyžaduje bezpečnostná previerka príslušného stupňa, vo väčšine prípade, prípadov stupňa Tajné. Je to práve opozícia, ktorá takýmito tvrdeniami celú túto tému personálnej konsolidácie na ministerstve politizuje, a teda aj ubližuje ministerstvu a jeho profesionálnym zamestnancom.
Konkrétnym príkladom je napríklad aj to, že jedného z diplomatov, ktorý bol podľa opozície donútený k dôchodku, som sám podporil v rámci kandidatúry na vysoké pozície v medzinárodnej organizácii. Myslím, že je všetkým zrejmé, kto si tu vymýšľa, manipuluje a progresívne politizuje zahraničnú, diplomatickú službu s jasným cieľom za každú cenu len poškodiť, polarizovať a štvať spoločnosť proti našej vláde.
A na záver chcem ešte raz zdôrazniť, že si vážim všetkých našich diplomatov a ďalších zamestnancov, ktorí robia profesionálne svoju prácu pre našu vlasť a robia jej dobré meno na rozdiel od tých, ktorí nevedia doma získať podporu občanov na presádzanie svojej progresívnej politiky, a tak škodia našej vlasti všade, kde sa len dá, predovšetkým v zahraničí.“
Ďakujem, skončil som.

My sme hovorili o tom, že bavíme sa o vzťahu na všetky štyri svetové strany a beriem to ako spôsob pána Dostála, ako zatiahnuť moju osobu do tejto debaty (povedané so smiechom), ale beriem to a môžem povedať jedno, že, samozrejme, pán minister Blanár vám potom na dodatočne vaše otázky odpovie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Takže dnes aj za pána ministra Blanára, aj pána ministra Druckera, samozrejme, potom doplňujúce otázky môžete adresovať priamo im.
Takže v mene pána ministra Blanára:
„Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku.
Kontakty na vrcholovej politickej úrovni sú jedným z dôkazov kvalitnej bilaterálnych vzťahov a neraz aj stimulom pre interakcie na nižších úrovniach, avšak nie sú určite jediným meradlom. V každom prípade vás môžem ubezpečiť, že mám s ministrom zahraničných vecí pánom Radkom Sikorskim vzájomne rešpektujúci sa partnerský vzťah. Nestretli sme sa len vo Washingtone, ale aj v Prahe a pravidelne sme spolu v Bruseli v rámci ministerských rád, či už Európskej únie, alebo NATO. Znamená to, že máme dosť priestoru a možností spolu komunikovať. Naše bilaterálne stretnutie je tiež v pláne.
Nestotožňujem sa ani s percepciou, že slovensko-poľské vzťahy v poslednej dobe ochladli, keď v tomto roku do Poľska smerovali aj štyri návštevy na úrovni prezidenta. Premiéri sa stretli na posledných štvrťrok bilaterálne dvakrát. V Bratislave sme pred dvoma týždňami hostili poľského vicepremiéra a ministra obrany, ako aj ministra infraštruktúry, čo len zvýraznilo profilové oblasti našej spolupráce. Možno doplním, že aj ja ako minister financií budem mať na najbližšom rokovaní EKOFINU bilaterálne stretnutie s poľským ministrom financií. Najviac, keďže ide o susedskú krajinu, sa za vyše 30 rokov táto spolupráca všestranne rozrástla a posunula. V mnohých rozmeroch prebieha takmer automaticky.
Chcem vás však ubezpečiť, že vláda si uvedomuje unikátny priam až strategický charakter relácie s Poľskom. Máme s Poľskom mnoho spoločných záujmov a potrieb, či je to už koézia, rozširovanie Európskej únie alebo migrácia a na týchto spolupracujeme, ako aj na pracovnej úrovni, tak aj na politickej úrovni aj s výhľadom na poľské predsedníctvo v Rade Európskej únii, ktoré začína v januári. Rozvíjame dialóg a spoluprácu v bezpečnostnej, hospodárskej či medziľudskej oblasti. Intenzívne sa venujeme zahraničnej spolupráci a rozvoju spoločných infraštrukturálnych a energetických projektov. Poľsko pomáha so strážením nášho vzdušného priestoru a veľký potenciál majú spoločné projekty obranného priemyslu okolo oboch krajín. Tu zacitujem slovo poľského vicepremiéra Kosiniaka Kamysza po návšteve Bratislavy, že bez spolupráce so Slovenskom, Poľsko nedokáže dosiahnuť spôsobilosti pre masovú produkciu munície, čo je pre Poľsko v súčasnosti kľúčovou výzvou.
Dovolím si teda povedať, že, vážený pán poslanec, že by kvalite vašej kritiky na adresu tejto relácie pomohlo, keby ste reálne poznali a brali do úvahy celý jej široký obsah, nielen bombastické titulky progresívnych médií.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, nie je to žiadna kontroverzná téma. Táto zmluva je absolútne štandardnou zmluvou v prípade, ak niektorá krajina nepristúpila k multilaterálnemu nástroju. Je to bilaterálna zmluva, ktorá rieši pravidlá OECD, čiže štandardizuje proces v oblasti boja proti dvojitému zdaňovaniu.
Ďakujem pekne.

Len veľmi krátko. Reakcie na vystúpenia, pán Hargaš, je tu? Pán Hargaš, povedali ste, že porovnávačom v Maďarsku sa nič neudialo, čo sa týka cien, tak mám tu, mám tu dáta, ktoré mi dávajú moji kolegovia z daňovej sekcie, ktorí nie sú ani naši, ani vaši. Sú to ľudia, ktorí pracujú roky na ministerstve financií a zaoberajú sa aj vývojom cien, tak mám informácie. Podľa informácií Maďarska zavedením systému zverejňovania cien od 1. 7. 2023 za jeden mesiac klesli priemerné ceny o 7,7 % v 62 kategóriách produktov. Čiže závisí, samozrejme, ktoré produkty sa sledujú. Čiže my takisto sme dali obmedzený počet produktov, ale ak to bude mať nejaký efekt, tak, samozrejme, budeme ten počet produktov rozširovať. Ďalšia informácia, ktorú tu mám, že návštevnosť maďarskej stránky prvý mesiac bola cca 910-tisíc návštevníkov a 63 mil. stiahnutí. Takže to sú cifry, ktoré som dostal od mojich kolegov.
Ďalšia reakcia na vystúpenie pána Hargaša. Spomínali ste náklady 200-tisíc pre podnikateľov. My bavíme sa o tých najväčších reťazcoch. Máme tu, máme informácie, že náklady budú okolo 10- až 20-tisíc euro, ročne asi 5-tisíc, potom ročne asi 5-tisíc euro to, čo tvrdia, samozrejme, reťazce. Samozrejme, čím viac to, my predpokladáme automatizáciu, čiže neočakávame, že by to malo mať nejaký dopad. Náklady na systém, moja požiadavka bola, aby náklady boli minimálne. Ja nechcem žiadny moloch, ale boli rôzne predstavy, ako to urobiť, čo všetko by to malo vedieť. Ja som mojim ľuďom povedal, nechcem žiadne systémy za milióny, chcem, aby to stálo niekoľko desiatok, maximálne stotisíc, sto-dvestotisíc. Budeme robiť maximum preto, aby tie náklady boli čo najnižšie a ten efekt sa uvidí. Viete, ono sa hovorí, že keď nič nerobíte, tak výsledok bude stále rovnaký. Čiže ak nebudeme robiť vôbec nič, tak nebude žiadny výsledok. Za seba môžem povedať, že máme, budeme mať rokovania v najbližších dňoch s reťazcami, s ktorými, teda bolo tu veľa debaty o tom, že či teda znižujú sa ceny, alebo zvyšujú.
Ja mám informáciu, myslím, od kolegu, ktorý mi hovoril, že cena chleba tam, kde si ho kupoval, myslím, že to bol Prešov, tak klesla o tú dépeháčku, čiže niekto tvrdí, že nie. Samozrejme inflácia je nejaká, ale chcem podotknúť to, čo tu bolo povedané. Dva roky, rok ´22, ´21, potravinová inflácia za dva roky bola 37 %. Dnes máme infláciu niekde okolo 2,8 % s tým, že budúci potravinová bola meraná niekde okolo 1,9-2 %, ale budúci rok vzhľadom na, hovorím o priemerných číslach, samozrejme, môžu byť už nejaké novšie, hovorím to, čo máme my v dokumentoch, štyri, očakávala sa 5,4-percentná inflácia na budúci rok. To súhlasíte, kývate hlavou, pán Hargaš. Kde sme teda, je odhadovaná inflácia potravinová niekde okolo 4 %, dobre hovorím, zase. Čísla si celkom pamätám (reakcia z pléna), ale počkajte, počkajte, počkajte, teraz hovoríme aj o tom, že v prípade, samozrejme, dopadu, aj ak bude energetická pomoc, môže sa to priemerné číslo inflácie znížiť z tých 5,4, hovorí sa až niekde na úroveň okolo 4,1 %. Čiže to sa všetko uvidí.
Čiže ja očakávam oveľa viac od ostatných opatrení, to sa týka tých QR kódov, o ktorých sme sa bavil, v budúcnosti o defaktúry. Potrebujeme najmä zvyšovať príjem, ale ja sa nechám, samozrejme, prekvapiť, či toto opatrenie bude mať nejaký efekt. Tie náklady na to opatrenie nie sú také vysoké, aby sme to nevyskúšali. Na druhej, samozrejme, čakám rezistenciu reťazcov. Reťazce sa nebudú rady veľmi porovnávať vzhľadom na to, že to tlačí tie ceny dole. Ale dúfam, že nie, lebo na jednej strane kritizujete, že chcete, aby tie ceny klesali, a na druhej strane hovoríte o tom, že to bude zabíjať tých menších, tak sa bojíte, že tie ceny budú klesať alebo teda že to bude tých menších nejak viac bolieť. Takže za nás je dôležité, hovoríte, že my sme sľúbili niečo. Ja netvrdím za seba, že, pre mňa je dôležité, aby inflácia bola čo najnižšia. To je dôležité.
Takže toľko k tomu a ja budem mojich kolegov pobádať, aby sme ďalej na tomto projekte pracovali a potom keď to bude, samozrejme, môžte riešiť výsledok. Ja si myslím, že toto je určite pokus, ktorý stojí za to a sám sa nechám prekvapiť.
Ďakujem pekne.